Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/134/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: GlobalCar Sk, s.r.o. so sídlom Pestovateľská 4, 821 04 Bratislava, IČO: 44 802 323, v zast. JUDr. Michal Matala, advokát so sídlom Martina Rázusa 19, 984 01 Lučenec, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, v zast. advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS so sídlom Dvořákovo nábrežie ,811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 288,33 eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi

- sumu 240,27 eur,

- úrok z omeškania 8,00 % p.a. zo sumy 240, 27 eur od 03.03.2017 až do zaplatenia,

- paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania súdu prvej inštancie vo výške 66,66 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Lučenec domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 288,33 eur spolu s úrokom z omeškania 8,00 % p.a. zo sumy 288,33 eur od 03.03.2017 až do zaplatenia a s trovy konania vrátane sumy paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel so žalobcom poistnú zmluvu č. 5815519046 (ďalej len „poistná zmluva“), ktorou bol havarijne poistený súbor motorových vozidiel poisteného. Po uzavretí poistnej zmluvy došlo k vzniku poistnej udalosti na poistenom motorovom vozidle, pričom zo strany žalovaného došlo len len k čiastočnému poistnému plneniu, pričom žalobca s takýmto postupom žalovaného nesúhlasil, preto si uplatnil voči žalovanému sumu v celkovej výške 288,33 eur, t. j. doplatok poistného plnenia z nasledovnej poistnej udalosti č. 8012440704 vo výške 288,33 eur, splatný k 02.03.2017. Skutkové okolnosti poistnej udalosti popísal tak, že dňa 10.06.2015 o 10:00 hod. v Piešťanoch došlo k poškodeniu poisteného motorového vozidla továrenskej značky Škoda

Fabia Combi, EČV: T pri dopravnej nehode. Žalobca následne bezodkladne oznámil žalovanému vznik poistnej udalosti z havarijného poistenia, ktorú žalovaný zaevidoval pod č. 8012440704. V súlade s pokynmi a výzvami žalovaného žalobca odovzdal žalovanému všetky potrebné dokumenty a informácie potrebné k vykonaniu šetrenia poistnej udalosti a k poskytnutiu poistného plnenia podľa poistnej zmluvy. Keďže žalobca neobdržal od žalovaného ďalšie pokyny k postupu pri likvidácii poistnej udalosti, zabezpečil si vykonanie opravu poškodenia motorového vozidla v autoservise spoločnosti DESTACAR s.r.o., o čom bola vystavená faktúra č. 2010179 zo dňa 05.08.2015, podľa ktorej náklady na vykonanie opravy motorového vozidla predstavovali sumu 1.259,55 eur (správne malo byť 1.269,65 eur) s DPH. Po ukončení šetrenia škodovej udalosti a vyhodnotení všetkých dostupných dokumentov žalovaný listom zo dňa 15.02.2017 oznámil žalobcovi, že primerané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla predstavujú sumu 817,77 eur. Žalovaný vypočítal poistné plnenie nasledovne, keď z faktúry za opravu s DPH vo výške 1.269,65 eur, odpočítal ako rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou 288,33 eur, čím priznal sumu 981,32 eur, z ktorej odpočítal DPH vo výške 163,55 eur. Žalobca so závermi žalovaného o krátení poistného plnenia nesúhlasí. Dôvodom je skutočnosť, že takúto možnosť krátenia poistného plnenia neumožňuje poistná zmluva. Žalobca vykonal opravu poškodenia poisteného motorového vozidla v súlade s poistnými podmienkami, všetko za primerané náklady na prácu. Výmeny dielov alebo opravy poškodených častí, resp. lakovacie práce sú predsa rovnaké. Taktiež pokiaľ ide o ceny náhradných dielov žalobca považuje stanovisko žalovaného za nedôvodné. Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie motorového vozidla nasledovne: účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál účtované podľa opravcu sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy; b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady za opravu sa považujú tie, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ. Žalobca si v súlade s ustanovením uplatňuje i právo na úhradu úrokov z omeškania vo výške 8,00 % ročne dlžnej sumy, a to s počiatkom omeškania, odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalovaný vystavil žalobcovi oznámenie, že mu poistné plnenie neposkytne. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 288,33 eur od 03.03.2017 do úplného zaplatenia. Zároveň si spolu so zaplateným súdnym poplatkom a trovami právneho zastúpenia užalobca uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

2. Okresný súd Lučenec vydal dňa 12.07.2019 platobný rozkaz v navrhovanom znení, proti ktorému podal žalovaný dňa 02.08.2019 odpor. V podanom odpore žalovaný namietal miestnu príslušnosť. Ďalej potvrdil, že dňa 10.06.2015 o 10.00 hod. v Piešťanoch došlo k poškodeniu poisteného motorového vozidla továrenskej značky Škoda Fabia Combi, EČV: T pri dopravnej nehode. Predmetná poistná udalosť z havarijného poistenia bola žalovanému oznámená a ten ju zaregistroval pod č. 8012440704. Vzhľadom na poškodenie vozidla v dôsledku poistnej udalosti si žalobca dal svoje vozidlo opraviť v autoservise spoločnosti DESTACAR s.r.o. so sídlom Rovňany 10, 985 24 Rovňany, IČO: 36 623 687, o čom bola vystavená faktúra č. 2010179 zo dňa 05.08.2015, podľa ktorej náklady na vykonanie opravy poškodeného vozidla predstavovali sumu 1.269,65 eura s DPH. Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15.02.2017 bolo žalobcovi oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti a súčasne výpočet a výška poskytnutého poistného plnenia v sume 817,77 eura. Žalovaný žalobou uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za neoprávnený. Vo vzťahu k žalobe uviedol, že táto nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe „okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Zároveň podľa ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca mal preto v žalobe označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, t.j. presne špecifikovať údaje - aké osoby boli účastníkmi škodovej udalosti, aký bol jej rozsah a pod. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, a len niektoré z nich vyplývajú (len) z príloh, čo absolútne nie je vzhľadom na znenie , postačujúce. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Zo žalobcom uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému nárok na úhradu nákladov na opravu vozidla, pričom nepredložil žiadny dôkaz, že údajné náklady na opravu vozidla aj uhradil. Žalobca predložil jedine faktúru vystavenú autoservisom, v zmysle ktorej bol však subjektom zaviazaným na plnenie žalobca. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zaplatil faktúru v časti žalobou uplatňovaného nároku, v kauzálnom

dôsledku čoho mu nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu vozidla. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia si žalovaný poukázal na Oznámenie o poistnom plnení a skutočnosti v ňom uvedené, v zmysle ktorých sa žalobca preukázateľne dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu nebola žalobcovi poskytnutá časť poistného plnenia.

3. Následne Okresný súd v Lučenci predmetnú vec postúpil Okresnému súdu Bratislava I ako miestne príslušnému všeobecnému súdu žalovaného dňa 19.11.2019.

4. Okresný súd Bratislava I rozhodol 05.06.2020 rozsudkom pre zmeškanie, ktorý bol dňa 03.12.2012 uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Žalobca sa vyjadril aj v podanom odvolaní tak, že po oboznámení sa s odporom žalovaného má za to, že tento odpor nie je dôvodný a trvá na svojej žalobe v celom rozsahu. Žaloba obsahuje všetky zákonné náležitosti vrátane úplného opísania rozhodujúcich skutočností. Poukázal na to, že nie je sporný priebeh poistných udalostí, ale dôvody neoprávneného krátenia poistných plnení z týchto poistných udalostí zo strany žalovaného. Žalobca vo svojej žalobe opísal v čom spočíva nesprávnosť krátenia poistných plnení zo strany žalovaného a svoj nárok preukázal faktúrou, v ktorej sú položkovite uvedené jednotlivé položky týkajúce sa materiálu a práce. Zároveň je potrebné uviesť, že náklady za prácu a lakovanie by boli v autorizovanom servise podstatne vyššie. Žalobca v podstate znížil poistné plnenie, keď využil služby neautorizovaného servisu, avšak servisu poskytujúceho služby na vysokej úrovni, a to za primeranú cenu podstatne nižšiu ako v servise autorizovanom. Námietka žalovaného k výške škody sa s ohľadom na toto javí ako nelogická a účelová. Námietka žalovaného voči výške škody nie je ničím podložená a žalobca neuviedol, ktoré položky z faktúry neuznáva. Žalobca považuje za diskriminačné ohodnotenie normohodiny u autorizovaného servisu inou sumou, ako u servisu neautorizovaného za predpokladu, že práca bola vykonaná s odbornou náležitosťou, spôsobilým pracovníkom a podľa platných noriem servisných prác. V súvislosti s námietkou, že si žalobca si dal poškodené motorové vozidlo opraviť vo vlastnom autoservise žalobca opätovne zdôrazňuje, že si uplatňuje právo na poistné plnenie z dôvodu refundácie nákladov na opravu motorového vozidla, ktoré mal v zmysle zmluvy o havarijnom poistení u žalovaného poistené. Žalobca si neuplatňuje právo na náhradu škody v zmysle a nasl. . Žalobca ako poistený má právo na poistné plnenie korešpondujúce primeraným nákladom na opravu poisteného motorového vozidla zníženým o dojednanú spoluúčasť. Právna argumentácia žalovaného vo vzťahu k výške škody a spôsobu jej sanácie zo strany žalobcu, a to opravou vozidla vo vlastnej réžii, v čom žalovaný vidí možnosť bezdôvodného navýšenia poistného plnenia je právne irelevantná, keďže všeobecné poistné podmienky ako pojem poistného plnenia uvádzajú primerané náklady nie skutočne vynaložené, čo žalobca splnil. Zároveň opätovne poukazujeme na skutočnosť, že žalovaný svoju námietku ani bližšie neodôvodnil, napr. či niektoré konkrétne položky z faktúry nesúvisia s poistnou udalosťou, resp. sú neprimerané.

5. Súd konal na pojednávaní dňa 25.05.2020 v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa na predmetné pojednávanie ospravedlnil a požiadal o konanie v jeho prítomnosti, čím boli splnené podmienky podľa . Na predmetnom pojednávaní v záverečnom stanovisku žalovaný rozporoval odpočet DPH zo sumy poistného plnenia, ktorý si žalobca uplatňoval.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise a ustálil nasledovný skutkový stav.

7. Z oznámenia o vzniku škodovej udalosti vyplýva, že do vozidla poisteného zn. Škoda Fabia combi, EČV:T dňa 10.06.2015 v Piešťanoch narazilo vozidlo značky Ford Mondeo, EČV: E prichádzajúce zľava, ktoré nedalo prednosť v jazde a narazilo do ľavej časti vozidla zn. Škoda Fabia combi, čím došlo k poškodeniu ľavého predného blatníka a ľavých predných dverí.

8. Z faktúry č. 20150179 vystavenej autoservisom DESTACAR s.r.o. za opravu poškodeného motorového vozidla Škoda Fabia combi, EČV:T vyplýva celková suma opravy 1.269,65 eur s DPH (1.058,04 eur bez DPH). Z predmetnej faktúry vyplýva celková cena práce 463,97 eur ( toho za lakovanie v sume 268,25 eur) a cena za materiál vo výške 594,07 eur s jednotlivými špecifikovanými náhradnými dielmi. K predmetnej faktúre je priložený aj dodací list na náhradné diely (č.l. 11-15).

9. Z oznámenia o ukončení likvidácie predmetnej poistnej udalosti zo dňa 15.02.2017 vyplýva výpočet výšky plnenia nasledovne. Žalovaný zo sumy 1.269,65 eur odpočítal sumu 288,33 eur za náhradné diely,

teda priznal celkovo sumu 981,32 eur , od ktorej odpočítal sumu 163,55 eur ako odpočet DPH a poistné plnenie vo výške 817,77 eur poukázal v zmysle ods. spoločnosti žalobcu.

10. Z kalkulácie GTESTIMATE-SK z poistného spisu vyplývajú náklady na opravu vo výške 1.045,04 eur s DPH (950,04 eur bez DPH), cena za náhradné diely v celkovej sume 495,79 eur, cena za prácu 186 eur a cena za lakovanie 266,25 eur.

11. Z kalkulácie Audatex č. 8012440704 predloženej žalovaným k poistnej udalosti zo dňa 18.06.2015 vyplýva celková cena opravy poškodeného motorového vozidla vo výške 1.133,90 eur s DPH (944,92 eur bez DPH), z toho celková suma za náhradné diely vo výške 300,74 eur a mzda za prácu 181,71 eur, vedľajší náklad 9 eur a lakovanie 453,47 eur. Z kalkulácie Audatex č. 8012440704 predloženej žalovaným k poistnej udalosti zo dňa 15.06.2015 vyplýva celková cena opravy poškodeného motorového vozidla vo výške 986,04 eur s DPH (821,70 eur bez DPH), z toho celková suma za náhradné diely vo výške 291,33 eur a mzda za prácu 101,69 eur, vedľajší náklad 10,67 eur a lakovanie 418,01 eur (obe kalkulácie pri použití nových náhradných dielov).

12. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. so spisom poistnej udalosti č. 8012440704, ktorého súčasťou boli aj fotografie poškodeného motorového vozidla. V tomto smere súd uvádza, že žalobca v podanej žalobe síce označil ako dôkaz ako poistnú zmluvu a Všeobecné poistné podmienky, avšak tieto do spisu nedoložil, napriek upozorneniu súdu na prvom pojednávaní konanom dňa 11.02.2020 (viď zvukový záznam) a na týchto označených dôkazoch ani ďalej netrval a požadoval len priloženie poistného spisu.

13. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

14. Podľa (ďalej len „“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

15. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

16. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

17. Podľa , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

18. Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

19. Podľa a sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

20. Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť.

21. Podľa až 3 poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalostí, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

22. Podľa z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

23. Podľa čl. 12 ods. 5 VPP po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie motorového vozidla nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál účtované podľa opravcu sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy; b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady za opravu sa považujú tie, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ.

24. Podľa o dani z pridanej hodnoty v rozhodnom čase právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa odseku 2 písm. a) platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 <aspi://module='ASPI'&link='222/2004%20Z.z.%252349'&ucin-k-dni='31.12.2006'> a <aspi:// module='ASPI'&link='222/2004%20Z.z.%252349'&ucin-k-dni='31.12.2006'>. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

25. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia poistného plnenia z havarijného poistenia, ktoré bolo krátené, a to z poistnej udalosti č. 8012440704 na motorovom vozidle Škoda Fabia combi, EČV:T ktorého držiteľom bola spoločnosť žalobcu a vlastníkom spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko a.s., IČO: 31 341 438, a to vo výške 288,33 eur.

26. Skutočnosť, že na predmetné poškodené motorové vozidlo bolo uzatvorené havarijné poistenie so žalovaným vzťahujúce sa na predmetnú poistnú udalosť, teda poškodenie havarijne poisteného motorového vozidla iným motorovým vozidlom dňa 10.06.2015, nebola sporná. Spornou nebola ani samotná poistná udalosť, jej priebeh, následné ohlásenie zo strany žalobcu, ako aj znenie čl. 12 ods. 5 VPP, na ktoré odkazoval nielen žalobca v podanej žalobe, ale aj samotný žalovaný na pojednávaní konanom dňa 11.02.2020, aj keď VPP do spisu doložené neboli. Sporným nebol ani to, že žalobca dal poškodené motorové vozidlo opraviť v autoservise spoločnosti DESTACAR s.r.o. v rozsahu poškodenia vozidla zachyteného obhliadkou, o čom bola vystavená faktúra č. 2010179 zo dňa 05.08.2015, podľa ktorej náklady na vykonanie opravy poškodeného vozidla predstavovali sumu 1.269,65 eura s DPH. Rovnako sporným nebolo ani to, že v zmysle tejto poistnej zmluvy žalovaný plnil v prípade poistnej udalosti poistné plnenie vo výške 981,32 eur a po odpočte DPH vo výške 163,55 eur žalovaný zaslal žalobcovi poistné plnenie v sume 817,77 eur. Odčítanie DPH vo výške 163,55 eur z priznanej sumy vo výške 981,32 eur v rámci likvidácie poistnej udalosti sporným nebolo.

27. Spornou bola v konaní aktívna vecná legitimácia žalobcu, keď žalovaný v podanom odpore tvrdil, že žalobca nepreukázal úhradu nákladov-predmetnej faktúry, a preto mu nemohol vzniknúť nárok na poistné plnenie. Ďalej žalovaný namietal, že žaloba nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , a to predovšetkým opis skutočností podstatných pre konanie, ako popis a priebeh poistnej udalosti. Sporným bol dôvod krátenia poistného plnenia žalovaným vo výške 288,33 eur, keďže žalobca nepredložil žalovanému dodacie listy, z ktorých by bola zrejmá ich cena, preto mu priznal poistné plnenie len v sume náhradných dielov. Žalovaný v záverečnom stanovisku rozporoval aj to, že žalobca zo žalovanej istiny neodpočítal sumu DPH, ktorú si mohol uplatniť voči autoservisu.

28. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. ).

29. S ohľadom na argumentáciu strán konania, súd preto skúmal námietku žalovaného nepreukázanej úhrady faktúry žalobcom. Vo vzťahu k skutočnosti, že v čase poistnej udalosti bola vlastníkom leasingová spoločnosť, strany nerozporovali aktívnu vecnú legitimáciu ani tú skutočnosť, že v čase konania a rozhodovania súdu bol už žalobca oprávneným z prijatia plnenia z poistnej zmluvy, čo potvrdzuje aj to, že žalovaný hradil poistné plnenie na základe likvidácie poistnej udalosti zo dňa 15.02.2017 priamo žalobcovi, keďže od poistnej udalosti zo dňa 10.06.2015 do úhrady poistného plnenia žalovaným uplynul značný čas.

30. K dokladovaniu o úhrade poistného plnenia v spojitosti aktívnou vecnou legitimáciou, súd upozorňuje, že žalovaný neznížil poistné plnenie na základe nepredloženia dokladu o úhrade opravy motorového vozidla (k tomu bližšie pozri rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ). Súd považoval predmetnú argumentáciu žalovaného za účelovú v snahe vyhnúť sa plateniu neoprávnene zníženého poistného plnenia. Základom pre priznanie nároku na poistné plnenie je, že sa poistná udalosť stala a poistené motorové vozidlo bolo poškodené v rozsahu, v akom sa vykonala jeho oprava, ktorá bola účelná a smerovala k odstráneniu následkov poistnej udalosti. Uvedené okolnosti neboli sporné. Zníženie poistného plnenia z havarijného poistenia na základe toho, že žalobca nepredložil doklad o úhrade opravy v zmysle vystavenej faktúry nemá právny základ v a VPP v konaní predložené neboli. Naproti tomu z nesporného znenia čl. 12 ods. 5 VPP (citované žalobcom v podanej žalobe a potvrdené žalovaným na prvom pojednávaní) po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade poistnej udalosti sa hradia reálne náklady, ktoré v danom prípade vznikli, čo vyplýva zo zápisov o poškodení vozidiel z obhliadky, fotodokumentácie, zázname o poistnej udalosti, faktúre o vykonanej oprave. Uvedené prostriedky boli vynaložené, keďže poškodené motorové vozidlo bolo opravené v rozsahu škôd vzniknutých poistnou udalosťou, a preto tieto náklady nie sú „fiktívnymi“. Nárok na poistné plnenie vzniká poistenému, nie servisu, a to vznikom poistnej udalosti, v dôsledku ktorej má nárok na úhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v dôsledku tejto poistnej udalosti.

31. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd považuje za potrebné upozorniť na ustálenú judikatúru súdov týkajúcu sa výkladu kogentného ustanovenia (bližšie pozri rozsudok NS SR, sp.zn. zo dňa 27.01.2011). Poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Dôkazné bremeno o tom, že žalobca vedome porušil svoju povinnosť, resp. že krátenie bolo dôvodné, zaťažuje žalovaného. Ak žalovaný nepredloží dôkazy preukazujúce uvedené skutočnosti, je možné jeho tvrdenia považovať za účelové, ktorých cieľom je vyhnúť sa povinnosti poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v celom rozsahu.

32. Ak žalovaný kráti poistné plnenie, jeho konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že žalovaný ako subjekt, ktorého ťaží dôkazné bremeno v konaní nepredložil všeobecné poistné podmienky, ale potvrdil znenie čl. 12 ods. 5 VPP, ktoré mal súd za preukázané zo zhodných tvrdení strán. Uvedený článok upravil, že po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu motorového vozidla nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál účtované podľa opravcu sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy; c) za primerané náklady za opravu sa považujú tie, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ.

33. Do spisu doložená poistná zmluva nebola, avšak existencia poistného vzťahu a uzatvorenie poistnej zmluvy so žalovaným, nebola sporná. Zároveň nebolo sporné poškodenie a ani rozsah poškodenia motorového vozidla. Žalobca dostatočne preukázal, že predmetné motorové vozidlo bolo opravené, keď predložil súdu faktúru č. 20150179, v ktorej sú riadne uvedené všetky položky (označené číslom, množstvom a jednotkovou cenou) a podložené príslušným dodacím listom k dielom použitým na opravu motorového vozidla (č.l. 11 a nasl.). Dodacie listy zo strany žalobcu predložené v konaní boli, pričom

skutočnosť, že z nich nie je zrejmá presná suma jednotlivých dielov (predmetná položka je „prekrytá“), neoprávňuje žalovaného na krátenie poistného plnenia. Súd v tomto smere ešte dopĺňa, že kalkulácia nákladov na opravu má slúžiť ako pomôcka, nepredstavuje určujúci a jediný rozhodujúci podklad pre výpočet poistného plnenia, cena je v rámci kalkulácie orientačne nastavená, nakoľko kalkulácie žalovaného sú len predbežné a nemusia zohľadniť skutočnú hodnotu pri oprave vozidla.

34. Súd s ohľadom na vyššie uvedené konštatuje, že žalobca preukázal rozsah opravy vozidla, ktorej cenu žiadal od žalovaného uhradiť titulom poistného plnenia. Naproti tomu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, keď súdu nepredložil zmluvné dojednania pre havarijné poistenie motorových vozidiel, z ktorých by vyplývala povinnosť žalobcu dokladovať originalitu použitých náhradných dielov. Súd sa stotožňuje s názorom vysloveným Okresným súdom Bratislava I v rozsudku sp. zn. , ktorý uviedol, že „povinnosť preukazovať pôvod náhradných dielov nevyplýva ani zo zákona. Ak by sa prijalo stanovisko žalovaného, potom pri predkladaní nadobúdacích dokladov od servisu, by servis mal ďalej žiadať doklady od svojho dodávateľa, dodávateľ autoservisu potom ďalej od výrobcu, aby bolo možné zistiť originalitu a pôvodnú cenu náhradného dielu. Keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla“.

35. V predmetnom prípade nebol splnený a preukázaný žiadny dôvod, ktorý by umožňoval žalovanému jednostranne krátiť poskytnutie poistného plnenia. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by došlo k niektorému z uvedených dôvodov na krátenie poistného. Žalovaný je síce oprávnený vykonať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, avšak v prípade nezrovnalostí je povinný poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo znížil poistné plnenie a tieto dôvody je povinný preukázať. V predmetnom prípade sa tak nestalo. Žalovaný nepreukázal, že náklady, ktoré boli vynaložené na opravu vozidla nie sú oprávnenými a primeranými.

36. Z uvedeného je zrejmé, že konaním žalobcu nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho povinností a naplnením skutkovej podstaty ustanovenia , ktoré by tak odôvodňovalo postup žalovaného, t.j. krátenie poistného plnenia. Na základe vykonaného dokazovania zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 240,27 eur bez DPH v prospech žalobcu titulom plnenia z poistnej udalosti v súlade s citovaným ustanovením , nakoľko je nesporné, že žalobcovi vzniklo právo na plnenie z dôvodu, keďže nastala skutočnosť, s ktorou bol spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Touto skutočnosťou bolo poškodenie motorového vozidla, pričom žalovaný nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia v zmysle .

37. K náležitostiam predmetnej žaloby a žalovaným namietanej existencie opisu rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj nárok, súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. apríla 2008, sp. zn. <aspi://module='JUD'&link='JUD37410SK'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, z ktorého je zrejmé, že judikatúra za „rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke“ V tomto smere súd upozorňuje na príliš formalistický výklad žalovaného týkajúceho sa ustanovenia , ak predmet žaloby tak, ako bol vymedzený, teda nárokom žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 288,33 eur s príslušenstvom z titulu havarijnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a spôsobenou poistnou udalosťou vymedzenou č. 6815519046 a základným popisom skutkových okolností, považuje za nedostatočné. Cieľom a zmyslom predmetného ustanovenia nie je, aby strany v podanej žalobe, ale aj v ďalších svojich písomných stanoviskách, či ústnych prednesoch obšírne a detailne vymedzili skutkový a právny stav. Potrebným je vystihnúť podstatu predmetného sporu (týka sa to aj iných právnych a skutkových argumentov, alebo inak povedané kvantita neznamená kvalitu), čo nie je podmienené rozpisom detailných skutkových okolností, ktoré pre posúdenie sporu ani nie sú rozhodujúce, obzvášť, ak tieto medzi stranami konania nie sú sporné. S ohľadom na uvedené k posúdeniu jednotlivých náležitostí predmetnej žaloby, súd dospel k rovnakému záveru, ako okresný súd, ktorý vydal platobný rozkaz (v opačnom prípade by ani nebolo možné vydať platobný rozkaz), potvrdiac názor žalobcu, že zákonom požadované náležitosti žaloby

uvedené v boli splnené. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že žalobca označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ako napr. spis predmetnej poistnej udalosti, hlásenie poistnej udalosti, zápis o poškodení motorového vozidla, faktúru, oznámenie o poistnom plnení, nadobúdacie doklady etc.

38. Súd ďalej považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s námietkou žalovaného týkajúcej sa odpočtu DPH z nákladov za opravu motorového vozidla. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31.10.2013, sp. zn. , podľa ktorého pri „účtovaní ceny opravy zo strany opraviteľa je DPH bežnou súčasťou ceny diela, takže pre objednávateľa predstavuje časť nákladov, ktoré musel vynaložiť na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. Nie je preto dôvod, aby táto čiastka bola v rámci náhrady škody odčítaná. Jedinú výnimku z tohto pravidla je situácia, kedy poškodený je sám platcom DPH, škoda vznikla na jeho majetku, ktorý používa pri svojej činnosti podliehajúcej daňovej povinnosti a vznikol mu zároveň nárok na odpočet DPH voči správcovi dane. V takom prípade je skutočnou škodou iba čiastka vynaložená na uvedenie veci do pôvodného stavu bez uhradenej DPH platcom na vstupe, lebo iba o túto čiastku sa vzhľadom k nároku poškodeného na tento odpočet majetok poškodeného znížil“.

39. Obdobne je možné tieto závery aplikovať aj v rámci poskytnutia poistného plnenia z havarijnej zmluvy, keď účelné náklady, ktoré majú byť nahradené a ktoré boli potrebné k uvedeniu veci do pôvodného stavu, predstavujú sumu takto vykonanej opravy s odpočtom DPH, ak sa jedná o podnikateľské subjekty, ktoré sú platcom DPH. Na danom mieste súd upozorňuje, že aj v rámci poistného plnenia, ktoré bolo priznané, žalovaný uplatnil odpočet DPH, čo žalobca nenamietal a tento si ani v súdnom konaní neuplatňoval. S ohľadom na uvedené, ak je poistený platcom DPH a škoda vznikla na jeho majetku, ktorý používa pri podnikaní, predstavujú náklady na opravu tohto majetku vykonané treťou osobou zdaniteľné plnenie v zmysle citovaného zákona o dani z pridanej hodnoty. Pokiaľ je osoba, ktorú opravu vykonala, taktiež platcom DPH a voči poistenému túto daň uplatnila, vzniká za normálneho behu okolností nárok poisteného na odpočet DPH voči správcovi dane pri priznaní DPH na výstupe. Rovnako tak to platí aj pri priznaní DPH na vstupe. V tomto smere je irelevantné, či odpočet voči správcovi dane aj reálne žalobca uplatnil.

40. Žalobca je platcom DPH a k škode došlo na majetku tvoriacom súčasť jeho podnikania, mal preto možnosť znížiť si o výšku DPH predmetnú daň na výstupe, tzn., že mu vznikol nárok na odpočet DPH. Žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal a v tomto smere bol nositeľom dôkazného bremena, že by u neho v konkrétnom prípade nastala taká okolnosť, ktorá by mu bránila pri uplatnení odpočtu DPH zaplatenom v rámci nákladov vynaložených na opravu poškodeného vozidla. V tejto časti žalobu súd vo výroku II. zamietol, a teda požadovanú istinu vo výške 48,06 eur (211,61 eur-163,55 eur) predstavujúcu DPH, nepriznal.

41. Podľa prvá veta plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

42. Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

43. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

44. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='21/2013%20Z.z. %25231'&ucin-k-dni='30.12.9999'> môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

45. Základná úroková sadzba ECB v období od 16.03.2016 bola vo výške 0,00 %.

46. Okrem istiny požadoval žalobca aj zaplatenie 8 % úroku z omeškania ročne z predmetnej sumy od 03.03.2017 až do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný poistenému listom oznámil, že dňa 15.02.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom obsahom listu bol aj výpočet výšky poistného plnenia, z ktorého vyplynulo krátenie poistného plnenia vo výške uplatneného nároku. Poistné plnenie, ktoré mal žalovaný vyplatiť je peňažným plnením a z dôvodu, že sa dostal s jeho plnením do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej zákonom stanovenej lehoty splatnosti poistného plnenia, teda dňom, priznal súd v súlade s nariadením vlády č. 21/2013 a príslušnou sadzbou ECB úroky z omeškania v požadovanej výške 8 % p.a. z priznanej sumy vo výške 240,27 eur od 03.03.2017 do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

47. Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , a a b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

48. Podľa § 2 nariadenia vlády výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523369c'&ucin-k- dni='30.12.9999'> je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

49. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa so svojimi záväzkami dostal do omeškania, vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie sumy 40 eur, a to titulom nároku na paušálnu náhradu podľa <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523369c'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v znení účinnom od 01.02.2013 v spojení s Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. <aspi://module='ASPI'&link='21/2013%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Predmetný nárok si žalobca uplatnil v rámci trov konania, avšak tunajší súd predmetný nárok posudzuje vo výroku I. rozsudku týkajúcom sa pohľadávky, ako náklady, ktoré žalobcovi v súvislosti s uplatnením pohľadávky vznikli (v stanovenej paušálnej výške), nie ako trovy konania.

50. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu rozsudku súd určil v súlade s ustanovením veta prvá , podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

51. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. O trovách konania súd rozhodol podľa , , v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 66,66 %.

55. Súd trovy určil podľa úspechu v konaní, ktorý bol čiastočný. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, teda skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech strany konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu strany konania, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.

56. V tomto smere súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 27.04.2004: „V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Na základe

uvedeného platí, že žalobca mal plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný mal plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Ako žalobný petit označujeme to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. Petit určuje o čom má súd vo veci konať a rozhodovať (predmet sporu)“.

57. Súdna prax vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. Bol vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti po zmene civilného kódexu, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo nie je možné považovať za samostatné nároky.

58. Súd prvej inštancie s ohľadom na priznanú istinu, preto vychádzajúc z uvedených princípov, je potom nutné konštatovať, že pri uplatnení pôvodnej istiny vo výške 288,33 eur a priznanej istiny vo výške 240,27 eur (rozdiel vo výške 48,06 eur), predstavuje úspech žalobcu 83,33 % a úspech žalovaného 16,67 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, je nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalobcu vo veci predstavoval 66,66 %, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie čistého úspechu žalobcu v konaní na súde prvej inštancie.

59. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

60. V zmysle pokynu odvolacieho súdu v bode 20 odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu sp. zn. súd vo výroku IV. rozsudku rozhodol o trovách konania podľa , v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalovanému, keďže mal v predmetnom odvolacom konaní úspech v plnom rozsahu (pri posudzovaní miery úspešnosti v spore vo vzťahu k predmetu konania na súde prvej inštancie a na odvolacím súde bližšie pozri aj nález Ústavného súdu SR č.k. -32).

61. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica ( -Exekučný poriadok).