Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sa-9-2019.pdf
PDF · 149.46 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobkyne J.. V. A., trvale bytom 1. mája XXXX, B., zastúpenej JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou, so sídlom v Snine, Strojárska 3998, proti žalovanej Sociálnej poisťovni ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 03. júna 2019 číslo: XXXXX- X/XXXX-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné zo dňa 21. marca 2019 číslo: XXXX/XXXX-HE-DvN, na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 03.06.2019 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné zo dňa 21.03.2019 číslo: XXXX/ XXXX-HE-DvN vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti a jej výšky tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len zákona ) a uviedla, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie na základe ktorého podľa § 104 ods.1, § 105 ods. 1, § 107 a § 108 zákona rozhodol, že žalobkyňa má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 5.0685 Eur od 16.01.2019 na obdobie 6 mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že po preverení všetkých období poistenia v nezamestnanosti za posledné 4 roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od 16.01.2015 do 15.01.2019 v spolupráci s jej bývalým zamestnávateľom Poštová banka, a.s. zistila, že obdobie od 01.07.2016 do 30.06.2017 bolo obdobím jej materskej dovolenky, kedy v tomto období nevykonávala pre zamestnávateľa žiadnu činnosť a nepoberala okrem materskej a rodičovského príspevku žiaden iný príjem. Ďalej uviedla, že bývalý zamestnávateľ podal žiadosť o odstránenie dohody s nulovým príjmom v období od 01.07.2016 do 30.06.2017 z príslušného registra a na základe toho žiadala o prepočítanie výšky dávky v nezamestnanosti.
4. Ďalej žalovaná citovala § 104 ods. 1, § 104a, § 104 ods. 6, § 105 ods. 1, § 107, § 108 ods. 1, 2, 3, 5, 6, § 138 ods. 17, § 116 ods. 8, § 26 ods. 1 písm. e), ods. 5 zákona a uviedla, že v zmysle § 4
ods. 1 zákona zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3.
5. Ďalej žalovaná uviedla, že oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, číslo: S zo dňa 29.01.2019. bola navrhovateľka zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 16.01. 2019. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnila v Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné, dňa 06.02.2019.
6. Nakoľko navrhovateľka ku dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie splnila podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zákona preukázaním 1461 dní poistenia v nezamestnanosti, bol jej od 16. januára 2019, t. j. odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti, na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok.
7. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, v prvostupňovom konaní pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti vychádzala z údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti.
8. Podľa týchto údajov navrhovateľka v rozhodujúcom období, t. j. v období od 16.01.2017 do 15.01.2019, bola zamestnaná:
- od 16.01.2017 (začiatok rozhodujúceho obdobia) do 31. decembra 2017 - u zamestnávateľa PB Partner, a s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, v pracovnom pomere, pričom v tomto období od 16. januára 2017 do 31. decembra 2017 čerpala rodičovskú dovolenku v tomto období mala podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti/ a nedosahovala žiadne vymeriavacie základy,
- od 16.01.2017 (začiatok rozhodujúceho obdobia) do 30. júna 2017, t.j. 166 dní - u zamestnávateľa Poštová banka, a.s. Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá viedla k poisteniu v nezamestnanosti a nedosiahla žiadne vymeriavacie základy,
- od 01.01.2018 do 15.01.2019 (koniec rozhodujúceho obdobia aj skončenie pracovného pomeru) - u zamestnávateľa Poštová banka, a.s. v pracovnom pomere na neurčitý čas, pričom v tomto období
- od 01.01.2018 do 11.01.2019 čerpala rodičovskú dovolenku (v tomto období mala podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti) a nedosahovala žiadne vymeriavacie základy,
- od 12.01.2019 /nástup do zamestnania po skončení čerpania rodičovskej dovolenky/ do 15.01.2019 / skončenie pracovného pomeru aj koniec rozhodujúceho obdobia/, t.j. 4 dni - vykonávala zamestnanie a dosiahla vymeriavací základ v sume 861,64 Eur
9. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, v prvostupňovom konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti a jej výške, na účely určenia denného vymeriavacieho základu navrhovateľke zohľadnila v rozhodujúcom období dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti , t.j. od 16.01.2017 do 15.01.2019:
- dni poistenia v nezamestnanosti v počte 166 dní (od 16.01.2017 do 30.06.2017 a 4 dni /od 12.01. 2019 do 15.01. 2019)
- dosiahnuté vymeriavacie základy v danom období v celkovej sume 861,64 Eur.
10. Z obdobia poistenia v nezamestnanosti u zamestnávateľa PB Partner, a.s., Bratislava a u zamestnávateľa Poštová banka, a.s. boli v zmysle § 108 ods. 3 zákona z rozhodujúceho obdobia vylúčené obdobia čerpania rodičovskej dovolenky, počas ktorých mala podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti/ a nedosahovala žiadne vymeriavacie základy.
11. Určenie sumy dávky v nezamestnanosti je v zmysle § 108 ods. 2 zákona odvodené od určenia denného vymeriavacieho základu, ktorý je definovaný ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
12. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je teda podiel sumy 861,64 Eur a čísla 170 dní.
13. Denný vymeriavací základ predstavuje výšku 5,0685 Eur (po zaokrúhlení).
14. Preto Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, dňa 21.03.2019 vydala rozhodnutie, číslo: XXXX/ XXXX-HE-DvN, na základe ktorého podľa § 104 ods. 1, § 105 ods.1, § 107 a § 108 zákona má navrhovateľka nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 5,0685 Eur od 16.01.2019 na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok.
15. Po prevzatí napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesúhlasu s výškou priznanej dávky v nezamestnanosti, resp. denného vymeriavacieho základu, podala navrhovateľka odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu o priznaní nároku na dávku v nezamestnanosti. Podstatnou námietkou navrhovateľky bola „sporná“ existencia pracovnoprávneho vzťahu v spoločnosti Poštová banka, a.s., (dohody o pracovnej činnosti od 01.07.2016 do 30.06. 2017), ktorá negatívne ovplyvnila výšku jej denného vymeriavacieho základu. Upozornila na skutočnosť, že bývalý zamestnávateľ uskutočnil dodatočnú spätnú opravu v jej registrácii.
16. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, z informačného systému zistila, že zamestnávateľ Poštová banka, a.s., uskutočnil dodatočné spätné opravy v registrácii navrhovateľky /zrušil registráciu predmetnej dohody/.
17. Na základe dodatočnej opravy údajov zo strany bývalého zamestnávateľa Poštová banka, a.s. navrhovateľky, ktorá mala zásadný vplyv na výpočet výšky jej denného vymeriavacieho základu, Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, odbor poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia, dňa 16.04.2019, podala podnet príslušnému útvaru kontroly miestne príslušnej Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, o vykonanie kontroly u zamestnávateľa Poštová banka, a.s., vo veci existencie spornej dohody o pracovnej činnosti (od 01.07. 2016 do 30.06. 2017).
18. V tejto súvislosti uvádzame, že na základe predmetnej opravy by navrhovateľke vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu nie v sume 5,0685 Eur (v zmysle napadnutého rozhodnutia), ale v sume 62,7288 Eur (čo predstavuje zákonom stanovenú maximálnu výšku denného vymeriavacieho základu za rok 2019).
19. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, odstúpila dňa 25.04. 2019 odvolanie spolu so spisovou dokumentáciou odvolaciemu orgánu, Sociálnej poisťovni, ústredie.
20. Sociálna poisťovňa, ústredie, v odvolacom konaní o nároku navrhovateľky na dávku v nezamestnanosti a jej výške, preskúmala spisovú dokumentáciu, všetky relevantné doklady a zistila nasledovné.
21. Dňa 14.05. 2019 bol Sociálnej poisťovni, ústredie, elektronicky doručený Protokol o výsledku kontroly č. XXX-XXXXXXXXXX-AGXX/XX, podpísaný účastníkmi konania.
22. U zamestnávateľa Poštová banka, a.s., bola zamestnancami vonkajšej kontroly Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, vykonaná kontrola odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a kontrola plnenia oznamovacích povinností zamestnávateľa za zamestnanca Ing. V. A., za kontrolované obdobie od 01.07.2014 do 31.01.2019. Ku kontrole boli zamestnávateľom predložené o. i. dohody o pracovnej činnosti s právom na pravidelný príjem za navrhovateľku od 01.07. 2014 do 30.06. 2015 a od 01.07. 2015 do 30.06.2016, v ktorých nedosahovala žiadne vymeriavacie základy. Kontrolou bolo zistené, že zamestnávateľ Poštová banka, a.s., v prípade týchto pracovnoprávnych vzťahov pri prihlasovaní a odhlasovaní zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia nepostupoval v zmysle ustanovenia § 231 ods.1 písm. b) zákona v znení účinnom do 31.12.2017.
23. Zamestnávateľ Poštová banka, a.s., nepredložil na kontrolu „spornú“ dohodu o pracovnej činnosti s právom na pravidelný príjem za navrhovateľku v období od 01.07.2016 do 30.06.2017 /podľa vyjadrenia
zamestnávateľa Poštová banka, a.s., bola predmetná dohoda zaslaná navrhovateľke na podpis, no späť podpísaná sa nevrátila/, napriek tomu však dňa 30.06.2016 zaslal Sociálnej poisťovni registračný list fyzickej osoby
- prihlášku a prihlásil navrhovateľku s dátumom vzniku právneho vzťahu dňom 01.07.2016. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne zamestnávateľ Poštová banka, ?.s., dňa 29.06.2017 elektronicky zaslal Sociálnej poisťovni registračný list fyzickej osoby
- odhlášku a odhlásil navrhovateľku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia dňom 30.06.2017. Zamestnávateľ Poštová banka, a.s., dňa 28.03.2019. t.j. po prevzatí napadnutého rozhodnutia navrhovateľkou, zaslal Sociálnej poisťovni registračný list fyzickej osoby - zrušenie a týmto zrušil registráciu navrhovateľky spätne dňom 01.07.2016.
24. V tejto súvislosti uvádzame, že v prípade stornovania dohody o pracovnej činnosti navrhovateľky u zamestnávateľa Poštová banka, a.s., v trvaní od 01.07. 2016 do 30.06.2017, by sa denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti určil ako podiel sumy 861,64 EUR (vymeriavací základ dosiahnutý u zamestnávateľa ) a čísla 4 (za 4 dni), a teda denný vymeriavací základ, priznaný napadnutým rozhodnutím v sume 5,0685 Eur, by sa zvýšil na sumu 215,41 Eur.
25. Takto určený denný vymeriavací základ by však prekročil maximálny denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti v zmysle ustanovenia § 108 ods. 6 zákona (62,7288 Eur), a preto by jej bol priznaný maximálny denný vymeriavací základ v sume 62,7288 Eur. Navrhovateľka by tak poberala v mesiaci s počtom kalendárnych dní 31, dávku v nezamestnanosti v sume 972,30 Eur (v súčasnosti v sume 78,60 Eur).
26. Vzhľadom na dodatočné stornovanie dohody o pracovnej činnosti svojho zamestnanca navrhovateľky, v období od 01.07.2016 do 30.06.2017 (ktorej existenciu sama priznala v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, zo dňa 06.02.2019), javia sa úkony súvisiace so stornovaním dohody o pracovnej činnosti navrhovateľky ako účelové s cieľom získať dávku v nezamestnanosti vo vyššej (maximálnej) sume ako bolo priznané v prvostupňovom konaní.
27. Na základe vyššie uvedených skutočností Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, neprihliada na námietky navrhovateľky v odvolaní a správnosť výpočtu výšky dávky v nezamestnanosti posúdila ku dňu podania Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, t.j. ku dňu 06.02. 2019. V tejto súvislosti opäť zdôrazňujeme, že navrhovateľka v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, zo dňa 06.02.2019, v bode E. Priebeh dôb poistení na území SR a v členskom štáte Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie, podrobne uviedla všetky jej pracovnoprávne vzťahy za obdobie od 01.07. 2014, vrátane „spornej“ dohody.
28. Odvolací orgán mal preto za preukázané, že predmetná dohoda o pracovnej činnosti zakladala poistenie v nezamestnanosti (v reálnom čase zamestnávateľ vykonal všetky úkony spojené s registráciou tohto pracovnoprávneho vzťahu v Sociálnej poisťovni a existenciu predmetnej dohody o pracovnej činnosti evidovala aj navrhovateľka ako zamestnanec, pretože ju sama uviedla pri podaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti) a nie je daný žiadny zákonný dôvod, prečo by sa na jej existenciu nemalo ku dňu podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti prihliadať pri výpočte výšky tejto dávky.
29. Vzhľadom na uvedené žalovaná odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.
II.
30. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadala zrušiť a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie. Uviedla, že je toho názoru, že postup a rozhodnutia, tak Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné č. XXXX/XXXX-HE-DvN zo dňa 21.03.2019, ako aj Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX- X/XXXX-BA zo dňa 03.06. 2019, je nesprávny a nezákonný, a to z týchto dôvodov.
31. Vyššie citované rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a taktiež nimi zistený
skutkový stav bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci, ba dokonca druhostupňový orgán rozhodol v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Zároveň žalobkyňa dáva súdu do pozornosti nesprávne poučenie žalovaného orgánu, v ktorom absentuje označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa proti rozhodnutiu nemožno ďalej odvolať.
32. Rozhodnutie žalovaného žalobkyňa považuje za nesprávne, nezákonne, nedostatočné, neurčité, nezrozumiteľné, no predovšetkým zmätočne. Žalovaný orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia len zacitoval množstvo paragrafových znení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Ďalej len opísal rozhodujúce obdobia, v ktorých bola žalobkyňa zamestnaná. Ďalej v odôvodnení napádaného rozhodnutia sám správny orgán uvádza, že u zamestnávateľa vykonal zamestnancami vonkajšej kontroly Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, kontrolu, na základe ktorej bolo zistené, že zamestnávateľ nepostupoval v súlade so zákonom. Taktiež správny orgán uvádza, že zo strany zamestnávateľa bola dodatočne stornovaná dohoda o pracovnej činnosti, v rozhodujúcom období, pre určenie správnej výšky denného vymeriavacieho základu a tým aj správnej výšky dávky v nezamestnanosti, t. j. od 01.07. 2016 do 30.06. 2017. Samotný správny orgán v odôvodnení uvádza protichodné tvrdenia, na jednej strane, na strane 5 odsek 3 uvádza: „ V tejto súvislosti, že v prípade stornovania dohody o pracovnej činnosti zatiaľ čo v odseku 5 na strane 5 uvádza: „Vzhľadom na dodatočne stornovanie.... “.
33. Zo strany žalovaného správneho orgánu ide o absolútne nelogické a špekulatívne tvrdenia, s cieľom vedome ukrátiť žalobkyňu o jej nárok na vyššiu dávku v nezamestnanosti, čo sám žalovaný uvádza, že v prípade stornovania dohody by sa jej denný vymeriavací základ zvýšil na sumu 215,41 Eur, pričom samotný žalovaný orgán sám uviedol, že dodatočne došlo k stornovaniu dohody. Z čoho jej vyplýva nárok na dávku vo výške 972,30 Eur.
34. Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR považuje žalobkyňa za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty, ktorý okrem iného spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09).
35. Podľa § 195 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
36. Podľa § 195 ods. 2 zákona podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
37. Podľa § 195 ods. 3 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
38. Podľa § 196 ods. 1 zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
39. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení bolo úlohou Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné zistiť presne a úplne skutočný stav veci a na ten účel si obstarať potrebné podklady. Predovšetkým bolo ich úlohou zistiť skutočný stav veci tak, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, z akých listinných dôkazov, preukazujúcich pracovné vzťahy, od ktorých sa odvíjajú vymeriavacie základy, zistenie ktorých znamená správne určenie denného vymeriavacieho základu a tým správne určenie výšky dávky v nezamestnanosti.
40. Samotné odôvodnenie žalobou napádaného rozhodnutia, nielenže nemá oporu v právnych predpisoch SR, ale ani v základných pravidlách logiky.
41. Rozhodnutie žalovaného orgánu je teda nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nejasnosť, nakoľko žalovaný orgán dostatočne neodôvodnil a neuviedol akou správnou úvahou k tomuto záveru dospel, len stroho skonštatoval, že sa mu javí ako špekulatívne. Pričom je potrebné zdôrazniť, že samotná žalobkyňa registráciu a následne stornovanie dohody nespôsobila.
42. Žalovaný orgán opomenul vyššie citované ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
43. Predovšetkým je treba uviesť, že správny orgán nemôže urobiť konečný záver pre svoje rozhodnutie na základe formalizovaného tlačiva, v ktorom veľmi ochotná pracovníčka 1. kontaktu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny zrejme nedopatrením uviedla dohodu o pracovnej činnosti, ktorá NIKDY, zo strany žalobkyne nebola podpísaná, len sa nachádzala medzi dokumentami žalobkyne. Vzhľadom na väčší počet dohôd o pracovnej činnosti žalobkyňa si nevšimla, že pracovníčka úradu práce len nedopatrením uviedla aj žalovaným nazývanú spornú dohodu, čo si aj žalobkyňa nevšimla.
44. Tvrdenie žalovaného orgánu o tom, že dodatočne stornovanie dohody o pracovnej činnosti sa správnemu orgánu javia ako účelové s cieľom získať dávku vo vyššej sume je priam šokujúce, nepochopiteľne, no predovšetkým právne irelevantné. Na základe dokazovania samotným žalovaným, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že jednak dohoda o pracovnej činnosti, ktorú žalovaný nazýva „sporná“, nebola zo strany žalobkyne NIKDY podpísaná a teda nemohla vyvolať zákonom predpokladané účinky, NIKDY nemohla založiť pracovnoprávny vzťah a na základe ktorej nikomu nevznikla povinnosť odvádzať odvody poistného na sociálne poistenie. Ba práve naopak konanie žalovaného sa žalobkyni javí ako účelové, s cieľom vyplácať žalobkyni nižšiu dávku v nezamestnanosti, na akú ma podľa zákona nárok.
45. Na základe týchto skutočností v súlade § 191 Správneho súdneho poriadku žiadala zrušiť rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a v vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby jej boli nahradené trovy konania.
46. V žalobe spísanej advokátom žalobkyňa o nariadenie pojednávania nežiadala.
III.
47. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe opätovne poukázala na priebeh konania pred správnymi orgánmi, citovala § 104 ods. 1, § 104a, § 104 ods. 6, § 108 ods. 1, 2, 3, § 26 ods. 1 písm. e), ods. 5, § 4 ods. 1 zákona a uviedla, že v prvostupňovom konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, z informačného systému Sociálnej poisťovne zistila, že navrhovateľka v rámci rozhodujúceho obdobia t.j. od 16.01.2017 do 15.01.2019) bola zamestnaná: od 16.01.2017 (začiatok rozhodujúceho obdobia) do 31.12.2017 - u zamestnávateľa PB Partner, a. s., Bratislava, v pracovnom pomere, pričom počas celého uvedeného obdobia čerpala rodičovskú dovolenku (v tomto období mala prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona) a nedosahovala žiadne vymeriavacie základy, od 16.01.2017 (začiatok rozhodujúceho obdobia) do 30.06.2017, t.j.. 166 dní - u zamestnávateľa Poštová banka, a. s., Bratislava, v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá viedla k poisteniu v nezamestnanosti a nedosiahla žiadne vymeriavacie základy, od 01.01.2018 do 15.01.2019 - u zamestnávateľa Poštová banka, a. s., Bratislava, v pracovnom pomere, pričom v rámci tohto pracovnoprávneho vzťahu od 01.01.2018 do 11.01.2019 čerpala rodičovskú dovolenku /v tomto období mala prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona/ a nedosahovala žiadne vymeriavacie základy a následne od 12.01.2019 do 15.01.2019, t.j. 4 dni - vykonávala zamestnanie a dosiahla vymeriavací základ v sume 861,64 Eur.
48. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že súčet vymeriavacích základov, z ktorých žalobkyňa v rozhodujúcom období zaplatila poistné na poistenie v nezamestnanosti je 861,64 Eur a počet dní rozhodujúceho obdobia je 170 dní (166 dní + 4 dni).
49. Na základe uvedeného denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti sa v zmysle § 108 ods. 2 zákona určil ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých žalobkyňa zaplatila poistné na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých v rozhodujúcom období v sume a počtu dní rozhodujúceho obdobia, a teda predstavoval sumu 5,0685 Eur (po zaokrúhlení).
50. Na základe týchto skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, dňa 21.03.2019, vydala rozhodnutie, číslo: XXXX/XXXX-HE-DvN, ktorým žalobkyni priznala nárok na dávku v nezamestnanosti, a to vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 5,0685 Eur.
51. Žalobkyňa s výškou priznaného denného vymeriavacieho základu nesúhlasila, a preto proti uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie, v ktorom upozornila, že spoločnosť Poštová banka, a. s., uskutočnila dodatočnú spätnú opravu v jej registrácii ohľadom jej pracovnoprávneho vzťahu v tejto spoločnosti, a to dohody o pracovnej činnosti (ktorá podľa prvotných informácií trvala od 01.07.2016 do 30.06.2017, avšak spätnou opravou bola registrácia tejto dohody zrušená).
52. Vzhľadom na námietky uvedené v odvolaní, bola u bývalého zamestnávateľa žalobkyne Poštová banka, a. s., vykonaná kontrola zamestnancami vonkajšej kontroly Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ktorá bola zameraná na pracovnoprávne vzťahy žalobkyne v tejto spoločnosti.
53. V odvolacom konaní bol žalovanej elektronicky doručený protokol o výsledku kontroly č. XXX- XXXXXXXXXX-AGXX/XX, zo dňa 06.05. 2019. V zmysle tohto protokolu zamestnávateľ Poštová banka, a. s., nepredložil na kontrolu dohodu o pracovnej činnosti s právom na pravidelný príjem, na základe ktorej bola žalobkyňa pôvodne poistená v nezamestnanosti v období od 01.07.2016 do 30.06. 2017. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa Poštová banka, a. s., bola predmetná dohoda zaslaná žalobkyni na podpis, no späť podpísaná sa nevrátila. Napriek tomu však dňa 30.06. 2016 zaslal Sociálnej poisťovni registračný list fyzickej osoby - prihlášku a prihlásil žalobkyňu ako zamestnanca na dohodu o pracovnej činnosti od 01.07. 2016. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne zamestnávateľ Poštová banka, a. s., dňa 29.06.2017 elektronicky zaslal Sociálnej poisťovni registračný list fyzickej osoby - odhlášku a odhlásil žalobkyňu zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia dňom 30.06.2017. Zamestnávateľ Poštová banka, a. s., dňa 28.03.2019 (t.j. po prevzatí prvostupňového rozhodnutia žalobkyňou ) zaslal Sociálnej poisťovni registračný list fyzickej osoby - zrušenie a týmto spätne zrušil registráciu žalobkyne v období 01.07. 2016 do 30.06. 2017.
54. Toto konanie zamestnávateľa Poštová banka, a. s., sa žalovanej javí ako účelové a uskutočnené na podnet žalobkyne, o čom svedčí najmä skutočnosť, že k zrušeniu registrácie žalobkyne došlo až po tom, ako jej bolo doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, číslo: XXXX/XXXX-HE- DvN, zo dňa 21.03. 2019.
55. Zároveň zdôrazňujeme, že ak by sa zamestnávateľovi nevrátila žalobkyňou podpísaná predmetná dohoda o pracovnej činnosti, je nepochybné, že žalobkyňa by o existencii tohto pracovnoprávneho vzťahu nevedela (nepoznala by dátum začiatku a najmä dátum skončenia tohto vzťahu). Avšak v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, zo dňa 06.02.2019, v bode E. Priebeh dôb poistení na území SR a v členskom štáte Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie, žalobkyňa podrobne uviedla všetky jej pracovnoprávne vzťahy za obdobie od 04.09. 2012, a to aj dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Poštová banka, a. s., v trvaní od 01.07.2016 do 30.06. 2017. V bode L. Vyhlásenie žiadateľa v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, zo dňa 06.02.2019, žalobkyňa vyhlásila, že svojím podpisom potvrdzuje úplnosť a pravdivosť údajov.
56. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa o existencii dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Poštová banka, a. s., v trvaní od 01.07. 2016 do 30.06. 2017, vedela, pretože tento pracovnoprávny vzťah žalobkyne reálne existoval (i keď žalobkyňa počas neho nedosahovala žiadne vymeriavacie základy) a jeho registrácia bola spätne zrušená až po zistení vplyvu tohto pracovnoprávneho vzťahu na výšku priznanej dávky v nezamestnanosti žalobkyni.
57. Len okrajovo poznamenávame, že v prípade akceptovania námietok žalobkyne a určenia výšky dávky v nezamestnanosti bez zohľadnenia dohody o pracovnej činnosti v trvaní od 01.07. 2016 do 30.06. 2017, by v konečnom dôsledku bola žalobkyni priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 972,30 Eur (za mesiac, ktorý má 31 dní), pretože pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti by sa zohľadnil len vymeriavací základ, ktorý žalobkyňa dosiahla u zamestnávateľa Poštová banka, a. s., v období od 12.01.2019 do 15.01.2019 (za 4 dni) vo výške 861,64 Eur. Súčasne poznamenávame, že zamestnávateľ Poštová banka, a. s., uzatvoril so žalobkyňou pracovný pomer s nástupom od 01.01. 2018, pričom vtom čase (ešte po celý rok 2018) žalobkyňa čerpala rodičovskú dovolenku (čo nie je štandardný postup), a za celkovo 4 dni výkonu práce u tohto zamestnávateľa jej bol priznaný príjem vo výške 861, 64 Eur (t. j. mesačný príjem by bol vo výške 6 677,71 Eur).
58. Opakovane uvádzame, že takýmto postupom by bola žalobkyni priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 972,30 Eur (za mesiac, ktorý má 31 dní), čo je viac ako jej priemerný vymeriavací základ (teda hrubý príjem) u zamestnávateľa PB Partner, a. s., Bratislava, ktorý dosahovala v rokoch 2014 - 2015, teda v období pred jej nástupom na materskú a následne rodičovskú dovolenku.
59. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, svojím rozhodnutím číslo: XXXX/XXXX-HE-DvN, zo dňa 21.03.2019, rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti (prvý odsek, str. 2 žaloby). V tejto súvislosti upozorňujeme, že uvedeným rozhodnutím bol žalobkyni priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti, a to vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 5,0685 Eur.
60. V žalobe žalobkyňa dáva súdu do pozornosti nesprávne poučenie žalovaného orgánu, v ktorom absentuje označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa proti rozhodnutiu nemožno ďalej odvolať. Túto námietky žalobkyne považujeme za zmätočnú. V napadnutom rozhodnutí v časti „Poučenie“ (str. 6 napadnutého rozhodnutia) je jednoznačne uvedené, že proti tomuto rozhodnutiu sa podľa § 218 ods. 4 zákona nemožno ďalej odvolať. Na dôvažok bola žalobkyňa poučená aj o tom, že toto rozhodnutie je podľa Správneho súdneho poriadku preskúmateľné súdom a o lehote, v ktorej je potrebné žalobu podať na príslušnom krajskom súde. Poučenie žalobkyne považuje žalovaná za presné a vyčerpávajúce.
61. Žalobkyňa v žalobe namieta, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, nezákonné, nedostatočné, nezrozumiteľné, no predovšetkým zmätočné. V tejto súvislosti uvádzame, že žalobkyňa namietané nedostatky napadnutého rozhodnutia len konštatuje, avšak žiadnym bližším spôsobom ich nešpecifikuje. V zmysle § 121 Správneho súdneho poriadku sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobkyňa v rozpore s uvedeným ustanovením neuviedla k porušeniu akých ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy podľa jej názoru došlo v prvostupňovom, resp. druhostupňovom konaní vo veci jej nároku na dávku v nezamestnanosti a nešpecifikovala dôvody, na základe ktorých považuje napadnuté rozhodnutie za nedostatočné, nezrozumiteľné a zmätočné.
62. Ďalej žalobkyňa v žalobe poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR vo veci zachovania princípu právnej istoty, ktorý spočíva aj vtom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. V tejto súvislosti uvádzame, že napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálne poisťovne, pobočka Humenné, plne rešpektujú princíp právnej istoty. Práve v záujme zachovania právnej istoty bolo v konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti zohľadnená okrem iného aj existencia pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne - dohody o pracovnej činnosti trvajúcej od 01.07.2016 do 30.06.2017 u zamestnávateľa Poštová banka, a. s. Ako je podrobne odôvodnené vyššie o existencii tejto dohody žalobkyňa bez pochybností mala vedomosť (keďže jej presné trvanie sama osvedčila v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, zo dňa 06.02. 2019), a preto je zrejmé, že musela očakávať, že jej nárok na dávku v nezamestnanosti a výška tejto dávky budú posúdené v súlade so skutočnosťami, ktoré uviedla a ktoré svojím podpisom osvedčila v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, zo dňa 06.02. 2019.
63. V žalobe žalobkyňa uvádza, že v zmysle zákona bolo úlohou Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, zistiť presne a úplne skutočný stav veci. V tejto súvislosti uvádzame, že v prvostupňovom konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti postupovala Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, v súlade so zákonom a skutočný stav veci bol bez pochybností zistený presne a úplne. S uvedeným nepriamo súhlasí aj žalobkyňa, keď jediná jej námietka sa týka existencie dohody o pracovnej
činnosti žalobkyne u zamestnávateľa Poštová banka, a. s., ktorej registrácia bola zrušená až po ukončení prvostupňového konania (až po doručení prvostupňového rozhodnutia žalobkyni).
64. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že „správny orgán nemôže urobiť konečný právny záver pre svoje rozhodnutie na základe formalizovaného tlačiva, v ktorom veľmi ochotná pracovníčka prvého kontaktu na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny zrejme nedopatrením uviedla dohodu o pracovnej činnosti, ktorá nikdy zo strany žalobkyne nebola podpísaná, len sa nachádzala medzi dokumentárni žalobkyne.“ V tejto súvislosti uvádzame, že nárok žalobkyne na dávku v nezamestnanosti nebol posúdený na základe formalizovaného tlačiva vyplnenom neoprávnenou osobou. V konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti bol jej nárok na túto dávku posúdený okrem iného aj na základe údajov uvedených v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, ktorých pravdivosť a úplnosť osvedčila žalobkyňa svojím podpisom dňa 06.02.2019 a ktoré boli v súlade s údajmi zistenými z informačného systému Sociálnej poisťovne.
65. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
66. V písomnom podaní zo dňa 18.01.2021 oznámila, že netrvá na nariadení ústneho pojednávania.
IV.
67. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej uviedla, že k tvrdeniu, že „ Toto konanie zamestnávateľa Poštová banka, a. s., sa žalovanej javí ako účelové a uskutočnené na podnet žalobkyne, o čom svedčí najmä skutočnosť, že k zrušeniu registrácie žalobkyne došlo až po tom, ako jej bolo doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, číslo: XXXX/XXXX-HE-DvN, zo dňa 21. marca 2019. “
68. Vyššie uvedené tvrdenie žalovaného považuje žalobkyňa za zarážajúce, nepochopiteľné, zavádzajúce a ničím nepodložené tvrdenie. V právnom štáte je nemysliteľné, aby správny orgán, bez akéhokoľvek dôkazu skonštatoval, že k zrušeniu registrácie žalobkyne bolo uskutočnené na podnet žalobkyne. Nie je predsa možné, aby správny orgán rozhodoval na základe „javenia sa“, a nie na základe dôsledne zisteného skutkového stavu.
69. K tvrdeniu žalovaného, že ak by sa zamestnávateľovi nevrátila žalobkyňou podpísaná predmetná dohoda o pracovnej činnosti, je nepochybné, že žalobkyňa by o existencii tohto pracovnoprávneho vzťahu nevedela (nepoznala by dátum začiatku a najmä dátum skončenia tohto vzťahu).
70. Žalobkyňa ma zato, že žalovaný ma vychádzať a rozhodovať na základe dôsledne zisteného skutkového stavu, a nie na základe hypotéz a špekulácií, čo by sa stalo a nestalo.
71. K „poznámke“ žalovaného, že zamestnávateľ Poštová banka, a. s., uzatvoril so žalobkyňou pracovný pomer s nástupom od 01.01.2018, pričom v tom čase (ešte po celý rok 2018) žalobkyňa čerpala rodičovskú dovolenku (čo nie je štandardný postup), a za celkovo 4 dni výkonu práce u tohto zamestnávateľa jej bol priznaný príjem vo výške 861, 64 Eur (t. j. mesačný príjem by bol vo výške 6 677,71 Eur).
72. K vyššie uvedenej „poznámke“ žalovaného uvádzame, že žalobkyňa je toho názoru že, „štandardný postup“ nie je definovaný v žiadnom právnom predpisom a vyššie uvedené tvrdenia považuje žalobkyňa za špekulatívne.
73. K tvrdeniu žalovaného, že ako je podrobne odôvodnené vyššie o existencii tejto dohody žalobkyňa bez pochybností mala vedomosť (keďže jej presné trvanie sama osvedčila v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, zo dňa 06.02.2019), a preto je zrejmé, že musela očakávať, že jej nárok na dávku v nezamestnanosti a výška tejto dávky budú posúdené v súlade so skutočnosťami, ktoré uviedla a ktoré svojím podpisom osvedčila v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, zo dňa 06.02.2019.
74. Nie je pravdou, že žalobkyňa bez pochybností mala vedomosť o existencii tejto dohody, čoho dôkazom je, že ju nepodpísala.
75. Na základe týchto skutočností žalobkyňa navrhla, aby po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby jej boli nahradené trovy konania.
V.
76. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
77. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
78. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
79. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
80. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
81. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
82. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z. ) poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.
83. Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106.
84. Podľa § 107 zákona č. 461/2003 Z.z. dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.
85. Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.
86. Podľa § 108 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
87. Podľa § 108 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom
období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.
88. Podľa § 108 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ak získala najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti; ak toto poistenie v nezamestnanosti trvalo menej ako 26 týždňov, výška dávky v nezamestnanosti sa určí podľa odseku 3 druhej vety.
89. Podľa § 108 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. na vymeriavací základ zamestnanca, ktorý dosiahol v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, sa pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ určený podľa odseku 3 tretej vety.
90. Podľa § 108 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške určenej ako podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný vymeriavací základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
91. Podľa § 108 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. všeobecný vymeriavací základ podľa odseku 6 je a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.
92. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, s poukazom na § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP miesto a čas verejného rozhodnutia rozsudku riadne oznámil na úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho webovej správne a dospel k záveru, že postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
93. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné podľa § 104 ods. 1, § 105 ods. 1, § 107 a § 108 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla, že žalobkyňa má od 16.01.2019 na obdobie 6 mesiacov, pri splnení zákonných podmienok, nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 5.0685 Eur.
94. Na základe odvolania žalobkyne, žalovaná podľa § 118 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.
95. V konaní nebolo sporné, že žalobkyni vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo získala potrebnú dobu poistenia.
96. Spornou bola otázka výšky denného vymeriavacieho základu. Správne orgány obidvoch stupňov vychádzali z údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v čase podania žiadosti o dávku, ako aj z údajov v samotnej Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, spísanej žalobkyňou dňa 06.02.2019 a
tam, okrem iného, uvedenej skutočnosti, že v období od 01.07.2016 do 30.06.2017 mala žalobkyňa uzatvorenú Dohodou o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Poštová banka, a.s..
97. Žalobkyňa v žalobe namietala nesprávnosť, nezákonnosť, nedostatočnosť, neurčitosť, nezrozumiteľnosť a zmätočnosť rozhodnutia žalovanej.
98. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
99. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
100. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
101. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
102. Z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplýva, že v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti zo dňa 06.02.2019 v bode E „Priebeh dôb poistenia na území SR a v členskom štáte Európskej únie, Európskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie“ , žalobkyňa podrobne uviedla všetky jej pracovnoprávne vzťahy za obdobie od 04.09.2012 a to aj Dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Poštová banka, a.s. v trvaní od 01.07.2016 do 30.07.2017.
103. V bode L „Vyhlásenie žiadateľa“ v tejto žiadosti žalobkyňa vyhlásila, že svojim podpisom potvrdzuje úplnosť a pravdivosť údajov v žiadosti uvedených.
104. Aj podľa správneho súdu je preto nesporné, že sporná Dohoda o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Poštová banka, a.s. reálne existovala, zakladala všetky nároky v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. a žalobkyňa o nej mala vedomosť ( i keď žalobkyňa počas tohto pracovnoprávneho vzťahu nedosahovala žiadne vymeriavacie základy ) a jej registrácia bla spätne zrušená až po zistení vplyvu tejto dohody ( tohto pracovnoprávneho vzťahu ) na výšku priznanej dávky v nezamestnanosti. Vzhľadom na uvedené sa správny súd nestotožňuje s námietkami žalobkyne, že zo strany žalovanej ide o nelogické, špekulatívne tvrdenia, s cieľom vedome ukrátiť žalobkyňu v jej nároku na vyššiu dávku v nezamestnanosti.
105. Naopak žalovaná logicky, vychádzajúc z údajov poskytnutých samotnou žalobkyňou, jasne a zrozumiteľne vysvetlila svoje úvahy, prečo neuverila dôvodom uvedeným žalobkyňou v odvolaní, a aj skutočnosť, že sám zamestnávateľ vykonal všetky úkony súvisiace s registráciou tohto pracovnoprávneho vzťahu nasvedčuje, že pri výpočte dávky v nezamestnanosti postupovali správne orgány obidvoch stupňov z podkladov, z ktorých vychádzať mali a teda postupovali v súlade so zákonom.
106. Žalobkyňa tiež nedôvodne namieta, že poučenie rozhodnutia žalovanej neobsahuje predpísané náležitosti a je zmätočné. Podľa § 209 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať.
107. V napadnutom rozhodnutí v časti „Poučenie“ (str. 6 napadnutého rozhodnutia) je jednoznačne uvedené, že proti tomuto rozhodnutiu sa podľa § 218 ods. 4 zákona nemožno ďalej odvolať. Na dôvažok bola žalobkyňa poučená aj o tom, že toto rozhodnutie je podľa Správneho súdneho poriadku preskúmateľné súdom a o lehote, v ktorej je potrebné žalobu podať na príslušnom krajskom súde. Poučenie žalobkyne je preto presné a vyčerpávajúce.
108. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
109. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 a § 175 ods. 1 SSP.
110. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 veta prvá SSP, podľa ktorého žalovaného prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).