Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/89/2016

Potvrdené rozhodnutím 10Co/13/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu: H.. Š. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XXX/ XX, XXX XX G., zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ulica 71, 813 11 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 00166073, v konaní o náhradu škody 528,49 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 18C/89/2016-129 zo dňa 08.06.2021, takto jednohlasne rozhodol: Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Marianou Gavalierovou v právnej veci žalobcu: H.. Š. Q., K.. XX. X. XXXX, O.: Š. XXX/XX, XXX XX G., zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s. r. o., Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska ulica č. 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu škody 528,49 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Predmet sporu a tvrdenia žalobcu a dôkazy žalobcu:

Žalobca žalobou zo dňa 18.7.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 528,49 EUR s 5,05 % p.a. úrokom z omeškania od 30.6.2015 do zaplatenia dôvodiac, že viedlo sa voči nemu trestné konanie, kde rozsudkom OS Poprad č.k. -230 zo dňa 9.1.2013 bol oslobodený spod obžaloby v spojení s rozsudkom KS Prešov č.k. -252 zo dňa 11.12.2013. V trestnom konaní bolo vydané uznesenie č.k. -187 dňa 12.7.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.9.2011, ktorým bola uložená poriadková pokuta vo výške 500,- EUR. Ďalej uviedol, že dňa 10.6.2013 požiadal v trestnom konaní o odpustenie poriadkovej pokuty s tým, že v uvedenom konaní sa o tom nekonalo. Dňa 28.2.2013 bolo odpísané z účtu 500,- EUR a banková pokuta vo výške 28,49 EUR. Dňa 19.6.2015 bola podaná žiadosť na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o prerokovanie nároku spôsobenej škody a uvedený nárok bol postúpený Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalovaný nevyhovel pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody a odkázal na možnosť podania žaloby na súd z dôvodu nedôvodnosti. Žalobca poukázal na dôkazy: oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku zo dňa 22.12.2015, vyjadrenie Generálne prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 23.6.2015, žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.6.2015, čestné vyhlásenie od H.. X. Q., výpis žalobcu z účtu VÚB banka a.s., uznesenie KS Bratislava č.k. E7570016612, oznámenie zo dňa 10.6.2013 z KS Bratislava, oznámenie zo dňa 20.2.2014 v konaní , žiadosť o odpustenie poriadkovej pokuty zo dňa 10.6.2013, výzva na dobrovoľné plnenie zo dňa 3.4.2012, uznesenie OS Poprad č.k. , výzva z KS Bratislava zo dňa 18.5.2015, rozsudok OS Poprad , uznesenie KS Prešov , obžaloba zo dňa 9.7.2008, uznesenie OP Poprad č.k. zo dňa 11.10.2007, sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 10.9.2007, uznesenie OR PZ č.k. Č.:R.-XXX/OEK- V.-XXXX.

2.V písomných vyjadreniach právny zástupca žalobcu poukázal na to, že uplatnený nárok je jednoznačne zadefinovaný, pričom ide o náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi tým, že musel v trestnom

konaní zaplatiť poriadkovú pokutu, pričom trestné konanie sa skončilo oslobodením spod obžaloby a to znamená, že bolo vedené nezákonne a štát zodpovedá za všetku škodu, ktorá vznikla v priamej súvislosti s týmto nezákonným trestným stíhaním. Škoda je všetko o čo sa majetok žalobcu zmenší v dôsledku protiprávneho konania iného subjektu. Ak by nebolo vedené trestné stíhanie, tak nebol by dôvod na uloženie poriadkovej pokuty a jediným cieľom žalovaného je vyhnúť sa zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil. Ide o škodu, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným konaním žalovaného a uvedená pokuta bola uhradená a preukázateľne sa zmenšil majetok žalobcu v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným trestným stíhaním vedeným voči žalobcovi.

3. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že podstatou sporu je skutočnosť, že bolo voči žalobcovi vedené trestné stíhanie, ktoré skončilo oslobodzujúcim rozsudkom, v rámci ktorého mu bola uložená pokuta vo výške 500,- EUR spolu so sankciou 28,40 EUR za predčasný výber a táto pokuta bola uložená v konaní, ktoré je považované za nezákonné. Uvedená pokuta vzhľadom na súčasnú právnu úpravu trestnoprávnych predpisov nemohla byť odpustená ani nemohol voči nej podať odvolanie, pretože súčasný platný neobsahuje ustanovenia o možnosti odvolania sa proti uloženej pokute ani možnosti jej odpustenia. Uvedené rozhodnutie o udelení poriadkovej pokuty nebolo nikdy riadne doručené žalobcovi a peniaze boli poukázané žalovanému. Žiadosť o predbežné prejednanie bola pôvodne podaná Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, ktorá ju odstúpila Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré na túto výzvu odpovedalo a tým založilo svoju príslušnosť. V danom prípade sa nežiada revízia pokuty, ale keďže pokuta bola uložená nezákonným trestným konaním, tak nemohla byť zákonná bez ohľadu na to, či boli alebo neboli splnené podmienky na uloženie, keďže tu nejde o samostatné konanie. Úrok z omeškania je uplatňovaný v zmysle zákonných predpisov o výške úrokov z omeškania a od 30.6.2015, lebo vtedy bol uplatnený nárok voči Slovenskej republike. Predmetom konania je poriadková pokuta uložená v trestnom konaní, ktoré bolo právoplatne skončené oslobodením spod obžaloby. Pokuta bola uložená z dôvodu, že žalobca údajne neplnil pokyn uložený mu uznesením súdu. Samotná pokuta mu bola uložená nezákonne. Zaoberať sa otázkou, či bola pokuta zrušená právoplatným rozhodnutím, je neakceptovateľné, nakoľko v súčasnosti neobsahuje ustanovenia, ktoré by umožňovali odpustiť aj nezákonne uloženú pokutu. Pokuta bola uložená nedôvodne, keďže bola uložená povinnosť, o ktorej žalobca nevedel, že ju má splniť. Dôkazom o vzniknutej ujme je výpis z účtu, z ktorého je zrejmé, že žalobcovi bola zrazená suma 500 eur a poplatok 28,40 eur. Krajský súd v Prešove sa pri posúdení veci dostatočne neoboznámil so súdnym spisom.

4.Vyjadrenie žalovaného a prostriedky procesnej obrany žalovaného:

V písomnom vyjadrení žalovaný uviedol, že škoda, ktorá mala byť žalobcovi údajne spôsobená nezákonným výkonom verejnej moci v trestnej veci vedenej na OS Poprad č.k. nie je oprávnená, nakoľko pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje kumulatívne splnenie predpokladov - existencie nezákonného rozhodnutia, ktoré predstavuje právny titul nároku na náhradu škody, vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi ne a orgán, ktorý mal konať za žalovaného je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v prípade, ak sa poškodený domáha nároku na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Uvedené uznesenie nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie podľa v spojení s ,6 ZoZŠ, keďže nenapĺňa uvedené rozhodnutie definičné znaky nezákonného rozhodnutia podľa citovaných zákonných ustanovení. Uznesenie o vznesení obvinenia nie je príčinou uloženia poriadkovej pokuty žalobcovi v priebehu trestného konania. Príčinou vydania uvedeného rozhodnutia ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodnutia je, že žalobca ignoroval viacero výziev súdu na predloženie dokladov týkajúce sa práceneschopnosti, ktorá bola dôvodom odročenia pojednávania a tým i dôvodov narušenia plynulého priebehu trestného konania. Uvedené rozhodnutie jednoznačne nenapĺňa definičné znaky nezákonného rozhodnutia podľa v spojení s a ZoZŠ. Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty bolo uložené v súlade so zákonom a jeho účinky nemožno spochybňovať ani v dôsledku neodsúdenia žalobcu v predmetnom trestnom konaní. Toto rozhodnutie priamo nesúvisí s posudzovaním viny, či neviny žalobcu ako obžalovaného preskúmavanej v trestnom konaní, ale súvisí výlučne s procesným vystupovaním žalobcu ako obžalovaného. Žalobca sa voči súdu napriek predchádzajúcemu napomenutiu správal urážlivo a bez dostatočného vysvetlenia nevyhovel výzvam súdu, čím nielenže nerešpektoval autoritu súdu ako justičného orgánu, ale rušil priebeh úkonov

trestného konania. Rozhodnutie o nariadení výkonu taktiež nenapĺňa definičné znaky nezákonného rozhodnutia a je z vecného hľadiska len rozhodnutím obsahovo nadväzujúcim na zákonné rozhodnutie o vzniku predmetnej právnej povinnosti. Nariadený výkon rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty bol z dôvodu, že tento si uloženú povinnosť nesplnil dobrovoľne. Čestné vyhlásenie brata žalobcu o tom, že prevzal uznesenie o uložení poriadkovej pokuty svedčí o tom, že žalobca mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s predmetným rozhodnutím a na základe tohto rozhodnutia pristúpiť k splneniu ním uloženej povinnosti na plnenie k čomu však nedošlo. Jedným zo základných predpokladov pre vznik škody je existencia právnej skutočnosti, ktorá je v rozpore so zákonom a ktorej následkom je zmenšenie majetkového stavu poškodeného. Vo vzťahu k žalobcovi nemožno v žiadnom prípade takéto zmenšenie majetkového stavu považovať za vznik škody. Uvedená škoda nie je škodou v zmysle § 17 ods.1 ZoZŠ. Toto rozhodnutie nespĺňa formálne atribúty nezákonných rozhodnutí podľa § 5 a 6 ZoZŠ, keďže nikdy nedošlo k ich zrušeniu z dôvodu nezákonnosti, ale predovšetkým tieto rozhodnutia nemožno považovať za materiálne nezákonné rozhodnutia, ktoré by boli vydané v rozpore s akýmkoľvek ustanovením právneho poriadku, a ktoré by žalobcovi spôsobili škodu uplatniteľnú voči žalovanej v zmysle 5.Uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 12.7.2011 č.k. -187 nadobudlo právoplatnosť 6.9.2011 a žalobca nedisponuje právnym titulom tak, ako to deklaruje v žalobe. Konajúci súd o náhrade škody sa nezaoberal materiálnymi atribútmi deklarovaného nezákonného rozhodnutia, ale je viazaný výlučne skutočnosťou, či došlo k formálnemu zrušeniu rozhodnutia príslušným orgánom. Rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty nemá priamu vecnú súvislosť s vedením trestného stíhania, ale je rozhodnutím procesného charakteru, vydanie ktorého výlučne zapríčinil sám žalobca.

6.Žalovaný na pojednávaniach poukázal na to, že pre možnosť vzniku škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa vyžaduje kumulatívne naplnenie 3 zákonných predpokladov 1) existencia právnej titulu ako dôvodu vzniku škody, vznik škody a existencia priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi právnym titulom a škodou. Štát nie je automaticky nositeľom zodpovednosti za akékoľvek náklady vzniknuté subjektom súkromného práva pri kontakte s verejnou mocou a uvedené rozhodnutie o uložení pokuty nemožno jednoznačne považovať za nárok v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s §5 a §6 zákona č. 514/2013 Z.z. V danom prípade, ak bola škoda spôsobená v trestnom konaní rozhodnutím niektorého orgánu činného v tomto konaní tak štát má byť zastúpený Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Suma 25,49 EUR je poplatok účtovaný na základe interných predpisov banky a v prípade takéhoto poplatku nemožno uvažovať ani o príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím orgánu verejnej moci a jej zaplateniu. V prípade, ak by súd uznal oprávnenosť nároku tak uplatnená doba úroku z omeškania nie je v súlade s a úrok z omeškania mal byť priznaný od 9.1.2016, nakoľko oznámenie o výsledku predbežného prerokovania bolo doručené 8.1.2016. Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR , rozhodnutie NS ČR , NS SR , NS . Žalobca nerešpektoval záväzné rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý vyslovil aj svoj právny názor na vec. V konaní nebola preukázaná kumulatívna existencia zákonných predpokladov a nárok žalobcu je považovaný za bezdôvodný.

7.Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a argumentov strán: Na Okresnom súde Poprad sa viedlo trestné konanie voči žalobcovi č.k. , kde rozhodnutím OS Poprad č.k.5T/88/2008-230 bol žalobca oslobodený spod obžaloby v spojení s rozhodnutím KS Prešov -252 zo dňa 11.12.2013. V uvedenom konaní bola uznesením č.k. -187 zo dňa 12.7.2011 uložená žalobcovi poriadková pokuta vo výške 500,- EUR. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.9.2011. Uznesením KS Bratislava č.k. E 7570016612 zo dňa 28.8.2013 bolo nariadené uspokojenie pohľadávky vo výške 500,- EUR výkonom rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného odpísaním z účtu žalobcu. Z účtu žalobcu vedenom vo VÚB banke a.s., bola dňa 28.2.2013 odpísaná istina vo výške 500,- EUR a pokuta z istiny 28,49 EUR. Žalobca si uplatnil nárok v zmysle dňa 19.6.2015 zaslaním na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorá dňa 23.6.2015 postúpila konanie z dôvodu príslušnosti na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Dňa 22.12.2015 bolo vydané oznámenie žalovaným o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody ako nedôvodné. Okresný súd Poprad rozhodol rozsudkom č. k. -92 zo dňa 20. 6. 2019, kde voči I. výroku bolo podané odvolanie žalovaným a uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -114 zo dňa 26. 8. 2020 bol zrušený rozsudok prvostupňového súdu s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8.Dôkazy a ich vyhodnotenie:

Súd vykonal dôkazy a to výsluch právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a listinnými dôkazmi - oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku zo dňa 22.12.2015, vyjadrenie Generálne prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 23.6.2015, žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.6.2015, čestné vyhlásenie od H.. X. Q., výpis žalobcu z účtu VÚB banka a.s., uznesenie KS Bratislava č.k. E7570016612, oznámenie zo dňa 10.6.2013 z KS Bratislava, oznámenie zo dňa 20.2.2014 v konaní , žiadosť o odpustenie poriadkovej pokuty zo dňa 10.6.2013, výzva na dobrovoľné plnenie zo dňa 3.4.2012, uznesenie OS Poprad č.k. , výzva z KS Bratislava zo dňa 18.5.2015, rozsudok OS Poprad , uznesenie KS Prešov , obžaloba zo dňa 9.7.2008, uznesenie OP Poprad č.k. zo dňa 11.10.2007, sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 10.9.2007, uznesenie OR PZ č.k. ČVS:R.-XXX/OEK-PP-XXXX, spis OS V. XT/XX/XXXX a judikatúru Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR , rozhodnutie NS ČR , NS SR , NS .

9.Súd vychádzal pri hodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti z listinných dôkazov, ktoré boli navrhnuté, predložené a ďalšie dôkazy strany nenavrhli a súd považoval nárok žalobcu za nedôvodný a neopodstatnený.

10.Podľa , tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c)predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

11.Podľa ,, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2.orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

12.Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

ods. 2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

13.Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

14.Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

15.Podľa právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

16.Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

17.Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a)

18.Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

19. Právne posúdenie veci:

Súd posúdil žalobu vzhľadom na ako nedôvodnú a neopodstatnenú a stotožnil sa s tvrdeniami žalovaného, že napriek skutočnosti, že došlo k trestnému konaniu voči žalobcovi, pričom sa trestné konanie skončilo oslobodzujúcim rozsudkom a v rámci tohto trestného konania bola uložená žalobcovi uznesením Okresného súdu Poprad XT/XX/XXXX-188 zo dňa 12.7.2011 poriadková pokuta vo výške 500,- EUR a uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.9.2011 a vo veci sa viedol výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného odpísaním z účtu a nárok bol žalobcom uplatnený včas a riadne voči subjektu - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá ju postúpila Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, a teda súd sa stotožnil s tým, že v danom prípade mal byť uplatňovaný nárok voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, čo aj uvedený orgán potvrdil tým, že vybavoval predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody v zmysle uvedeného zákona a žiadosti žalobcu nebolo vyhovené. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že uvedené konanie súviselo s trestným konaním, ktoré viedlo k oslobodzujúcemu rozsudku, avšak dôvod uloženia poriadkovej pokuty bol v príčinnej súvislosti priamo s konaním súdu, ktoré viedlo k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby, avšak rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty bolo založené na iných skutočnostiach, a to, že žalobca napriek výzve súdu nesplnil jeho výzvu a pokiaľ existovali dôvody na uloženie poriadkovej pokuty, oslobodením spod obžaloby sa účinky takéhoto rozhodnutia nezrušili. Uloženie poriadkovej pokuty bolo sankcionované vzhľadom na správanie sa žalobcu v konaní, nesúviselo bezprostredne s tým, či v konečnom rozhodnutí bude žalobca uznaný za vinného, alebo bude oslobodený spod obžaloby. Nezákonnosť rozhodnutia v trestnom konaní sa nemôže vzťahovať na všetky rozhodnutia v danom trestnom konaní. Oslobodenie spod obžaloby neznamená de facto zrušenie aj rozhodnutia o poriadkovej pokute. Nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom sa posudzuje ako nárok spôsobený nezákonným rozhodnutím. Súd z trestného spisu zistil, že uvedené uznesenie o poriadkovej pokute č. k. XT/XX/ XXXX-187 zo dňa 2.7. 2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 6. 9. 2011 a voči nemu bol prípustný opravný prostriedok, a to sťažnosť. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na a tiež vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je oprávnený, a preto v celosti žalobu zamietol.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa a , a to tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania v pomere 100 % ako úspešnému v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/.

Ak bola uložená povinnosť a povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.