Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/49/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: Mesto Banská Bystrica, ul. Československej armády 26, Banská Bystrica 974 01, IČO: 00 313 271, proti žalovanému: EUBIRAC a.s., Podunajská 23, Bratislava 821 06, IČO: 35 683 066, zast. advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra 949 01, o zaplatenie 67.500,- EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.5.2020 domáhal zaplatenia sumy 67.500,- EUR s prísl. (úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 7.5.2016 do zaplatenia), titulom neuhradenia vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom bola uzatvorená Zmluva o dielo č. XXXX/XXXX/ORI-J. na realizáciu prác: „P. E. B. - P. T. T. - stavebné práce“. Predmetom Zmluvy bolo zhotovenie diela, spočívajúce v realizácii stavebných prác, súvisiacich so zvyšovaním energetickej efektívnosti a modernizácii sociálneho zariadenia, a to na objektoch: a) P. E. B. (P.), S. K. Č.. XX, XXX XX T. T., b) C. Z.Ý. J., P. K.. XX-XX, XXX XX T. T. (ďalej len „Dielo“). Následne v zmysle ponuky spracovanej na základe priameho rokovacieho konania zo dňa 28.8.2013, strany sporu uzatvorili dňa 26.9.2013 Zmluvu o dielo Č.. XXXX/XXXX/PS-H. XXXX na realizáciu prác: Doplňujúce a nové stavebné práce vyplývajúce z nepredvídateľných okolností súvisiace s realizáciu stavby „P. E. B. - P. T. T.). K protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu Diela ako celku došlo dňa 31.12.2013. Podaním č. H.. R. - XXXXXX/XXXX zo dňa 14.11.2014 označeným ako „Uplatnenie reklamácie vád zhotoveného diela

- Zmluva o dielo č. XXXX/XXXX/ORI-J. a Zmluva o dielo č. XXXX/XXXX/PS-H.“., ktoré podanie bolo žalovanému riadne doručené dňa 18.11.2014, uplatnil reklamáciu, v zmysle ktorej žalovanému oznámil, že Dielo vykazuje vady podliehajúce záruke. V rámci predmetnej reklamácie reklamoval niekoľko existujúcich vád Diela. Podaním zo dňa 25.11.2014, doručeným mu dňa 27.11.2014, označeným ako „ZoD č. XXXX/XXXX/ORI-J. P. E. B. - P. T. T. - odpoveď na uplatnenie reklamácie vád zhotoveného diela“ žalovaný jednoznačne deklaroval, že reklamovanú vadu uznáva s tým, že táto bude odstránená v lehote 14 dní. Podaním č. Pr. V - XXXXXX/XXXX zo dňa 2.9.2015 označeným ako „Uplatnenie reklamácie vád zhotoveného diela - Zmluva o dielo č. XXXX/XXXX/ORI-J. a Zmluva o dielo č. XXXX/XXXX/PS- H.“, ktoré podanie bolo žalovanému riadne doručené dňa 9.9.2015, uplatnil reklamáciu, v zmysle ktorej žalovanému oznámil, že Dielo vykazuje vady podliehajúce záruke. V rámci predmetnej reklamácie

reklamoval niekoľko existujúcich vád Diela. Podaním č. PR. R. - XXXXXXX/XXXX zo dňa 3.3.2016 označeným ako „Posledná výzva na odstránenie reklamovaných vád“, vyzval žalovaného na okamžité odstránenie opakovane reklamovaných (a ďalších) vád Diela a upozornil žalovaného na následky, ktoré mu v dôsledku porušenia jeho zmluvných povinností zo zmluvy vyplývajú. Podaním zo dňa 25.11.2014, doručeným mu dňa 27.11.2014, označeným ako „ZoD č. XXXX/XXXX/ORI-J. P. E. B. - P. T. T. - odpoveď na uplatnenie reklamácie vád zhotoveného diela“ žalovaný jednoznačne deklaroval, že reklamovanú vadu uznáva s tým, že táto bude odstránená v lehote 14 dní. Reklamované vady žalovaný odstránil dňa 31.3.2016. V súvislosti s omeškaním odstránenia vád uplatnil u žalovaného zmluvnú pokutu, ktorú mu vyúčtoval faktúrou č. faktúrou č. 7420160070 zo dňa 22.4.2016 na sumu 47.700,- EUR s termínom splatnosti dňa 6.6.2016 a č. 7420160071 zo dňa 22.4.2016 na sumu 19.800,- EUR s termínom splatnosti dňa 6.6.2016. Podaním zo dňa 28.4.2016 zn. Ing. MS1621/2016 mu žalovaný vrátil predmetné faktúry s odôvodnením, že ich neuznáva a zároveň spochybnil uplatnenú pohľadávku čo do základu a výšky. Predmetné faktúry opätovne zaslal žalovanému, a to v prílohe podania zo dňa 16.5.2016 označeného ako „Vrátenie faktúry - odpoveď“. Oznámením zo dňa sa obrátil na žalovaného s výzvou na mimosúdne urovnanie pohľadávky, na tú však žalovaný nereagoval a pohľadávku do dnešného dňa neuhradil.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím povereného zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa s dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 19.8.2011 uzavretá Zmluva o č. XXXX/XXXX/ORI-J. na realizáciu prác: „P. E. B. - P., T. T. - J. H.“ a dňa 26.9.2013 Zmluva o dielo č. XXXX/XXXX/PS-H. XXXX na realizáciu prác: Doplňujúce a nové stavebné práce vyplývajúce z nepredvídateľných okolností súvisiace s realizáciou stavby „P. E. B. - P., T. T.. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí prác č. XXXX/X/ XXXX/XX/XX/XXXX vyplýva, že dielo bolo dňa 31.12.2013 žalovaným odovzdané žalobcovi. Žalobca listami zo dňa 14.11.2014 a 2.9.2015 reklamoval u žalovaného vady diela, ktoré žalovaný listami zo dňa 14.3.2016 a 17.3.016 uznal. Žalobca žalovanému vyúčtoval zmluvnú pokutu faktúrou č. 7420160070 zo dňa 22.4.2016 na sumu 47.700,- EUR a faktúrou č. 7420160071 zo dňa 22.4.2016 na sumu 19.800,- EUR.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetom nároku žalobcu je zmluvná pokuta v zmysle bodu 9.1 Zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX/ORI-J. zo dňa 19.8.2011, v zmysle ktorého mal ako zhotoviteľ platiť zmluvnú pokutu v sume 100,- EUR za každý deň omeškania s odstránením vady. Podľa žaloby a jej príloh išlo konkrétne o dve vady, pričom odstránenie jednej malo trvať 477 dní a odstránenie druhej reklamovanej vady malo trvať 198 dní. Obe vady mali byť odstránené najneskôr dňa 31.3.2016. Žaloba bola na súd doručená dňa 6.5.2020. Žalovaný neuznáva nárok žalobcu v plnom rozsahu. Žalobca nepreukázal vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Za súčasnej dôkaznej situácie popiera nárok žalobcu, nakoľko tento neuniesol dôkazné bremeno o existencii platného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. V prípade ak súd posúdi, že žalobca má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, tak voči tomuto nároku vznáša námietku premlčania. V prípade, ak sa žalobca domáha nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie s odstránením vád, tak v zmysle a v nadväznosti na judikatúru (napr. NS SR sp. zn. alebo NS ČR , ) premlčacia doba začala plynúť dňom domnelého porušenia povinnosti a to za každý deň zvlášť. Preto vznáša námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko štvorročná lehota za posledný deň domnelého omeškania uplynula 31.3.2020. Prípadný argument žalobcu, že splatnosť zmluvnej pokuty sa odvíja od faktúr, nemožno uznať, nakoľko prípadný nárok na zaplatenie pokuty nevzniká faktúrou ale porušením zmluvnej povinnosti. Nenastala ani situácia, že by si zmluvné strany vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty upravili odlišne od zákona a to tak, že by vznikol až vystavením faktúry. Ako totiž vyplýva zo zmluvy o dielo, jediné faktúry mohol a mal vystavovať žalovaný ako zhotoviteľ za cenu diela. Žalobca nemal v zmluve určenú povinnosť vystavovať faktúry a preto sú ním vystavené faktúry iba účtovnými dokladmi, ktoré nemajú za následok vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty. Možno preto konštatovať, že akýkoľvek nárok na zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty bol premlčaný najneskôr dňa 31.3.2020.

6. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že nesúhlasí v celom rozsahu s posúdením veci a právnou argumentáciou žalovaného. Medzi účastníkmi bol založený obchodnoprávny vzťah, ktorého obsahom bola aj dohoda o zmluvnej pokute. Právna úprava zmluvnej pokuty v

( až ) je len doplnením právnej úpravy tohto inštitútu obsiahnutej v ( a ). Všeobecne platí, že vzťah medzi a má povahu medzi všeobecným predpisom (lex generalis) a osobitným predpisom (lex specialis). Úprava zmluvnej pokuty v má povahu paušalizovanej náhrady škody, a preto je založená na subjektívnom princípe. To znamená, že vo všeobecnosti je predpokladom vzniku povinnosti platiť zmluvnú pokutu zavinenie. výrazne vyvracia tento princíp. Zodpovednosť za škodu podľa je objektívna. Zodpovedný za škodu sa môže zbaviť zodpovednosti iba ak preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Ustanovenie o zmluvnej pokute pokračuje však ešte ďalej tým, že stanovuje, že ani takáto prekážka nezbavuje povinného povinnosti platiť zmluvnú pokutu, ak ide o vzťah podliehajúci režimu . Zmluvná pokuta v zmysle je absolútnou objektívnou zodpovednosťou. Podľa charakter nesplnenia povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, nie je rozhodujúci. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa viaže na porušenie povinnosti a nie je dôležité, z akého dôvodu nebola zabezpečená povinnosť splnená. Ide o objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie. Platí to za predpokladu, že zmluvná strany nedohodli zmluvnú pokutu na inom princípe. K uvedenému dojednaniu však v prejednávanej veci nedošlo. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je teda bezprostredne podmienený porušením povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Predložením písomných dôkazov podložil svoje tvrdenie, že zabezpečená povinnosť bola porušená, čo žalovaný opakovane písomne potvrdil a žalobcovi teda vzniklo oprávnenie požadovať zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty, pričom žalovanému vznikla povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť. Primárnym predpokladom vzniku nároku na zmluvnú pokutu je platná dohoda medzi zmluvnými stranami o zmluvnej pokute pre prípad porušenia povinnosti zo záväzku. Podľa článku 9 Zmluvy označeného ako ZMLUVNÉ POKUTY A ÚROKY, vychádzajúc z uvedeného je nesporné, že účastníci uzavreli na zabezpečenie plnenia zmluvnej povinnosti dohodu o zmluvnej pokute a uvedené ustanovenie možno s ohľadom na jeho obsahové znenie považovať za dohodu o zmluvnej pokute. Článok 9 Zmluvy dostatočne určite vymedzuje, tak spôsob určenia zmluvnej pokuty, ako aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Čas plnenia je vymedzenie časového obdobia, v ktorom bol žalovaný splniť svoj záväzok. Z ustanovenia vyplýva, že dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Záväzok zanikne, ak tento splní včas a riadne. Ak však nesplní včas a riadne, dostane sa do omeškania. Čas plnenia žalovaného bol určený v Zmluve (v zmysle článku 7. Zmluvy, označeného ako: ZÁRUČNÁ DOBA - ZODPOVEDNOSŤ ZA VADY /body 7.1, bod 7.3 ods. 7.3.3 ods. 7.3.4 ods. 7.3.5/) a táto dohoda strán je určujúca. Na podklade predložených listinných dôkazov má za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s odstránením dvoch reklamovaných vád, čím mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle znenia predmetnej Zmluvy. Na základe uvedeného nesúhlasí a namieta argumentáciu žalovaného v časti jeho vyjadrenia, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii platného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. V súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania namieta, že táto nemôže byť uznaná ako dôvodná a právny nárok žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty je daný ako nepremlčaný. Žalovaný v tejto časti opiera svoje vyjadrenie o nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v časti vznesenej námietky premlčania. Ak je sporné, kedy nastala právna skutočnosť rozhodujúca pre začiatok plynutia premlčacej doby, dôkazné bremeno o tejto skutočnosti stíha tú stranu sporu, ktorej je existencia skutočnosti, o ktorej tvrdí, že nastala, na prospech. V prípade námietky premlčania znáša takýto účastník konania dôkazné bremeno o skutočnostiach, s ktorými zákon spája počiatok a plynutie premlčacej doby (rozsudok NS ČR z 15.11.2005 sp. zn. ). Žalobca považuje za spornú udalosť, ktorú žalovaný považuje za rozhodujúcu pre začiatok plynutia premlčacej doby, nakoľko túto žalovaný ani neuvádza. Namieta tvrdenie žalovaného, že nárok na zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty bol premlčaný najneskôr dňa 31.3.2020.

7. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že žalobca v prvej časti vyčerpávajúco akademicky opisuje inštitút zmluvnej pokuty, ktorý však vzhľadom na zásadu iura novit curia nepovažuje žalovaný za taký prostriedok procesného útoku, že by sa k nemu mal bližšie vyjadrovať. Argumentácia žalobcu žiadnym spôsobom nepreukazuje dôvodnosť jeho uplatneného nároku, a to najmä s ohľadom na včas vznesenú námietku premlčania žalovaným. Na tomto mieste si dovoľuje uviesť, že včasným uplatnením námietky premlčania predmetnej zmluvnej pokuty, nedošlo k zániku (preklúzii) domnelého

žalobcovho práva na jej zaplatenie, avšak došlo k zániku zásadnej vlastnosti tohto nároku, a síce súdnej vymáhateľnosti. Inak povedané, zo súdom vymáhateľného záväzku žalovaného sa stal záväzok dobrovoľný (naturálna obligácia), a teda súdnym konaním nevymožiteľný záväzok ( k tomu bližšie viď Patakyová, M., a kol., . Komentár. 4.vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, 1123 s., prípadne z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.3.2008, sp. zn. ). Z toho dôvodu je úplne irelevantné pre súdne konanie, či žalobcovi vznikol nárok na predmetnú zmluvnú pokutu alebo nie, pretože včasnou a efektívnou obranou žalovaného došlo k zániku súdnej vymáhateľnosti tohto záväzku žalovaného. V druhej časti svojho vyjadrenia žalobca namieta, že jeho právo na zmluvnú pokutu nie je premlčané. Argumentuje tým, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v časti vznesenej námietky premlčania - kedy nastala právna skutočnosť rozhodujúca pre začiatok plynutia premlčania, čiže neuviedol konkrétny dátum začatia plynutia premlčacej doby. V tejto časti je potrebné uviesť, že žalovaný jasne uviedol, že právo na uplatnenú zmluvnú pokutu sa premlčalo najneskôr dňa 31.03.2020. Vychádzal pritom z premisy, že premlčanie práva na zaplatenie jednotlivých zmluvných pokút nastolených na dohodnutej periodicite (za každý deň omeškania) začína plynúť naplnením danej periodicity (viď Patakyová, M., a kol., . Komentár. 4.vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, 1123 s.). „Pri práve na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej percentuálnou sadzbou z určenej sumy za každý deň omeškania s platením peňažného záväzku začína plynúť premlčacia doba podľa nielen prvým dňom omeškania, ale aj každým ďalším dňom omeškania, za ktorý vzniklo veriteľovi ďalšie právo na zmluvnú pokutu. Právo na zaplatenie takto dojednanej zmluvnej pokuty vzniknutej za určitý deň omeškania sa preto premlčí uplynutím štvorročnej premlčacej doby počítanej od tohto dňa.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. októbra 2002, sp. zn. ) Inak povedané, keďže za porušenie zmluvných podmienok bola dohodnutá zmluvná pokuta na dennej báze, ide o jednotlivé zmluvné nároky, ktoré sa samostatne premlčujú a taktiež samostatne vznikajú počas doby trvania omeškania dlžníka (žalovaného). Sám žalobca vo svojom žalobnom návrhu uviedol, že žalovaný pristúpil k náprave vytknutých vád dňa 31.3.2016. Tento deň možno spoľahlivo považovať za posledný deň, za ktorý si mohol žalobca uplatniť predmetnú zmluvnú pokutu. Ide o najneskorší dátum v časovej chronológii a preto ak aj tento nárok, tzn. nárok na zmluvnú pokutu za deň 31.3.2016, je premlčaný s ohľadom na ustanovenie a nasl. , všetky predchádzajúce nároky žalobcu na zmluvnú pokutu sú premlčané taktiež a je pre konanie úplne nepodstatné uvádzať úplne prvý dátum začatia premlčania prvej zmluvnej pokuty. Žalobca svoju žalobu zjavne podal dňa 6.5.2020 po lehote premlčania, ktorá uplynula po 4 rokoch od 31.3.2016, t.j. 31. 3.2020. Na tomto mieste žalovaný zvýrazňuje potrebu aplikácie zásady vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým). Záverom je potrebné zdôrazniť, že žalobca v tejto časti mnohopočetne „namieta“ tvrdenia žalovaného o premlčaní jeho záväzku, avšak žalobca na podporu svojich námietok neuvádza žiadne relevantné tvrdenia ani dôkazy. Z toho pohľadu možno považovať takéto námietky za irelevantné.

8. Podľa § 387 ods. 1 Obch. zák., právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

9. Podľa § 388 ods. 1 Obch. zák., premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

10. Podľa § 392 ods. 1 Obch. zák., pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.

11. Podľa § 397 Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

12. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

13. Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

14. Podľa Čl. 9. ods. 9.1. písm. c) Zmluvy, zhotoviteľ zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu 100,- EUR za každý deň o ktorý je v omeškaní, ak neodstráni vady v dohodnutom termíne.

15. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú vyčíslil a u žalovaného uplatnil faktúrami č. 7420160070 a č. 7420160071 zo dňa 22.4.2016. Základnou otázkou pre právne posúdenie veci bolo, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, posúdiť, či bola táto námietka vznesená dôvodne.

16. Súdna prax a rovnako aj právna teória pod premlčaním rozumie márne uplynutie doby ustanovenej zákonom na vykonanie práva. Znamená to výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, keďže premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným.

17. „Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v ustanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa do záväzkových právnych vzťahov účastníkov vnáša právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a) uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b) nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c) povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.7.2009, sp. zn. )

18. Rovnako je možné poukázať na rozhodnutia českých súdov, keďže právna úprava inštitútu premlčania je v oboch právnych poriadkoch v podstate totožná.

19. „Zmyslom úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je nútiť oprávnený subjekt (veriteľa) pod určitou sankciou k tomu, aby vykonal svoje práva včas, t.j. v primeraných (premlčacích) dobách na súde, a tak, aby donekonečna, a teda neúnosne nemohol odďaľovať požiadavku splnenia od povinného subjektu (dlžníka). Právna úprava premlčania tým sleduje cieľ čeliť vzniku a existencii dlhotrvajúcich práv a povinností často sprevádzaných aj ich určitou neistotou, nejasnosťou a pochybnosťou. Ak možnosť premlčania nároku má plniť donucovaciu funkciu voči veriteľovi , potom zároveň prispieva k tomu, aby dlžník nebol po časovo neobmedzenú dobu vystavený zo strany veriteľa hrozbe podania úspešnej žaloby.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 23.2.2006, sp. zn. )

20. „Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv (pohľadávok), jednak čeliť tomu, aby dlžníci neboli, pokiaľ ide o ich povinnosti, vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku (tzv. vynútiteľnosti) zo strany súdov. Tým inštitút premlčania v súlade s požiadavkou právnej istoty bráni existencii dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv a nim zodpovedajúcich povinností, ktoré sú, najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie po uplynutí dlhšej doby, vždy späté s určitou spornosťou. Možno teda povedať, že povinnému subjektu je poskytnutá námietkou premlčania ako účinná možnosť jeho ochrany pred uvedenými negatívnymi dopadmi dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv. Je potom na úvahe tohto povinného subjektu, či námietku premlčania uplatní, alebo nie. Súčasne treba pripomenúť, že zdôrazňuje aj vlastné pričinenie subjektov, pokiaľ ide o ochranu ich práv, a požaduje, aby predovšetkým oni samé sledovali svoje

subjektívne práva a robili také kroky, aby nedochádzalo k ch ohrozovaniu a poškodzovaniu.“ (rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 11.5.2000, sp. zn. )

21. „Otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na základe námietky vždy ako primárnou otázkou a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený žalobcom.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.8.2008, sp. zn. )

22. „Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, súd nemôže premlčané právo (nárok) priznať; návrh na začatie konania v takom prípade zamietne. Ak je v konaní uplatnená námietka premlčania, je na súdu, aby sa v súlade so zásadou hospodárnosti konania obsiahnutou v prednostne zaoberal len otázkou premlčania práva, pokiaľ to rýchlejšie a účinnejšie vedie k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, a nie samým nárokom. Ak je teda vynútiteľnosť určitého práva odvrátená dôvodnou námietkou premlčania, súd nemôže už z tohto dôvodu uplatnené právo priznať.“ (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 13.12.2007, sp. zn. , a stanovisko senátu Najvyššieho súdu ČSSR z 26.4.1983, sp. zn. Sc 2/83, R 29/1983)

23. „Právo (nárok) na náhradu škody súd nemôže priznať, ak sa účastník konania dovoláva premlčania a toto právo je premlčané, aj keď ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody. Nemožno však vylúčiť, že uplatnené právo na náhradu škody môže súd zamietnuť bez ohľadu na uplatnenú námietku premlčania, napríklad vtedy, ak sa uplatňuje právo, ktoré zákon neupravuje, alebo zistenie neexistencie práva je hospodárnejšie než zisťovanie predpokladov na posúdenie dôvodnosti námietky premlčania.“ (stanovisko senátu Najvyššieho súdu ČSSR z 26.4.1983, sp. zn. Sc 2/83, R 29/1983)

24. „Pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané, súd žalobu zamietne aj v prípadoch, v ktorých ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody. Preukazovanie jednotlivých predpokladov zodpovednosti a najmä výšky škody (závislej napr. od toho, či vec existuje) by za týchto okolností bolo totiž z hľadiska procesnej ekonómie nehospodárne.“(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.10.2004, sp. zn. )

25. V žalovanej veci je uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 67.500,- EUR, z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti odstrániť vady v dohodnutom termíne. Ustanovenie odseku 1 § 393 Obch. zák. obsahuje pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti (napr. pri práve odstúpiť od zmluvy a požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty). V týchto prípadoch premlčacia doba začína plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená. Toto pravidlo platí vždy, pokiaľ nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava (napr. § 393 ods. 2, § 398). Rozhodujúca preto nie je splatnosť zmluvnej pokuty, ale okamih porušenia zabezpečenej povinnosti. Žalobca si zmluvnú pokutu vyúčtoval za obdobie 477 dní a 198 dní, nakoľko vady boli odstránené dňa 31.3.2016. Keďže zmluvná pokuta bola určená pevnou sumou za každý deň omeškania, premlčacia doba začala plynúť nielen prvým dňom omeškania, ale aj každým ďalším dňom omeškania, za ktorý vzniklo žalobcovi právo na zmluvnú pokutu. Pokiaľ žalobca podal žalobu na súd dňa 6.5.2020, jeho nárok je premlčaný (premlčacia lehota uplynula dňa 31.3.2020) a po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného súd uplatňovaný nárok nemohol priznať.

26. Na podporu svojich záverov súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru či už Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho súdu ČR.

27. „Ak sa dlžník môže brániť proti žalobe o splnenie hlavného záväzku námietkou premlčania, tým viac sa touto námietkou môže brániť aj proti súdnemu uplatneniu práva na zmluvnú pokutu za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku, ak zmluvná pokuta bola dohodnutá za omeškanie, a to percentom za určitý časový úsek (napr. za každý deň omeškania). Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom zmluvnej pokuty dohodnutej za omeškanie a určenej percentom za každý deň omeškania by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný k splneniu hlavného záväzku, čím by sa negovali právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň by sa nerešpektoval jeden zo základných princípov súkromného práva, a to princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo).“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.3.2008, sp. zn. )

28. „Pri práve na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej percentuálnou sadzbou z určenej sumy za každý deň omeškania s platením peňažného záväzku začína plynúť premlčacia doba podľa nielen prvým dňom omeškania, ale aj každým ďalším dňom omeškania, za ktorý vzniklo veriteľovi ďalšie právo na zmluvnú pokutu. Právo na zaplatenie takto dojednanej zmluvnej pokuty vzniknutej za určitý deň omeškania sa preto premlčí uplynutím štvorročnej premlčacej doby počítanej od tohto dňa.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29.10.2002, sp. zn. )

29. Vzhľadom na žalovaným dôvodne vznesenú námietku premlčania súd nemohol uplatnený nárok priznať a žalobu z uvedeného dôvodu zamietol.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.