Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/302/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. K. D., bývajúceho v G., 2/ J. D., bývajúceho v M., 3/ I. M.,

bývajúcej v J., 4/ G. F., bývajúcej v Š., ţalobcov 1/, 2/ a 4/ zastúpených JUDr. A. K.,

advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanému L. D., bývajúcemu v J., zastúpenému JUDr. A.

V., advokátkou so sídlom v D., o určenie spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde

Galanta pod sp. zn. , na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave z 15. júna 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalobcom 1/ aţ 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta rozsudkom z 28. júna 2005 č.k. -159 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe a/ K. D. st., ktorý zomrel X. bol od

2

6. novembra 2000 (a teda i v čase svojej smrti) v podiele 1/2 spoluvlastníkom nehnuteľností

v katastrálnom území M. zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako dom súpisné č. X., parcela

č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m², parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m²,

b/ spoluvlastnícky podiel 1/2 uvedených nehnuteľností patrí do dedičstva po K. D. st. Zároveň

rozhodol o náhrade trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil poukazom na § 630

a výsledky vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, ţe

8. augusta 1997 uzavreli K. D. st. a L. D. „darovaciu zmluvu zaopatrovaciu“ (ďalej aj ako

darovacia zmluva zaopatrovacia), ktorou na jednej strane K. D. st. previedol na L. D.

spoluvlastnícky podiel 1/2 uvedených nehnuteľností a na druhej strane L. D. zriadil

v prospech K. D. st. právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom ktorého bola

povinnosť L. D. strpieť bezodplatne neobmedzené uţívanie sporných nehnuteľností K. D. st.

aţ do jeho smrti, udrţiavať tieto nehnuteľnosti „v potrebnej miere“ a poskytovať mu

„potrebné zaopatrenie, t.j. stravu, pranie, ţehlenie bielizne, upratovanie“, ako aj zabezpečiť

mu „ošetrovanie, privolanie lekárskej pomoci a prípadný odvoz k lekárovi“. Vklad

vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností podľa tejto zmluvy bol povolený 22. októbra

1997. Ţalovaný sa začal podieľať na uspokojovaní potrieb K. D. (svojho otca) od roku 1995.

I keď K. D. st. za svojho ţivota urobil prejav vôle smerujúci k vráteniu daru, súd na základe

výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe tento úkon nebol urobený voči

ţalovanému (prevzala ho len jeho manţelka) a ţalovaný sa voči nemu alebo členom jeho

rodiny nesprával tak, ţe by tým hrubo porušoval dobré mravy. V danom prípade preto neboli

splnené zákonné predpoklady, za ktorých sa darca môţe domáhať vrátenia daru.

Na odvolanie ţalobcov 1/ aţ 4/ Krajský súd v Trnave rozsudkom z 18. októbra 2006

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, v časti

týkajúcej sa „poţiadavky na určenie práva spoluvlastníctva nebohého K. D. st. k času jeho

smrti“ potvrdil; proti rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti vyslovil prípustnosť dovolania.

Vo veci samej, v časti „týkajúcej sa poţiadavky na určenie, ţe sporné nehnuteľnosti patria do

dedičstva po poručiteľovi“ pripustil čiastočné späťvzatie ţaloby, napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. V časti trov konania

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol

tieţ o náhrade trov odvolacieho konania. V odôvodnení (o.i.) uviedol, ţe na základe

výsledkov dokazovania dospel k záveru, ţe ţaloba je neopodstatnená, lebo právny úkon

obsahujúci poţiadavku vrátiť dar nebol urobený voči obdarovanému (tento bol doručený

manţelke ţalovaného), a tieţ preto, lebo obdarovaný sa voči darcovi nesprával tak, ţe tým

3

hrubo porušil dobré mravy. Odvolací súd teda vychádzal zo záveru o platnosti právneho

úkonu, ktorým ţalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel sporných nehnuteľností, a tieţ zo

záveru, ţe úkon, ktorým došlo k tomuto prevodu, bol darovacou zmluvou. Keďţe neexistovali

dôvody pre vrátenie daru, nemohla poţiadavka K. D. st. smerujúca k vráteniu daru spôsobiť

zánik právneho vzťahu z darovania ani v prípade, ţe by bolo preukázané doručenie tejto

poţiadavky obdarovanému. Z toho vyplýva, ţe K. D. st. sa nestal opätovným spoluvlastníkom

na ţalovaného prevedeného spoluvlastníckeho podielu a nebol ním ani v čase svojej smrti.

Z tohto dôvodu bola neopodstatnene podaná ţaloba správne zamietnutá. Odvolací súd preto

v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa potvrdil.

Potvrdzujúci výrok uvedeného rozsudku odvolacieho súdu napadli ţalobcovia 1/ aţ 4/

dovolaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 13. októbra 2008 sp. zn.

zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave z 18. októbra 2006 sp. zn.

vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa

vo veci samej (t.j. v časti určenia práva spoluvlastníctva K. D. st. k času jeho smrti), a ktorým

rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania a vec v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie

konanie. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovaný mal

nadobudnúť sporný spoluvlastnícky podiel darovacou zmluvou zaopatrovacou uzavretou 8.

augusta 1997, v zmysle článku IV. ktorej sa obdarovaný L. D. zaviazal nielen umoţniť

darcovi bezplatné a neobmedzené uţívanie predmetných nehnuteľností, ale tieţ poskytovať

mu aţ do jeho smrti zaopatrenie, t.j. stravu, pranie a ţehlenie bielizne, upratovanie,

ošetrovanie, privolanie lekárskej pomoci, ako aj prípadný odvoz k lekárovi, a vyslovil záver,

ţe plnenia, ku ktorým sa ţalovaný v tomto bode zaviazal, majú nepochybne majetkovú

hodnotu, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Odvolaciemu súdu však vytkol, ţe v rozpore

s a na úkor preskúmateľnosti napadnutého rozsudku v jeho odôvodnení

nevysvetlil, k akým záverom dospel pri výklade vôle účastníkov tejto zmluvy, ani

neodôvodnil priebeh a výsledky svojho myšlienkového procesu pri riešení otázky, či K. D. st.

a L. D. v danom prípade uzavreli zmluvu jednu alebo dve, a ak uzavreli dve zmluvy, či sú

navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie alebo či predstavujú jeden

neoddeliteľný celok. Odôvodnenie odvolacieho súdu neobsahuje ani vysvetlenie, na základe

čoho dospel odvolací súd k záveru, ţe napriek vyššie uvedeným skutočnostiam

(predovšetkým záväzku ţalovaného zriadeného v darovacej zmluve zaopatrovacej) išlo zo

strany K. D. st. o darovanie v zmysle aţ , a z čoho

vyvodil neopodstatnenosť argumentácie ţalobcov 1/ aţ 4/, ţe prevod, ku ktorému došlo

predmetnou zmluvou, nebol bezodplatný a ţe preto darovacia zmluva zaopatrovacia je

neplatný právny úkon v zmysle .

V ďalšom konaní Krajský súd v Trnave po doplnení dokazovania rozsudkom

z 15. júna 2009 sp. zn. rozsudok Okresného súdu Galanta z 28. júna 2005 č.k.

-159 vo veci samej ohľadne určenia práva spoluvlastníctva K. D. st. k času jeho

smrti zmenil tak, ţe určil, ţe K. D. st., narodený X., naposledy bytom v M., zomrelý X., bol

v čase smrti spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území M. zapísaných na liste

vlastníctva č. X. ako rodinný dom súpisné č. X., parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere

X. m², parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m², a to v podiele ½. Ţalovaného zaviazal

zaplatiť spoločne a nerozdielne ţalobcom 1/, 2/ a 4/ trovy odvolacieho a dovolacieho konania

v sume 3 182,55 €; ţalobkyni 3/ náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal.

Pod doplnení dokazovania v dovolacom konaní mal preukázané, ţe úmyslom oboch

účastníkov darovacej zmluvy zaopatrovacej bolo dojednať bezodplatný prevod vlastníckeho

práva z K. D. st. na ţalovaného, avšak ako protihodnotu záväzku ţalovaného poskytnúť K. D.

st. počas jeho ţivota právo bezodplatného doţivotného bývania a neobmedzeného uţívania

nehnuteľností tvoriacich predmet darovania (formou vecného bremena), a tieţ potrebné

zaopatrenie, ktoré je v zmluve vymedzené jednotlivými činnosťami a pôţitkami (zabezpečiť

stravu, pranie a ţehlenie prádla, upratovanie a udrţiavanie nehnuteľností v potrebnej miere,

ošetrovanie darcu v nemocnici, privolanie lekárskej pomoci, odvoz k lekárovi a tým, ţe

náklady spojené s drţbou a opravami nehnuteľností bude znášať obdarovaný). Bol toho

názoru, ţe darovaciu zmluvu zaopatrovaciu s takýmto obsahom nemoţno povaţovať za platný

právny úkon, nakoľko záväzky oboch strán tejto zmluvy boli vzájomne podmienené a z toho

dôvodu nebolo moţné oddeliť od seba časť zmluvy obsahujúcej dojednanie o darovaní od tej,

ktorej účelom bolo dojednať podmienky zaopatrenia darcu ţalovaným. Existencia takejto

vzájomnej podmienenosti spôsobila, ţe darovacia zmluva zaopatrovacia medzi K. D. st.

a ţalovaným z 8. augusta 1997 v skutočnosti nebola bezodplatná (§ 628 ods. l Občianskeho

zákonníka), pretoţe obsahovala záväzok na poskytovanie obdarovaným darcovi viacerých

plnení nesporne majetkovej hodnoty a uţ aj samotné zriadenie práva zodpovedajúcemu

vecnému bremenu v podobe práva darcu doţivotne bezplatne uţívať darované nehnuteľnosti

oproti záväzku obdarovaného znášať všetky náklady spojené nielen s opravami a údrţbou

nehnuteľností, ale aj s hradením všetkých výdavkov spojených s ich udrţiavaním, v sebe

nieslo podstatnú mieru odplatnosti prevodu vlastníctva. Keďţe darovacia zmluva

zaopatrovacia je neplatná ( ), ňou zamýšľané právne účinky

nenastali. Z uvedených dôvodov povaţoval ţalobu o určenie práva spoluvlastníctva K. D. st.

k sporným nehnuteľnostiam k času jeho smrti za dôvodnú, a preto rozsudok súdu prvého

stupňa podľa zmenil a určovacej ţalobe vyhovel.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, v ktorom namietal,

ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

), ako i ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ). Nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu

o neplatnosti darovacej zmluvy zaopatrovacej a neoddeliteľnosti a vzájomnej podmienenosti

záväzkov v nej obsiahnutých a bol toho názoru, ţe zmluvné dojednanie v darovacej zmluve

zaopatrovacej vo forme jeho osobného záväzku, spočívajúceho v poskytovaní starostlivosti

o darcu, nie je merateľné v peniazoch; ide o osobný záväzok v rovine morálnej, ktorý ani

nemohol byť vyjadrený finančným ekvivalentom a ktorý nemení nič na podstate

bezodplatnosti uzavretého právneho úkonu – darovacej zmluvy. Princíp zaopatrenia na

morálnom základe môţe byť jedine hľadiskom na skúmanie podmienok porušenia dobrých

mravov pre prípad vzatia daru darcom späť. Uviedol, ţe ani samotný darca nechápal

zaopatrovanie ako plnenie predstavujúce protihodnotu daru, čomu nasvedčuje aj jeho prejav,

ktorým sa domáhal vrátenia daru. Trval na tom, ţe darovacia zmluva zaopatrovacia je jednou

ucelenou zmluvou, a to darovacou, bezodplatnou, s dojednaným osobným záväzkom

zaopatriť darcu, pričom v nej dojednané zmluvné podmienky sú v súlade s § 628 a nasl.

. Rozhodnutie odvolacieho súdu v jeho záveroch, ktorým vyslovil

neplatnosť darovacej zmluvy zaopatrovacej povaţoval aj za zmätočné a nepreskúmateľné,

pretoţe odvolací konkrétny dôvod neplatnosti tohto právneho úkonu nevymedzil a ten

nevyplýva ani z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Z týchto dôvodov ţalovaný ţiadal zrušiť

rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť rozsudok

odvolacieho súdu a ţalobu zamietnuť.

Ţalobcovia 1/, 2/ a 4/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného navrhli dovolanie

zamietnuť, rozsudok odvolacieho súdu povaţovali za vecne správny.

Ţalobkyňa 3/ sa k dovolaniu ţalovaného písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátkou proti

rozsudku, ktorý moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru, ţe dovolanie

ţalovaného nie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z najzávaţnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci

nie je postihnuté vadou konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní

namietaná a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Za dôsledok vady takejto povahy je povaţovaná aj nepreskúmateľnosť

súdneho rozhodnutia (porovnaj napríklad R 111/1998); ţalovaný namieta práve vadu tejto

povahy a jej existenciu vidí v tom, ţe z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva

konkrétny dôvod, pre ktorý povaţoval darovaciu zmluvu zaopatrovaciu za neplatnú

a absentuje zákonné ustanovenie, podľa ktorého právne neplatnosť zmluvy posúdil.

Dovolací súd nezistil opodstatnenosť ţalovaným vyššie uvedenej inej vady konania

v zmysle Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania,

obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

vyvodil svoje právne závery. V tomto smere nie je pravdivé tvrdenie ţalovaného v dovolaní,

ţe odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu postráda uvedenie konkrétneho dôvodu, pre

ktorý odvolací súd povaţoval darovaciu zmluvu zaopatrovaciu za neplatnú, ako i uvedenie

konkrétneho zákonného ustanovenia, ktoré na danú vec aplikoval. Z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je nepochybné, ţe danú vec právne posudzoval

podľa ustanovení ods. l , v spojení

s a ods. l , ktorých znenie aj odcitoval. Taktieţ

z odôvodnenia jednoznačne vyplýva aj dôvod, pre ktorý odvolací súd povaţoval darovaciu

zmluvu zaopatrovaciu za neplatnú - darovacia zmluva nebola bezplatná a odvolací súd

podrobne vysvetlil skutkové a právne závery, ktoré sa stali podkladom jeho rozhodnutia.

Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu spĺňa

parametre zákonného odôvodnenia v zmysle ; neodôvodnenie rozhodnutia

podľa predstáv ţalovaného nemoţno v ţiadnom prípade povaţovať za inú vadu konania podľa

Ţalovaný v dovolaní tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

Podľa ods. l darovacou zmluvou darca niečo bezplatne

prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia darovacou zmluvou darca

prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez

toho, ţe by mal na to právnu povinnosť, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma.

Základnými znakmi darovacej zmluvy sú teda predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť.

Predmetom darovacej zmluvy nemusí byť len vec, ktorú obdarovaný prijíma do vlastníctva,

ale môţe ním byť aj poskytnutie iného majetkového prospechu, napr. odpustenie dlhu,

vykonanie nejakej činnosti v prospech obdarovaného a pod. Pojmový znak darovacej zmluvy

– bezplatnosť je splnený vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť

poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, t.j. hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Darovacia

zmluva je z majetkového hľadiska pre darcu jednostranne nevýhodná, lebo majetková výhoda

poskytnutá obdarovanému nesie so sebou stratu v majetkových pomeroch darcu. Pri posúdení,

či ide o zmluvu bezplatnú alebo nie, je rozhodujúci prejav vôle zmluvných strán v čase, kedy

bola darovacia zmluva uzavretá. Nie je však vylúčené a neodporuje poţiadavke bezplatnosti

darovania, aby s darovaním bol spojený záväzok obdarovaného k protisluţbe, ktorá sama

o sebe majetkovú povahu nemá. Nie je ani vylúčené, aby zmluva označená ako darovacia

zmluva obsahovala aj inú nepomenovanú zmluvu podľa , napr.

zmluvu o práve darcu doţivotne darované nehnuteľnosti uţívať. V takomto prípade je treba

skúmať, či ide o právne úkony od seba navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej

existencie, alebo treba zmluvu chápať ako jeden celok; ak by dve (viaceré) zmluvy obsiahnuté

v jednej zmluvnej listine tvorili jeden neoddeliteľný celok, tak by neplatnosť jednej z nich

spôsobila neplatnosť i zmluvy druhej. Dobrovoľnosť znamená, ţe sa niečo poskytuje inému

bez právnej povinnosti mu to poskytnúť.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe 8. augusta 1997 K. D. st. ako darca a ţalovaný ako

obdarovaný uzavreli zmluvu nazvanú darovacia zmluva zaopatrovacia. Podľa článku II. tejto

zmluvy K. D. st. daruje spoluvlastnícky podiel (1/2) nehnuteľností v katastrálnom území M.

zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako dom súpisné č. X., parcela č. X. – zastavaná plocha

vo výmere X. m² a parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m², ako i hnuteľné veci patriace do

jeho výlučného vlastníctva (zariadenie rodinného domu, poľnohospodársky inventár) svojmu

synovi L. D., ktorý dar s vďakou prijíma. V článku IV. uvedenej zmluvy sa obdarovaný L. D.

9

zaviazal umoţniť darcovi bezplatné a neobmedzené uţívanie predmetných nehnuteľností,

a poskytovať darcovi aţ do jeho smrti potrebné zaopatrenie, t.j. stravu, pranie a ţehlenie

bielizne, upratovanie, ošetrovanie, privolanie lekárskej pomoci, ako aj prípadný odvoz

k lekárovi a zabezpečiť udrţiavanie nehnuteľností v potrebnej miere s tým, ţe náklady

spojené s údrţbou a opravami nehnuteľností bude znášať obdarovaný.

Základnou otázkou, ktorú bolo v danom prípade potrebné posúdiť, bola otázka, či K.

D. st. a ţalovaný uzavreli v jednej listine – darovacej zmluve zaopatrovacej – jednu alebo dve

zmluvy (darovaciu a nepomenovanú), a ak uzavreli dve zmluvy, či sú navzájom oddeliteľné

a spôsobilé samostatnej existencie alebo či predstavujú jeden neoddeliteľný celok, a či

darovacia zmluva bola alebo nebola bezplatná.

Dovolací súd posúdenie vyššie uvedených otázok odvolacím súdom a z toho vyvodené

závery povaţuje za správne, zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu. Aj podľa názoru

dovolacieho súdu sporná darovacia zmluva zaopatrovacia obsahuje okrem darovacej zmluvy

aj zmluvný záväzok jej účastníkov týkajúci sa podmienok zaopatrenia darcu ţalovaným. Tieto

oba právne úkony, ako správne uzavrel odvolací súd, sú vzájomne podmienené a nie je moţné

ich navzájom oddeliť; nie sú spôsobilé samostatnej existencie. Dovolací súd sa stotoţňuje aj

so záverom odvolacieho súdu, pokiaľ nepovaţoval darovaciu zmluvu za bezplatnú, čím

nedošlo k naplneniu zákonných podmienok stanovených pre jej platnosť v zmysle § 628

ods. 1 . Bezplatnosť darovacej zmluvy, ako bol uţ vyššie uvedené, je

splnená vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar

majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch; táto podmienka platnosti darovacej zmluvy

však v danom prípade nebola naplnená. Z článku IV. darovacej zmluvy zaopatrovacej totiţ

nepochybne vyplýva, ţe plnenia, ku ktorým sa ţalovaný v tomto bode zaviazal, majú

nepochybne majetkovú hodnotu, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Záväzky ţalovaného

obsiahnuté v tomto bode uvedenej zmluvy - umoţniť darcovi bezplatné a neobmedzené

uţívanie predmetných nehnuteľností, poskytovať darcovi aţ do jeho smrti potrebné

zaopatrenie, t.j. stravu, pranie a ţehlenie bielizne, upratovanie, ošetrovanie, privolanie

lekárskej pomoci, ako aj prípadný odvoz k lekárovi a zabezpečiť udrţiavanie nehnuteľností

v potrebnej miere s tým, ţe náklady spojené s údrţbou a opravami nehnuteľností bude znášať

obdarovaný – nepochybne predstavujú formu protiplnenia, keď ich prostredníctvom sa

darcovi malo od ţalovaného dostať majetkového ekvivalentu darovaných nehnuteľností.

Nakoľko v danom prípade absentuje jedna z podstatných náleţitosti darovacej zmluvy

stanovená v - bezplatnosť prenechania daru - odvolací

súd dospel k správnemu právnemu záveru, ţe darovacia zmluva zaopatrovacia uzavretá

8. augusta 1997 medzi K. D. st. a ţalovaným je neplatná ( )

a z toho dôvodu je ţaloba o určenie práva spoluvlastníctva K. D. st. (poručiteľa) k času je

smrti dôvodná, keďţe takáto (neplatná) zmluva neprivodila (ani nemohla privodiť) zamýšľané

účinky prevodu vlastníckeho práva na ţalovaného.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe ţalovaný neopodstatnene napadol rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré

by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa zamietol.

V dovolacom konaní (procesne) úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd nepriznal ţalobcom náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková