Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/110/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne N.. G. Y., advokátky, so sídlom W., Š. XX, IČO: 42027047, proti žalovanej D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. T. D., U.. X. I. XXXX/XX, zast. občianskym združením Centrum správnej pomoci Košice, Tomášikova 3, IČO: 51847124, o zaplatenie 1.642,30 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku -108 zo 7.2.2020 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") rozsudkom konanie v časti o zaplatenie istiny 400 € s prísl. zastavil (I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.) a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa pôvodne domáhala zaplatenia sumy 1.642,30 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 21.12.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom podklade, že so žalovanou dňa 6.5.2015 uzavrela zmluvu o poskytnutí právnych služieb za odplatu pri všetkých právnych úkonoch súvisiacich s konaním vedeným pred ORPZ, ODI v Spišskej Novej Vsi č.k. ORPZ-SN-ODI-242/2014-P v právnej veci prejednania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Dňa 7.12.2017 žalovanej vystavila faktúru č. 07/2017 na celkovú sumu 1.642,30 €, ktorej prílohou boli podrobne rozpísané vykonané právne úkony vo veci. Žalovaná faktúru s prílohou prevzala dňa 20.12.2017 a vo vzťahu k fakturovanej sume nevzniesla žiadne námietky ani výhrady. Žalovanú vyzvala listom dňa 1.1.2018 na úhradu dlhu vo výške 1.642,30 € v lehote do 8 dní od prevzatia výzvy s tým, že ak v uvedenej lehote sumu neuhradí, tak odstúpi od zmluvy zo dňa 6.5.2015 podľa o advokácii. Výzvu žalovaná prevzala dňa 3.1.2018. Žalovaná sumu neuhradila a ani ju nijako nenamietala, preto jej listom z 15.1.2018 oznámila, že dňom 15.1.2018 odstupuje od zmluvy zo 6.5.2015. Uvedené oznámenie prevzala 16.1.2018 a svojím podpisom vzala na vedomie aj to, aby ju kontaktovala za účelom odovzdania všetkých dokumentov, tiež že Krajský súd v Košiciach vytýčil na deň 1.2.2018 pojednávanie vo veci, ktorého sa žalobkyňa nezúčastní z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Skutočnosť o odstúpení od zmluvy oznámila písomne aj Krajskému súdu v Košiciach k sp. zn. . Dňa 31.1.2018 odovzdala žalovanej kompletnú spisovú agendu vo veci. Listom z 8.3.2018 žalovanú vyzvala s doručenkou do vlastných rúk na úhradu dlhu vo výške 1.642,30 €. Predmetnú zásielku si žalovaná v odbernej lehote neprevzala.

3. Po vyjadrení sa žalovanej, ktorá uplatnený nárok neuznala a žiadala žalobu zamietnuť, žalobkyňa podaním z 26.7.2019 vzala žalobu čiastočne späť v sume 400 € s prísl.

4. Súd po vykonaní dokazovania ustálil, že 6.5.2015 v Levoči uzatvorili sporové strany na dobu určitú, t. j. od 6.5.2015 do doby právoplatného ukončenia konania vo veci klienta, zmluvu o poskytnutí právnych služieb, v ktorej žalobkyňa figurovala ako advokátka a žalovaná ako klientka. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie právnych služieb v plnom rozsahu pri všetkých právnych úkonoch v konaní vedenom pred OR PZ, ODI v Spišskej Novej Vsi č.k. ORPZ-SN-ODI-242/2014-P v právnej veci prejednania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa čl. II zmluvy klientka sa zaviazala do doby právoplatného ukončenia vo veci, že bude advokátke uhrádzať priebežne na základe vzájomnej dohody odmenu za jednotlivé úkony a s tým súvisiace ďalšie hotové výdavky, režijné náklady, náhradu za stratu času, cestovné náklady a poplatky, ktoré zo strany advokátky budú účtované podľa vyhl. č. Podľa plnomocenstva podpísaného dňa 6.5.2015 žalovaná splnomocnila žalobkyňu na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch v právnej veci prejednania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vedenej pod č. k. ORPZ-SN-ODI-242/2014-P. Z faktúry č. 07/2017 odoslanej dňa 8.12.2017 súd zistil, že žalobkyňa si za vykonané právne úkony, cestovné, stratu času, režijné náklady a poštovné účtovala sumu 1.842,30 € - 200 € ako uhradený preddavok dňa 18.5.2015, t. j. sumu 1.642,30 €. Jednotlivé položky a sumy za vykonané právne služby žalobkyňa vyčíslila dňa 7.12.2017 (viď čl. 7 súdneho spisu). Žalovaná si faktúru prevzala dňa 20.12.2017. Dňa 1.1.2018 žalobkyňa vyzvala žalovanú písomným podaním, ktoré si žalovaná prevzala dňa 3.1.2018, na úhradu dlhu. Písomným podaním z 15.1.2018, doručeným žalovanej nasledujúci deň, žalobkyňa oznámila žalovanej odstúpenie od zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo 6.5.2015 a vyzvala žalovanú, aby ju kontaktovala z dôvodu odovzdania spisovej dokumentácie a zároveň jej dala do pozornosti termín pojednávania na Krajskom súde v Košiciach dňa 1.2.2018. Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní právnych služieb žalobkyňa oznámila aj Krajskému súdu v Košiciach listom z 15.1.2018. Z úradného záznamu spísaného dňa 31.1.2018 vyplynulo, že v tento deň žalobkyňa odovzdala žalovanej listinné dokumenty súvisiace s jej prípadom. Zásielku z 8.3.2018, ktorou žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu sumy 1.642,30 €, si táto neprevzala. Z uznesenia Krajského súdu Košice sp. zn. zo 6.7.2018 súd zistil, že v nej ako žalobkyňa vystupovala D. C. (žalovaná v tomto konaní) zastúpená advokátkou JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou a žalovaným bolo KR PZ v Košiciach, KDI Košice. Predmetom veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-68/2015-P zo dňa 24.8.2015. V tomto konaní Krajský súd v Košiciach rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni D. C. trovy advokátky N.. G. Y. v sume 353,29 €, na účet pôvodnej právnej zástupkyne žalobkyne vo veci. Z vkladových lístkov Unicredit Bank a.s. (2 x z 18.5.2015 a 1 x z 25.5.2015) súd tiež zistil, že žalovaná uhradila žalobkyni po 200 €, teda spolu 600 € ako preddavok.

5. Súd na zistený skutkový stav aplikoval ust. , , , , , , , , , , , (ďalej len „“), , , o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní, nariadenia vlády č. , a . Konštatoval, že uzavretím zmluvy o poskytovaní právnych služieb v konaní vedenom pred OR PZ, ODI v Spišskej Novej Vsi č.k. ORPZ-SN-ODI-242/2014-P vznikol medzi stranami vzťah spotrebiteľský. Žalovaná sa v zmluve zaviazala, že bude do doby právoplatného skončenia konania vo veci uhrádzať priebežne žalobkyni odmenu za jednotlivé právne úkony a ďalšie s tým súvisiace hotové výdavky v zmysle vyhl. č. Žalobkyňa vo faktúre č. 07/2017 zo 7.12.2017 vystavenej na sumu 1.842,30 €, odpočítala len preddavok 200 €, a celkovú výšku odmeny vyčíslila na sumu 1.6.42,30 €. Táto pozostávala podľa prílohy k faktúre z právnych úkonov: prevzatie a príprava na zastupovanie dňa 6.5.2015, predloženie dokumentu a nazretie do priestupkového spisu na ORPZ ODI v Spišskej Novej Vsi dňa 13.5.2015, sťažnosť na MV SR zo 7.6.2015, odvolanie z 1.6.2015, písomné podanie zo 4.8.2015, žiadosť zo 6.10.2015, spísanie žaloby z 19.10.2015 a účasť na pojednávaní na KS KE dňa 27.10.2016, t.j. 8 úkonov právnej služby a k tomu prislúchajúce režijné paušály, hotové výdavky a poštovné. Z uznesenia Krajského súdu Košice sp. zn. zo 6.7.2018 vyplynulo, že žalobkyňa (advokátka) si v tomto konaní z dôvodu odstúpenia od zmluvy účtovala trovy konania, ktoré jej súd v súlade s vyhl. č. priznal vo výške 353,29 € za úkony prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby dňa 19.10.2015 a účasť na pojednávaní na KS KE dňa 27.10.2016, spolu s prislúchajúcimi režijnými paušálmi a hotovými výdavkami. Súd konštatoval, že ide o tie isté tri úkony, ktoré si žalobkyňa účtovala aj vo faktúre vystavenej žalovanej dňa 7.12.2017. Žalovaná zaplatila na účet žalobkyne ďalších 400 €, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa tak, že dodatočne v tejto časti vzala žalobu späť a žiadala konanie zastaviť, preto súd konanie v tejto časti zastavil. Súd argumentoval, že aj keď žalovaná tvrdila, že žalobkyni zaplatila ešte v hotovosti „na ruku“ sumu 500 €, rozdelenú na 100 € a 2 x 200 €, toto preukázané v konaní nebolo, žalovaná na to nemala doklad. Okrem troch úkonov, za ktoré odmena spolu s prislúchajúcimi

režijnými paušálmi a hotovými výdavkami bola žalobkyni priznaná Krajským súdom v Košiciach v konaní sp. zn. , vyúčtovanie ďalších piatich úkonov, ktoré si žalobkyňa dňa 7.12.2017 účtovala od žalovanej, podľa názoru súdu, nezodpovedá vyhl. č. V tejto súvislosti súd uviedol, že ak by aj priznal žalobkyni sumy v súlade s vyhláškou za zvyšných päť úkonov, tak suma 600 €, ktoré žalovaná preukázateľne zaplatila žalobkyni, by túto sumu pokryla. Preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s , a priznal úspešnej žalovanej trovy konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

7. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania napadla včas odvolaním žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa , , a t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a uplatnila si aj náhradu trov konania. Vytkla súdu prvej inštancie nezákonnosť, nejasnosť, nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť rozhodnutia, namietala vyhodnotenie vzťahu medzi stranami ako spotrebiteľského, poukázala na to, že žalovaná žiadnym spôsobom nenámietkovala vysoko odborne vykonané právne úkony vo veci, keď prevzala faktúru spolu s rozpisom úkonov. Dokázateľne jej bola súdom odmietnutá zákonnosť a spravodlivosť v konaní a pri rozhodovaní a došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie. Sudkyňa mala vychádzať v konaní zo zmluvy o poskytnutí právnych služieb, v ktorej bolo deklarované, že odmena za vykonané právne úkony vo veci bude uhrádzaná na základe vzájomnej dohody, čo žalovaná nespochybnila. Namietala nejasnosť a neurčitosť neodôvodnenosť a nepreskúmateľnosť rozsudku v bode 33., keď súd neuviedol o ktoré úkony má ísť, ktorých vyúčtovanie nezodpovedá vyhl. č. a z akého dôvodu nezodpovedá tejto vyhláške, pričom v tejto súvislosti opakovane zdôraznila, že so žalovanou sa dohodli, že odmenu jej bude uhrádzať za jednotlivé právne úkony na základe vzájomnej dohody, čo nikdy nebolo spochybnené. Poukázala na to, že žalovaná sa jej predstavila ako samostatne zárobkovo činná osoba, v takomto statuse podpísala zmluvu o poskytnutí právnych služieb a ona ju zastupovala v rámci predmetu jej podnikateľskej činnosti aj v konaní vedenom konaní pred OR PZ, ODI v Spišskej Novej Vsi č.k. ORPZ-SN-ODI-242/2014-P, čím spochybňovala spotrebiteľský charakter vzťahu. Z internetového výpisu obchodného registra, podľa odvolateľky, vyplynulo, že žalovaná bola štatutárnym orgánom v spoločnosti WEENDY, s.r.o. od 8.2.2014 do 30.10.2017 a v spoločnosti KERNY s.r.o. bola a aj je žalovaná jediným spoločníkom a konateľom od 22.9.2007 doteraz. Zopakovala, že vystavila žalovanej faktúru vo výške 1.642,30 € za právne úkony, pričom žalovaná nerozporovala žalobkyňou vykonané právne úkony vo veci ani faktúru za ich vykonanie. Nemala pripomienky ani pri odovzdávaní kompletnej spisovej agendy dňa 31.1.2018. Žalovaná pritom dňa 1.1.2018 a 8.3.2018 prevzala žalobkyňou vystavenú výzvu na úhradu sumy, avšak dlh nezaplatila, ani nijakým spôsobom neuviedla námietky k výške dlhu a k rozpísaným právnym úkonom.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poprela tvrdenia žalobkyne, že zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa 6.5.2015 uzatvorená medzi sporovými stranami nebola spotrebiteľským vzťahom. Žalovaná mala za to, že zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keďže zmluvu uzatvárala z dôvodu jej zastupovania ako človeka, občana vo veci prejednania priestupku voči bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v súvislosti s konaním v tom čase vedeným pred Okresným riaditeľstvo policajného zboru, okresný inšpektorát v Spišskej Novej Vsi č- ORPZ-SN-ODI-142/2014-P. Ak by predmetnú zmluvu neuzatvárala ako fyzická osoba, nebola by v zmluve identifikovaná dátumom narodenia ale IČO-m. Žalovaná sa stotožnila s názorom súdu prvej inštancie, že ňou vyplatené preddavky za právne služby žalobkyni a vyplatené trovy konania, by na základe predmetnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 6.5.2015 pokryli výšku odmeny vypočítanej v zmysle vyhlášky č. Žalovaná poprela, že by žalovanou vystavenú faktúru bolo možné považovať za vzájomnú dohodu zmluvných strán. Argumentovala tým, že žalobkyňa nijako nepreukázala, že by si zmluvné strany dohodli sumy vyfakturované žalobkyňou za jednotlivé právne úkony, ktoré sú diametrálne odlišné od súm vypočítaných v zmysle vyhlášky č. Taktiež v zmysle zákona o advokácii odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom a ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi

tarifná odmena. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná žiadala odvolací súd, aby odvolanie žalobkyne zamietol ako nedôvodné alternatívne aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu.

9. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvala na skutočnostiach uvedených v odvolaní, jednoznačne popierala spotrebiteľský charakter vzťahu vzniknutého medzi ňou a žalovanou na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb.

10. Žalovaná v duplike k odvolaniu uviedla, že zotrváva na všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach, stotožnila sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že pri uzavieraní zmluvy o poskytovaní právnych služieb nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, že zmluvu o poskytnutí právnych služieb a taktiež plnomocenstvo uzatvárala ako spotrebiteľka právnej služby a je vo vyššie spomenutých listinách identifikovaná ako - D. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. X.I. XXXX/XX, XXX XX G. T. D., SZČO. Zopakovala, že ak by predmetnú zmluvu neuzatvárala ako fyzická osoba - spotrebiteľ, nebola by v zmluve identifikovaná dátumom narodenia, ale IČO- m a miestom podnikania, ktoré nie je totožné s jej trvalým bydliskom. Taktiež faktúru za vykonané právne služby adresovala žalobkyňa žalovanej na adresu jej trvalého bydliska, nie na adresu miesta podnikania. Vo všetkých žalobkyňou predložených dôkazoch je žalovaná jednoznačne identifikovaná a identifikovateľná ako fyzická osoba, nie ako podnikateľský subjekt t.j. samostatne zárobkovo činná osoba.

11. Žalobkyňa namietala, že jej neboli zo súdu zaslané relevantné dokumenty o udelenom plnomocenstve zo strany žalovanej pre Centrum správnej pomoci Košice, preto jeho vyjadrenie za žalovanú je právne a skutkovo irelevantné. Zotrvala na argumentoch, že žalovaná pri uzavretí zmluvy o poskytnutí právnej služby nebola spotrebiteľskou, nevznikol medzi nimi spotrebiteľský vzťah, ide o špekulatívne, účelové a arbitrárne tvrdenie žalovanej, ktorá bola a je štatutárnym orgánom v rôznych spoločnostiach ( od 9.6.2010 žalovaná vykonávala sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu a služieb, bola štatutárnym orgánom v spoločnosti WEENDY, s.r.o. od 8.2.2014 do 30.10.2017 a v spoločnosti KERNY s.r.o. bola a aj je žalovaná jediným spoločníkom a konateľom od 22.9.2007 doteraz).

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zatiaľ predčasné, preto napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, pri akých výrokoch rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať ( ).

14. Odvolaním nebol napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd čiastočne zastavil konanie o 400 € s prísl., preto rozsudok v odvolaním nenapadnutej časti sa stal právoplatným a v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

15. Podľa ust. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon v citovanom ustanovení určuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení rozsudku súd ďalej vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti. Povinnosťou súdu je v odôvodnení sa vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán; z odôvodnenia má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty, pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia, požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.

17. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ). To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porovnaj Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997, Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ).

18. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (. , , ). Ústavný súd SR tiež uviedol: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (). „Podobne ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie (subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne normy) nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ ()“. Podľa Ústavného súdu SR „Za úplné a dostačujúce možno považovať také odôvodnenie rozsudku, ktoré dostatočným spôsobom informuje účastníka konania o skutkových zisteniach a právnych záveroch, na základe ktorých súd meritórne posúdil vec a rozhodol. Pokiaľ teda odôvodnenie obsahuje základné prednesy a návrhy účastníkov konania, výpočet vyhodnotených dôkazov a skutočností, ktoré súd považoval za preukázané, ako aj zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení, spĺňa v plnej miere požiadavku .” ().

19. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (, , , , ) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované ust. . Z obsahu spisu a z odôvodnenia rozsudku je však nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými pravidlami, čím založil jeho nepreskúmateľnosť. Je pravdou, že v rámci odvolacieho konania účinnosťou nového procesného predpisu došlo k určitému posunu v právnej úprave snahou o zrýchlenie konania a snahou predísť prieťahom

spočívajúcom v zrušovaní a vracaní veci na súd nižšej inštancie, pričom dôvodom zrušenia bola často nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľnosť rozsudku však neznamená, že nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Aj pre odvolacie konanie platí, že musia byť zachované a dodržané princípy spravodlivého procesu. Ak totiž nastane situácia, že rozsudok v napadnutej časti má nedostatočné dôvody, je bez dôvodov alebo ide o dôvody chaotické, treba konštatovať, že nedostatok týchto dôvodov prináša porušenie práva na spravodlivý súdny proces, a je preto potrebné napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolací súd totiž vzhľadom na nedostatok dôvodov nemôže posúdiť, či v tejto časti súd prvej inštancie vecne správne rozhodol.

20. Pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonné podmienky, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné, dochádza k procesnej vade, ktorú ustálená súdna prax považuje za taký postup súdu, ktorým je neúspešnej strane sporu odňatá možnosť konať pred súdom [ - nesplnenie procesných podmienok a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces]. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku totiž znemožňuje sporovej strane, ktorej bola rozhodnutím súdu spôsobená procesná ujma, posúdiť myšlienkový postup konajúceho súdu vo vzťahu k uplatňovanému nároku a správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, podať riadny opravný prostriedok, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bola v odvolacom konaní úspešná, čo súčasne znamená odňatie možnosti sporovým stranám konať pred súdom a porušenie ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

21. V prejednávanej veci súd odcitoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a vzťah medzi stranami sporu bez akéhokoľvek zdôvodnenia vyhodnotil ako spotrebiteľský. Súdu prvej inštancie treba vytknúť, že z jeho rozhodnutia skutočne vôbec nevyplýva, aké boli jeho myšlienkové pochody, ktoré ho viedli k tomuto záveru, preto je jeho rozhodnutie v tomto smere nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Toto platí aj pre rozsudok v bode 33. odôvodnenia, v ktorých súd len stručne bez vysvetlenia skonštatoval, že vyúčtovanie ďalších piatich úkonov nezodpovedá vyhláške , preto aj keby ich súd priznal v súlade s cit. vyhláškou, tak suma 600 €, ktoré žalovaná zaplatila žalobkyni, by túto sumu pokryla.

22. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní preto bude, aby korektne a zrozumiteľne uviedol, ako dospel k záveru o spotrebiteľskom charaktere vzťahu medzi stranami sporu (odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti ust. o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorého advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí, to neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne) a o ktoré ďalšie úkony ide, za ktoré by žalobkyni prislúchala odmena a aká by bola konkrétna výška odmeny za ten ktorý priznaný úkon podľa zákona a takto ustáliť, či by odmena bola pokryté zaplatenými zálohami.

23. Z cit. vyplýva povinnosť advokáta informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny za každý jednotlivý úkon právnej služby. V prípade, že si advokát túto povinnosť vo vzťahu ku klientovi nesplní, nevznikne mu právo na odmenu za ten z úkonov, ktorého sa nesplnenie informačnej povinnosti týkalo. Žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie tvrdila (napr. vo vyjadrení z 19.6.2019 na č.l. 55), že o výške odmeny za úkony právnej služby nebola žalobkyňou vždy dopredu, zrozumiteľne, riadne a korektne upovedomená. Vo svojej právnej argumentácii sa teda zreteľne dovolávala aplikácie ust. zákona o advokácii a v jej rámcoch vyriešenia otázky, či žalobkyni vzniklo právo na odmenu tiež z hľadiska učinenia zadosť právnej povinnosti, vyplývajúcej z tejto normy. Súd prvej inštancie uplatnený nárok podľa tohto zákonného ustanovenia opomenul právne posúdiť, preto jeho úlohou v ďalšom konaní (pokiaľ dospeje k záveru, že zložená záloha nepokrýva odmenu advokáta) bude zaoberať sa aj touto otázkou.

24. Súd v intenciách v tomto uznesení vytknutých nesprávností umožní stranám uplatniť eventuálne ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi, ktoré strany navrhli, alebo ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne s tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností,

ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo ( ) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci vyjde z názoru odvolacieho súdu ( ), tak ako ho vyjadril v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. , ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti pripomenúť súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozsudku musí súd tiež vysvetliť, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Dôkazy teda nestačí len vykonať a ich obsah preniesť do odôvodnenia rozsudku, ale je potrebné ich náležite vyhodnotiť, teda posúdiť ich vierohodnosť a relevantnosť a vyvodiť z nich dielčie skutkové zistenia a potom i rozhodujúci skutkový záver. Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ust. v sebe subsumuje okrem iného tiež i povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú alebo vyvracajú tvrdenie strán sporu. Súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napríklad prečo niektorý z dôkazov považuje za nevierohodný, a prečo niektorý z dôkazov odmietol vziať pri formovaní rozhodnutia do úvahy.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).