Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/134/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci žalobkyne P. L., B.. XX.XX.XXXX, X. XXX XX U. B. P., O. X. T. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou so sídlom Zimná č. 62, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Kuzmányho 8, 041 02 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-68/2015-P z 24.08.2015, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-68/2015-P zo dňa 24.08.2015, ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-SN-ODI2-242/2014-P, VS: 169427 z 29.04.2015 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou z 19.10.2015 sa žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne (pôvodná právna zástupkyňa žalobkyne podľa plnomocenstva z 18.10.2015 na č.l. 9 spisu) domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu - Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-KE-KDI2-68/2015-P z 24.08.2015, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi č. ORPZ-SN-ODI2-242/2014-P z 29.04.2015 procesným postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie z 29.04.2015 vypustením štvrtého odseku výroku rozhodnutia o priestupku, bod č. 2 a zároveň vypustil siedmy odsek odôvodnenia rozhodnutia s tým, že ostatné časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z 29.04.2015 zostávajú nezmenené. Ako to vyplýva z obsahu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia z 29.04.2015, zmena výrokovej časti uvedeného rozhodnutia v odvolacom konaní sa týkala vypustenia výroku o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu štyroch mesiacov za spáchanie priestupku, ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť dňa 02.10.2014 v čase o 10.30 hod. po vystúpení z jej motorového vozidla za obcou Svinica.

2. Správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí o priestupku z 29.04.2015 konajúc podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov tak, „že obvinená z priestupku P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. B. P., O. X. T. XXXX/XX dňa 02.10.2014 v čase o 10.30 hod. viedla motorové vozidlo továrenskej značky Fiat Fiorino, evidenčného čísla U. XXX X. po štátnej ceste č. I/50 od obce Svinica smerom na obec Košický Klečenov, pričom hneď za obcou Svinica spozorovala ako jej z motorovej časti začal vychádzať hustý dym z uvedeného dôvodu odstavila svoje motorové

vozidlo pri pravom okraji vozovky, vybehla z vozidla do stredu vozovky, pričom si nevšimla za ňou idúce motorové vozidlo továrenskej značky Passat Combi, evidenčného čísla T. XXX S., ktoré viedol T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Č.. XX a ktorý tak už zrážke nedokázal zabrániť a vodičku z motorového vozidla Fiat Fiorino zachytil v ľavom jazdnom pruhu pravým predným blatníkom a následne pravým spätným zrkadlom, následkom čoho vodička spadla pozdĺž stredu vozovky, čím došlo k jej zraneniu. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu vodičky P. L. a požitie alkoholických nápojov u vodičov nebolo zistené. Hmotná škoda na vozidla Škoda Passat (pozn. súdu správne malo byť VW Passat) bola na mieste odhadnutá na sumu cca 1500,-eur.

Týmto svojim konaním porušila § 24 ods. 1 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uznaná sa vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“

3. Správny orgán prvého stupňa ďalším výrokom rozhodnutia z 29.04.2015 uložil žalobkyni pokutu vo výške 200, - eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla na dobu 4 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, postupujúc podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“).

4. Žalovaný správny orgán na základe včas podaného odvolania žalobkyne z 01.06.2015 proti prvostupňovému rozhodnutiu z 29.04.2015, obsahujúcemu námietky obsahovo zhodné s dôvodmi žaloby z 19.10.2015 uviedol v preskúmavanom rozhodnutí z 24.08.2015 nasledovnú skutkovú a právnu argumentáciu:

„Po preštudovaní spisového materiálu odvolací správny orgán nezistil dôvody na zrušenie rozhodnutia o priestupku. Odvolací správny orgán rozhodnutie o priestupku zmenil, nakoľko prvostupňový správny orgán pri určení druhu sankcie a jej výmery neprihliadol na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu priestupku, ako aj na skutočnosti uvedené v ustanovení § 12 ods. 1 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, teda na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, okolnosti za ktorých bol spáchaný priestupok a k osobe páchateľa. Odvolací správny orgán dospel k záveru, že k spáchaniu skutku, ktorý sa P. L. kladie za vinu došlo, čo vyplýva zo spisového materiálu, avšak s ohľadom na okolnosti spáchania priestupku ako aj na osobu páchateľa priestupku považuje odvolací správny orgán uloženú sankciu, aj keď uloženú v súlade so zákonom za neprimeranú a tým aj nedostatočne odôvodnenú. Odvolací správny orgán prihliadajúc na spôsob a okolnosti za ktorých došlo k dopravnej nehode má zato, že P. L. svojím konaním spôsobila dopravnú nehodu, avšak jej konaniu bolo zapríčinené hustým dymením, ktoré vychádzalo z motorovej časti jej vozidla, čo vyplýva nie len z výpovede samotnej P. L., ale aj z výpovede poškodeného T. O.. Pravdou v danom prípade je však aj to, že P. L. bola účastníčkou cestnej premávky, nakoľko vystúpila z motorového vozidla a následne ale už, ako chodec sa pohybovala po cestnej komunikácií, t.j. bola účastníčkou cestnej premávky a bola povinná podľa názoru odvolacieho správneho orgánu správať sa disciplinovane a ohľaduplne, tak aby neohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Odvolací správny orgán prihliadajúc na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu priestupku, osobu páchateľa priestupku, ako aj na skutočnosti uvedené v ustanovení § 12 ods. 1 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov upustil od uloženia sankcie - zákazu činnosti, nakoľko má za to, že uloženie len peňažného trest, t.j. sankcie - pokuty vo výške 200,- eur, uloženej v spodnej hranici zákonom určeného rozpätia je primerané a bude dostatočne pôsobiť na osobu páchateľa. Je v prospech všeobecného záujmu, aby účastníci cestnej premávky rešpektovali a dodržiavali pravidlá cestnej premávky a tým sa vyhli prípadným kolíziám a následným sankciám v súvislosti s premávkou motorového vozidla na pozemných komunikáciách.

Odvolací správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu - správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 27.10.2014, záznamu dopravnej nehody zo dňa 02.10.2014, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 02.10.2014, plániku z miesta dopravnej nehody, fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody, záznamu o podaní vysvetlenia P. L. zo dňa 02.10.2014, záznamu o podaní vysvetlenia T. O. zo dňa 02.10.2014, zápisu o dychovej skúške P. L. a Martina Tomáša, predbežnej lekárskej správy P. L. zo dňa 02.10.2014, údajov o osobe zo systému REGOB P. L. a T. O., evidenčnej karty vozidla U. a T. zo dňa 02.10.2014, evidenčnej karty P. L. zo dňa 02.10.2014, 09.12.2014, 10.02.2015 a 29.04.2015, evidenčnej karty T. O. zo dňa 02.10.2014, zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 09.12.2014, rozhodnutia o ustanovení znalca z odboru doprava cestná zo dňa

09.12.2014, znaleckého posudku č. 64/2014 znalca N.. L. C., znalca v odbore doprava cestná, zápisnice z ústneho pojednávania - pokračovanie zo dňa 10.02.2015, dožiadania zo dňa 11.02.2015, žiadosti o vypočutie svedka zo dňa 11.02.2015, výzvy na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 20.04.2015, správy zo dňa 16.02.2015, záznamu o podaní vysvetlenia P. L. zo dňa 13.11.2014, zápisnice o podaní vysvetlenia T. O. zo dňa 25.02.2015, zápisnice o podám vysvetlenia N.. L. C. zo dňa 12.03.2015, vyjadrenia k doterajšiemu dokazovaniu zo dňa 15.04.2015, výzvy zo dňa 20.04.2015, vyjadrenia znalca zo dňa 21.04.2015, zápisnice z ústneho pojednávania - pokračovanie zo dňa 29.04.2015, rozhodnutia o priestupku zo dňa 29.04.2015, odvolania P. L. rozhodnutiu a stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi k odvolaniu.

Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených odvolací správny orgán dospel k záveru, že P. L. spáchala daný priestupok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa ustanovenia § 3 vyššie citovaného zákona, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa ustanovenia § 4 vyššie citovaného zákona, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) vyššie citovaného zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. f) zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov chodcom je účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo; chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. t) vyššie citovaného zákona účastníkom cestnej premávky je osoba, ktorá sa priamo zúčastňuje cestnej premávky.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. u ) vyššie citovaného zákona vodičom je osoba, ktorá vedie vozidlo.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. w) vyššie citovaného zákona vozovkou je spevnená časť cesty určená predovšetkým na premávku motorových vozidiel.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 otvárať dvere alebo bočné steny vozidla, ako aj nastupovať do vozidla alebo vystupovať z neho sa smie len vtedy, ak tým nie je ohrozená bezpečnosť nastupujúcich osôb alebo vystupujúcich osôb ani iných účastníkov cestnej premávky.

Podľa ustanovenia § 137 ods. 2 písm. d) vyššie citovaného zákona porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených odvolací správny orgán dospel k záveru, že P. L. spáchala daný priestupok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku.

Z nazhromaždeného spisového materiálu vyplýva, že P. L. viedla motorové vozidlo továrenskej značky Fiat Fiorino, evidenčného čísla U. po štátnej ceste č. 1/50 od obce Svinica smerom na obec Košický Klečenov, pričom hneď za obcou Svinica spozorovala ako jej z motorovej časti začal vychádzať hustý dym. Z uvedeného dôvodu odstavila motorové vozidlo pri pravom okraji vozovky, vybehla z vozidla do stredu vozovky, pričom si nevšimla za ňou idúce motorové vozidlo továrenskej značky Passat Combi, evidenčného čísla T., ktoré viedol T. O., ktorý v snahe vyhnúť sa zrážke prešiel celým objemom svojho vozidla do protismemej časti vozovky, ale aj tak už zrážke nedokázal zabrániť a vodičku P. L., už ako chodkyňu zachytil v ľavom jazdnom pruhu pravým predným blatníkom a následne pravým spätným zrkadlom, následkom čoho vodička spadla pozdĺž stredu vozovky, čím došlo k dopravnej nehode. Uvedená skutočnosť vyplýva nazhromaždeného spisového materiálu a to najmä zo správy o výsledku objasňovania priestupku, výpovede tak P. L. a T. O., ako aj zo záveru znaleckého posudku č. č. 64/2014 znalca N.. L. C., znalca v odbore doprava cestná.

K námietke P. L. uvedenej v odvolaní, cit.: „Ja ako advokátka p. P. L. som dňa 06.05.2015 na základe písomného plnomocenstva prevzala právne zastupovanie jej osoby v označenej priestupkovej veci a predmetné plnomocenstvo som predložila dňa 13.05.2015 na ORPZ, ODI v SNV. Súčasne som písomne požiadala OR PZ, ODI v SNV o zaslanie mi rozhodnutia o priestupku prostredníctvom poštovej prepravy, čo mi ale OR PZ, ODI v SNV dodnes nezaslal, ale na moju dôvodnú požiadavku reagoval svojim listom zo dňa 18.05.2015 pod č. k. ORPZ-SN-ODI2-242/2014-P. Ja po preskúmaní obsahu predmetného listu tvrdím, že je právne nepreskúmateľný, nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný a v ňom uvedené okolnosti nezaslania mi predmetného rozhodnutia sú bezdôvodné, čo vnímam nielen ako porušenie základného práva mojej klientky na obhajobu, ale aj ako nesprávny úradný postup správneho orgánu vo vzťahu k mojej osobe ako advokátky, ktorá má legitímny a preukázateľný mandát od klientky zastupovať ju vo veci priestupku. Je pritom zrejmé, že s pôvodným právnym zástupcom JUDr. Ladislavom Zátorským - advokátom ukončila moja klientka jeho právne zastupovanie v danej priestupkovej veci dohodou dňa 05.05.2015, o čom mal správny orgán vedomosť.“ odvolací správny orgán uvádza, že z predloženého spisového materiálu vyplýva skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozhodnutia t.j. dňa 29.04.2015 P. L. v konaní o priestupku zo dňa 02.10.2014 právne zastupoval na základe predloženej plnej moci JUDr. Ladislav Zátorský, advokát so sídlom Spišská Nová Ves, ul. Štefánikovo námestie č. 5, ktorý bol osobne prítomný na ústnom pojednávaní aj s P. L.. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva skutočnosť, že obaja t.j. právny zástupca JUDr. Ladislav Zátorský, ako aj P. L. žiadali rozhodnutie doručiť, čo potvrdili svojim podpisom priamo v zápisnici z ústneho pojednávania. Prvostupňový správny orgán, vychádzajúc zo skutočností uvedenými v zápisnici z ústneho pojednávania, zaslal prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., Bratislava, rozhodnutie o priestupku doporučene do vlastných rúk tak JUDr. Ladislavovi Zátorskému, ako aj P. L.. Právny zástupca JUDr. Ladislav Zátorský doporučenú zásielku neprevzal, nakoľko sa prvostupňovému správnemu orgánu zásielka vrátila s poznámkou, cit.: „adresát nezastihnutý“. P. L.“ si rozhodnutie o priestupku prevzala dňa 21.05.2015. Dňa 05.05.2015 obdŕžal prvostupňový správny orgán od JUDr. Ladislava Zátorského oznámenie o ukončení právneho zastupovania P. L.. Dňa 13.05.2015 obdŕžal prvostupňový správny orgán žiadosť od JUDr. Silvii Kollárovej, ktorej súčasťou bolo aj plnomocenstvo na právne zastupovanie P. L.. Zároveň právna zástupkyňa JUDr. Silvia Kollárová v žiadosti požiadala, aby jej prostredníctvom poštovej prepravy bolo zaslané rozhodnutie o priestupku. Prvostupňový správny orgán plnomocenstvo predložené JUDr. Silviou Kollárovou akceptoval, a zároveň právnu zástupkyňu listom zo dňa 18.05.2015 upovedomil, že rozhodnutie o priestupku bolo doručované v tom čase legitímnym účastníkom konania. Vzhľadom na skutočnosť, že JUDr. Silvia Kollárová ako právna zástupkyňa P. L., nebola účastníkom konania v čase vyhlásenia rozhodnutia, a tak jej nemohlo byt' ani zaslané. Prvostupňový správny orgán vo svojej odpovedi taktiež správne uviedol, že JUDr. Silvia Kollárová v tomto štádiu konania má právo postupovať v súlade s ustanovením § 23 ods. 2 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, čo právna zástupkyňa aj využila a to dňa 13.05.2015. K námietke, cit.: „Ja po preskúmaní obsahu predmetného listu tvrdím, že je právne nepreskúmateľný, nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný a v ňom uvedené okolnosti nezaslania mi predmetného rozhodnutia sú bezdôvodné, čo vnímam nielen ako porušenie základného práva mojej klientky na obhajobu, ale aj ako nesprávny úradný postup správneho orgánu vo vzťahu k mojej osobe ako advokátky, ktorá má legitímny a preukázateľný mandát od klientky zastupovať ju vo veci priestupku.“ sa odvolací správny

orgán, vzhľadom na skutočnosť, že P. L. nekonkretizuje v čom vidí, obsah predmetného listu za právne nepreskúmateľný, neurčitý a nezrozumiteľný, vyjadriť nevie. Odvolací správny orgán má ale zato, že nezaslaním rozhodnutia o priestupku právnej zástupkyni JUDr. Silvii Kollárovej nebolo porušením základného práva P. L. nakoľko, ako to vyplýva zo spisového materiálu, rozhodnutie o priestupky si P. L. prevzala cestou Slovenskej pošty a.s. dňa 21.05.2015. V tejto súvislosti odvolací správny orgán uvádza, že rozhodnutie o priestupku bolo vyhlásené dňa 29.04.2015. účastníkom konania prítomným na ústnom pojednávaní a to P.G. L. a jej v tom čase na základe predloženého plnomocenstva aj právnemu zástupcovi JUDr. Ladislavovi Zátorskému. Právna zástupkyňa JUDr. Silvia Kollárová prvostupňovému správnemu orgánu doručila osobne dňa 13.05.2015 t.j. až na 14 deň po vydaní rozhodnutia o priestupku, plnomocenstvo na právne zastupovanie a žiadosť zo dňa 12.05.2015. Prvostupňový správny orgán plnomocenstvo predložené JUDr. Silviou Kollárovou akceptoval a umožnil jej nahliadnuť do spisového materiálu, ktoré súčasťou bolo aj rozhodnutie o priestupku. JUDr. Silvia Kollárová si prostredníctvom fotoaparátu vyhotovila fotodokumentáciu predloženého spisového materiálu. Uvedená skutočnosť vyplýva zo záznamu o nazeraní do priestupkového spisu zo dňa 13.05.2015, ktorý JUDr. Silvia Kollárová aj vlastnoručne podpísala. Na základe vyššie uvedeného odvolací správny orgán zastáva názor, že postupom prvostupňového správneho orgánu nebolo porušené právo na právne zastupovanie advokátky JUDr. Silvii Kollárovej, ktorá síce predložila legitímny a preukázateľný mandát daný jej od klientky na zastupovanie, ale tento jej bol daný až v čase po vydaní rozhodnutia o priestupku. V tejto súvislosti odvolací správny orgán poukazuje aj na advokátsky poriadok Slovenskej advokátskej komory, ktorý nadobudol účinnosť dňom jeho schválenia konferenciou advokátov 15. 6.2013, v ktorom v ustanovení § 13 je uvedené, cit.: „Po skončení zastúpenia je advokát povinný bez zbytočného odkladu vec s klientom písomne finančne vysporiadať a vrátiť mu všetky doklady, ktoré mu zveril, alebo ktoré v mene klienta počas zastupovania prevzal: povinnosť sa nevzťahuje na vzájomnú elektronickú komunikáciu a považuje sa za splnenú, ak je preukázané, že klient opakovane neposkytol súčinnosť. Vrátenie dokladov zverených klientom nesmie byť viazané na uhradenie odmeny za poskytovanie právnych služieb.

K námietke, cit.: „Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (H. ÚS122/05) základné právo na spravodlivé súdne konanie všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesno- právnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní. A contrario, ak orgán verejnej moci koná v rozpore s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy v správnom konaní, môže dôjsť k porušeniu práva na spravodlivé konanie. Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musí byť v činnosti každého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnom základe. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej moci, ktorý priamo alebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním základného práva alebo slobody (II. ÚS 5/03, III. ÚS 128/09,1. ÚS 76/2011, č. 336/2011 zb. ÚS). Svojvôľa (arbitrárnosť) sa v zásade môže prejavovať v dvoch podobách: v podobe procesnej svojvôle, teda hrubého alebo opakovaného porušenia zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, alebo v podobe hmotnoprávnej meritórnej) svojvôle, teda extrémneho nesúladu medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi. “ odvolací správny orgán uvádza, že v zmysle čl. 1 ods. 2 veta prvá Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené ustanoveným spôsobom, majú prednosť pred zákonmi. Keďže Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) je medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR postavený na úroveň ústavného zákona. To znamená, že v Slovenskej republike má každá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Bolo by v rozpore s princípmi právneho štátu, ak by právo na spravodlivý proces nebolo dodržané. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. V podobe ústavných princípov sú nadriadené OSP a Trestnému poriadku. Zo štrasburskej judikatúry vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z princípu generálnej klauzuly (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) s negatívnou enumeráciou (§ 248 Občianskeho súdneho poriadku). Preto každý kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak; z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv

a slobôd. V tejto súvislosti odvolací správny orgán uvádza, že má zato, že prvostupňový správny orgán v konaní postupoval v súlade so zákonmi a inými platnými právnymi predpismi a postupom prvostupňového správneho orgánu neboli porušené práva a pravom chránene záujmy, tak P. L., ako ani JUDr. Silvie Kollárovej.

K námietke P. L. uvedenej v odvolaní, cit.: „Moja klientka je nevinná, žiadneho priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa nedopustila a tu napadnuté rozhodnutie o priestupku vo vzťahu k mojej klientke považujem v celom rozsahu za nezákonné, nejasné, neurčité, nezrozumiteľné a skutkovo a právne nepreskúmateľné, pričom mám za to, že vykazuje tiež znaky arbitrárnosti a chaotičnosti. Okrem už uvedeného došlo v danom prípade aj k porušeniu zákonných ustanovení procesno-právneho predpisu. Tvrdím, na základe lekárskych správ, že už u mojej klientky došlo k ťažkému ublíženiu na zdraví a tak daná udalosť mala byť postúpená orgánu Policajného zboru, nakoľko skutočnosti nasvedčujú tomu, že ide o trestný čin - §71 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení. Podľa zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení - §71 písm. a/postúpenie veci Správny orgán postúpi vec

b) Prokurátorovi alebo orgánu Policajného zboru, ak skutočnosti nasvedčujú, že ide o trestný čin,

Podľa ust. Trestného zákona - §123 - Ujma na zdraví ods. 1, 3 písm. i/, 4: (1) Ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného. (5) Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je

ii) Porucha zdravia trvajúca dlhší čas. (6) Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa tvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. N 412641 bola moja klientka uznaná neschopnou práce od 2.10.2014 do 01.03.2015 - t.j 120 dní, čo ale správny orgán nijako pri rozhodovaní nezohľadňoval a doslova túto skutočnosť zahmlieval." odvolací správny orgán uvádza, že má zato, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy; zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Odvolací správny orgán zastáva názor, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací správny orgán poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 1 zákona číslo 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi prepismi. Odvolací správny orgán taktiež poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 2 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka, ako aj ustanovenie § 34 ods. 5 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Odvolací správny orgán zastáva názor, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí o priestupku dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil skutkové a právne závery, ktoré ho viedli k vydaniu meritórneho rozhodnutia. K námietke týkajúcej sa ťažkého ublíženia na zdraví, ktoré P. L. utrpela pri dopravnej nehode odvolací správny orgán dáva do pozornosti ustanovenie § 123 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa ujmou na zdraví rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného. V zmysle ustanovenia § 123 ods. 2 vyššie citovaného zákona sa ublížením na zdraví rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Odvolací správny orgán preštudovaním spisového materiálu dospel k záveru, že žiadna skutočnosť nenasvedčuje tomu, že P. L. bolo spôsobené zranenie inou osobou, nakoľko ako to vyplýva z nazhromaždeného spisového materiálu, zranenie si spôsobila P. L. sama. Uvedená skutočnosť, vyplýva najmä zo správy o výsledku objasňovania priestupku, záznamu

dopravnej nehody, ale najmä zo znaleckého posudku č. 64/2014, znalca z odboru doprava cestná N.. L. C., ktorý v závere znaleckého posudku na otázku č. 4, cit.: „Vyjadriť sa k vzniku dopravnej nehody a k jej príčine z technického hľadiska.“ okrem iného uviedol, cit.: „....- vstup chodkyne P.G. L. do koridoru jazdy vozidla VW Passat e.č.: T. XXXCB, čím pre vodiča vozidla VW Passat vytvorila z technického hľadiska prekážku náhlu.“. Znalec v úvode odpovede na uvedenú otázku vysvetľuje pojem, cit.: „Prekážka náhla.“, kde uvádza, cit.: „Prekážka z technického hľadiska náhla je taká, ktorá je vytvorená na vzdialenosť kratšiu než na vzdialenosť, na ktorú mohol vodič z dovolenej resp. primeranej rýchlosti zastaviť, pokiaľ nebol inak obmedzený. Nesmie ísť pri tom o oneskorenú reakciu vodiča.“ Znalec v znaleckom posudku odpovedal aj na otázku možnosti zabránenia vzniku dopravnej nehody jednotlivými účastníkmi dopravnej nehody (otázka č. 5), kde znalec uviedol, cit.: „Vodič vozidla VW Passat Combi, evidenčného Čísla T. XXXCB, T. O., mal možnosť zabrániť zrážke ak by reagoval v pôvodnom mieste reakcie z rýchlosti do 36 km/h kedy by zastavil s vozidlom pred možným miestom zrážky. Chodkyňa P. L., mala možnosť zabrániť zrážke, ak by pred vybehnutím od vozidla preskúmala situáciu z oboch smerov a neprechádzala vozovku v čase keď sa približovali vozidlá. Vzdialiť sa od dymiaceho vozidla mala možnosť obídením vozidla a opustením vozovky vpravo, čo by bolo menej nebezpečné pre ostatných účastníkov cestnej premávky, aj pre ňu samú.“ Pohyb vozidla a chodkyne P. L. do miesta zrážky zobrazil znalec v znaleckom posudku na strane č. 23 (obrázok č. 14 a 15). Na zákale vyššie uvedeného odvolací správny orgán uvádza, že nebol dôvod na postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní, nakoľko neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví.

K námietke P. L., uvedenej v odvolaní, cit.: „Po dôkladnom preskúmaní priestupkového spisu je preukázané, že orgány PZ - konkrétne 00 PZ Bidovce a príslušník PZ z ORPZ, ODI Košice - okolie nedostatočne zabezpečili miesto zrážky, nedostatočne zistili skutkový stav veci, čoho výsledkom je nezákonné, právne a skutkovo nepreskúmate Iné tu napadnuté rozhodnutie o priestupku.

Odmietam v celom rozsahu konštatovanie správneho orgánu o tom, že: a/ pri vydávaní rozhodnutia o priestupku vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, listinných dôkazov obsiahnutých v priestupkovom spise a podľa najlepšieho vedomia a svedomia, po vyhodnotení všetkých dôkazných prostriedkov v celku, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru... -str. 3 rozhodnutia o priestupku z 29.04.2015, b/ pri rozhodovaní o priestupku vychádzal ODI PR PZ v SNV z nasledovných dôkazných materiálov: náčrtok z miesta dopravnej nehody - str. 2 rozhodnutia o priestupku z 29.04.2015,

Nakoľko z obsahu tu napadnutého rozhodnutia o priestupku je zrejmé, že správny orgán označil moju klientku za vodičku, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase zrážky moja klientka vodičkou nebola. Moja klientka v čase zrážky bola chodkyňa, nepohybovala sa po vozovke, len stála pri vozidle pri krajnici a vodič T. O. ju zrazil.

Podľa zák. č. 8/2009 o cestnej premávke v platnom znení - §2, ods. 2 písm. u/: vodičom je osoba, ktorá vedie vozidlo. Na základe rozhodnutia OR PZ, ODI v SNV č.p. ORPZ-SN-ODI2-242/2014 z 09.12.2014 bol ustanovený znalec z odboru doprava cestná N.. L. C. a to za účelom vypracovania znaleckého posudku vo veci dopravnej nehody zo dňa 02.10.2014 v čase o 10,30 hod. na štátnej ceste č. 1/50 od obce Svinica smerom na obec Košický Klečenov, ktorej účastníkmi boli moja klientka a T. O., pričom označený správny orgán uviedol v označenom rozhodnutí otázky, ktoré mal ustanovený znalec posúdiť a odpovedať na ne. Po preskúmaní obsahu znaleckého posudku č. 64/2014 z 31.12.2014 je nepochybne zrejmé, že znalec označil moju klientku za chodkyňu v čase zrážky.

Dôkaz č. 6: rozhodnutie o ustanovení znalca z odboru doprava cestná z 09.12.2014 -foto tu Dôkaz č. 7: znalecký posudok z 31.12.2014 - jeho str. 1, 29, 30,31, 32 -fotokópie tu, Vzhľadom na vyššie uvedené t.j. že bola moja klientka chodkyňou v čase zrážky, je absolútne bezprecedentné, nezákonné a arbitrárne, aby správny orgán uložil mojej klientke zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 4 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. “ odvolací správny orgán uvádza, že sama P. L. vo svojej výpovedi do záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 13.11.2014 uvádza, cit.: „...som išla sama so svojím motorovým vozidlom...“ teda bola vodičom motorového vozidla a to až do momentu, kedy z motorového vozidla vystúpila a pohybovala sa po vozovke, ako chodec t.j. bola účastníkom cestnej premávky. V tejto súvislosti odvolací správny orgán uvádza, že aj chodec pohybujúci sa po komunikácií je. účastníkom cestnej premávky je povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, tak aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Uvedenú námietku vysvetľuje aj znalec v

znaleckom posudku č. 64/2014, kapitola II.4 - Rozbor nehodového deja (strana č. 12), kde uvádza, cit.: „V danom prípade vodička vozidla Fiat Fiorino, ev. čísla U. XXXBX, P. L., pre priebeh nehodového deja, nakoľko z vozidla po odstavení pri pravom okraji cesty vybehla, je považovaná za chodkyňu“. Z vyššie uvedeného teda vyplýva a nepopiera to ani P. L. vo svojej výpovedi a to, že viedla motorové vozidlo, s motorovým vozidlom zastavila pri pravom okraji vozovky a vystúpila z neho, teda vyplývali jej povinnosti ustanovené v § 24 ods. 1 zákona NR SR číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnený niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K námietke, cit.: „Moja klientka v čase zrážky bola chodkyňa, nepohybovala sa po vozovke, len stála pri vozidle pri krajnici a vodič T. O. ju zrazil “ odvolací správny orgán uvádza, že O. P. L. v odvolaní, je v rozpore s jej podaním vysvetlenia na záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 13711.2014, kde uviedla, cit.: „..Ja si nepamätám v ktorej časti vozovky som sa v momente nárazu mohla nachádzať a takisto neviem povedať, kto privolal rýchlu zdravotnú službu,...“, čo potvrdila svojím podpisom. V tejto súvislosti odvolací správny orgán poukazuje na znalecký posudok č. 64/2014, znalca N.. L. C., kde v kapitole II.6 Simulácia pohybu vozidla a chodca do miesta zrážky na strane č. 6 uvádza, cit.: „V čase reakcie vodiča Martina Tomáša sa chodkyňa P. L. nachádzala pred vstupom do ľavého jazdného pruhu z pohľadu jazdy vodiča T. O., a od rozbehu od stojaceho vozidla Fiat Fiorino, evidenčného čísla U. XXX X., prešla šikmo cez vozovku smerom proti pohybu vozidla VW Passat Combi, evidenčného čísla T. XXX S., dráhu približne 2,6 m za čas približne 1,8 sekundy. Od vystúpenia z vozidla do zrážky, vo vozovke v šikmom smere prešla chodkyňa dráhu približne 6,3 m za čas približne 3,7 sekundy.“ Na základe vyššie uvedeného hodnotí odvolací správny orgán námietku P. L. ako účelovú v snahe vyhnúť sa postihu za priestupok.

K námietke P. L. uvedenej v odvolaní, cit.: „Zároveň je nevyhnutné poukázať aj na to, že ustanovený znalec nebol na mieste zrážky, situáciu v mieste zrážky doslova vysimuloval počítačovým programom aj to len na základe až následnej zápisničnej výpovede údajného poškodeného T. O., ktorá bola vykonaná dňa 25.02.2015 na OR PZ, ODI Michalovce č.p. ORPZ-MI-ODI2-213-003/2015 na základe dožiadania a tá výpoveď je rozporná z prvotnou zápisničnou výpoveďou údajne poškodeného T. O. z 02.10.2014 o 16,20 hod. ktorú spísal príslušník PZ OR PZ Košice-okolie, ODI Košice pod č.p. ORPZ-KS-ODI1-112/2014-P v Svinici, znalec sa nijako nezaoberal ublížením na zdraví mojej klientky a ani jej opisom udalosti, znalec takisto nemal k dispozícii náčrt udalosti, ktorý sa ani len nenachádza v priestupkovom spise, čo môžem zodpovedne prehlásiť, nakoľko som dňa 13.05.2015 nazrela do kompletného priestupkového spisu na OR PZ, ODI v SNV.“ odvolací správny orgán uvádza, že znalca z odboru doprava cestná N.. L. C., pribral do konania prvostupňový správny orgán dňa 09.12.2014, a to rozhodnutím o ustanovení znalca z odboru doprava cestná. Predmetné rozhodnutie bolo zaslané tak P. L. (prevzala dňa 12.01.2015), ako aj jej v tom čase právnemu zástupcovi JUDr. Ladislavovi Zátorskému (prevzal dňa 11.12.2014). Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca P. L. a ani ona sama nepodali voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2014. V tejto súvislosti odvolací správny orgán uvádza, že znalcovi bol poskytnutý kompletný spisový materiál, čo vyplýva tak z rozhodnutia o ustanovení znalca, ako aj zo samotného znaleckého posudku č. 64/2014. Z uvedeného rozhodnutia o ustanovení znalca vyplýva, že prvostupňový správny orgán zadal znalcovi šesť otázok, na ktoré je potrebné v znaleckom posudku odpovedať. Znenie, množstvo a ani formuláciu otázok nenamietal právny zástupca P. L., a ani samotná P. L.. Odvolací správny orgán považuje otázky zadané prvostupňovým správnym orgánom znalcovi v rozhodnutí o ustanovení znalca, za odborné otázky, na posúdenie ktorých je nevyhnutná odborná spôsobilosť iného druhu, ako má prvostupňový správny orgán. Znalec, podľa názoru odvolacieho správneho orgánu je osobou, ktorá disponuje špeciálnymi odbornými znalosťami a schopnosťami, na základe ktorých je schopný podať odborný posudok. Tvrdenie P. L., cit.: „...aj to len na základe až následnej zápisničnej výpovede údajného poškodeného T. O., ktorá bola vykonaná dňa 25.02.2015... “ odvolací správny orgán uvádza, že v spisovom materiály, ktorý bol predložený znalcovi sa nachádzal aj záznam o podaní vysvetlenia T. O. zo dňa 02.10.2014. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo znaleckého posudku, v ktorom znalec N.. L. C. podrobne rozpísal podklady, z ktorých pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal. Prvostupňový správny orgán na ústnom pojednávaní dňa 10.02.2015 oboznámil, právneho zástupcu P. L., ako aj samotnú P. L. z doplnením spisovým materiálom, konanie o priestupku prerušil za účelom vypočutia T. O.. Po doplnení spisového materiálu prvostupňový správny orgán oboznámil znalca s doplneným spisovým materiálom o výpoveď T. O.. Znalec v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 12.03.2015 okrem iného uviedol, cit.: „Vo výpovede zo dňa 25.02.2015 podstatné údaje o priebehu nehodového deja sa líšia od údajov, ktoré som mal k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku. Avšak tieto údaje sú technický neprijateľné, týka sa to najmä miesta kde sa nachádzal vodič O. v čase vybehnutia p. L. z vozidla, taktiež miesta dopadu p. L. na vozovku nakoľko vozidlo VW Passat nezastavilo bezprostredne

po zrážke. Teda tieto údaje nie je možné z technického hľadiska považovať za objektívne z ktorých by som mohol vychádzať a teda priebeh nehodového deja by neovplyvnili. Na záveroch vypracovaného posudku trvám a zatiaľ mi nie sú známe iné okolnosti ktoré by menili závery znaleckého posudku.“. K námietke, cit.: znalec sa nijako nezaoberal ublížením na zdraví mojej klientky a ani jej opisom udalosti, znalec takisto nemal k dispozícii náčrt udalosti, ktorý sa ani len nenachádza v priestupkovom spise, čo môžem zodpovedne prehlásiť, nakoľko som dňa 13.05.2015 nazrela do kompletného priestupkového spisu na OR PZ, ODI v SNV..." odvolací správny orgán uvádza, že námietkou ublíženia na zdraví sa už vyššie vysporiadal. K námietke, že znalec nemal k dispozícii náčrtok udalosti, odvolací správny orgán uvádza, že náčrtok z miesta dopravnej nehody podľa obsahu predloženého spisového materiálu sa nachádza len v koncepte spisového materiálu, ktorý je archivovaný na útvare Policajného zboru, ktorý daný priestupok objasňoval t.j. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice - okolie. V originály spisového materiálu sa nachádza plánik z miesta dopravnej nehody, ktorý bol vypracovaný na základe náčrtku. V rámci odvolacieho konania odvolací správny orgán doplnil spisový materiál o kópiu náčrtku z miesta dopravnej nehody. O doplnení spisového materiálu bola upovedomená právna zástupkyňa P. L., H. to upovedomení zo dňa 03.08.2015. K námietkam právnej zástupkyne JUDr. Silvie Kollárovej uvedené v liste zo dňa 07.08.2015 odvolací správny orgán uvádza, že spisový materiál nebol účelovo doplnený o náčrtok a úradný záznam zo dňa 27.07.2015. Náčrtok bol spracovaný priamo na mieste spáchania priestupku. Uvedená skutočnosť, vyplýva zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 02.10.2014, v ktorej policajt vykonávajúci výjazdovú službu v časti, cit.: „III. Vykonané opatrenia“ v poznámke uviedol, cit.: „Do príchodu SDN na miesto udalosti vodička p. L. prevezená rýchlou zdravotnou službou na ošetrenie úrazová chirurgia KE - Rastislavova hospitalizovaná na pozorovanie. Vyťaženie osôb na mieste udalosti, foto, náčrt, dokumentácia, bez svedkov, na mieste prítomný len vodič - účastník DN, dychovej skúške hliadkou z ODI OR PZ Košice na úrazovej chirurgii Rastislavova s negat. výsledkom.“ Taktiež z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že náčrtok je súčasťou len konceptu. Z náčrtku spracovaného na mieste dopravnej nehody bol vypracovaný plánik z miesta dopravnej nehody, ktorý obsahuje všetky skutočnosti zamerané a zaznačené do náčrtku na mieste dopravnej nehody. Zo spisového materiálu je zrejmé, že plánik z miesta dopravnej nehody. K úradnému záznamu zo dňa 27.07.22015 odvolací správny orgán uvádza, že uvedený úradný záznam spísal policajt vykonávajúci výjazdovú službu na objasnenie námietky právnej zástupkyne uvedenej v odvolaní.

K námietke P. L. uvedenej v odvolaní, cit.: „Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, mal správny orgán vykonať rekonštrukciu nehodového deja (vyšetrovací pokus) a prizvať do konania znalca z odboru zdravotníctvo, ktorý by posúdil podľa zranení mojej klientky vyplývajúcich z lekárskych správ nehodovú udalosť. Uvedené návrhy predložil v rámci svojho vyjadrenia aj pôvodný právny zástupca mojej klientky zápisnične pred správnym orgánom dňa 29.04.2015, čo ale správny orgán nerešpektoval, čím sa len potvrdzuje skutočnosť, že nebol spoľahlivo, presne a úplne zistený skutkový stav veci a teda došlo k porušeniu základného práva mojej klientky na spravodlivosť v konaní. “ odvolací správny orgán uvádza, že má zato, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Odvolací správny orgán zastáva názor, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 34 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu a správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vychádzajúc z citovaných ustanovení, rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre svoje rozhodnutie si určuje vždy konajúci orgán. Berie ich do úvahy, pokiaľ môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci a môžu mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Na jednej strane v zmysle § 73 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, na druhej strane správny orgán v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v súvislosti s ustanovením § 51 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov povinný zistiť presne úplne stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou

správneho orgánu, ktorý pritom postupuje v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania v zmysle § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Je vecou úvahy správneho orgánu, či navrhnutý dôkaz vykoná, ktorý je potrebný na potvrdenie alebo vyvrátenie rozhodujúcich skutočností a správne posúdenie celej veci, alebo či použije pre rozhodnutie iný podklad. Odvolací správny orgán má zato, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí o priestupku logicky a podrobne popísal ako hodnotil dôkazy obsiahnuté v spisovom materiály. Všetky podklady, z ktorých prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o priestupku vychádza) vytvárajú podľa názoru odvolacieho správneho orgánu jeden ucelený dôkazný reťazec, ktorý preukazuje skutočnosť, že P. L. zavinila dopravnú nehodu.

K námietke P. L. uvedenej v odvolaní, cit.: „Okrem toho, z písomného vyjadrenia OR PZ Košice- okolie, odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ Bidovce č. ORPZ-KS-OPP3-139/2015 zo 16.02.2015 vyplýva, že hliadka bola vyslaná dňa 02.10.2014 v čase o 11.00 hod. na cestu 1/50, aby preverila oznámenie, že v smere z obce Svinica na obec Košický Klečenov došlo k dopravnej nehode. Na miesto bola privolaná RZP, hasičský zbor a SDN OR PZ Košice -okolie, ktorý nehodu prevzal z miesta, pričom hliadka 00 PZ Bidovce počas prvotného preverenia oznámenia nevypisovala s účastníkmi nehody žiadne záznamy, nakoľko na miesto bol privolaný príslušník SDN OR PZ Košice - okolie, ktorý nehodu prevzal z miesta.

Podľa záznamu dopravnej nehody č.p.ORPZ-KS-ODIl-112/2014-P z 02.10.2014 spísaného v Svinici je však zrejmé, že príslušník ODI, ORPZ Košice - okolie prišiel na miesto zrážky až o 16.45 hod, čo následne potvrdzuje aj zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody spísaná v obci Svinica dňa 02.10.2014 o 16,49 hod. t.j. až po viac ako 6 hodinách od udalosti prišiel na miesto zrážky príslušník ODI Košice - okolie. V tejto súvislosti nie je vylúčené, že obsah predmetnej zápisnice je účelový, bol spísaný bez svedkov, s vodičom - údajným poškodeným, bez prítomnosti mojej klientky, ktorá bola s otrasom mozgu a ďalšími zraneniami prevezená RZP na ošetrenie na Kliniku úrazovej chirurgie Košice- nemocnica L. Pasteura. V tejto súvislosti nie je známy dôvod, prečo hliadka 00 PZ Bidovce dňa 02.10.2014 v čase od 11.00 hod do 16.45 hod. nezaistila miesto zrážky, neskúmala stopy, brzdnú dráhu vozidla, polohu mojej klientky v čase zrážky a pod. nie je pritom vylúčené, že po viac ako 6 hodinách od zrážky si príslušník PZ z ORPZ, ODI Košice - okolie sám, arbitrárne vykreslil stopy na vozovke. “ odvolací správny orgán uvádza, že čas 16,49 hod., na ktorý P. L. v odvolaní poukazuje, nie je časom príchodu výjazdovej služby Policajného zboru na miesto dopravnej nehody, ale časom, kedy policajt vykonávajúci výjazdovú službu už na útvare Policajného zboru vsádzala uvedenú dopravnú nehodu do informačného systému dopravných nehôd. Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 02.10.2014 vyplýva, že hliadka Policajného zboru vykonávala obhliadku miesta dopravnej nehody v čase od 11.40 do 13.30 hod.. Taktiež z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody vyplýva, že táto bola vyhotovená povereným príslušníkom v čase od 12.01 do 12.16 hod. Z uvedeného teda vyplýva, že výjazdová služby Policajného zboru prišla na miesto dopravnej nehody minimálne v čase o 11.40 hod.. Po príchode na miesto dopravnej nehody policajt vykonávajúci výjazdovú službu získava najmä základe údaje o dopravnej nehode a bezodkladne vykonáva najnutnejšie opatrenia na zabezpečenie miesta dopravnej nehody. Po vykonaní najnutnejších opatrení policajt podrobne obhliadne miesto dopravnej nehody. Uvedené postupy policajta vykonávajúceho výjazdovú službu sú totožné z časovým sledom zachyteným v spisovom materiály, nakoľko po príjazde na miesto dopravnej nehody a oboznámení sa z miestom dopravnej nehody, vykonal obhliadku miesta dopravnej nehody, ktorý zachytil písomne v zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody, v náčrtku z miesta dopravnej nehody ale aj fotograficky, t.j. vyhotovil fotodokumentáciu z miesta dopravnej nehody.

K námietke týkajúcej sa predbežnej lekárskej správy odvolací správny orgán uvádza, že predbežná lekárska správa je vypísaná T.. U. L., a je opatrená tak jej podpisom, ako aj pečiatkou. Za obsah vyplývajúci z predbežnej lekárskej správy príslušník Policajného zboru nezodpovedá. W.. N.. T. V. v zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 02.10.2014 uviedol len skutočnosti vyplývajúce z predbežnej lekárskej správy.

K námietke, cit.: „V súvislosti s príslušníkom PZ W.. N.. T. V. z OR PZ, ODI Košice okolie uvádzam, že v priestupkovom spise sa nachádza ním spísaný záznam o podaní vysvetlenia zo strany mojej klientky učinený na úrazovej chirurgii Košice, ul. Rastislavova dňa 02.10.2014 o 16.00 hod.. Tento záznam spisoval osobne W.. N.. T. V., bez prítomnosti akejkoľvek ďalšej osoby, pritom moja klientka mala o. i. zranení a bolestí aj otras mozgu, čo je znemožňovalo akékoľvek relevantné vyjadrenie. Takže podľa

môjho právneho názoru, nie je vylúčené, že menovaný príslušník PZ W.. N.. T. V. si sám účelovo a arbitrárne prispôsobil vznik a priebeh udalosti a je ďalej otázne :

a/ či bol vôbec osobne W.. N.. T. V. na úrazovej chirurgii Nemocnici L. Pastreura dňa 02.10.2014 práve o 16.00 hod. keď dňa: 02.10.2014 o 16.45 hod. osobne spísal a podpísal zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody vo Svinici a

b/ tiež pri skúmaní spísaného záznamu o podaní vysvetlenia z 02.10.2014 o 16.00 hod. už menovaný príslušník PZ konštatuje, že moja klientka bola prevezená na úrazovú chirurgiu Košice, Rastislavova ul., kde bola po ošetrení hospitalizovaná a po niekoľkých dňoch prepustená do domáceho liečenia. Je vôbec možné, aby to príslušník PZ vedel v deň vzniku udalosti?“ odvolací správny orgán uvádza, že z úradného záznamu zo dňa 27.07.2015 spísaného W.. N.. T. V. vyplýva, že dňa 02.10.2014 bola na úrazovej chirurgii v Košiciach na ul. Rastislavovej k predmetnej nehode vypočutá P. L., avšak záznam o podaní vysvetlenia bol spísaný až dňa 27.10.2014, nakoľko P. L. sa k podaniu vysvetlenia nedostavila a mobilný telefón nezdvíhala. Skutočnosť, že predmetný záznam o podaní vysvetlenia bol spísaný až dňa 27.10.2014, menovaný príslušník Policajného zboru v predmetnom zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 02.10.2014 neuviedol. V tejto súvislosti odvolací správny orgán však dáva do pozornosti tú skutočnosť, že priebeh dopravnej nehody uvedený v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 02.10.2014 spísaný W.. N.. T. V. je, čo sa týka vzniku a priebehu dopravnej nehody totožný so skutočnosťami, ktoré uviedla P. L. v zázname o podaní vysvetlenia dňa 13.11.2014, ktorý aj podpísala. K námietke týkajúcej sa spísania a podpísania zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody sa odvolací správny orgán vyjadril už vyššie. Vzhľadom na skutočnosť, že skutočnosti uvedené v zázname o podaní vysvetlenia spísaného W.. N.. T. V. dňa 02.10.2014 a neskôr uvedené osobne P. L. sú, čo sa týka vzniku a priebehu dopravnej nehody totožné, nemá odvolací správny orgán pochybnosť o tej skutočnosti, že W.. N.. T. V. na úrazovej chirurgii v Košiciach, na ul. Rastislavovej bol. O tejto skutočnosti svedčí aj predbežná lekárska správa zo dňa 02.10.2014 vydaná ošetrujúcim lekárom nachádzajúca sa v spisovom materiály.

K námietke týkajúcej sa neuvedenia znaleckého posudku v rozhodnutí o priestupku, odvolací správny orgán uvádza, že na základe rozhodnutia o ustanovení znalca z odboru doprava cestná N.. L. C., bol vypracovaný znalecký posudok. Rozhodnutie o ustanovení znalca bolo zaslané tak P. L., ako je v tom čase právnemu zástupcovi. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca P. L. a ani ona sama nepodali voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2014. Taktiež z predmetného spisového materiálu vyplýva, že so znaleckým posudkom č. 64/2014 znalca N.. L. C. bola oboznámená tak P.G. L., ako aj jej právny zástupca. Taktiež zo záznamu o nazretí do priestupkového spisu zo dňa 13.05.2015 vyplýva skutočnosť, že z predmetným znaleckým posudkom, ktorý je súčasťou spisového materiálu bola oboznámená aj JUDr. Silvia Kollárová, ako právna zástupkyňa P.G. L.. Skutočnosť, že prvostupňový správny orgán opomenul uviesť ako dôkazný materiál rozhodnutie o ustanovení znalca, ako aj znalecký posudok č. 64/2014, nemá podľa názoru odvolacieho správneho orgánu vplyv na závery z neho vyplývajúce. S predmetným znaleckým posudkom bola oboznámená tak P. L., ako aj jej právny zástupcovia a prvostupňový správny orgán na závery vyplývajúce z predmetného znaleckého posudku poukazuje tak v zápisniciach z ústneho pojednávania, ako aj v rozhodnutí o priestupku.

K námietke P. L. uvedenej v odvolaní, cit.: „Po preskúmaní kompletného na vec sa vzťahujúceho priestupkového spisu je zrejmé, že podkladom na začatie konania o priestupku bola Správa o výsledku objasňovania priestupku z 27.10.2014 č.p. ORPZ- KS-ODI1-112/2014-P, ktorá bola vypracovaná OR PZ Košice- okolie, Okresným dopravným inšpektorátom - oddelením výkonu služby Košice.

Faktom však je to, že na základe sprievodného listu z OR PZ Košice- okolie, ODI Košice- okolie, odd. bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií č. p. ORPZ-KS-ODI2- 396/2014-P z 31.10.2014 bol na ORPZ, ODI v SNV odstúpený spisový materiál týkajúci sa dopravného priestupku, kde bola moja klienta označená už ako podozrivá zo spáchania dopravného priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení. Tento priestupkový spis spolu so sprievodným listom bol zaevidovaný v podateľni OR PZ ODI v SNV dňa 06.11.2014. Podľa zák č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení -§ 67 ods. 1,2- Začatie konania (1) Priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupku, ktoré sa prejednávajú len na návrh.

(2) Podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.

Avšak, správny orgán rozhodol dňa 29.04.2015, pričom žiadnym spôsobom správny orgán neupovedomil účastníka konania o tom, že nemôže rozhodnúť v zákonom danej lehote 30 dní, prípadne 60 dní a nie je známe ani to, či predĺženie lehoty na rozhodnutie umožnil odvolací orgán. Okrem toho v spise nie je zadokumentované ani žiadne rozhodnutie o prerušení konania. Toto svoje tvrdenie preukazujem tým, že dňa 13.05.2015 mi bolo správnym orgánom umožnené nahliadnuť do priestupkového spisu, ktorý som kompletne preskúmala a to aj napriek tomu, že nebol očíslovaný, ale len tak chaoticky usporiadaný a nebo v ňom uložený žiadny dokument, ktorý by preukázal, že predĺženie lehoty na rozhodnutie umožnil odvolací orgán a tiež som nenašla žiadny dokument, ktorým by správny orgán upovedomil účastníka konania o dôvodoch, prečo nemôže rozhodnúť do 30. prípadne 60 dní v súlade s ust. §49 ods. 2 druhá veta zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. B.. Z.. I. svojím podpisom na úradnom zázname ohľadne nazretia do spisu potvrdila, že mi bol daný k dispozícii kompletný priestupkový spis. Faktom je, že bolo v danej priestupkovej veci rozhodnuté až po viac ako 4 mesiacoch od začiatku konania, čim správny orgán porušil ust. § 49 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. v platnom znení." odvolací správny orgán dáva do pozornosti ustanovenie § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Prvým úkonom zo strany prvostupňového správneho orgánu bolo zaslanie predvolania P. L. na deň 09.12.2015, ktoré prevzala dňa 21.11.2014 (podľa vrátenej doručenky), t.j. konanie bolo začaté dňa 21.11.2014. Dňa 09.12.2014 uskutočnil prvostupňový správny orgán ústne pojednávanie, ktoré je zaznamenané v zápisnici z ústneho pojednávania, v ktorej v závere uviedol, že konanie prerušuje za účelom vypracovania znaleckého posudku. Ústneho pojednávania sa zúčastnila tak P. L., ako aj jej právny zástupca, ktorý zápisnicu podpísali. S doplneným spisovým materiálom bola opäť oboznámená tak P. L., ako aj jej právny zástupca, a to na ústnom pojednávaní dňa 10.02.2015, čo vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania spísanej v daný deň, kedy prvostupňový správny orgán konanie o priestupku opäť prerušil za účelom vypočutia druhého účastníka konania T. O., znalca N.. L.O. C. za účelom vysporiadania sa s námietkami účastníka konania. Odvolací správny orgán podotýka, že ústnych pojednávaní sa zúčastnila aj P. L., ktorá zápisnice z ústneho pojednávania vlastnoručne podpísala, t.j. o prerušení konania za účelom vysporiadania sa s námietkami súhlasila, čo potvrdila svojím podpisom. Po doplnení spisového materiálu prvostupňový správny orgán opäť oboznámil P. L., ako aj jej právneho zástupu s doplneným spisovým materiálom, viď. zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 29.04.2015. Odvolací správny orgán má zato, že prvostupňový správny orgán v konaní postupoval v súlade s ustanovením § 69 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkov v znení neskorších predpisov. Došetrenie priestupku mohol a aj vykonal vlastnými silami a prostriedkami, pričom v záujme došetrenia priestupku, konanie o priestupku prerušil v zápisnici z ústneho pojednávania, čo je v súlade s vyššie citovaným ustanovením. V uvedenom prípade nebolo konanie prerušené podľa ustanovenia § 29 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Odvolací správny orgán preštudovaním predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán konal o priestupku postupoval v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.“

5. V žalobe z 01.06.2015 žalobkyňa obšírnym spôsobom vyjadrila nesúhlas s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného tvrdiac, že žalobkyňa je nevinná, žiadneho priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa nedopustila a preto napadnuté rozhodnutie o priestupku považuje v celom rozsahu za nezákonné, nejasné, neurčité, nezrozumiteľné a skutkovo a právne nepreskúmateľné. Vytkla správnym orgánom aj porušenie procesnoprávneho postupu v konaní, keď podľa jej názoru vec mala byť postúpená príslušnému orgánu Policajného zboru z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu voči žalobkyni ako poškodenej, u ktorej došlo k ťažkému ublíženiu na zdraví dňa 02.10.2014 tým, že bola zrazená motorovým vozidlom evidenčného čísla: T. XXX S.. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že po dôkladnom preskúmaní priestupkového spisu je preukázané, že orgány Policajného zboru nedostatočne zabezpečili miesto zrážky a nedostatočne zistili skutkový stav veci, čoho dôsledkom je podľa žalobkyne nezákonné, právne a skutkovo nepreskúmateľné napadnuté rozhodnutie o priestupku.

6. Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne v súvislosti s vyvodením administratívnoprávnej zodpovednosti voči nej za spáchanie priestupku porušením § 24 ods. 1 s poukázaním na § 137 ods.

2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uvádzala v žalobe a následne aj v priebehu konania zvýrazňovala zásadnú námietku, podľa ktorej „z obsahu napadnutého rozhodnutia o priestupku je zrejmé, že správny orgán označil moju klientku za vodičku, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase zrážky moja klientka vodičkou nebola. Moja klientka v čase zrážky bola chodkyňa, nepohybovala sa po vozovke, len stála pri vozidle, pri krajnici a vodič T. O. ju zrazil,“

7. Ďalej v tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na obsah posudku č. 64/2014 z 31.12.2014, ktorý bol zadovážený v konaní o priestupku správnym orgánom prvého stupňa, konštatujúc, že „po preskúmaní obsahu znaleckého posudku č. 64/2014 z 31.12.2014 je nepochybne zrejmé, že znalec označil moju klientku za chodkyňu v čase zrážky. Vzhľadom na vyššie uvedené, t.j., že bola moja klientka chodkyňou v čase zrážky, je absolútne bezprecedentné, nezákonné a arbitrárne, aby správny orgán uložil mojej klientke zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 4 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

8. Žalobkyňa tiež vytýkala správnym orgánom v napadnutej veci skutočnosť, že ustanovený znalec nebol na mieste zrážky, že nebola vykonaná rekonštrukcia nehodového deja, že službukonajúca hliadka polície prišla na miesto nehody oneskorene a nezaistila miesto zrážky, neskúmala stopy, brzdnú dráhu vozidla, polohu žalobkyne v čase zrážky a podobne. Právna zástupkyňa žalobkyne tiež namietala skutočnosť, že žalobkyňa bola vypočutá v súvislosti so spísaním záznamu o podaní vysvetlenia na úrazovej chirurgii na ulici Rastislavovej v Košiciach dňa 02.10.2014 o 16.00 hod. bez prítomnosti akejkoľvek ďalšej osoby, pritom mala okrem iných zranení a bolestí aj otras mozgu, čo jej znemožňovalo akékoľvek relevantné vyjadrenie. Namietajúc aj ďalšie procesné výhrady voči postupu správnych orgánov oboch stupňov tak, ako vyplývajú z obsahu žaloby na č.l. 7 - 9 žaloby (č.l.19 - 21 spisu) žalobkyňa navrhla, aby súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

9. Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení zo 16.11.2015 zotrval na dôvodoch žalobou napadnutého rozhodnutia, argumentujúc k podanej žalobe a obsahu administratívneho konania nasledovne:

„Po preštudovaní spisového materiálu odvolací správny orgán nezistil dôvody na zrušenie rozhodnutia o priestupku. Odvolací správny orgán rozhodnutie o priestupku zmenil, nakoľko prvostupňový správny orgán pri určení druhu sankcie a jej výmery neprihliadol na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu priestupku, ako aj na skutočnosti uvedené v ustanovení § 12 ods. 1 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, teda na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, okolnosti za ktorých bol spáchaný priestupok a k osobe páchateľa. Odvolací správny orgán dospel k záveru, že k spáchaniu skutku, ktorý sa P. L. kladie za vinu došlo, čo vyplýva zo spisového materiálu, avšak s ohľadom na okolnosti spáchania priestupku, ako aj na osobu páchateľa priestupku považuje odvolací správny orgán uloženú sankciu, aj keď uloženú v súlade so zákonom za neprimeranú a tým aj nedostatočne odôvodnenú. Odvolací správny orgán prihliadajúc na spôsob a okolností, za ktorých došlo k dopravnej nehode má za to, že P. L. svojím konaním spôsobila dopravnú nehodu, avšak jej konanie bolo zapríčinené hustým dymením, ktoré vychádzalo z motorovej časti jej vozidla, čo vyplýva nie len z výpovede samotnej P. L., ale aj z výpovede poškodeného T. O.. Pravdou v danom prípade je však aj to, že P. L. bola účastníčkou cestnej premávky, nakoľko vystúpila z motorového vozidla a následne ale už, ako chodec sa pohybovala po cestnej komunikácii, t.j. bola účastníčkou cestnej premávky a bola povinná podľa názoru odvolacieho správneho orgánu správať sa disciplinovane a ohľaduplne, tak aby neohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Odvolací správny orgán prihliadajúc na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu priestupku, osobu páchateľa priestupku, ako aj na skutočnosti uvedené v ustanovení § 12 ods. 1 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov upustil od uloženia sankcie - zákazu činnosti, nakoľko má za to, že uloženie len peňažného trestu, t.j. sankcie - pokuty vo výške 200, - eur, uloženej v spodnej hranici zákonom určeného rozpätia je primerané a bude dostatočne pôsobiť na osobu páchateľa. Je v prospech všeobecného záujmu, aby účastníci cestnej premávky rešpektovali a dodržiavali pravidlá cestnej premávky a tým sa vyhli prípadným kolíziám a následným sankciám v súvislosti s premávkou motorového vozidla na pozemných komunikáciách.

Odvolací správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu - správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 27.10.2014, záznamu dopravnej nehody zo dňa 02.10.2014, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 02.10.2014, plániku z miesta dopravnej nehody, fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody, záznamu o podaní vysvetlenia P. L. zo dňa 02.10.2014, záznamu o podaní vysvetlenia T. O. zo dňa 02.10.2014, zápisu o dychovej skúške P. L. a T. O., predbežnej lekárskej správy P. L. zo dňa 02.10.2014, údajov o osobe zo systému REGOB P. L. a T. O.Š., evidenčnej karty vozidla U. a T. Z.o dňa 02.10.2014, evidenčnej karty P. L. zo dňa 02.10.2014, 09.12.2014, 10.02.2015 a 29.04.2015, evidenčnej karty T. O. zo dňa 02.10.2014, zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 09.12.2014, rozhodnutia o ustanovení znalca z odboru doprava cestná zo dňa 09.12.2014, znaleckého posudku č. 64/2014 znalca N.. L. C., znalca v odbore doprava cestná, zápisnice z ústneho pojednávania - pokračovanie zo dňa 10.02.2015, dožiadania zo dňa 11.02.2015, žiadosti o vypočutie svedka zo dňa 11.02.2015, výzvy na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 20.04.2015, správy zo dňa 16.02.2015, záznamu o podaní vysvetlenia P.É. L. zo dňa 13.11.2014, zápisnice o podaní vysvetlenia T. O. zo dňa 25.02.2015, zápisnice o podaní vysvetlenia N.. L. C. zo dňa 12.03.2015, vyjadrenia k doterajšiemu dokazovaniu zo dňa 15.04.2015, výzvy zo dňa 20.04.2015, vyjadrenia znalca zo dňa 21.04.2015, zápisnice z ústneho pojednávania - pokračovanie zo dňa 29.04.2015, rozhodnutia o priestupku zo dňa 29.04.2015, odvolania P. L. rozhodnutiu a stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi k odvolaniu.

Odvolací správny orgán zaujíma nemenné stanovisko, tak ako to uviedol vo svojom rozhodnutí o odvolaní č.: KRPZ-KE-KDI2-68/2015-P zo dňa 24.08.2015. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených odvolací správny orgán dospel k záveru, že P. L. spáchala daný priestupok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku v spojení s výrokom rozhodnutia o odvolaní.

K tvrdeniam a námietkam žalobkyne odvolací správny orgán ako žalovaná strana uvádza nasledovné:

K námietkam žalobkyne uvedeným v žalobe odvolací správny orgán uvádza, že má zato, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Odvolací správny orgán zastáva názor, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Preskúmaný spisový materiál obsahuje dôležité skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že P. L. svojím konaním porušila ustanovenie § 24 ods. 1 s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. K uvedeným námietkam odvolací správny orgán taktiež uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že uvedené námietky sú totožné s námietkami uvedenými žalobkyňou v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku má zato, že vo svojom rozhodnutí o odvolaní č.: KRPZ-KE-KDI2-68/2014-P zo dňa 24.08.2015 sa podrobne zaoberal každou námietkou P. L. uvedenou v odvolaní, a žiadna z jej námietok neostal zo strany odvolacieho správneho orgánu bez povšimnutia. Na záveroch vyjadrených v rozhodnutí o odvolaní krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach trvá.“

10. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci je potrebné zrušiť (v súlade so žalobným petitom obsiahnutým v žalobe z 01.06.2015), a to z právnych dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c) SSP, podľa ktorého správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od

okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

11. V súlade s ustanovením § 23 ods. 2 písm. a) SSP sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku.

12. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Krajský súd v Košiciach v preskúmavanej právnej veci určil termín ústneho pojednávania na deň 27.10.2016, na ktorom bol oboznámený obsah spisového materiálu a predstúpili žalobkyňa, jej právna zástupkyňa ako aj poverená zástupkyňa žalovaného, pričom súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom výsluchu znalca N.. L. C.Š., ktorý vo veci podal posudok v administratívnom konaní. Dôvodom zamýšľaného postupu správneho súdu výsluchom znalca bola skutočnosť, že podľa obsahu administratívneho spisu bol vo veci opakovane vypočutý ďalší účastník dopravnej nehody T. O., pričom súd v danom štádiu konania považoval za vhodné, aby sa znalec vyjadril k obsahu ďalšej výpovede uvedeného účastníka dopravnej nehody z 02.10.2014 pri obci Svinica.

14. Ako to ďalej vyplýva z obsahu súdneho spisu, 11.01.2017 bolo správnemu súdu doručené podanie predchádzajúcej právnej zástupkyne žalobkyne o dlhodobej práceneschopnosti, ktorá u nej trvala počas celého roka 2017, a po ukončení práceneschopnosti advokátky JUDr. Silvie Kollárovej bolo súdu doručené jej oznámenie z 15.01.2018, ktorým oznámila súdu, že dňa 15.01.2018 odstúpila od zmluvy o poskytovaní právnych služieb so žalobkyňou. Na základe výzvy súdu zo 17.01.2018 bola žalobkyňa v ďalšom konaní zastúpená advokátkou JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, a to podľa plnomocenstva z 23.03.2018 na č.l. 98 spisu.

15. V rámci prípravy súdu na ústne pojednávanie konané 23.03.2018 súd napokon upustil od výsluchu znalca, a to na základe zistenia, že správne orgány oboch stupňov vec nesprávne právne posúdili, čo je v preskúmavanej právnej veci prioritným dôvodom pre zrušenie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov procesným postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a otázka doplnenia dokazovania v právnom režime plnej jurisdikcie pred správnym súdom tak ustúpila do úzadia. Bude však povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa v ďalšom pokračovaní v administratívnom konaní v preskúmavanej právnej veci zabezpečiť, aby N.. L. C. - znalcovi v odbore cestná doprava bol daný k dispozícii kompletný spisový materiál obsiahnutý v administratívnom spise.

16. Dôvodom zrušenia administratívnych rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej priestupkovej veci je nesprávne právne posúdenie veci, a to pri právnej kategorizácii skutku, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa dňa 02.10.2014 za obcou Svinica v čase, keď zastavila za obcou Svinica svoje motorové vozidlo v dôsledku vychádzania hustého dymu z motorovej časti vozidla, následným konaním po vystúpení z vozidla.

17. Podľa § 24 ods. 1 v spojení s ustanovením § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o ktoré opreli správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný závery o vyvodení priestupkovej zodpovednosti u žalobkyne, otvárať dvere alebo bočné steny vozidla, ako aj nastupovať do vozidla alebo vystupovať z neho sa smie len vtedy, ak tým nie je ohrozená bezpečnosť nastupujúcich osôb alebo vystupujúcich osôb, ani iných účastníkov cestnej premávky. Ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. v znení účinnom v čase, keď došlo k dopravnej nehode z 02.10.2014 porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

18. Správny orgán prvého stupňa vyvodil voči žalobkyni zodpovednosť za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) priestupkového zákona, podľa ktorého priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.

19. Porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa podľa obsahu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia z 29.04.2015 teda malo vzťahovať na porušenie § 24 ods. 1, § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ako to však jednoznačne vyplýva z dikcie § 24 ods. 1 uvedeného zákona upravujúcej otváranie dverí, nastupovanie a vystupovanie z vozidla, takéto konanie u žalobkyne, vzhľadom na zistený skutkový stav nebolo zistené ako príčina vzniku dopravnej nehody. Žalobkyňa totiž otvorením dverí nespôsobila dopravnú nehodu, a preto správne orgány oboch stupňov aplikovali nesprávnu skutkovú podstatu priestupku. K dopravnej nehode, t.j. k stretu medzi žalobkyňou ako chodkyňou pohybujúcou sa po vozovke a motorovým vozidlom riadeným T. O. došlo podľa dôkazového materiálu obsiahnutého v administratívnom spise až po tom, keď žalobkyňa urobila niekoľko krokov smerom do telesa vozovky.

20. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na obsah písomného vyjadrenia samotného žalovaného zo 16.11.2015, v ktorom uviedol, že „pravdou v danom prípade je však aj to, že P. L. bola účastníčkou cestnej premávky, nakoľko vystúpila z motorového vozidla a následne, ale už ako chodec sa pohybovala po cestnej komunikácii, t.j. bola účastníčkou cestnej premávky a bola povinná podľa názoru odvolacieho správneho orgánu správať sa disciplinovane a ohľaduplne, tak aby neohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.“ Žalovaný správny orgán si teda uvedomil priebeh udalostí, ku ktorým došlo za obcou Svinica tesne pred dopravnou nehodou z 02.10.2014, a teda, tak ako to vyplýva z obsahu tohto vyjadrenia obsahovo korešpondujúceho s dôkazovým materiálom zadováženým v rámci priestupkového konania, správne orgány nemohli u žalobkyne konštatovať spôsobenie nehody porušením právnych povinností uvedených v § 24 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. (otváranie dverí spôsobom neohrozujúcim bezpečnosť účastníkov cestnej premávky), pretože pre takéto závery nemali v administratívnom konaní dôkazné zistenia takéhoto charakteru. Nie je pritom úlohou správneho súdu zaoberať sa v súdnom preskúmavacom konaní úvahami o tom, akú právnu kvalifikáciu konania žalobkyne alebo iného účastníka dopravnej nehody z 02.10.2014 mali aplikovať na základe tých zistení, ktoré vyplývajú z obsahu administratívneho spisu. Uvedené úvahy a dôkazné postupy prislúchajú správnym orgánom v ďalšom priebehu administratívneho konania v preskúmavanej právnej veci. Podstatnou skutočnosťou pre dané súdne preskúmavacie konanie je jednoznačný záver správneho súdu, že právne závery na jednej strane a skutkové zistenia na strane druhej, tak ako ich ustálili správne orgány oboch stupňov sú v nesúlade, ba v priamom protiklade.

21. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody správny súd zrušil administratívne rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP).

22. Nadôvažok však súd zároveň poznamenáva, že podľa jeho názoru zostáva dôkazným nedostatkom priestupkového konania, a to napriek evidentnej snahe správnych orgánov oboch stupňov objasniť dôkladne skutkový stav veci, tá skutočnosť vyplývajúca z obsahu administratívneho spisu, že správne orgány oboch stupňov neodstránili rozpory v dvoch po sebe nasledujúcich výpovediach svedka T. O. (z 02.10.2014 a z 25.02.2015) o skutočnostiach právne významných pre posúdenie veci. Ide o rozdielne popísanie priebehu udalostí tesne pred nehodou a pri strete ním riadeného vozidla so žalobkyňou. Objasnenie týchto skutočností a ich následne premietnutie do záverov znalca vzťahujúcich sa na stanovenie príčin dopravnej nehody z 02.10.2014 bude úlohou správnych orgánov v ďalšom administratívnom konaní.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná priznal právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka podľa § 175 ods. 2 SSP. Samostatné rozhodnutie o trovách konania bude obsahovať výšku trov týkajúcich sa poskytovania právnych služieb žalobkyni predchádzajúcou právnou zástupkyňou, ako aj zástupkyňou na základe plnomocenstva z 23.03.2018, ktorá žalobkyňu zastupovala na ústnom pojednávaní pred Krajským súdom v Košiciach uvedeného dňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).