Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/57/2018

Potvrdené rozhodnutím 6Co/60/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Mareka Anovčina v spore žalobkyne R. T., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.-E., I. č. XX, V. republika, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ažaltovič & Partners, s.r.o., so sídlom Trenčín, Pred poľom 1652, proti žalovaným 1/ W.. I. V., Q.., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., J. XXXX/X, 2/ W.. P. V., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., J. XXXX/X, obaja zastúpení JUDr. Andrejom Hudcovicom, advokátom so sídlom Trenčín, Legionárska 2, o určenie, že vec patrí do dedičstva s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. júna 2021, č. k. 12C/57/2018-173 takto rozhodol: Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní 1/, 2/ m a j ú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. I. Knocikovou v spore žalobkyne R. T., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX č. XX, J.-E., zast. AK I.. Ažaltovič & Partners, s.r.o., so sídlom Pred poľom 1652, Trenčín, IČO: 36 857 882 proti žalovaným 1/ W.. I. V., Q.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, P. a 2/ W.. P. V., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, P., obaja zast. JUDr. Andrejom Hudcovicom, so sídlom Legionárska 2, Trenčín, IČO: 42 150 574 o určenie, že vec patrí do dedičstva s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % k rukám ich právneho zástupcu JUDr. Andrea Hudcovica v lehote 6 mesiacov po právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti rozsudku určená výška náhrady trov konania

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 13.12.2018, domáhala určenia, že spoluvlastnícky podiel 1-ica k stavbe - rodinnému domu so súp. č. XXXX stojaceho na C KN parc. č. XXXX/XX a spoluvlastnícky podiel 1-ica k pozemkom a to C KN parc. č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 229 m2 a C KN parc. č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 289 m2, všetky zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. Trenčín sú súčasťou dedičstva po neb. W.. C. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom P., J. XXXX/X. Žiadala aj náhradu trov konania.

2.Žalobkyňa zdôvodnila svoj nárok tým, že ona a žalovaný 1/ sú deti a súčasne zákonnými dedičmi po rodičoch a to matky W. V., rod. Y., zomr. dňa XX.XX.XXXX a otca W.. C. V., zomr. XX.XX.XXXX. Po poručiteľovi - otcovi W.. C. V. bolo vydané osvedčenie o dedičstve dňa 25.10.2010 sp. zn. , . Žalovaný 1/ ako obdarovaný uzatvoril dňa 30.10.1996 darovaciu zmluvu a dohodu o zriadení vecného bremena ako jeden celok - darovaciu zmluvu so svojimi rodičmi k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa túto darovaciu zmluvu považovala za absolútne neplatný právny úkon ako celok i napriek tomu, že príslušným orgánom verejnej správy bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného 1/. X. tvrdila, že jej rodičia boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností (t.j. v BSM) v čase prevodu. V súčasnosti sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností žalovaní 1/, 2/ každý v 1-ici na základe darovania polovice nehnuteľností žalovaným 1/ žalovanej 2/. Žalobkyňa považovala predmetnú darovaciu zmluvu za absolútne neplatnú z dôvodu, že z jej znenia ( čl. VIII. a VII.) vyplýva, že záväzok darovania bol podmienený záväzkom žalovaného 1/ ako obdarovaného povinnosťou žalovaného 1/ doopatrovať darcov až do ich smrti a zriadením vecného bremena doživotného bývania a užívania „bytu“ na prízemí ako aj zabezpečením riadneho pohrebu darcov na náklady žalovaného 1/. Hodnota vecného bremena a povinnosti zaopatrenia boli v darovacej

zmluve dohodnuté vo výške 3.800,- Sk ( t.j. 126,14 eur) za každý mesiac, pričom žalovaný 1/ v rozpore s povahou tohto záväzku vyberal mesačne od darcov peniaze za služby a za bývanie. Žalobkyňa poukázala na aspekt bezodplatnosti pri darovacej zmluvy ako jej pojmového znaku, pričom nie je právne dovolená podmienenosť plnenia. Obsah záväzku žalovaného 1/ podľa predmetnej darovacej zmluvy, ku ktorému sa zaviazal v čl. VII., má bez pochýb majetkový charakter s presným finančným vyjadrením 3.800,- Sk ( t.j. 126,14 eur) mesačne. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 13.10.2008, ktoré sa zaoberá „darovacou zaopatrovacou zmluvou“. Okrem uvedeného žalobkyňa tvrdila, že absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy spôsobuje aj to, že žalovaný 1/ porušil svoje povinnosti, ku ktorým sa zaviazal v čl. VIII. a to neuhradil zo svojich prostriedkov náklady pohrebu a nezabezpečoval doopatrovanie darkyni opateru podľa zmluvy. Žalovaný 1/ bol často na pracovných služobných cestách i dovolenkách mimo SR a jeho manželka - žalovaná 2/, ktorá tiež bývala v predmetných nehnuteľnostiach, tieto povinnosti za žalovaného 1/ neplnila. Okrem toho žalovaný 1/ vyberal peniaze z účtu darkyne. Žalobkyňa navrhla, aby súd vyžiadal výpis z účtu darkyne z Poštovej banky, lekársku správu od praktickej lekárky darkyne a vypočul ňou navrhnutých svedkov. K preukázaniu svojho naliehavého právneho záujmu poukázala na uznesenie NS SR zo dňa 16.12.2010 sp. zn. .

3.Žalobkyňa svoje skutkové tvrdenia preukazovala osvedčením o dedičstve sp. zn. -34, zo dňa 15.10.2010 po por. C. V., výpismi z banky, rozhodnutím Mesta Trenčín zo dňa 02.03.2015 o odkázanosti na opatrovateľskú službu pre Irenu Čukanovú, dokladom o úhrade pohrebných nákladov, e-mailom žalobkyne žalovanému 1/ zo dňa 02.04.2018, e-mailovou komunikáciou žalobkyne od 30.11.2015 do 08/2016, písomnou výzvou žalobkyne žalovanému 1/ zo dňa 31.07.2018.

4.Žalovaní 1/,2/ žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Uviedli, že darovacia zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena, na základe ktorej žalovaný 1/ nadobudol do svojho výlučného vlastníctva predmetné nehnuteľnosti, bola jej účastníkmi a to rodičmi žalobkyne a žalovaného 1/ na strane jednej ako darcami a žalovaným 1/ na strane druhej ako obdarovaným uzavretá dňa 30.10.1996. Z obsahu uvedenej listiny jednoznačne vyplýva, že úmyslom účastníkov darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena bolo uzatvoriť skutočne darovaciu zmluvu, teda bezodplatne previesť predmetné nehnuteľnosti z bezpodielového spoluvlastníctva darcov do výlučného vlastníctva obdarovaného - žalovaného 1/. Úmyslom účastníkov bolo taktiež zriadiť vecné bremeno v prospech darcov spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania bytu na prízemí darovaného rodinného domu a prislúchajúcich pozemkov. Zo znenia darovacej zmluvy jednoznačne vyplýva, že darcovia previedli predmetné nehnuteľnosti na obdarovaného bezodplatne, bezpodmienečne a bez nároku na akékoľvek plnenie z jeho strany. Zmluva má všetky potrebné náležitosti je platná a účinná. Na jej základe príslušný orgán vykonal zápis do katastra nehnuteľností a neskôr aj ďalšie zápisy v súvislosti so zmenami vlastníctva. Taktiež z použitej terminológie je nepochybné, že jej účastníci mali v úmysle uzatvoriť skutočne práve darovaciu zmluvu. V celom jej texte sú použité pojmy ako „darovanie“, „darcovia“, „obdarovaný“ a „vrátenie daru“, teda pojmy, s ktorými aj bežný človek spája bezodplatný prevod vlastníckeho práva. Je pravdou, že v časti dokumentu, v ktorej bolo zriadené vecné bremeno v prospech darcov je uvedená „hodnota vecného bremena a zaopatrovania“ v sume 3.800,- Sk mesačne. Zo strany advokáta, ktorý uvedenú darovaciu zmluvu a dohodu o zriadení vecného bremena účastníkom pripravoval, im bolo vtedy vysvetlené, že v zmluve je potrebné aspoň formálne uviesť sumu tzv. hodnoty vecného bremena a zaopatrovania, ktorú by po správnosti mali oprávnení z vecného bremena mesačne platiť obdarovanému ako povinnému z vecného bremena. V skutočnosti však darcovia nikdy obdarovanému za ich opateru neplatili a tento od nich ani žiadne takéto peniaze nikdy nežiadal ani neprijal. Žalovaný 1/ spolu so svojou manželkou žalovanou 2/ darcov v starobe opatroval, pomáhal im, keď potrebovali zdravotnú starostlivosť. Robil to z dôvodu, že to považoval za samozrejmé a cítil to ako svoju morálnu povinnosť voči rodičom. Žalovaný 1/ to robil zrejme tiež preto, lebo žalobkyňa rodičov navštevovala iba veľmi zriedka, niekedy aj menej ako raz do roka, čo bolo na poskytovanie potrebnej každodennej starostlivosti rodičom prirodzene nedostatočné. Naviac hlavným dôvodom návštev žalobkyne u rodičov bolo sťažovanie sa na finančné problémy a priame vyžadovanie financií od nich. Túto skutočnosť si uvedomovali aj rodičia žalobkyne a práve preto sa rozhodli svoje nehnuteľnosti darovať žalovanému 1/ s tým, aby on vyplatil žalobkyni, svojej sestre sumu 260.000,- Sk ( t.j. 8.630,42 eur). Keď ani potom žalobkyňa neprestala od rodičov ustavične pýtať peniaze, začala si jej matka písať každú sumu, ktorú jej vyplatila či už osobne alebo poštovou poukážkou. Ako je uvedené vyššie, Darovacia zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena bola uzavretá medzi rodičmi žalovaného 1/ a ním samotným ešte v roku 1996. Nikdy za života darcov však nikto obsah uvedenej darovacej zmluvy nespochybnil a ani žalobkyňa za celých 22 rokov nikdy netvrdila, že by

uvedená zmluva nemala byť platnou. Naopak žalobkyňa veľmi ochotne vyslovila svoj súhlas so zmluvou uzavretou v ten istý deň ako spomínaná darovacia zmluva, teda dňa 30.10.1996. Na základe tejto zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a jeho rodičmi v prospech žalobkyne sa žalovaný 1/ zaviazal k povinnosti vyplatiť žalobkyni sumu 260.000,- Sk ako hodnotu jej podielu na rodičovskom dome. Ako vyplýva zo znenia uvedenej zmluvy suma 260.000,- Sk bola rodičmi ako darcami určená s prihliadnutím k tomu, že žalobkyňa ako dcéra darcov sa nechce presťahovať do Trenčína a nechce sa ani spolupodieľať na ich doopatrovaní ani na znášaní nákladov s tým spojených. Ako vyplýva z množstva poštových poukážok a písomných záznamov darkyne W. V., žalobkyňa od nej postupne v čase od 26.8.1991 (prvý záznam) do 11.1.2011 (posledný záznam) dostala sumu približne 1 milión slovenských korún ( t.j. 33.193,92 eur). Žalovaní sú presvedčení, že darovacia zmluva, ktorej neplatnosti sa touto žalobou žalobkyňa domáha, jej 22 rokov vyhovovala, nakoľko v dôsledku tohto právneho úkonu dostala vyplatenú vysokú finančnú sumu 260.000,- Sk bez toho, aby sa o rodičov musela akokoľvek postarať či pomáhať im. Žalobkyňa uvedenú zmluvu 22 rokov nenapadla aj preto, že od rodičov postupne dostala celkovú sumu vyššiu ako jeden milión slovenských korún. Žalobkyňa 22 rokov nenapádala uvedenú darovaciu zmluvu, zmluvu o zriadení vecného bremena a ani skutočnosť, že žalovaný 1/ spolu s jeho manželkou žalovanou 2/ a ich deťmi sa o rodičov žalobkyne a žalovaného 1/ dennodenne starali, poskytovali im pomoc v chorobe a v starobe, lebo ona jednak bývala ďaleko a jednak sa sama vždy vyjadrovala, že na to nemá prostriedky, chuť a ani sily. V článkoch I. - VI. predmetného dokumentu sú uvedené všetky podstatné náležitosti darovacej zmluvy, tak ako sú tieto vyžadované príslušnými ustanoveniami . V článku VII. je ďalej ako ďalší právny úkon obsiahnutá dohoda tých istých účastníkov o zriadení vecného bremena doživotného bývania a užívania, podľa ktorej povinnou osobou je obdarovaný a osobami oprávnenými sú darcovia. Ak je v tomto ustanovení o zriadení vecného bremena obsiahnutá aj takzvaná zaopatrovacia zmluva, potom táto skutočnosť nemá žiaden negatívny dopad na platnosť darovacej zmluvy, ktorej podstatné náležitosti sú všetky uvedené v predchádzajúcich článkoch. Táto tzv. zaopatrovacia zmluva by tak bola samostatnou zmluvou a nie zaopatrovacím záväzkom darovacej zmluvy. V žiadnom predpise platnom na území Slovenskej republiky nie je zakázané a ani nijako obmedzené, aby v jednom písomnom dokumente mohli byť obsiahnuté viaceré právne úkony. Naopak v praxi je celkom bežné, že v jednom písomnom dokumente je obsiahnutá darovacia zmluva a zároveň v tom istom dokumente sa zriadi vecné bremeno doživotného užívania v prospech darcu. Podľa názoru žalovaných 1/ a 2/ nič nebráni tomu, aby v tomto dokumente bola ešte naviac aj takzvaná zaopatrovacia zmluva, v ktorej by sa žalovaný 1/ jednostranne zaviazal k povinnosti doopatrovať svojich rodičov až do konca ich života. Z obsahu uvedeného dokumentu je zrejmé, že vôľa darcov darovať, teda previesť predmetnú nehnuteľnosť je nezávislá od záväzku obdarovaného doopatrovať ich v starobe. Pre prípad, ak by sa obdarovaný správal k darcom tak, že by tým hrubo porušoval dobré mravy, darcovia si v čl. VI. vymienili svoje právo domáhať sa vrátenia daru. Nikde v celej listine nie je uvedené a ani to z nej nijako nevyplýva, že v prípade, ak by žalovaný 1/ nedoopatroval darcov, svojich rodičov, že by títo mali právo od tejto darovacej zmluvy odstúpiť alebo, že by toto darovanie malo byť postihnuté neplatnosťou. Ak by aj súd bol toho názoru, že v danom prípade sa nejedná o darovaciu zmluvu potom je nutné tento právny úkon posudzovať ako takzvanú inú zmluvu, ktorá je upravená v ustanovení §-u 51 , podľa ktorého môžu účastníci uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená. Takáto zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Žalovaní 1/ a 2/ sú presvedčení, že v uvedenej zmluve bola jej účastníkmi dostatočne určitým spôsobom vyjadrená vôľa previesť predmet prevodu z prevodcov, rodičov žalovaného 1/ na ich syna, žalovaného 1/, ktorý sa v ďalšom ustanovení zaviazal týchto svojich rodičov doopatrovať až do ich smrti a súčasne v ich prospech zriadil ako osoba povinná z vecného bremena aj právo doživotného užívania darovaných nehnuteľností. Ak by aj súd dospel k názoru, že niektoré z ustanovení právneho úkonu zo dňa 30.10.1996, ktoré nie je v zmysle zákona podstatnou náležitosťou, je neplatné, potom právny úkon ako celok je potrebné považovať za platný. V právnej praxi sa preferuje také riešenie podobných situácií, že ak je to len sčasti možné, majú ostávať zmluvy a dohody, resp. ich časti v platnosti. Nebolo by správne, aby jednoznačne a zrozumiteľne prejavená vôľa rodičov žalobkyne a žalovaného 1/ bola vyhlásená v celosti za neplatnú len z dôvodu, že niektoré nepodstatné dojednanie je neplatné alebo z dôvodu, že sa prakticky jedná o iný typ zmluvy než je uvedené v jej názve. Ku klamstvám žalobkyne o tom, ako sa ona údajne chcela starať o rodičov, ako jej to nebolo zo strany žalovaných umožnené, o tom ako sa žalovaní o rodičov žalovaného 1/ údajne nestarali, či o tom ako im „neposkytli pomoc v starobe a chorobe“ sa žalovaní vyjadria osobne na pojednávaní. Žalovaní 1/,2/ k svojim skutkovým tvrdeniam predložili Zmluvu v prospech dcéry prevádzajúcich zo dňa 30.10.1996 ohľadne výplaty sumy 260.000,- Sk žalobkyni.

5.K výzve súdu zo dňa 21.04.2020 na späťvzatie žaloby podľa a k vyjadreniu žalovaných 1/,2/ žalobkyňa uviedla, že trvá na svojich vyjadreniach. Doplnila ich o tvrdenie, že povolením vkladu konkrétneho vecného bremena sa nedostatky zmluvy nekonvalidujú, nedochádza ani ku ratihabícii. K Zmluve v prospech žalobkyni zo dňa 30.10.1996 uviedla, že jej obsah preukazuje, že s prevodom predmetných nehnuteľností darcami na obdarovaného - žalovaného 1/ bol spojený finančný záväzok obdarovaného v podobe poskytnutia peňažného plnenia a tým darovacia zmluva nenaplnila jeden z jej pojmových znakov a to bezodplatnosť. Poukázala na zrejmú vzájomnú previazanosť resp. podmienenosť darovacej zmluvy a Zmluvy v prospech žalobkyne. Podľa žalobkyne nie je možné predmetnú darovaciu zmluvu posudzovať podľa Obč. zák. ako inominátnu zmluvu, pretože obsah jednotlivých zmlúv by si odporoval a ako celok by sa stal nezrozumiteľným. Žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na kurzové straty a poplatky banky dostala sumu menej ako 260.000,- Sk. Poprela, že by od svojej matky - darkyne dostala za jej života sumu 1 milión Sk. Poukázal na to, že žalovaní 1/,2/ nevzniesli námietku vydržania vlastníckeho práva a poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 28.06.2017 sp. zn. k pojmu dobrá viera ďalších nadobúdateľov. Poukázala aj na rozhodnutie veľkého senátu NS SR zo dňa 27.04.2021 sp. zn. , ktoré rieši nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka pri absolútnej neplatnosti zmluvy. Žalobkyňa považovala nedostatočné doopatrovanie rodičov zo strany žalovaného 1/ za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

6.Žalovaní 1/,2/ k vyjadreniu žalobkyne uviedli, že listina zo dňa 30.10.1996 obsahuje darovaciu zmluvu a okrem nej tiež dohodu o zriadení vecného bremena. Dohoda o zriadení vecného bremena obsahuje tiež tzv. „zaopatrovaciu klauzulu“. Rozhodnutie darcov bezodplatne previesť predmetné nehnuteľnosti žalovanému 1/ nebolo podmienené zaplatením žiadnej finančnej čiastky. V danom prípade je dôležitý obsah právneho úkonu a prejavená vôľa účastníkov a nie použitá terminológia, tak ako uviedla žalobkyňa. V zmluve z 30.10.1996 nie je spomenutá suma 260.000,- Sk pre žalobkyňu, pretože žalovaný 1/ sa dobrovoľne rozhodol túto sumu vyplatiť žalobkyni - svojej sestre samostatnou zmluvou. Poukázali, že podľa v platnom znení do 31.12.2001 katastrálny úrad ako správny orgán pred vkladom do katastra preskúmaval platnosť predmetnej zmluvy a povolil jej vklad, z čoho vyplýva, že ju považoval za platnú. Zmluvy považovala za platné aj samotná žalobkyňa, ktorá o nich vedela od začiatku a nespochybnila ich v čase, keď boli vykonané dňa 30.10.1996 a ani po smrti otca, čo bolo po 13 rokoch. Žalobkyňa prišla so svojimi tvrdeniami až dňa 13.12.2018, teda po viac ako 22 rokoch od podpisu zmluvy. Žalovaní 1/,2/ sa stotožnili s predbežným názorom súdu, že ak by bolo hypoteticky preukázaná absolútne neplatnosť darovacej zmluvy, táto by bola titulom preukazujúcim dobromyseľnú držbu na strane žalovaných trvajúcu nie iba zákonom požadovaných 10 rokov, ale dokonca 22 rokov. Žalovaní 1/,2/ popreli námietku žalobkyne, že suma 260 000,- Sk mala byť „kúpnou cenou“, pretože ak by rodičia strán sporu mali v úmysle dohodnúť „kúpnu zmluvu“, je veľmi pravdepodobné, že by uzavreli práve „kúpnu“ a nie darovaciu zmluvu, pretože otec strán sporu mal v tom čase 71 rokov a vysokoškolské vzdelanie a ich matka mala 64 rokov a bola ekonómkou na strednej škole. Ak by žalobkyňa napadla neplatnosť darovacej zmluvy za života rodičov, títo by zrejme obaja celkom jednoznačne pred súdom potvrdili svoju vôľu darovať nehnuteľnosti práve synovi - žalovanému 1/. Žalobkyni prišli zrejme vhod peniaze od rodičov, ktoré si od nich pravidelne pýtala na rôzne účely. Poukázali aj na ustanovenie ako aj Obč. zák., podľa ktorého vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou. Žalovaný 1/ poukázal na to, že žalobkyni vyplatil nie len sumu 260 000,- Sk, ale celkovo až sumu 277 000,- Sk do dňa 02.05.2005. Žalobkyňa si mohla otvoriť účet v banke v SR a v slovenskej mene, aby nemusela znášať rôzne poplatky. Tvrdil, že žalobkyňa z rozhodnutia NS SR sp. zn. citovaný text vybrala účelovo a nezodpovedá danej skutkovej situácii, pretože v rozhodnutí NS SR išlo trvanie dobromyseľnej držby len počas 3 rokov. Rozhodnutie odkázalo na právny názor z rozhodnutia NS SR sp. zn. . Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že vydržacia doba by sa mohla počítať až od zaplatenia sumy 260 000,- Sk, tak táto doba by začala od zaplatenia sumy dňom 02.05.2005 a uplynula by po 10 rokoch. Žalobu žiadali zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Podľa žalovaných 1/,2/ súd mohol skúmať aj sám nadobudnutie ich vlastníckeho práva aj na základe vydržania, pretože ide o originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.

7.Súd vykonal dokazovanie listinami a žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, osvedčením o dedičstve sp. zn. -34, zo dňa 15.10.2010 po por. C. V., výpismi z banky, rozhodnutím Mesta Trenčín zo dňa 02.03.2015 o odkázanosti na opatrovateľskú službu pre W. V., dokladom o úhrade pohrebných nákladov, e-mailom žalobkyne žalovanému 1/ zo dňa 02.04.2018, e- mailovou komunikáciou žalobkyne od 30.11.2015 do 08/2016, písomnou výzvou žalobkyne žalovanému

1/ zo dňa 31.07.2018, darovacou zmluvou, zmluvou v prospech dcéry prevádzajúcich R. T. a zistil tento skutkový stav veci:

8.Podľa Osvedčenia o dedičstve Mgr. S. B. so sídlom v Trenčíne zo dňa 25.10.2010 č.k. -34, otec žalobkyne a žalovaného 1/ C. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa 13.03.2010 a jeho dedičmi zo zákona boli manželka W. V., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX a deti : syn - žalovaný 1/ a dcéra - žalobkyňa a predmetom dedenia boli iba nehnuteľnosti v k.ú. K. D., zapísané na LV č. XXX v hodnote 1 023,12 eur, ktoré zdedila žalobkyňa bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom.

X.V K. zmluve a dohode o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX sa uvádza, že ju uzavreli ako darcovia rodičia strán sporu a to W.. C. V. a W. V. rod. Y. a ako obdarovaný žalovaný 1/ - W.. I. V. CSc. V čl. I. a II. tejto zmluvy sa uvádza, že darcovia ako výluční vlastníci predmetného domu súp. č. 1193 a pozemkov parc. č. 1820/11 a 1820 v k.ú. Trenčín a tieto darujú svojmu synovi - obdarovanému, ktorý dar s vďakou prijíma. V čl. W.. zmluvy sa uvádza hodnota darovaných nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku vo výške XXX.XXX,- Sk ( t.j. 24.411,97 eur) a podľa čl. IV. na predmetných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy. Podľa čl. V. zmluvy obdarovaný nadobudne vlastníctvo k darovaným nehnuteľnostiam vkladom do katastra nehnuteľností a podľa čl. VI. sa darcovia môžu domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nim alebo členom ich rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy. V čl. IV. zmluvy sa uvádza, že obdarovaný syn Ing. I.A. Q.. Sa zaväzuje, že rodičov doopatruje až do ich smrti, dohodou o zriadení vecného bremena im ponecháva právo doživotného bývania a užívania bytu na prízemí v plnom rozsahu ako doteraz a pozemkov parc. č. XXXX/11, XXXXXXX. Doopatrovanie spočíva v tom, že syn sa rodičom postará v prípade nevládnosti alebo slabosti o pravidelnú celodennú teplú stravu aspoň trikrát denne, o vykurovanie bytu, prívod elektriny, vody, prevádzku bytu, potrebné opravy, upratovanie a hygienu, v prípade potreby o lekársku starostlivosť a po smrti ich dá riadne pochovať a postará sa o pohreb na svoje náklady. Hodnotu vecného bremena a zaopatrovania si účastníci určili sumou 3.800,- Sk ( t.j. 126,14 eur) za jeden mesiac. V čl. VIII. zmluvy sa uvádza, že W.. I. V. Q.. od rodičov do vlastníctva prijíma predmetné nehnuteľnosti za podmienok, uvedených v bode VII. a súhlasí tiež so zriadením vecného bremena ako je všetko opísané v bode VII. zmluvy.

10.V X. v prospech dcéry prevádzajúcich R. T., rod. V. (t.j. žalobkyne) zo dňa XX.XX.XXXX, podpísanej žalobkyňou, žalovaným 1/ a ich rodičmi sa uvádza, že ju uzavreli obaja rodičia žalobkyne a žalovaného 1/ ako prevádzajúci a žalovaný 1/ ako nadobúdajúci so súhlasom žalobkyne. V čl. I. tejto zmluvy sa uvádza, že prevádzajúci - rodičia žalobkyne a žalovaného 1/- previedli svoje nehnuteľnosti zapísané na LV č. 248 pre k.ú. Trenčín osobitnou zmluvou na nadobúdajúceho - žalovaného 1/. V čl. II. je uvedené, že prevádzajúci sa s nadobúdajúcim dohodli, že nadobúdajúci vyplatí sumu 260.000,- Sk ( t.j. 8.630,42 eur) vypočítanú a zaokrúhlenú ako 1/3 celkovej hodnoty nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. 62/1996 R. T. ( žalobkyne) v pravidelných mesačných splátkach počnúc dňom 01.01.01.01.1997 tak, aby posledná splátka bola splatená najneskoršie do 31.12.2007 a suma 260.000,- Sk bola určená s prihliadnutím k tomu, dcéra sa nechce presťahovať do Trenčína a spolupodieľať sa na doopatrovaní rodičov a znášaní nákladov s tým spojených v zmysle bodu VII. samostatnej zmluvy v celom rozsahu. Podľa čl. IV. ak by oprávnená R. T. (žalobkyňa) odoprela dať súhlas s touto zmluvou, alebo by sa vzdala svojho práva, v takom prípade právo na plnenie majú prevádzajúci solidárne.

11.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný 1/ vyplatil žalobkyni spolu sumu 260.000,- Sk na jej účet. Žalobkyňa tvrdila, že banka jej pri tom strhla zo sumy rôzne poplatky, ktorých výšku nevedela uviesť. O ďalšej sume od žalovaného 1/ nevedela.

12.Súd posúdil žalobu podľa nasledovných ustanovení:

13.Podľa v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

14.Podľa účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

15.Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16.Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

17.Podľa , (ods. 1) ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. (ods. 2) Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

18.Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

19.Podľa ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

20.Podľa , (ods. 1) darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. (ods. 2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

21.Podľa z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

22.Podľa (právnej teórie i praxe) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Toto ustanovenie je v podstate zhodné s a iba zdôrazňuje, že subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť akúkoľvek zmluvu, t.j. aj takú, ktorá nie je osobitne upravená. Zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu . Účelom tohto ustanovenia je zrejme zvýraznenie zmluvnej voľnosti subjektov občianskoprávnych vzťahov (zmluvná autonómia). Tieto subjekty sa nemusia obmedzovať len na uzavieranie typických zmlúv, ale môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá najviac vyhovuje ich požiadavkám na úpravu vzájomných vzťahov. Predpokladom platnosti takejto zmluvy je však aj dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich. Nepomenovaná, atypická zmluva sa spravuje ustanoveniami , ale aj iných právnych predpisov patriacich do odvetvia občianskeho práva, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy s najpodobnejším obsahom (analógia legis). Prednosť však má dohoda účastníkov o rozsahu práv a povinností. Atypickú zmluvu môže tvoriť ľubovoľná kombinácia prvkov pomenovaných, hybridných zmlúv a iných záväzkov. To súčasne určuje aj aplikáciu ustanovení , prípadne iných občianskoprávnych noriem.

23.Podľa judikatúry k § 51 Obč. zák. napr. R 2/1977: V zmluve o prevode rodinného domčeka a v súvislosti s týmto prevodom sa nadobúdateľ môže zaviazať, že prevodcovi alebo príslušníkovi jeho domácnosti bude poskytovať doživotné bezplatné užívanie bytu alebo časti bytu v prevádzanom rodinnom domčeku, ak v tomto domčeku prevodca v čase prevodu býva. Ide o zmluvu v zmysle ustanovenia , nie o dohodu o prenechaní bytu do osobného užívania (teraz nájmu - pozn. autora). Napr. Z IV ( str. 327, od. 4 a 6: Tzv. zaopatrovacie zmluvy sa uzavierajú ako zmluvy v zmysle ustanovenia . Treba však, aby obsah zaopatrovacieho plnenia bol v zmluve vymedzený čo najpresnejšie, ale tiež, aby si účastníci zmluvy boli vedomí, že v prípade neplnenia záväzku poskytovať zaopatrenie alebo v prípade neposkytovania riadneho zaopatrenia z tohto dôvodu už nemožno žiadať o "zrušenie zmluvy", ale možno sa len domáhať riadneho plnenia alebo jeho peňažného ekvivalentu. Napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. : Nepomenovaná ( v zákone výslovne neupravená) zmluva je rovnako záväzná ako zmluva pomenovaná ( v zákone výslovne upravená ako určitý typ zmluvy), ak je uzavretá v súlade s právom t.j. neodporuje obsahu a účelu zákona. Ak častníci uzavrú podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú zmluvu ( či pomenovanú

alebo nepomenovanú) platí, že túto zmluvu sú povinní plniť, a to aj vtedy, ak by plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné.

24.Judikatúra k ( darovacia zmluva) uvádza: napr. rozsudok NS SR zo dňa 13.10.2008 ps. Zn. : Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný mal nadobudnúť sporný spoluvlastnícky podiel „darovacou zmluvou zaopatrovacou“ uzavretou 8. augusta 1997. V článku II. tejto zmluvy je uvedené, že darca daruje predmetný podiel svojmu synovi, ktorý dar s vďakou prijíma. V článku IV. uvedenej zmluvy sa obdarovaný zaviazal nielen umožniť darcovi bezplatné a neobmedzené užívanie predmetných nehnuteľností, ale tiež poskytovať mu až do jeho smrti zaopatrenie, t.j. stravu, pranie a žehlenie bielizne, upratovanie, ošetrovanie, privolanie lekárskej pomoci, ako aj prípadný odvoz k lekárovi. Plnenia, ku ktorým sa žalovaný v tomto bode zaviazal, majú nepochybne majetkovú hodnotu, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Odvolací súd v rozpore s (platný do 30.06.2016) a na úkor preskúmateľnosti napadnutého rozsudku v jeho odôvodnení nevysvetlil, k akým záverom dospel pri výklade vôle účastníkov tejto zmluvy, ani neodôvodnil priebeh a výsledky svojho myšlienkového procesu pri riešení otázky, či darc a aobdarovaný v danom prípade uzavreli zmluvu jednu alebo dve, a ak uzavreli dve zmluvy, či sú navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie alebo či predstavujú jeden neoddeliteľný celok. Odôvodnenie odvolacieho súdu neobsahuje ani vysvetlenie, na základe čoho dospel odvolací súd k záveru, že napriek vyššie uvedeným skutočnostiam (predovšetkým záväzku žalovaného zriadeného v „darovacej zmluve zaopatrovacej“) išlo zo strany darcu o darovanie v zmysle až , a z čoho vyvodil neopodstatnenosť argumentácie žalobcov 1/ až 4/ obsiahnutej už v ich odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, že prevod, ku ktorému došlo predmetnou zmluvou, nebol bezodplatný (viď ), a že preto „darovacia zmluva zaopatrovacia“ je neplatný právny úkon v zmysle .

25.Napr. rozsudok NS SR zo dňa 24.02.2011 sp. zn. : Dovolací súd posúdenie vyššie uvedených otázok odvolacím súdom a z toho vyvodené závery považuje za správne, zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu. Aj podľa názoru dovolacieho súdu sporná darovacia zmluva zaopatrovacia obsahuje okrem darovacej zmluvy aj zmluvný záväzok jej účastníkov týkajúci sa podmienok zaopatrenia darcu žalovaným. Tieto oba právne úkony, ako správne uzavrel odvolací súd, sú vzájomne podmienené a nie je možné ich navzájom oddeliť; nie sú spôsobilé samostatnej existencie. Dovolací súd sa stotožňuje aj so záverom odvolacieho súdu, pokiaľ nepovažoval darovaciu zmluvu za bezplatnú, čím nedošlo k naplneniu zákonných podmienok stanovených pre jej platnosť v zmysle . Bezplatnosť darovacej zmluvy, ako bol už vyššie uvedené, je splnená vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch; táto podmienka platnosti darovacej zmluvy však v danom prípade nebola naplnená. Z článku IV. darovacej zmluvy zaopatrovacej totiž nepochybne vyplýva, že plnenia, ku ktorým sa žalovaný v tomto bode zaviazal, majú nepochybne majetkovú hodnotu, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Záväzky žalovaného obsiahnuté v tomto bode uvedenej zmluvy - umožniť darcovi bezplatné a neobmedzené užívanie predmetných nehnuteľností, poskytovať darcovi až do jeho smrti potrebné zaopatrenie, t.j. stravu, pranie a žehlenie bielizne, upratovanie, ošetrovanie, privolanie lekárskej pomoci, ako aj prípadný odvoz k lekárovi a zabezpečiť udržiavanie nehnuteľností v potrebnej miere s tým, že náklady spojené s údržbou a opravami nehnuteľností bude znášať obdarovaný - nepochybne predstavujú formu protiplnenia, keď ich prostredníctvom sa darcovi malo od žalovaného dostať majetkového ekvivalentu darovaných nehnuteľností. Nakoľko v danom prípade absentuje jedna z podstatných náležitosti darovacej zmluvy stanovená v - bezplatnosť prenechania daru

- odvolací súd dospel k správnemu právnemu záveru, že darovacia zmluva zaopatrovacia uzavretá 8. augusta 1997 medzi K. D. st. a žalovaným je neplatná ( ) a z toho dôvodu je žaloba o určenie práva spoluvlastníctva K. D. st. (poručiteľa) k času je smrti dôvodná, keďže takáto (neplatná) zmluva neprivodila (ani nemohla privodiť) zamýšľané účinky prevodu vlastníckeho práva na žalovaného.

26.Napr. nález ÚS SR zo dňa 03.05.2017 sp. zn. : Ak má byť určovacia žaloba okrem iného aj preventívny charakter ( má predchádzať ďalším sporom), nemožno vidieť rozumný dôvod na to. Aby sa otázka dobrej viery nadobúdateľa, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, neskúmala v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, a aby všeobecné súdy v podstate umelo predlžovali stav právnej neistoty a nútili strany do podávania ďalších ( zbytočných) žalôb, v ktorých by sa táto otázka následne riešila.

27.Právny zástupca žalobkyne poukázal na uznesenie veľkého senátu NS SR zo dňa 27.04.2021 sp. zn. , ktoré rieši nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka pri absolútnej neplatnosti zmluvy.

28.Z obsahu darovacej zmluvy zo dňa 30.10.1996 a zmluvy v prospech dcéry- žalobkyne zo dňa 30.10.1996, ktoré boli uzavreté medzi rodičmi žalobkyne a žalovaného 1/ na jednej strane a žalovaným 1/ na druhej strane so súhlasom žalobkyne nepochybne vyplýva jasná a zrozumiteľná vôľa rodičov

- spolumajiteľov predmetných nehnuteľností zabezpečiť si zaopatrenie na obdobie staroby a choroby s právom užívania predmetných nehnuteľností do ich smrti vzhľadom k tomu, že v predmetných nehnuteľnostiach žil so svojou rodinou iba ich syn - žalovaný 1/ a dcéra - žalobkyňa bývala v Českej republike a nemala záujem sa vrátiť do Trenčína a podieľať sa na ich doopatrovaní a údržbe predmetných nehnuteľností. Z tohto dôvodu predmetné nehnuteľnosti v celosti previedli iba na žalovaného 1/ s tým, že mu vznikla povinnosť doopatrovať ich do ich smrti a vyplatiť sestre - žalobkyne 1/3-inu z hodnoty predmetných nehnuteľností. Z tohto nepochybne vyplýva úmysel rodičov a to vyriešiť spravodlivé „dedenie“ nehnuteľností so zohľadnením zaopatrenia zo strany žalovaného 1/ formou „zníženia“ polovičného dedičského podielu žalobkyne ( v po smrti oboch rodičov) na 1/3-inu. Hypoteticky, keby sa dedili predmetné nehnuteľnosti po smrti oboch rodičov a zdedil by ich iba syn- žalovaný 1/, mal by vyplatiť polovicu hodnoty ustupujúcej dedičke- žalobkyne v prípade nezohľadnenia zaopatrenia. Z uvedeného vyplýva, že rodičia žalobkyne a žalovaného 1/ mali úmysel ešte za svojho života spravodlivo vyriešiť svoje majetkové pomery ako aj potrebu ich doopatrovania v starobe a chorobe, čo sa bežne robilo a robí aj doteraz. Zároveň z uvedeného vyplýva, že obe zmluvy a to Darovacia zmluva zo dňa 30.10.1996, ktorá obsahuje aj zaopatrovaciu zmluvu a Zmluva v prospech dcéry zo dňa 30.10.1996 obsahujú spolu 3 zmluvy, ktoré sú navzájom neoddeliteľné, sú vzájomne podmienené a sú nespôsobilé samostatnej existencie, preto predstavujú jeden neoddeliteľný celok, avšak určitý a zrozumiteľný, ktorý je možné podradiť pod ust. . Podľa obsahu a účelu darovacej zmluvy je nepochybné, že nešlo o bezodplatný právny úkon darovania podľa , v dôsledku čoho je darovacia zmluva neplatná podľa . Avšak zároveň darovacia zmluva podľa Obč. zák. má náležitosti platnej zmluvy nepomenovanej podľa resp. simulovala nepomenovanú ( ale platnú) zmluvu, ktorá je určitá, zrozumiteľná a vyjadruje vôľu účastníkov zmluvy. Súd bol názoru, že zrejme z tohto dôvodu aj katastrálny úrad povolil vklad predmetnej darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností a nepovažoval ju za neplatnú. Na okraj súd ešte uvádza ( hypoteticky), že ak by boli uvedené zmluvy považované za absolútne neplatné ( čo nie sú), v zmysle judikatúry ÚS SR ( ) súd by musel skúmať v danej veci aj dobrú vieru nadobúdateľa - žalovaného 1/ pri vydržaní vlastníckeho práva po dobu 10 rokov, čo v danom prípade by viedlo k potvrdeniu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním žalovaným 1/. Vzhľadom na toto právne posúdenie sa na túto vec nevzťahuje resp. nemožno na ňu aplikovať uznesenie veľkého senátu NS SR zo dňa 27.04.2021 sp. zn. , ktoré rieši nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka pri absolútnej neplatnosti zmluvy.

29.Súd bol názoru, že predmetné 3 zmluvy a to darovacia, zaopatrovacia a zmluva o výplate sumy 260.000,- Sk žalobkyni tvoria nepochybne jeden celok a spĺňajú náležitosti nepomenovaj zmluvy podľa a podľa Obč. zák. je možné nadobúdať vlastníctvo aj na základe takejto zmluvy. Z tohto dôvodu nebolo potrebné vykonať dôkazy, ktoré navrhla žalobkyňa (súd procesný návrh zamietol) aj podľa vyššie uvedenej judikatúry. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Keďže darcovia v čase podania žaloby a ani dnes už nežijú a z dôvodu, že neplnenie povinností zo zaopatrovacej zmluvy nespôsobuje neplatnosť zmluvy, z dôvodu hospodárnosti konania nebol dôvod sa zaoberať skutočnosťami, či žalovaný 1/ v skutočnosti doopatroval darcov v zmysle predmetnej zmluvy, ako aj skutočnosť, že po uzavretí zmlúv žalobkyňa prejavila ochotu starať sa o darkyňu. Súd v tomto konaní nezistil ani žiadny dôvod pre uplatnenie ustanovenia ohľadne porušenia dobrých mravov. Podľa súdnej praxe je možné toto ust. použiť iba v prípade, že na daný vzťah sa nevzťahuje žiadne ustanovenie Obč. zák.

30.Podľa súd priznal úspešným žalovaným 1/,2/ náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa určil dlhšiu lehotu na plnenie vzhľadom na ekonomickú situáciu pre pandémiu ochorenia COVID-19.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne alebo elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , , „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.