Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_40C-49-2018.pdf
PDF · 85.08 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/49/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou v právnej veci sporu žalobcu: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 1, N., zastúpený: JUDr. Michal Antal, advokát so sídlom Hlavná 13, Trnava, proti žalovanému: Obec Brestovany, so sídlom J. Nižnanského 6, Brestovany, IČO: 00 312 312, o neplatnosť výpovede, t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.06.2018 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že výpoveď z nájmu bytu doručená žalobkyni dňa 14.03.2018 je neplatná. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 14.03.2018 jej bol zaslaný list označený ako „Zaslanie výpovede z nájomnej zmluvy. Žalobkyňa má za to, že výpoveď z nájmu bytu je neplatná. Je neurčitá a nie je ani jasné, ktorý z doručených dokladov má výpoveď predstavovať. Doručený jej bol totiž sprievodný list označený ako „Zaslanie výpovede nájomnej zmluvy“ a ako príloha k nemu bol priložený výpis z uznesenia Obecného zastupiteľstva, v ktorom sa len konštatuje, že výpoveď nájomnej zmluvy pre byt č. XX, N. 1, bola schválená. Dodržanie formálnych náležitostí je pri nájme bytu nevyhnutnou podmienkou platnosti výpovede. Žalobkyňa doručené dokumenty za výpoveď ani nepovažuje, predstavujú skôr sprievodné dokumenty samotnej výpovede, ktorá ale doručená nebola. List označený ako „Zaslanie výpovede z nájomnej zmluvy“ neobsahuje prejav vôle, ktorým by sa mal nájomný vzťah skončiť. V liste sa uvádza, že výpoveď mala byť daná uznesením Obecného zastupiteľstva v N., toto však žalobkyni doručené nebolo. Žalobkyňa k žalobe pripojila výpis z uznesenia Obecného zastupiteľstva zo dňa 07.03.2018 a Zaslanie výpovede z nájomnej zmluvy zo dňa 12.03.2018.
2. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že jedným zo svojich zákonom predpokladaných orgánov (obecným zastupiteľstvom) dňa 28.02.2018 po opakovaných prípadoch neplatenia nájomného prerokoval prípad žalobkyne a dňa 28.02.2018 schválil uznesením č. X/XXXX výpoveď z nájmu bytu. Uznesenie bolo prerokúvané na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva, na ktoré mala žalobkyňa prístup no nezúčastnila sa ho. Následne dňa 12.03.2018 bol žalobkyni odoslaný list, ktorým sa jej uvedená výpoveď notifikovala a tento list si žalobkyňa dňa 14.03.2018 aj osobne prevzala. V obsahu listu, ktorý má názov Zaslanie výpovede z nájomnej zmluvy, je presne vymedzený dôvod výpovede s presným odkazom na uzavretú Nájomnú zmluvu zo dňa 23.11.2011 a konkrétne jej ustanovenie, ktorého porušenia sa žalobkyňa dopustila, a to bod V. ods. 4 a), v ktorom je premietnuté ust. § 711 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). List zo dňa 12.03.2018 je prejav vôle, ktorý nemohol vzbudiť v jeho adresátovi pochybnosť, že si už ďalej nepraje, aby zotrvávala v nájomnom vzťahu. Žalobkyňa nikdy nedeklarovala stav hmotnej núdze, ktorý by umožňoval aplikáciu
zmierlivejšieho postupu. Žalovaný náhradu trov konania nežiada. Žalovaný predložil súdu rozpisy predpísaných a uhradených záloh, vyúčtovanie za rok 2018, výpis z uznesenia Obecného zastupiteľstva, výpis z obchodného vestníka č. 134/2019 a 191/2019, nájomnú zmluvu.
3. Na pojednávaniach žalobkyňa uviedla, že podaná výpoveď má formálne nedostatky a nebola teda dodržaná písomná forma výpovede. Výpoveď je neurčitá a nie je ani jasné, ktorý z doručených dokladov má výpoveď vôbec predstavovať. Bol doručený sprievodný list označený ako Zaslanie výpovede, ku ktorému bol priložený výpis z uznesenia, v ktorom sa konštatuje, že výpoveď bola schválená. Sprievodný list nemožno považovať za výpoveď. Prejav vôle v prípade potreby písomnej formy úkonu nemožno vyvodzovať z obsahu listiny. Pre zachovanie formy tento musí byť v nej uvedený. Rovnako uznesenie nemôže spĺňať predpoklady platnej výpovede. Uznesenie neobsahuje výpovedné dôvody, tieto obsahuje len sprievodný list. Zastupiteľstvo schválilo výpoveď, ale ju reálne nedalo, starosta na to nebol poverený. Žalovaný uviedol, že forma výpovede bola dodržaná. V čase doručovania výpovede boli nezaplatené viac ako tri nájmy. V čase uskutočnenia pojednávania boli nezaplatené nájmy v ešte väčšom rozsahu, dokonca i po tom, čo žalobkyňa na seba vyhlásila oddlženie formou osobného bankrotu, v dôsledku ktorého sa väčšina nedoplatkov stala nevymáhateľných. Konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku žalobkyne. Žalobkyni bola doručená písomnosť, ktorej súčasťou bol výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva, v ktorom oznámení je identifikovaný nájomný vzťah, dôvod výpovede, tento bol vymedzený jasne a zrozumiteľne. Žalobkyni bola dňa 28.08.2020 opätovne daná výpoveď pre neplatenie nájomného, žalobkyni bola zaslaná 31.08.2020, uložená na pošte a 22.09.2020 sa vrátila žalovanému ako neprevzatá. Výpoveď sa považuje za doručenú, uplynula už aj 3-mesačná lehota na napadnutie výpovede. Žalovaný predložil súdu výpoveď z nájomnej zmluvy. Výpoveď dávali opakovane vzhľadom na prebiehajúce konanie, považuje sa za neúčinnú až do právoplatného skončenia konania. Starosta je štatutár obce, na podanie výpovede nepotrebuje poverenie zastupiteľstva.
4. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 34 OZ Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1 a 2 OZ (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 37 ods. 1 a 3 OZ (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 40 ods. 1 OZ Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 685 OZ, Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 710 ods. 1 OZ, Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Podľa § 711 ods. 1. písm. d) OZ, (1) Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľa § 711 ods. 2 a 6 OZ, (2) Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. (6) Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa
doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu. Podľa § 18 ods. 2 písm. c) OZ Právnickými osobami sú jednotky územnej samosprávy.
Podľa § 20 ods. 1 OZ Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
Podľa § 13 ods.1 prvá veta zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení Starosta je štatutárnym orgánom obce.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami doručenými do spisu, opísanými v odôvodnení tohto rozhodnutia vyššie, najmä výpisom z uznesenia Obecného zastupiteľstva zo dňa 07.03.2018, listinou „Zaslanie výpovede z nájomnej zmluvy“ zo dňa 12.03.2018 a nájomnou zmluvou, ako aj celým obsahom spisového materiálu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa bola na základe nájomnej zmluvy nájomcom bytu, že bola v omeškaní s plnením nájomného viac ako 3 mesiace a že jej žalovaný jej doručil listinu označenú ako Zaslanie výpovede z nájomnej zmluvy (ďalej len „Zaslanie výpovede“) spolu s prílohou - výpisom z uznesenia Obecného zastupiteľstva. Žalovaný uvádzal, že listinou označenou ako Zaslanie výpovede, bola daná žalobkyni výpoveď, pričom žalobkyňa uvádzala, že táto nespĺňa predpoklady pre platnú výpoveď, a to pre absenciu prejavu vôle, ktorá má z dôvodu požiadavku písomnej formy spôsobovať neplatnosť výpovede.
6. Žaloba na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu predstavuje žalobu o určenie právnej skutočnosti, pričom možnosť domáhať sa neplatnosti výpovede vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je § 711 ods. 6 OZ. Výpoveď bola žalobkyni doručená 14.03.2018, žaloba bola podaná 14.06.2018, teda v zákonnej 3-mesačnej lehote.
7. Keďže boli splnené podmienky pre podanie žaloby, súd pristúpil k skúmaniu platnosti výpovede a dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne a preto súd žalobu zamietol. Listina označená ako Zaslanie výpovede je dostatočne určitá, obsahuje všetky náležitosti platnej výpovede a z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ňou mienil podať výpoveď. Zákonodarca výslovne pripustil, že právne úkony nie je nevyhnutné vykladať len podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Žalobkyňa napáda platnosť výpovede pre formálnu chybu prejavu vôle, keď žalovaný uviedol, že zasiela výpoveď, ktorá bola daná uznesením obecného zastupiteľstva, táto listina okrem uvedeného nedostatku obsahuje všetky náležitosti výpovede, t.j. kto dáva výpoveď, komu, z akej zmluvy, ako aj jednoznačné skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu. Hoci súd pripúšťa, že z formálneho hľadiska má takto podaná výpoveď nedostatky, jednoznačne súdu vyplýva vôľa žalovaného dať žalobkyni výpoveď, pričom takáto vôľa nie je v rozpore s jej prejavom obsiahnutým v zaslanej listine. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani požiadavka písomnej formy, keď takáto požiadavka sama o sebe nevylučuje použitie príslušných ustanovení OZ o výklade právnych úkonov. Súd sa stotožňuje s tvrdeniami žalobkyne týkajúcimi sa sprísnených požiadaviek na výpoveď bytu, tieto sa však týkajú prevažne výpovedných dôvodov a ich jednoznačného skutkového vymedzenia, ktoré nie je možné dodatočne meniť. V prejednávanom prípade však nebola sporná existencia výpovedného dôvodu ani jeho vymedzenie v spornej listine, rovnako súd považuje jeho vymedzenie v danej listine za dostatočné pre splnenie požiadavku platnosti výpovede. Súd v tejto súvislosti uvádza, že rozporovanie platnosti všetkých právnych úkonov z dôvodu formálnych nedostatkov by bolo v rozpore s princípom právnej istoty, keď pri výklade právnych úkonov je súd povinný preferovať taký výklad, ktorý je v prospech platnosti právneho úkonu, pokiaľ nie je vyslovene v rozpore s jazykovým vyjadrením, čo v prejednávanom prípade nie je. Preferencia výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti vyplýva o.i. aj z nálezu Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014, v zmysle ktorého prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.
8. K námietke žalobkyne týkajúcej sa absencie poverenia starostu obecným zastupiteľstvom na podanie výpovede súd uvádza, že starosta je štatutárnym orgánom žalovanej a na podanie výpovede nepotrebuje poverenie obecného zastupiteľstva.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP (1) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania v pomernej časti. Súd však žalovanému s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP a čl. 17 CSP nárok na náhradu trov konania vo výroku II. rozsudku nepriznal, pretože žalovaný výslovne uviedol, že náhradu trov konania nežiada. Súd mal pritom za to, že v súlade s čl. 17 CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).