Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cob-52-2019.pdf
PDF · 115.41 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/52/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava 26, 825 22, IČO: 31 383 408, zastúpený: Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA, Jantárová 30, 040 01 Košice, IČO: 31 965 539, o zaplatenie 88,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 23. novembra 2018, č.k. 33Cb/157/2017 - 80, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 23. novembra 2018, č.k. 33Cb/157/2017 - 80.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 88,98 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 4.3.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že strany uzatvorili dňa 1.12.2014 poistnú zmluvu č. 610/167952-5, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla žalovaného pre prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s ročnými splátkami vo výške 352,- eur. Začiatok poistenia bol dohodnutý na deň 2.12.2014. Žalovaný zaplatil poistné od začiatku poistenia 2.12.2014 do 1.12.2015, no nasledujúce poistné nezaplatil. Poistná zmluva zanikla dňa 3.3.2016 z dôvodu nezaplatenia poistného. Žalobca oznámil žalovanému zánik poistnej zmluvy a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžného poistného za obdobie od 2.12.2015 do 3.3.2016. Pohľadávka žalobcu predstavuje 88,98 eur ako pomerné poistné za obdobie 91 dní, vrátane zákonných úrokov z omeškania od 4.3.2016.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal, že nárok žalobcu zanikol započítaním vzájomných pohľadávok zo dňa 9.3.2016. Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o havarijnom poistení iného motorového vozidla zn. Jeep Grand Cherokee, EČV: C na ktorom vznikla poistná udalosť č. 1512.2109/010-9 zo dňa 13.6.2015. Za opravu motorového vozidla bola servisom vystavená faktúra č. 2015/037 zo dňa 2.12.2015, ktorú žalovaný uhradil. Žalobca odmietol uplatnené poistné plnenie z dôvodu, že sa údajne jednalo o výluku z poistného plnenia, keďže k udalosti došlo v autoumyvárke, čo žalobca irelevantne pokladá za údržbu motorového vozidla. Podľa žalovaného pobyt auta v autoumyvárke nemožno subsumovať pod pojem údržba vozidla. Krátenie plnenia zo strany žalobcu bolo preto neoprávnené. Žalovaný namietal aj výšku úrokov z omeškania, keďže tieto majú byť uplatnené podľa Občianskeho zákonníka.
4. Žalobca v konaní poukázal, že zápočet žalovaného neuznal z dôvodu, že žalovaný jednostranne započítal pohľadávku na poistné plnenie s pohľadávkou žalobcu na poistné do dňa zániku poistenia, čo nie je možné, keďže sa jedná o pohľadávky rôzneho druhu.
5. Žalovaný v konaní uviedol, že jednostranné započítanie pohľadávok zo dňa 9.3.2016 bolo vykonané podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Vzájomné pohľadávky sa týkali zmlúv o havarijnom poistení motorových vozidiel žalovaného a to Honda CR-V a JEEP Grand Cherokee, teda poistných zmlúv upravených v režime Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na predložené listinné dôkazy, ktoré preukazujú existenciu pohľadávky žalovaného proti žalobcovi, ktorá vznikla na základe havarijného poistenia motorového vozidla žalovaného JEEP Grand Cherokee, poisteného u žalobcu podľa zmluvy zo dňa 20.2.2015. Žalobca nebol ochotný uhradiť poistné plnenie napriek tomu, že poistná zmluva, ktorú uzatvoril žalovaný so žalobcom bola platná, žalovaný škodovú udalosť žalobcovi oznámil a predložil faktúru servisu č. 2015/037 na sumu 1.990,28 eur za opravu vozidla. Žalovaný preto započítal vzájomné pohľadávky dňa 9.3.2016. Žalovaný sa nestotožnil ani s výkladom žalobcu, že údržba subsumuje aj umytie auta. Estetika, za ktorú sa považuje aj umytie auta nemá nič spoločné s údržbou.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom strán a obsahom predložených listinných dôkazov. Medzi stranami pritom nebol sporný uplatnený nárok žalobcu 88,98 eur. Sporná bola sadzba uplatnených úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovanému svedčí pasívna legitimácia ako fyzickej osobe - podnikateľovi, evidovanom pod IČO: 31 965 539.
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca uplatnil nárok titulom nezaplatenia poistného z poistnej zmluvy č. 610/167952-5 vo výške 88,98 eur. Medzi stranami bola uzatvorená aj ďalšia poistná zmluva č. 6091098386 na motorové vozidlo značky JEEP Grand Cherokee na ktorom došlo k poistnej udalosti, tak ako to uviedol žalovaný. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené v servise za cenu vyúčtovanú faktúrou č. 2015/037 zo dňa 2.12.2015, splatnou dňa 7.12.2015 na sumu 1.990,28 eur, ktorá bola servisu uhradená. Žalovaný poistnú udalosť, ktorá sa stala dňa 13.6.2015 v autoumyvárni, oznámil žalobcovi s tým, že žalovaný túto poistnú udalosť neuznal z dôvodu, že išlo o údržbu. Listom zo dňa 9.3.2016 žalovaný jednostranne započítal pohľadávku, ktorá vznikla žalovanému pri oprave motorového vozidla vo výške 1.990,28 eur s pohľadávkou žalobcu vo výške 729,- eur titulom havarijného poistenia motorového vozidla JEEP Grand Cherokee, evidenčné číslo C. a pohľadávkou žalobcu vo výške 352,- eur, titulom havarijného poistenia na motorové vozidlo Honda CRV, evidenčné číslo C
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 580, § 788 ods. 1, § 792 ods. 2, § 801 ods. 1, § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, upravujúce započítanie, poistnú zmluvu, uzatvorenie poistnej zmluvy zaplatením poistného, zánik poistenia a právo na poistné do zániku poistenia a podľa ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p., ktoré upravuje nespornosť skutkových tvrdení, ktoré neboli popreté protistranou.
9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že jednostranné započítanie žalovaného voči pohľadávke uplatnenej žalobcom je účinné, keďže sa stotožnil s argumentáciou žalovaného uplatnenou v spore, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním. Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci /§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p./; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Poukázal, že napádaný rozsudok je nesprávny, jeho odôvodnenie je nepresvedčivé, pričom súd prvej inštancie vôbec neuviedol výpočet dôkazov, ktoré vo veci vykonal, ako jednotlivé dôkazy vyhodnotil a dôvody prečo ich tak vyhodnotil, rozhodnutie sa tak stáva tiež nepreskúmateľným a zmätočným. Žalobca zotrval na argumentácii v priebehu konania na súde
prvej inštancie, že pohľadávky strán nie je možné započítať, keďže nie sú rovnakého druhu. Ide o dlžné poistné a poistnú udalosť. Ďalej žalobca poukázal, že nesporné medzi stranami je, že u žalovaného došlo k poistnej udalosti a žalobca odmietol z poistnej udalosti plniť nakoľko jej vznik subsumoval pod výluky z Všeobecných poistných podmienok. Predmetom žaloby bolo zaplatenie alikvotnej časti poistného zo zaniknutej poistnej zmluvy - havarijného poistenia motorového vozidla Honda CRV. Opravovaným vozidlom bolo iné vozidlo žalovaného Jeep Grand Cherokee. Žalovaný oprel zápočet o to, že mu mala vzniknúť pohľadávka na poistné plnenie z dôvodu poistnej udalosti, ktorá vznikla na motorovom vozidle Jeep Grand Cherokee. Žalobca však v rámci likvidácie poistnej udalosti neposkytol žalovanému poistné plnenie nakoľko poistnú udalosť zlikvidoval spôsobom, že sa jedná o výluku z poistenia (žalovaný tvrdil, že poistná udalosť vznikla v autoumyvárni, žalobca tvrdí, že nakoľko sa v danom prípade jednalo o údržbu vozidla, poistenie sa na takto vzniknutú škodu nevzťahuje, a preto ani nemohla vzniknúť žalovanému pohľadávka, ktorá by mohla byť predmetom započítania). V zásade žalovaný tvrdí, že umývanie auta nie je jeho údržbou. Žalobca tvrdí, že sa nepochybne jedná o údržbu vozidla. Údržbou vozidla v najširšom poňatí je aj jeho umývanie/čistenie. Žalovaný jednostranne nezapočítal svoju údajnú pohľadávku na poistné plnenie proti pohľadávke žalobcu, ktorá je predmetom sporu (teda dlžné poistné za dobu do dňa zániku poistenia v sume 88,98 eur), pričom zápočet vykonal proti pohľadávke žalobcu na zaplatenie celej sumy ročného poistného (352,- eur). Ak by žalobca zápočet uznal, ročné poistné v sume 352,- eur by bolo uhradené, poistná zmluva by nezanikla, ale trvala by aj naďalej. Nakoľko žalobca jednostranný zápočet neuznal, ročné poistné evidoval ako neuhradené, a preto zmluva zanikla pre neplatenie. Zápočet žalovaného teda nebol vykonaný na pohľadávku v sume 88,98 eur vzniknutej titulom zániku poistenia, a preto táto pohľadávka žalobca nemohla započítaním zaniknúť. Súd prvej inštancie vôbec neuviedol dôvod prečo považuje započítanie za účinné, len konštatuje tento stav. Žalovaný počas konania nepredložil a neoznačil ani jeden judikát súdov Českej republiky svedčiaci v jeho prospech. Nie je preto ani zrejmé s akou judikatúrou českých súdov sa stotožnil súd prvej inštancie a dal za pravdu žalovanému.
12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázal, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno o existencii pohľadávky uplatnenej žalobou. Žalovaný uviedol, že námietka žalobcu o neexistencii pohľadávok rovnakého druhu spôsobilých na započítanie nie je dôvodná, keďže obe pohľadávky sa týkajú zmlúv o havarijnom poistení motorových vozidiel. Žalovaný pritom nemusel podať osobitnú žalobu o vyplatenie poistného voči žalobcovi. Je na žalovanom aký spôsob procesného útoku voči žalobcovi uplatní, vrátane kompenzačnej námietky. Zotrval na tvrdeniach uvádzaných v priebehu konania na súde prvej inštancie, že gramatickým a logickým výkladom sa za údržbu pokladá „súbor činností ako je pobyt motorového vozidla v pneuservise alebo pri garančných či iných prehliadkach vozidla“. Pobyt auta v autoumyvárni nemožno subsumovať pod pojem údržba vozidla a to aj v rámci zahraničnej komparácie v ČR, kde sa to podkladá za súbor činností, ktoré majú zaistiť, že sa zachová ich prevádzky schopný stav, alebo pri poruche bude tento stav rýchlo obnovený. Umývanie vozidla teda zjavne nemá vplyv na prevádzku vozidla, lebo ide o úkon s nepochybne estetickým charakterom a za neumytie vozidla nemôže byť v správnom konaní jeho držiteľ ani sankcionovaný, na rozdiel od napr. pokrývky snehu či ľadu na aute. Žalobca doručenie jednostranného započítania pritom nespochybnil.
13. Žalobca v odvolacej replike poukázal, že vznik škodovej udalosti automaticky neznamená, že sa jedná o poistnú udalosť a že poisťovňa vždy a v každom prípade poskytne poistné plnenie poistenému a to plnenie v celej výške, teda podľa vystavenej faktúry. Žalovaný sa proti neposkytnutiu poistného plnenia zo strany žalobcu nijako nebránil, keďže nepodal žalobu o zaplatenie poistného plnenia. Zároveň žalovaný nezohľadnil, že štandardným postupom pri stanovení výšky poistného plnenia je odpočítanie spoluúčasti a DPH ak je poistený platcom DPH. Žalovaný však celú sumu fakturovanú za opravu bez ďalšieho považuje za poistné plnenie, na ktoré má nárok.
14. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na skutkových tvrdeniach a právnej argumentácii uvádzanej v priebehu konania.
15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
17. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
19. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
20. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
21. Predmetom sporu je nárok žalobcu na úhradu dlžného poistného za obdobie od 2.12.2015 do 3.3.2016 z poistnej zmluvy č. 610/167952-5, ktorú uzatvorili strany sporu dňa 1.12.2014.
22. Žalobca namietal vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a to s poukazom na jeho nepreskúmateľnosť a zmätočnosť z dôvodu jeho nepresvedčivosti; neuvedenia dôkazov, ktoré súd prvej inštancie vykonal a ako jednotlivé dôkazy vyhodnotil .
23. Odvolací súd uvádza, že v konaní medzi stranami nebolo sporné, že tieto uzatvorili poistné zmluvy, ktorých predmetom bolo havarijné poistenie motorových vozidiel žalovaného zn. Honda CRV (poistná zmluva č. 610/167952-5) a zn. Jeep Grand Cherokee (poistná zmluva č. 610/190568-1); žalovaný neuhradil poistné za obdobie od 2.12.2015 do 3.3.2016 na motorové vozidlo zn. Honda CRV, ktorého zaplatenia sa žalobca v spore domáha; žalovaný uplatnil u žalobcu nárok na poistné plnenie vo výške 1.990,28 eur zo škodovej udalosti, ktorá vznikla na poistenom vozidle zn. Jeep Grand Cherokee v dôsledku jeho poškodenia v autoumyvárni; žalovaný poškodené vozidlo zn. Jeep Grand Cherokee dal opraviť v servise, ktorú fakturovanú cenu opravy 1.990,28 eur uhradil; žalobca šetrenie tejto škodovej udalosti č. 1512.2109/010-9 ukončil bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu výluky z poistenia v zmysle článku 5 ods. 1 písm. d) Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“), keďže služby poskytnuté autoumyvárňou subsumoval pod údržbu motorového vozidla; žalovaný listom zo dňa 9.3.2016 započítal pohľadávku na poistné plnenie 1.990,28 eur oproti pohľadávke žalobcu 729,- eur, titulom dlžného poistného z havarijného poistenia vozidla zn. Jeep Grand Cherokee a pohľadávke žalobcu 352,- eur, titulom dlžného poistného z havarijného poistenia vozidla zn. Honda CRV.
24. Strany v konaní na súde prvej inštancie tieto skutkové tvrdenia nenamietali, preto vychádzajúc z ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p. v sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Zároveň odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj jednotlivé listinné dôkazy, ktoré produkovali strany v konaní a ktoré spolu s nespornými skutkovými tvrdeniami, tvorili skutkový základ jeho rozhodnutia. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.11.2017 pritom vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade s § 204 C.s.p.
25. Napokon odvolací súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v civilnom sporovom konaní, nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Potrebu materiálneho (nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného porušenia ústavných práv účastníkov súdneho konania, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé
súdne konanie (čl. 46 ods. 1, 4, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky (k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. IV. ÚS 19/2012, III. ÚS 37/2012).
26. Žalobca ďalej namietal, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd k tomuto udáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08). Len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná.
27. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca vlastne nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
28. Nemožno konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.
29. Medzi stranami bola sporná platnosť jednostranného započítania uskutočneného žalovaným z dôvodu namietanej neexistencie započítavanej pohľadávky žalovaného ako aj neexistencie vzájomných pohľadávok rovnakého druhu.
30. Pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatnenej pohľadávky je rozhodujúce, či táto zanikla v dôsledku jednostranného započítania zo strany žalovaného.
31. V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.
32. Žalobca v konaní uvádzal, že pohľadávka, ktorú si žalovaný započítal na dlžné poistné nevznikla a to z dôvodu, že žalovanému ako poistenému nevznikol nárok na poistné plnenie, keďže škodová udalosť na motorovom vozidle nebola poistnou udalosťou, keďže vznikla pri umývaní poisteného vozidla v autoumyvárni a preto sa na ňu vzťahovala výluka z poistenia.
33. Žalovaný namietal, že pod „údržbu vozidla“ nie je možné subsumovať umývanie vozidla, keďže táto činnosť nemá vplyv na jeho prevádzku.
34. Sporné medzi stranami tak bol výklad ustanovenia VPP žalobcu a to konkrétne článku 5 - Výluky z poistenia, kde v bode 1 písm. d) je uvedené, že „poistenie sa nevzťahuje na škody, ktoré boli bez ohľadu na spolupôsobiace príčiny na predmete poistenia spôsobené priamo alebo nepriamo prípadne vznikli v dôsledku vykonávania opravy alebo údržby vozidla alebo v priamej súvislosti s týmito prácami“.
35. Odvolací súd udáva, že všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. Občianskeho zákonníka) i osobitná úprava poistenia majetku (§ 806 a nasl. Občianskeho zákonníka) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá
v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie, aké sú prípady výluky z poistenia; majú tiež detailnejšie upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy.
36. Pre účely konania v predmetnom spore treba bližšie objasniť obsah pojmu “údržba“, ktorý v zmysle záväznej dohody účastníkov môže byť považovaný síce za škodovú udalosť, na ktorú sa však nevzťahuje poistenie, teda ide o výluku z poistenia.
37. Z obsahu spisu je zrejmé, že poistná zmluva č. 610/190568-1 bola uzatvorená medzi podnikateľmi a preto sa na ňu vzťahuje režim Obchodného zákonníka podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.
38. Žalobca v konaní na súde prvej inštancie netvrdil, že obsah pojmu “údržba“ je definovaný buď v poistnej zmluve alebo vo VPP, ktoré sa na poistnú zmluvu vzťahujú. Zo znenia článku 5, bod 1 písm. d) VPP vyplýva, že žalobca ako poisťovňa vylúčil z poistenia úhradu škody, ktorá vznikne „opravou“ alebo „údržbou“ vozidla, teda činností pri ktorých dochádza k nie bežnému zásahu do predmetu poistenia, teda činností pri ktorých je zvýšené riziko poškodenia predmetu poistenia. Pod „údržbou“ sa pritom bežne chápe proces činností počas životného cyklu objektu, zameraných na udržanie alebo obnovenie takého jeho stavu, v ktorom môže vykonávať požadované funkcie. Je všeobecne známe, že pod pojem „údržba“ osobných motorových vozidiel je potrebné chápať také činnosti ako revíziu a kontrolu a to najmä rôzne servisné prehliadky, kde dochádza napr. k výmene alebo doplneniu prevádzkových náplní vozidla, kontrolu a dotiahnutie alebo nastavenie určitých častí vozidla, resp. výmena drobných súčiastok.
39. Odvolací súd preto dospel k záveru, že výklad pojmu „údžba“ nemožno subsumovať pod činnosť bežného umývania vozidla, keďže sa touto činnosťou nezasahuje do predmetu poistenia a preto ani bežne nedochádza k výskytu prípadov zvýšeného rizika poškodenia motorového vozidla ako to je v prípade priameho zásahu vykonávaného pri servisnej činnosti uvedenej vyššie.
40. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že krytie škody v prípade „umytia“ vozidla nebolo v danom prípade vylúčené z poistenia preto, že v poistnej zmluve to nebolo dohodnuté. K dohode nedošlo ani výslovne (v texte poistnej zmluvy sa pojem „umytie“ neuvádza). „Umytie“ preto nemožno v žiadnom prípade podriadiť pod obsah zmluvného pojmu “údržba“.
41. V prípade pochybností výkladu článku 5, bod 1 písm. d) VPP je nevyhnutné použiť ustanovenie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila, teda na ťarchu žalobcu a v prospech výkladu žalovaného. Použitý výraz „údržba“ uvedený v spornom článku VPP sa nevzťahuje na škodové udalosti, ktoré vzniknú na poistenom vozidle pri jeho umývaní, teda v prípade takéhoto poškodenia motorového vozidla nejde o výluku z poistenia.
42. Žalobca už na súde prvej inštancie namietal, že započítanie realizované žalovaným je neplatné z dôvodu, že žalovaný si započítal svoju pohľadávku 1.990,28 eur na poistné plnenie vo výške vzniknutej škody na motorovom vozidle zn. Jeep Grand Cherokee a ktoré uhradil servisu za jeho opravu s pohľadávkou žalobcu na poistné, ktoré žalobca uplatňuje v tomto konaní vo výške 88,98 eur s odôvodnením, že nejde o pohľadávky rovnakého druhu.
43. Podľa odvolacieho súdu táto námietka žalobcu nie je správna, keďže je zjavné, že v prípade pohľadávky žalovaného na poistné plnenie, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti počas havarijného poistenia motorového vozidla je peňažnou pohľadávkou a peňažnou pohľadávkou je aj pohľadávka žalobcu na dlžné poistné. Zároveň nejde o pohľadávky, proti ktorým nie je prípustné započítanie jednostranným právnym úkonom podľa § 581 Občianskeho zákonníka. Keďže na započítavané pohľadávky sa nevzťahuje režim § 581 Občianskeho zákonníka, je právne irelevantný právny dôvod vzniku vzájomných pohľadávok. Prípustné je pri zachovaní zákonných, resp. zmluvných podmienok započítať aj peňažné pohľadávky, ktoré vznikli z rôznych právnych dôvodov, napr. peňažnú pohľadávku z jednej zmluvy je možné započítať s peňažnou pohľadávkou vzniknutou z inej zmluvy, resp. aj pohľadávkou, ktorá vznikla mimo rámca zmluvného záväzku, napr. titulom škody, či bezdôvodného
obohatenia. Rovnako pre účinky započítania je irelevantné, že žalovaný započítaval svoju pohľadávku vyčíslenú vo výške 1.990,28 eur so vzájomnou pohľadávkou žalobcu na dlžné poistné z havarijného poistenia vozidla zn. Honda CRV vo výške 352,- eur, keďže v prípade, že žalobca má za to, že jeho pohľadávka na dlžné poistné, uplatnené v tomto konaní je iba 88,98 eur, zánik vzájomných pohľadávok na základe započítania nastáva iba v rozsahu v akom sa kryjú. Keďže započítavaná pohľadávka žalovaného je nepomerne vo vyššej výške ako pohľadávka žalobcu, ktorá bola uplatnená v spore, k zániku pohľadávky žalobcu došlo v celom jej uplatnenom rozsahu. Predmetom tohto sporu je posúdenie dôvodnosti pohľadávky žalobcu tak ako ju uplatnil v žalobe.
44. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní spochybňoval aj výšku započítavanej pohľadávky žalovaného dôvodiac, že poistné plnenie sa kráti o spoluúčasť, resp. DPH, k tejto námietke odvolací súd udáva, že nebola použitá v konaní na súde prvej inštancie a preto ide o novoty v odvolacom konaní na uplatnenie ktorej neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 366 C.s.p., pričom odvolateľ nepreukázal, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ C.s.p.). Aj po prípadnom odpočítaní spoluúčasti 150,- eur a DPH z faktúry č. 2015/037 vo výške 331,71 eur by výška pohľadávky žalovaného predstavovala 1.508,57 eur, ktorá suma zjavne prevyšuje uplatnenú pohľadávku žalobcom.
45. Žalobca pritom výšku škody, ktorá predstavuje sumu, ktorú žalovaný ako poškodený uhradil servisu za opravu vozidla zn. Jeep Grand Cherokee nenamietal. Túto škodu, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a predstavuje úbytok v majetkovej sfére žalovaného je pritom potrebné považovať za pohľadávku na poistné plnenie, ktoré je poisťovňa povinná uhradiť v prípade, že došlo k poistnej udalosti. Napokon žalobca tým, že dospel k záveru, že sa na túto škodu nevzťahuje poistné plnenie, sám sa pripravil o možnosť riadneho prešetrenia poistnej udalosti.
46. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
47. Správne uviedol žalovaný, že jeho povinnosťou nebolo iniciovať súdne konanie voči žalobcovi, kde by sa domáhal žalobou úhrady poistného plnenia, keďže využil inú zákonnú možnosť na dosiahnutie uspokojenia svojej pohľadávky a to práve jednostranným započítaním.
48. V prípade nákladov na opravu motorového vozidla zn. Jeep Grand Cherokee mal odvolací súd za preukázané, že tieto boli vynaložené žalovaným, pričom ich výška bola žalovaným preukázaná faktúrou servisu za opravu poškodeného motorového vozidla.
49. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zamietol žalobu žalobcu na úhradu uplatneného dlžného poistného z poistnej zmluvy č. 610/167952-5, ktoré zaniklo v plnej výške na základe jednostranného zápočtu žalovaného zo dňa 9.3.2016, ktorým žalovaný započítal voči žalobcovi svoju pohľadávku na poistné plnenie, ktoré zodpovedalo cene opravy poškodeného motorového vozidla zn. Jeep Grand Cherokee a ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.
50. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
51. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).