Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-1756-2020.pdf
PDF · 118.39 KB
Case nature
Subarea
16Ek/1756/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Plzeňský Prazdroj Slovensko, a.s., so sídlom Pivovarská 9, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 31648479, zast. JUDr. Lucia Jurgová advokátka s.r.o., so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47236884, proti povinnému: EROSE, s.r.o., so sídlom Trieda SNP 67, 040 11 Košice, IČO: 36579181, zast. Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice, IČO: 51941244, o vymoženie 5111,26 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mária Nogová, so sídlom exekútorského úradu Hroncova 1, 040 01 Košice, pod sp. zn. 412EX 580/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
IV. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekútora vo výške 36 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 02.11.2020, domáhal od povinného vymoženia 5111,26 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 34Cb/186/2010 zo dňa 03.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.04.2011, vykonateľnosť dňa 02.05.2011 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 30.11.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Mária Nogová, so sídlom exekútorského úradu Hroncova 1, 040 01 Košice (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 412EX 580/20.
3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 02.02.2021 a doplňujúceho podania zo dňa 03.03.2021, predložil súdu Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 14.01.2021, Plnomocenstvo zo dňa 13.01.2021, Vyjadrenie oprávneného zo dňa 02.03.2021, Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 412EX 580/20 zo dňa 07.12.2020, spolu s potvrdením o doručení povinnému, Výzvu na vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 19.01.2021. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu, z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe a príloh získaných z vlastnej činnosti.
4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 412EX 580/20 zo dňa 07.12.2020 bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 23.12.2020. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 14.01.2021 bol podaný elektronicky a doručený súdnemu exekútorovi dňa 14.01.2021. Súd preskúmaním spisového
materiálu zistil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný a doručený po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. po uplynutí 15-dňoch odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to na základe nasledovných dôvodov. Povinný uviedol, že mu nie je známa skutočnosť, že by mal byť dlžníkom a nedisponuje vedomosťou, aby proti nemu existoval exekučný titul, na podklade ktorého by mohlo byť vedené exekučné konanie. Povinný vzniesol domnienku, že vzniknutá situácia môže mať súvislosť so spoločnosťou PENTA spol. s r.o., kde na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 15.08.2005 došlo s účinnosťou k 15.08.2005 k odkúpeniu časti podniku PENTA spol. s r.o., povinným ako kupujúcim. Povinný dodal, že v danom čase nemal vedomosť o tom, že by spoločnosť bola zadlžená alebo že by sa v danom čase viedlo voči nej súdne alebo obdobné konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul. Povinný uviedol, že v minulosti sa proti nemu viedlo exekučné konanie súvisiace s jeho právnym predchodcom spoločnosťou PENTA spol. s r.o., avšak toto bolo právoplatne zastavené. Na základe uvedených dôvodov povinný navrhol súdu, aby exekúciu v celom rozsahu zastavil. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie si neuplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania.
6. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil a to z nasledovných dôvodov. Oprávnený s prihliadnutím na vyjadrenie súdneho exekútora uviedol, že povinný návrh na zastavenie exekúcie podal po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, v čoho dôsledku povinný mohol namietať len dôvody v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, avšak dôvody uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie sa týkajú dôvodov, ktoré povinný mohol namietať len do uplynutia lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený dodal, že len samotná skutočnosť, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nebol podaný v zákonnej lehote je dôvodom pre zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že v návrhu na vykonanie exekúcie je uvedený ako exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 34Cb/186/2010 zo dňa 03.03.2011, ako aj uvedená skutočnosť preukazujúca právne nástupníctvo povinného. Oprávnený považoval tvrdenia povinného o nevedomosti o zadlžení kupovanej spoločnosti a o zastavení predchádzajúcej exekúcie za právne bezvýznamné a nepreukázané tvrdenia. Na základe uvedených dôvodov oprávnený navrhol súdu v exekučnom konaní, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Oprávnený vo vyjadrení si neuplatnil nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania.
7. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol skutočnosti týkajúce sa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, doručenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi, doručenia vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor sa k skutočnostiam obsiahnutým v návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
13. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
14. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
15. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
16. Podľa § 36 ods. 3 Exekučného poriadku, súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu prihliadne tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie.
17. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
18. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
19. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie povinného v tomto exekučnom konaní.
20. Súd preskúmaním spisového materiálu mal za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 412EX 580/20 zo dňa 07.12.2020 bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 23.12.2020, a zároveň aj skutočnosť, že povinný prostredníctvom právneho zástupcu elektronicky podal a doručil Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 14.01.2021 súdnemu exekútorovi dňa 14.01.2021, v čoho dôsledku je zrejmé, že predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí
lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda po uplynutí lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Na základe zistených skutočností súd na jednej strane posudzoval v poradí prvý návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku ako návrh na zastavenie exekúcie bez odkladného účinku, a v ktorom, povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zároveň skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúcich návrhov na zastavenie exekúcie. Predchádzajúci návrh na zastavenie exekúcie v tomto prípade nebol podaný. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady časti exekučného konania o návrhu na zastavenie exekúcie.
21. Na druhej strane preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie mal súd v exekučnom konaní za preukázané, že povinným vznesený dôvod nedostatku pasívnej vecnej legitimácie povinného predstavuje dôvod, pre ktorý súd môže zastaviť exekúciu aj z úradnej povinnosti, teda bez návrhu povinného a v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a preto súd v tomto exekučnom konaní opätovne preskúmal tak aktívnu ako aj pasívnu vecnú legitimáciu účastníkov exekučného konania za účelom zistenia, či exekúcia začala dôvodne.
22. Súd opätovným preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučný titul bol vydaný dňa 03.03.2011 v prospech žalobcu, ktorým je spoločnosť Pivovary Topvar, a.s., so sídlom Pivovarská 9, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 31648479 (oprávnený v exekučnom konaní), a na strane žalovaného vystupuje spoločnosť PENTA spol. s r.o., so sídlom Mlynárska 17, 040 01 Košice, IČO: 36208765 (ďalej len „PENTA spol. s r.o.“), ktorému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5111,26 EUR s príslušenstvom.
23. Dňa 02.11.2020 oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) proti povinnému: EROSE, s.r.o., so sídlom Trieda SNP 67, 040 11 Košice, IČO: 36579181, pričom v časti H) uviedol, že právne nástupníctvo povinného vyplýva z rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti PENTA spol. s r.o. a Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 15.08.2005, s účinnosťou k 15.08.2005, ktorou došlo k odkúpeniu časti podniku PENTA spol. s r.o., a to povinným ako kupujúcim. Oprávnený k opätovnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil aj Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX 1951/2011 vydané dňa 03.06.2020 súdnym exekútorom: JUDr. Radovan Ferenc, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 13, 080 01 Prešov (ďalej len „upovedomenie o zastavení starej exekúcie“), z ktorého vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom Košice II sp. zn. 38Er/1484/2011, v rámci ktorého bola vedená stará exekúcia sp. zn. EX 1951/2011, v čase vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie bola na strane oprávneného spoločnosť: Plzeňský Prazdroj Slovensko, a.s., teda oprávnený v tomto exekučnom konaní, a na strane povinného spoločnosť: EROSE, s.r.o., teda povinný v tomto exekučnom konaní. Rovnaký okruh účastníkov exekučného konania vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 38Er/1484/2011 vyplýva aj z Oznámenia o ukončení starej exekúcie vydaného dňa 15.07.2020 súdnym exekútorom: JUDr. Radovan Ferenc.
24. Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel: Sro, vložka č.:12698/V, vyplýva, že spoločnosť PENTA spol. s r.o. bola rozhodnutím súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka zrušená od 18.02.2014, a ex offo vymazaná z obchodného registra od 13.03.2014. Z predmetného výpisu zároveň vyplýva, že na základe rozhodnutia jediného spoločníka PENTA spol. s r.o. a Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 15.08.2005 došlo s účinnosťou k 15.08.2005 k odkúpeniu časti podniku PENTA spol. s r.o. kupujúcim EROSE, s.r.o., teda povinným v tomto exekučnom konaní. V zmysle uvedeného je zrejmé, že k predaju časti podniku spoločnosti PENTA spol. s r.o. v prospech kupujúceho, ktorým je povinný v tomto exekučnom konaní, došlo tak pred vznikom exekučného titulu, na podklade ktorého prebieha výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní, ako aj pred začatím exekučného konania vedeného Okresným súdom Košice II sp. zn. 38Er/1484/2011, ktoré sa začalo dňa 20.05.2011. Z predmetného výpisu nevyplývajú skutočnosti týkajúce sa prípadného právneho nástupníctva, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu.
25. Na základe dožiadania zo dňa 26.03.2021 Okresný súd Košice II poskytol súdu v exekučnom konaní dňa 26.05.2021 informáciu o okruhu účastníkoch exekučného konania vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 38Er/1484/2011, v ktorom bola vedená stará exekúcia EX 1951/2011, ako aj ďalších právne relevantných skutočnostiach. V zmysle tejto odpovede pôvodný súdny exekútor
doručil Okresnému súdu Košice II dňa 09.06.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného: Pivovary Topvar, a.s., so sídlom Pivovarská 9, Veľký Šariš, a v neprospech povinného: PENTA, spol. s r.o., so sídlom Mlynárska 17, Košice, IČO: 31648947, za účelom vymoženia sumy 5111,26 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice sp. zn. 34Cb/186/2010 zo dňa 03.03.2011. Poverenie v uvedenej exekučnej veci bolo vydané dňa 14.06.2011. Súdny exekútor JUDr. Radovan Ferenc doručil konajúcemu súdu dňa 09.03.2017 oznámenie, v ktorom uviedol, že povinný: PENTA, spol. s r.o., bol vymazaný z obchodného registra ku dňu 13.03.2014. Záverom Okresný súd Košice II oznámil súdu v exekučnom konaní skutočnosti týkajúce sa vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie a okruhu účastníkov v ňom uvedených. Súd v exekučnom konaní požiadal Okresný súd Košice II aj o oznámenie skutočnosti že, či v rámci exekučného konania vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 38Er/1484/2011 bolo rozhodnuté aj o prípadnej zmene účastníka a o predloženie právoplatného rozhodnutia o zmene účastníka, a Okresný súd Košice II nepoukázal na skutočnosť, že by vôbec bolo rozhodované o prípadnej zmene povinného a zároveň ani nepredložil súdu právoplatné rozhodnutie o zmene účastníka vydané v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Na základe danej odpovede súd v exekučnom konaní konštatoval, že v exekučnom konaní, v ktorom bola vedená stará exekúcia nebolo súdom právoplatne rozhodnuté o zmene účastníka na strane povinného na základe právne významnej skutočnosti, ktorá by nastala po vzniku exekučného titulu.
26. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010).
27. Ustanovenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje vykonať exekúciu v prospech iného subjektu, než je označený v exekučnom titule iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. Nemožno akceptovať prechod alebo prevod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, pretože tento prechod alebo prevod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena účastníka konania v základnom konaní) a v správnom vyriešení aktívnej vecnej legitimácie v základnom (sporovom) konaní. Pochybenie v základnom konaní spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný prechod práva alebo povinnosti, nemožno naprávať v exekučnom konaní prostredníctvom zmeny alebo zámeny účastníkov tohto konania (uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.06.2014, sp. zn. 26CoE/182/2014).
28. V tomto exekučnom konaní súd mal za preukázané, že exekučný titul bol vydaný dňa 03.03.2011 v neprospech žalovaného, ktorým je spoločnosť PENTA spol. s r.o., a ktorý bol dňa 13.03.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, v čoho dôsledku táto právnická osoba zanikla. Skutočnosť, že s účinnosťou od 15.08.2005 došlo na základe rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti PENTA spol. s r.o., a Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 15.08.2005, teda skutočnosť, od ktorej oprávnený vyvodil právne nástupníctvo povinného nastala pred vznikom exekučného titulu, na podklade ktorého prebieha výkon exekúcie, v čoho dôsledku ak pohľadávka, ktorá bola deklarovaná
týmto exekučným titulom, mala byť predajom časti podniku spoločnosti PENTA spol. s r.o. prevedená na povinného ako zodpovednú osobu, táto skutočnosť mala byť už zohľadnená už v základnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Takýto nedostatok nemožno zohľadniť v exekučnom konaní. Pre súd v exekučnom konaní sú pre posúdenie prípadnej zmeny osoby oprávnenej alebo osoby povinnej z exekučného titulu relevantné len tie okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, tak ako to vyplýva z ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku. V danom prípade predmetný exekučný titul zaväzuje ako povinnú osobu len spoločnosť PENTA spol. s r.o., ktorá v čase vydania tohto uznesenia nedisponuje právnou subjektivitou.
29. Súd mal rovnako za preukázané, že v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 38Er/1484/2011 nebolo uznesením právoplatne rozhodnuté o zmene účastníka na strane povinného na základe inej skutočnosti, akým je napr. zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorenej po vzniku exekučného titulu a pod. Na základe uvedeného súd dáva do pozornosti, že označenie povinného zo strany súdneho exekútora: JUDr. Radovan Ferenc v čase vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie nezakladá skutočnosť, na základe ktorej by došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu, keďže súdny exekútor: JUDr. Radovan Ferenc nepostupoval v zmysle § 37 ods. 1 a § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 správne.
30. Na základe uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v tomto exekučnom konaní na jednej strane je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ale na druhej strane nie je daná pasívna vecná legitimácia povinného. Súčasne súd v exekučnom konaní mal za preukázané, že po vzniku exekučného titulu nedošlo k prevodu alebo prechodu práv a povinností z exekučného titulu, v čoho dôsledku súd konštatoval rozpor s § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, teda predmetná exekúcia začala nedôvodne, keďže oprávnený nebol oprávneným požadovať od povinného splnenie exekučným titulom uloženej povinnosti, a preto je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
31. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že v tomto exekučnom konaní je prítomný dôvod, pre ktorý exekúcia musí byť z úradnej povinnosti zastavená, a preto súd v celom rozsahu exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
32. Súd rozhodol aj o trovách účastníkov exekučného konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie, ako aj o trovách súdneho exekútora.
33. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
34. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
35. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
36. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
37. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
38. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane
iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
39. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
40. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
41. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
42. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
43. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
44. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
45. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
46. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 655/2004“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
47. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
48. Podľa § 10 ods. 2 Vyhláška č. 655/2004, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
49. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhláška č. 655/2004, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
50. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
51. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
53. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
54. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. V predmetnom exekučnom konaní bol zo strany oprávneného uplatnený nárok na náhradu trov v celkovej výške 16,50 EUR za zaplatenie súdneho poplatku spojeného s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd ďalej konštatuje, že oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie berie na seba procesné riziko spočívajúce v možnosti neúspechu jeho podania, a preto musí brať do úvahy, že môžu nastať aj okolnosti, kedy nie je možné uplatňovaný nárok vymôcť. Keďže v tomto exekučnom konaní došlo k zastaveniu exekúcie v celom rozsahu, a zároveň z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, keďže nebol oprávnený podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, a tým pádom ani začať exekučné konanie, a preto súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na priznanie náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní. Na základe uvedeného súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
55. Návrhom na zastavenie exekúcie si aj s prihliadnutím na koncentračnú zásadu povinný neuplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, v čoho dôsledku povinnému tento nárok nevznikol, a preto súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.
56. Súd rozhodol o trovách exekútora podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, a § 22 ods. 2 Vyhlášky. Súd v tomto bode konštatuje, že podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR, ku ktorej sa zaráta podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku hodnota 20 % DPH, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. V zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky ak do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, nastal iný dôvod na ukončenie exekúcie patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky v rozsahu 50 %. Nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, ktorý nastal do uplynutia lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a to nedostatok pasívnej vecnej legitimácie povinného, ktorý existoval aj v čase pred začatím exekučného konania, a preto oprávnený nebol oprávnený podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, teda zastavenie exekúcie možno pričítať oprávnenému, a preto súdnemu exekútorovi vznikol nárok na trovy exekútora, ktoré pozostávajú z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 30 EUR, a zo sumy 20 % DPH vo výške 6 EUR, keďže súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 36 EUR, a zaviazal oprávneného na ich úhradu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, tak ako je uvedené v IV. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.