Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/87/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, C., právne zastúpená JUDr. Michalom Antalom, PhD., advokátom, so sídlom Hlavná 13, Trnava, proti žalovanému: Obec Brestovany, IČO: 00 312 312, so sídlom J. Nižnanského 6, Brestovany, o neplatnosť výpovede z nájmu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14. júna 2021, č.k. -65, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním žalobu zamietol (výrok I.) a zároveň žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok II.). Svoje rozhodnutie súd právne posúdil podľa ust. , , , , , , , , , , , , , , , , , Čl. 4 ods. 1, , Čl. 17 (ďalej len „“), veta prvá o obecnom zriadení a vecne dôvodil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.06.2018 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že výpoveď z nájmu bytu doručená žalobkyni dňa 14.03.2018 je neplatná. Dôvodila tým, že dňa 14.03.2018 jej bol zaslaný list označený ako „Zaslanie výpovede z nájomnej zmluvy“, ku ktorému bol priložený výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva, v ktorom sa konštatuje, že výpoveď bola schválená. V konaní uviedla, že podaná výpoveď má formálne nedostatky a nebola dodržaná písomná forma výpovede. Výpoveď je neurčitá a nie je ani jasné, ktorý z doručených dokladov má výpoveď vôbec predstavovať. Zastupiteľstvo síce schválilo výpoveď, ale ju reálne nedalo a starosta na to ani nebol poverený. Žalovaný v konaní uviedol, že forma výpovede bola dodržaná. Žalobkyni bola doručená listina, ktorej súčasťou bol výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva, v ktorom oznámení je identifikovaný nájomný vzťah, dôvod výpovede, tento bol vymedzený jasne a zrozumiteľne. Žalobkyni bola dňa 28.08.2020 opätovne daná výpoveď pre neplatenie nájomného, žalobkyni bola zaslaná dňa 31.08.2020, ktorá sa dňa 22.09.2020 vrátila žalovanému ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa bola na základe nájomnej zmluvy nájomcom bytu, že bola v omeškaní s plnením nájomného viac ako 3 mesiace, a že žalovaný jej doručil listinu označenú ako Zaslanie výpovede z nájomnej zmluvy spolu s prílohou - výpisom z uznesenia obecného zastupiteľstva. Žalovaný uviedol, že listinou označenou ako Zaslanie výpovede, bola daná žalobkyni výpoveď, pričom žalobkyňa uviedla, že táto nespĺňa predpoklady pre platnú výpoveď, a to pre absenciu prejavu vôle, ktorá má z dôvodu požiadavky písomnej formy spôsobovať neplatnosť výpovede. Súd prvej inštancie

po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne a preto súd žalobu zamietol. Listina označená ako Zaslanie výpovede je dostatočne určitá, obsahuje všetky náležitosti platnej výpovede a z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ňou mienil podať výpoveď. Žalobkyňa napadla platnosť výpovede pre formálnu chybu prejavu vôle, keď žalovaný uviedol, že zasiela výpoveď, ktorá bola daná uznesením obecného zastupiteľstva. Táto listina okrem uvedeného nedostatku obsahuje všetky náležitosti výpovede, t.j. kto dáva výpoveď, komu, z akej zmluvy, ako aj jednoznačné skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu. Súd pripustil, že z formálneho hľadiska má takto podaná výpoveď nedostatky, avšak z uvedeného súdu jednoznačne vyplýva vôľa žalovaného dať žalobkyni výpoveď, pričom takáto vôľa nie je v rozpore s jej prejavom obsiahnutým v zaslanej listine. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani požiadavka písomnej formy, keď takáto požiadavka sama o sebe nevylučuje použitie príslušných ustanovení o výklade právnych úkonov. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdeniami žalobkyne týkajúcimi sa sprísnených požiadaviek na výpoveď z nájmu bytu, tieto sa však týkajú prevažne výpovedných dôvodov a ich jednoznačného skutkového vymedzenia, ktoré nie je možné dodatočne meniť. V prejednávanom prípade však nebola sporná existencia výpovedného dôvodu, ani jeho vymedzenie v spornej listine, rovnako súd považoval jeho vymedzenie v danej listine za dostatočné pre splnenie požiadavky platnosti výpovede. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že rozporovanie platnosti všetkých právnych úkonov z dôvodu formálnych nedostatkov by bolo v rozpore s princípom právnej istoty, keď pri výklade právnych úkonov je súd povinný preferovať taký výklad, ktorý je v prospech platnosti právneho úkonu, pokiaľ nie je vyslovene v rozpore s jazykovým vyjadrením, čo v prejednávanom prípade nie je. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 01.04.2015. K námietke žalobkyne týkajúcej sa absencie poverenia starostu obecným zastupiteľstvom na podanie výpovede súd konštatoval, že starosta je štatutárnym orgánom žalovanej a na podanie výpovede nepotrebuje poverenie obecného zastupiteľstva. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania a to podľa v spojení s tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný výslovne uviedol, že náhradu trov konania nežiada.

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. V odvolaní uviedla, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny a žiadala, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná jej náhradu trov konania. Uviedla, že nesúhlasí s právnym posúdením súdom, keď súd zaujal právny názor, že listina označená ako Zaslanie výpovede je dostatočne určitá, obsahuje všetky náležitosti platnej výpovede a z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ňou mienil podať výpoveď. Súd prvej inštancie výkladom ust. a dospel k tomu, že výpoveďou má byť práve predmetný sprievodný list. V ňom sa však uvádza, že „V prílohe Vám zasielam uznesenie Obecného zastupiteľstva v Brestovanoch zo dňa 23.02.2018, ktorým Vám bola daná výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 23.11.2011.“ Žalovaný teda tvrdí, že výpoveď bola daná uvedeným uznesením obecného zastupiteľstva. Žalobkyňa má za to, že výklad súdu, že výpoveďou má byť sprievodný list, je preto evidentne nesprávny a rozporný so zákonom a taktiež v rozpore so samotnou vôľou žalovaného. Taktiež má za to, že uvedený sprievodný list vôbec neobsahuje prejav vôle, ktorým by sa mal nájomný vzťah skončiť. Namietala tiež, že uvedené uznesenie jej nikdy doručené nebolo a nepozná jeho obsah. Bol je doručený len výpis z uznesenia, ktorý však podľa názoru žalobkyne v žiadnom prípade nespĺňa predpoklady na platnú výpoveď. Zotrvala na tom, že zo strany žalovaného nebola daná výpoveď, ktorá by spĺňala zákonné náležitosti pre jej platnosť. Záverom poukázala na to, že podľa jej názoru je rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozpore s princípom právnej istoty, keď súd umožňuje nahrádzať závažné formálne nedostatky výkladom. Má za to, že takýto postup je v právnom štáte neprijateľný.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a argumentáciu žalobkyne v podanom odvolaní považuje za účelovú. Prejav vôle žalovaného bol konformný s jeho písomným vyjadrením, a preto súd posúdil správne právny úkon výpovede ako platný. Žalovaný je toho názoru, že výpoveď bola daná zo zákonného dôvodu, ktorý nebol dodatočne menený, pričom výpoveď bola riadnym spôsobom v obecnom zastupiteľstve prerokovaná a žalobkyni oznámená. Napriek tomu, že žalobkyňa sa cestou oddlženia podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení zbavila dlhov aj voči Obci Brestovany (uznesenie OS Trnava, sp. zn. ), naďalej neplatila nájomné spojené s užívaním predmetného bytu, z ktorého dostala výpoveď. Žalovanej bola preto dňa 28.08.2020 opätovne daná výpoveď z nájmu, ktorá bola prerokovaná, schválená na zasadnutí Obecného zastupiteľstva Obce

Brestovany a žalobkyni zaslaná na jej adresu s tým, že táto si ju neprevzala. Zásielka sa Obci Brestovany dňa 22.09.2020 vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, preto s poukazom na ust. v spojení s a výpoveď sa považuje za riadne doručenú a oznámenú, aj keď sa žalobkyňa o nej nedozvedela. Žalovaný podotkol, že ak by aj výpoveď zo dňa 14.03.2018 bola súdom označená za neplatnú, platí druhá výpoveď, z čoho vyplýva, že žalobkyňa, či už dobrovoľne alebo nútene, bude musieť byt opustiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá.

Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie odvolací súd odkazuje na správne písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď navyše odvolateľka neuviedla v odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

7. Predmetom tohto sporu teda bolo určenie (ne)platnosti výpovede z nájmu bytu, ktorú dal žalovaný ako prenajímateľ žalobkyni ako nájomníčke listom zo dňa 12.03.2018 a ktorú skutkovo založil na skutočnosti, že žalobkyňa riadne neplatila nájom od februára 2017. Žalobkyňa vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti zopakovala svoje námietky a argumenty prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal, keď poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, na zodpovedajúcu právnu úpravu, a tiež na právne závery Ústavného súdu SR, ku ktorým dospel ústavný súd v náleze, sp. zn. zo dňa 01.04.2015, preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. Odvolací súd je taktiež toho názoru, že každé podanie je treba posudzovať podľa jeho obsahu a z obsahu listu žalovaného zo dňa 12.03.2018 a jeho prílohy je zjavné, že žalovaný dáva výpoveď z nájomnej zmluvy pre neplatenie nájomného. Prvoinštančný súd sa správne vysporiadal s formálnymi aj hmotnoprávnymi aspektmi platnosti výpovede. Preto z tohto hľadiska neobstoja námietky žalobkyne, že by výpoveď z nájmu obsahovala určité formálne nedostatky, ktoré by ju mali sankcionovať ako neplatný právny úkon.

8. Podľa Čl. 11 ods. 1 úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

9. Podľa každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Toto ustanovenie tak predstavuje dôležité interpretačné pravidlo, podľa ktorého každé podanie je nutné posudzovať podľa jeho obsahu, teda podľa toho, ako bolo navonok prejavené, nie podľa toho, ako bolo označené v nadpise alebo či medzi uskutočneným podaním a tvrdenou vnútornou vôľou konajúcej osoby je skutočný súhlas. Zmyslom tohto ustanovenia je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase uskutočnenia podania. Pre posúdenie podaní preto nie je významné, ako ich strana označila, že ich označila nesprávne alebo, že ich neoznačila vôbec, ani to, aký obsah im strana prisudzuje. Súd vždy posúdi obsah a zmysel podania a uskutoční záver, o aký úkon sa z tohto hľadiska jedná. Pri posudzovaní podania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému podaniu dávať iný význam,

než ktorý zodpovedá obsahu podania, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v podaní použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu podania.

10. Odvolací súd zastáva názor, že výklad a používanie citovaných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo strán sporu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a všeobecný súd musí citované zákonné ustanovenia vykladať v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že ochrana ohrozených alebo porušených právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (Čl. 2 ).

11. Súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie zamerané na zistenie všetkých skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne, ktorou sa domáhala proti žalovanému určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu danej jej žalovaným, ako aj pre posúdenie opodstatnenosti argumentácie žalovaného, na ktorej založil svoju obranu v spore. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď listinu žalovaného zo dňa 12.03.2018 označenú ako Zaslanie výpovede z nájomnej zmluvy a prílohu, ktorou bolo uznesenie Obecného zastupiteľstva Obce Brestovany zo dňa 23.02.2018 posudzoval podľa obsahu. Z uvedeného, súdu jednoznačne vyplýva vôľa žalovaného dať žalobkyni výpoveď, pričom takáto vôľa nie je v rozpore s jej prejavom obsiahnutým v zaslanej listine. Listina označená ako Zaslanie výpovede je dostatočne určitá, obsahuje všetky náležitosti platnej výpovede a z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ňou mienil podať výpoveď. Súd prvej inštancie teda správne skúmal a aj uzavrel splnenie formálnych a materiálnych podmienok platnosti výpovede z nájmu bytu.

12. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

13. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď mal za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací rozhodol podľa v spojení s a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal ich náhradu v rozsahu 100 %.

15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti .