Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/18/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so sídlom Hollého 14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577, právne zastúpenému: Advokátska kancelária GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice, proti žalovanému: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX/XX, XXX XX T., o zaplatenie 2,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti platobnému rozkazu Okresného súdu Prešov, č.k. -12 zo dňa 08.02.2021, takto jednohlasne

rozhodol:

Mení platobný rozkaz vo výroku o trovách konania tak, že stranám nepriznáva náhradu trov prvoinštančného konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie") napadnutým uznesením rozhodol: I. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 2 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 Eur od 29.5.2018 do zaplatenia.

II. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi (k rukám právneho zástupcu žalobcu) trovy konania vo výške 65,93 Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

2. V odôvodnení uviedol, že platobným rozkazom rozhodol iba na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 07.01.02021 domáhal vydania platobného rozkazu o zaplatenie 2 eur s prísl. Žalobca dňa 18.05.2018 poskytol žalovanému zdravotnú starostlivosť v rámci ústavnej pohotovostnej služby podľa o rozsahu zdravotnej starostlivosti, pričom žalovaný nespĺňa podmienky pre oslobodenie od povinnosti úhrady podľa , a tak vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 2 eur. Nakoľko žalovaný svoju povinnosť úhrady dobrovoľne nesplnil, bola mu bezprostredne po ukončení poskytovania zdravotnej starostlivosti osobne doručená výzva na úhradu dlžnej sumy, ktorú žalovaný prevzal a prevzatie potvrdil svojím podpisom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný dlžnú sumu žalobcovi nezaplatil, dostal sa do omeškania.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu vo výroku II. odvolanie žalovaný. Žalovaný žiadal o oslobodenie trov konania z dôvodu, že toho času je nezamestnaný, nemá žiaden príjem. V prílohe priložil úhradu poštovou poukážkou v sume 2 Eur.

4. K odvolaniu sa žalobca písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal platobný rozkaz ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto platobný rozkaz v časti trov konania podľa zmenil, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ).

6. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

7. Základnými zásadami premietajúcimi sa v rozhodovaní súdov o trovách konania sú - zásada úspechu v konaní podľa a zásada zavinenia na zastavení konania upravená v .

8. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Odvolací súd v zmysle odvolacej námietky žalovaného konštatuje, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v a v čl. 1 Dodatkového protokolu.

10. Zmyslom a účelom náhrady trov v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre postup podľa .

11. Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982).

12. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , či ), podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, , či ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, ).

13. Ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, ). Použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia

ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

14. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania; pritom treba vziať na zreteľ nielen pomery toho, kto by mal hradiť trovy konania, ale je nutné tiež uvážiť, ak by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie. ( Sb. 49).

15. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 25. 02. 2009).

16. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca si v konaní uplatňuje náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 65,33 eur s DPH.

17. Súd prvej inštancie vyzval Sociálnu poisťovňu, pobočka N., či žalovaný je poberateľom nejakej dávky sociálneho poistenia a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, N., či žalovaný je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny I. T., oddiel služieb pre občana uviedol, že žalovaný nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ale je poberateľom dotácie SOS v sume 300 eur mesačne. Sociálna poisťovňa, pobočka N. oznámila, že žalovaný nepoberá žiadne dávky sociálneho poistenia.

18. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný poberá dotáciu na podporu humanitárnej pomoci pre fyzickú osobu (dotáciu SOS) podľa nariadenia vlády SR č. o niektorých opatreniach v oblasti dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov v sume 300 Eur mesačne, keďže v čase krízovej situácie žalovaný prestal vykonávať činnosť, z ktorej mu plynul príjem a zároveň nemal žiaden iný príjem zo závislej činnosti, z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Taktiež odvolací súd poukazuje na neprimeranosť trov konania vo výške 65,93 Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia k samotnej istine 2,- eur, ktorá bola predmetom konania o veci samej. Odvolací súd teda dospel k záveru, že takéto skutočnosti predstavujú okolnosti hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalobcovi.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd platobný rozkaz vo výroku II. zmenil podľa tak, že stranám sporu náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s , v spojení s a náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).