Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39C-8-2019.pdf
PDF · 75.61 KB
Case nature
Subarea
39C/8/2019
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: V., bytom X. zastúpený: JUDr. Tomáš Gábriš, advokát, T. Vansovej 21, Nové Zámky, proti žalovaným: 1/ Q. 2/ W., zastúpení: JUDr. Mgr. Miroslav Michalička, advokát, Halenárska 18, Trnava, o zaplatenie 3.500,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalovaný 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.04.2019 domáhal zaplatenia sumy 3 500,- eur s príslušenstvom. Žalovaní považovali žalobu za nedôvodnú a navrhovali jej zamietnutie.
2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 06.05.2021 žalobu vzal späť s tým, že žalobca opodstatnene bránil svoje práva, ku ktorých porušeniu preukázateľne došlo konaním žalovaných, ktorí napriek preukázateľnej vedomosti o vedení potrubia pod povrchom pozemku túto skutočnosť žalobcovi zatajili. Z toho dôvodu musel žalobca meniť stavebný projekt výstavby rodinného domu na tomto pozemku. Žalovaní nereagovali ani na predžalobnú výzvu, ani na návrh mimosúdneho urovnania sporu a svojím správaním tak dali príčinu na podanie návrhu na začatie konania a na pokračovaní v súdnom konaní. Okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a postoj strán sú pritom významnou okolnosťou pre rozhodnutie o trovách konania (tak NS SR 3MCdo 5/2006). Nepriznanie náhrady trov konania v takomto prípade nepredstavuje neprimeranú tvrdosť ani neodporuje dobrým mravom (v zmysle rozh. NS SR 2MCdo 17/2009). Samotné späťvzatie žaloby neznamená úspech žiadnej strany vo veci. Úspechom na strane žalobcu je priznanie nároku a úspechom žalovaného je len súdne zamietnutie návrhu v celom rozsahu (NS SR 7 Cdo 129/2011). Späťvzatie za uvedených okolností tiež nemožno považovať za zavinenie zastavenia konania, ktoré by malo byť spojené s náhradou trov konania, keďže vzhľadom na okolnosti prípadu dali žalovaní oprávnený dôvod na začatie konania a späťvzatie žalobného návrhu je žalobcom podrobne odôvodnené (o neodôvodnenom späťvzatí NS SR 2M Obdo 4/2010) tým, že vzhľadom na podstatnú zmenu situácie v súvislosti s už ukončenou výstavbou rodinného domu na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, stratilo ďalšie vedenie sporu účel, a to a) v nadväznosti na uplynutie doby dva a pol roka od podania žaloby do nariadenia prvého pojednávania, v dôsledku čoho b) uplatňované právne nároky stratili uplynutím času účel rýchlej a efektívnej súdnej ochrany, pričom tiež c) dôvod podania žaloby dokončením stavby rodinného domu odpadol. Navyše tiež späťvzatie znamená predídenie vzniku ďalších trov konania na strane žalobcu aj žalovaných. 3. Žalovaní súhlasili so späť vzatím žaloby, no žiadali o priznanie náhrady trov konania, a to z nasledovných dôvodov: a) podľa ods. 1 § 256 CSP jednoznačne zavinil zastavenie konania žalobca a je nevyhnutné priznať náhradu trov žalovaným, b) je neakceptovateľné aby žalobca šikanóznym spôsobom žaloval 73 ročnú dôchodkyňu, ktorá musela prežívať minimálne dva a pol roka psychické strasti z prebiehajúceho súdneho sporu, a aby za také konanie neniesol žalobca zodpovednosť ani len v otázke náhrady trov konania, c) uvedené platí o to viac, že celú kúpu pozemku inicioval práve žalobca. Žalobca
opakovane žiadal žalovanú 2.) aby obnovila dedičské konanie, aby žalobca mohol kúpiť pozemok. Žalobca sa obohatil na kúpe pozemku pred zmenou územného plánu, žalobca má riadne postavený rodinný dom na tomto pozemku, d) napriek všetkému uvedenému, žalobca zlomyseľne žaloval starších ľudí, ktorí mu vyšli v ústrety a žalobca aj napriek tomu, voči nim viedol súdne konanie viac ako dva a pol roka, e) žalobca za dva a pol roka nevyprodukoval jediný dôkaz, ktorý by objektivizoval sumu, ktorú žiadal od žalovaných zaplatiť.
4. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Na základe vyššie uvedeného súd konanie v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil, keď k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.
9. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobca procesne zavinil zastavenie konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak žalobca žalobu zobral späť, možno pričítať procesné zavinenie žalobcovi a tak znáša trovy žalovaných žalobca. Súd v danej veci nemal za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne v zmysle § 257 CSP náhradu trov konania žalovaným neprizná.
11. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že samotné späťvzatie žaloby neznamená úspech žiadnej strany vo veci, je nutné vziať do úvahy, že pre takéto prípady bolo zavedené ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, pričom skutočnosť, či žalovaní mali dať oprávnený dôvod na začatie konania už nie je možné ustáliť, keď konanie bolo zastavené a vec nebola meritórne súdom posudzovaná. Ani trvanie súdneho konania a strata účelu vedenia sporu nie je dôvodom pre výnimočnú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a prihliadnuc aj na argumentáciu žalovaných, nebolo možné vyhovieť návrhu žalobcu na nepriznanie trov konania žiadnej zo strán.
12. CSP vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania alebo o nepriznaní čiastočnom. Uvedené nie je tento prípad, pričom na tento sociálny aspekt poukazovala skôr strana žalovaných (vek, postavenie žalovanej).
13. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť aj odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach na stranách sporu. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie. Nie je možné ho vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
14. Skutočnosti, ktoré žalobca uvádzal, sú dôvodmi obvyklými, ktoré obvykle vedú strany sporu k takému procesnému úkonu, akým je späťvzatie.
15. Žalovaní nespôsobili žiadne prieťahy v konaní, riadne reagovali na výzvy súdu a využili zákonné prostriedky na svoju obranu (podanie odporu, písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu). Nemôže ísť na ujmu žalovaných, ktorí dôvodne vyhľadali právnu pomoc, že pre žalobcu ďalšie vedenie konania stratilo význam a odpadol dôvod, pre ktorý spor inicioval, pričom ani prípadná dĺžka konania nemôže byť týmto dôvodom.
16. Vzhľadom k všetkým týmto skutočnostiam súd mal za to, že žiadna zo žalobcom tvrdených skutočností a z okolností danej veci, nie je ničím výnimočná a zakladajúca možnosť aplikácie dôvodov hodných osobitného zreteľa a následne nepriznania náhrady trov konania žalovaným.
17. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, súd mal za to, že okolnosti daného prípadu a osobné a majetkové pomery žalobcu nespĺňajú predpoklady pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Preto súd rozhodol tak, že žalovaný 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).