Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5b7/365725.568c2c.pdf
PDF · 190 KB
No categories available
9So/21/2010
Legal thesis Official
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej,
PhD. v právnej veci navrhovateľky N. S., zastúpenej advokátkou JUDr. A. L., proti odporkyni
Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o
odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. novembra
2009, č.k. 5Sd/5/2008 – 61, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 24. novembra 2009, č.k. 5Sd/5/2008 – 61, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd rozsudkom z 24. novembra 2009, č.k. 5Sd/5/2008 – 61, potvrdil
rozhodnutie odporkyne číslo X. zo dňa 4. decembra 2006, ktorým odporkyňa podľa § 65 a
§ 82 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon“) a čl. 11 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení
priznala navrhovateľke od 12. augusta 2006 starobný dôchodok v sume 2 445 Sk mesačne.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že v čase vzniku
nároku na starobný dôchodok bola navrhovateľka štátnou občiankou Slovenskej republiky
s trvalým pobytom na jej území a odporkyňa preto správne aplikovala čl. 11 zmluvy medzi
Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení, keďže navrhovateľka
pred príchodom na Slovensko pracovala do 30. septembra 1988 na území Ukrajiny, ktorá jej
priznala starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia na jej území.
Navrhovateľka proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie.
Nesúhlasila s právnym názorom krajského súdu, lebo v čase podania žiadosti o starobný
dôchodok bola ruskou štátnou občiankou a preto použitie zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Ukrajinou bolo nesprávne. Poukazovala na skutočnosť, že podľa Dohody
o zmene zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou je potrebné k žiadosti pripojiť
čestné prehlásenie, že navrhovateľka bola občanom Ukrajiny a mala trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky alebo naopak, čo ona nemôže preukázať, keďže bola občiankou iného
štátu.
Odporkyňa odvolanie navrhovateľky nepovažovala za opodstatnené a navrhla
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p.
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade
s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o priznaní
starobného dôchodku.
Z administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou, spísanou
dňa 3. júna 2006, požiadala prostredníctvom odporkyne o starobný dôchodok z dôchodkového
poistenia Ukrajiny a Penzijný fond Ukrajiny jej priznal starobný dôchodok od 31. marca
2006, pričom jej bola zohľadnená odpracovaná doba na Ukrajine v rozsahu 19 rokov
4 mesiace a 11 dní (od 10.11.1967 do 30.9.1988).
Žiadosťou, spísanou dňa 16. augusta 2006, požiadala navrhovateľka o starobný
dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky od 12. augusta 2006 (od dovŕšenia
dôchodkového veku 55 rokov a 18 mesiacov). Tento starobný dôchodok jej bol priznaný
napadnutým rozhodnutím odporkyne, keď pre nárok a výšku starobného dôchodku jej bola
zhodnotená doba dôchodkového poistenia v rozsahu 14 rokov a 339 dní (od 9.9.1991
do 11.8.2006).
Podľa čl. 3 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení
sa táto zmluva sa vzťahuje na
a) občanov, na ktorých sa vzťahujú alebo sa vzťahovali právne predpisy jednej zmluvnej
strany alebo obidvoch zmluvných strán,
b) iné osoby, ak odvodzujú svoje práva od občanov uvedených v písmene a).
Podľa čl. 11 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom
zabezpečení ak vznikne občanovi nárok na peňažnú dávku podľa právnych predpisov jednej
zmluvnej strany, aj bez ohľadu na ustanovenie článku l2 ods. 1 až 4 tejto zmluvy poskytne
nositeľ tejto zmluvnej strany peňažnú dávku zodpovedajúcu dobám zabezpečenia (poistenia)
získaných podľa svojich právnych predpisov.
Podľa čl. 24 bodu 1 a 2 Zmluvy s Ukrajinou v znení platnom do 30. júna 2009 ak sa
po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy presídli na územie druhej zmluvnej strany občan, ktorý
poberal peňažnú dávku podľa Dohody medzi Československou republikou a Zväzom
sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení z 2. decembra 1959, a ak celá
doba zabezpečenia (poistenia) bola získaná na území druhej zmluvnej strany, nositeľ prvej
zmluvnej strany peňažnú dávku odníme a jej výplatu zastaví. Nositeľ druhej zmluvnej strany
prizná peňažnú dávku podľa svojich právnych predpisov. Ak sa po nadobudnutí platnosti tejto
zmluvy presídli na územie druhej zmluvnej strany občan, ktorý poberal peňažnú dávku podľa
Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík
o sociálnom zabezpečení z 2. decembra 1959 a dobu zabezpečenia (poistenia) získal na území
obidvoch zmluvných strán, nositelia oboch zmluvných strán stanovia sumu dôchodku
v súlade s článkami 11 až 13 tejto zmluvy.
Podľa čl. 25 ods. 5 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom
zabezpečení dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy stráca vo vzájomných vzťahoch
medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou platnosť Dohoda medzi Československou
republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení
z 2. decembra 1959.
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení,
uzatvorená dňa 5.12.2000, ratifikovaná dňa 16.2.2001, nadobudla platnosť a účinnosť dňom
1.1.2002 a bola publikovaná v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 53/2002 Z. z..
Odvolací súd mal za preukázané, že navrhovateľke nevznikol nárok na dôchodkovú
dávku v čase účinnosti Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych
socialistických republík o sociálnom zabezpečení z 2. decembra 1959, teda do 31.1.2001.
Navrhovateľka sa prisťahovala na územie Slovenskej republiky v roku 1988 ešte za trvania
Zväzu sovietskych socialistických republík. Dňa 25. mája 2005 bola prepustená z občianstva
Ruskej federácie; následne nadobudla štátne občianstvo Slovenskej republiky.
Ku dňu presídlenia nepoberala peňažnú dávku podľa Dohody medzi Československou
republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení
z 2. decembra 1959, preto sa na ňu článok 24 ods.1 Zmluvy s Ukrajinou nevzťahuje. V čase
dovŕšenia dôchodkového veku a vzniku nároku na starobný dôchodok podľa predpisov
Slovenskej republiky bola navrhovateľka už štátnou občiankou Slovenskej republiky
(čo vyplýva aj z jej občianskeho preukazu, vydaného 30. januára 2006), ktorá pred
presídlením na územie Slovenskej republiky bola dôchodkovo poistená na území
Ukrajiny, kde pracovala do 30. septembra 1988.
Navrhovateľka ako štátna občianka Slovenskej republiky splnila podmienky nároku
na starobný dôchodok podľa slovenského práva už za účinnosti Zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení, preto nebolo možné v jej prípade aplikovať
ustanovenia Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych
socialistických republík o sociálnom zabezpečení z 2. decembra 1959.
Vzhľadom na uvedené odporkyňa postupovala v súlade so zákonom, keď
navrhovateľke priznala starobný dôchodok podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z.
a podľa čl. 11 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení
len za obdobie poistenia, ktoré získala na území Slovenskej republiky. Za zvyšnú časť doby
poistenia, získanú na území Ukrajiny pred presídlením, navrhovateľke patrí dôchodok určený
druhou zmluvnou stranou – Ukrajinou, pričom túto skutočnosť navrhovateľka ani
nenamietala.
V konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového
zabezpečenia súd preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia proti ktorému smeruje
opravný prostriedok podaný navrhovateľom. Predmet súdneho konania je teda vymedzený
tým, čo bolo predmetom rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom. Inými nárokmi,
než boli riešené napadnutým rozhodnutím sa súd zaoberať nemôže. Ani odvolací súd sa preto
nemohol zaoberať tvrdením navrhovateľky, že nemôže žiadať o prepočet dôchodku podľa
Dohody o zmene zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, keďže predmetom
preskúmavaného rozhodnutia odporkyne zo 4. decembra 2006 nárok na taký prepočet nebol.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo
vydané správne v súlade so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v znení
platnom do 30. júna 2009, preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku potvrdil.
Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania, lebo navrhovateľka nebola úspešná ani v odvolacom konaní a odporkyni náhrada
trov konania nepatrí.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že dňa 1.7.2009 nadobudla platnosť
Dohoda medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení z 11.10.2007 (oznámenie č. 211/2009 Z. z.).
V zmysle tejto dohody doby zabezpečenia (poistenia) získané podľa právnych predpisov
zmluvných strán do 31. decembra 2001 sa považujú za doby zabezpečenia (poistenia)
tej zmluvnej strany, na ktorej území mal občan k tomuto dňu trvalý pobyt. Na žiadosť občana
alebo oprávnenej osoby sa peňažné dávky prepočítajú (čl. 23 dohody).
Navrhovateľka ako občianka Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území
pred 1. januárom 2001 má možnosť požiadať odporkyňu o prepočítanie jej starobného
dôchodku od 1. júla 2009 podľa čl. 23 bod 4 Zmluvy s Ukrajinou v znení platnom od 1. júla
2009. V prípade, že s rozhodnutím odporkyne o takejto žiadosti nebude spokojná, má
možnosť požiadať o jeho preskúmanie súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2010
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková