Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-7Sa-7-2019.pdf
PDF · 97 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-7Sa/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XX/X, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. decembra 2018, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. júla 2018 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1, § 112 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZSP“) zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 21. marca 2018.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila podľa § 259 ods. 1, § 112 ods. 1, 4 ZSP a vecne tým, že podaním z 21. marca 2018, žalobca žiadal na účely určenia sumy invalidného dôchodku, ktorý sa podľa § 293ac ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. považuje za starobný dôchodok, zhodnotiť náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, kedy bol zamestnaný v Českej republike v období od 29. júna 2003 do 28. júna 2008.
3. Prvostupňový orgán poukázal na to, že vnútroštátne právne predpisy neumožňujú hodnotiť príjem, ktorý vypláca zahraničný zamestnávateľ poistencovi, a to ani vtedy ak ide o mzdu, odmenu alebo iný príjem, ktorý sa považuje za hrubý zárobok. Vzhľadom na špecifické vzťahy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou vylučuje článok 9 Správnej dohody o vykonaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení výslovne hodnotiť na výpočet priemerného mesačného zárobku na účely vymerania dávok tie zárobky, ktoré boli dosiahnuté po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky v druhom zmluvnom štáte. Nakoľko náhrada mzdy bola poskytovaná zamestnávateľom z Českej republiky, nie je možné poskytovanú náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti započítať ako hrubý zárobok.
4. Pretože nie je možné žalobcovi náhradu mzdy poskytovanú zamestnávateľom z Českej republiky v období od 29. júna 2003 do 28. júna 2008 započítať ako hrubý zárobok, tým nebolo zistené, že sa invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 293ac ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007
Z. z. považuje za starobný dôchodok, vyplácal v nižšej sume ako patrí a zároveň sa nezmenili ani skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu dôchodku. Vzhľadom na čo žalobcovi žiadosť zamietli.
5. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal zhodnotiť náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, kedy bol zamestnaný v Českej republike. V odvolaní ďalej uviedol, že v júni 1971 utrpel pracovný úraz a plný invalidný dôchodok mu bol priznaný od 1. decembra 1990. Účastník konania k odvolaniu nepriložil žiadne dôkazné prostriedky.
6. Žalovaná Sociálna poisťovňa (prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne) svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. decembra 2018 podľa § 215 ods. 4 ZSP odvolanie žalobcu zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa.
7. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 259 ods. 1, § 112 ods. 1, 4 ZSP, § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a vecne tým, že postup orgánu prvého stupňa bol správny a zdôraznila, že vnútroštátne právne predpisy neumožňujú hodnotiť príjem, ktorý vypláca zahraničný zamestnávateľ poistencovi, a to ani vtedy ak ide o mzdu, odmenu alebo iný príjem, ktorý sa považuje za hrubý zárobok. Podľa článku 9 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení pri určení priemerného mesačného zárobku na účely vymerania dávok dôchodkového zabezpečenia sa neprihliada na zárobky dosiahnuté po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v druhom zmluvnom štáte, a ak sa v tej istej dobe nedosiahli zárobky na území prvého zmluvného štátu, neprihliada sa ani na dobu, v ktorej sa tieto zárobky dosiahli. Na dobu, v ktorej sa dosiahli súčasne zárobky aj na území prvého zmluvného štátu, sa neprihliada len za podmienok a v rozsahu, za akých možno vylúčiť podľa vnútroštátnych predpisov na výpočet priemerného mesačného zárobku doby, v ktorých sa dosiahol zárobok.
8. Námietku žalobcu, ktorú uviedol v odvolaní, vyhodnotila ako nedôvodnú, nakoľko vzhľadom na špecifické vzťahy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou článok 9 Správnej dohody o vykonaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení výslovne vylučuje hodnotiť na výpočet priemerného mesačného zárobku na účely vymerania dávok tie zárobky, ktoré boli dosiahnuté po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky v druhom zmluvnom štáte. Nakoľko náhrada mzdy bola poskytovaná zamestnávateľom z Českej republiky, nie je možné poskytovanú náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti započítať ako hrubý zárobok.
9. V odvolacom konaní mala za preukázané, že žalobcovi nie je možné náhradu mzdy poskytovanú zamestnávateľom z Českej republiky v období od 29. júna 2003 do 28. júna 2008 započítať ako hrubý zárobok.
II. Správna žaloba
10. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.01.2019 sa žalobca domáhal prepočtu dôchodku so započítaním renty o 5% navýšenia za obdobie od 29.06.2009 do 15.01.2019 a nasledovne. Žiada zhodnotiť náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti.
11. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že mu Sociálna poisťovňa, dôchodková správa Bratislava zamietla prepočítať dôchodok po 65 rokoch za započítanie renty od 29.06.2003 do 29.06.2008 s 5% prepočtom za toto obdobie. Renta bola vyplatená Uránovými dolmi Příbram. Je presvedčený, že mu náleží prepočet dôchodku s prirátaním renty s navýšením 5%, tak ako to žiadal Sociálnu poisťovňu za obdobie od 30.06.2008 do 16.01.2019 a nasledovne, podľa čl. 17, čl. 18, čl. 20 a čl. 33 zákona č. 318/1994 Z. z.. Poukazuje na to, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/100/2014 je uvedené, že mu bola vyplatená náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti z titulu pracovného úrazu z roku 1971 za obdobie od 01.07.2003 do 30.06.2008 podľa právnych predpisov platných v Českej republike. Písal v tejto súvislosti na úrad sociálneho zabezpečenia Českej republiky, ktorý sa následne odvolal na článok 33 Zmluvy pri rozdelení. Preto žiada o započítanie renty s 5% navýšením podľa čl. 17, čl. 18, čl. 20 a čl. 33 Zmluvy o rozdelení č. 318/1994 Z. z..
III. Vyjadrenie žalovanej
12. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá zdôrazňuje, že žalobcovi bol podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. od 1. decembra 1990 priznaný invalidný dôchodok. Podaním zo dňa 21. marca 2018, ktoré bolo žalovanej, ústredie doručené dňa 22. marca 2018 žalobca požiadal na účely určenia sumy invalidného dôchodku, ktorý sa podľa § 293ac ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. považuje za starobný dôchodok, zhodnotiť náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, kedy bol zamestnaný v Českej republike v období od 29. júna 2003 do 28. júna 2008.
13. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
14. Vnútroštátne právne predpisy neumožňujú hodnotiť príjem, ktorý vypláca zahraničný zamestnávateľ poistencovi, a to ani vtedy ak ide o mzdu, odmenu alebo iný príjem, ktorý sa považuje za hrubý zárobok.
15. Podľa článku 9 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení pri určení priemerného mesačného zárobku na účely vymerania dávok dôchodkového zabezpečenia sa neprihliada na zárobky dosiahnuté po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v druhom zmluvnom štáte, a ak sa v tej istej dobe nedosiahli zárobky na území prvého zmluvného štátu, neprihliada sa ani na dobu, v ktorej sa tieto zárobky dosiahli. Na dobu, v ktorej sa dosiahli súčasne zárobky aj na území prvého zmluvného štátu, sa neprihliada len za podmienok a v rozsahu, za akých možno vylúčiť podľa vnútroštátnych predpisov na výpočet priemerného mesačného zárobku doby, v ktorých sa dosiahol zárobok.
16. Námietka žalobcu, ktorú uviedol v žalobe, je nedôvodná, nakoľko vzhľadom na špecifické vzťahy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou článok 9 Správnej dohody o vykonaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení výslovne vylučuje hodnotiť na výpočet priemerného mesačného zárobku na účely vymerania dávok tie zárobky, ktoré boli dosiahnuté po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky v druhom zmluvnom štáte. Nakoľko náhrada mzdy bola poskytovaná zamestnávateľom z Českej republiky, nie je možné poskytovanú náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti započítať ako hrubý zárobok.
17. Pri posudzovaní nároku na zvýšenie invalidného dôchodku bolo preukázané, že žalobcovi nie je možné náhradu mzdy poskytovanú zamestnávateľom z Českej republiky v období od 29. júna 2003 do 28. júna 2008 započítať ako hrubý zárobok. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. decembra 2018 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. decembra 2018, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. júla 2018. Žalovaná ma za to, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.
18. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol.
IV. Replika žalobcu
19. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý aj po vyjadrení žalovanej zotrval na svojej žalobe. Uvádza, že nedostáva taký starobný dôchodok ako by si zaslúžil pretože mu Sociálna poisťovňa odmietla do výpočtu zaradiť náhradu na strate na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, po dosiahnutí 65 rokov. Upozorňuje, že výpočet na prepočet dôchodku sa dá overiť tak, že sa vypočíta z priemernej mzdy za ktorej bol vypočítaný dôchodok to sa porovná k mzde dosiahnutej v národnom hospodárstve
v príslušnom roku. Percento dôchodku sa porovná k mzde u nás za príslušný rok a vypočíta sa dôchodok. Žalobca namieta, že boli porušené jeho práva a cíti sa byť diskriminovaný. Žiada, aby sa jeho vec posudzovala podľa správy ČSSZ Praha z 27.05.2019.
V. Duplika žalovanej
20. Žalovaná opätovne uvádza, že v období po 31. decembri 1992 sa strata na zárobku považuje za príjem zo zahraničia. Vnútroštátne predpisy neumožňujú hodnotiť tento príjem, ktorý vypláca zahraničný zamestnávateľ, a to ani vtedy ak ide o mzdu, odmenu, alebo iný príjem, ktorý sa považuje sa hrubý zárobok.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené náhradu mzdy poskytovanú zamestnávateľom z Českej republiky nie je možné započítať pre výpočet priemerného mesačného zárobku na účely výpočtu invalidného dôchodku, ktorý sa podľa § 293ac ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom postení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. považuje za starobný dôchodok.
22. Pri posudzovaní nároku na zvýšenie invalidného dôchodku bolo preukázané, že žalobcovi nie je možné náhradu mzdy, poskytovanú zamestnávateľom, ktorý má sídlo v Českej republike v období od 29. júna 2003 do 28. júna 2008 započítať ako hrubý zárobok.
VI. Ďalšie vyjadrenie žalobcu
23. K duplike žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý upozorňuje, že jeho pracovný úraz sa stal 21.06.1971 na Uránových doloch Zadní Chodov v podniku Příbram. Žiada, aby sa jeho prípad posudzoval podľa zákonov platných, kedy sa stal jeho pracovný úraz, teda k 21.06.1971.
VII. Relevantná právna úprava
24. Podľa § 259 ods. 1 ZSP, v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
25. Podľa § 112 ods. 1 ZSP sa dávka zvýši odo dňa, od ktorého jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka vyplácala v nižšej sume, ako patrí.
26. Podľa § 112 ods. 4 ZSP, výplata dávky sa zastaví alebo uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
27. Podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. má občan nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal a /invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo b/ invalidným následkom pracovného úrazu.
28. Podľa § 293ac ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z., starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok podľa zákona účinného pred 1. januárom 2008, sa považuje aj po 31. decembri 2007 za starobný dôchodok.
29. Podľa článku 9 zákona č. 175/1995 Z.z. Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, Pri určení priemerného mesačného zárobku na účely vymerania dávok dôchodkového zabezpečenia sa neprihliada na zárobky dosiahnuté po
rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v druhom zmluvnom štáte, a ak sa v tej istej dobe nedosiahli zárobky na území prvého zmluvného štátu, neprihliada sa ani na dobu, v ktorej sa tieto zárobky dosiahli. Na dobu, v ktorej sa dosiahli súčasne zárobky aj na území prvého zmluvného štátu, sa neprihliada len za podmienok a v rozsahu, za akých možno vylúčiť podľa vnútroštátnych predpisov na výpočet priemerného mesačného zárobku doby, v ktorých sa dosiahol zárobok.
VIII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
30. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP a vo veci dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.
31. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.
32. Vo veci mal správny súd za preukázané, že žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok úrazový od 1. decembra 1990 podľa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Dňa 21. júna 1971 žalobca utrpel pracovný úraz u zamestnávateľa Diamo, š.p. so sídlom v Českej republike. Po mimosúdnej dohode so zamestnávateľom bola žalobcovi vyplatená náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa práva platného v Českej republike, t.j. do dovŕšenia 65 rokov veku. Podaním z 21. marca 2018 ako aj podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zhodnotenia náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, kedy bol zamestnaný v Českej republike v období od 29. júna 2003 do 28. júna 2008.
33. V nadväznosti na uvedené je potrebné si uvedomiť, že vnútroštátne právne predpisy neumožňujú hodnotiť príjem, ktorý vypláca zahraničný zamestnávateľ poistencovi, a to ani vtedy ak ide o mzdu, odmenu alebo iný príjem, ktorý sa považuje za hrubý zárobok (po 31. decembri 1992 sa strata na zárobku poskytovaná z Českej republiky považuje za príjem zo zahraničia).
34. Správny súd v tomto smere poukazuje na článok 9 Správnej dohody o vykonaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Tento článok zmluvy výslovne vylučuje hodnotiť na výpočet priemerného mesačného zárobku na účely vymerania dávok tie zárobky, ktoré boli dosiahnuté po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky v druhom zmluvnom štáte. Nakoľko náhrada mzdy bola poskytovaná zamestnávateľom z Českej republiky, nie je možné poskytovanú náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti započítať ako hrubý zárobok. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že pri posudzovaní nároku na zvýšenie invalidného dôchodku žalobcovi nie je možné náhradu mzdy, poskytovanú zamestnávateľom z Českej republike v období od 29. júna 2003 do 28. júna 2008 započítať ako hrubý zárobok.
35. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
36. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).