Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-46-2026.pdf
PDF · 147.77 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/46/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Zuzany Pavlíkovej v právnej veci žalobcu: STOBA s.r.o., IČO: 27 728 366, sídlo A. XX, XXX XX B., C. D., právne zastúpený: Mgr. Juraj Janco, advokát so sídlom v Ilave, Mierové námestie 52/6, IČO: 36 131 806, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o vydanie veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. februára 2026, č.k. 23C/49/2025-148, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi motorové vozidlo zn. Maserati GranTurismo M145 bielej farby EČV XXXXXX, VIN:E.*, spolu s dvomi tabuľkami F. XXXXXX a 1 ks kľúča, ktoré bolo zaistené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou dňa 19.04.2021, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Na vec aplikoval ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore ust. § 92, § 97 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 1.4.2025 domáhal vydania veci – motorového vozidla zn. Maserati GranTurismo M145 bielej farby EČV 1953EE,VIN:E.*, spolu s dvomi tabuľkami EČV XXXXXX a 1 ks kľúča, ktoré bolo zaistené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou dňa 19.04.2021. Žalobca je vlastníkom tohto motorového vozidla. Vozidlo kúpil dňa 20.6.2019 v dražbe ako ojazdené a stal sa tak jeho vlastníkom v zmysle ustanovenia § 1109 písm. a) zákona č. 89/2012 Sb. Občanskího zákoníka. Následne vozidlo viac ako rok užíval a kúpnou zmluvou zo dňa 9.10.2020 vozidlo predal B. G. B. so sídlom B. XXX, H. za kúpnu cenu 700000,- Kč. Vozidlo bolo v roku 2021 zaistené políciou SR, kupujúci dňa 9.6.2021 od zmluvy odstúpil a žalobca mu následne dňa 23.6.2021 vrátil zaplatenú kúpnu cenu. Žalobca pri kúpe vozidla vychádzal z údajov v evidencii motorových vozidiel. Ani pri väčšej náležitej starostlivosti nemal dôvod sa domnievať, že vozidlo nepatrí predávajúcemu. Žalobca vlastnícke právo k vozidlu nadobudol v dražbe a je právoplatným a výlučným vlastníkom uvedeného vozidla. Vozidlo bolo po kontrole originality dňa 19.4.2021 B. G. B. podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. zaistené OR PZ v Bánovciach nad Bebravou - obvodným oddelením PZ s odôvodnením, že existuje podozrenie o pozmeňovaní jeho identifikačných znakov. Spoločnosť G. B. podaním č. ČVSORP-86VYS-BN-2020 zodňa 3.6. 021 upovedomená, že vozidlo bolo spolu s 2x EČV 1953EE a 1 ks kľúča v zmysle ustanovenia § 92 Trestného poriadku prevzaté do vyšetrovania, nakoľko môže slúžiť na účely dokazovania z dôvodu, že jeho výrobné číslo vykazuje znaky pozmeňovania. Následne došlo k uvedenému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, na základe
ktorého sa žalobca opätovne stal vlastníkom uvedeného vozidla. Okresné riaditeľstvo PZ v Bánovciach nad Bebravou postúpilo prostredníctvom tamojšej okresnej prokuratúry trestný spis týkajúci sa vozidla na ďalšie preverovanie Krajskému riaditeľstvu policie ČR, územný odbor Olomouc, nakoľko bolo zistené, že vozidlo bolo dovezené z ČR, kde zrejme aj malo dôjsť k pozmeňovaniu identifikačných znakov vozidla a vec teda nemôže byť posudzovaná podľa slovenského práva. Uznesením Policie ČR, krajské riaditeľstvo policie Olomouckého kraja, č. KRPM-40421-30/TČ-2022- 140573-306 zo dňa 17.4.2023 došlo k odloženiu veci, nakoľko vo veci nejde o podozrenie z trestného činu a vec nie je možné vybaviť inak. V odôvodnení uznesenia sa uvádza, že predmetné vozidlo bolo prvýkrát na území ČR registrované 17.8.2016 už s vyššie uvedeným VIN. V C. ho vlastnilo, resp. prevádzkovalo celkom sedem subjektov. Do ČR bolo vozidlo privezené zo Srbska, kde bolo registrované tiež s uvedeným VIN, a to od 7.8.2012. Na I. C. tak k spáchaniu žiadneho trestného činu nedošlo. K zmene čísla VIN mohlo teda dôjsť na území Srbska pred rokom 2012, pričom je zrejmé, že minimálne od prvého prihlásenia vozidla v ČR (17.8.2016) toto bolo všetkými vlastníkmi užívané v dobrej viere, že im vozidlo patrí. V zmysle ustanovenia § 1091 by tak na strane žalobcu, pokiaľ by aj vozidlo nenadobudol v dražbe, nesporne došlo k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním so započítaním držby predchádzajúcich vlastníkov. Právny zástupca žalobcu po doručení vyššie uvedeného uznesenia výzvou zo dňa 25.5.2023 vyzval OR PZ v Bánovciach nad Bebravou na vrátenie vozidla s tým, že v zmysle vyššie uvedeného uznesenia bolo trestné stíhanie odložené. Nakoľko na uvedenú výzvu nenastala napriek viacerým neformálnym urgenciám a predloženiu všetkých relevantných dokladov žiadna reakcia, podaním zo dňa 6.10.2023 uvedenú výzvu urgoval. Okrem iného v urgencii uviedol, že spolu s postúpením veci Polícii ČR malo byť do ČR odovzdané i motorové vozidlo, k čomu však nedošlo. V reakcii na uvedené bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená výzva zo dňa 27.11.2023, kde OR PZ Bánovce nad Bebravou žalobcu vyzýva, aby si v zmysle ustanovenia § 97 ods. 1 Trestného poriadku uplatnil nárok na vozidlo v civilnom procese. Na uvedenú výzvu reagoval PZ žalobcu podaním zo dňa 9.5.2024, v ktorom uviedol, že na potrebu uplatňovania nároku v civilnom procese nevidí dôvod, nakoľko vlastnícke právo žalobcu k vozidlu je nesporné a neexistujú o ňom pochybnosti. Poukázal pritom i na okolnosti nadobudnutia vozidla žalobcom a uviedol, že nesporne existujú dôvody na vydanie vozidla žalobcovi. Konštatoval tiež, že žalobca má záujem na mimosúdne vybavenie veci, nakoľko podanie žaloby sa mu javí nadbytočným. Následne PZ žalobcu vydanie vozidla urgoval podaním zo dňa 18.10.2024, nakoľko na podanie zo dňa 9.5.2024 nedostal žiadnu odpoveď. Namietol, že nevydaním vozidla a nekomunikáciou príslušných orgánov PZ SR dochádza k poškodzovaniu práv žalobcu, okrem iného aj ničím neodôvodnenými prieťahmi vo veci. OR PZ v Bánovciach nad Bebravou zaslal právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.11.2024 opätovnú výzvu (datovanú 13.11.2024) na uplatnenie nároku v civilnom procese. Na opätovnú výzvu reagoval PZ žalobcu podaním - oznámením z 6.12.2024, kde uviedol, že žalobca by pre urýchlenie vybavenia veci eventuálne súhlasil aj s postupom, ak by orgán PZ vozidlo vydal B. G. B., ktorej bolo zaistené, ak by pochybnosti o jeho vlastníctve vychádzali s tejto okolnosti. Žalobca by si svoje vzťahy s uvedenou spoločnosťou následne urovnal dohodou. Tu je však potrebné uviesť, že podľa informácií, ktoré má žalobca k dispozícii, B. G. B. ani žiadnej tretej osobe výzva na prevzatie vozidla ani výzva na uplatnenie nároku v civilnom procese doručená nebola. Na uvedené oznámenie OR PZ v Bánovciach nad Bebravou reagoval podaním zo dňa 25.1.2025, nazvaným posledná výzva na uplatnenie nároku v civilnom procese, ktoré je fakticky kópiou opätovnej výzvy zo dňa 13.11.2024 s opätovnou absenciou akéhokoľvek podrobnejšieho vecného zdôvodnenia. Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca nadobudol predmetné vozidlo dobromyseľne, v dražbe. Žalobca je tak v zmysle relevantných ustanovení českého (i slovenského) právneho poriadku nesporným a výlučným vlastníkom uvedeného vozidla. Túto skutočnosť fakticky akceptoval aj PZ SR, keď žalobca bol podľa našich informácií jediným subjektom, s ktorým OR PZ v Bánovciach nad Bebravou ohľadne vydania vozidla komunikoval. Žalobca však vzhľadom na postoj orgánov OR PZ nemá inú možnosť, než sa domáhať vydania vozidla súdnou cestou, hoci sa o zmierne riešenie opakovane snažil.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že osobné motorové vozidlo značky Maserati CT, vydania ktorého sa žalobca domáha je v súčasnosti v úschove orgánu Policajného zboru Slovenskej republiky. Okresné riaditeľstvá policajného zboru nie sú samostatnými subjektmi, a rovnako odo dňa 1.1.2013 ani krajské riaditeľstvá policajného zboru. Nemajú tak spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, ktorú má len Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Orgány policajného zboru tak v civilnom sporovom konaní nemôžu vystupovať ako strana sporu, pretože nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti a z toho vyplývajúcu spôsobilosť byť stranou sporu (procesnú subjektivitu). Právnu a súčasne procesnú subjektivitu v tomto
prípade má len Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Pokiaľ žalobca žaloval Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, podal žalobu proti subjektu, ktorému svedčí pasívna legitimácia.
3. Žalobca sa domáhal vydania veci - osobného motorového vozidla značky zn. Maserati GranTurismo M145 bielej farby EČV XXXXXX, VIN:E.*, spolu s dvomi tabuľkami EČV XXXXXX a 1 ks kľúča (ďalej len Motorové vozidlo Maserati GT), ktoré bolo zaistené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou dňa 19.04.2021 z dôvodu podozrenia o pozmeňovaní identifikačných znakov a ktoré bolo dňom 03.06.2021 postupom podľa ust. § 92 Trestného poriadku prevzaté do vyšetrovania, pretože môže slúžiť pre účely dokazovania z dôvodu, že na základe odborného vyjadrenia KEÚ PZ odboru kriminalistickej identifikácie číslo motorového vozidla vykazuje známky pozmeňovania a o ktorej skutočnosti (prevzatie do vyšetrovania) bola dňa 03.06.2021 upovedomená obchodná B. G. B.. Uvedené vyplýva z listín predložených žalobcom Potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou o zaistení vozidla zo dňa 19.04.2021 a Upovedomenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou ČVS:ORP-86/VYS-BN-2020 zo dňa 3.6.2021.
4. Z uznesenia Policie České republiky Krajského řiditeľství policie Olomouckého kraje č.j. J./A. zo dňa 17.4.2023 vyplýva, že potom , ako bol policajnému orgánu cestou Okresného zastupiteľstva v Olomouci postúpený spis zo strany Okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou k ďalšiemu preverovaniu, policajný organ rozhodol o odložení trestnej veci; podezření ze spáchání přečinu legalizace výnosů z trestné činnosti podle 216 odst. 1 písm. a) odst. 2 trestního zákoníku, kterého se měl dopustit neznámý pachatel, tím, že v přesně nezjištěné době, nejpozději dne 17.08.2016 měl na nezjištěném místě změnit původní nezjištěné VIN (jedinečné identifikační číslo) osobního motorového vozidla tovární značky Maserati GranTurismo M145, bílé barvy, které upravil na VIN - E.* a s takto pozměněným identifikátorem jej dne 17.08.2016 zaregistrovala spol. K., B., IČ XXXXXXXX, se sídlem B. XX/XXX, L. do centrálního registru vozidel ČR jako vozidlo dovezené ze zahraničí s tím, že vozidlo bylo následně provozováno různými společnostmi na území České republiky až do 25.06.2019, kdy bylo prodáno do zahraničí - na Slovensko, kde dne 19.4.2021 při kontroly originality vozidla bylo na pracoviště v Bánovci nad Bebravou na Trenčínské cestě zjištěno podezření z pozměňování výrobního čísla (VIN) a věc oznámena policejnímu sboru Slovenské republiky, která zahájila úkony trestního řízení pro podezření ze spáchání trestného činu legalizace výnosů z trestné činnosti, přičemž dodatečně byl s odkazem na místní příslušnost spatřovanou v tom, že vozidlo pochází z České republiky, postoupen spisový materiál k dalšímu prověřování do České republiky, neboť ve věci nejde o podezření z trestného činu a není na místě věc vyřídit jinak.
5. Z listín zástupcu žalobcu zo dňa 25.5.2023, 6.10.2023, 9.5.2024 a 18.10.2024 adresovaných Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou vyplýva, že žalobca sa domáhal vrátenia zaistenej veci - motorového vozidla Maserati GT.
6. Z listiny Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou ČVS: ORP- 86/VYS- BN-2020 zo dňa 13.11.2024, označená ako Opätovná výzva na uplatnenie nároku v civilnom procese - zaslanie, ktorá bolo žalobcovi doručená vyplýva, že žalobca bol touto listinou týmto policajným orgánom v zmysle § 97 ods. 1 Trestného poriadku vyzvaný, aby si nárok na predmetnú vec
- motorové vozidlo Maserati GT uplatnil v civilnom procese.
7. Z listín žalobcu Protokolu o dražbe konanej dňa 15.06.2029, kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2020 uzatvorenej medzi kupujúcim B. G. B. a predávajúcim žalobcom, odstúpenia B. G. B. zo dňa 08.06.2021 od kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2020, dokladu o uskutočnení transakcie a odôvodnenia (odsek 27, 24, 35.) rozsudku Obvodního soudu pro Prahu 5 č.j. 21C/103/2022-83 zo dňa 12.1.2023 vyplýva, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu Maserati GT v zmysle ust. § 1109 písm. a) Občanského zákoníku na verejnej dražbe dobrovoľne konanej dňa 15.6.2019 a stal sa jeho oprávneným vlastníkom, ktoré vlastníctvo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2020 previedol za kúpnu cenu 700000,- Kč na B. G. B.. B. G. B. listom zo dňa 8.6.2021 od kúpnej zmluvy odstúpila a požiadala žalobcu o vrátenie kúpnej ceny bezhotovostným prevodom v prospech u.č. B., ktorú kúpnu cenu žalobca B. G. B. dňa 23.6.2021 vrátil.
8. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že motorové vozidlo Maserati GT sa po jeho zaistení dňa 19.4.2021 B. G. B. , jeho prevzatí do vyšetrovania dňa 2.6.2021, po skončení trestného stíhania (rozhodnutím dňa 17.4.2023), nachádza v úschove policajného zboru SR a orgány policajného zboru
týmto vozidlom aj naďalej disponujú. Rovnako súd prvej inštancie považoval za nesporné, že okrem žalobcu si žiadna iná osoba u policajného orgánu, Okresného riaditeľstva PZ v Bánovciach nad Bebravou neuplatnila nárok na vrátenie vozidla. Postup v prípade vrátenia v rámci trestného konania veci vydanej, odňatej, prevzatej alebo inak zaistenej v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 97 ods. 1 Trestného poriadku. Podľa tohto ustanovenia ak vec, ktorá bola v rámci trestného konania vydaná, odňatá, prevzatá alebo inak zaistená, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese. Súd prvej inštancie uzavrel, že právo na vec - motorové vozidlo Maserati GT si u policajného orgánu uplatnil len žalobca. Žalobca je inou osobou ako bola osoba, ktorej bolo motorové vozidlo Maserati GT zaistené a neskôr podľa ust. § 92 Trestného poriadku prevzaté do vyšetrovania. Tou osobou bola B. G. B., ktorá pôvodne vozidlo od žalobcu kúpila na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2020. B. G. B. listom zo dňa 8.6.2021 (preukázateľne potom, ako došlo k zaisteniu a prevzatiu do vyšetrovania) adresovanej žalobcovi od tejto kúpnej zmluvy so žalobcom odstúpila (došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2020) a vlastníkom vozidla sa stal žalobca, ktorý tejto spoločnosti aj dňa 23.6.2021 vrátil dohodnutú kúpnu cenu. Súd prvej inštancie mal preukázané, že B. G. B. sa nikdy nedomáhala vrátenia predmetného motorového vozidla od policajného zboru podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku. Keďže žalobca bol jedinou osobou, ktorá sa domáhala vydania veci a žiadna ďalšia taká osoba, ktorá by sa vydania motorového vozidla tiež domáhala neexistovala, možno konštatovať, že neexistoval ani spor o to, kto je vlastníkom vozidla. Žalobca nemusel iniciovať súdne konanie o vlastníctvo vozidla proti inej osobe. Obranu žalovaného, že existuje viacero subjektov, ktoré majú potencionálne vlastnícke právo k motorovému vozidlu, súd považoval za nedôvodnú, v rozpore so skutkovými okolnosťami veci a bez podloženia ďalšími tvrdeniami a akýmikoľvek dôkazmi zo strany žalovaného, na základe ktorých by došlo k popretiu skutkových tvrdení žalobcu a vlastníctve žalobcu k motorovému vozidlu Maserati GT, ktoré nadobudol na verejnej dražbe konanej dňa 15.6.2021 a následne na základe právneho úkonu B. G. B. zo dňa 8.6.2021 adresovaného žalobcovi odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2020 a ktorých tvrdeniach žalobca predložil i dôkazy.
9. K obrane žalovaného o predčasnosti podania žaloby a o tom, že má byť najskôr žalované o určenie vlastníctva a až následne o vydanie veci súd prvej inštancie uviedol, že žalobca zvolil vhodný nástroj na ochranu svojich práv a to žalobu na vydanie veci voči subjektu, ktorý má vec vo svojej faktickej moci. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 78/2016. Otázka, kto je vlastníkom motorového vozidla sa ako predbežná otázka rieši v konaní o vydanie veci, keďže súd nemôže zaviazať žalovaného na vydanie vozidla žalobcovi bez toho, aby dospel k záveru, že žalobca je skutočne vlastníkom vozidla. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vlastníkom motorového vozidla v čase, keď bolo zaistené, a v čase, keď bolo prevzaté do vyšetrovania bola B. G. B.. Žalobca bol jej právnym predchodcom, ktorý uvedenej spoločnosti motorové vozidlo Maserati GT pôvodne predal. J. B. G. B. dňa 8.6.2021 odstúpila od kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom, vlastníkom vozidla sa stal znova žalobca a na inú osobu už vlastnícke právo žalobca k vozidlu nepreviedol. Žalobca ako vlastník motorového vozidla má právo s týmto osobným motorovým vozidlom nakladať a domáhať sa ochrany proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva zasahuje. Keďže nebolo medzi stranami sporné, že toto motorové vozidlo je v súčasnosti v dispozícii žalovaného, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť vydať motorové vozidlo žalobcovi v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaný sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania domáhal aplikácie ustanovenia § 257 CSP, pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval okolnosti, že žalovaný, resp. orgány činné v trestnom konaní v súvislosti so zaistením a následnou úschovou motorového vozidla postupovali striktne v súlade so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky. Strana žalobcu tieto za dôvody hodné osobitného zreteľa nepovažovala, pretože žalovaný vozidlo nevydal ani potom, čo mu žalobca oznámil, že podal žalobu na príslušnom súde. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca predtým, ako podal žalobu na súd, obrátil sa na žalovaného listami zo dňa 25.5.2023, 6.10.2023, 18.10.2024 a 06.12.2024 za účelom vrátenia motorového vozidla Maserati GT a to v úmysle predísť súdnemu sporu, v ktorých listinách žalovanému ozrejmil svoje vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Napriek tomu žalovaný motorové vozidlo žalobcovi nevydal, ani osobu, ktorej bolo motorové vozidlo
zaistené potom, ako obdržal prvú výzvu na vrátenie motorového vozidla a ani toto motorové vozidlo tejto osobe nevrátil. Žalobcovi ani v jednej listine, ktoré žalobcovi zaslal , neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, v čom vidí pochybné vlastnícke právo žalobcu napriek jeho tvrdeniam, ktoré podložil i listinami, ako i po doručení rozsudku zo dňa 12.1.2023, v ktorom rozsudku sa konštatuje, že žalobca sa stal vlastníkom predmetného motorového vozidla. Žalobca bol nútený uplatniť si nárok civilnou žalobou. V prejednávanej veci žalovaným uvádzané dôvody nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa a iné dôvody hodné osobitné zreteľa súd v súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania nezistil. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa zásady úspechu strán sporu (§ 255 C.s.p.), keď žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalobcovi voči žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
11. Proti tomuto rozsudku, výroku II. o trovách konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/,d/, f/ a h/ CSP /súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/. Namietal nedostatočné odôvodnenie súdu prvej inštancie, vadu konania a porušenie základného práva na spravodlivý proces. Postup orgánov žalovaného, ktorý predchádzal podaniu žaloby žalobcu na súd má vplyv na posúdenie uplatneného nároku, vo vzťahu k otázke náhrady trov konania je irelevantný, keď žalovaný nekonal v rozpore so zákonom, ktorý by bol spôsobilý predstavovať nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého by mal absolútnu zodpovednosť za trovy súdneho konania. Dňa 19.4.2021 prebehla na pracovisku v Bánovciach nad Bebravou kontrola originality, kde bolo zistené podozrenie z pozmeňovania výrobného čísla sporného motorového vozidla. Následne bolo motorové vozidlo zaistené. K zmene VIN čísla mohlo dôjsť na území Srbska. Žalobca bol policajným orgánom poučený o práve podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Nie je možné vydať motorové vozidlo, pokiaľ nie je ustálené, kto je vlastníkom motorového vozidla. Žiaden orgán nekonštatoval nesprávny úradný postup v súvislosti so zaistením a následnou úschovou vozidla, na základe čoho nemožno konštatovať, že zaistenie motorového bolo nezákonné. Procesné úkony polície v súvislosti so zaistením boli v súlade so zákonom, preto v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.06.2017, sp.zn. 9Co/138/2017, Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.10.2018, sp.zn. 5Co/100/2018, Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.11.2020, sp.zn. 8Co/138/2020-199, Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30.09.2021, sp.zn. 5C/11/2019-225, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, 3MCdo/46/2012. Žalovaný nemal inú zákonnú možnosť ako podať predmetnú žalobu, nakoľko existovali pochybnosti o vlastníctve k veci. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami /nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 2862/07/. Policajné orgány a ani žalovaný nie sú orgány disponujúce právomocou rozhodovať o vlastníckom práve. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
12. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že postup orgánov PZ nebol v súlade so zákonom. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že žiaden oprávnený orgán vrátane orgánov prokuratúry v priebehu konania nekonštatoval nesprávny úradný postup v súvislosti so zaistením a úschovou vozidla, je potrebné uviesť, že v konaní o určenie vlastníckeho práva by takéto konštatovanie nemalo vplyv na predmetnú žalobu a toto tvrdenie žalovaný pred súdom prvej inštancie neuviedol, preto ide o novotu v odvolacom konaní podľa § 366 CSP. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli nárok žalobcu na náhradu trov konania spochybniť. Poukaz žalovaného na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9Co/138/2017 nie je dôvodný, keď spor sa týkal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Na okraj žalobca uviedol, že rozpočtová kapitola Ministerstva vnútra za rok 2026 pracuje s plánovanými výdavkami v sume 2.008.093.008,- eur. Rovnako žalovaný nedôvodne poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 5C/11/2019-225 zo dňa 30.09.2021, keď napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd v časti náhrady trov konania zmenil, sp.zn. 27Co/100/2021-252 tak, že súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% /NS SR sp.zn. 4Cdo/98/2022 zo dňa 30.11.2022/. Žalovaným uvádzané skutočnosti na dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú dané. V predmetnom konaní nebolo potrebné rozhodnúť o určení vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, nakoľko Obvodní soud pro Prahu v rozsudku č.k. 21C/103/2022-83 zo dňa 12.1.2023 rozhodol o určení
vlastníckeho práva. Spor o vlastníctvo môže nastať len medzi viacerými osobami, ktorí si uplatňujú vlastnícke právo k tej istej veci. Pokiaľ je takáto osoba len jedna, spor a ani odôvodnené pochybnosti o vlastníckom práve neexistujú. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok II. ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore (žalovaný), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie v odvolaním dotknutej časti vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o trovách konania je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcom - vyhovujúcom výroku o veci samej nepreskúmaval, keďže tento suspenzívnym účinkom odvolania dotknutý nebol.
15. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania veci - motorového vozidla zn. Maserati GranTurismo M145 bielej farby EČV XXXX F., VIN:E.* spolu s dvomi tabuľkami EČV 1953EE a 1 ks kľúča, ktoré bolo zaistené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou dňa 19.04.2021. Rozsudkom Obvodního soudu pro Prahu 5 č.j. 21C/103/2022-83 zo dňa 12.1.2023 bolo určené, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu Maserati GT v zmysle ust. § 1109 písm. a) Občanského zákoníku na verejnej dražbe dobrovoľne konanej dňa 15.6.2019 a stal sa jeho oprávneným vlastníkom, ktoré vlastníctvo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2020 previedol za kúpnu cenu 700000,- Kč na B. G. B.. Spol. G. B. listinou zo dňa 8.6.2021 od tejto zmluvy odstúpila a požiadala žalobcu o vrátenie kúpnej ceny bezhotovostným prevodom v prospech u.č. B., ktorú kúpnu cenu žalobca B. G. B. dňa 23.6.2021 vrátil. Výzvami zo dňa 25.5.2023, 6.10.2023, 9.5.2024 a 18.10.2024 sa žalobca domáhal od Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou vydania predmetného motorového vozidla.
16. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
17. Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania medzi stranami sporu, odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalovaný, posúdiac obsah odvolania namietajúc nesprávnu aplikáciu ust. § 257 CSP na okolnosti danej veci spolu s ich nesprávnym vyhodnotením, uplatňujúc tak dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v dotknutej časti).
18. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.
19. Primárne sa odvolací súd zaoberal odvolateľom uplatňovanými odvolacími dôvodmi (posúdiac odvolanie podľa jeho obsahu) uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, resp. d/ CSP (neboli splnené procesné podmienky, porušenie práva na spravodlivý proces, resp. existencii inej vady spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej) ako dôsledku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
20. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj
z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na splnenie mandukačnej povinnosti súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na vydanie predvídateľného rozhodnutia, či na zachovanie rovnosti strán v konaní. 21. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (existencia inej vady) dopadá na akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nemožno subsumovať pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide napríklad o nedostatočné odôvodnenie rozhodnutie, nie však v parametroch dosahujúcich naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, či nesprávne realizovaná mandukačná povinnosť súdu.
22. Pokiaľ ide o namietané možné nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nemožno pochybovať, že odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné.
23. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia (nedostatok dôvodov) však bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, ale za tzv. inú vadu konania, (viď R 111/1998), čím sa zaoberalo tiež Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: “Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku”, vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom) uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.
24. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal v princípe dostatočnú odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej v parametroch daných ust. § 220 ods. 2 CSP. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, jeho arbitrárnosti, svojvôli, či v konečnom dôsledku namietanému ústavne nekonformnému výkladu. Všeobecný súd totiž nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Stačí teda, aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B) k naplneniu čoho v posudzovanej veci došlo.
25. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť jednak pre uplatnenie druhej vety citovaného stanoviska R 2/2016, ale odôvodnenie napadnutého rozhodnutia netrpí ani takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania, čím z hľadiska tejto námietky (o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia) nedošlo k naplneniu tak odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 pod písm. b/, ale tiež ani pod písm. d/ CSP.
26. V ďalšom sa odvolací súd venoval námietkam odvolateľa, prostredníctvom ktorých spochybňuje správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).
27. Nesprávny skutkový záver (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa kritérií daných ust. § 191 CSP, vychádzajúc z ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
28. Nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
29. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností, vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako plne nedôvodné. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal okolnosťami ovplyvňujúcimi rozhodovanie o náhrade trov konania medzi stranami sporu, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 CSP a zo správnych záverov z nich vyplývajúcich, vyvodil tiež správne právne závery, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa plne stotožňuje v konkrétnostiach tejto veci s jeho názorom, že okolnosti veci, tak ako vyplynuli z dokazovania indikujú opodstatnene priznanie plnej náhrady trov konania žalobcovi, pričom súd prvej inštancie nevzhliadol naplnenie dôvodov pre použitie § 257 CSP na prospech žalovaného, ako v spore neúspešného. Súd prvej inštancie postupoval pri riešení ťažiskovej otázky v súlade so zákonom, poukazom na všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú považované za rozhodujúce, s následkom nespôsobilosti odvolania žalovaného k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných skutkových a právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre potvrdenie rozhodnutia v napadnutom rozsahu o náhrade trov konania. Súčasne sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v dotknutej časti, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou zákonných ustanovení jednotlivých právnych predpisov. Odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli zjavne neakceptovateľné, nevyplýva z nich ani jednostrannosť, alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní zároveň pripúšťa posúdenie relevantnej právnej otázky tak, ako je v posudzovanej veci prezentovaná súdom prvej inštancie. Rozhodnutie, ani jeho dôvody nevykazujú známky nezákonnosti, či arbitrárnosti.
30. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
31. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania.
32. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia sa v sporovom konaní, o ktoré ide tiež nepochybne v posudzovanej veci, povinnosť nahradiť trovy konania primárne spravuje zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP) čo znamená, že strana, ktorá v spore uspela, má v princípe právo na to, aby sa jej nahradili trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením/bránením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona. Prelomenie uvedených zásad je možné len za splnenia zákonných predpokladov uvedených v ust. § 257 CSP.
33. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
35. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy teda v prípadoch, keď sú síce naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom, alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť takéhoto prípadu môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný, alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
36. Zásada úspechu v spore sa premieta v § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania.
37. Odvolací súd dospel k záveru, že nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného, ktorý sa v odvolacom konaní ako i v konaní pred súdom prvej inštancie bránil, že v danej veci ide o konanie, v ktorom žalovaný neporušil žiadnu povinnosť tým, že nevydal vec zaistenú v trestnom konaní žalobcovi, keďže existoval spor o vlastnícke právo. Žalovaný nemal inú možnosť, ako vyčkať na rozhodnutie v civilnom konaní, ktorým sa odstráni pochybnosť v otázke vlastníckeho práva k zaistenej veci. Tieto skutočnosti uviedol žalovaný z dôvodu aplikácie § 257 CSP. Žalovaný nárok žalobcu neuznal, napriek opakovaným predžalobným výzvam vlastnícke právo žalobcu spochybňoval. Žalobca v konaní predložil listinné dôkazy preukazujúce záujem dohodnúť sa so žalovaným pred podaním žaloby na súd. Žalovaný k dohode nepristúpil, so žalobcom sa mimosúdne nepokúsil dohodnúť. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že žalobca musí podať žalobu o vydanie veci v civilnom konaní i napriek skutočnosti, že rozsudkom Obvodního soudu pro Prahu 5, č.k. 21C/103/2022-83 zo dňa 12.01.2023 súd vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ustálil, že žalobca sa ako účastník dražby v súlade s § 53 z. o verejných dražbách stal príklepom a zaplatením kúpnej ceny vlastníkom vozidla Maserati v smysle § 1109 písm./a Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zdôrazňuje, že i napriek vedomosti žalovaného o existencii predmetného rozhodnutia, žalovaný spochybňoval vlastnícke právo žalobcu. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žiaden iný subjekt sa nedomáhal vydania sporného motorového vozidla podľa § 97 ods. 1 Trestného zákona, za situácie, že súd prvej inštancie skonštatoval tak, ako už túto otázku ustálil súd v inom konaní, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla Maserati GT, ktoré nadobudol na verejnej dražbe dňa 15.6.2021. Nie je preto spravodlivé, aby si žalobca sám znášal náklady – trovy súdneho konania, ktoré nezavinil. Námietka žalovaného, že ako orgán postupoval v súlade s § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore nie je dôvodná, nakoľko žalovaný si musí byť vedomý tej skutočnosti, že s takýmto postupom sú spojené určité náklady,
ktoré v prípade neúspechu bude povinný znášať. Za tejto situácie nemohla byť dôvodom aplikácie § 257 CSP samotná skutočnosť postavenia žalovaného ako subjektu orgánu verejnej moci alebo situácia ohľadne výkladu zákonných ustanovení trestného poriadku žalovaným.
38. Posúdením rozhodujúcich skutočností vo svetle teoretických východísk, ktorými je náhrada trov konania a v rámci nej aj možnosť aplikácie ust. § 257 CSP ovládaná, odvolací súd nemá najmenšiu pochybnosť o tom, že skutočnosti uvedené súdom prvej inštancie spočívajúce v okolnostiach danej veci neodôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP. Žalobcovi s poukazom na zásadu úspechu, ktorou je ovládané rozhodovanie o trovách sporového konania, prináleží plný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému (§ 255 ods.1 CSP). 39. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Je vždy na strane sporu, či náležite využije možnosti, ktoré sa jej v súdnom konaní ponúkajú. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že každá strana sporu nesie zodpovednosť za to, že prezentuje súdu konzistentné skutkové tvrdenia podporené dôkazmi. Pokiaľ si túto povinnosť nesplní, prejaví sa to v rozhodnutí vo veci samej, k čomu došlo tiež v posudzovanej veci.
40. Odvolací súd poukazom na ust. § 366 CSP neprihliadal na nové skutkové tvrdenia žalovaného uvedené v podanom odvolaní, že žiaden orgán nesprávny úradný postup v súvislosti so zaistením a úschovou vozidla nekonštatoval.
41. Odvolaniu žalovaného tak nebolo možné z hľadiska spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami sporu vyhovieť, nebolo teda spôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie o trovách konania.
42. Poukaz žalobcu na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2MCdo/17/2009 - trovy exekúcie, sp.zn. 5Cdo/67/2010 - vrátenie daru a sp.zn. 3MCdo/46/2012- bezdôvodné obohatenie za užívanie bytu, nie je dôvodný, keď citované rozhodnutia nie je možné aplikovať na predmetnú vec, nakoľko vychádzajú z iných skutkových okolností ako i právneho posúdenia veci. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací súd aj poukazy žalovaného v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.
43. Závery súdu prvej inštancie, že žalobca predtým , ako podal žalobu na súd , obrátil sa na žalovaného listami za účelom vrátenia motorového vozidla Maserati GT a to v úmysle predísť súdnemu sporu, v ktorých listinách žalovanému ozrejmil svoje vlastnícke právo k motorovému vozidlu, pričom žalovaný motorové vozidlo žalobcovi nevydal, žalobcovi ani v jednej listine neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, v čom vidí pochybné vlastnícke právo žalobcu, ako i po doručení rozsudku zo dňa 12.1.2023, v ktorom rozsudku sa konštatuje, že žalobca sa stal vlastníkom predmetného motorového vozidla, preto bol žalobca nútený uplatniť si nárok civilnou žalobou, sú vecne správne. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri posúdení rozhodujúcej otázky správne, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, či s ktorými by sa nebol zaoberal a dostatočne tiež vysporiadal už súd prvej inštancie.
44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi proti žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.
45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) - dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).