Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 17 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (29)a9f/361946.87a890.pdf
PDF · 140.46 KB
No categories available
3Cdo/302/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,
v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. K. D., bývajúceho v G., 2/ J. D., bývajúceho v M., 3/ I. M.,
bývajúcej v J., 4/ G. F., bývajúcej v Š., ţalobcov 1/, 2/ a 4/ zastúpených JUDr. A. K.,
advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanému L. D., bývajúcemu v J., zastúpenému JUDr. A.
V., advokátkou so sídlom v D., o určenie spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde
Galanta pod sp. zn. 8 C 48/2001, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave z 15. júna 2009 sp. zn. 10 Co 382/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalobcom 1/ aţ 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta rozsudkom z 28. júna 2005 č.k. 8 C 48/2001-159 zamietol
ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe a/ K. D. st., ktorý zomrel X. bol od
6. novembra 2000 (a teda i v čase svojej smrti) v podiele 1/2 spoluvlastníkom nehnuteľností
v katastrálnom území M. zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako dom súpisné č. X., parcela
č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m², parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m²,
b/ spoluvlastnícky podiel 1/2 uvedených nehnuteľností patrí do dedičstva po K. D. st. Zároveň
rozhodol o náhrade trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil poukazom na § 630
Občianskeho zákonníka a výsledky vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, ţe
8. augusta 1997 uzavreli K. D. st. a L. D. „darovaciu zmluvu zaopatrovaciu“ (ďalej aj ako
darovacia zmluva zaopatrovacia), ktorou na jednej strane K. D. st. previedol na L. D.
spoluvlastnícky podiel 1/2 uvedených nehnuteľností a na druhej strane L. D. zriadil
v prospech K. D. st. právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom ktorého bola
povinnosť L. D. strpieť bezodplatne neobmedzené uţívanie sporných nehnuteľností K. D. st.
aţ do jeho smrti, udrţiavať tieto nehnuteľnosti „v potrebnej miere“ a poskytovať mu
„potrebné zaopatrenie, t.j. stravu, pranie, ţehlenie bielizne, upratovanie“, ako aj zabezpečiť
mu „ošetrovanie, privolanie lekárskej pomoci a prípadný odvoz k lekárovi“. Vklad
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností podľa tejto zmluvy bol povolený 22. októbra
1997. Ţalovaný sa začal podieľať na uspokojovaní potrieb K. D. (svojho otca) od roku 1995.
I keď K. D. st. za svojho ţivota urobil prejav vôle smerujúci k vráteniu daru, súd na základe
výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe tento úkon nebol urobený voči
ţalovanému (prevzala ho len jeho manţelka) a ţalovaný sa voči nemu alebo členom jeho
rodiny nesprával tak, ţe by tým hrubo porušoval dobré mravy. V danom prípade preto neboli
splnené zákonné predpoklady, za ktorých sa darca môţe domáhať vrátenia daru.
Na odvolanie ţalobcov 1/ aţ 4/ Krajský súd v Trnave rozsudkom z 18. októbra 2006
sp. zn. 11 Co 284/2005 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, v časti
týkajúcej sa „poţiadavky na určenie práva spoluvlastníctva nebohého K. D. st. k času jeho
smrti“ potvrdil; proti rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti vyslovil prípustnosť dovolania.
Vo veci samej, v časti „týkajúcej sa poţiadavky na určenie, ţe sporné nehnuteľnosti patria do
dedičstva po poručiteľovi“ pripustil čiastočné späťvzatie ţaloby, napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. V časti trov konania
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol
tieţ o náhrade trov odvolacieho konania. V odôvodnení (o.i.) uviedol, ţe na základe
výsledkov dokazovania dospel k záveru, ţe ţaloba je neopodstatnená, lebo právny úkon
obsahujúci poţiadavku vrátiť dar nebol urobený voči obdarovanému (tento bol doručený
manţelke ţalovaného), a tieţ preto, lebo obdarovaný sa voči darcovi nesprával tak, ţe tým
hrubo porušil dobré mravy. Odvolací súd teda vychádzal zo záveru o platnosti právneho
úkonu, ktorým ţalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel sporných nehnuteľností, a tieţ zo
záveru, ţe úkon, ktorým došlo k tomuto prevodu, bol darovacou zmluvou. Keďţe neexistovali
dôvody pre vrátenie daru, nemohla poţiadavka K. D. st. smerujúca k vráteniu daru spôsobiť
zánik právneho vzťahu z darovania ani v prípade, ţe by bolo preukázané doručenie tejto
poţiadavky obdarovanému. Z toho vyplýva, ţe K. D. st. sa nestal opätovným spoluvlastníkom
na ţalovaného prevedeného spoluvlastníckeho podielu a nebol ním ani v čase svojej smrti.
Z tohto dôvodu bola neopodstatnene podaná ţaloba správne zamietnutá. Odvolací súd preto
v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Potvrdzujúci výrok uvedeného rozsudku odvolacieho súdu napadli ţalobcovia 1/ aţ 4/
dovolaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 13. októbra 2008 sp. zn.
3 Cdo 213/2007 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave z 18. októbra 2006 sp. zn.
11 Co 284/2005 vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa
vo veci samej (t.j. v časti určenia práva spoluvlastníctva K. D. st. k času jeho smrti), a ktorým
rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania a vec v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovaný mal
nadobudnúť sporný spoluvlastnícky podiel darovacou zmluvou zaopatrovacou uzavretou 8.
augusta 1997, v zmysle článku IV. ktorej sa obdarovaný L. D. zaviazal nielen umoţniť
darcovi bezplatné a neobmedzené uţívanie predmetných nehnuteľností, ale tieţ poskytovať
mu aţ do jeho smrti zaopatrenie, t.j. stravu, pranie a ţehlenie bielizne, upratovanie,
ošetrovanie, privolanie lekárskej pomoci, ako aj prípadný odvoz k lekárovi, a vyslovil záver,
ţe plnenia, ku ktorým sa ţalovaný v tomto bode zaviazal, majú nepochybne majetkovú
hodnotu, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Odvolaciemu súdu však vytkol, ţe v rozpore
s § 157 O.s.p. a na úkor preskúmateľnosti napadnutého rozsudku v jeho odôvodnení
nevysvetlil, k akým záverom dospel pri výklade vôle účastníkov tejto zmluvy, ani
neodôvodnil priebeh a výsledky svojho myšlienkového procesu pri riešení otázky, či K. D. st.
a L. D. v danom prípade uzavreli zmluvu jednu alebo dve, a ak uzavreli dve zmluvy, či sú
navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie alebo či predstavujú jeden
neoddeliteľný celok. Odôvodnenie odvolacieho súdu neobsahuje ani vysvetlenie, na základe
čoho dospel odvolací súd k záveru, ţe napriek vyššie uvedeným skutočnostiam
(predovšetkým záväzku ţalovaného zriadeného v darovacej zmluve zaopatrovacej) išlo zo
strany K. D. st. o darovanie v zmysle § 628 aţ § 630 Občianskeho zákonníka, a z čoho
vyvodil neopodstatnenosť argumentácie ţalobcov 1/ aţ 4/, ţe prevod, ku ktorému došlo
predmetnou zmluvou, nebol bezodplatný a ţe preto darovacia zmluva zaopatrovacia je
neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
V ďalšom konaní Krajský súd v Trnave po doplnení dokazovania rozsudkom
z 15. júna 2009 sp. zn. 10 Co 382/2008 rozsudok Okresného súdu Galanta z 28. júna 2005 č.k.
8 C 48/2001-159 vo veci samej ohľadne určenia práva spoluvlastníctva K. D. st. k času jeho
smrti zmenil tak, ţe určil, ţe K. D. st., narodený X., naposledy bytom v M., zomrelý X., bol
v čase smrti spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území M. zapísaných na liste
vlastníctva č. X. ako rodinný dom súpisné č. X., parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere
X. m², parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m², a to v podiele ½. Ţalovaného zaviazal
zaplatiť spoločne a nerozdielne ţalobcom 1/, 2/ a 4/ trovy odvolacieho a dovolacieho konania
v sume 3 182,55 €; ţalobkyni 3/ náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal.
Pod doplnení dokazovania v dovolacom konaní mal preukázané, ţe úmyslom oboch
účastníkov darovacej zmluvy zaopatrovacej bolo dojednať bezodplatný prevod vlastníckeho
práva z K. D. st. na ţalovaného, avšak ako protihodnotu záväzku ţalovaného poskytnúť K. D.
st. počas jeho ţivota právo bezodplatného doţivotného bývania a neobmedzeného uţívania
nehnuteľností tvoriacich predmet darovania (formou vecného bremena), a tieţ potrebné
zaopatrenie, ktoré je v zmluve vymedzené jednotlivými činnosťami a pôţitkami (zabezpečiť
stravu, pranie a ţehlenie prádla, upratovanie a udrţiavanie nehnuteľností v potrebnej miere,
ošetrovanie darcu v nemocnici, privolanie lekárskej pomoci, odvoz k lekárovi a tým, ţe
náklady spojené s drţbou a opravami nehnuteľností bude znášať obdarovaný). Bol toho
názoru, ţe darovaciu zmluvu zaopatrovaciu s takýmto obsahom nemoţno povaţovať za platný
právny úkon, nakoľko záväzky oboch strán tejto zmluvy boli vzájomne podmienené a z toho
dôvodu nebolo moţné oddeliť od seba časť zmluvy obsahujúcej dojednanie o darovaní od tej,
ktorej účelom bolo dojednať podmienky zaopatrenia darcu ţalovaným. Existencia takejto
vzájomnej podmienenosti spôsobila, ţe darovacia zmluva zaopatrovacia medzi K. D. st.
a ţalovaným z 8. augusta 1997 v skutočnosti nebola bezodplatná (§ 628 ods. l Občianskeho
zákonníka), pretoţe obsahovala záväzok na poskytovanie obdarovaným darcovi viacerých
plnení nesporne majetkovej hodnoty a uţ aj samotné zriadenie práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu v podobe práva darcu doţivotne bezplatne uţívať darované nehnuteľnosti
oproti záväzku obdarovaného znášať všetky náklady spojené nielen s opravami a údrţbou
nehnuteľností, ale aj s hradením všetkých výdavkov spojených s ich udrţiavaním, v sebe
nieslo podstatnú mieru odplatnosti prevodu vlastníctva. Keďţe darovacia zmluva
zaopatrovacia je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka), ňou zamýšľané právne účinky
nenastali. Z uvedených dôvodov povaţoval ţalobu o určenie práva spoluvlastníctva K. D. st.
k sporným nehnuteľnostiam k času jeho smrti za dôvodnú, a preto rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a určovacej ţalobe vyhovel.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, v ktorom namietal,
ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), ako i ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu
o neplatnosti darovacej zmluvy zaopatrovacej a neoddeliteľnosti a vzájomnej podmienenosti
záväzkov v nej obsiahnutých a bol toho názoru, ţe zmluvné dojednanie v darovacej zmluve
zaopatrovacej vo forme jeho osobného záväzku, spočívajúceho v poskytovaní starostlivosti
o darcu, nie je merateľné v peniazoch; ide o osobný záväzok v rovine morálnej, ktorý ani
nemohol byť vyjadrený finančným ekvivalentom a ktorý nemení nič na podstate
bezodplatnosti uzavretého právneho úkonu – darovacej zmluvy. Princíp zaopatrenia na
morálnom základe môţe byť jedine hľadiskom na skúmanie podmienok porušenia dobrých
mravov pre prípad vzatia daru darcom späť. Uviedol, ţe ani samotný darca nechápal
zaopatrovanie ako plnenie predstavujúce protihodnotu daru, čomu nasvedčuje aj jeho prejav,
ktorým sa domáhal vrátenia daru. Trval na tom, ţe darovacia zmluva zaopatrovacia je jednou
ucelenou zmluvou, a to darovacou, bezodplatnou, s dojednaným osobným záväzkom
zaopatriť darcu, pričom v nej dojednané zmluvné podmienky sú v súlade s § 628 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie odvolacieho súdu v jeho záveroch, ktorým vyslovil
neplatnosť darovacej zmluvy zaopatrovacej povaţoval aj za zmätočné a nepreskúmateľné,
pretoţe odvolací konkrétny dôvod neplatnosti tohto právneho úkonu nevymedzil a ten
nevyplýva ani z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Z týchto dôvodov ţalovaný ţiadal zrušiť
rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť rozsudok
odvolacieho súdu a ţalobu zamietnuť.
Ţalobcovia 1/, 2/ a 4/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného navrhli dovolanie
zamietnuť, rozsudok odvolacieho súdu povaţovali za vecne správny.
Ţalobkyňa 3/ sa k dovolaniu ţalovaného písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátkou proti
rozsudku, ktorý moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie
ţalovaného nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z najzávaţnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci
nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní
namietaná a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Za dôsledok vady takejto povahy je povaţovaná aj nepreskúmateľnosť
súdneho rozhodnutia (porovnaj napríklad R 111/1998); ţalovaný namieta práve vadu tejto
povahy a jej existenciu vidí v tom, ţe z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva
konkrétny dôvod, pre ktorý povaţoval darovaciu zmluvu zaopatrovaciu za neplatnú
a absentuje zákonné ustanovenie, podľa ktorého právne neplatnosť zmluvy posúdil.
Dovolací súd nezistil opodstatnenosť ţalovaným vyššie uvedenej inej vady konania
v zmysle § 242 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. V tomto smere nie je pravdivé tvrdenie ţalovaného v dovolaní,
ţe odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu postráda uvedenie konkrétneho dôvodu, pre
ktorý odvolací súd povaţoval darovaciu zmluvu zaopatrovaciu za neplatnú, ako i uvedenie
konkrétneho zákonného ustanovenia, ktoré na danú vec aplikoval. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je nepochybné, ţe danú vec právne posudzoval
podľa ustanovení § 628 ods. l Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 41 a § 41a ods. l Občianskeho zákonníka, ktorých znenie aj odcitoval. Taktieţ
z odôvodnenia jednoznačne vyplýva aj dôvod, pre ktorý odvolací súd povaţoval darovaciu
zmluvu zaopatrovaciu za neplatnú - darovacia zmluva nebola bezplatná a odvolací súd
podrobne vysvetlil skutkové a právne závery, ktoré sa stali podkladom jeho rozhodnutia.
Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu spĺňa
parametre zákonného odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.; neodôvodnenie rozhodnutia
podľa predstáv ţalovaného nemoţno v ţiadnom prípade povaţovať za inú vadu konania podľa
Ţalovaný v dovolaní tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.
Podľa § 628 ods. l Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia darovacou zmluvou darca
prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez
toho, ţe by mal na to právnu povinnosť, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma.
Základnými znakmi darovacej zmluvy sú teda predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť.
Predmetom darovacej zmluvy nemusí byť len vec, ktorú obdarovaný prijíma do vlastníctva,
ale môţe ním byť aj poskytnutie iného majetkového prospechu, napr. odpustenie dlhu,
vykonanie nejakej činnosti v prospech obdarovaného a pod. Pojmový znak darovacej zmluvy
– bezplatnosť je splnený vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť
poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, t.j. hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Darovacia
zmluva je z majetkového hľadiska pre darcu jednostranne nevýhodná, lebo majetková výhoda
poskytnutá obdarovanému nesie so sebou stratu v majetkových pomeroch darcu. Pri posúdení,
či ide o zmluvu bezplatnú alebo nie, je rozhodujúci prejav vôle zmluvných strán v čase, kedy
bola darovacia zmluva uzavretá. Nie je však vylúčené a neodporuje poţiadavke bezplatnosti
darovania, aby s darovaním bol spojený záväzok obdarovaného k protisluţbe, ktorá sama
o sebe majetkovú povahu nemá. Nie je ani vylúčené, aby zmluva označená ako darovacia
zmluva obsahovala aj inú nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, napr.
zmluvu o práve darcu doţivotne darované nehnuteľnosti uţívať. V takomto prípade je treba
skúmať, či ide o právne úkony od seba navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej
existencie, alebo treba zmluvu chápať ako jeden celok; ak by dve (viaceré) zmluvy obsiahnuté
v jednej zmluvnej listine tvorili jeden neoddeliteľný celok, tak by neplatnosť jednej z nich
spôsobila neplatnosť i zmluvy druhej. Dobrovoľnosť znamená, ţe sa niečo poskytuje inému
bez právnej povinnosti mu to poskytnúť.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe 8. augusta 1997 K. D. st. ako darca a ţalovaný ako
obdarovaný uzavreli zmluvu nazvanú darovacia zmluva zaopatrovacia. Podľa článku II. tejto
zmluvy K. D. st. daruje spoluvlastnícky podiel (1/2) nehnuteľností v katastrálnom území M.
zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako dom súpisné č. X., parcela č. X. – zastavaná plocha
vo výmere X. m² a parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m², ako i hnuteľné veci patriace do
jeho výlučného vlastníctva (zariadenie rodinného domu, poľnohospodársky inventár) svojmu
synovi L. D., ktorý dar s vďakou prijíma. V článku IV. uvedenej zmluvy sa obdarovaný L. D.
zaviazal umoţniť darcovi bezplatné a neobmedzené uţívanie predmetných nehnuteľností,
a poskytovať darcovi aţ do jeho smrti potrebné zaopatrenie, t.j. stravu, pranie a ţehlenie
bielizne, upratovanie, ošetrovanie, privolanie lekárskej pomoci, ako aj prípadný odvoz
k lekárovi a zabezpečiť udrţiavanie nehnuteľností v potrebnej miere s tým, ţe náklady
spojené s údrţbou a opravami nehnuteľností bude znášať obdarovaný.
Základnou otázkou, ktorú bolo v danom prípade potrebné posúdiť, bola otázka, či K.
D. st. a ţalovaný uzavreli v jednej listine – darovacej zmluve zaopatrovacej – jednu alebo dve
zmluvy (darovaciu a nepomenovanú), a ak uzavreli dve zmluvy, či sú navzájom oddeliteľné
a spôsobilé samostatnej existencie alebo či predstavujú jeden neoddeliteľný celok, a či
darovacia zmluva bola alebo nebola bezplatná.
Dovolací súd posúdenie vyššie uvedených otázok odvolacím súdom a z toho vyvodené
závery povaţuje za správne, zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu. Aj podľa názoru
dovolacieho súdu sporná darovacia zmluva zaopatrovacia obsahuje okrem darovacej zmluvy
aj zmluvný záväzok jej účastníkov týkajúci sa podmienok zaopatrenia darcu ţalovaným. Tieto
oba právne úkony, ako správne uzavrel odvolací súd, sú vzájomne podmienené a nie je moţné
ich navzájom oddeliť; nie sú spôsobilé samostatnej existencie. Dovolací súd sa stotoţňuje aj
so záverom odvolacieho súdu, pokiaľ nepovaţoval darovaciu zmluvu za bezplatnú, čím
nedošlo k naplneniu zákonných podmienok stanovených pre jej platnosť v zmysle § 628
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bezplatnosť darovacej zmluvy, ako bol uţ vyššie uvedené, je
splnená vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar
majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch; táto podmienka platnosti darovacej zmluvy
však v danom prípade nebola naplnená. Z článku IV. darovacej zmluvy zaopatrovacej totiţ
nepochybne vyplýva, ţe plnenia, ku ktorým sa ţalovaný v tomto bode zaviazal, majú
nepochybne majetkovú hodnotu, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Záväzky ţalovaného
obsiahnuté v tomto bode uvedenej zmluvy - umoţniť darcovi bezplatné a neobmedzené
uţívanie predmetných nehnuteľností, poskytovať darcovi aţ do jeho smrti potrebné
zaopatrenie, t.j. stravu, pranie a ţehlenie bielizne, upratovanie, ošetrovanie, privolanie
lekárskej pomoci, ako aj prípadný odvoz k lekárovi a zabezpečiť udrţiavanie nehnuteľností
v potrebnej miere s tým, ţe náklady spojené s údrţbou a opravami nehnuteľností bude znášať
obdarovaný – nepochybne predstavujú formu protiplnenia, keď ich prostredníctvom sa
darcovi malo od ţalovaného dostať majetkového ekvivalentu darovaných nehnuteľností.
Nakoľko v danom prípade absentuje jedna z podstatných náleţitosti darovacej zmluvy
stanovená v § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka - bezplatnosť prenechania daru - odvolací
súd dospel k správnemu právnemu záveru, ţe darovacia zmluva zaopatrovacia uzavretá
8. augusta 1997 medzi K. D. st. a ţalovaným je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka)
a z toho dôvodu je ţaloba o určenie práva spoluvlastníctva K. D. st. (poručiteľa) k času je
smrti dôvodná, keďţe takáto (neplatná) zmluva neprivodila (ani nemohla privodiť) zamýšľané
účinky prevodu vlastníckeho práva na ţalovaného.
Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe ţalovaný neopodstatnene napadol rozsudok
odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré
by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní (procesne) úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalobcom náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2011
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková