Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/140/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci maloletého: A. B., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov - otca: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, občan Českej republiky, bytom E. F., G., D. B. XXXX, a matky: C. H. B., F. I., nar. XX.XX.XXXX, občianka Slovenskej republiky, bytom B. F., J., K., L. XXXX/X, o návrhu otca na návrat maloletého do Českej republiky, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. – 45 zo dňa 15. mája 2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. – 45 zo dňa 15. mája 2026 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie o návrhu otca na návrat maloletého do Českej republiky zo dňa 02.04.2026 adresovanom Mestskému súdu Bratislava II, postúpenom okresnému súdu 23.04.2026 zastavil. V odôvodnení poukázal na návrh datovaný dňa 02.04.2026 a adresovaný Mestskému súdu Bratislava II, ktorým sa otec maloletého domáhal návratu maloletého do Českej republiky, kde má maloletý podľa neho obvyklé bydlisko. Bezprostredne po premiestnení maloletého jeho matkou dňa 05.05.2025 na Slovensko vyjadril matke maloletého svoj nesúhlas s premiestnením maloletého a zmenou jeho bydliska. Matke maloletého nikdy neudelil povolenie k premiestneniu ich syna. Nakoľko došlo k medzinárodnému únosu maloletého, domáha sa postupom upraveným Haagským dohovorom návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu maloletého. Matka

- únosca dieťaťa uznáva, že pred dňom 05.05.2025 žili spoločne s maloletým synom spolu ako rodina. Matka svoj odchod z Českej republiky odôvodňuje manželskými problémami a spoločného syna vzala so sebou svojvoľne bez jeho súhlasu. 2. Okresný súd poukázal na a uviedol, že prekážka začatého konania spočíva v tom, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami sa nemôže konať na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania. Prekážka litispendencie predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu. Totožnosť sporu je daná dvoma kritériami, ktorými sú totožnosť predmetu sporu a totožnosť strán. Totožnosť predmetu je daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu je ten istý nárok vyplývajúci z rovnakých skutkových tvrdení, ktorý je uplatňovaný už v spore prvom. Litispendencia zabraňuje tomu, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek príslušnom súde je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje uplatňované právo. Totožnosť predmetu konania je totožnosťou nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. Prekážka litispendencie patrí k podmienkam konania. Ak súd zistí, že v tej istej veci prebieha iné konanie, je povinný začaté konanie zastaviť.

3. Okresný súd zistil, že dňa 02.02.2026 sa začalo konanie pod zn. na návrh otca maloletého. V konaní sú účastníkmi: maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, jeho matka C. H. B., F. I., nar. XX.XX.XXXX, a otec maloletého C. D. B., nar. XX.XX.XXXX. V konaní sa na rovnakom skutkovom základe (premiestnenie maloletého jeho matkou dňa 05.05.2025) otec maloletého domáha návratu maloletého na územie Českej republiky. V uvedenom konaní okresný súd na pojednávaní dňa 03.03.2026 okrem iného rozhodol, že premiestnenie maloletého a jeho zadržanie na území Slovenskej republiky nie je neoprávnené. Na okresnom súde tak v tej istej veci, za tých istých skutkových okolností a medzi tými istými účastníkmi prebieha konanie pod zn. . Ide o neodstrániteľnú prekážku konania a v prípade jej zistenia je súd povinný konanie, ktoré sa začalo neskôr, zastaviť, čo okresný súd týmto uznesením aj urobil.

4. Proti tomuto uzneseniu podal otec odvolanie, v ktorom namietal, že okresný súd nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, nesprávne právne posúdil predmet konania, rozhodol bez splnenia procesných podmienok a svojím postupom zasiahol do jeho práva na spravodlivý proces. Tvrdil, že rozhodnutie bolo výsledkom arbitrárneho postupu, keď súd nevykonal potrebné dokazovanie, nezohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti a dospel k nesprávnym skutkovým aj právnym záverom. Tvrdil, že predmetom konania bola žiadosť podaná 2. apríla 2026 o návrat maloletého dieťaťa podľa článku 12 Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z roku 1980. Uvádzal, že ako nositeľ rodičovských práv a práva starostlivosti o dieťa sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorého cieľom malo byť bezodkladné nariadenie návratu dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu. Zdôrazňoval, že dohovor predstavuje primárny právny základ pre rozhodovanie v danej veci a že vnútroštátny súd bol povinný skúmať návrh práve z pohľadu ustanovení tohto medzinárodného nástroja. Odvolateľ namietal, že súd nesprávne určil predmet konania a nepochopil povahu jeho návrhu. Podľa jeho názoru nešlo o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa ani o rozhodovanie o rodičovských právach a povinnostiach, ale výlučne o návrhové konanie smerujúce k navráteniu dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru. Tvrdil, že súd napriek tomu posudzoval vec ako súčasť opatrovníckeho konania a následne dospel k záveru o existencii prekážky litispendencie, pre ktorú konanie zastavil. Takýto postup považoval za nesprávny, pretože návratové konanie podľa Haagskeho dohovoru a konanie o rodičovských právach a povinnostiach majú podľa neho rozdielny predmet, účel aj právny základ. V odvolaní opakovane zdôrazňoval, že medzi návratovým konaním podľa Haagskeho dohovoru a konaním vo veci starostlivosti o maloleté dieťa nemohla existovať totožnosť predmetu konania. Argumentoval tým, že návratové konanie slúži výlučne na posúdenie neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa a na rozhodnutie o jeho návrate, zatiaľ čo opatrovnícke konanie rieši otázky rodičovskej zodpovednosti, výkonu rodičovských práv a úpravy pomerov maloletého. Z uvedeného dôvodu podľa neho nemohla vzniknúť prekážka začatého konania a nebol dôvod na zastavenie konania pre litispendenciu. Odvolateľ ďalej uvádzal, že okresný súd sa dostatočne nezaoberal skutkovými okolnosťami prípadu. Predovšetkým nevykonal potrebné zisťovanie týkajúce sa obvyklého pobytu maloletého dieťaťa pred jeho premiestnením, ani neskúmal, či boli splnené podmienky neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. Tvrdil, že tieto otázky predstavovali základné predpoklady na rozhodovanie v návratovom konaní a bez ich riadneho preskúmania nebolo možné konanie zastaviť ani vec právne posúdiť. Podľa jeho názoru súd rozhodol bez dostatočného skutkového základu a bez zistenia materiálnej pravdy. Odvolateľ tiež namietal, že Okresný súd Banská Bystrica nebol vecne ani miestne príslušným súdom na prejednanie jeho návrhu. Tvrdil, že príslušným mal byť súd, ktorému bola žiadosť pôvodne adresovaná, a že zákonná úprava neumožňovala, aby o návrhu podľa článku 12 Haagskeho dohovoru rozhodoval súd, ktorý následne vo veci konal. Podľa jeho názoru súd nesprávne vychádzal z predpokladu, že ide o opatrovnícke konanie, a práve na základe tohto nesprávneho záveru si prisúdil právomoc konať. Odvolateľ zároveň tvrdil, že mu bolo odňaté právo na zákonného sudcu. Namietal spôsob pridelenia veci na Okresnom súde Banská Bystrica, keďže podľa jeho názoru nebola pridelená náhodným výberom v súlade so zákonom. Uvádzal, že po doručení postúpenej žiadosti súd nepridelil vec sudcovi prostredníctvom zákonom predpokladaného mechanizmu náhodného prideľovania, ale mechanicky ju zaradil konkrétnemu sudcovi. Takýto postup považoval za nezákonný a za zásah do ústavného práva na zákonného sudcu. Tvrdil, že sudca, ktorý vo veci rozhodol, nebol zákonným sudcom určeným v súlade s pravidlami rozvrhu práce a zákonnými ustanoveniami. V tejto súvislosti odvolateľ rozlišoval medzi opatrovníckymi konaniami, na ktoré sa vzťahuje osobitný systém prideľovania vecí jednému sudcovi, a medzi návratovým konaním podľa Haagskeho dohovoru. Podľa jeho názoru sa ustanovenia upravujúce prideľovanie opatrovníckych vecí nemali na jeho prípad aplikovať, pretože návratové konanie predstavovalo samostatný a odlišný druh konania. Súd preto podľa neho nesprávne vychádzal z právnej úpravy určenej pre rodinnoprávne konania a na jej základe pridelil vec konkrétnemu sudcovi. Ďalšou

námietkou bolo tvrdenie, že konanie o návrate maloletého do cudziny podľa vnútroštátnej procesnej úpravy nemožno stotožňovať s konaním podľa Haagskeho dohovoru. Odvolateľ zastával názor, že ide o dva samostatné procesné režimy s rozdielnym účelom a právnym základom. Tvrdil, že samotnému výkonu návratu dieťaťa musí predchádzať rozhodnutie vydané podľa Haagskeho dohovoru a že vnútroštátne návratové konanie nemôže nahrádzať rozhodovanie podľa medzinárodného dohovoru. Podľa neho súd tieto rozdiely ignoroval a nesprávne zlúčil dva odlišné právne inštitúty. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, aby sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu, odstránil vytýkané procesné a právne pochybenia a riadne preskúmal návrh na návrat dieťaťa podľa ustanovení Haagskeho dohovoru.

5. Kolízny opatrovník ani matka sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( v spojení s ) po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania ( a v spojení s ) v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ), preskúmal vec v rozsahu danom v až 67 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s a contrario, za súčasnej aplikácie a ) uznesenie okresného súdu potvrdil podľa , v spojení s .

7. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti výroku uznesenia okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení uznesenia okresným súdom, krajský súd za aplikácie , odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení okresného súdu.

8. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Podľa , začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

11. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

12. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

13. V citovanom ustanovení je vyjadrená prekážka veci začatej (t. j. prekážka litispendencie), ktorá patrí medzi procesné podmienky konania, pričom jej existencia súdu bráni rozhodnúť vo veci samej. Prekážka veci začatej bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté iné konanie. Takýto nedostatok procesnej podmienky nemožno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho podľa zastaviť. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že prekážka litispendencie predpokladá totožnosť účastníkov, totožnosť predmetu konania a totožnosť skutkových okolností, od ktorých sa právo odvodzuje, pričom nejde o prekážku litispendencie, ak chýba čo i len jeden zo znakov totožnosti veci. O prekážku veci začatej ide vtedy, keď sa v neskoršom konaní uplatňuje ten istý nárok, o ktorom už bolo skôr začaté iné konanie, pričom sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých účastníkov. Konanie sa týka tých istých účastníkov aj vtedy, ak majú rovnaké osoby v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie, ako aj v prípade, ak v neskôr začatom konaní vystupujú právni nástupcovia osôb, ktoré sú alebo boli účastníkmi skôr začatého konania. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie

konania a základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, na ktorých je návrh založený. Ak nie je splnený čo i len jeden zo znakov totožnosti veci, nejde o tú istú vec. Pre posúdenie existencie prekážky veci začatej je rozhodujúci stav v čase rozhodovania v neskôr začatom konaní (R 97/2003, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

14. Z pohľadu odvolacieho súdu bolo potrebné v prvom rade posúdiť, či v čase začatia konania vedeného pod sp. zn. prebiehalo na súde prvej inštancie iné, skôr začaté konanie, týkajúce sa totožného predmetu konania a totožných účastníkov. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že otec podal dňa 18.04.2026 osobne na Mestskom súde Bratislava II návrh podľa Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, v ktorom podľa tohto dohovoru žiadal zabezpečiť okamžitý návrat dieťaťa. V návrhu uviedol svoje tvrdenia ohľadom skutočného stavu veci a označil dôkazy. V zmysle návrhu otec argumentoval, že dieťa je na území zmluvného štátu neoprávnene zadržiavané a bolo neoprávnene premiestnené dňom 05.05.2025. Podľa otca matka dieťa bez jeho súhlasu neoprávnene premiestnila z krajiny jeho obvyklého bydliska na územie Slovenskej republiky. Otec tak žiadal, aby súd nariadil okamžitý návrat maloletého A. do zmluvného štátu, v ktorom malo dieťa obvyklé bydlisko, teda na územie Českej republiky.

15. Zo spisového materiálu Okresného súdu Banská Bystrica vedeného pod sp. zn. (aktuálne vedeného na odvolacom súde pod sp. zn. ) odvolací súd zabezpečil fotokópiu návrhu otca na začatie konania doručeného Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 02.02.2026 a fotokópiu uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -205 zo dňa 03.03.2026. Z tohto návrhu na začatie konania odvolací súd zistil, že jeho predmetom je žiadosť otca o vydanie bezodkladného rozhodnutia na vrátenie dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru. Otec v tomto návrhu tvrdil, že maloleté dieťa malo obvyklý pobyt na území Českej republiky až do dňa 05.05.2025, keby bolo dieťa neoprávnene premiestnené na Slovensko, a preto žiadal nariadiť bezodkladne navrátenie dieťaťa do štátu jeho obvyklého bydliska, teda do Českej republiky. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. -205 zo dňa 03.03.2026 rozhodol tak, že premiestnenie maloletého A. a jeho zadržanie na území Slovenskej republiky nie je neoprávnené, návrh otca na nariadenie návratu maloletého na územie Českej republiky zamietol a dočasne upravil styk otca s maloletým.

16. Z uvedeného teda plynie, že predmetom obidvoch otcom iniciovaných konaní, vedených na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. a pod sp. zn. , je rozhodnutie o návrate maloletého A. B. na územie Českej republiky. Otec ako navrhovateľ v obidvoch konaniach vymedzil nielen rovnaký predmet konania, ale aj rovnaké skutkové okolnosti, keď dôvodnosť svojho návrhu odvodzoval od tvrdenia, že maloletý A. mal miesto svojho obvyklého pobytu na území Českej republiky, a od tvrdenia, že dňa 05.05.2025 došlo k jeho neoprávnenému premiestneniu na územie Slovenskej republiky. Okolnosti uvádzané otcom v obidvoch konaniach sú tak totožné a totožná je aj právna argumentácia otca v zmysle Haagskeho dohovoru. Nemožno, preto konštatovať odlišnosť ani čo do otcom tvrdeného skutkového stavu, ani čo do právneho základu uplatneného nároku. Ide o tú istú situáciu, týkajúcu sa toho istého maloletého dieťaťa, tých istých účastníkov a rovnakého cieľa sledovaného otcom ako navrhovateľom, ktorým je návrat maloletého A. na územie Českej republiky.

17. Odvolací súd tak konštatuje, že návrh otca v podaní podanom dňa 18.04.2026 na Mestskom súde Bratislava II (vedený na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. ) smeruje k riešeniu tých istých otázok a dosiahnutiu toho istého otcom požadovaného cieľa (návrat maloletého do ČR) ako návrh otca doručený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 01.02.2026 (vedený na tomto súde pod sp. zn. ). Samotná skutočnosť, že otcom podané návrhy nie sú totožné a obsahujú čo do rozsahu a podrobností popísanej skutkovej a právnej argumentácie odlišné okolnosti, nemohla založiť nový predmet konania, keďže tieto tvrdenia predstavovali len odlišné odôvodnenie okolností preukazujúcich naplnenie otcom tvrdených predpokladov pre dosiahnutie toho istého cieľa v podobe návratu maloletého do ČR. Takáto čiastočne odlišná argumentácia sama osebe nevylučuje existenciu prekážky litispendencie, ak sa týka tých istých pomerov maloletého dieťaťa a smeruje k dosiahnutiu totožného procesného výsledku. V takom prípade ide naďalej o tú istú vec, o ktorej nemožno viesť dve samostatné konania súčasne. Vychádzajúc z týchto zhodnotení nemôže obstáť odvolacia argumentácia otca, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový a právny stav veci, ak konštatoval existenciu prekážky litispendencie, ani argumentácia, že by postupom a rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k odopretiu spravodlivosti. Súd prvej inštancie vecne správne konštatoval, že v tej istej veci, za tých istých okolností a medzi tými istými účastníkmi prebieha aj konanie pod spisovou

značkou , a teda sa jedná o neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú je potrebné konanie, ktoré sa začalo neskôr (vedené pod sp. zn. ), zastaviť.

18. Ako relevantnú nemožno vyhodnotiť ani odvolaciu námietku, že okresný súd sa nezaoberal skutkovými okolnosťami prípadu a nevykonal potrebné zisťovanie týkajúce sa obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, ani neskúmal, či boli splnené podmienky jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že v prípade zistenia prekážky začatého konania (litispendencie) je akékoľvek vykonávanie dokazovania a podrobné zaoberanie sa skutkovými okolnosťami veci samej procesne nedôvodné a nadbytočné. Litispendencia predstavuje negatívnu procesnú podmienku konania, pri ktorej súd skúma výlučne formálno-procesné predpoklady, a to totožnosť účastníkov konania a totožnosť predmetu sporu (vymedzeného petitom a skutkovým základom) s už skôr začatým konaním. Keďže existencia tejto prekážky obligatórne zakladá povinnosť súdu neskôr začaté konanie bezodkladne zastaviť, súd sa nemôže zaoberať meritom veci, vykonávať dokazovanie ani hodnotiť skutkový stav. Opačný postup by bol v rozpore s princípom hospodárnosti konania a účelom inštitútu litispendencie, ktorým je zabrániť vedeniu paralelných konaní a eliminovať riziko vydania rozporných súdnych rozhodnutí v tej istej veci.

19. Podľa , v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, súd rozhoduje, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého.

20. Podľa , na konanie o návrat maloletého, ktorý bol neoprávnene premiestnený alebo zadržaný, je miestne príslušný a) Mestský súd Bratislava II pre obvod Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave, b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline, c) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove.

21. V podanom odvolaní otec tiež namietal, že napadnuté uznesenie bolo vydané súdom vecne a miestne nepríslušným a tvrdil, že žiadne zákonné ustanovenie neustanovuje príslušnosť súdu na rozhodovanie podľa Haagskeho dohovoru. K tejto argumentácii odvolací súd poukazuje na , z ktorého vyplýva, že v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je v danom prípade Haagsky dohovor, rozhoduje súd. Zároveň určuje osobitnú kauzálnu príslušnosť súdov pre takéto konanie. V prejednávanom prípade je bydlisko maloletého dieťaťa (totožné s bydliskom matky) v meste Martin, teda v obvode Okresného súdu Martin, ktorý patrí do obvodu Krajského súdu v Žiline. Na konanie v danej veci je potom príslušný Okresný súd Banská Bystrica, ktorý je súdom kauzálne príslušným pre obvod Krajského súdu v Žiline. Námietka otca, ktorý argumentuje tým, že súd prvej inštancie v záhlaví uznesenia uviedol, že sa jedná o vec starostlivosti o maloletého, na posúdenie príslušnosti súdu nemá dopad, keďže rozhodujúce je vyhodnotenie predmetu konania, ktorým je žiadosť o návrat maloletého do cudziny. Neobstojí v tomto smere ani odkaz na otcom uvádzané rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-497/10, keďže predmetom ani jedného z dotknutých konaní nie je otázka rodičovskej zodpovednosti, ktorú uvedené rozhodnutie rieši. Nejedná sa tak o jedno konanie, v ktorom by sa riešilo opatrovnícke právo, a druhé konanie o návrat maloletého podľa Haagskeho dohovoru, ale o dve konania s totožným predmetom, ktorým je návrat maloletého do Českej republiky.

22. Podľa , v konaniach podľa druhej časti prvej hlavy, tretej časti a štvrtej časti sa na miestne príslušnom súde návrh na začatie konania týkajúci sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov, ak majú spoločných oboch rodičov ako maloletý, prideľuje sudcovi, ktorému bol pridelený prvý návrh na začatie konania týkajúci sa tohto maloletého, a ak sa konanie začalo bez návrhu, sudcovi, ktorý začal prvé konanie bez návrhu; ustanovenia o prideľovaní veci náhodným výberom sa nepoužijú. 23. Otec v odvolaní spochybnil aj pridelenie jeho žiadosti zo dňa 02.04.2026 sudcovi Okresného súdu Banská Bystrica bez náhodného výberu, pričom argumentoval tým, že v prípade návratového konania sa nejedná o konanie, v ktorom by sa uplatňovali pravidlá zakotvené v . K tejto argumentácii odvolací súd uvádza, že pravidlo o prideľovaní veci tomu sudcovi, ktorému bol pridelený prvý návrh na začatie konania týkajúci sa dotknutého maloletého dieťaťa, sa podľa výslovného znenia ods.

1 vzťahuje aj na konania podľa druhej časti prvej hlavy , teda na všetky konania upravené v prvom až ôsmom diele tejto prvej hlavy. Konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní je pritom upravené v šiestom diele prvej hlavy druhej časti . Osobitná úprava určenia zákonného sudcu podľa tak nepochybne dopadá aj na návratové konanie, a preto prideleniu veci sudcovi súdu prvej inštancie nemožno nič vytknúť.

24. Na základe uvedených zhodnotení odvolací súd nezistil opodstatnenosť žiadnej z odvolacích námietok otca, keď rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že konaniu vo veci vedenej pod spisovou značkou bránila prekážka skôr začatého konania vedeného na súde prvej inštancie pod spisovou značkou . Súd prvej inštancie správne vychádzal z princípu, že o tom istom nároku alebo stave nemožno viesť dve samostatné konania súčasne. Odvolací súd preto pristúpil v zmysle úpravy ust. , k potvrdeniu odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu.

25. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

26. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa s použitím .

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.