Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Csp-122-2019.pdf
PDF · 101.82 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/122/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava - Staré Mesto, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom 841 05 Bratislava - Karlova Ves, Majerníkova 3479/3A, IČO: 42 185 190, proti žalovanému: V. G., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Z., Č.. V.W. XXXX, o zaplatenie 90,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 90,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 23. 6. 2016 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 19. 6. 2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 90,- eur s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20. 6. 2015 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 100,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu vo výške 68,- eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 168,- eur a to do 20. 6. 2016. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na uloženie povinnosti zaplatiť mu
- istinu vo výške 90,- eur,
- odplatu 28,- eur,
- zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur,
- poplatky za upomienky vo výške 180,- eur,
- zmluvný úrok vo výške 40 % ročne zo sumy 100,- eur od 22. 6. 2015 do 7. 12. 2015 a zo sumy 90,- eur od 8. 12. 2015 do zaplatenia,
- zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 90,- eur od 23. 6. 2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ju prevzal dňa 16. 9. 2019. Súd vo veci postupoval podľa § 297 písm. b/ CSP.
4. Súd vyzval žalobcu (č. l. 27) na doplnenie listinných dôkazov (preukázať existenciu upomienok a aj ich doručenie žalovanému, predložiť prehľadnú platobnú históriu, z ktorej bude zrejmé, kedy a v akej výške žalovaný čerpal poskytnutý úver, kedy a v akej výške splácal poskytnutý úver) a upresnenie petitu žaloby v časti uplatneného zmluvného úroku, avšak bezvýsledne.
5. Rozsudkom č.k. XXCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 23.1.2020 súd žalobu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
6. Žalobca sa voči tomuto rozsudku odvolal, pričom uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/ že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec sa vrátila súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca v odvolaní opísal obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, poukázal na to, že žalovaný s jej obsahom súhlasil a nevyužil ani právo od nej odstúpiť. Zároveň uviedol, že konajúci súd síce vyzval žalobcu, aby preukázal existenciu upomienok, aby predložil platobnú históriu, ale z dôvodu veľkej zaneprázdnenosti a nedopatrením nereagoval na výzvu súdu v určenej lehote. Žalobca v odvolaní oznámil, že od žalovaného eviduje úhradu vo výške 10,- eur zo 07.12.2015, ktorú započítal na istinu pohľadávky. K odvolaniu priložil upomienky, ktoré boli zasielané žalovanému.
7. Odvolací súd rozsudkom sp. zn.: 25CoCsp/22/2020-77 zo dňa 30. 3. 2021 rozsudok tunajšieho súdu č.k. XXCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 23. 1. 2020 v časti o zaplatenie 180,- eur potvrdil a vo zvyšku, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k poplatkom za upomienky. Odvolací súd preto zamietnutie žaloby v časti sumy 180,- eur zodpovedajúcej poplatkom za omeškanie s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 90,- eur, odplaty 28,- eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur, zmluvného úrok vo výške 40 % ročne zo sumy 100,- eur od 22. 6. 2015 do 7. 12. 2015 a zo sumy 90,- eur od 8. 12. 2015 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 90,- eur od 23. 6. 2016 do zaplatenia.
9. Žaloba a ostatné písomnosti spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní boli žalovanému doručené dňa 16. 9. 2019. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, ani požadovanú sumu na zaplatenie.
10. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Súd poukazuje na Uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010 (Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.) ako aj na Rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009 (Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.).
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil tento skutkový a právny stav veci:
12. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník (spotrebiteľ) uzavreli dňa 22. 6. 2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 100,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s odplatou a úrokom, čo by v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo sumu 68,- eur, teda zaplatiť celkovú čiastku vo výške 168,- eur do 20. 06. 2016. Odplata predstavovala 28,- eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len "RPMN") 28 % a úrok bol dohodnutý vo výške 40 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne prestavovalo 168,- eur. Zmluvné strany sa dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v dohodnutej lehote, zaväzuje sa veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur a ďalej sa spotrebiteľ zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur. Výška priemernej RPMN prestavovala ku dňu podpisu zmluvy 25,88 %. Úver bol žalovanému poskytnutý zmenkou, pričom žalovaný svojím podpisom potvrdil prevzatie zmenky.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom k 22. 6. 2015, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej „zákona o spotrebiteľských úveroch“), (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
16. Podľa § 2 písm. g/, i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
17. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
18. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
19. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 544 ods. 1 až 3 OZ, (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
21. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1. 2. 2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 22. 6. 2015 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 100,- eur za odplatu 28,- eur a úrok 40,- eur (v prípade riadneho a včasného splatenia úveru) a žalovaný sa zaviazal celkovú čiastku 168,- eur splatiť do 22. 6. 2016. V konaní nebolo sporné, že žalovaný úver riadne a včas nesplácal, celkovo zaplatil sumu 10,- eur. Predmetná úverová zmluva (§ 497 ObZ) je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy žalobca konal a žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň sa v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto súd pristúpil k skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania náležitostí vyžadovaných ust. 9 cit. zákona. Súd pritom zistil, že v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/, a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V zmluve je síce uvedené, že odplata 28,- eur predstavuje RPMN 28 %, avšak toto je jednoznačne nesprávny údaj o RPMN za úver, keďže mimo odplaty je dohodnutý aj úrok vo výške 40 % ročne. RPMN nemôže byť nižšia ako úroky. Ak teda žalobca vypočítal RPMN len na základe dojednanej odplaty (bez úrokov) postupoval v rozpore s ust. § 2 písm. g/ a i/ cit., keďže RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 a celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úrokov. Správna RPMN teda v zmluve uvedená nie je. Ak by aj súd akceptoval, že údaj o RPMN vo výške 28 % je za poskytnutý úver, v takom prípade je nepochybné, že RPMN je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Z týchto dôvodov sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/, resp. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca má teda nárok na zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutou a splatenou sumou úveru, t. j. 90,- eur.
24. V konaní nebolo sporným, že žalovaný sa s plnením svojho dlhu dostal do omeškania, súd preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, t. j. od 23. 6. 2016 do zaplatenia.
25. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur, súd tento nárok nepovažoval za dôvodný. V danom prípade v zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo uvedené, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Z textu zmluvy je zrejmé, že ide o žalobcom vopred predformulované zmluvné dojednanie, teda zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne a žalovaný nemal možnosť ovplyvniť toto dojednanie. Takto dojednaná zmluvná pokuta je podľa názoru súdu celkom zjavne dojednaná v neprospech spotrebiteľa, pretože nezohľadňuje dĺžku omeškania a ani sumu, s ktorou je dlžník v omeškaní. Takto paušálne dojednanú zmluvnú pokutu súd posúdil ako dojednanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda absolútne neplatné dojednanie. Z týchto dôvodov súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedôvodný, a preto žalobu v tejto časti zamietol.
26. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP určí pomer úspechu a neúspechu strán sporu. Žalobca bol v konaní úspešný pri porovnaní žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia len v časti istiny, vo zbytku žalobnej žiadosti (petitu) bol žalobca neúspešný. Keďže žalovaný bol v konaní úspešnejší ako žalobca, mal by právo na náhradu trov konania, žiadne mu však nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.