Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-7Sa/11/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX, XXX XX D., právne zastúpená advokátskou kanceláriou Popovič & Sábo, s.r.o., so sídlom Mojmírova 8, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnej veci - preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 3. júna 2019 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné č. 3056/2019-HE-DvN, zo dňa 21. marca 2019, takto

rozhodol:

I. Zrušuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 3. júna 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné č. 3056/2019-HE-DvN zo dňa 21. marca 2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania pred Krajským súdom v Prešove a Správnym súdom v Košiciach a úplnú náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

Stručný priebeh administratívneho konania a napadnuté rozhodnutia

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 03. júna 2019 číslo: XXXXX-X/XXXX-XX rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“) o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné zo dňa 21. marca 2019 číslo: XXXX/XXXX-XX-XXX vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti a jej výšky tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

2. Oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, číslo: HE2/RSO/ZAM/2019/12839 zo dňa 29. januára 2019 bola žalobkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 16. januára 2019. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnila v Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné, dňa 06. februára 2019, v žiadosti je o. i. dôb poistenia uvedené obdobie od 01. júla 2016 do 30. júna 2017 a Dohoda o pracovnej činnosti so zamestnávateľom Poštová banka, a.s.. Žalobkyňa ku dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie splnila podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení preukázaním 1461 dní poistenia v nezamestnanosti, bol jej odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok.

3. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 3056/2019-HE-DvN zo dňa 21. marca 2019 priznal sťažovateľke nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 5,0685 eur od 16.01.2019 na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok. V

odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu bolo od 16. januára 2017 do 15. januára 2019, v tomto období bol súčet vymeriavacích základov, z ktorých zaplatila poistné na poistenie v nezamestnanosti 861,64 Eur a denný vymeriavací základ je 5,0685 eur.

4. Voči uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 11. apríla 2019 odvolanie, v ktorom nesúhlasila s výškou denného vymeriavacieho základu a namietala, že v spolupráci s bývalým zamestnávateľom Poštová banka, a.s. (ďalej len „zamestnávateľ“) zistila, že obdobie od 01. júla 2016 do 30. júna 2017 bolo obdobím jej materskej dovolenky, pre zamestnávateľa nevykonávala žiadnu činnosť a nepoberala v tomto období okrem materskej dovolenky a rodičovského príspevku žiaden iný príjem. Upozornila na skutočnosť, že jej bývalý zamestnávateľ podal žiadosť o odstránenie Dohody.

5. Pred odstúpením odvolania žalovanej zistil prvostupňový správny orgán z informačného systému, že zamestnávateľ dňa 29. marca 2019 uskutočnil dodatočné spätné opravy v registrácii a zrušil registráciu predmetnej Dohody. V podaní zo dňa 25. apríla 2019, ktorým bolo žalovanej odstúpené odvolanie sťažovateľky, uviedol prvostupňový správny orgán, že po opätovnom posúdení nároku prvostupňovým správnym orgánom by sťažovateľke vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti odo dňa 21. januára 2019 z maximálneho vymeriavacieho základu 62,7288 eur, nakoľko by sa pri výpočte vychádzalo z vymeriavacieho základu 861,64 eur a pracovného pomeru sťažovateľky u zamestnávateľa za 4 dni (pozn. pracovný pomer u zamestnávateľa trval od 12.01.2019 do 15.01.2019, sťažovateľka mala z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky do 11.01.2019 prerušenú dobu poistenia). Predpokladá, že zo strany sťažovateľky v spolupráci so zamestnávateľom došlo k účelovému vylákaniu vyššej (maximálnej) dávky v nezamestnanosti. Prvostupňový orgán preto podal podnet na vykonanie vonkajšej kontroly, nakoľko sa javí, že ide o účelové konanie na možné zneužívanie sociálneho systému s cieľom získania maximálnej dávky v nezamestnanosti. Zamestnávateľ odstránil len poslednú dohodu, ktorá spadá do rozhodujúceho obdobia na výpočet dávky, dve ďalšie ponechal. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil, že nie je možné sťažovateľke vyhovieť v rámci autoremedúry.

6. Žalovanej bol v priebehu odvolacieho konania doručený Protokol o výsledku kontroly č. XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX, podpísaný účastníkmi konania, z ktorého vyplýva, že u zamestnávateľa bola zamestnancami vonkajšej kontroly žalovanej vykonaná kontrola odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a kontrola plnenia oznamovacích povinností zamestnávateľa za zamestnanca A. B. C., za kontrolované obdobie od 01.07.2014 do 31.01.2019. Kontrolou bolo vo vzťahu k prejednávanej veci zistené:

- sťažovateľka bola v právnom vzťahu so zamestnávateľom na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti s právom na pravidelný príjem od 01.07.2014 do 30.06. 2015 a od 01.07.2015 do 30.06.2016 a v právnom vzťahu na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy od 04.09.2012 do 15.01.2019;

- ku kontrole boli zamestnávateľom predložené o. i. dohody o pracovnej činnosti s právom na pravidelný príjem uzatvorené so žalobkyňou od 01.07.2014 do 30.06. 2015 a od 01.07.2015 do 30.06.2016, v ktorých nedosahovala žiadne vymeriavacie základy. Kontrolou bolo zistené, že zamestnávateľ Poštová banka, a.s., v prípade týchto pracovnoprávnych vzťahov pri prihlasovaní a odhlasovaní zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia nepostupoval v zmysle ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení;

- zamestnávateľ nepredložil na kontrolu spornú Dohodu o pracovnej činnosti s právom na pravidelný príjem za navrhovateľku v období od 01.07.2016 do 30.06.2017. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa Poštová banka, a.s., bola predmetná Dohoda zaslaná žalobkyni na podpis, no späť podpísaná sa nevrátila. Zamestnávateľ napriek tomu dňa 30.06.2016 zaslal Sociálnej poisťovni registračný list fyzickej osoby - prihlášku a prihlásil žalobkyňu s dátumom vzniku právneho vzťahu dňom 01.07.2016. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne zamestnávateľ dňa 29.06.2017 elektronicky zaslal Sociálnej poisťovni registračný list fyzickej osoby - odhlášku a odhlásil navrhovateľku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia dňom 30.06.2017. Zamestnávateľ Poštová banka, a.s., dňa 28.03.2019. t.j. po prevzatí napadnutého rozhodnutia žalobkyňou, zaslal Sociálnej poisťovni registračný list fyzickej osoby - zrušenie a týmto zrušil registráciu navrhovateľky spätne dňom 01.07.2016, čím porušil ust. § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom období;

- zamestnávateľ so závermi z kontroly oboznámený dňa 10.05.2019 a s kontrolnými zisteniami súhlasil bez námietok.

7. Preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 03. júna 2019 rozhodla žalovaná o odvolaní žalobkyne tak, že odvolanie zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení uviedla, že sťažovateľka bola v rozhodujúcom období, t.j. v období od 16.01.2017 do 15.01.2019 zamestnaná:

- od 16.01.2017 (začiatok rozhodujúceho obdobia) do 31. decembra 2017 – u zamestnávateľa PB Partner, a s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, v pracovnom pomere, pričom v tomto období od 16. januára 2017 do 31. decembra 2017 čerpala rodičovskú dovolenku, v tomto období mala podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti a nedosahovala žiadne vymeriavacie základy;

- od 16.01.2017 (začiatok rozhodujúceho obdobia) do 30. júna 2017, t.j. 166 dní – u zamestnávateľa Poštová banka, a.s. Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava v pracovnoprávnom vzťahu na základe Dohody o pracovnej činnosti, ktorá viedla k poisteniu v nezamestnanosti a nedosiahla žiadne vymeriavacie základy;

- od 01.01.2018 do 15.01.2019 (koniec rozhodujúceho obdobia aj skončenie pracovného pomeru) - u zamestnávateľa Poštová banka, a.s. v pracovnom pomere na neurčitý čas, pričom: 1) od 01.01.2018 do 11.01.2019 čerpala rodičovskú dovolenku (v tomto období mala podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti) a nedosahovala žiadne vymeriavacie základy, 2) od 12.01.2019 (nástup do zamestnania po skončení čerpania rodičovskej dovolenky) do 15.01.2019 (skončenie pracovného pomeru aj koniec rozhodujúceho obdobia), t.j. 4 dni - vykonávala zamestnanie a dosiahla vymeriavací základ v sume 861,64 Eur.

8. Žalovaná uviedla, že v prvostupňovom konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti a jej výške, na účely určenia denného vymeriavacieho základu boli žalobkyni zohľadnené v rozhodujúcom období dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti , t.j. od 16.01.2017 do 15.01.2019: dni poistenia v nezamestnanosti v počte 166 dní (od 16.01.2017 do 30.06.2017) a 4 dni (od 12.01. 2019 do 15.01. 2019); dosiahnuté vymeriavacie základy v danom období v celkovej sume 861,64 Eur. Žalovaná uviedla kontrolné zistenia, vyplývajúce z Protokolu o výsledku kontroly č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX. Žalovaná poukazovala na to, že v prípade stornovania Dohody by sťažovateľke bol priznaný maximálny denný vymeriavací základ v sume 62,7288 eur a poberala by tak v mesiaci s počtom kalendárnych dní 31 dávku v nezamestnanosti 972,30 eur (v súčasnosti pri prihliadaní na Dohodu v sume 78,60 eur).

9. V závere žalovaná skonštatovala, že vzhľadom na dodatočné stornovanie Dohody a skutočnosť, že sťažovateľka existenciu Dohody sama v žiadosti o dávku v nezamestnanosti priznala, javia sa úkony súvisiace so stornovaním Dohody ako účelové s cieľom získať dávku v nezamestnanosti vo vyššej (maximálnej) sume ako bolo priznané v prvostupňovom konaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaná na námietky sťažovateľky neprihliada a správnosť výpočtu výšky dávky v nezamestnanosti posúdila ku dňu podania žiadosti. Zdôraznila, že sťažovateľka Dohodu uviedla v žiadosti o dávku v nezamestnanosti. Žalovaná mala za preukázané, že predmetná Dohoda o pracovnej činnosti zakladala poistenie v nezamestnanosti, v reálnom čase zamestnávateľ vykonal všetky úkony spojené s jej registráciou a existenciu Dohody evidovala aj sťažovateľka ako zamestnanec, preto nie je žiadny zákonný dôvod na ňu neprihliadať pri výpočte dávky v nezamestnanosti.

Správna žaloba, vyjadrenie k žalobe, replika, kasačné konanie

10. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadala zrušiť a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie. Rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a taktiež nimi zistený skutkový stav bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci, ba dokonca druhostupňový orgán rozhodol v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Zároveň žalobkyňa dáva súdu do pozornosti nesprávne

poučenie žalovaného orgánu, v ktorom absentuje označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa proti rozhodnutiu nemožno ďalej odvolať.

11. Žalovaný orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia len zacitoval množstvo paragrafových znení . Ďalej len opísal rozhodujúce obdobia, v ktorých bola žalobkyňa zamestnaná. Ďalej v odôvodnení napádaného rozhodnutia sám správny orgán uvádza, že u zamestnávateľa vykonal zamestnancami vonkajšej kontroly Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, kontrolu, na základe ktorej bolo zistené, že zamestnávateľ nepostupoval v súlade so zákonom. Taktiež správny orgán uvádza, že zo strany zamestnávateľa bola dodatočne stornovaná dohoda o pracovnej činnosti, v rozhodujúcom období, pre určenie správnej výšky denného vymeriavacieho základu tým aj správnej výšky dávky v nezamestnanosti, t. j. od 01.07. 2016 do 30.06. 2017. Samotný správny orgán v odôvodnení uvádza protichodné tvrdenia, na jednej strane, na strane 5 odsek 3 uvádza: „ V tejto súvislosti, že v prípade stornovania dohody o pracovnej činnosti zatiaľ čo v odseku 5 na strane 5 uvádza: „Vzhľadom na dodatočne stornovanie.“

12. Zo strany žalovaného správneho orgánu ide o absolútne nelogické a špekulatívne tvrdenia, s cieľom vedome ukrátiť žalobkyňu o jej nárok na vyššiu dávku v nezamestnanosti, čo sám žalovaný uvádza, že v prípade stornovania dohody by sa jej denný vymeriavací základ zvýšil na sumu 215,41 Eur, pričom samotný žalovaný orgán sám uviedol, že dodatočne došlo k stornovaniu dohody. Z čoho jej vyplýva nárok na dávku vo výške 972,30 Eur. Podľa žalobkyne správny orgán nemôže urobiť konečný záver pre svoje rozhodnutie na základe formalizovaného tlačiva, v ktorom veľmi ochotná pracovníčka 1. kontaktu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny zrejme nedopatrením uviedla dohodu o pracovnej činnosti, ktorá NIKDY, zo strany žalobkyne nebola podpísaná, len sa nachádzala medzi dokumentami žalobkyne. Vzhľadom na väčší počet dohôd si nevšimla, že pracovníčka úradu práce len nedopatrením uviedla aj žalovaným nazývanú spornú dohodu, čo si aj žalobkyňa nevšimla.

13. Tvrdenie žalovaného orgánu o tom, že dodatočne stornovanie dohody o pracovnej činnosti sa správnemu orgánu javia ako účelové s cieľom získať dávku vo vyššej sume je priam šokujúce, nepochopiteľne, no predovšetkým právne irelevantné. Na základe dokazovania samotným žalovaným, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že jednak dohoda o pracovnej činnosti, ktorú žalovaný nazýva „sporná“, nebola zo strany žalobkyne NIKDY podpísaná a teda nemohla vyvolať zákonom predpokladané účinky, NIKDY nemohla založiť pracovnoprávny vzťah a na základe ktorej nikomu nevznikla povinnosť odvádzať odvody poistného na sociálne poistenie. Ba práve naopak konanie žalovaného sa žalobkyni javí ako účelové, s cieľom vyplácať žalobkyni nižšiu dávku v nezamestnanosti, na akú ma podľa zákona nárok.

14. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe v zásade zopakovala svoju argumentáciu z napadnutého rozhodnutia. Naviac uviedla a zdôraznila, že ak by sa zamestnávateľovi nevrátila žalobkyňou podpísaná predmetná dohoda o pracovnej činnosti, je nepochybné, že žalobkyňa by o existencii tohto pracovnoprávneho vzťahu nevedela (nepoznala by dátum začiatku a najmä dátum skončenia tohto vzťahu). Avšak v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, zo dňa 06.02.2019, v bode E. Priebeh dôb poistení na území SR a v členskom štáte Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie, žalobkyňa podrobne uviedla všetky jej pracovnoprávne vzťahy za obdobie od 04.09. 2012, a to aj dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Poštová banka, a. s., v trvaní od 01.07.2016 do 30.06. 2017. V bode L. Vyhlásenie žiadateľa v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, zo dňa 06.02.2019, žalobkyňa vyhlásila, že svojím podpisom potvrdzuje úplnosť a pravdivosť údajov. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa o existencii dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Poštová banka, a. s., v trvaní od 01.07. 2016 do 30.06. 2017, vedela, pretože tento pracovnoprávny vzťah žalobkyne reálne existoval (i keď žalobkyňa počas neho nedosahovala žiadne vymeriavacie základy) a jeho registrácia bola spätne zrušená až po zistení vplyvu tohto pracovnoprávneho vzťahu na výšku priznanej dávky v nezamestnanosti žalobkyni.

15. Námietku žalobkyne ohľadom poučenia považuje žalovaná za zmätočnú. V napadnutom rozhodnutí v časti „Poučenie“ (str. 6 napadnutého rozhodnutia) je jednoznačne uvedené, že proti tomuto rozhodnutiu sa podľa zákona nemožno ďalej odvolať. Na dôvažok bola žalobkyňa poučená aj o tom, že toto rozhodnutie je podľa preskúmateľné súdom a o lehote, v ktorej je potrebné žalobu podať na príslušnom krajskom súde. Poučenie žalobkyne považuje žalovaná za presné a vyčerpávajúce. K námietke žalobkyne že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, nezákonné, nedostatočné, nezrozumiteľné, no predovšetkým zmätočné, žalovaná uviedla, že žalobkyňa namietané

nedostatky napadnutého rozhodnutia len konštatuje, avšak žiadnym bližším spôsobom ich nešpecifikuje. Obdobnú argumentáciu žalovaná používa aj vo vzťahu k namietanému nedostatočne zistenému stavu veci.

16. Žalobkyňa v replike k tvrdenej účelovosti svojho konania, toto považuje za zarážajúce, nepochopiteľné, zavádzajúce a ničím nepodložené tvrdenie. Nie je predsa možné, aby správny orgán rozhodoval na základe „javenia sa“, a nie na základe dôsledne zisteného skutkového stavu. K tvrdeniu o tom, že o pracovnej dohode musela vedieť žalobkyňa uviedla, že žalovaný ma vychádzať a rozhodovať na základe dôsledne zisteného skutkového stavu, a nie na základe hypotéz a špekulácií, čo by sa stalo a nestalo. K poukazu na neštandardný postup (a z toho vyplývajúci nadštandardný príjem) žalobkyňa uviedla, že štandardný postup nie je nikde zákonom definovaný a nie je pravdou, že žalobkyňa bez pochybnosti mala vedomosť o existencii dohody.

17. Krajský súd v Prešove, ako súd správny rozsudkom č.k.: -57 zo dňa 10. júna 2021 žalobu zamietol. Najvyšší správny súd, na základe kasačnej sťažnosti žalobcu, rozsudkom č.k.: zo dňa 31. januára 2023 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Kasačný súd nepovažoval za postačujúce, že sa správny súd obmedzil len na konštatovanie spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, na konštatovanie, že žalovaná logicky, jasne a zrozumiteľne vysvetlila svoje úvahy, že postupovala v súlade so zákonom. Povinnosťou správneho súdu je zistiť zo správnej žaloby podstatu žalobných argumentov, ktoré má vyhodnotiť v nadväznosti na relevantné zákonné ustanovenia a prijať závery, ktoré budú dostatočnou odpoveďou na námietky žalobkyne. Z argumentácie krajského súdu nie je zrejmé ani podradenie zisteného skutkového stavu pod relevantné zákonné ustanovenia a výsledné právne závery, osobitne s prihliadnutím na ust. § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého vznik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v sa viaže na deň vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v a a a ust. a veta prvá .

Právne posúdenie, citácia právnych predpisov, právna argumentácia

19. Správny súd po právnom posúdení správnej žaloby, a na ňu nadväzujúcich vyjadrení, po preskúmaní administratívneho spisu, vyhodnotení záverov kasačného konania, vec právne posúdil tak, že správna žaloba žalobkyne je dôvodná a rozhodnutie žalovanej je potrebné zrušiť.

20. Podľa zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa a a .

Podľa zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu.

Podľa Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu 7) preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ods. 3 zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu,7) ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu4) alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Podľa právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa

neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa prvej vety dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

21. V prejednávanej veci nebolo sporu, že žalobkyňa požiadala o dávku v nezamestnanosti a túto sama podpísala. Nebolo sporu ani v tom, že v tejto žiadosti bola uvedená Dohoda o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Poštová banka, a.s., v trvaní od 01.07.2016 do 30.06.2017 a že táto Dohoda bola u žalovanej zaregistrovaná. Spor nastal v tom, či medzi žalobkyňou a zamestnávateľom existoval taký právny vzťah, ktorý by v období od 01.07.2016 do 30.06.2017 zakladal vznik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti.

22. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe namietala nedostatočnosť odôvodnenia, neurčitosť, nezrozumiteľnosť, zmätočnosť a nedostatočné zistenie stavu veci, tak s touto argumentáciou sa správny súd v žiadnom smere nestotožnil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje súd za dostatočné, určité a zrozumiteľné. Správny orgán v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne uviedol, akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadil a na základe akých právnych ustanovení postupoval. Už vôbec súd neporozumel námietke žalobkyne ohľadom nedostatočného zistenia stavu veci, nakoľko vôbec nie je zrejmé, čo ďalšie podľa názoru žalobkyne správny orgán zistiť mohol a mal. Práve naopak, podľa názoru súdu všetky uvedené atribúty rozhodnutia správny orgán naplnil, avšak vec nesprávne právne posúdil, a to je dôvodom zrušenia jeho rozhodnutia resp. rozhodnutí.

25. Z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplýva, že v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti zo dňa 06.02.2019 v bode E „Priebeh dôb poistenia na území SR a v členskom štáte Európskej únie, Európskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie“ , žalobkyňa podrobne uviedla všetky jej pracovnoprávne vzťahy za obdobie od 04.09.2012 a to aj Dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Poštová banka, a.s. v trvaní od 01.07.2016 do 30.07.2017.V bode L „Vyhlásenie žiadateľa“ v tejto žiadosti žalobkyňa vyhlásila, že svojim podpisom potvrdzuje úplnosť a pravdivosť údajov v žiadosti uvedených.

26. V danej veci je však relevantná iná skutočnosť, a síce či sporná Dohoda o pracovnej činnosti môže zakladať či ovplyvňovať budúce právne vzťahy z nej odvodené, teda napríklad či môže byť relevantnou vo vzťahu k posudzovaniu nároku resp. výšky dávky v nezamestnanosti. A podľa názoru správneho súdu nemôže. Východiskovým bodom tohto záveru je pojednanie o právnych úkonoch a ich platnosti, resp. vôbec o ich existencii.

27. v Dohodu o pracovnej činnosti vymedzuje ako dohodu povinne písomnú, a to pod následkom jej neplatnosti. Pokiaľ na Dohode absentuje podpis, potom je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že písomná forma nebola dodržaná, nakoľko prejav vôle jednej zo zmluvných strán na listine písomne absentuje. Právna teória pri absencii podpisu ako povinnej náležitosti právneho úkonu v jeho písomnej forme vedie diskusie o tom, či sa v danom prípade jedná o absolútne neplatný právny úkon (negotium nullum), alebo o právny úkon ničotný (non negotium). Jedno aj druhé však v nijakom prípade nie je možné považovať za úkon, ktorý by mohol zakladať právne účinky, a to je aj prípad prejednávanej veci, kedy s nepodpísanou Dohodou nemožno spájať žiadne právne následky. Právna úprava vychádza z bezformálnosti právnych úkonov. Avšak v tých prípadoch, kde je zákonom predpísaná forma, má jej nedodržanie za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. (D., E. a kol., 2000,s.500-502)

28. Právna teória rozlišuje neplatnosť a ničotnosť (neexistenciu) právneho úkonu. Ničotný úkon sa v práve posudzuje ako neexistujúci úkon. Neplatný právny úkon je existujúci právny úkon, na ktorý však objektívne právo neviaže tie právne následky, ktoré spája s platným právnym úkonom. Pracovnoprávna úprava však z hľadiska právnych následkov nerozlišuje medzi ničotným a neplatným právnym úkonom. Ničotnosť právneho úkonu v pracovnom práve výslovne neupravuje, ale spája ju s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že právny úkon sa síce pokladá za existujúci, ale je neplatný, a preto jeho následky nenastanú. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a môže sa jej dovolávať každý, nielen účastníci právneho úkonu (napr. zamestnanec, spoluzamestnanec, prokurátor atď.). Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti. Právny úkon je absolútne neplatný bez ohľadu na to, či sa niekto dovolal dôvodu

neplatnosti, teda nie je potrebné, aby sa táto neplatnosť deklarovala v súdnom rozhodnutí. Absolútnu neplatnosť možno namietať kedykoľvek. Absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne napraviť (konvalidovať) odstránením dôvodov neplatnosti. Právny úkon treba urobiť znova. (C., H. . Komentár. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015)

29. Pokiaľ bolo preukázané, že žalobkyňa spornú Dohodu nepodpísala, pričom by plne postačovalo, ak by nebolo preukázané, že ju podpísala, potom sa jedná o absolútne neplatný právny úkon a nemôžu zastať jeho právne následky. Dohoda je ako právny úkon absolútne neplatná preto, lebo zákon, v danom prípade , vyžaduje na jej platnosť písomnú formu. Neplatnosť spornej dohody nastala priamo zo zákona a môže sa jej dovolávať každý, teda aj žalobkyňa. Dohoda je od počiatku neplatná a správny súd na ňu prihliadol z úradnej povinnosti.

30. Absolútna neplatnosť nemôže byť zahojená ani dodatočným schválením (ratihabitáciou) a nemôže konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Žalobkyňa svojím podpisom pod formulár, v ktorom uznala existenciu predmetnej dohody, nemohla ju týmto rehabilitovať, a to dokonca ani vtedy, ak by tak chcela učiniť s výslovným zámerom rehabilitovať predmetnú Dohodu, čo v danom konaní preukázané nebolo, keď žalobkyňa tvrdila, že v danom smere konala nedopatrením.

31. Žalovaná preto nepostupovala správne, ak pri posudzovaní dávky v nezamestnanosti vzala ohľad na Dohodu o vykonaní práce, ktorá bola, je a bude neplatná, preto správny súd jej rozhodnutie zrušil. 32. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že poučenie rozhodnutia žalovanej neobsahuje predpísané náležitosti a je zmätočné. Podľa poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať, aj túto považuje súd za nedôvodnú. V napadnutom rozhodnutí v časti „Poučenie“ (str. 6 napadnutého rozhodnutia) je jednoznačne uvedené, že proti tomuto rozhodnutiu sa podľa zákona nemožno ďalej odvolať. Na dôvažok bola žalobkyňa poučená aj o tom, že toto rozhodnutie je podľa preskúmateľné súdom a o lehote, v ktorej je potrebné žalobu podať na príslušnom krajskom súde. Poučenie žalobkyne je preto presné a vyčerpávajúce. 33. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach vlehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.