Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/89/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcov 1/ B. C., H.. X.X.XXXX a 2/ Ľ. C., H.. XX.X.XXXX, X. C. E., K. XXX/XX, proti žalovanému Mestu Krompachy, Námestie Slobody 115/1, Krompachy, IČO: 00 329 282, zast. JUDr. Lukášom Skurkom, advokátom, so sídlom Košice, Hlavná 71, o uloženie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku 13C/4/2019-z 5.12.2019 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy odvolacieho konania žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania, ktoré sú žalobcovia povinní zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali, aby súd žalovanému uložil povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Krompachy, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX B. XXXX, súčasťou výroku rozhodnutia malo byť aj žalobcami navrhnuté znenie kúpnej zmluvy. Skutkovo žalobu odôvodnili tým, že dňa 20.8.1980 požiadali Mestský národný výbor Krompachy, odbor výstavby o pridelenie stavebnej parcely určenej na individuálnu bytovú výstavbu rodinného domu a užívanie tejto parcely v meste Krompachy, že Mestský národný výbor v Krompachoch (ďalej aj "MsNV") potvrdil dňa 7.7.1980, že do konca roku 1980 pridelí stavebný pozemok, že dňa 26.8.1980 bola žalobcom pridelená stavebná parcela č. 1790/34 a 1790/36 starého číslovania a neskoršieho číslovania parciel 121 a 122 na ulici K. N. E. na výstavbu rodinného domu, za ktorú zaplatili 9.132,-Sk, že dňa 11.09.1980 MsNV vydal žalobcom stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.10.1980, že následne sa vyhotovil aj geometrický plán a vlastnícke právo k stavbe bolo zapísané do evidencie nehnuteľností a že napokon dňa 6.10.1982 MsNV rozhodnutím 172-231/82, právoplatným dňa 21.10.1982, povolil užívať rodinný dvojdom žalobcom a manželom Ondrejovi Jánošovi a Anne Jánošovej, rod. Čisarovej. Žalobcovia listom z 25.3.1998 žalovaného vyzvali k vystaveniu dokladov o tom, že zaplatili sumu 9.132,-Sk za stavebné parcely, ale žalovaný takýto doklad odmietol vystaviť a v liste z 31.3.1998 uviedol, že nebola uzavretá kúpna zmluva a že pozemky, ktoré pridelili žalobcom, neboli vo vlastníctve žalovaného. Žalobcovia mali za to, že k predmetným stavebným parcelám žalovaný nadobudol vlastnícke právo na základe pôvodných kúpnych zmlúv, v ktorých figuroval Československý štát v zastúpení Miestneho národného

výboru Krompachy. Právny predchodca žalovaného takto nadobudol vlastnícke právo skôr, ako pridelil stavebné pozemky žalobcom. Ak bol nadobúdateľom nehnuteľností Československý štát, nebolo nutné tieto kúpne zmluvy registrovať na štátnom notárstve ako to bolo povinné pri fyzických či právnických osobách - účastníkoch zmlúv o prevode nehnuteľností. Žalobcovia sú presvedčení, že žalovanému naďalej svedčí vlastnícke právo k pozemkom nadobudnutým na základe kúpnych zmlúv od pôvodných vlastníkov. Práve preto je na mieste, aby sa ako s predbežnou otázkou súd vyporiadal s tým, či žalovaný je skutočne vlastníkom týchto parciel a po preukázaní tejto skutočnosti, následne zaviazal žalovaného k uzavretiu kúpnej zmluvy za tých podmienok, ktoré mali platiť v čase, kedy malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na žalobcov. Žalobcovia uviedli, že pozemky majú nepretržite a nerušene, minimálne po dobu 10 rokov od momentu pridelenia parciel a zaplatenia kúpnej ceny v zmysle cenových predpisov platných v čase kúpy, teda v sume 9.132 Kčs v užívaní.

3. Žalovaný so žalobou v celom rozsahu nesúhlasil, považoval ju za zjavne nedôvodnú a zmätočnú. Pokiaľ ide o žalobcami navrhnuté znenie kúpnej zmluvy, ktorá má tvoriť súčasť výroku rozsudku uviedol, že už jej úvodné ustanovenia sú nepravdivé, vnútorne rozporuplné a navyše sú aj v rozpore s platným skutkovým i právnym stavom a právne záväznými verejnými listinami. Žalovaný totiž nie je vlastníkom ani jedného z uvedených pozemkov, ku ktorým by mu mala byť súdnym rozhodnutím v tomto konaní podľa žalobného návrhu žalobcov uložená povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcami. Uvedená skutočnosť jasne vyplýva jednak z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., a taktiež z geometrického plánu č. 6/2013 zo dňa 23.6.2013. Žalovaný v zmysle platného právneho poriadku nemôže platne uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadne vecí, ktoré nie sú v jeho vlastníctve, a preto mu nemôže byť takáto povinnosť uložená ani súdnym rozhodnutím. Namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore, lebo pozemky uvedené v petite žaloby nie sú v jeho vlastníctve. Pokiaľ ide o sumu 9.132,- Kčs, ktorú mali žalobcovia zaplatiť dňa 24.04.1994, nie je zrejmé, za čo sa vlastne platilo. Zo strany žalovaného bola táto platba evidovaná ako "neoprávnená platba", pretože žalovaný so žalobcami neuzatvoril nijakú kúpnu zmluvu z dôvodu, že v tom čase nebol a ani dnes nie vlastníkom uvedených pozemkov (parc. č. 121 a 122). Uvedená platba bola preto žalovaným kvalifikovaná ako bezdôvodné obohatenie na jeho strane (mylná platba), a preto túto sumu dňa 23.10.1997 poukázal žalobcom poštovou poukážkou, ktorú si však žalobcovia bez zavinenia žalovaného nevyzdvihli.

4. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že tak, ako žalobcovia uviedli v žalobe, na základe ich žiadosti im pridelená stavebná parcela č. 1790/34 a 1790/36 na ulici Sadovej v Krompachoch na výstavbu rodinného domu, dňa 11.9.1980 bolo vydané rozhodnutie o povolení stavby a protokolom zo 16.12.1981 bola stavba prevzatá a užívaniaschopná. Za obdobie od roku 1982 do 1997 boli žalobcovia oslobodení od platenia domovej dane. Poštovou poukážkou žalovaný 2/ poukázal na účet Mestského úradu Krompachy sumu 9.132,- Kčs s tým, že ako zúčtovacie dáta platiteľa uviedol za pozemok na parcele 121,122 Krompachy. Keď žalobca 2/ listom z 25.3.1998 žiadal Mestský úrad Krompachy o vystavenie dokladu o zaplatení poplatku za stavebné parcely č. 121, 122 poštovou poukážkou z 24.1.1994 vo výške 9.132,-Sk s poukazom, že túto sumu zaplatil za odkúpenie stavebného pozemku, bola mu zo strany Mestského úradu Krompachy listom z 31.3.1998 zaslaná odpoveď, že platba za pozemok bola neoprávnená, pretože Mesto Krompachy neuzatvorilo so žalobcom žiadnu kúpnu zmluvu, nakoľko sa nejedná o pozemky, ktoré by boli vo vlastníctve mesta. Po prešetrení bola táto platba vrátená späť dňa 23.10.1997, avšak vzhľadom k tomu, že peniaze neboli vyzdvihnuté počas úložnej lehoty, boli vrátené späť na účet mesta dňa 3.12.1997 a podľa oznámenia v liste mala byť táto suma opätovne vrátená ešte raz na účet žalobcu. Žalobcovia sa pred podaním tejto žaloby domáhali od žalovaného vyporiadania pozemkov na parcele č. 121, 122 s poukazom, že im v roku 1980 boli pridelené na individuálnu bytovú výstavbu a snažili sa o osvedčenie svojho vlastníckeho práva vydržaním, ale Slovenský pozemkový fond mal výhrady k vzniku vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko nehnuteľnosti vedené ako parcely č. 1790/34 resp. 1790/36 boli žalobcom dané len do užívania a taktiež nebolo preukázané, či nehnuteľnosti vedené v minulosti ako parcely č. 1790/34 resp. 1790/36 sú identické s aktuálnym stavom, ktorý bol predmetom žiadosti. Z výpisu z listu vlastníctva č. 1277 pre k. ú. Krompachy súd zistil, že žalobcovia sú evidovaní ako vlastníci domu s. č. 561 na parcele 121 s tým, že žalobcovia majú spoluvlastnícky podiel každý vo veľkosti po 1/4 a Anna Jánošová, nar. 8.3.1937 podiel vo veľkosti 2/4. K pozemku pod stavbou č. nie je evidovaný právny vzťah na liste vlastníctva. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. E. je ako vlastník nehnuteľností - trvalé trávnaté porasty o výmere 2164 m2 parcelné číslo 91782 evidovaná Slovenská republika v spoluvlastníckom podiele 1/1 a nehnuteľnosti sú v správe Slovenského pozemkového fondu. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. E. je ako vlastník nehnuteľností parcelné číslo 117/3, č. 121/1, č. 121/3, č. 121/5, č. 121/6, č. 121/7, č. 121/8, č. 121/9, č. 122/1, č. 122/2, č. 122/3, č.

122/5, č. 122/6, č. 122/8, č. 122/9 zapísaný Lukáš Bagin v spoluvlastníckom podiele 1/1 . Na LV je tiež uvedené, že právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku 121/1 je evidovaný a LV č. XXXX.

5. Súd aplikoval ust. , , , , , , a ( ďalej len „OZ“), , , , (ďalej len „“). Konštatoval, že predmetom konania je uloženie povinnosti žalovanému uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu s obsahom vymedzeným v petite žalobného návrhu, t.j. prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX B. Č.. XXXX pre k.ú. E.. Súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, lebo žalobcovia sa dožadujú uloženia povinnosti žalovanému, ktorý nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Z výpisov listov vlastníctva č. XXXX B. Č.. XXXX mal súd nepochybne preukázané, že ako vlastník nehnuteľností, ktoré chcú žalobcovia na sebou kúpnou zmluvou previesť, je Slovenská republika a F. C., syn žalobcov, pričom ani jeden z nich nie je stranou sporu. Keďže v zmysle citovaných zákonných ustanovení, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal, údaje o vlastníkoch zapísané v katastri nehnuteľností sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak, keďže hodnovernosť týchto údajov súd nemal vyvrátenú, nemal ani preukázané, že by žalovanému svedčilo hmotné právo, na základe ktorého by mu mala byť uložená povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností. Preto z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobu zamietol. Uviedol tiež, že pokiaľ by žalobcom aj bolo vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, ale k dohode alebo k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva už nedošlo, v zmysle by žalobcom vzniklo právo na uzavretie kúpnej zmluvy, avšak v prípade neuplatnenia tohto práva v lehote do 1 roka od účinnosti zákona t.j. do 1 roka od 1.1.1992, toto právo zaniklo. Ak by aj teda žalovanému svedčila pasívna vecná legitimácia (ktorá ale v tomto konaní nebola preukázaná ) a žalobcovia by preukázali nárok na osobné užívanie pozemku, právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku už v zmysle zaniklo.

6. Posúdenie otázky určenia, či tu vlastnícke právo je alebo nie je, je možné vyriešiť len v samostatnom konaní návrhom, ktorý je určovacou žalobou a vzhľadom k tomu, že žalobcovia nepodali návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku, ktorý svojou povahou by bol určovacou žalobou v zmysle písmeno c/ , predmetom konania tak bola len žaloba na určenie povinností žalovanému uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu s obsahom vymedzeným v petite žalobného návrhu, predmetom ktorej by bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX B. Č.. XXXX pre k.ú. E.. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení žalobného návrhu dospel súd k záveru, že mu nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobcovia sa dožadujú uloženia povinnosti od žalovaného, ktorý nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Z výpisov listov vlastníctva č. XXXX B. Č.. XXXX mal súd nepochybne preukázané, že ako vlastník nehnuteľností, ktoré chcú žalobcovia na sebou kúpnou zmluvou previesť, je Slovenská republika a Lukáš Bagín, pričom ani jeden z nich nie je stranou sporu. Súd nemal preukázané, že by žalovanému svedčilo hmotné právo, na základe ktorého by mu mala byť uložená povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností, preto z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného musel žalobu zamietnuť.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa , a , a vzhľadom na úspech žalovaného v konaní, priznal mu plnú náhradu trov konania.

8. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia namietajúci, že im napadnutý rozsudok nebol súdom doručený do vlastných rúk a podľa pôvodného právneho zástupcu jemu mal byť údajne doručený 20.1.2019 - súd týmto konal v rozpore s ale aj v rozpore s , lebo rozsudok vyhlásil dňa 5.12.2019 a nie je známe, či predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodol inak v prípade vyhotovenia a odoslania rozsudku. To zakladá na strane žalobcov právnu neistotu a pochybnosť v objektivitu a zákonnosť pri rozhodovaní zo strany súdu. Namietali odvolacie dôvody podľa , v spojení s a t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali nedôvodnosť, nejasnosť, skutkovú a právnu nepreskúmateľnosť vydaného rozsudku a vytýkali súdu, že odmietol vykonať dokazovanie navrhovaným výsluchom svedkov - syna žalobcov a zástupcu katastra. Jednalo sa o uplatnený procesný útok v súlade s ust. v spojení s ust. , čo však odvolatelia nemohli uplatniť bez vlastnej viny pre súdom prvej inštancie, čím následne súd nesprávne právne posúdil vec, lebo by sa tým dokázala pasívna legitimácia žalovaného. Uviedli,

že žalobkyňa sa až v roku 2018 dozvedela, že s p. O. a ďalšími došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv, na základe čoho nadobudli istotu, že MsNV Krompachy pozemky odkúpil. Mali preto za to, že od tohto momentu žalobcom začala plynúť lehota 1 roka na uplatnenie si práva na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemkom - , nakoľko mali a majú preukázateľný nárok na osobné užívanie pozemkov, čím je preukázaný ich naliehavý právny záujem na určení, že tu ich právo je podľa . Vytkli súdu, že sa v rámci predbežného prejednania sporu nezaoberal spornou prejudiciálnou otázkou určenia vlastníckeho práva, výlučne si osvojil vyjadrenie žalovaného, že nie je vlastníkom pozemkov a pri rozhodovaní vychádzal len z aktuálnych údajov listov vlastníctva, kde žalovanému nesvedčí zápis na listoch vlastníctva, hoci majú za to, že už v žalobnom návrhu dokázali pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Ďalej odvolatelia uviedli, že v rámci predbežného prejednania sporu ich konajúca sudkyňa neoslovila s otázkou či trvajú na pojednávaní a vydaní medzitýmneho rozsudku, oslovila len ich advokáta. Žiadali aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom si uplatňovali nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj pred odvolacím súdom.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a zastával názor, že vyhlásením rozsudku vo veci samej, súd postupoval v súlade s procesnými predpismi , a a v tejto súvislosti sa nedopustil nijakého pochybenia. Súd prvej inštancie na začiatku predbežného prejednania sporu odstránil namietané nezrovnalosti ohľadom zmätočného návrhu žalobcov na vydanie medzitýmneho rozsudku, bez odstránenia ktorých by inak musel súd žalobu žalobcov odmietnuť. Právny zástupca žalobcov sa jasne vyjadril v prítomnosti svojich klientov, že netrvajú na vydaní medzitýmneho rozsudku. Žalobcovia voči tomuto vyjadreniu ich právneho zástupcu na pojednávaní nevzniesli žiadne námietky. Z toho dôvodu v odvolaní uvádzané tvrdenie žalobcov o tom, že ich súd k vyjadreniu sa k tejto skutočnosti na predbežnom prejednaní sporu nevyzýval, a preto mali byť ukrátení na svojich procesných právach, označil za špekulatívne. Pokiaľ ide o namietané pochybenie pri doručovaní rozsudku, zdôraznil, že ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. K námietkam žalobcov o nevypočutí svedkov žalovaný uviedol, že súd správne rozhodol, keď návrh žalobcov na vykonanie dokazovania v tomto smere zamietol, pretože dokazovanie v nimi navrhovanom smere by nemalo právny význam pre predmet konania, ktorý žalobcovia vytýčili svojím žalobným návrhom (konanie o uloženie povinnosti), navyše súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu. Za absolútne nesprávny považuje právny názor žalobcov týkajúci sa plynutia prekluzívnej doby podľa , tento nemá žiadnu oporu v citovanom ustanovení , pretože podľa tohto ustanovenia prekluzívna ročná lehota začína plynúť od účinnosti veľkej novely účinnej dňa 1.1.1992, ktorá uplynula márne dňom 31.12.1992, a nie odo dňa, kedy sa žalovaní dozvedeli o akýchsi zmluvách uzavretých v 80-tych rokoch 20. storočia. Márnym uplynutím prekluzívnej lehoty zanikla na strane vlastníka pozemkov pridelených žalobcom na výstavbu rodinného domu v roku 1980 (nech už ním bol dňa 31.12.1993 ktokoľvek) povinnosť uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu. Žalovaný navyše so žalobcami neuzavrel žiadnu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej by prevzal na seba povinnosť uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu k pozemkom. Zdôraznil, že žalobcovia zotrvávali na tom, že sa nedomáhajú určenia vlastníckeho práva žalovaného, ale toho, aby mu bolo uložené uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcami, preto súd správne žalobu zamietol, lebo doposiaľ nebolo nijakým právoplatným rozsudkom spochybnený aktuálny zápis o vlastníckom práve ich syna a Slovenskej republiky k pozemkom uvedených v petite žaloby, a preto nejestvuje právny dôvod ukladať žalovanému povinnosť, ktorú nemôže a podľa práva ani nesmie splniť, prtože nie je vlastníkom týchto pozemkov a je teda absolútne vylúčené, aby súd platne uložil žalovanému uzavrieť kúpnu zmluvu k pozemkom, ktoré mu nepatria. Okrem tohto žalobcami uplatňovaný nárok na uloženie povinnosti žalovanému dať zapísať vlastníctvo žalobcami uvádzaných (avšak v žalobe nedostatočne konkretizovaných) nehnuteľností do katastra nehnuteľností je celkom nedôvodný, pretože na to, aby súd uložil žalovanému takúto povinnosť, by bolo potrebné zo strany žalobcov najskôr náležite a kvalifikovane zdôvodniť, z akého právneho titulu by mala takáto povinnosť na strane žalovaného jestvovať. Žalovaný popiera, žeby takúto povinnosť podľa platných právnych predpisov mal, takáto povinnosť pre žalovaného nevyplýva ani zo žiadnej právnej skutočnosti (uzavretej dohody alebo zmluvy), ktorej by bol žalovaný účastníkom. Preto vznesený nárok žalobcov, o ktorom by mal súd podľa ich názoru rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, je celkom nedôvodný, nemajúci oporu v žiadnom právnom predpise, ani v inej právnej skutočnosti. Za uvedených okolností nie je zrejmé, z akého právneho titulu žalobcovia dospeli k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu.

10. Žalobcovia trvali na tom, že na predbežnom prejednaní sporu 5.12.2019 neboli oslovení či trvajú na vydaní medzitýmneho rozsudku, a že nevypočutím žalobcami navrhovanými svedkami im bolo upreté právo na spravodlivé súdne konanie. Zdôrazňovali, že až v roku 2018 sa dozvedeli, že došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv, preto až od tohto momentu začala žalobcom plynúť lehota na uplatnenie práva na uzatvorenie kúpnej zmluvy k pozemkom, a teda si svoje práva uplatnili riadne a včas.

11. Žalovaný v duplike k odvolaniu zopakoval, že žaloba žalobcov bola nejasná a nebolo zrejmé či sa domáhali v jedinom rozhodnutí o súčasné, postupné, alternatívne, eventuálne či iné, vydanie dvoch rozsudkov na splnenie povinnosti podľa - jednak (1) povinnosti uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu podľa nimi vymysleného znenia a jednak (2) povinnosti dať zapísať vlastníctvo k dosiaľ nedostatočne konkretizovaným nehnuteľnostiam z nedostatočne konkretizovaného právneho titulu i skutkového stavu, ktorý by mal podľa mienky žalobcov vyhodnotiť súd spôsobom, ako tomu býva pri konaní o určovacej žalobe podľa v konaní o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem alebo žiadali vydať jedno rozhodnutie o určení, či tu právo je alebo nie je podľa a jedno rozhodnutie o splnení povinnosti podľa . K otázke trvania žalobcov na vydaní medzitýmneho rozsudku (ktorého požadovanie by bolo mimochodom v tomto súdnom konaní procesne absurdné a ani v prípade podania osobitnej určovacej žaloby podľa ustanovenia by v konečnom dôsledku neviedlo na strane žalobcov k získaniu pozemkov do ich vlastníctva) sa vyjadril sám právny zástupca žalobcov na predbežnom prejednaní sporu dňa 5.12.2019 ako právne kvalifikovaná osoba tak, že na vydaní medzitýmneho rozsudku netrvá. Ak by na ňom trval, musel by prvostupňový súd žalobu nevyhnutne odmietnuť na základe ustanovenia až 3 ako nezrozumiteľnú. Žalovaný opäť zopakoval, že ani jeden z pozemkov, ktoré sú predmetom sporu, nie je v jeho vlastníctve, a preto nemôže byť a ani nie je v tomto konaní nositeľom pasívnej vecnej legitimácie, čo samo o sebe postačuje na to, aby bola žaloba žalobcov súdom zamietnutá ako nedôvodná. K námietkam odvolateľom o nevypočutí svedkov žalovaný uviedol, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 1992, zavedeného , ak predo dňom účinnosti tohto zákona vzniklo občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného roka od účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Lehota na uplatnenie práva na uzavretie kúpnej zmluvy je lehotou prekluzívnou, pretože jej márnym uplynutím právo na uzavretie kúpnej zmluvy zanikne, Začiatok plynutia tejto jednoročnej prekluzívnej lehoty sa počíta odo dňa účinnosti , ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. januára 1992 a koniec plynutia uvedenej prekluzívnej lehoty pripadá v zmysle ustanovení o počítaní času uvedených v a na deň 4. január 1993 (pretože na 1. január 1993 pripadal štátny sviatok - Nový rok, 2. január 1993 bola sobota a 3. január 1993 bola nedeľa), ktorý bol najbližším nasledujúcim pracovným dňom po dni 1. január 1993. Žalobcovia doručili prvostupňovému súdu žalobu, ktorou sa domáhajú uzavretia kúpnej zmluvy k predmetným pozemkom 6. marca 2019, teda viac než 26 rokov po uplynutí tejto zákonnej prekluzívnej lehoty.

12. Žalobcovia trvali na dôvodoch uvedených v odvolaní, žiadali aby odvolací súd neprihliadal na podanie žalovaného, ktorým sa vyjadroval k odvolacej replike žalobcov, lebo ide len o rozsiahlu, filozoficko špekulatívnu vlastnú obhajobu. Oznámili, že už ich nezastupuje advokátka JUDr. Silvia Kollárová.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalobcov je nedôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 3.6.2021, po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. , a .

14. Odvolací dôvod podľa ust. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

15. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. predpokladá, že strana navrhla dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal. Tento odvolací dôvod súvisí s vyhodnotením potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania. Je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené žalobcami nie sú dôvodné.

18. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , , a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle a , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Súd prvej inštancie uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel, závery, ktoré prijal vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej.

20. Odvolatelia neuviedli žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre nich ako žalobcov privodili iné rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci. Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci.

21. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Hodnotením dôkazov nazývame činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov. Iba výnimočne zákon ukladá súdu určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. , , ). Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej

inštancie pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a v jeho hodnotení dôkazov a poznatkov nie je logický rozpor.

23. Odvolací súd v súvislosti s námietkami žalobcov k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 14.9.2011, podľa ktorého „...Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( , od 1.7.2016 , ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa (viď R 42/1993). Práve v súvislosti s týmto konštatovaním odvolací súd poukazuje i na to, že tak ako aj ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z označených dôkazov vykoná, rozhodne súd, ktorý nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy (, ). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. 5. 2009 sp. zn. , sp. zn. ). Preto ak súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie dokazovania vypočutím žalobcami navrhovaných svedkov a svoje rozhodnutie v tomto smere riadne odôvodnil, neporušil žiadne procesné práva žalobcov.

24. K porušeniu procesných práv žalobcov nedošlo ani tým, že im rozsudok súdu prvej inštancie nebol doručený do vlastných rúk, lebo žalobcovia boli v konaní riadne zastúpení advokátom. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť ( ). Ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi ( ). Správne preto súd prvej inštancie doručoval rozsudok len advokátovi žalobcov (pozri Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: , , Komentár, C.H.Beck, 2016, str. 822). Rozsudok bol vyhlásený dňa 5.12.2019. Podľa rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak. V prejednávanej veci z obsahu spisu nevyplýva, aby predseda súdu bol zo závažných dôvodov rozhodol inak, napriek tomu súd rozsudok doručoval dňa 15.1.2020. Napriek nedodržaniu inštruktívnej zákonnej 30 dňovej lehoty (došlo k jej prekročeniu o 10 dní) nemožno konštatovať, že by súd týmto svojím postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pokiaľ ide o žalobu, v ktorej sa pôvodne žalobcovia domáhali, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný je vlastníkom časti sporných parciel a konečným rozsudkom, že je povinný uzvrieť kúpnu zmluvu na ne so žalobcami, odvolací súd zdôrazňuje, že o vlastníckom práve nie je možné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom. Medzitýmny rozsudok možno totiž vydať, iba ak to dovoľuje povaha súdneho konania. Povaha sporu o určenie vlastníckeho práva ale neumožňuje vydať medzitýmny rozsudok; medzitýmny rozsudok nemá v takomto spore žiadne opodstatnenie. Podstatným ale je, že žalobcovia zastúpení svojím právnym zástupcom pred súdom dňa 5.12.2019 prehlásili, že nenavrhujú, aby súd vydal medzitýmny rozsudok, preto súd prvej inštancie správne, rešpektujúc vôľu žalobcov, ktorá sú tzv. “pánmi sporu“, nerozhodoval medzitýmnym rozsudkom o vlastníctve sporných parciel. Z obsahu zápisnice z 5.12.2019 vyplýva, že prítomní boli obaja žalobcovia (z tohto dôvodu ich námietka, že neboli predvolaní na predbežné prejednanie sporu je irelevantná), preto pokiaľ nesúhlasili s prednesom svojho právneho zástupcu, mohli sa v tomto smere vyjadriť, nič im v tom nebránilo. Táto skutočnosť však zo zápisnice nevyplýva. Námietka žalobcov, že lehota 1 roka podľa ust. im začala plynúť až od roku 2018, lebo vtedy sa dozvedeli, že s p. Golebovou a ďalšími došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv, je úplne irelevantná a scestná - v ustanovení § , je jednoznačne uvedené, že ak predo dňom účinnosti tohto zákona (účinný od 1.1.1992) vzniklo občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale

do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného roka od účinnosti tohto zákona, právo zanikne. V uvedenej jednoročnej lehote žalobcovia svoje prípadné právo na uzavretie kúpnej zmluvy neuplatnili, preto sa im toto právo prekludovalo, zaniklo. V citovanom ustanovení boli zreteľne a jasne ustanovené podmienky pre uplatnenie práva na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemkom, a to jednoročná lehota od účinnosti zákona, t.j. od 1.1.1992. Zákon teda nepripúšťal konštrukciu „vymyslenú“ právnou zástupkyňou žalobcov, že táto jednoročná lehota plynie odkedy nadobudli vedomosť (údajne v roku 2018) o uzavretí kúpnych zmlúv.

25. Podľa na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V prejednávanej veci sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov, osvojil si jeho skutkové a právne závery, vyhlásený rozsudok má za vecne správny, preto nepovažoval za potrebné ani zopakovať ani doplniť dokazovanie, pretože ani prípadné doplnenie dokazovania za existujúcich nesporných skutkových okolností v danej veci by nemohlo viesť k inému záveru, ako prijal súd prvej inštancie. Za takýchto okolností so žiadneho procesného ustanovenia nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu vytýčiť verejné ústne odvolacie pojednávanie. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobod nevyžaduje a ani z judikatúry ESĽP nemožno explicitne vyvodzovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie vykonať ústne. Z judikatúry ESĽP viď napr. rozhodnutie N. B. z 20. apríla 2002, v zmysle ktorého „v prípadoch, kde skutkové okolnostia nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru a osobitne rozhodnutie Ektabani/ Švédsko z 26. mája 1988, v ktorom ESĽP konštatoval, že ak „rozhodujú viaceré súdy súdnej sústavy, požiadavka verejnosti sa vzťahuje predovšetkým na súdy prvého stupňa, ktoré zisťujú skutkový stava rozhodujú o všetkých otázkach významných pre rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ ide o otázku ústneho pojednávania na odvolacom a dovolacom stupni súdnictva, treba poukázať na to, že nedostatok verejného prejednania veci na druhom a treťom stupni možno ospravedlniť povahou konania, ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné, a to predovšetkým vtedy, ak vyššie súdy prejednávajú výlučne právne otázky, a nie otázky skutkové“.

26. Žalobcovia označili rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základne právo podľa ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia ( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. , , ). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (, ).

27. Rozsudok súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. , a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil

právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel a závery, ktoré prijal, primerane a zrozumiteľne vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Za porušenie základného práva zaručeného v v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcov.

28. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a rozsudok vo výroku vo veci samej ako vecne správny potvrdil podľa ust. a potvrdil.

29. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava obsiahnutá v ust. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a preto postačuje len odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

30. Záverom odvolací súd zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ).

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).