Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Co-13-2021.pdf
PDF · 99.16 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu: H.. Š. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XXX/ XX, XXX XX G., zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ulica 71, 813 11 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 00166073, v konaní o náhradu škody 528,49 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 18C/89/2016-129 zo dňa 08.06.2021, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 18.07.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 528,49 eur s 5,05 % p.a. úrokom z omeškania od 30.06.2015 do zaplatenia dôvodiac, že viedlo sa voči nemu trestné konanie, kde rozsudkom OS Poprad č. k. 5T/88/2008-230 zo dňa 09.01.2013 bol oslobodený spod obžaloby v spojení s rozsudkom KS Prešov č. k. 10To/14/2013-252 zo dňa 11.12.2013. V trestnom konaní bolo vydané uznesenie č. k. 5T/88/2008-187 dňa 12.07.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06.09.2011, ktorým bola uložená poriadková pokuta vo výške 500,- eur. Ďalej uviedol, že dňa 10.06.2013 požiadal v trestnom konaní o odpustenie poriadkovej pokuty s tým, že v uvedenom konaní sa o tom nekonalo. Dňa 28.02.2013 bolo odpísané z účtu 500,- eur a banková pokuta vo výške 28,49 eur. Dňa 19.06.2015 bola podaná žiadosť na F. V. W. Y. o prerokovanie nároku spôsobenej škody a uvedený nárok bol postúpený Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalovaný nevyhovel pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody a odkázal na možnosť podania žaloby na súd z dôvodu nedôvodnosti. Žalobca poukázal na dôkazy: oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku zo dňa 22.12.2015, vyjadrenie F. V. W. Y. zo dňa 23.06.2015, žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.06.2015, čestné vyhlásenie od H.. X. Q., výpis žalobcu z účtu B. O. U..W.., uznesenie KS Bratislava č. k. E7570016612, oznámenie zo dňa 10.06.2013 z KS Bratislava, oznámenie zo dňa 20.02.2014 v konaní 5T/88/2008, žiadosť o odpustenie poriadkovej pokuty zo dňa 10.06.2013, výzva na dobrovoľné plnenie zo dňa 03.04.2012, uznesenie OS Poprad č. k. 5T/88/2008, výzva z KS Bratislava zo dňa 18.05.2015, rozsudok OS Poprad 5T/88/2008, uznesenie KS Prešov 10To/14/2013, obžaloba zo dňa 09.07.2008, uznesenie OP Poprad č. k. 1Pv556/07 zo dňa 11.10.2007, sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 10.09.2007, uznesenie OR PZ č. k. ČVS:R.-XXX/OEK-V.- XXXX.
3. Žalovaný na pojednávaniach poukázal na to, že pre možnosť vzniku škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa vyžaduje kumulatívne naplnenie 3 zákonných predpokladov 1) existencia právnej titulu ako dôvodu vzniku škody, vznik škody a existencia priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi právnym titulom a škodou. Štát nie je automaticky nositeľom zodpovednosti za akékoľvek náklady vzniknuté subjektom súkromného práva pri kontakte s verejnou mocou a uvedené rozhodnutie o uložení pokuty nemožno jednoznačne považovať za nárok v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s §5 a § 6 zákona č. 514/2013 Z. z. V danom prípade, ak bola škoda spôsobená v trestnom konaní rozhodnutím niektorého orgánu činného v tomto konaní tak štát má byť zastúpený F. V. W. Y.. Suma 25,49 eur je poplatok účtovaný na základe interných predpisov banky a v prípade takéhoto poplatku nemožno uvažovať ani o príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím orgánu verejnej moci a jej zaplateniu. V prípade, ak by súd uznal oprávnenosť nároku tak uplatnená doba úroku z omeškania nie je v súlade s § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 a úrok z omeškania mal byť priznaný od 09.01.2016, nakoľko oznámenie o výsledku predbežného prerokovania bolo doručené 08.01.2016. Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR 3Cdo/32/2007, rozhodnutie NS ČR 25Cdo/915/2015, NS SR 6Cdo/103/2011, NS SR8Cdo/289/2014. Žalobca nerešpektoval záväzné rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý vyslovil aj svoj právny názor na vec. V konaní nebola preukázaná kumulatívna existencia zákonných predpokladov a nárok žalobcu je považovaný za bezdôvodný.
4. Na Okresnom súde Poprad sa viedlo trestné konanie voči žalobcovi č. k. 5T/88/2008, kde rozhodnutím OS Poprad č. k.5T/88/2008-230 bol žalobca oslobodený spod obžaloby v spojení s rozhodnutím KS Prešov 10To/14/2013-252 zo dňa 11.12.2013. V uvedenom konaní bola uznesením č. k. 5T/88/2008-187 zo dňa 12.07.2011 uložená žalobcovi poriadková pokuta vo výške 500,- eur. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2011. Uznesením KS Bratislava č. k. E 7570016612 zo dňa 28.8.2013 bolo nariadené uspokojenie pohľadávky vo výške 500,- eur výkonom rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného odpísaním z účtu žalobcu. Z účtu žalobcu vedenom vo B. O. U..W.., bola dňa 28.02.2013 odpísaná istina vo výške 500,- eur a pokuta z istiny 28,49 eur. Žalobca si uplatnil nárok v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. dňa 19.06.2015 zaslaním na F. V. W. Y., ktorá dňa 23.06.2015 postúpila konanie z dôvodu príslušnosti na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Dňa 22.12.2015 bolo vydané oznámenie žalovaným o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody ako nedôvodné. Okresný súd Poprad rozhodol rozsudkom č. k. 18C/89/2016-92 zo dňa 20.06.2019, kde voči I. výroku bolo podané odvolanie žalovaným a uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 23Co/119/2019-114 zo dňa 26.08.2020 bol zrušený rozsudok prvostupňového súdu s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 1 ods. 2, 3, § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1, 2 v spojení s § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.
6. Okresný súd posúdil žalobu vzhľadom na § 391 ods. 2 CSP ako nedôvodnú a neopodstatnenú a stotožnil sa s tvrdeniami žalovaného, že napriek skutočnosti, že došlo k trestnému konaniu voči žalobcovi, pričom sa trestné konanie skončilo oslobodzujúcim rozsudkom a v rámci tohto trestného konania bola uložená žalobcovi uznesením Okresného súdu Poprad 5T/88/2008-188 zo dňa 12.07.2011 poriadková pokuta vo výške 500,- eur a uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2011 a vo veci sa viedol výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného odpísaním z účtu a nárok bol žalobcom uplatnený včas a riadne voči subjektu - F. V.Y. W. Y., ktorá ju postúpila Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, a teda súd sa stotožnil s tým, že v danom prípade mal byť uplatňovaný nárok voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, čo aj uvedený orgán potvrdil tým, že vybavoval predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody v zmysle § 15 uvedeného zákona a žiadosti žalobcu nebolo vyhovené. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že uvedené konanie súviselo s trestným konaním, ktoré viedlo k oslobodzujúcemu rozsudku, avšak dôvod uloženia poriadkovej pokuty bol v príčinnej súvislosti priamo s konaním súdu, ktoré viedlo k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby, avšak rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty bolo založené na iných skutočnostiach, a to, že žalobca napriek výzve súdu nesplnil jeho výzvu a pokiaľ existovali dôvody na uloženie poriadkovej pokuty, oslobodením spod obžaloby sa účinky takéhoto rozhodnutia nezrušili. Uloženie poriadkovej pokuty bolo sankcionované vzhľadom na správanie sa žalobcu v konaní, nesúviselo bezprostredne s tým, či v konečnom rozhodnutí bude žalobca uznaný za vinného, alebo bude oslobodený spod obžaloby. Nezákonnosť rozhodnutia v trestnom konaní sa nemôže vzťahovať na všetky rozhodnutia v danom trestnom konaní. Oslobodenie spod obžaloby neznamená de facto zrušenie aj rozhodnutia o
poriadkovej pokute. Nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom sa posudzuje ako nárok spôsobený nezákonným rozhodnutím. Súd z trestného spisu zistil, že uvedené uznesenie o poriadkovej pokute č. k. 5T/88/2008-187 zo dňa 02.07.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2011 a voči nemu bol prípustný opravný prostriedok, a to sťažnosť. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na § 193 CSP a tiež vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je oprávnený, a preto v celosti žalobu zamietol.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods. 2 CSP, a to tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania v pomere 100 % ako úspešnému v konaní.
8. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalobca včas odvolanie, keď mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Podstatou sporu podľa žalobcu nie je posúdenie otázky, či bola dôvodne uložená pokuta, ale ide o tú skutočnosť, že pokuta bola uložená v trestnom konaní, ktoré bolo vedené na základe nezákonného rozhodnutia. Táto nezákonnosť je nesporná, keď žalobca bol oslobodený spod obžaloby. Podľa žalobcu akýkoľvek úkon súdu, ktorý bol vykonaný v tomto trestnom konaní, ktoré bolo vedené nezákonne nemôže byť považované za zákonne irelevantný, teda aj rozhodnutie o uložení pokuty uznesením zo dňa 12.07.2011 v nezákonne vedenom konaní, nemôže byť zákonné a zaplatenie pokuty teda škodou, ktorú utrpel žalobca v dôsledku nezákonného rozhodnutia súdu a nesprávneho úradného postupu súdu, keď proti nemu bolo vedené trestné stíhanie.
9. V tomto prípade je podľa žalobcu potrebné vychádzať z analógie judikatúry ESĽP, ktorá hovorí o otrávenom dôkaze, kde prvotný dôkaz pokiaľ je vykonaný nezákonne spôsobuje, že všetky dôkazy, ktoré sa od tohto odvíjajú sú nezákonné - otrávené. Analogicky všetky rozhodnutia, ktoré boli vydané v nezákonnom konaní sú taktiež nezákonné, teda aj rozhodnutie o uložení pokuty.
10. Rovnako mal žalobca za to, že si uplatnil svoju žalobu riadne a včas, keď náhradu škody si mohol uplatniť až po tom, čo bola jednoznačne preukázaná nezákonnosť trestného stíhania oslobodzujúcim rozsudkom zo dňa 09.01.2013.
11. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobe vyhovel. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
12. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu, v akom bolo odvolanie podané, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru o neopodstatnenosti odvolania žalobcu.
14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejednal v takom rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutým výrokom v kontexte s nesprávnym právnym posúdením, ktoré primárne napáda žalobca, ako aj v tom, či na zistený skutkový stav súd správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozsudku nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
16. Podstata odvolacích argumentov žalobcu vo vzťahu k výrokom bola koncentrovaná na tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne záver, aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.
17. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdu prvej inštancie vo veci samej, odvolací súd konštatuje postačujúce zistenie skutkového stavu potrebné pre rozhodnutie veci, ako aj z vykonaného dokazovania vychádzajúce správne právne posúdenie. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym záverom. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k meritu veci a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva.
18. Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu uloženia poriadkovej pokuty uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 5T/88/2008-187 zo dňa 12.07.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2011 a ktoré bolo uložené v trestnom konaní, v ktorom bol žalobca rozsudkom č. k. 5T/88/2008-230 zo dňa 09.01.2013 právoplatne oslobodený spod obžaloby, ktorý rozsudok po zamietnutí odvolania okresného prokurátora rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. 10To/14/2013-252 zo dňa 11.12.2013 nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2013.
19. Zo samotného uznesenia o uložení poriadkovej pokuty vyplýva, že toto bolo uložené podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku, z dôvodu že žalobca v postavení obžalovaného sa napriek predchádzajúcemu napomenutiu voči súdu správal urážlivo a bez nedostatočného ospravedlnenia nevyhovel jeho výzve. Uvedené uznesenie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk a voči tomuto uzneseniu žalobca v zákonnej lehote nepodal opravný prostriedok - sťažnosť, a preto nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2011. Z dôvodu, že žalobca túto poriadkovú pokutu, ktorá bola vykonateľná neuhradil, nariadil Krajský súd Bratislava uznesením zo dňa 22.11.2012 výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného odpísaním z účtu povinného.
20. Je teda zrejmé, že uznesenie, od ktorého žalobca odvíja svoj nárok na náhradu škody, nie je v príčinnej súvislosti s oslobodzujúcim rozsudkom, keď základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle ust. § 6 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z. z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda. Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty nebolo doposiaľ nijako zrušené ani zmenené s tým, že samotná skutočnosť, že žalobca bol následne v trestnom konaní právoplatne spod obžaloby oslobodený, neznamená automaticky zrušenie všetkých rozhodnutí vydaných v tomto konaní, ale len tých rozhodnutí, ktoré obsahovo na toto rozhodnutie nadväzujú a boli vydané v priamej príčinnej súvislosti s týmto oslobodzujúcim rozhodnutím v trestnom konaní. Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty má povahu správneho rozhodnutia a jeho účelom je zabezpečiť rýchly a nerušený priebeh trestného konania, a ako také nemá priamy súvis s rozhodnutím o vine, respektíve nevine obžalovaného. V prípade, ak by si súd osvojil výklad žalobcu znamenalo by to, že bez ohľadu na správanie sa obžalovaného, by v prípade, ak by bol oslobodený spod obžaloby v trestnom konaní, v ktorom opakovane rušil priebeh pojednávania, respektíve vulgárne sa správal k účastníkom tohto konania súdu, respektíve orgánom činných v trestnom konaní, museli byť takto oslobodenému obžalovanému vrátené všetky finančné prostriedky, ktoré zaplatil v rámci poriadkových pokút. Naviac, poriadková pokuta v rámci trestného konania nemusí byť uložená len obžalovanému, ale aj prokurátorovi, svedkovi, znalcovi, respektíve iným osobám zúčastneným v trestnom konaní, ktorým, ak by si súd osvojil výklad žalobcu, musela byť táto poriadková pokuta vrátená v prípade, ak by došlo k ukončeniu trestného konania, v ktorom bola uložená oslobodzujúcim rozsudkom. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje legitímny záujem štátu na riadnom vedení trestného konania a na zaistení toho, aby sa obžalovaní nepokúšali vyhýbať spravodlivosti alebo mariť, respektíve narúšať bezproblémový priebeh trestného konania. Tak ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodnutia žalobca v postavení obžalovaného ignoroval viacero výziev súdu na predloženie dokladov týkajúcich sa jeho práceneschopnosti, ktorá bola dôvodom na opakované odročenie pojednávaní, čím nepochybne došlo k narušeniu plynulého priebehu trestného konania. Žalobca namiesto predloženia predmetných dokladov, respektíve ozrejmenia súdom požadovaných skutočností na výzvu súdu odpovedal vlastnými výzvami, pričom pred uložením poriadkovej pokuty bol zo strany súdu upozornený na možnosť uloženia poriadkovej pokuty v prípade, ak nebude rešpektovať výzvy súdu. Uvedené rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty nenapĺňa základné znaky nezákonného rozhodnutia podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, a preto rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty nemôže byť len v dôsledku neodsúdenia
obžalovanej osoby považované za nezákonné rozhodnutie. Odvolací súd zdôraznil, že toto rozhodnutie priamo nesúvisí s posudzovaním samotnej viny obžalovaného v trestnom konaní, ale súvisí výlučne s procesným postupom súdu po vystupovaní žalobcu ako obžalovaného. Poukazujúc na uvedené je preto zrejmé, že rozhodnutie od ktorého žalobca odvíja svoj návrh nespĺňa formálne atribúty nezákonného rozhodnutia v zmysle § 5 a § 6 zákona zodpovednosti státu za škodu.
21. Už v predchádzajúcom rozhodnutí v tejto veci, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobe vyhovel, odvolací súd konštatoval, že záver o nezákonnosti rozhodnutia o trestnom konaní sa nemôže vzťahovať na všetky rozhodnutia v danom trestnom konaní, a aj keď bol žalobca oslobodený spod obžaloby neznamená to, že oslobodením spod obžaloby bolo de facto zrušené aj rozhodnutie o poriadkovej pokute. Rozhodnutie o poriadkovej pokute bolo založené na iných skutočnostiach a v zásade pokiaľ existoval dôvod na uloženie poriadkovej pokuty sa neoslobodením spod obžaloby účinky takéhoto rozhodnutia nezrušili. Uloženie poriadkovej pokuty sankcionuje určité správanie sa účastníka v konaní, nesúvisí bezprostredne s tým, či v konečnom žalobca bude alebo nebude uznaný za vinného, ale bude oslobodený spod obžaloby.
22. S poukazom na uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
23. Vo vzťahu k výroku, ktorým bola žalovanému priznaná náhrada trov konania vo výške 100 % dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok je potrebné aj v tejto časti potvrdiť. Základným kritériom rozhodovania o nároku na náhradu trov konania je zásada úspechu v spore (§ 255 CSP), keď žalovaný bol v konaní plne úspešnou procesnou stranou.
24. Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalovaný ako plne úspešný v odvolacom konaní má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli, pričom o ich výške v súlade s § 396 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Prešov pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).