Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13CoP-87-2023.pdf
PDF · 130.59 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/87/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. XXX/XX, F. a otca: E. B., narodený XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom G. XXXX/X, F., toho času H. X, XXXX I., Švajčiarsko, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 6P/81/2022-336 zo dňa 27.03.2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 6P/81/2022-336 zo dňa 27.03.2023 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 130 eur na sumu 500 eur mesačne, so splatnosťou do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 23.05.2022 (výrok I.). Zročné výživné od 23.05.2022 do 27.03.2023 v sume 2 765,52 eur povolil otcovi splácať do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Zmenil rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 6P/89/2017-134 zo dňa 14.05.2018 (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu (výrok V.).
2. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3, § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), vecne tým, že od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca došlo k podstatnej zmene pomerov jednak na strane maloletého, ktorý začal študovať na strednej škole mimo svojho bydliska, ako aj na strane otca, ktorému ubudla vyživovacia povinnosť a podstatne sa mu zvýšil príjem, ktoré skutočnosti odôvodňujú zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti.
3. Z vykonaného dokazovania zistil, že matka navrhla s účinnosťou od podania návrhu (23.05.2022) zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého na sumu 550 eur, a to z dôvodov konštatovaných v odseku 2 tohto rozhodnutia. Otec súhlasil so zvýšením vyživovacej povinnosti na sumu 390 eur mesačne s tým, že mu bude naďalej platiť paušál a ďalšie sumy podľa potreby. Naposledy o vyživovacej povinnosti otca rozhodol Okresný súd Levice rozsudkom č.k. 6P/89/2017-134 zo dňa 14.05.2018, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 80 eur na sumu 130 eur mesačne, a to počnúc dňom 27.11.2017. V čase tohto rozhodnutia bol maloletý žiakom 5. ročníka základnej školy v F. v triede pre nadané deti. Mal zvýšené výdavky v súvislosti s atopickým ekzémom a alergiou. Matka bola zamestnaná v spoločnosti J. K. L. s čistým mesačným príjmom v priemernej výške 670 eur, s maloletým bývala vo vlastnom byte. Otec bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 297,10 eur. Jeho čistým mesačný
príjem zo zamestnania súd prvej inštancie ustálil v sume 970,23 eur. Privyrábal si filmovaním svadieb, stužkových a svätých prijímaní. Býval v byte svojich rodičov. Mal vyživovaciu povinnosť aj k 17-ročnému synovi E. v sume 80 eur mesačne.
4. Ďalej zistil, že v čase podania návrhu bol maloletý žiakom 9. ročníka základnej školy a od septembra 2022 je študentom 1. ročníka Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Bratislave. Má vynikajúce študijné výsledky. Je ubytovaný na školskom internáte, náklady spojené s ubytovaním predstavujú 52 eur mesačne, od 01.01.2023 zvýšené na 67 eur mesačne. Jeho ďalšie výdavky predstavujú: obedy v škole 40 eur, cestovné v Bratislave 199 eur ročne, cestovné na vlak 31 eur ročne, úrazové poistenie 7,50 eur mesačne, sporenie 20 eur mesačne, vreckové 40 eur mesačne. Ročné platby spojené so štúdiom predstavujú celkovo sumu 229,38 eur (občianske združenie 50 eur, učebnica anglického jazyka 28,31 eur, učebnica a pracovný zošit nemeckého jazyka 16,07 eur, triedny fond 5 eur, lyžiarsky výcvik 130 eur). Maloletý naďalej trpí atopickým ekzémom a akné. Matka je zamestnaná v Železničnej spoločnosti K. M. L., kde dosahuje čistý mesačný príjem v priemernej sume 897 eur. Čiastočným úväzkom si privyrába v spoločnosti Kaufland, kde jej čistý príjem predstavuje mesačne 390 eur v priemere. Teda čistý mesačný príjem matky predstavuje 1 287 eur. S maloletým naďalej bývajú v byte v jej osobnej vlastníctve, kde mesačne uhrádza preddavkové platby za služby spojené s užívaním bytu vo výške 170 eur, elektrinu 50 eur a UPC TV a internet 45 eur. Samozrejmými výdavkami sú výdavky na stravu, ošatenie a hygienu. Ďalej spláca hypotéku po 171 eur mesačne s poistením úveru 36,39 eur a spotrebiteľský úver 140 eur. Ročne uhrádza výdavky na poistenie nehnuteľnosti, PZP, daň z nehnuteľnosti a komunálny odpad. Raz ročne absolvujú so synom liečebný pobyt v Smrdákoch, keďže ekzémom trpia obaja (na osobu cca 250 eur). Otec žije a pracuje vo Švajčiarsku v spoločnosti C. M. L. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 4 617,70 CHF = 4 689,45 eur (podľa kurzu k 30.12.2022). Je zároveň poberateľom invalidného dôchodku vo výške 326,20 eur mesačne. Žije sám v 2-izbovom byte s nájomným 1 250 CHF. Podľa matky byt obýva so starším synom E., čo otec poprel. Keď je na Slovensku, býva v byte, ktorý je vlastníctvom rodičov, kde platí za služby spojené s užívaním bytu 150 eur mesačne. Medzi ďalšie výdavky zaradil: palivo 400 CHF, zdravotná poistka 310 CHF, strava 600 eur, mobil 70 CHF, mobil pre A. 20 eur + 10 eur Netflix, lieky 70 eur, úver 270 eur, finančná pomoc rodičom 80 eur. K ročným výdavkom zahrnul cenu za kúpu auta 5 000 eur, servis vozidla 1 200 eur, poistenie auta 1 200 CHF, cestnú dňa 400 CHF, TV poplatok 300 CHF, pracovné oblečenie a obuv 300 eur, pracovné náradie 400 eur. Žiadne z výdavkov, ktoré otec deklaroval, napriek výzve súdu nepreukázal. Od septembra 2022 okrem stanoveného bežného výživného uhrádza sumu 160 eur.
5. Dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov, keďže maloletý začal študovať na strednej škole mimo miesta bydliska, býva na internáte. Je nepochybné, že za uplynulé roky došlo k zvýšeniu výdavkov nielen v súvislosti s vekom a rastom maloletého, ale pribudli výdavky na strednú školu, mimoškolské aktivity a záujmy, a rovnako na kultúrne a spoločenské vyžitie. Maloletý už na základnej škole navštevoval triedu pre nadané deti, preto je pochopiteľné, ak hľadal lepšiu strednú školu aj mimo miesta bydliska. U matky sa zvýšil príjem o 200 eur v hlavnom pracovnom pomere a zároveň si privyrába na skrátený úväzok, čím jej pribudol príjem v sume 390 eur. Výrazná zmena však nastala na strane otca, ktorému sa príjem zvýšil niekoľkonásobne. Kým v čase posledného rozhodnutia o výživnom súd vychádzal z príjmu otca v sume 1 267 eur (invalidný dôchodok spolu s príjmom u N. M. M.), v súčasnosti je čistý mesačný príjem otca spolu s invalidným dôchodkom v priemernej sume 5 016 eur. I keď nájomné otec v cudzine uhrádza podľa vlastných tvrdení v sume 1 250 CHF a má aj ďalšie vyššie uvádzané výdavky, má dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného v stanovenej výške, ktorá je primeraná jeho možnostiam a schopnostiach aj s prihliadnutím na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Navyše otcovi ubudla vyživovacia povinnosť k staršiemu synovi, ktorý podľa tvrdenia matky a maloletého zdieľa v cudzine spoločnú domácnosť s otcom, takže na výdavkoch by sa mali podieľať pomerne. V F. sa u rodičov bytové pomery nezmenili. Otec žije a pracuje v cudzine, nie je nevyhnutné, aby uhrádzal náklady na byt, ktorý ani nie je v jeho osobnom vlastníctve. Každý z rodičov má samozrejme výdavky na stravu, hygienu a oblečenie a ak otec vyčíslil len svoje výdavky na stravu na sumu 600 eur, musí si byť vedomý, koľko asi na stravu minie 16-ročný chlapec vo vývoji. Zástupkyňa otca namietala, že matka nepredložila doklady za úhradu stravy, avšak otec nepredložil absolútne žiadne doklady o výdavkoch. Tvrdeniami ohľadne údajnej luxusnej svadby staršieho syna matky sa súd prvej inštancie nezaoberal, pretože s prejednávanou vecou nesúvisia. Ak matka odmietla potenciálne lepšie platenú prácu, išlo o prácu v zahraničí, pričom by logicky nemal kto zabezpečiť starostlivosť a potreby dieťaťa na Slovensku, na druhej strane si však príjem zvýšila ďalším pracovným úväzkom. V odseku 19 súd prvej inštancie vypočítal sumu dlžného výživného od podania návrhu do vyhlásenia rozhodnutia,
ktorú sumu umožnil otcovi splatiť v lehote 3 mesiacov s odkazom na § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Zmenil predchádzajúci rozsudok o výške vyživovacej povinnosti. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu účastníkovi nárok na ich náhradu nepriznal.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Z obsahu odvolania vyplýva, že uplatnil odvolací dôvod v § 365 ods. 1 písm. f) CSP, a to že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ďalej v § 62 ods. 1 CMP, nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci a v 365 ods. h) CSP, nesprávne vec právne posúdil. Podľa názoru otca od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o určení vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti najviac na sumu 350 eur mesačne, keďže s touto sumou súhlasila v sms komunikácii i matka. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že otec mal dohodnuté zamestnanie len do konca roka 2023, ako ani skutočnosť, že matka nevyužila finančne výhodnú pracovnú ponuku v zahraničí toho istého zamerania ako vykonáva na Slovensku. Maloletého môžu strážiť aj starší synovia matky. Podľa otca matka mieni použiť výživné na úhradu výdavkov na svadbu svojho staršieho syna, či vlastnej pôžičky na byt, nie na maloletého. Pritom otec žije v nájme, čiže súd prvej inštancie nezohľadnil jeho majetkové pomery. Maloletý má možnosť navštevovať rovnakú školu v mieste bydliska, čím by sa znížili výdavky na internát a cestovanie. Rovnako súd prvej inštancie neskúmal príjem maloletého z brigád, ktoré maloletý aktívne vykonáva. Nezobral do úvahy skutočnosť, že otec sa musí starať o svojich rodičov a zakupovať im lieky. Nevykonal dôkazy vo vzťahu k otcom tvrdeným skutočnostiam, že matka ponechávala maloletého o samote bez dozoru, a to napriek tomu, že bývala v blízkosti otca, ktorého obmedzovala v styku so synom. Otec apeloval na odvolací súd, aby prehodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže aj z dôvodu pochybení jeho zástupkyne nemohol predložiť súdu dôkazy o jeho finančných pomeroch. Chce prispievať na výživu svojho syna, ale aj sám maloletý sa mu vyjadril, že na výdavky v O. potrebuje 200 eur, pričom nad rámec mu prispieva na Netflix, mobil, rôzne akcie, techniku a pod. Aj v čase vyjadrenia bol maloletý u otca na prázdninách vo Švajčiarsku už druhý mesiac. Maloletý prejavil ochotu vypovedať na pojednávaní. Výživné na nevyhnutné výdavky samozrejme bude naďalej posielať k rukám matky. Už teraz maloletému ukladá peniaze na fond na účte. Peniaze mu mieni ukladať na osobitný účet, s ktorým bude môcť nakladať v budúcnosti. Z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu (silná astma, vysoký krvný tlak, trombózu) si musí vytvárať rezervu pre prípadnú práceneschopnosť, keďže bude odkázaný iba na svoje úspory. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie. Námietky otca považuje za neopodstatnené. Jej starší synovia s ňou nežijú v spoločnej domácnosti, jeden z nich pracuje dokonca v zahraničí. Aj otec má staršiu dcéru a nenavrhol, že by sa ona mohla starať o maloletého. O dieťa sa však má podľa matky starať predovšetkým rodič a nepresúvať túto povinnosť na staršie deti. Námietky otca ohľadne použitia sumy výživného na iné účely sú ničím nepodložené. Aj maloletému sa mal otec vyjadriť, že nemá problém mu platiť 500 eur mesačne, ale že túto sumu nebude platiť matke. Typ školy, ktorú navštevuje maloletý sa v mieste bydliska práveže nenachádza. Rodiča otca sú mobilní, ale otec im môže dobrovoľne pomáhať, rovnako aj jeho mladší brat. Vo vzťahu k životnej úrovni otca namietala, že otec chodí po dovolenkách v Turecku, Dubaji, Taliansku, zúčastnil sa na koncerte Depeche Mode, o čom sa rozprával aj s maloletým. Navrhla odvolaciemu súdu rozsudok potvrdiť.
8. Aj kolízny opatrovník sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na strane maloletého a zániku ďalšej vyživovacej povinnosti otca. Námietky otca týkajúce sa ním tvrdeného obmedzovania styku s maloletým zo strany matky nesúvisia s prejednávanou vecou. Navyše, otec sa na pojednávaní vo februári 2023 vyjadroval k styku a neuviedol, že by mu bolo v ňom bránené. K námietke otca, že maloletý by mohol študovať v rovnakom odbore aj v mieste bydliska uviedol, že maloletý je v škole spokojný. Uvedená škola získala Národnú cenu kvality v OVP a záujem o štúdium v spomínanej škole je podľa zverejňovaných informácií na webovej stránke školy veľký. Štúdium v tejto škole umožňuje maloletému aktívne rozvíjať jeho nadanie na odbor, ktorý študuje vzhľadom na nové technické vybavenie školy. Je preto v záujme maloletého, aby pokračoval vo vybranom štúdiu a maloletý by mal byť v prvom rade rodičmi aktívne podporovaný v úspešnej príprave na budúce povolanie. Matka maloletého na pojednávaní aj dostatočne odôvodnila zvýšené výdavky spojené s maloletým A.. Otec vedome svoje právo zúčastniť sa na pojednávaní v marci 2023 nevyužil a iné dôkazy v konaní nenavrhol. Maloletý má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov a pre rodičov by mal byť prvoradý prospech maloletého a zdravý celkový rozvoj osobnosti dieťaťa. Na základe uvedeného nie je v záujme maloletého vyhovieť odvolaniu otca a určiť nižšie výživné.
9. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len ,,CMP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmať či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a teda či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil ohľadom zvýšenia výživného na maloletého zo strany jeho otca zo sumy 130 eur na sumu 500 eur mesačne, a to v časti zvýšenia v rozsahu 150 eur, keďže otec v odvolaní súhlasil so zvýšením výživného na sumu 350 eur mesačne.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi matky a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie námietky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:
14. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Z tejto zásady je výnimka uvedená v § 121 a § 157 CMP, v zmysle ktorej zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní. Bez návrhu môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len vtedy, ak ide o výživné pre maloleté deti (tu pozri VI. ÚS 473/2012).
15. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18. Podľa § 78 ods. 3 ZoR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
20. Nesporným je záver súdu prvej inštancie, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého i otca. Maloletý mal v čase posledného rozhodnutia 11 rokov, v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto konaní mal 16 rokov, navštevuje strednú školu mimo miesta svojho bydliska s ubytovaním na internáte, čím sa zvýšili výdavky predovšetkým v súvislosti s návštevou školy (na ubytovanie a cestovné). Otcovi zanikla vyživovacia povinnosť voči synovi E. a od posledného rozhodnutia sa mu podstatne zvýšil príjem.
21. Odvolacia námietka otca, že určené výživné nezodpovedá jeho životnej úrovni, keďže súd prvej inštancie nezohľadnil jeho výdavky a nemajetnosť je podľa odvolacieho súdu neopodstatnená.
22. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jak na strane výživou oprávneného dieťaťa, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne.
23. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V prípade, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre jeho všestranný vývoj. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti.
24. Odvolací súd dáva do pozornosti otca Metodiku „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR H.; ďalej len „Metodika“). Metodika obsahuje pravidlá pre objektivizáciu výživného, ktoré však majú výlučne odporúčací charakter. Výška výživného sa odvíja od čistého príjmu povinného rodiča a je určená percentom z jeho čistého príjmu v závislosti od životnej etapy, v ktorej sa dieťa nachádza, a od celkového počtu vyživovacích povinností. V danom prípade mal maloletý A. v čase rozhodnutia 16 rokov, navštevoval strednú školu. Nesporným bol zistený čistý mesačný príjem otca v sume 5 016 eur. Podľa tabuľky pre výpočet výživného rodičov k deťom v Slovenskej republike sa pri jednom dieťati, ktoré navštevuje strednú školu uplatní 24% podiel z príjmu povinného rodiča, čo v prejednávanom prípade predstavuje sumu 1 203,84 eur z čistého mesačného príjmu otca. Výživné zvýšené súdom prvej inštancie (500 eur) predstavuje iba 9,97% podiel z čistého príjmu otca, t.j. je stanovené na úrovni, ktoré nepredstavuje ani polovicu metodikou predpokladaných odôvodnených výdavkov maloletého dieťaťa v stredoškolskom veku, pri príjme, ktorý dosahuje otec.
25. Pravdaže, ani určenie výšky výživného na spotrebné výdavky dieťaťa nie je bezhraničné. Stanovené výživné musí zodpovedať jeho odôvodneným potrebám. Matka vyčíslila pravidelné mesačné výdavky a ročné výdavky maloletého rozrátané na jeden mesiac (vrátane podielu 1 na výdavkoch na bývanie) v priemere sumou 346 eur (pozri odsek 4 vyššie). Predmetný výpočet nezahŕňa pravidelné výdavky maloletého na stravu (okrem obedov v škole), ošatenie a hygienu, ani na športové a kultúrne aktivity, či na pravidelný liečebný pobyt, ktorý matka s maloletým ročne absolvuje kvôli exému. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ otec prispeje na výživné maloletého sumou 500 eur, ktorá je nižšia ako suma vyčíslených výdavkov otca na stravu v sume 600 eur mesačne, nemožno súhlasiť s námietkou otca, že stanovené výživné je nadhodnotené a nezodpovedá jeho životnej úrovni.
26. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že i sám otec v odvolaní navrhol prispievať na výživné maloletého nad rámec sumy 350 eur, ktorú považoval za adekvátnu, a to jednak úhradou výdavku na mobil, či iných výdavkov a zároveň na tvorbou úspor. Z uvedených vyjadrení otca s ohľadom na jeho mesačný príjem vyplýva jednoznačný záver, že životná úroveň mu dovoľuje platiť sumu 500 eur mesačne bez toho, aby bol schopný riadne a včas platiť svoje osobné výdavky. Životná úroveň rodiča sa totiž premieta do výšky spotrebného výživného a ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 ZoR), ku ktorej ale súd prvej inštancie nepristúpil a tým práve prihliadol na majetkové pomery otca. Nič nebráni otcovi, aby nad rámec súdom určenej povinnosti dobrovoľne sporil pre maloletého, ale nie sumou, ktorá je určená na úhradu jeho pravidelných a odôvodnených potrieb. Takto určené výživné povinný rodič platí k rukám druhého rodiča až do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, následne priamo k rukám dieťaťa.
27. Aj napriek tomu, že dieťa je samostatnejšie s postupným dospievaním a vo všeobecnosti sa znižuje miera osobnej starostlivosti rodiča „Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy“ (uznesenie ÚS SR zo dňa 10.11.2021, sp. zn. IV. ÚS 489/2011). Maloletý je síce vo veku, ktorý sa blíži dospelosti, ale je naďalej maloletým dieťaťom, pri ktorom Zákon o rodine ukladá rodičom povinnosť sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a jeho všestranný vývin. Keďže otec žije a pracuje v zahraničí, všetky tieto povinnosti sú predovšetkým bremenom matky. Preto aj námietka otca, že i matka má možnosť si zvýšiť príjem prácou v zahraničí je neadekvátna, keďže za maloletého, ktorý má obvyklý pobyt na Slovensku, ako rodič, ktorému je maloletý zverený do osobnej starostlivosti, zodpovedá matka. Túto zodpovednosť nemožno v takej miere ako navrhoval otec prenášať na iné osoby (na staršie deti matky). Matka už vynakladá primeranú snahu o zvýšenie si príjmu prácou aj na čiastočný úväzok. Takto dosahovaný príjem, zohľadňujúc jej osobnú starostlivosť o maloletého, zodpovedá jej schopnostiam a možnostiam.
28. Pokiaľ otec poukazoval na možnosť zníženia výdavkov na maloletého, ak by študoval na škole v mieste bydliska, takáto námietka otca nezodpovedá záujmu maloletého. Vec prípravy dieťaťa na budúce povolanie podlieha dohode rodičov, ku ktorej zjavne došlo, keďže maloletý navštevuje predmetnú strednú školu od septembra 2022. Zmena školy by v takom prípade predstavovala vážny zásah do práv maloletého, keď maloletý je podľa kolízneho opatrovníka v škole spokojný a dosahuje vynikajúce študijné výsledky. Tak ako ďalej uviedol kolízny opatrovník, štúdium v tejto škole umožňuje maloletému aktívne rozvíjať jeho nadanie na odbor, ktorý študuje vzhľadom na nové technické vybavenie školy. Odvolací súd sa preto plne stotožňuje s názorom kolízneho opatrovníka, že je v záujme maloletého, aby pokračoval vo vybranom štúdiu a maloletý by mal byť v prvom rade rodičmi aktívne podporovaný v úspešnej príprave na budúce povolanie.
29. Taktiež odvolacia námietka, že súd neprihliadol na príjem maloletého z brigád je neopodstatnená. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, ojedinelý príjem dieťaťa (napríklad počas školských prázdnin), ktoré sa inak pripravuje na budúce povolanie, neovplyvňuje spravidla vyživovaciu povinnosť rodičov (pozri R 76/1968).
30. Odvolací súd nespochybňuje, že tak ako má otec zvýšený príjem, má i zvýšené výdavky spojené s výkonom práce a živobytím vo Švajčiarsku. I keď súd prvej inštancie vytkol otcovi, že nepreukázal existenciu žiadnych svojich výdavkov, zohľadnil nájomné v sume 1 250 CHF i ďalšie výdavky špecifikované v odseku 4 vyššie a uzavrel, že i v takom prípade má otec dostatok prostriedkov na platenie výživného v stanovenej výške. Tento záver otec v odvolaní nenamietal a zámer otca šetriť finančné
prostriedky pre prípad jeho choroby, resp. na hypotetické ďalšie výdavky sú nateraz neopodstatnené, keďže pre súd je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia (nie do budúcna).
31. Rovnako neobstojí odvolacia námietka otca, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho výdavky v súvislosti so starostlivosťou o jeho starších rodičov. Cieľom zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti – deťom. Pokiaľ si rodič svoju zákonom uloženú vyživovaciu povinnosť neplní, uloží mu ju súd, a to aj bez návrhu. V prípade, že si dieťa neplní povinnosť svojmu rodičovi zabezpečovať primeranú výživu, ktorú potrebujú, súd takúto povinnosť uloží, ale iba na návrh. Pokiaľ otec uviedol, že rodičom dobrovoľne prispieva mesačne sumou 80 eur, tak ani tento odôvodnený výdavok neovplyvňuje možnosti otca platiť stanovené výživné.
32. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5, prvá veta ZoR). Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Pokiaľ súd vyzve povinného rodiča, aby predložil doklady o svojich výdavkoch, môže tento dôkaz slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Súd však nemusí výdavky povinného rodiča zisťovať vôbec a môže sa obmedziť len na zistenie jeho možností, schopností, prípadne majetkových pomerov ako meradiel jeho životnej úrovne a na špecifikáciu potrieb oprávneného. Samotné určenie vyživovacej povinnosti môže byť aj len výsledkom porovnania týchto dvoch veličín. Životné potreby si potom povinný rodič bude uspokojovať zo sumy príjmu, ktorá mu zostane po uhradení výživného. (pozri Zákon o rodine, Komentár, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., 2. vydanie 2013, C-H-BECK, str. 395) Na základe uvedeného súd prvej inštancie správne zohľadnil skutočnosť, že z otcovho príjmu je potrebné v prvom rade uspokojiť odôvodnené potreby maloletého.
33. Otec žiadal o možnosť predložiť súdu dôkazy o svojich finančných pomeroch, prípadne vypočuť maloletého. Nič mu však nebránilo, aby dôkazy, ktoré chcel vykonať predložil v rámci odvolacieho konania, čo však neurobil. Taktiež neozrejmil, k čomu konkrétne by mal maloletý vypovedať. Vyživovacia povinnosť je vecou rodičov a pokiaľ otec smeroval k obmedzovaniu jeho styku zo strany matky, tak vyživovacia povinnosť nemôže byť podmieňovaná kvalitou a intenzitou osobného vzťahu medzi maloletým dieťaťom a rodičom, keďže slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Tieto námietky sú v konaní o zvýšenie výživného irelevantné.
34. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, vrátane výroku o zameškanom výživnom, ako aj závislom výroku o trovách konania.
35. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
36. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.
37. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).