Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Odi-3-2019.pdf
PDF · 111.52 KB
Case nature
Area
Subarea
36Odi/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: Obec Brestovany, J. Nižňanského 6, 919 27 Brestovany, zastúpená: Q.e, proti žalovanej: A. o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania prebiehajúcom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 40C/49/2018 s a z a m i e t a .
III. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.10.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil oddlženie dlžníčky AV.j vzhľadom na jej nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. a), písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. a s účinkami podľa § 166f ods. 2 prvá veta zákona ě. 7/2005 Z.z. V žalobe uviedol, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 25OdK/194/2019 zo dňa 8.7.2019. ktoré bolo uverejnené v OV č. 134/2019 zo dňa 15.7.2019 vyhlásil konkurz na majetok žalovanej. Uznesením bola za konkurznú správkyňu ustanovená JUDr. Barbora Volárová. Dňa 13.9.2019 bolo v OV č. 177/2019 uverejnené oznámenie konkurznej správkyne zo dňa 10.9.2019, že nebol zistený žiaden majetok dlžníka (žalovanej), ktorý by podliehal konkurzu. Dňa 3.10.2019 bolo v OV č. 191/2019 uverejnené oznámenie konkurznej správkyne o tom, že sa konkurz vedený na majetok dlžníka (žalovaného) končí a zrušuje z dôvodu, že na základe prešetrenia majetkových pomerov dlžníka správkyňou nebol zistený žiadny majetok, ktorý by podliehal konkurzu. Žalovaná má voči Obci Brestovany titulom Zmluvy o finančnom vyrovnaní v súvislosti s nájmom obecného majetku zo dňa 23.11.2011 pohľadávku v celkovej výške 20.343,11 eur, ktorú v zozname majetku a ani neskôr konkurznej správkyni, už počas prebiehajúceho konkurzu, neuviedla, hoci o nej vedela alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti musela vedieť. Táto pohľadávka nie je majetkom nepatrnej hodnoty a mohla slúžiť k uspokojeniu veriteľov (vrátane žalobcu), pokiaľ by došlo k naplneniu podmienok vrátenia odplaty podľa čl. V Zmluvy. K tomu už aj došlo, nájomný vzťah, na ktorého existenciu je záväzok žalobcu finančnú odplatu podľa Zmluvy žalovanému vyplatiť naviazaný, totiž žalobca so žalovaným rozviazal výpoveďou ešte dňa 12.3.2018 (teda dávno pred začatím konkurzného konania) a vývoj smeruje, minimálne od prevzatia výpovede (14.3.2018), k jeho predčasnému ukončeniu, t. j. je tu predpoklad vzniku povinnosti vyplatiť, zo strany žalobcu časť, deponovaných finančných prostriedkov k rukám žalovanej v peniazoch (po zrazení nedoplatkov). Dlh je v súčasnosti na úrovni cca 2800 eur (k 30.9.2019), t. j. žalovanej zostávajú po vyplatení v peniazoch ešte stále vysoké finančné prostriedky, ktoré nie sú nepatrné. Žalovaná, podľa mienky žalobcu, naplnila svojím konaním, t. j. neuvedením tejto veľmi významnej skutočnosti a súvisiacich okolností, podmienky nepoctivého zámeru.
2. Správkyňa JUDr. Barbora Volárová vo vyjadrení k žalobe zo dňa 8.11.2019 na základe výzvy súdu (č.l. 26 spisu) uviedla, že Obec Brestovany bola dlžníčkou uvedená v zozname veriteľov zo dňa 19.6.2019, ktorý bol prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalobca Obec Brestovany si neprihlásil svoju pohľadávku voči dlžníčke u správcu po vyhlásení konkurzu. V zozname aktuálneho majetku dlžníka zo dňa 29.4.2019, ktorý bol prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu, dlžníčka vyhlásila, že v súčasnosti nevlastní žiaden aktuálny majetok. V zázname o podaní vysvetlenia a poučení, ktorý správkyňa vyhotovila pri vypočutí dlžníčky dňa 27.8.2019, žalovaná po poučení správkyňou vyhlásila, že nemá žiaden majetok väčšej hodnoty, nehnuteľný ani hnuteľný. Zároveň uviedla, že býva sama v prenajatom obecnom byte v E.. Pri vypočutí správkyňou dlžníčka neuviedla, že by bola vo výpovednej dobe z nájomnej zmluvy na obecný byt, resp. že by nájom bol ukončený, ani neuviedla, že by mala peňažnú pohľadávku voči tretej osobe. Na základe dlžníčkou uvedených vyhlásení správkyňa oznamom v Obchodnom vestníku č. 191/2019 zo dňa 3.10.2019 zrušila konkurz na majetok dlžníčky z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Konkurz bol zrušený dnom 4.10.2019. Mailom zo dňa 17.10.2019 ju žalobca informoval, že dlžníčka disponuje na základe Zmluvy o finančnom vysporiadaní v súvislosti s nájmom obecného majetku zo dňa 23.11.2011 pohľadávkou voči Obci Brestovany v celkovej výške 20.343,11 eur. Zároveň jej žalobca zaslal sken predmetnej zmluvy. O výpovedi nájomnej zmluvy zo strany žalobcu nebola informovaná, preto v odpovedi na mail žalobcovi uviedla, že podľa jej názoru zo Zmluvy bez ďalšieho nevyplýva existencia majetku dlžníčky ku dňu vyhlásenia konkurzu (§167h ZKR) ani vo forme peňažných prostriedkov ani vo forme peňažnej pohľadávky. Po oboznámení sa s prílohami žaloby konštatuje, že existencia majetku, ktorý podľa žalobcu mala dlžníčka zatajiť a neuviesť v zozname majetku ani neskôr správkyni, a ktorý má spočívať v pohľadávke voči Obci Brestovany sa jej naďalej javí ako sporná. V deň vyhlásenia konkurzu dňa 16.7.2019 peňažná pohľadávka dlžníčky voči žalobcovi neexistovala, keďže nebola splnená podmienka vzniku nároku na vrátenie odplaty v zmysle Článku V. ods. 1) písm. a), b) alebo c) Zmluvy, nakoľko nedošlo k zániku nájomného vzťahu ani jedným z uvedených spôsobov.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.11.2019 (č.l. 32 spisu) uviedla, že so žalobou nesúhlasí, žiadny nepoctivý zámer nemala. Potrebovala svoje dlhy riešiť a žiadny iný spôsob neexistoval nakoľko je dôchodkyňou a jej dôchodok nepostačuje na úhradu žiadnych dlhov. Do konkurzu uviedla všetky svoje dlhy, ktoré mala. Nič nezamlčala.
4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.2.2020 uviedol, že v žalobe nespochybňoval, že žalovaná neuviedla v rámci oddlžovacieho konania všetky svoje dlhy (resp. všetkých veriteľov), spochybnil, že neuviedla svoje pohľadávky (aktíva). Žalovaná v zmysle Zmluvy o finančnom vysporiadaní v súvislosti s nájmom obecného majetku zo dňa zo dňa 23.11.2011 konkrétne článku V. ods. 1 písm. a) má nárok na vrátenie odplaty v zmysle čl. III. ods. 1 (t. j. 20.343, 11 eur) od prenajímateľa (Obce E.), v prípade zániku nájomného vzťahu výpoveďou nájomcu. Obec E. (presnejšie obecné zastupiteľstvo) ako prenajímateľ, vzhľadom na to, že žalovaná v pozícii nájomcu neuhrádzala dlhodobo nájomné, čím porušila bod čl. V. ods. 4 písm. a) Nájomnej zmluvy zo dňa 23.11.2011 dňa 28.2.2018 schválila výpoveď Nájomnej zmluvy a listom zo dňa 12.3.2018, ktorý si žalovaná prevzala dňa 14.3.2018. Žalovaná však žalobou doručenou na OS Trnava dňa 14.6.2018 (prijaté pod sp. zn. 40C/49/2018) napadla platnosť výpovede v lehote 3 mesiacov (§ 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka), v dôsledku čoho účinky výpovede nenastali, resp. nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu. Predmetné súdne konanie na OS Trnava stále prebieha a nie je tak právoplatne skončené, čo znamená, že účinky výpovede, ešte nenastali, a preto by sa zdanlivo mohlo rezumovať, že žalovanej ani nevzniklo právo na vyplatenie odplaty a preto voči Obci E. takúto pohľadávku formálne v čase vyhlásenia oddlženia konkurzom nemala, a vlastne ani doteraz nemá. Žalovaná však mala v zozname majetku v osobitne na to určenej kolónke (..Súdne spory súvisiace s majetkom") uviesť, že prebieha súdny spor (sp. zn. 40C/49/2018), ktorý môže mat' súvis s jej majetkom (odplatou vo výške 20.343,11 eur), ktorý potencionálne spadá do konkurznej podstaty, a to konkrétne z toho dôvodu, že nebolo možné v čase podania žiadosti o oddlženie vylúčiť, že ak v tomto súdnom spore nebude úspešná t. j. výpoveď z nájmu bude súdom uznaná za platnú, vznikne jej právo na jej výplatu (po odrátaní nedoplatkov voči prenajímateľovi - Obci E.) a tým bude mať k dispozícii zostatkovú peňažnú čiastku, ktorá sa potom po vyplatení prenajímatelom (Obcou E.) môže následne stať súčasťou konkurznej podstaty. Preto mala žalovaná aj odplatu vo výške 20.343,11 eur formálne uviesť do zoznamu majetku dlžníka, konkrétne do kolónky „Peňažná pohľadávka" a špecifikovať potencionálny právny dôvod jej vzniku. Ak by bola
žalovaná v súdnom spore sp. zn. 40C/49/2018 úspešná, právo na výplatu odplaty 20.343,11 eur jej nevznikne, a potom ani odplata do konkurznej podstaty nepatrí a ani nebude vyplatená za predpokladu, že súčasne nájomný vzťah nezanikne iným spôsobom. napr. dohodou. Ak by však žalovaná v konaní sp. zn. 40C/49/2018 úspešná nebola, právo na odplatu 20.343,11 eur by jej vzniklo a táto zostatková suma sa potom stáva súčasťou konkurznej podstaty. V tomto vzhliada žalobca potenciálne splnenie podmienok nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 7/2005 Z.z. žalovaná totiž neuviedla časť svojho majetku majúceho potenciál byt' súčasťou konkurznej podstaty, aj keď o ňom vedela alebo s prihliadnutím na okolnosti musela vedieť (ods. 2 písm. a)). resp. v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu neuviedla dôležitú informáciu aj keď vedela alebo s prihliadnutím na okolnosti musela vedieť, že ide o dôležitú informáciu (ods. 2 písm. c)). Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti je žalobca mienky, že kruciálny význam pre konanie sp. zn. 36Odi/3/2019 má výsledok konania sp. zn. 40C/49/2018 (obidve vedené na OS Trnava), pretože až od jeho výsledku je potom závislé, či bude možné odplatu 20.343,11 eur považovať za majetok potenciálne spadajúci do súpisu konkurznej podstaty. Vzhľadom k tomu žalobca navrhol súdu konanie sp. zn. 36 Odi/3/2019 prerušiť do právoplatného skončenia konania sp. zn. 40C/49/2018 vedeného na OS Trnava.
5. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného pojednávanie dňa 11.3.2020, keď v zmysle § 105 ods. 1 CSP súd doručoval zásielku (písomnosť - predvolanie, uznesenie § 167 ods. 2 CSP) podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2013 Z.z.) do aktivovanej elektronickej schránky žalobcu. Písomnosť (predvolanie) bola doručená žalobcovi dňa 30.1.2020. Žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Na zrušenie nariadeného pojednávania nebol žiaden dôvod. Súd upustil od osobného výsluchu zástupcu žalobcu, ktorého výpoveď by nezvrátila už súdom zistený skutkový stav z iných dôkazov, ktoré strany v konaní už predložili (najmä listinných) a bola by nadbytočná. Žalobca mal dostatok času predložiť alebo označiť všetky dôkazy, ktoré pokladá za nevyhnutné na preukázanie svojich tvrdení v konaní.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s pripojeným spisom sp. zn. 25OdK/194/2019, zmluvou o finančnom vysporiadaní v súvislosti s nájmom obecného majetku, výpoveďou, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
7. Žalovaná v konaní zotrvala na vyjadrení k žalobe. Potvrdila, že dňa 23.11.2011 ako nájomníčka uzatvorila so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu o finančnom vysporiadaní v súvislosti s nájmom obecného majetku. V zmysle predmetnej zmluvy podľa článku V. označeného ako „Podmienky vrátenia odplaty“ sa so žalobcom dohodli, že má nárok na vrátenie odplaty v plnej výške od prenajímateľa za podmienky podľa ods. 1. písm. a/ v prípade, ak nájomný vzťah zanikne výpoveďou nájomcu, t.j. výpoveďou z jej strany. Ona nájomnú zmluvu so žalobcom nevypovedala, žiadnu výpoveď mu neadresovala a ako vyplýva aj z listinných dôkazov, tak výpoveď z nájomnej zmluvy realizoval žalobca voči nej t.j. nájomný vzťah by mal zaniknúť výpoveďou prenajímateľa, čo však nie je dôvod na vznik nároku, na vrátenie odplaty, tak ako to mylne uvádza žalobca v žalobe. Ďalej uviedla, že spochybňuje aj samotný zánik nájomného vzťahu predmetnou výpoveďou. Na Okresný súd Trnava podala žalobu, ktorá je vedená pod sp. zn. 40C/49/2018, ktorej predmetom je určenie neplatnosti výpovede danej jej zo strany prenajímateľa žalobcu. Na základe toho má za to, že v žiadnom prípade jej nevzniklo právo na výplatu sumy 20.343,11 eur, ktorú označuje žalobca ako peňažnú pohľadávku, ktorú mala uviesť do zoznamu majetku dlžníka a ktorá mala byť zohľadňovaná aj v konkurznom konaní. Správkyni uviedla všetky pravdivé informácie, nezatajila žiaden majetok ani pohľadávky, nie je pravdou že by pri oddlžení mala nepoctivý zámer tak, ako to uvádza žalobca v žalobe. Žalobu preto pokladá za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť.
8. Zo zmluvy o finančnom vysporiadaní v súvislosti s nájmom obecného majetku zo dňa 23.11.2011 (č.l. 7 spisu) súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako budúca nájomníčka uzatvorili predmetnú zmluvu, obsahom ktorej je úprava podmienok finančných plnení v súvislosti s existenciou nájomného vzťahu medzi stranami. V zmysle čl. III. „Odplata za uzavretie Nájomnej zmluvy“ sa strany dohodli, že nájomca uhradí prenajímateľovi sumu 18.510 eur a 17-mesačné nájomné vo výške 1.833,11 eur čo celkom činí 20.343,11 eur ako osobitnú odplatu za uzatvorenie Nájomnej zmluvy. Odplata sa jej uhradením stáva majetkom prenajímateľa a nájomca má nárok na jej vrátenie len za podmienok uvedených v tejto zmluve. V zmysle článku V. zmluvy „Podmienky vrátenia Odplaty“ sa zmluvné strany
dohodli, že nájomca má nárok na vrátenie odplaty v plnej výške prenajímateľovi za podmienok a spôsobom upraveným ďalej v tomto článku a to v nasledovných prípadoch: a) Nájomný vzťah zanikne výpoveďou nájomcu, b) nájomný vzťah zanikne dohodou... c) nájomný vzťah zanikne prevodom práv a povinností z nájomnej zmluvy na tretiu osobu, ktorá vstúpi do práv a povinností nájomcu.
9. Z výpovede zo dňa 12.3.2018 (č.l. 10 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval žalovanej písomnú výpoveď v zmysle bodu V ods. 4 písm. a) Nájomnej zmluvy z dôvodu hrubého porušenia povinností najmä tým, že nebolo uhrádzané nájomné a úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Výpovedná lehota začne plynúť od 1. Dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, pričom výpovedná lehota je 3 mesiace. Z priloženej doručenky mal súd preukázané, že žalovanej bola výpoveď doručená dňa 14.3.2018.
10. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
11. Podľa § 166f ods. 2 cit. zákona právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.
12. Podľa § 166g ods. 2 cit. zákona dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.
13. Podľa § 166g ods. 5 cit. zákona poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
14. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
15. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
16. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
17. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
18. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
19. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 25OdK/194/2019 mal súd za preukázané, že tunajší súd uznesením č.k. 25OdK/194/2019 -12 zo dňa 8.7.2019 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: A.á a ustanovil za správcu JUDr. Barboru Volárovú. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 134/2019 dňa 15.7.2019, t.j. účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 16.7.2019.
20. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná pri oddlžení nemala poctivý zámer ak v zozname majetku neuviedla na tunajšom súde prebiehajúci súdny spor (sp. zn. 40C/49/2018), ktorý môže mať súvis s jej majetkom (odplatou vo výške 20.343,11 eur), ktorý potencionálne spadá do konkurznej podstaty a neuviedla do zoznamu majetku ani odplatu vo výške 20.343,11 eur. Žalovaná poprela, že pri oddlžení nemala poctivý zámer. Vzhľadom k tomu bolo nutné túto spornú skutočnosť (nepoctivý zámer žalovanej pri oddlžení) posúdiť a vyhodnotiť, či ju žalobca v konaní preukázal alebo nie.
21. Nebolo v konaní sporné že žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako budúca nájomníčka uzatvorili dňa 23.11.2011 písomnú Zmluvu o finančnom vysporiadaní v súvislosti s nájmom obecného majetku, obsahom ktorej je úprava podmienok finančných plnení v súvislosti s existenciou nájomného vzťahu medzi stranami. V zmysle čl. III. zmluvy sa strany dohodli, že nájomca uhradí prenajímateľovi sumu 18.510 eur a 17-mesačné nájomné vo výške 1.833,11 eur čo celkom činí 20.343,11 eur ako osobitnú odplatu za uzatvorenie Nájomnej zmluvy. Odplata sa jej uhradením stáva majetkom prenajímateľa a nájomca má nárok na jej vrátenie len za podmienok uvedených v tejto zmluve. V zmysle článku V. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomca má nárok na vrátenie odplaty v plnej výške prenajímateľovi za podmienok a spôsobom upraveným ďalej v tomto článku a to v nasledovných prípadoch: a) Nájomný vzťah zanikne výpoveďou nájomcu, b) nájomný vzťah zanikne dohodou... c) nájomný vzťah zanikne prevodom práv a povinností z nájomnej zmluvy na tretiu osobu, ktorá vstúpi do práv a povinností nájomcu. Dňa 14.3.2018 bola žalovanej doručená písomná výpoveď žalobcu ako prenajímateľa v zmysle bodu V ods. 4 písm. a) Nájomnej zmluvy z dôvodu hrubého porušenia povinností najmä tým, že nebolo uhrádzané nájomné a úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace.
22. V konaní je tak preukázané, že vznik pohľadávky na vrátenie odplaty sa v zmysle zmluvy nespája so zánikom nájomného vzťahu výpoveďou prenajímateľa (žalobcu) ale iba výlučne s výpoveďou nájomcu (žalovanej), čo dokonca potvrdzuje aj sám žalobca vo svojom vyjadrení kde uvádza: „Žalovaná v zmysle Zmluvy o finančnom vysporiadaní konkrétne článku V. ods. 1 písm. a) má nárok na vrátenie odplaty v zmysle čl. III. ods. 1 (t. j. 20.343, 11 eur) od prenajímateľa (Obce E.), v prípade zániku nájomného vzťahu výpoveďou nájomcu“. Preto je pre súd nepochopiteľné keď žalobca zamieňa výpoveď žalovanej (nájomcu) s výpoveďou žalobcu (prenajímateľa), s ktorou výpoveďou a zánikom nájmu práve z tohto dôvodu zmluva nárok na vrátenie odplaty nespája. Žalovaná preukázateľne žiadnu výpoveď žalobcovi nedala. Preto v zmysle zmluvy žalovanej nevznikla žiadna pohľadávka (nárok), prípadne ani nevznikne potom čo nastanú účinky výpovede po skončení súdneho konania, predmetom ktorého je posúdenie neplatnosti resp. platnosti výpovede. Žalovanej tak nevznikla a ani nevznikne žiadna pohľadávky, ktorý mala byť ňou uvedená v zozname majetku predkladaným k návrhu na oddlženie, a ktorú mala
uviesť správkyni. K rovnakému názoru o neexistencii pohľadávky dospela aj správkyňa, keď vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že nebola naplnená žiadna podmienka vzniku nároku na vrátenie odplaty v zmysle bodu V ods. 4 písm. a),b),c), nakoľko k zániku nájomného vzťahu nedošlo ani jedným z uvedených spôsobov (prípadov).
23. Na základe vykonaného dokazovanie dospel súd k záveru, že žalovaná v konaní dostatočne preukázala a vyvrátila tvrdenia žalobcu o tom, že pri oddlžení nemala poctivý zámer. Žalovaná nemala pohľadávku (a to ani potenciálnu) titulom vrátenia odplaty v zmysle článku V. ods. 1. písm. a) Zmluvy o finančnom vysporiadaní ako v konaní tvrdil žalobca, a preto ju ani nemohla uviesť do zoznamu majetku. Rovnako tak ak správkyni existenciu danej pohľadávky neuviedla, keďže neexistuje, tak opäť neuviedla nepravdivú dôležitú informáciu, nezatajila dôležitú informáciu a tak nekonala s nepoctivým zámerom, nie je naplnená skutková podstata § 166g ods. 2 písm. a) a c ZKR, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
24. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
25. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
26. Podaním zo dňa 28.2.2020 žalobca navrhol prerušenie daného konania do právoplatného skončenia konania tunajšieho súdu sp. zn. 40C/49/2018, predmetom ktorej je určenie neplatnosti výpovede žalobcu z nájomnej zmluvy. Podľa žalobcu môže nastať situácia, že v prípade ak súd v konaní sp. zn. 40C/49/2018 žalobu zamietne, nastanú účinky výpovede a žalobkyni vznikne nárok na vrátenie odplaty, ktorá môže byť súčasťou konkurznej podstaty a preto podľa názoru žalobcu prebieha iní súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní sp. zn. 36Odi/3/2019. Súd sa však z názorom žalobcu nestotožňuje. V konaní tunajšieho súdu sp. zn. 40C/49/2018 sa nerieši žiadna zásadná a rozhodujúca otázka, ktorá by mohla, pri právnom posúdení súdu ako je uvedené vyššie, mať akýkoľvek význam pre rozhodnutie súdu v konaní sp. zn. 36Odi/3/2019. Výsledok konania sp. zn. 40C/49/2018 nemá absolútne žiaden vplyv na rozhodnutie v konaní sp. zn. 36Odi/3/2019, nakoľko aj v prípade, ak by bola výpoveď žalobcu z nájmu súdom vyhodnotená ako platná, tak s výpoveďou žalobcu zmluva o finančnom vysporiadaní vznik nároku na vrátenie odplaty, vznik pohľadávky majúcej byť súčasťou konkurznej pohľadávky, nespája. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania prebiehajúcom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 40C/49/2018 je nedôvodný, a preto ho súd v zmysle § 162 ods. 3 CSP zamietol v rozhodnutí vo veci samej.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej nepriznal ich náhradu, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli. V prípade ak by žalovanej nejaké trovy konania vznikli a bola by si ich uplatnila, tak by súd žalovanej priznal ich plnú náhradu, keďže bola v konaní procesne plne úspešná.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“