Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/65/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO 36 234 176, proti žalovanej: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, W., o zaplatenie 1.025,71 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. -87 zo dňa 11. novembra 2014, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v závislom výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej, zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd konanie v časti istiny 57,63 eura zastavil, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 423,10 eura s úrokom z omeškania 8,15 % ročne od 20.08.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania 153,50 eur, v splátkach, po 19 eur mesačne, vždy do 28. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku spod stratou výhody splátok. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Súd po právnej stránke rozsudok odôvodnil § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, § 497 a § 499 Obchodného zákonníka. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa uzatvorila so žalovanou 24.08.2011 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver v sume 1.300 eur. Žalovaná sa zaviazala úver splácať úver po 50,50 eura po dobu 72 mesiacov vždy k 15. dňu v mesiaci. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním, preto ju žalobkyňa vyzvala listom z 28.08.2012 na splatenie celého dlhu 1.522,77 eura najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Z vyjadrení žalobkyne súd zistil, že k dňu zosplatnenia úveru, t.j. ku dňu 28.08.2012 žalovaná zaplatila 319,29 eura, po zosplatnení uhradila celkovo 480,77 eura a 57,63 eura. Žalobkyňa zobrala žalobu účinne späť pred prvým pojednávaním v časti 57,63 eura, preto súd zastavil v tejto časti konanie v zmysle § 96 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti. Žalobkyňa je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, žalovaná je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Právny vzťah medzi účastníkmi založený úverovou zmluvou z 24.08.2011, preto ho súd posudzoval aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalobkyňa počas konania preukázala, že žalovaná vyčerpala úver 1.300 eur a uhradila do zosplatnenia úveru 319,29 eura, po zosplatnení úveru uhradila ešte po splátkach sumy 480,77 eura, sumu 57,63 eura a preukázateľne ešte dňa 21.10.2014 sumu 19,21 eura. Celkovo uhradila 876,90 eura. Žalovaná

sa dostala do omeškania pre nesplácanie úveru riadne a včas. Z obsahu úverovej zmluvy súd zistil, že žalobkyňa ako veriteľ určila výšku mesačnej splátky len jednou sumou 50,50 eur bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z dôvodu, že zmluva neobsahovala podstatnú náležitosť v zmysle uvedeného § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., bolo potrebné považovať úver za bezúročný podľa § 11 ods. 1 písm. a) toho istého zákona. Žalovaná nevrátila 423,10 eura z poskytnutého úveru 1.300 eur a to ani po zaslaní jej výzvy na splatenie celého dlhu do 15 dní od podania výzvy na pošte (od 18.09.2012). Na základe uvedeného súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 423,10 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania 8,15 % ročne od 20.08.2014 a zákonným úrokom z omeškania v celkovej sume 194,94 eur za obdobie od 18.09.2012 (15-ty deň od 03.09.2012) do 19.08.2014 (deň spísania návrhu) do zaplatenia. Sumu 194,94 eura žalobkyňa počítala súčtom zistených úrokov z omeškania za jednotlivé platby pri neplatení mesačnej splátka riadne a včas. Vo zvyšnej časti žalovanej istiny súd žalobu zamietol. Súd povolil žalovanej pohľadávku splácať vzhľadom na jej preukázané majetkové a zárobkové pomery po 19 eur mesačne, pričom s tým súhlasila i žalobkyňa, a to pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola úspešnejšou žalovaná, lebo žalobkyňa žalovala po čiastočnom späťvzatí o zaplatenie 968 eur a súd jej priznal len sumu 423,10 eur. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej nebola priznaná.

Proti tomuto rozsudku, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti o náhrade trov konania podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na skutočnosť, že údaje o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov zmluva obsahovala. Výška splátky bola uvedená na lícnej strane v políčku 39. - 50,50 eura, počet splátok v políčku 40. - 72, termíny splátok v políčku 44., ktoré dopĺňa informácia, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutého úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Splátky istiny a úroku si mohol klient bezplatne požiadať v súlade s úverovými podmienkami (Hlava 5 § 2). Žalobkyňa preto zastáva názor, že zmluva spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti. Tiež odmietla tvrdenie súdu, že poistenie a poplatok za zmenu splátky nie sú individuálne dohodnuté. Ide o dobrovoľné služby. Žalobkyňa namietla, že zmluva o úvere neobsahovala žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Podľa názoru žalobkyne je dôležité, aby ochrana spotrebiteľa mala svoje medze, a preto navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z. z.), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne bolo posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol vo veci správne, ak žalobu v časti zamietol z toho dôvodu, že predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (24.08.2011) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Medzi účastníkmi nebolo sporným, že uzavretá úverová zmluva je spotrebiteľským úverom, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z.

Ustanovenie § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. má za cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhodne, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok podstatných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 ods. 2 cit. zákona vymenúva zákonné (podstatné) náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V §11 ods. 1 následne vymenúva tie náležitosti, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih, sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov, veriteľov, aby stanovené náležitosti (údaje) v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali.

Zo základného gramatického výkladu § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. je zrejmé, že požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje osobitne ako k istine, tak k úrokom, ako aj k iným poplatkom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere teda v zmysle citovaného ustanovenia musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov, ako aj iných poplatkov, čo v danom prípade neobsahuje. K uvedenej právnej úprave pristúpil zákonodarca po predchádzajúcich skúsenostiach spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch, pri ktorých sa obvykle stávalo, že veriteľ si jednotlivé splátky započítal najprv na úroky, poplatky, prípadne iné sankcie a až naposledy na istinu (čo nebolo v rozpore s Obchodným zákonníkom), s poukazom na povahu záväzku ako absolútneho obchodu. V prípade, ak zmluva obsahuje náležitosti § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., jednotlivé splátky sa započítajú aj na istinu aj na príslušenstvo pohľadávky veriteľa.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že v predmetnej úverovej zmluve uzavretej medzi účastníkmi 24.08.2011, nie je uvedená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a to výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. Bolo potom nevyhnutné predmetnú zmluvu o úvere s použitím § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona považovať za bezúročnú a bez (akýchkoľvek) poplatkov. Odvolací súd vyhodnotil námietku žalobkyne, že zmluva náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. obsahovala, ako neopodstatnenú. Podstatnú náležitosť úverovej zmluvy požadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov, ani možnosťou spotrebiteľa vyžiadať si výpis z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky, na čo v odvolaní poukázala žalobkyňa. V prejednávanej veci je takéto oprávnenie spotrebiteľa (vyžiadať si výpis z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky) uvedené len v úverových podmienkach, ktoré nemožno považovať za zmluvu, sú len súčasťou zmluvy. Ako už bolo vyššie uvedené, citované ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a to najmä, aká časť úveru ňou bude splatená, okrem odplaty veriteľa. Neobstojí ani argument žalobkyne, že spotrebiteľ si mohol jednotlivé zložky splátky vypočítať, pretože zákon jasne stanovil, že majú byť v zmluve priamo uvedené. Žalobkyňa v odvolaní namieta, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, preto je nárok žalobkyne oprávnený. Uvedenú námietku odvolací súd považuje za neopodstatnenú, pretože na takomto dôvode napadnutý rozsudok, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia, založený nebol.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich neuplatnila, preto jej ich náhradu odvolací súd nepriznal.

Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.