Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/57/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: W.. E. J., L.. XX.XX.XXXX, J. Ď. XX, XXX XX G., právne zastúpeného Mgr. Janou Sadloňovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 14, 080 01 Prešov, IČO: 37874845, proti žalovanému: Slovenská pošta a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, o zaplatenie 50,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 10.06.2020 č. k. -62, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.12.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 50,92 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 50,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 22.10.2019 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. o poštových službách, čl. 22, 23 Svetového poštového dohovoru, , , , , , , veta prvá, a nariadenia vlády SR č.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalobca si objednal od spoločnosti sídliacej v Y. mobilný telefón, za ktorý uhradil dňa 27.06.2019 sumu 50,92 eura. Následne žalobca prostredníctvom webového portálu žalovaného zistil, že zásielka, ktorá obsahovala objednaný mobilný telefón, mu podľa uvedeného výpisu bola doručená dňa 15.07.2019 o 14.39 hodine. Prevzatie predmetnej zásielky rozporoval z dôvodu, že v čase doručovania nebol doma a z dôvodu rozmerov zásielky presahujúcich otvor na poštovej schránke nemohla byť zásielka vhodená do schránky. Ďalšie tri balíčky obsahujúce obal na telefón, pamäťovú kartu a USB kľúč pritom našiel na skrinke oproti výťahu.

Preto požiadal žalovaného o prešetrenie predmetnej záležitosti. Žalovaný po prešetrení sťažnosti zistil, že poštový doručovateľ si na doručovanie zásielky nepamätá, pričom vedúci doručovateľov pripustil možnosť doručenia predmetnej zásielky spolu s ostatnými doručovanými zásielkami mimo domovej listovej schránky. Žalobca uviedol, že pomerne často si objednáva tovar zo zahraničia a vždy v prípade straty zásielky mu peniaze boli vrátené cez sprostredkovateľa G., ale to len v prípade, že mal doklad o tom, že zásielka doručené nebola. Keďže v tomto prípade žalovaný označil zásielku ako „doručenú“, spoločnosť G. nemala dôvod mu uhrádzať škodu.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že v zmysle článku 23 bod 1. Svetového poštového dohovoru (Oslobodenie členských krajín a určených poštových podnikov od zodpovednosti), poštové podniky sú oslobodené od zodpovednosti za doporučené zásielky, balíky a poistené zásielky, ak ich dodali podľa podmienok stanovených ich predpismi pre zásielky rovnakého druhu. Z uvedeného vyplýva, že poštový doručovací podnik nenesie zodpovednosť, ale iba v prípade, ak dodržal podmienky stanovené predpismi pre takéto doručovanie. V danom prípade mal súd za preukázané, že poštový doručovateľ pri doručovaní zásielky porušil bod 3.1.1. Poštových podmienok žalovaného, keď zásielku z dôvodu jej rozmerov nevložil do listovej schránky a ani nezanechal v poštovej schránke písomné oznámenie o uložení zásielky na pošte. Žalovaný v odpovedi na sťažnosť žalobcu pripustil, že zásielka bola spolu s ostatnými doručovanými zásielkami doručená mimo domovej listovej schránky. Ani vo vyjadrení k žalobe žalovaný netvrdil, že zásielka bola žalobcovi riadne doručená. Žalovaný poukazoval iba na článok 6 Poštových podmienok, v zmysle ktorých za stratu, úbytok a poškodenie alebo zničenie časti, resp. celého obsahu zásielky nenesie zodpovednosť. V tomto prípade je však právne významnou skutočnosťou, že zamestnanec žalovaného si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z bodu 3.1.1 Poštových podmienok a v prípade zásielky, ktorá presahovala rozmery domovej schránky, nenechal žalobcovi oznámenie o zásielke, tak aby si ju žalobca mohol vyzdvihnúť a zásielku označil v systéme za „doručenú“, hoci sa do dispozičnej sféry žalobcu nedostala. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že zásielku si mal žalobca poistiť alebo zaslať ako doporučenú zásielku, keďže žalobca si tovar objednával zo zahraničia, kde v prípade preukázaného nedoručenia zásielky škodu uhrádza sprostredkovateľ G. (bod 4 Pravidiel ochrany kupujúceho). Postupom žalovaného, resp. jeho zamestnanca vznikla žalobcovi škoda spočívajúca v nedoručení zásielky v hodnote 50,92 eura, ktoré uhradil. Doručenie spôsobom, že poštový doručovateľ zanechá balíček niekde na skrinke v bytovom dome, kde má prístup množstvo ľudí, nemôže obstáť. Z uvedených dôvodov súd považoval za právne dôvodné a spravodlivé žalobe vyhovieť.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. , a , .

7. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v ust. . Mal za to, že súd nesprávne aplikoval jednotlivé ustanovenia Svetového poštového dohovoru (ďalej len „SPD“), konkrétne čl. 23. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal procesnú legitimáciu žalobcu. V zmysle čl. 22 ods. 9 totiž adresát má právo na náhradu za vykradnutú, poškodenú alebo stratenú doporučenú zásielku, obyčajný balík alebo poistenú zásielku, ak sa odosielateľ zriekne písomne svojich práv v jeho prospech. Uviedol, že v tomto prípade ide len o obyčajnú listovú zásielku, teda nie doporučenú a zároveň nepoistenú. Žalobca je len v pozícii adresáta, nie odosielateľa, a preto mal za to, že nie je procesne legitimovaný v tomto spore. Odosielateľ nezahájil ani reklamačné konanie, ktorého výsledkom by bolo nedoručenie predmetnej zásielky adresátovi, resp. jej nedodanie, čo sa kvalifikuje ako vážna chyba čo by slúžilo na preukázanie jej skutočného nedoručenia pre spoločnosť G., ktorá by následne nebola zrealizovala úhradu a žalobcovi by nevznikla žiadna škoda. Zásielku, ktorá sa na základe vyjadrenia žalobcu nedostala do jeho dispozičnej sféry, považuje za stratenú, nedodanú. Fyzické nedoručenie predmetnej zásielky, ktorá nie je doporučenou zásielkou, ale obyčajnou zásielkou nemá za následok zodpovednosť uvedenú v čl. 22 ods. 1, 2 SPD. Z uvedeného dôvodu žalobcovi neprináleží žiadna náhrada škody. Súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodnutí nezaoberal argumentmi žalovaného, ktorými poukazoval na prípady doporučených zásielok a poistených listov, v ktorých sa náhrady vyplácajú. Ak nedôjde k dodaniu poštovej zásielky v medzinárodnom poštovom styku, uplatňujú sa v prípade opodstatnenosti náhrady škody z tohto titulu podľa zákona o poštových službách pravidlá platné pre medzinárodný poštový styk, t.j. Akty svetovej poštovej únie, teda SPD. V danom prípade sa nejedná o občianskoprávny vzťah, pretože škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením zákona o poštových službách, preto ide o samostatný zodpovednostný princíp. o poštových službách a SPD sú voči lex specialis. Ustanovenia týkajúce náhrady škody, zodpovednosti a ich uplatnenia majú prednosť pred všeobecným zákonom a preto mal za to, že právne posúdenie podľa Občianskeho

zákonníka nie je správne. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná trovy konania v rozsahu 100 %.

8. K žalovaným podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v danom prípade odosielateľ zásielky disponoval informáciou od žalovaného, že zásielka bola žalobcovi doručená, preto je v rozpore so zásadami logiky, aby sa odosielateľ zásielky zriekal práv v súvislosti s nedoručením zásielky, keď mal za to, že zásielka bola žalobcovi doručená. Vyjadril názor, že v tomto prípade nemožno aplikovať SPD v dôsledku porušenia povinností na strane žalovaného. Námietku nedostatku procesnej legitimácie žalobcu považuje za neopodstatnenú. Mal za to, že preukázal porušenie povinností na strane žalovaného, vznik škody na strane žalobcu aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinností na strane žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu, preto nárok na náhradu škody žalobcu voči žalovanému považuje za dôvodný. Tvrdenie žalovaného, že nenesie žiadnu zodpovednosť, aj keby pochybil, je v rozpore s dobrými mravmi a spravodlivosťou. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.

9. K vyjadreniu žalobcu k žalovaným podanému odvolaniu podal písomnú odvolaciu repliku žalovaný, v ktorej uviedol, že ustanovenia týkajúce sa náhrady škody, zodpovednosti a ich uplatnenia v lex specialis majú prednosť pred všeobecným zákonom, a preto má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec podľa ustanovení o náhrade škody v zmysle .

10. K žalovaným podanej odvolacej replike podal žalobca odvolaciu dupliku, v ktorej uviedol, že v zmysle SPD poštové podniky sú oslobodené od zodpovednosti za doručenie zásielky, ak zásielky dodali podľa podmienok stanovených ich predpismi na doručovanie. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný predpisy na doručovanie nedodržal, pretože porušil ust. bodu 3.1.1 Poštových podmienok. Žalovaný porušil právnu povinnosť, preto zodpovedá za škodu. Trval na svojom návrhu, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdil.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. (ďalej len „“), v zmysle zásad ust. a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasledujúce bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých dôvodov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, nesprávnych skutkových zistení súdu a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, teda či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia v zmysle ust. písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (rozhodnutie NS SR, sp. zn. ). Z obsahu spisu mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo, keďže súd prvej inštancie použil správny právny predpis a tento správny právny predpis aj

interpretoval. Právne závery súdu prvej inštancie nepovažuje odvolací súd za vadné. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi odvolací súd uvádza, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany súdu prvej inštancie bola v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení súdom prvej inštancie nedošlo k obmedzeniu tohto základného práva v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (, , , ).

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanému, poštovému podniku, ktorý porušením povinnosti pri doručovaní zásielky spôsobil žalobcovi škodu vo výške kúpnej ceny za mobilný telefón, ktorý sa nachádzal v predmetnej zásielke. Nebolo sporné, že žalovaný predmetnú zásielku žalobcovi doručoval spôsobom, ktorý je v rozpore s Poštovými podmienkami v bode 3.1.1.

16. Žalovaný v odvolacom konaní namietal procesnú legitimáciu žalobcu v predmetnej veci, pričom argumentáciu opiera o čl. 22 ods. 9 SPD, z ktorého vyplýva, že pri stratenej zásielke má právo na náhradu škody adresát len v prípade, že sa odosielateľ písomne zriekne svojich práv v jeho prospech. Ako však vyplýva zo sledovania zásielok (č.l. 8), zásielka bola žalobcovi doručená dňa 15.07.2019, preto v tomto prípade nemožno zásielku považovať za stratenú, ale doručenú, teda nemožno aplikovať vyššie uvedený článok SPD.

17. V prípade nároku na náhradu škody je na podanie žaloby v zásade aktívne vecne legitimovaný poškodený, t.j. subjekt, v ktorého majetkovej sfére došlo v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej škodcom k ujme vyjadriteľnej v peniazoch alebo uvedením do predošlého stavu (skutočná škoda), resp. ktorého majetok sa v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej škodcom nerozmnožil, aj keď sa bez škodovej udalosti s ohľadom na pravidelný chod vecí takéto rozmnoženie majetku poškodeného dalo rozumne predpokladať (ušlý zisk). Z hľadiska prejednávaného sporu je z vykonaného dokazovania zrejmé, že v dôsledku porušenia povinností zamestnanca žalovaného pri doručovaní zásielky žalobcovi takým, spôsobom, že zásielku nevložil do poštovej schránky žalobcu, ale odložil ju na skrinke, ku ktorej mali prístup aj iné osoby, dôsledkom čoho žalobca túto zásielku na mieste, kde ju zanechal poštový doručovateľ, nenašiel. Z odpovede žalovaného na sťažnosť žalobcu (č.l. 6) vyplýva, že priznal možnosť doručenia predmetnej zásielky v rozpore s poštovými podmienkami, teda mimo poštovej schránky. Konaním žalovaného teda došlo k zásahu do majetkovej sféry žalobcu tým, že mu nebola doručená zásielka, ktorá obsahovala mobilný telefón, za ktorý žalobca preukázateľne uhradil sumu 50,92 eur (č.l. 9). Preto odvolací súd túto námietku žalovaného považuje za nedôvodnú.

18. Podľa ust. , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

19. V tomto konaní nebolo sporné, že žalovaný porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva zo o poštových službách a z bodu 3.1.1 poštových podmienok. Žalovaný nedoručil predmetnú zásielku do poštovej schránky žalobcu, ani nezanechal v poštovej schránke písomné oznámenie o uložení zásielky na pošte, ale túto zanechal na verejne prístupnom mieste. Následkom tohto konania žalovaného je skutočnosť, že žalobca túto zásielku nenašiel na mieste, kde ju zanechal poštový doručovateľ, čím mu vznikla škoda vo výške sumy 50,92 eur, ktorú zaplatil za mobilný telefón.

20. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok N. proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Y. S. Ď. proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ).

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. a rozsudok súdu prvej inštancie vykazujúci riadnu obsahovú štruktúru a dostatočné odôvodnenie ako vecne správny potvrdil, pričom správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. .

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).