Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/73/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne: G.. T. M. W., A.. X.X.XXXX, bytom v O., W. XX, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 147, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.februára 2020 sp.zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 18.februára 2020 č.k. -58 v napadnutej časti výroku I., ktorým súd zamietol žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vo výroku II. o trovách konania.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 18.2.2020 č.k. -58 žalobu zamietol (I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (II.). Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že spotrebiteľská úverová zmluva č. 4311017844, uzatvorená medzi stranami sporu dňa 6.11.2013 je v bode 43 časti upravujúcej mesačné splátky neplatná a určenia, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov.

2. Vychádzal pritom zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala predmetných nárokov v súvislosti so spotrebiteľskou úverovou zmluvou uzatvorenou medzi stranami sporu dňa 6.11.2013, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 7.000 €, dohodnuté RPMN 31%, priemerná hodnota RPMN 13,44%, náklady na úver 15.835,68 €, mesačná splátka 188,52 € a počet splátok 84. Žalobkyňa mala za to, že v predmetnej zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v zmluve je uvedená len výška splátky 188,52 € mesačne, z ktorej ale nevyplýva, koľko z toho bude započítané na istinu úveru, koľko na úroky a na prípadné poplatky. Na základe toho je potrebné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

3. Súd vyjadril nesúhlasné stanovisko žalovaného k uplatneným nárokom a následne zhodnotil, že po vykonanom dokazovaní oboznámením listinných dôkazov zistil skutkový stav, podľa ktorého strany sporu uzatvorili dňa 6.11.2013 predmetnú úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 7.000 €, pri mesačnej splátke úveru 188,52 €, počte splátok 84, ročnej úrokovej sadzbe 27,03%, RPMN 31%, priemernej RPMN 13,44%, termíne splatnosti splátok vždy k 20. dňu v mesiaci, celkovej čiastke na zaplatenie 15.835,68 €, lehote splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru do 15. dňa v poslednom mesiaci.

4. Vec právne posúdil podľa , , , , až 3, , a , , , , a , , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, , .

5. Súd zhodnotil, že osobitný predpis, a to účinného od 1.1.2018, umožnil súdu určiť na návrh spotrebiteľa bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru, na základe čoho sa súd predmetnou žalobou zaoberal. Ďalej zhodnotil, že predmetná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu, má charakter spotrebiteľskej zmluvy.

6. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad , v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 22.2.2018 (a následne aj zo dňa 17.4.2018), na ktoré súd poukazuje. Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že bola transformovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu bezpochyby nebolo, aby ust. tohto zákona bol v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. Eurokonformným výkladom tohto zákonného ustanovenia, ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa tohto zákona, nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. uvádza pojmy výška alebo počet, či termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici. Podľa presvedčenia NS SR zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, ust. tohto zákona neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice.

7. Súd mal na základe toho za to, že predmetná zmluva má náležitosť podľa účinného v čase uzavretia zmluvy a z toho dôvodu nejde o úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle tohto zákona. Uvedené závery riešil aj Krajský súd v Košiciach v konaní sp.zn. , sp. zn. , na ktoré tiež poukázal. Na základe toho považoval nedôvodnú argumentáciu žalobkyne o absencii podstatnej náležitosti zmluvy podľa , a preto žalobu v tejto časti zamietol.

8. Ohľadne nároku na vyslovenie neplatnosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy v bode 43 v časti upravujúcej mesačné splátky mal za to, že žalobkyňa neuniesla svoje bremeno tvrdenia a dôkazné

bremeno, keď neuviedla, z akého dôvodu považuje predmetnú úverovú zmluvu za neplatnú v tejto časti, a preto tento nárok zamietol tiež.

9. O náhrade trov konania rozhodol podľa a , keď žalovaný bol v konaní úspešný a má preto nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100%.

10. Proti predmetnému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, a to v celom jeho rozsahu z odvolacích dôvodov podľa , a . Odcitovala body 33. až 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku so záverom, že súd si osvojil v danom prípade ničím nepodložený záver, že smernica bráni členským štátom, aby svoju vnútroštátnu úpravu mohli vykladať iným spôsobom, ako je doslovný gramatický výklad deklarovaný smernicou a môže nahradiť výslovné gramatické znenie zákona znením uvedeným v článku 10 ods. 2 písm. h/ smernice. Takúto konštatáciu súd ďalej nerozvádza, iba znovu poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. zo dňa 22.2.2018. Na základe toho súd neuznal argumentáciu žalobkyne, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa ust. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uvedeným postupom súdu nebol naplnený princíp právnej istoty žalobkyne, a to v takej miere, že každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo, v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Zdôraznila, čo najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp.zn. zo dňa 22.2.2018 uviedol v bodoch 17. až 20., 20.2., 20.3., 20.4. a 20.5. Zhodnotila, že najvyšší súd sa ale vôbec nezaoberal otázkou, či v danom prípade nejde o zmluvu úveru, ktorá nestanovuje povinnosť veriteľa na amortizáciu istiny, čo by úplne menilo skutkovú situáciu, lebo veriteľ by mal v takom prípade možnosť si jednotlivé splátky započítať najprv na úroky, poplatky, prípadne iné sankcie a až naposledy na istinu a takisto v takomto prípade by veriteľ nemal zákonnú povinnosť bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať dlžníkovi výpis vo forme amortizačnej tabuľky, čo podstatným spôsobom zhoršuje ochranu spotrebiteľa pred nekalými praktikami veriteľa. Uvedené sa v praxi prejavilo najmä v prípadoch vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru a pri následnom postúpení pohľadávky z tohto úveru na nového veriteľa. V takýchto prípadoch výška istiny, ktorá nebola amortizovaná, bola opakovane zo strany nového veriteľa úročená v plnej výške. Tým nastala situácia, že dlžník napriek tomu, že už splatil časť úrokov z úveru, z dôvodov, že istina nebola amortizovaná, nový veriteľ od neho znovu požadoval tieto úroky vo vzťahu k výške postúpenej istiny. V prípade, že zmluva obsahuje náležitosť podľa , jednotlivé splátky sa započítavajú aj na istinu, aj na príslušenstvo pohľadávky, veriteľ nemá možnosť použiť hore uvedenú nekalú praktiku. Týmto ustanovením mal zákonodarca za cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhodne, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Zo strany súdu prvej inštancie došlo v tomto konaní k aplikácii záverov rozhodnutia NS SR sp.zn. v plnej miere, pričom súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré v konaní boli preukázané, najmä, že išlo o zmluvu o úvere bez stanovenia povinnosti veriteľa na amortizáciu istiny, čo zároveň preukazuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prejednávanej veci. Obranou spotrebiteľa pred hore uvedenými nekalými praktikami veriteľa pri zmluvách bez povinnosti veriteľa amortizovať istinu úveru je práve ust. , ktoré zaväzuje veriteľa povinnosťou uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia, a to bez ohľadu na to, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje dohodu o amortizácii istiny. V prejednávanom prípade predmetná zmluva neobsahuje dohodu o amortizácii istiny úveru a žalobkyňa nemohla ani pri vynaložení primeranej opatrnosti pri podpise zmluvy zistiť lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov. V tejto súvislosti si dovolila poukázať aj na rozhodnutia súdov: Krajský súd v Žiline , Krajský súd v Trnave , Krajský súd v Žiline . Poukázala na to, čo je obsahom princípu právneho štátu s tým, že rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, keďže práve na ňom sa zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Aj keď právne predpisy všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne , ). Na základe uvedeného

navrhla odvolaciemu súdu zmeniť napadnutý rozsudok a určiť, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov.

11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. 13. Podľa obsahu podaného odvolania, predmetom odvolacieho prieskumu je zamietavý výrok v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o nároku žalobkyne na určenie, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. 4311017844, uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 6.11.2013, je bezúročný a bezpoplatkov a súvisiaci výrok o náhrade trov konania.

14. Zamietavý výrok v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o nároku žalobkyne na určenie neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy v bode 43, nadobudol právoplatnosť, pretože voči nemu nebolo podané odvolanie.

15. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. v napadnutom rozsahu potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.6.2021 o 10.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 2.6.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , . 17. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. , , , t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). 18. Odvolací dôvod podľa ust. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

19. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523191'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

20. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523192'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523193'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523205'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.

21. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv a ani iná vada, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

24. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobkyne dopĺňa nasledovné.

26. Predmetom odvolacieho prieskumu je zamietavý výrok v časti nároku žalobkyne o určenie, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. 4311017844, uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 6.11.2013, je bezúročný a bez poplatkov.

27. V danom prípade nebolo sporné, že predmetná zmluva predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa riadi osobitným o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

28. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že pokiaľ zmluva neobsahuje členenie výšky mesačnej splátky na počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru, nemožno konštatovať, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože za použitia eurokonformného výkladu je potrebné dospieť k záveru, že ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, len spresňuje, čo splátka zahrňuje. Ani z dôvodovej správy k tomuto zákonu nevyplýva, aby zámerom zákonodarcu bolo sprísnenie požiadavky zakotvenej v smernici (čl. 10 ods. 2 písm. h/).

29. Odvolací súd s uvedeným názorom súdu prvej inštancie súhlasí.

30. Podľa ust. v znení účinnom k 6.11.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa 18) musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

31. Z prílohy 1 v znení neskorších zmien a predpisov vyplýva, že zákon prebral Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008).

32. Zo zoznamu údajov uvedených v čl. 10 ods. 2 písm. h/ ako Prílohy Smernice Rady 2008/48/EHS vyplýva, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa

a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

33. Posudzovanie absencie niektorých podstatných náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy, má svoj význam z hľadiska posúdenia bezpoplatkovosti a bezúročnosti poskytnutého úveru.

34. Medzi takúto podstatnú náležitosť patrí tiež náležitosť zmluvy vyšpecifikovanú v v znení účinnom do 31.3.2015 (neskôr v tohto zákona v znení účinnom do 30.4.2018).

35. Rozhodovacia činnosť súdov nebola jednotná pri rozhodovaní o tom, či absencia rozčlenenia dojednanej výšky splátok povedzme na konkrétnu výšku istiny, konkrétnu výšku úroku a poplatku spôsobuje bezpoplatkovosť a bezúročnosť poskytnutého úveru, resp. ako správne sa má vykladať príslušné zákonné ustanovenie a smernica.

36. Posun v rozhodovacej činnosti o tejto otázke priniesol rozsudok Európskeho súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti O.H. W., podľa ktorého: 20.1. článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku). 20.2. článok 10 ods. 2 písm. h/ Stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku). 20.3. z článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice a článku 10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. 20.4. pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). 20.5. článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 Rozsudku).

37. Následne sa riešením danej otázky zaoberal tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 22. februára 2018 sp. zn. .

38. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. vyplýva, že je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

39. Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné

náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby ust. zákona bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. zákona Eurokonformným výkladom ust. zákona , ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. zákona uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. zákona neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 22.2.2018).

40. Pokiaľ ide o otázku, či takýto výklad možno aplikovať tiež na všetky tie zmluvy, ktoré boli uzavreté pred vyhlásením rozsudku z 9.11.2016 Home Credit Slovakia (C-42/15, EÚ:C:2016:842), odvolací súd poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora z 5.9.2019 vo veci C-331/18 TE-Pohotovosť s.r.o., podľa ktorého: Článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. , ako boli vyložené rozsudkom z 9.11.2016 Home Credit Slovakia (C-42/15, EÚ:C:2016:842), sa majú uplatniť na zmluvu o úvere, o akú ide vo veci samej, ktorá bola uzatvorená pred vyhlásením tohto rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy, vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom prijatým v uvedenom rozsudku.

41. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že posúdenie, či predmetná zmluva obsahuje náležitosť požadovanú v ust. v znení účinnom k 6.11.2013, si vyžaduje eurokonformný výklad, podľa ktorého uvedené zákonné ustanovenie síce stanovuje povinnosť uvedenia údaja o splátke, konkrétne jej výškou, počtom a termínmi, nie však jej rozpisom na jednotlivé položky, z ktorých pozostáva, pretože uvedené zákonné ustanovenie svojim znením súčasne iba spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje (t.j. istinu, úrok a príp. poplatky).

42. Správny je potom záver súdu o tom, že predmetná zmluva má náležitosť podľa ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pretože v zmysle eurokonformného výkladu toto ustanovenie iba spresňuje, čo splátka zahrňuje, a teda nemožno konštatovať, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

43. K argumentácii odvolateľky spočívajúcej na tvrdení o tom, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k aplikácii záverov rozhodnutia NS SR sp. zn. bez toho, aby súd prihliadol na skutočnosť, že v prejednávanom prípade išlo o zmluvu bez stanovenia povinnosti veriteľa na amortizáciu istiny, čo zároveň preukazuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd uvádza nasledovné.

44. Odvolateľka v prípade zmluvy o úvere, ktorá nestanovuje povinnosť veriteľa na amortizáciu istiny, vychádza z názoru, že veriteľ by v takomto prípade mal možnosť si jednotlivé splátky započítať napr. na úroky, poplatky, príp. iné sankcie a až naposledy na istinu (čo nie je v rozpore s ), čo podstatným spôsobom zhoršuje ochranu spotrebiteľa pred nekalými praktikami. Mala za to, že uvedené sa v praxi prejavilo napr. v prípadoch vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru a následnom postúpení pohľadávky na nového veriteľa, kedy nový veriteľ opakovane úročil postúpenú istinu, hoci dlžník už splatil časť úrokov z úveru.

45. Odvolací súd uvádza, že vyššie uvedená argumentácia nemôže byť opodstatnená, pretože odvolateľkin názor o tom, že veriteľ v prípade úverovej zmluvy, ktorá nestanovuje povinnosť amortizácie istiny, by mal možnosť si jednotlivé splátky započítať najskôr na úroky, poplatky, príp. iné sankcie a až naposledy na istinu, nereflektuje na ust. , podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

46. Pokiaľ súčasne platí ust. , podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak, potom právna úprava daná ustanovením je priaznivejšia pre dlžníka v porovnaní s právnou úpravou (pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak), a preto má prednosť pred úpravou danou v .

47. Z uvedeného vyplýva, že neobstojí argumentácia odvolateľky o tom, že veriteľ by si v prípade úverovej zmluvy, ktorá nestanovuje povinnosť amortizácie istiny, mal možnosť jednotlivé splátky započítať najskôr na úroky, poplatky, príp. iné sankcie a až naposledy na istinu. Tým nie je opodstatnená ani jej argumentácia o tom, že absencia náležitosti podľa ust. v znení ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, ktorá nestanovuje povinnosť amortizácie istiny, podstatným spôsobom zhoršuje ochranu spotrebiteľa a pred nekalými praktikami veriteľa.

48. V tejto súvislosti odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani tú argumentáciu odvolateľky, v ktorej odvolateľka zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade predmetná zmluva neobsahuje dohodu o amortizácii istiny úveru a žalobkyňa nemohla ani pri vynaložení primeranej opatrnosti pri podpise zmluvy zistiť lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich poplatkov.

49. Odvolací súd zdôrazňuje, že údaj súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, síce predstavuje podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( v znení ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy), súčasne jej prípadná absencia nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

50. Pokiaľ odvolateľka vo svojom odvolaní poukazuje na rozhodnutia súdov: rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. , odvolací súd k tomuto argumentu uvádza nasledovné:

51. Z odôvodnenia rozhodnutí odvolacích súdov vymenovaných v predchádzajúcom odseku vyplýva, že spomínané odvolacie súdy v konkrétnych prejednávaných prípadoch založili svoje súdne rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru výlučne na ozrejmení zámeru zákonodarcu vnútroštátnej legislatívy s poukazom na dostatočnú informovanosť spotrebiteľa o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré môže zvážiť, t.j. bez zohľadnenia vôle únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej regulácie obsiahnutej v smernici 2008/48/ES.

52. Odvolací súd, na rozdiel od názoru odvolateľky, má za to, že menované súdne rozhodnutia boli prekonané práve spomínaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.2.2018, ktorý podal výklad vnútroštátneho práva odlišným spôsobom, než spomínaná rozhodovacia prax a ktorý mal za to, po prvé, že eurokonformný výklad zákona je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, a po druhé, že za použitia eurokonformného výkladu je potrebné dospieť k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky a pokiaľ ust. zákona uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

53. Uvedené korešponduje aj s nasledujúcou aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, napr. sp. , sp. zn. , sp. zn. alebo sp. zn. z 29. 4. 2020.

54. V tejto súvislosti nemožno prisvedčiť odvolateľke, pokiaľ ide o jej presvedčenie o porušení princípu právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď.

55. Súd prvej inštancie pri posúdení žalobou uplatneného nároku podal správny výklad vnútroštátnej právnej úpravy v znení účinnom k 6.11.2013, ktorý vychádza z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, na základe čoho jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby ohľadne nároku o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru je vecne správne.

56. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. 387 ods. 1 potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a .

58. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).