Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/64/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniakova 1667/14, 851 01 Bratislava, , 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Tkáčom, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka: Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2020/008435-005 zo dňa 12. februára 2020, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Navrhovateľ - Mesto Banská Bystrica, Československej armády 1141/26, Banská Bystrica (ďalej len „ďalší účastník“) doručil Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) zámer navrhovanej činnosti „Banská Bystrica - Tatranská ulica - parkoviská“ vypracovaný podľa Prílohy č. 9 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Účelom navrhovanej činnosti bolo vytvorenie nových parkovacích miest pre obyvateľov priľahlých obytných domov a tým zlepšenie riešenia kritickej situácie v statickej doprave na Tatranskej ulici v Banskej Bystrici na sídlisku Sásová. Zámerom bolo vybudovať 277 parkovacích miest, z toho 11 miest pre imobilných občanov. Prvostupňový orgán vydal dňa 08.11.2019 rozhodnutie č. OU- BB-OSZP3-2019/026930-020, ktorým podľa a rozhodol, že navrhovaná činnosť „Banská Bystrica - Tatranská ulica - parkoviská“ sa nebude posudzovať podľa Doplnil, že pre uvedenú navrhovanú činnosť je možné požiadať o povolenie činnosti podľa osobitných predpisov a rešpektovať pripomienky, ktoré vyplynuli zo stanovísk - požiadať správcov dotknutých komunikácií ovplyvnených navrhovanou činnosťou o záväzné stanovisko a ich požiadavky rešpektovať v plnom rozsahu (ďalej len „“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán popísal stavbu, ktorá sa člení na stavebné objekty SO 01 až SO 05. Navrhovanú činnosť v danej lokalite zdôvodnil tým, že vzhľadom k narastaniu stupňa motorizácie na Slovensku je nedostatok parkovacích miest problémom všetkých väčších sídelných útvarov. Otázka parkovania trápi mnohých obyvateľov Banskej Bystrice, obzvlášť občanov sídliska Sásová na Tatranskej ulici, kde je dlhodobá absencia parkovacích miest. Obyvatelia pre nedostatok miest parkujú aj na plochách určených pre zeleň, čím značne devastujú prostredie medzi obytnými

domami. Vybudovaním parkoviska na Tatranskej ulici vznikne pre obyvateľov priľahlých obytných domov 227 nových parkovacích miest. Takže vybudovanie nových parkovacích miest je súčasťou zlepšenia pomerov v oblasti statickej dopravy v danom území. Parkovacie plochy sa nachádzajú prevažne na pozemkoch navrhovateľa, nedôjde k ohrozeniu chránených území prírody, nakoľko územie sa nenachádza v žiadnom chránenom území a nie je identifikovaný výskyt chránených druhov rastlín a živočíchov, územie je dobre dopravne napojené na pozemnú komunikáciu a inžinierske siete, ako aj s dobrým prístupom z miestneho komunikačného systému. Navrhovaná lokalita predstavuje funkčnú plochu bývania a vybavenosti (bytové domy, rôzne inštitúcie, obchodné prevádzky), kde je evidovaný celodenný prejazd prevažne osobných automobilov a s tým súvisiaci dopyt po parkovacích miestach v danej lokalite. Ďalej sa odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia zaoberá požiadavkami na záber pôdy, zásobovanie vodou, emisiami, odpadmi, hlukom a vibráciami, pričom konštatuje, že nedôjde k negatívnemu ovplyvňovaniu životného prostredia. Súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je obsah písomného stanoviska Združenia domových samospráv, o.z., Bratislava (ďalej len „žalobca“), ktorý požadoval od navrhovateľa, aby zhodnotil vplyv predmetného zámeru, a to z hľadiska ustanovení osobitných zákonov, pričom uplatnil viaceré požiadavky. Prvostupňový orgán po uvedení obsahu súhlasných stanovísk príslušných orgánov štátnej správy k jednotlivým požiadavkám žalobcu uviedol stanovisko ďalšieho účastníka konania, ktorý bol navrhovateľom. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ďalej prvostupňový orgán uviedol, že dňa 23.10.2019 bol zaevidovaný mail od žalobcu, predmetom ktorého bola žiadosť o doručenie podkladov k rozhodnutiu, k čomu uviedol, že žalobca mal právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisky, za prítomnosti zástupcu správneho orgánu, na základe čoho by si správny orgán urobil záznam obsahujúci požadované údaje, avšak žalobca túto možnosť nevyužil. Ďalej uviedol, že príslušné orgány zobrali stanoviská a doplňujúce informácie na vedomie a určili podmienky pre povoľovaciu činnosť. K pripomienkam žalobcu uviedol, že navrhovateľ sa v značnej miere vysporiadal s väčšinou pripomienok už v predkladanom zámere navrhovanej činnosti. V prípade pripomienok, ktoré sa vzťahujú k jednotlivým zložkám životného prostredia - odpadového hospodárstva, štátnej vodnej správy a ochrany prírody a krajiny, bol navrhovateľ v stanoviskách upozornený na dodržiavanie platných právnych predpisov v daných oblastiach, ktoré sú potrebné pri jednotlivých povoľovacích procesoch. Po zvážení argumentov uvedených v žiadosti navrhovateľa prvostupňový orgán podľa upustil od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti. Pripomienky žalobcu považoval za vo veľkej miere zodpovedané a uvedené v zámere navrhovanej činnosti. K pripomienkam Ministerstva dopravy a výstavby SR uviedol, že určité podmienky sú obsiahnuté v zámere navrhovanej činnosti a navrhovateľ - ďalší účastník je povinný pred povoľovacím procesom požiadať správcu dotknutých komunikácií ovplyvnených navrhovanou činnosťou o záväzné stanovisko a rešpektovať ho v plnom rozsahu. Doručované stanoviská neuvádzali také pripomienky, ani žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné navrhovanú činnosť ďalej posudzovať za predpokladu plnenia právnych predpisov na ochranu jednotlivých zložiek životného prostredia a je možné ich uplatniť v ďalších povoľovacích činnostiach. Pripomienky vyplývajúce z dodržiavania všeobecne platných záväzných predpisov vo veci ochrany životného prostredia je navrhovateľ - ďalší účastník povinný dodržiavať pri realizácii navrhovanej činnosti, a preto neboli osobitne zapracované do výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca bude mať podľa postavenie účastníka konania v povoľovacom konaní navrhovanej činnosti. Prvostupňový orgán pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa prihliadal na stanoviská predložené k zámerom navrhovanej činnosti a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 citovaného zákona. Prvostupňový orgán na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého zámeru navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia celkovej úrovne životného prostredia podľa skonštatoval, že nie sú ohrozené, ani neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa a predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou navrhovanej činnosti.

2. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2020/008435-005 z 12.02.2020 tak, že odvolanie podané žalobcom zamietol a potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Po ozrejmení obsahu odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že preskúmal podané odvolanie, ako aj , doterajší postup v konaní a tieto porovnával s administratívnym spisom, pričom skonštatoval, že odvolanie spĺňa obsahové predpoklady a náležitosti opravného prostriedku, je podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný ďalej popísal obsah a priebeh prvostupňového konania, ako aj prvostupňového

rozhodnutia. Uviedol, že prvostupňový orgán v súlade s § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku listom z 02.10.2019 oznámil, že účastníci konania a zúčastnené osoby majú možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Do spisu bolo možné nahliadnuť (urobiť z neho kópie, odpisy a výpisy) na prvostupňovom orgáne v úradných hodinách. Vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť jeho doplnenie bolo možné do 5 pracovných dní od doručenia upovedomenia. Žalobca podal žiadosť o doručenie kópie všetkých podkladov rozhodnutia v elektronickej podobe a súčasne požiadal prvostupňový orgán, aby žiadosť o kópiu spisu bola považovaná za infožiadosť podľa o slobodnom prístupe k informáciám. Následne bolo vydané . Žalovaný skonštatoval, že odvolanie nebolo dôvodné, a teda nie je možné mu vyhovieť a bol toho názoru, že je vydané v súlade s právnymi predpismi a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Uviedol, že sa stotožnil s postupom prvostupňového orgánu pre vykonávanie zisťovacieho konania o posudzovaní navrhovanej činnosti „Banská Bystrica - Tatranská ulica - Parkoviská“. Mal za to, že spĺňa zákonné náležitosti podľa a 47 Správneho poriadku a , pričom prvostupňový orgán primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie podľa prílohy č. 10 a prihliadal aj na stanoviská podľa citovaného zákona. zaslal všetkým dotknutým subjektom a zverejnil ho na webovom sídle a zároveň na úradnej tabuli, čím bolo zachované právo verejnosti, ktorá bola účastníkom zisťovacieho konania podať odvolanie. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že nesprávna identifikácia účastníka konania, resp. odvolateľa vo výroku prvostupňového rozhodnutia nemá za následok nulitu rozhodnutia, nakoľko uvedenie mena predsedu právnickej osoby, ktorý je oprávnený konať v jej mene nespôsobuje bez ďalšieho takýto následok. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a rovnako z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že prvostupňový orgán v celom procese posudzovania konal so žalobcom ako s právnickou osobou a písomnosti doručoval do jeho elektronickej schránky ako právnickej osoby. Ďalej sa vysporiadal aj s ďalšími odvolacími námietkami žalobcu. K požiadavkám ktoré žalobca navrhol zahrnúť do podmienok rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. , podľa ktorého zo žiadneho zákona SR, ani z medzinárodných dohovorov nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručený týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu. Za neopodstatnenú považoval námietku žalobcu o porušení a Správneho poriadku, nakoľko žalobcovi nič nebránilo včas nazrieť do spisu počas konania, robiť si z neho výpisy, odpisy, resp. požiadať o kópie pri tomto úkone a na základe toho následne využiť toto ustanovenie a svoje procesné právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Prvostupňový orgán dal listom z 02.10.2019 žalobcovi možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a bolo mu zaslané upovedomenie o podkladoch pred vydaním rozhodnutia zo zisťovacieho konania s poučením o možnosti nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa k podkladu na prvostupňovom orgáne v úradných hodinách. Žalobca nevyužil možnosť nahliadnuť do spisu, ani možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, len reagoval na uvedené upovedomenie žiadosťou o kópiu dokladov podľa až 4 Správneho poriadku a súčasne infožiadosťou podľa . Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán nemal povinnosť zasielať účastníkom konania podklady pre rozhodnutie a nevyhovením žiadosti žalobcu nedošlo k popretiu základných zásad správneho konania, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , podľa ktorého „Podľa Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkovi konania možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Uvedené ustanovenie neupravuje zákonnú povinnosť správneho orgánu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia účastníka konania, či z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópiu administratívneho spisu a zasielať ho účastníkovi konania na vyjadrenie. Neposkytnutie podkladov obstaraných v rámci správneho konania vo forme vyhotovenia a zaslania ich kópie nemôže v žiadnom prípade znemožniť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, keďže takáto povinnosť zo znenia Správneho poriadku explicitne pre správne orgány nevyplýva“. Z ustálenej praxe vyvodil žalovaný záver, že postupom prvostupňového orgánu, ktorý nezaslal na základe žiadosti žalobcovi ním požadované podklady pre rozhodnutie nedošlo k popretiu základných zásad správneho konania. K porušeniu by došlo v takom prípade, ak by neumožnil účastníkovi konania nahliadnuť do spisu alebo ak by vydal vo veci meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania a zúčastnené osoby boli informovaní o ukončení dokazovania a o možnosti sa vyjadriť k zhromaždeným podkladom. Tiež uviedol, že nie je v tomto odvolacom konaní oprávnený skúmať spôsob vybavenia infožiadosti podľa

Z.z. Vzhľadom na to, že žalovaný nezistil pochybenia v rozhodnutí prvostupňového orgánu, ktorý konal v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako aj príslušného procesnoprávneho predpisu, a preto rozhodol o zamietnutí odvolania.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

3. Proti napadnutému rozhodnutiu žalobca podal správnu žalobu, kde namietal, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa Správneho poriadku v kombinácii so Aarhuský dohovor tým, že prvostupňový orgán v rozpore s mu neumožnil zúčastniť sa konzultácie. Ďalej namietal, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. . V ďalšom žalobnom bode namietal, že prvostupňový orgán nesprávne aplikoval a a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa citovaného zákona tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie podkladov rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu podľa Správneho poriadku, čo považoval za nezákonný postup. Prvostupňový orgán určil vo výroku rozhodnutia podmienku podrobne sa zaoberať pripomienkami dotknutej verejnosti a požiadavky zohľadnil v dokumentácii stavby pre územné konanie a pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov. Samotná skutočnosť, že neobsahuje ani jednu zmierňujúcu, resp. eliminačnú podmienku spôsobuje jeho nezákonnosť, na čo už upozornil v podanom odvolaní a túto nezákonnosť neodstránil ani žalovaný, ani ju nijakým spôsobom nezdôvodnil. Žalobca nerozumie, prečo sa ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, nepremietlo priamo do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie iných podmienok v zmysle jeho zákonných povinností. Prvostupňový orgán radšej zvolil cestu vydania nezákonného rozhodnutia bez zákonom vyžadovaných náležitostí vo výrokovej časti. Žalobca sa domnieval, že za to môže najmä antagonistický prístup prvostupňového orgánu k nemu. Prvostupňový orgán podľa jeho názoru zvolil namiesto riadneho a zákonného postupu akékoľvek prostriedky, aby znemožnil žalobcovi výkon jeho legitímneho práva garantovaného európskou legislatívou, medzinárodnými zmluvami, SR, ako aj samotnou národnou legislatívou. V tejto súvislosti tiež uviedol, že podľa je rozhodnutie jediným právne záväzným spôsobom, ktorým si môže verejnosť nárokovať ovplyvnenie výsledku navrhovanej činnosti, čo je právo garantované v čl. 6 Aarhuského dohovoru. Uplatňovať požiadavky si môže aj v následných konaniach, avšak bez príslušnej opory v rozhodnutí podľa , čo spôsobuje nutnosť využívať všetky procesné prostriedky v týchto následných povoľovacích konaniach a čo neúmerne zaťažuje účastníkov a správne orgány v nasledujúcich povoľovacích konaniach. Žalobca ďalej uviedol, že sa v správnom konaní snaží nielen o zákonnosť, ale aj správnosť rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi a k súdnemu konaniu sa uchyľuje len ak vidí zrejmú nezákonnosť neodstránenú ani druhostupňovým orgánom. Podľa jeho názoru si štátne orgány nesmú prisvojovať moc rozhodovať strojovo, svojvoľne a nezákonne. Bol tiež toho názoru, že správny súd je v podstate výnimočným opravaným prostriedkom, ktorý má odstraňovať veľké excesy v zmysle nezákonnosti. Aplikačná prax však priniesla skúsenosť, že správne orgány nie sú ochotné prehodnocovať svoju činnosť v súčinnosti s účastníkmi, ale robia tak len z donútenia zrušujúcich rozsudkov správnych súdov. Vzhľadom na to, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovacie konanie, bolo nevyhnutné, aby žalobca ako zainteresovaná verejnosť v tejto fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov. Je povinnosťou štátneho orgánu na úseku ochrany životného prostredia identifikovať a vyhodnotiť environmentálnu kvalitu navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach, pričom je nevyhnutné individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania. Ďalej uviedol, že princíp rovnosti účastníkov konania nepripúšťa rozdiely v kvalite odôvodnenia hodnotenia a spôsobu vyrovnania sa s námietkami účastníkov konania správnymi orgánmi, pričom podľa jeho názoru je riadne a kvalifikovane odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu podmienkou sine qua non pre jeho zákonnosť. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia, nakoľko nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Nestotožňoval sa s tým, že žalovaný prihliadal a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko v odôvodnení sa s pripomienkami žalobcu a ako dotknutej verejnosti žalovaný náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto bolo žalobcovi odopreté právo na efektívne hájenie a presadzovanie jeho

záujmov, najmä ústavného práva podľa SR. V odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. V napadnutých rozhodnutiach podľa žalobcu ďalej absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Aby súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní dodržiavania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nutné, aby správny orgán svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a aby sa podrobne vyjadril k pripomienkam verejnosti. Z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmý spôsob použitia správnej úvahy, ktorého uvedenie je zvlášť žiaduce z dôvodu absencie ostatných náležitostí odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca ďalej namietal porušenie Správneho poriadku, nakoľko nebolo vyhovené jeho požiadavke o zaslanie administratívneho spisu prevedeného do elektronickej podoby, ktorá bola osobitne vyžiadaná žalobcom. Správny orgán mal na základe v žalobe uvedenej argumentácie povinnosť jej vyhovieť z dôvodu naplnenia materiálneho práva podľa čl. 4 Aarhuského dohovoru, čl. 45 v spojení s a SR, po eurokonformnom a ústavnom výklade zákona. Uviedol, že existujú iba dve možnosti ako sa môže žalobca dostať ku kópii spisu alebo súboru relevantných informácií o životnom prostredí. Prvou možnosťou je, že osobne nahliadne do spisu a požiada o vyhotovenie jeho kópie, druhá možnosť je, že poverený pracovník na písomnú žiadosť zabezpečí elektronickú podobu spisu, čo nie je úkon časovo náročnejší ako vytvorenie kópie spisu. Uviedol, že elektronické doručovanie spisu je najefektívnejší a najhospodárnejší spôsob ako je možné žalobcovi umožniť výkon práv týkajúcich sa ochrany životného prostredia, pričom nerozumel nástojčivému odmietaniu správneho orgánu doručovať elektronické kópie spisov žalobcovi, ani tomu, prečo trval na tom, že kópie spisov je možné vyhotovovať len pri nahliadaní do spisu. Podľa Správneho poriadku účastníci konania majú právo dostať kópie spisov, pričom viazanie tohto práva na osobné nahliadnutie do spisu nielenže nemá žiadny zákonný podklad, ale okrem jeho šikanózneho charakteru je takáto interpretácia nelogická a jej jediným zmyslom je vytvoriť umelú prekážku, ktorá sťažuje prístup verejnosti k informáciám týkajúcim sa životného prostredia. Poukázal aj na o e-govermente, ktorý aplikačne preferuje elektronickú komunikáciu. Postup správneho orgánu považoval za priamo rozporný s Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese. Správny orgán si nemôže diktovať, akým spôsobom umožní účastníkom konania realizovať ich procesné práva, obzvlášť ak tým obmedzí, sťaží alebo zmarí vecné naplnenie práv účastníka konania. Na základe uvedeného postupu prvostupňovým orgánom bolo žalobcovi upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa Správneho poriadku a tiež mu bolo odopreté procesné právo ako účastníka konania, a s tým úzko súvisiace právo na priaznivé životné prostredie podľa SR a právo na spravodlivý proces. Tieto pochybenia prvostupňového orgánu ani nezákonné žalovaný nezrušil ani nezmenil. Napadnutým rozhodnutím sa žalovaný s oprávnením žalobcu dostať kópiu spisu nevysporiadal, a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje na Správneho poriadku o povinnosti dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Zároveň skonštatoval, že podľa Správneho poriadku nie je povinný zasielať spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady, pričom k oprávneniu dostať kópiu spisu podľa Správneho poriadku sa nijakým spôsobom nevyjadril. Žalobca v tejto súvislosti upriamil pozornosť súdu na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 21.08.2013. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že a Správneho poriadku a Správneho poriadku predstavujú dve rôzne zákonné ustanovenia, z ktorých vyplývajú dve obsahovo rôzne práva účastníkov konania. Preto nie je možné ani povinnosti/právo podľa Správneho poriadku nahradiť odkazom na Správneho poriadku tak, ako to urobil žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný sa nijako nevysporiadali s požiadavkou žalobcu na uplatnenie a dopracovanie ďalšieho variantu, pričom aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia skonštatoval, že na základe odôvodnenej žiadosti navrhovateľa upustil od požiadavky variantného riešenia zámerov navrhovanej činnosti. Poukázal na skutočnosť, že prvostupňový orgán nemohol reálne objasniť výhody a nevýhody zámerov navrhovanej činnosti vrátane ich variantov, a to aj v porovnaní s nulovým variantom. Predložený zámer navrhovanej činnosti nebol spracovaný variantne, a preto nebolo možné rozhodnúť, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa , keďže na základe predloženého zámeru nebolo možné objasniť a porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti vrátane ich variantov. V súvislosti s tým žalobca poukázal na definíciu pojmu variantné riešenie ustálenú Ministerstvom životného prostredia SR ako ústavného orgánu štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia, v zmysle ktorej sa pod variantným riešením

navrhovanej činnosti rozumie také riešenie, ktorým sa zabezpečí rovnaké splnenie stanoveného cieľa s použitím rôznych technických, technologických alebo lokalizačných riešení, prípadne návrhom rôznych ochranných opatrení a pod. Definícia variantného riešenia objasňuje úmysel zákonodarcu pri tvorbe zákonných ustanovení pojednávajúcich o variantných riešeniach a nepochybne svedčí o tom, že výklad týkajúci sa variantného riešenia použitý správnymi orgánmi v napadnutom rozhodnutí nie je správny a žalovaný predmetnú otázku preto nesprávne právne posúdil. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. z 18.10.2018. Podľa žalobcu ani jeden z uvedených dôvodov navrhovateľa na upustenie od variantného riešenia nespĺňa podmienky na uplatnenie postupu podľa , ktoré si správne orgány pri svojom rozhodovaní osvojili a sú iba všeobecné bez ich konkretizácie vo vzťahu k tomu, či pre realizáciu zámerov nie je k dispozícii iná lokalita, alebo či pre navrhovanú činnosť neexistuje iná technológia. Zákonodarca síce pamätal aj na situáciu, kedy z dôvodov demonštratívne uvedených v zákone nie je možné vypracovať variantné riešenie a v takých prípadoch má navrhovateľ právo požiadať o upustenie od požiadavky variantnosti. Treba však podotknúť, že zákon takejto požiadavke vyhovel len vo výnimočných prípadoch, čo je taktiež dôkazom toho, že variantné riešenia musia spĺňať prísne kritériá. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ale aj nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Žiadnu z uvedených skutočností žalovaný nezobral pri svojom rozhodovaní o odvolaní do úvahy. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci. Konajúce orgány sa nijakým spôsobom nevysporiadali s argumentami žalobcu a nevysporiadali sa ani s vadami napadnutého rozhodnutia, najmä s nedostatočným odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Záverom požadoval napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka a žalovaného

4. Ďalší účastník - Mesto Banská Bystrica vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalovaný náležite odôvodnil svoj názor na prejednávanú vec a napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané dostatočne, pričom bol spoľahlivo zistený skutkový stav. S názorom, že postupom žalovaného boli žalobcovi odopreté práva sa nestotožnil. Uviedol, že žalobca uvádza viacero pripomienok a dôvodov, ktoré sú riešené v samotnom zámere, prípadne majú takú povahu, ktorých riešenie nie je v kompetencii spracovateľa zámeru, investora alebo projektanta. K zámeru sa v priebehu zisťovacieho konania vyjadrili všetky dotknuté orgány a relevantné požiadavky sa následne riešia v rámci povoľovacích konaní, pre ktoré je rozhodnutie zo zisťovacieho konania podkladom. Prvostupňový orgán po objektívnom posúdení a zhodnotení vyjadrení, ako aj vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie vydal rozhodnutie, že navrhovanú činnosť nie je potrebné ďalej posudzovať. Uviedol, že z § 23 ods. 1, ani z § 33 ods. 2 Správneho poriadku nevyplýva povinnosť správneho orgánu zverejňovať podklady rozhodnutia na svojom webovom sídle, ani povinnosť zasielať kópie spisov účastníkom konania z vlastnej iniciatívy ani na ich žiadosť. Výklad týchto ustanovení nie je v rozpore s čl. 3 ods. 2 a čl. 4 Aarhuského dohovoru. Pokiaľ je administratívny spis vedený kombinovane, to znamená obsahuje aj listinné písomnosti, nie je ani podľa odbornej literatúry možné od správneho orgánu spravodlivo očakávať poskytnutie podkladov z administratívneho spisu v inej ako v listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už podklady a priori v spise nachádzajú. K porušeniu práv žalobcu by došlo vtedy, ak by správny orgán mu neumožnil nahliadnuť do spisu, alebo ak vydal meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania boli informovaní o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k podkladom. Poukázal tiež na skutočnosť, že nielen správny orgán má povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ale aj samotní účastníci konania sú povinní preukázať aktívny prístup a záujem na korektnom priebehu celého správneho konania, čo potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 18.12.2013, z ktorého vyplýva požiadavka aktívnej súčinnosti účastníka konania. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 18.09.2014, kde sa krajský súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, že nie je povinnosťou správneho orgánu zasielať podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom automaticky aj samotné podklady. Podľa čl. 5 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ES subjekty verejného sektora poskytujú svoje dokumenty vo všetkých už existujúcich formátoch alebo jazykoch v elektronickej podobe pokiaľ je to možné a vhodné. Subjekty verejného sektora však nie sú povinné vytvárať alebo upravovať dokumenty,

aby vyhoveli žiadosti, ani nie sú povinné poskytovať výťahy z dokumentov, pokiaľ to predstavuje neprimerané úsilie prekračujúce rámec jednoduchej operácie. Ďalej sa domnieval, že status účastníka konania by nemal byť zneužívaný na vyvolávanie formalistických a bezúčelových súdnych sporov. Poukázal aj na týkajúci sa princípu zákazu zjavného zneužitia práva. Šikanózny charakter žaloby videl v tom, že sa javí, že požiadavky žalobcu a ich obsah svedčia o inom zámere ako je zámer súladný s účelom zákona o životnom prostredí, pričom tieto nie sú spôsobilé zabezpečiť výhodnejšie postavenia z hľadiska úspešnosti uplatnenia práva. Navrhol žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na skutočnosť, že ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s ich účelom, ako aj v súlade so smernicami, ktorých transpozíciu predstavuje. Ochrana životného prostredia ako spoločného záujmu všetkých občanov SR, ktorá je dôležitou aktivitou a činnosť združení na ochranu životného prostredia na jeho rôznych úsekoch si jednoznačne zaslúži pozornosť a podporu. Preto aj účasť dotknutej verejnosti by mala smerovať k tomuto cieľu, teda k posúdeniu skutočných a potencionálnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Žalobca prejavuje tento záujem zasielaním stanovísk s rovnakými podmienkami pre každý zámer/oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bez rozdielu, či ide o priemyselnú činnosť, infraštruktúru, účelové objekty pre šport, rekreáciu a cestovný ruch, vodné hospodárstvo a pod. Mnohé z podmienok nemajú nič spoločné s navrhovanou činnosťou, a teda nejde o stanovisko k určitému konkrétnemu zámeru. K namietanému porušeniu , a v spojení s Správneho poriadku uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v celom rozsahu, pričom stanovisko žalobcu v mnohých bodoch požadovalo riešiť skutočnosti, ktoré sú v zámere navrhovanej činnosti a vôbec nesúvisia s navrhovanou činnosťou. Niektoré požiadavky žalobcu uvedené vo vyjadrení suplovali kompetencie príslušných orgánov štátnej správy, samosprávny a iných organizácií, ktoré majú postavenie dotknutých orgánov a ktoré sú kompetentné sa k zámeru vyjadriť, alebo súvisia s dodržiavaním podmienok, ktoré vyplývajú priamo z platných právnych predpisov vo veci ochrany životného prostredia a tieto je potrebné dodržiavať bez toho, aby bolo potrebné osobitne ich uvádzať vo výroku rozhodnutia. Ide najmä o podmienky, ktoré nie sú odôvodnené, čo je v rozpore s Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa s predmetom konania neoboznámil a k zámeru predložil nerelevantné stanovisko. Opatrenia navrhované žalobcom neboli vhodné na to, aby sa určili ako podmienky rozhodnutia podľa Z takého postupu žalobcu je zrejmé, že jeho deklarovaný záujem na ochrane životného prostredia je neúprimný a formalistický s cieľom komplikovať účastníkom konania priebeh správneho konania. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán pochybil, lebo nielenže neuviedol návrh podmienok žalobcu do výroku prvostupňového rozhodnutia, ale sa s nimi v odôvodnení ani nevysporiadal. Prvostupňový orgán v odôvodnení jednak uviedol vyjadrenie navrhovateľa k jednotlivým pripomienkam a rovnako tak uviedol aj svoje vlastné úvahy a to na strane 28, s ktorými sa žalovaný stotožnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nakoľko prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie tvoria jeden celok, žalovaný, pokiaľ mal za preukázané, že neexistujú rozpory v dôkazoch a že bol prvostupňovým orgánom dostatočne zistený skutkový stav tak, ako to bolo v tomto prípade, sa môže stotožniť a poukázať na obsah prvostupňového rozhodnutia, ktoré považuje za vecne správne. Skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia sa prvostupňový orgán nevysporiadal osobitne s každou jednou pripomienkou žalobcu ako odvolateľa nepovažoval správny orgán na základe vyššie uvedených skutočností za vadu nepreskúmateľnosti, ktorá by mala za následok porušenie Správneho poriadku. Z tohto dôvodu žalobcu v odôvodnení rozhodnutia a upozornil na právny názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.06.2017, podľa ktorého povinnosť odôvodňovať rozhodnutie má byť ponímaná v takom zmysle, že nie je potrebné sa vysporiadať s každým argumentom, pokiaľ nemá pre vec podstatný význam. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23.02.2017, z ktorého vyplýva, že občianske združenia pôsobiace na úseku ochrany životného prostredia a dotknutá verejnosť majú v konaniach týkajúcich sa ochrany životného prostredia právo vzniesť námietky, ktoré však nezaručuje, aby ich námietkam bolo vyhovené. Predložený zámer dostatočne definoval a hodnotil vplyvy navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia a v závere navrhnuté opatrenia zabezpečovali súlad navrhovaného riešenia s požiadavkami súčasne platnej legislatívy týkajúcej sa životného prostredia. Zákon neobsahuje vo svojich ustanoveniach žiadnu legálnu definíciu zneužitia práva. Zákaz zneužitia práva je však jedným z ústavných princípov právneho štátu, ktorý implicitne obsahuje v článku 1 ods. 1. Paušálne generovanie pripomienok žalobcu bez ohľadu na predmet toho ktorého konania vykazuje znaky obštrukcie, pri ktorej nie je dôležitý obsah podania, ale zahltenie a zamestnanie správneho orgánu

činnosťou, ktorej podstata spočíva v odôvodňovaní jednotlivých pripomienok, pričom odpoveď na veľké množstvo z nich sa nachádza v zámere navrhovanej činnosti. Z uvedeného je zjavné, že žalobca si zámer predložený do procesu nenaštudoval. Vyžadovanie zelených strešných krytín a zelených stien v prípade, ak je predmetom zisťovacieho konania vybudovanie parkovacích miest pre obyvateľov priľahlých domov, nemá pre ochranu životného prostredia žiadny význam. Rovnako tak pripomienky súvisiace s dodržiavaním všeobecne záväzných právnych predpisov nemajú pre zisťovanie konania žiadny prínos. Niektoré pripomienky obsiahnuté v stanovisku sú tak po posúdení ich obsahu vo vzťahu zámeru nerelevantné, pretože žalovaný nepovažuje za nezákonné, ak prvostupňový orgán vyčerpávajúcim spôsobom neodôvodní stanovisko obsahujúce pripomienky, ktoré sa zjavne netýkajú navrhovanej činnosti. Dotknutá verejnosť má podľa žalovaného legitímne právo presadzovať svoj názor na ochranu životného prostredia za predpokladu, že tieto pripomienky sa týkajú navrhovanej činnosti alebo jej vplyvov na životné prostredie a že tieto podmienky smerujú k ochrane životného prostredia alebo zmierneniu negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Žalovaný mal za to, že napadnuté aj spĺňajú kritériá Správneho poriadku, nakoľko z odôvodnenia je zrejmé, že vplyvy, ktoré vykazuje navrhovaná činnosť, nie sú významné, aby vznikla potreba ďalšieho posudzovania podľa zákona. Uviedol tiež, že v rozhodnutí prvostupňového orgánu nie je vo výroku rozhodnutia uvedená žiadna podmienka spočívajúca v povinnosti navrhovateľa podrobne sa zaoberať pripomienkami dotknutej verejnosti a požiadavky zohľadniť dokumentácie stavby pre územné konanie a pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov. Ďalej uviedol, že žalobca nevyužil možnosť nahliadnuť do spisu, ani možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ale reagoval na upovedomenie žiadosťou o kópiu podkladov rozhodnutia podľa až 4 Správneho poriadku a súčasne infožiadosťou. Podľa neho zo zákona nevyplýva povinnosť vyhotoviť správnemu orgánu kópie podkladov rozhodnutia a zasielať ich v rámci oboznamovania podkladov rozhodnutia účastníkom administratívneho konania a nevyhovenie žiadosti ich zaslaním v elektronickej podobe nedochádza k popretiu zásad správneho konania, ani procesných práv účastníka konania. V tejto súvislosti sa oprel o rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 17.01.2017, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu . Obdobný záver prijal aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. z 19.09.2018. K porušeniu práva účastníka konania by došlo zo strany prvostupňového orgánu iba vtedy, ak by neumožnil účastníkovi konania nahliadnuť do spisu alebo ak by vydal vo veci meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania a zúčastnené osoby boli informovaní o ukončení dokazovania a možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom. Podľa neho je viazané právo na nazretie do spisu spojené s prítomnosťou na správnom orgáne, čo súvisí aj s tým, že účastníkovi konania musí byť k dispozícii časovo úplný spis, to znamená nie iba dostupný súbor listín a dokumentov a iných nosičov informácií, ale spis správneho orgánu musí obsahovať chronologicky a číselne usporiadaný zoznam nadväzujúci na zažurnalizované súčasti spisov, na základe ktorého si môže účastník preveriť úplnosť spisu. Nahliadnutím do spisu na správnom orgáne dochádza k overeniu, že rozsah podkladov, ktorý má k dispozícii účastník konania sa stotožňuje s rozsahom, ktorý má k dispozícii správny orgán. Táto informácia o úplnosti sa zabezpečuje najmä prostredníctvom rôznych evidenčných prehľadov, resp. obsahu spisu (rozsudok NS SR z 14.05.2013). Zaslaním elektronických podkladov požadovaných žalobcom by k takému overeniu zo strany účastníka konania nedošlo a takýmto postupom by nebol ani naplnený vyššie uvedený účel Správneho poriadku. Upozornil na skutočnosť, že ustanovenie o e-govermente je výnimkou, kedy správny orgán nie je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky. Z uvedeného vyplýva, že nazeranie do spisu je vyňaté z povinnej elektronickej komunikácie. Cieľom čl. 4 Aarhuského dohovoru je predovšetkým umožniť za podmienok stanovených vnútroštátnym právom výkon práva na prístup a šírenie informácií o životnom prostredí a nie sprístupňovanie administratívnych spisov vedený v konkrétnych veciach. Tento článok je do legislatívy SR premietnutý hlavne o slobodnom prístupe k informáciám. Ustanovenie Správneho poriadku nevykonáva ustanovenie Aarhuského dohovoru. Cieľom Správneho poriadku je zabezpečiť oprávneným subjektom výkon práva oboznamovať sa s podkladmi pre rozhodnutie prostredníctvom nahliadnutia do spisu. Žalovaný nebol v danom odvolacom konaní oprávnený skúmať spôsob vybavenia žiadosti, nakoľko odvolací orgán nemôže rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne v procese zisťovacieho konania. Žalovaný ďalej dôvodil, že dodržal informačné povinnosti v zmysle Uviedol, že navrhovateľ vo svojej žiadosti uviedol okrem iného, že lokalizácia činnosti je limitovaná majetkovoprávnymi vzťahmi v širšom dotknutom území a pod., a preto prvostupňový orgán zvážil dôvody uvádzané v žiadosti, na základe čoho v súlade s upustil od požiadavky variantného riešenia, ktorý bol prílohou zámeru. Upustenie od variantného riešenia sa neriadi ustanoveniami Správneho poriadku. Táto výnimka je zakotvená v

Zákon síce ukladá príslušnému správnemu orgánu povinnosť uplatniť voči navrhovateľovi požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu, ale len za predpokladu, že z pripomienkovania zámeru vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti. Zo zákonného znenia potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu nevyplýva, ani to, že na takýto postup má dotknutá verejnosť právny nárok vznesením samostatnej požiadavky, bez uvedenia relevantnej argumentácie. Ak by na dopracovanie ďalšieho variantu navrhovanej činnosti postačovalo len vznesenie požiadavky, bez jej náležitého odôvodnenia, uzákonenie možnosti upustenia od variantného riešenia by tak stratilo svoje opodstatnenie. Počas zisťovacieho konania nebola zo strany verejnosti, ani ďalších dotknutých subjektov predložená žiadna relevantná pripomienka, z ktorej by vzišla reálna potreba dopracovania ďalšieho variantu navrhovanej činnosti, a preto žalovaný v odvolacom konaní uvedené ako nedostatok nevytkol. Ďalej sa žalovaný pridŕžal obsahu napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej správnej žalobe a uviedol, že žalobcovi vždy ide o úplné a správne informácie týkajúce sa životného prostredia a jeho cieľom je zabezpečenie ochrany životného prostredia. Pri väčšine podobných prípadov dochádza k zmiernemu vyriešeniu tejto veci, avšak v tomto prípade tomu tak nebolo, takže podali správnu žalobu. Namietal, že vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia namieta konkrétne stanovenie povinností do ďalších povoľovacích konaní. Prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie sa nedostatočne vysporiadalo s jeho stanoviskami, ktoré boli v konaní predložené. Namietal aj to, že neprebehla konzultácia v zmysle zákona s účastníkmi konania za účelom vedenia odbornej diskusie, ktorej účelom je odstránenie sporov, čím nebolo možné dosiahnuť zmierlivé riešenie, na ktoré je správny orgán povinný. Mal za to, že bolo porušené jeho právo na informácie týkajúce sa životného prostredia, ktoré mu vyplýva z čl. 4 Aarhuského dohovoru a to neposkytnutím podkladov počas správneho konania, nakoľko toto ustanovenie je potrebné vykonať tak, že sa širšie, nielen v zmysle ustanovení Správneho poriadku. Správny orgán ďalej podľa neho nepostupoval v súlade s eurokonformným výkladom práva, keď neposkytol informácie žalobcovi obvyklým spôsobom, ale naopak, umelo vytváral prekážky, aby mu informácie, ktoré považoval za relevantné, neboli poskytnuté. K povinnosti eurokonformného výkladu poukázal na nález ústavného súdu SR , podľa ktorého táto povinnosť orgánom verejnej správy plynie. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko odôvodnenie nespĺňalo atribúty zákona a judikatúry spôsobom uvedeným v žalobe, poukázal pritom aj na rozsudok Najvyššieho súdu . Ďalej poukázal na to, že všetky jeho stanoviská neboli samoúčelné, ale týkali sa zabezpečenia eliminácie vplyvov na životné prostredie v konaní. Ďalej právny zástupca navrhol vypočuť žalobcu za účelom tvrdenia, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodov nedostatočného sa vysporiadania sa s jeho námietkami.

7. Na návrh právneho zástupcu žalobcu predstúpil žalobca, ktorý poukázal na to, že podľa Aarhuského dohovoru majú právo na informácie o životnom prostredí bez osvedčenia právneho nároku a požadovaným spôsobom. Oni stanovili vo svojom prvotnom vyjadrení len všeobecný okruh nejakých svojich záujmov na ochrane životného prostredia a na základe tohto jeho stanoviska mal za to, že došlo k porušeniu zákona z toho dôvodu, že nedošlo k odbornej diskusii, napríklad spôsobom vedenia konzultácie. Práve takýto spôsob vedenia konania by podľa jeho názoru zabezpečil prístup k informáciám už tým konkrétnym týkajúcich sa konkrétnych vecí, ktoré sa dotýkali ochrany životného prostredia v danej veci. Mal za to, že nedošlo k eurokonformnému výkladu v danej veci, nakoľko nedošlo k priebehu tých konzultácií, ktoré sú uvedené v smernici, resp. v iných európskych aktoch. Na otázku súdu, v čom je zákonná úprava v Slovenskej republike nedostatočná vo vzťahu k smernici o EIA, resp. k inému primárnemu alebo sekundárnemu práva EÚ, nevedel uviesť argumentáciu.

8. Poverená zamestnankyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný sa snaží navodiť dojem, že v iných prípadoch dochádza k zmierlivému vybaveniu veci, čo nie je pravda, nakoľko poukázala na množstvo podaných iných žalôb. Poukázala na to, že žalobca navrhoval vo svojich stanoviskách aj opatrenia typu zelené strešné krytiny a steny, fontány a umelecké diela zapracovať v rámci navrhovanej činnosti, pričom toto nebolo zjavne účelné a nebolo teda ani účelné vedenie konzultácie, naopak, bolo by to v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti správneho konania. K namietanému čl. 4 Aarhuského dohovoru uviedla, že tento bol transponovaný do právneho poriadku SR a za rozhodujúci považovala naopak čl. 6 Dohovoru, v súlade s ktorým podľa jej názoru konali a tým pádom konali aj v súlade s Európskou legislatívou. Právny zástupca žalobcu na to reagoval tým, že nikdy netvrdil, že na iných orgánoch to prebiehalo lepšie ako na Okresnom úrade Banská Bystrica, kde to

prebehlo spôsobom, ktorý je zo spisu zrejmý. Poukázal na to, že podľa zákona o ochrane prírody a krajiny tento stanovuje, čo znamená zelená strecha, za ktorú sa považuje aj povrch akejkoľvek horizontálnej konštrukcie, teda aj povrch parkoviska. Z hľadiska použitej technológie alebo materiálov môže mať tento povrch priaznivejšie vlastnosti pre životné prostredie, riešia to aj technické normy správy ciest. K umeleckým dielam uviedol, že estetický vzhľad miesta alebo mesta je súčasťou životného prostredia z hľadiska určitého stupňa civilizačného vývoja. Fontánka má významný vplyv napríklad z hľadiska znižovania teploty v zastavanom území a pod.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa 5 Z.z. (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

10. Podľa zákona správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

11. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

12. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Podľa rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje a/ odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa alebo b/ odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa a prílohy č. 12 časti VII a ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

14. Podľa 22 (1) Ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa . (2) Príslušný orgán na základe zámeru podľa odseku 1 vykoná posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny vrátane postupu podľa . (3) Pri vypracovaní zámeru sa na jeho obsah primerane použijú kritériá uvedené v prílohe č. 10. (4) Podrobnosti o obsahu a štruktúre zámeru obsahuje príloha č. 9. (5) Zámer, ktorý nemá potrebné náležitosti podľa odsekov 3 a 4, vráti príslušný orgán do siedmich pracovných dní navrhovateľovi na doplnenie a určí rozsah a lehotu jeho doplnenia. (6) Príslušný orgán na základe žiadosti navrhovateľa môže vo výnimočnom prípade upustiť do 30 dní od doručenia žiadosti od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti najmä vtedy, ak nie je k dispozícii iná lokalita, alebo ak pre navrhovanú činnosť neexistuje iná technológia. Ak z pripomienok predložených k zámeru podľa vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, príslušný orgán uplatní požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu v konaní podľa tohto zákona.

15. Podľa 23 (1) Príslušný orgán do siedmich pracovných dní od doručenia zámeru podľa zašle zámer povoľujúcemu orgánu, rezortnému orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci. Príslušný orgán zverejní bezodkladne prostredníctvom webového sídla ministerstva zámer a oznámenie o predložení zámeru, ktoré obsahuje základné údaje o navrhovanej činnosti a základné údaje o navrhovateľovi. Základnými

údajmi o navrhovanej činnosti sú názov, miesto realizácie, predmet činnosti a základnými údajmi o navrhovateľovi sú názov, adresa alebo sídlo navrhovateľa. (2) Príslušný orgán môže určiť, že z dôvodu veľkého počtu dotknutých obcí bude zámer na nahliadnutie len v ním vybraných obciach, svoje rozhodnutie oznámi aj ostatným dotknutým obciam v lehote podľa odseku 1. (3) Dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia zámeru alebo oznámenia podľa odseku 2 informuje o ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a zároveň oznámi, kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu 21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení. (4) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská 23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.

16. Podľa 24 ods. 3 verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa , odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa , odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa , odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa .

17. Podľa 29 ods.1, 2, 3, 13 (1) Ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v , navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a/ zámer s náležitosťami podľa a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b/ oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti. (2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. (3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa . (13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. 18. Podľa až 4 Správneho poriadku (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. (2)Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti. (3)Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. (4)Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

19. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

20. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

21. Podľa § 47 ods.1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

22. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu, rozhodnutia alebo opatrenia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ). 23. Preskúmaním veci správny súd zistil, že prvostupňový orgán na základe predloženého zámeru navrhovanej činnosti „Banská Bystrica -Tatranská ulica - parkoviská“ vypracovaného v súlade so zákonom prvostupňovým rozhodnutím rozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa s tým, že pre uvedenú navrhovanú činnosť je možné požiadať o povolenie činnosti podľa osobitných predpisov a rešpektovať pripomienky, ktoré vyplynuli zo stanovísk - požiadať správcov dotknutých komunikácií ovplyvnených navrhovanou činnosťou o záväzné stanovisko a ich požiadavky rešpektovať v plnom rozsahu. Účelom navrhovanej činnosti bolo vytvorenie nových parkovacích miest pre obyvateľov priľahlých obytných domov a tým zlepšenie riešenia kritickej situácie v statickej doprave na Tatranskej ulici v Banskej Bystrici na sídlisku Sásová. Zámerom bolo vybudovať 277 parkovacích miest, z toho 11 miest pre imobilných občanov. Pred vydaním prvostupňového rozhodnutia žalobca predložil svoje stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti, kde vyslovil svoje požiadavky, s ktorými sa prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí vysporiadal tam uvedeným spôsobom. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu, pričom sa stotožnil s posúdením veci prvostupňovým orgánom.

24. Žalobca primárne namietal, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa Správneho poriadku v kombinácii so Aarhuský dohovor tým, že prvostupňový orgán mu v rozpore s neumožnil zúčastniť sa konzultácie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že úkon „konzultácie“ nebol v priebehu konania uskutočnený. Podľa sa na konanie podľa druhej časti tohto zákona (ktorého súčasťou je zisťovacie konanie) použije všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Preto, pokiaľ z ust. plynie požiadavka pri posudzovaní navrhovaných činností zabezpečiť vykonanie konzultácie a tento zákon k uskutočneniu konzultácie neobsahuje osobitnú právnu úpravu, procesné podmienky vykonania konzultácie je potrebné subsidiárne podriadiť režimu Správneho poriadku. Ak má ísť o konzultácie ústnou formou, za prítomnosti účastníkov konania a iných subjektov konania, do úvahy

pripadá konzultácie zabezpečiť formou ústneho pojednávania v súlade s § 21 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Pokiaľ žalobca v správnom konaní netvrdil a nepreukázal konkrétne špecifické dôvody týkajúce sa povahy veci odôvodňujúce, že vykonanie konzultácie by prispelo k objasneniu veci (teda aj jasne definované dôvody, pre ktoré považoval vec za neobjasnenú), nemožno prvostupňovému orgánu vyčítať porušenie zákona nenariadením ústneho pojednávania, predmetom ktorého by boli konzultácie. Vyjadrenie názoru žalobcu, čo by malo byť predmetom konzultácie nemožno považovať za preukázanie špecifických dôvodov jej uskutočnenia formou ústneho pojednávania. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán sám na základe zhromaždených podkladov nenachádzal dôvody na nariadenie ústneho pojednávania za účelom konzultácie. Na základe odôvodneného a podloženého zámeru navrhovanej činnosti, zhromaždených vyjadrení príslušných a iných participujúcich orgánov a všetkých ďalších listinných dôkazov, ktoré neboli spochybnené všeobecným stanoviskom žalobcu, mal dostatočný podklad na vydanie rozhodnutia.

25. Z rovnakých dôvodov nebola táto žalobná námietka spôsobilá na to, aby na jej všeobecne formulovanom základe správny súd mohol preskúmať namietaný postup (absenciu konzultácie) pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Na prijatie záveru o nezákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu prvostupňového rozhodnutia nestačí, ak žalobca namietal neuskutočnenie konzultácie bez toho, aby súčasne uviedol konkrétne dôvody majúce vplyv na spôsob meritórneho rozhodnutia, ktoré mali byť predmetom konzultácie, a neboli, resp. nemohli byť v konaní (alebo aj pred jeho začatím) zistené a komunikované iným spôsobom v rámci procesných prostriedkov v zmysle a Správneho poriadku. Najmä prostredníctvom odôvodneného stanoviska podľa , práva na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, práva na nahliadnutie do spisu, odvolania alebo v rámci iného podania. Žalobca v správnej žalobe netvrdil ani to, ktoré konkrétne odborné požiadavky pre absenciu konzultácie nemohol v konaní uplatniť ani ich konkrétny dopad na zákonnosť výsledku zisťovacieho konania, resp. neuviedol prečo ich nemohol uplatniť aj inou ako ústnou formou (správny súd to zaňho urobiť nemohol). Netvrdil tiež to, v čom má spočívať porušenie Správneho poriadku. Uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s hodnotením veci prvostupňovým orgánom a žalovaným, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi ( ) mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

26. Preto možno len všeobecne doplniť, že pokiaľ zákonom stanovený rámec procesných oprávnení žalobcu, ako účastníka správneho zisťovacieho konania, relevantným spôsobom prejaviť a presadzovať jeho odborné názory v zisťovacom konaní nebol jeho pasivitou využitý, nemôže to byť pričítané na ťarchu zákonnosti postupu prvostupňového orgánu a žalovaného. Zákon predpokladá aktívnu súčinnosť účastníka konania (žalobcu) v správnom konaní plynúcu z ust. § 4 ods. 1 Správneho poriadku, ktorá v praxi predstavuje produkovanie včasných, právne akceptovateľných, zrozumiteľných a konkrétnych podaní. Nesplnením týchto požiadaviek pri koncipovaní svojich podaní sám účastník konania spôsobuje nedostatok účinnosti svojich podaní. V daných súvislostiach pritom nemožno opomenúť ani to, že zákon nestanovuje formu konzultácie, preto okrem ústneho pojednávania môže byť jej účel naplnený a zabezpečený aj formou písomných podaní subjektov konania, s ktorých obsahom sa majú možnosť oboznámiť a reagovať na ne včasnými, právne akceptovateľnými a dostatočne konkrétne vyjadrenými odbornými názormi a odôvodnenými požiadavkami. Zákon vykonanie konzultácie prostredníctvom ústneho pojednávania neprikazuje, ani nezakazuje ich uskutočnenie písomnou formou.

27. Žalobca namietal porušenie práv verejnosti (žalobca bol účastníkom konania ako dotknutá verejnosť) v zmysle Aarhuského dohovoru. Právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí v zmysle čl. 4 tohto dohovoru bolo v právnom poriadku v Slovenskej republike zabezpečené o slobodnom prístupe k informáciám, ktorého účelom však nie je nahrádzať procesné nástroje správneho (zisťovacieho) konania. Preto námietka porušenia práv žalobcu na informácie o životnom prostredí v zmysle Aarhuského dohovoru nemohla nájsť svoj odraz v porušení procesného postupu v zisťovacom konaní, ktorý sa riadil Správnym poriadkom. Podľa o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov sprístupňovanie informácií o životnom prostredí na základe žiadosti upravuje osobitný predpis (poznámka pod čiarou 7 - ). Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým bola do právneho poriadku mimo iných transponovaná Smernica Európskeho

parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28.01.2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje Smernica Rady 90/313 EHS, súladne s požiadavkou plynúcou z čl. 4 Aarhuského dohovoru zabezpečuje, aby boli informácie o životnom prostredí sprístupnené bez toho, aby musel byť preukázaný právny záujem. o slobodnom prístupe k informáciám tak spôsobom konformným s právami zaručenými Aarhuským dohovorom zabezpečuje všeobecné právo na informácie týkajúce sa životného prostredia, ktoré v zmysle ustálenej judikatúry je možné využiť aj účastníkmi správneho konania, avšak v inom (užšom) rozsahu, než ponúkajú ich procesné oprávnenia. O žiadosti o sprístupnenie informácií v zmysle tohto zákona prebieha správne konanie, výsledkom ktorého je sprístupnenie požadovaných informácií bez preukazovania právneho záujmu, rozhodnutie o nesprístupnení informácií alebo tzv. fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení, ktoré v rámci zisťovacieho konania, nebolo možné sa ho domáhať v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Ochranu týchto práv mohol žalobca zabezpečiť výlučne v rámci opravných prostriedkov proti rozhodnutiam v konaní podľa tohto zákona (č. ), najmä podaním odvolania proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií, resp. podaním správnej žaloby proti rozhodnutiu o odvolaní proti takému rozhodnutiu (vrátane fiktívneho). Napadnuté rozhodnutie nebolo výsledkom osobitného konania o sprístupnení informácií, čomu zodpovedá výrok prvostupňového rozhodnutia. Preskúmanie zákonnosti tohto konania a jeho výsledku (spočívajúcom v nevyhovení žiadosti žalobcu o informácie v zmysle zákona č. 211/000 Z.z.) by tak presahovalo rozsah prieskumnej právomoci správneho súdu v danej právnej veci, kde žalobca v žalobnom petite správnej žaloby nepožadoval zrušenie rozhodnutia o nesprístupnení informácií, resp. fiktívneho rozhodnutia v zmysle

28. Právo verejnosti na informácie týkajúce sa konkrétnych prípadov navrhovaných činností je zabezpečené najmä povinnosťou zverejnenia zámeru navrhovanej činnosti v súlade s a Žalobca neuviedol, aké konkrétne informácie podľa mu neboli poskytnuté, t.zn. opätovne ide o nekonkrétnu námietku neumožňujúcu prieskum zákonnosti. Uplatnením odôvodneného stanoviska dotknutá verejnosť v súlade s , získava postavenie účastníka konania. Účastníctvo žalobcu (ako dotknutej verejnosti) v zisťovacom konaní sporné nebolo, nakoľko prvostupňový orgán s ním konal ako s účastníkom konania a na základe ním podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Účastníctvom žalobcu v zisťovacom bolo súčasne naplnené aj právo žalobcu na prístup k spravodlivosti v zmysle čl. 9 Aarhuského dohovoru, ktoré bolo zavŕšené podaním správnej žaloby umožňujúcej preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní správnym súdom. Informácie o predmete (jeho obsahu, resp. rozsahu) a priebehu správneho konania umožňovali žalobcovi, ako účastníkovi zisťovacieho konania, získať už zmienené špecifické procesné oprávnenia Správneho poriadku, ako sú najmä právo na súčinnosť a uplatnenie návrhov počas celého priebehu konania, na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, na nahliadnutie do spisu (, , Správneho poriadku).

29. Žalobca tak mal dostatok možností na to, aby v správnom konaní, výsledkom ktorého bolo prvostupňové a napadnuté rozhodnutie, získal dostatok relevantných informácií na to, aby mohol účinne brániť ním presadzované záujmy týkajúce sa ochrany životného prostredia. Mohol tak urobiť zákonom predpísaným procesným postupom pri využití svojich oprávnení, ktoré mu vyplývali z postavenia účastníka konania. Okrem využitia práva na podanie písomného stanoviska v zmysle a podania odvolania žalobca v priebehu správneho konania svoje procesné práva nevyužil. Za využite procesných oprávnení účastníka konania nemožno považovať požiadavky žalobcu na zaslanie spisu v elektronickej podobe, ktoré boli nad rámec zákona. Možno sa stotožniť so žalovaným v tom, že účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručeným Aarhuským dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu. Pokiaľ tak žalobca neurobil, resp. predložil len všeobecné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti, pričom jeho tvrdenie, že išlo len o zadefinovanie jeho enviromentálnych záujmov na obsahu jeho stanoviska nič nemení, a nevyužil ani možnosť urobiť tak v ďalšom priebehu zisťovacieho správneho konania, nejde o vadu v postupe prvostupňového orgánu či žalovaného, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

30. Žalobca ďalej namietal porušenie § 23 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré nemožno nahradiť odkazom na § 33 ods. 2 Správneho poriadku, tým, že nevyhovel jeho požiadavke na zaslanie administratívneho spisu prevedeného do elektronickej podoby, čím mu bolo upreté aj právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Pri zodpovedaní tejto žalobnej námietky je primárne potrebné zodpovedať otázku povahy označených ustanovení Správneho poriadku. Nazeranie do spisu v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku je úkonom účastníka konania, ktorého charakter nemožno výkladovo preklenúť v tom zmysle, že ide o úkon konajúceho orgánu verejnej správy spočívajúci v jeho povinnosti oboznámiť účastníka konania s obsahom administratívneho spisu. Z povahy tohto aktívneho úkonu účastníka konania je síce zrejmé, že mu zodpovedá povinnosť správneho orgánu poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť spočívajúcu v umožnení nazerať do konkrétnych spisov, ktoré sa ho týkajú, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať pritom kópie spisov (s výnimkou zápisníc o hlasovaní) alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Z právneho obsahu tohto ustanovenia však nevyplýva osobitná povinnosť konajúceho orgánu verejnej správy zasielať účastníkom konania na ich požiadavku administratívne spisy v elektronickej podobe. Ust. § 23 ods. 4 Správneho poriadku je len technickým ustanovením týkajúcim sa úhrady materiálnych nákladov, ktoré samo o sebe, ani v nadväznosti na ods. 1, žiadne ďalšie práva účastníkom konania nepriznáva.

31. V praxi orgánov verejnej správy nie je v rámci zachovania súčinnosti s účastníkom konania takáto možnosť úplne vylúčená v prípade, ak tomu nebráni žiadna technická alebo právna prekážka. Tento postup by pripadal v úvahu najmä v takom prípade, ak by bol úplný obsah administratívneho spisu k dispozícii v elektronickej podobe. Pokiaľ však takáto forma súčinnosti dosiahnutá nebola, žalobca tým nestratil právo ani dôvod do spisu nahliadnuť, čo nevyužil. Prvostupňový orgán nedisponoval úplným obsahom spisu v elektronickej podobe (z jeho vyjadrenia vyplýva, že ním nedisponoval), t.zn. jeho zaslanie elektronickými prostriedkami by si vyžadovalo transformáciu úplného obsahu listinne vedeného spisu alebo jeho časti do elektronickej podoby. Povinnosť transformovať obsah spisov na požiadanie žalobcu však prvostupňovému orgánu z ust. § 23 Správneho poriadku neplynula. Právu nazerať do spisov totiž zodpovedá možnosť účastníka konania oboznámiť sa s obsahom spisu vo forme a obsahu, v akých je spis vedený, nič viac. Právo na zmenu formy obsahu tvoriaceho spis (z listinnej na digitálnu, resp. elektronickú) ust. Správneho poriadku účastníkovi konania nedáva. Orgán verejnej správy (moci) v súlade s ust. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) má povinnosť uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom však túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú mimo iného vo výkone činnosti akou je aj nazeranie do spisov. Žalobca v podanej správnej žalobe netvrdil a neosvedčil, že boli splnené podmienky konverzie v zmysle ust. a nasl. zákona o e-Governmente, o ktorú v konaní ani nežiadal. Žalobca tak nemohol úkon nazretia do spisu urobiť lege artis prostredníctvom požiadavky na zaslanie elektronického spisu, nakoľko taká požiadavka nezodpovedá obsahu práva účastníka konania na nazeranie do spisu podľa Správneho poriadku. Žalobca by mal možnosť vyhotovenia kópií (vrátane kópií na elektronických nosičoch) zo spisu v rámci jeho aktívneho úkonu nazerania do spisu, pokiaľ by ho využil. Keďže právo na nazeranie do spisu, na ktoré mu prvostupňový orgán úkonom z 02.10.2019 poskytol potrebnú súčinnosť, žalobca nevyužil, nemohol byť na tomto práve ukrátený.

32. Úkonom z 02.10.2019 prvostupňový orgán upovedomil žalobcu o podkladoch pre vydanie rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré tvorili stanoviská príslušných orgánov, rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutého orgánu a dotknutej obce, tak, že mu dal možnosť nahliadnuť do spisu v úradných hodinách pracovných dní s kontaktnými údajmi povereného zamestnanca, a dal mu možnosť vyjadriť sa k týmto podkladom, spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie v termíne do 5 dní od doručenia upovedomenia. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Možno súhlasiť so žalobcom, že ust. § 33 ods. 3 Správneho poriadku si nemožno zamieňať s ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku. Uvedený záver ani žiadne ustanovenie právneho predpisu však prvostupňovému orgánu nijako nebránili dať žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v zisťovacom konaní tak, že sa s ich obsahom oboznámi nahliadnutím do spisu, tak, ako to urobil zmieneným úkonom. Z obsahu úkonu (listu z 02.10.2019) prvostupňového orgánu zrozumiteľne plynie, že umožnil žalobcovi vyjadriť sa k označeným podkladom rozhodnutia formou nahliadnutia do spisu v jeho priestoroch, na čo mu stanovil lehotu päť dní. Teda v žiadnom prípade nebolo ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku nahradené ust. § 23 ods.

1, 4 tohto zákona. Uplatnený bol naopak postup zohľadňujúci funkčné prepojenie uvedených inštitútov Správneho poriadku, t.zn. právneho predpisu určujúceho procesný rámec postupu účastníkov konania. Pokiaľ nebol tento s účelom zákona súladný postup využitý, žalobca nemohol s úspechom namietať, že mu nebolo umožnené uplatnenie úkonov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku smerujúcich k zabezpečeniu účinnej ochrany práv, ktorých ochranu v konaní presadzoval.

33. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 21.08.2013, na ktorý poukázal žalobca, plynie záver, že povinnosť správneho orgánu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku nemožno nahrádzať poukazovaním na právo účastníka konania podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, v tom prípade, ak správny orgán neurobí žiadny úkon, ktorým umožní účastníkovi konania uplatniť právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia. To znamená, ak osobitným úkonom neumožní účastníkovi konania pred vydaním rozhodnutia oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a spôsobom ich istenia napríklad nahliadnutím do spisu. V danom prípade taká situácia zjavne nenastala. Správny súd sa plne stotožňuje s názorom, že samotné oprávnenie účastníka konania podľa z ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku nemôže automaticky predstavovať splnenie povinnosti správneho orgánu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo by bolo v rozpore s jeho významom a účelom. Prvostupňový orgán však listom z 02.10.2019 nesporne dal žalobcovi možnosť na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, t.zn. záver plynúci z označeného rozsudku najvyššieho súdu, ktorého okolnosti boli odlišné, na tento postup vzťahovať nemožno. Prvostupňový orgán žalobcovi právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia (po nahliadnutí do spisu) umožnil. Žalobca ho nevyužil, na čom nič nemení ani jeho požiadavka z 11.10.2019 na doručenie podkladov rozhodnutia elektronicky. Žalobca sa tak, vzhľadom na uvedené, domáhal súdnej ochrany svojho práva, ktoré porušené nebolo.

34. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa s požiadavkou žalobcu o zaslanie spisu prevedeného elektronickej podoby riadne a dostatočne nevysporiadal, čím spôsobil nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Táto námietka je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, ktoré na str. 5 a 6 obsahuje argumentáciu žalovaného k tejto otázke. Skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje samo o sebe jeho nezákonnosť (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením založeným na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov.

35. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, odôvodnenie ktorého nemalo zákonné náležitosti a nedostatočne vysvetlilo spôsob použitia správnej úvahy pri hodnotení písomného stanoviska žalobcu doručeného v priebehu zisťovacieho konania, s ktorým sa náležitým spôsobom nevysporiadalo. Podľa žalobcu v odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu, ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení, bez uvedenia akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Pokiaľ žalobca nenamietal, ktoré konkrétne požiadavky zo stanoviska neboli zohľadnené, teda na ktoré nebolo prihliadnuté pri vypracovaní zámeru navrhovanej činnosti, v stanoviskách príslušných orgánov alebo ktoré nevyplývajú priamo zo zákona, nie je zrejmé, z akého dôvodu by mali byť prvostupňové a napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Správnemu súdu totiž dispozičná zásada správneho súdneho konania ( ) nedovoľuje nezákonnosť sám vyhľadávať, t.zn porovnávať obsah podaní účastníkov konania a úkonov konania s jeho výsledkom, a tým na základe vlastných skutkových zistení hodnotiť, či došlo k dostatočnej reakcii na jednotlivé stanoviská žalobcu vo vydaných rozhodnutiach, a nahrádzať tak absentujúcu aktivitu žalobcu.

36. Podľa ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa . Pokiaľ sa na rozhodovanie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa použijú kritériá uvedené v prílohe č. 10 tohto zákona, odôvodnenie rozhodnutia o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa tohto zákona obsahuje práve odôvodnenie v zmysle týchto kritérií. Pokiaľ žalobca nenamietal, odôvodnenie ktorého z kritérií podľa prílohy č. 10 prvostupňové alebo napadnuté rozhodnutie neobsahuje, jeho námietka je nekonkrétna, t.zn. neumožňujúca správnemu súdu na jej základe preskúmať zákonnosť rozhodnutí. Súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je detailný popis stavebno-technického riešenia jednotlivých stavebných objektov v rozsahu ozrejmujúcom zámer navrhovanej činnosti, so zameraním na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, spôsobom

zahŕňajúcim zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite, požiadavky na vstupy, údaje o výstupoch, odpadoch, hluk a vibrácie a pod, čo je v súlade so štruktúrou kritérií podľa prílohy č. 10 k Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je ďalej zrejmé, že prvostupňový orgán vychádzal zo stanovísk príslušných orgánov a iných subjektov, z ktorých mu nevyplynuli žiadne skutočnosti, na základe ktorých by mohol dospieť k záveru, že navrhovanú činnosť by bolo potrebné ďalej posudzovať. So stanoviskom žalobcu k zámeru navrhovanej činnosti sa prvostupňový orgán vysporiadal tak, že k jednotlivým požiadavkám z neho plynúcim uviedol stanovisko navrhovateľa, s ktorým sa stotožnil. Vzhľadom na to, že stanovisko žalobcu bolo formulované ako požiadavky (žiadame, požadujeme), resp. jeho názory bez toho, aby bola ich opodstatnenosť osobitne odôvodnená, čo je v rozpore s ust. predpokladajúcim prejavenie záujmu verejnosti na navrhovanej činnosti podaním odôvodneného písomného stanoviska, prvostupňový orgán nemal povinnosť sa s jednotlivými požiadavkami nad rámec stanoviska navrhovateľa osobitne argumentačne vysporiadať, a už vôbec nie spôsobom podľa predstáv žalobcu. Prvostupňový orgán k tomu doplnil, že pripomienky žalobcu už boli do veľkej miery zodpovedané a uvedené v samotnom zámere navrhovanej činnosti, resp. jeho požiadavky boli zabezpečené vyjadreniami príslušných orgánov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný preskúmal v celom rozsahu, zaoberal sa aj argumentmi žalobcu uplatnenými v podanom odvolaní, pričom dospel k záveru, že spĺňa všetky zákonné náležitosti a stotožnil sa s jeho závermi.

37. Z námietok žalobcu nie je zrejmé, aké zákonné náležitosti napadnuté rozhodnutie nemalo, z akých dôvodov nedostatočne vysvetlilo spôsob použitia správnej úvahy, resp. pri hodnotení akých dôkazov chýbali žalobcovi akékoľvek úvahy. K namietanej nepreskúmateľnosti možno preto len všeobecne doplniť, že za nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania (v tomto prípade žalobca) nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Muselo by ísť o vady v skutkových zisteniach, t.j. ak by bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré by boli získané v rozpore so zákonom. Vyššie uvedenými vadami napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpí. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatočné odôvodnenie.

38. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. ). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných

právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. ). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali.

39. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.06.2017: „Hoci je nepochybné, že správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie, ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k návrhom, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviesť prečo nimi určité návrhy a podklady nie sú. No aj podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu, z ani z dohovoru nemožno usudzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať s každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu. Mutatis mutandis . Úlohou správneho orgánu tak nebolo reagovať na každý jeden vyjadrený názor alebo požiadavku v stanovisku žalobcu, ale len na tie, ktoré mali alebo mohli mať pre konanie podstatný význam. Žalovaný k tomu uviedol, že navrhovateľ sa v značnej miere vysporiadal s väčšinou pripomienok už v predkladanom zámere navrhovanej činnosti. V prípade pripomienok, ktoré sa vzťahujú k jednotlivým zložkám životného prostredia - odpadového hospodárstva, štátnej vodnej správy a ochrany prírody a krajiny, bol navrhovateľ v stanoviskách upozornený na dodržiavanie platných právnych predpisov v daných oblastiach, ktoré sú potrebné pri jednotlivých povoľovacích procesoch. Žalobca tieto závery žalovaného nespochybnil. Poukázal aj na to, že doručované stanoviská neuvádzali také pripomienky, ani žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné navrhovanú činnosť ďalej posudzovať za predpokladu plnenia právnych predpisov na ochranu jednotlivých zložiek životného prostredia a je možné ich uplatniť v ďalších povoľovacích činnostiach. Pripomienky vyplývajúce z dodržiavania všeobecne platných záväzných predpisov vo veci ochrany životného prostredia je navrhovateľ - ďalší účastník povinný dodržiavať pri realizácii navrhovanej činnosti, a preto neboli osobitne zapracované do výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca bude mať podľa postavenie účastníka konania v povoľovacom konaní navrhovanej činnosti. Prvostupňový orgán pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa prihliadal na stanoviská predložené k zámeru navrhovanej činnosti a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 citovaného zákona.

40. Žalobca ďalej namietal nesprávnu aplikáciu ust. tým, že neobsahuje ani jednu zmierňujúcu, resp. eliminačnú podmienku a súčasne nerozumel tomu, prečo sa ani jedno z ním navrhovaných opatrení nepremietlo do výroku prvostupňového rozhodnutia. Táto námietka, okrem toho, že je nekonkrétna, je opätovne v rozpore s obsahom prvostupňového rozhodnutia, ktoré okrem výroku o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa , obsahuje aj dovetok, že pre uvedenú navrhovanú činnosť je možné požiadať o povolenie činnosti podľa osobitných predpisov a rešpektovať pripomienky, ktoré vyplynuli zo stanovísk - požiadať správcov dotknutých komunikácií ovplyvnených navrhovanou činnosťou o záväzné stanovisko a ich požiadavky rešpektovať v plnom rozsahu. Zmierňovacie a eliminačné opatrenia vo výroku prvostupňového rozhodnutia by žalobca konkrétne namietal vtedy, ak by odôvodnene tvrdil a preukázal, že prijaté opatrenie nedostatočne zmierňuje dopady navrhovanej činnosti na životné prostredie, resp. ich eliminuje menej účinným spôsobom, ako ním navrhnuté opatrenia. Nestačilo tak len uviesť, že nerozumie, prečo ním navrhnuté opatrenia neboli prijaté, alebo polemizovať ohľadom antagonistického postoja proti nemu. Žalobca dokonca v bode 13 správnej žaloby namietal zmierňovaciu podmienku, ktorá je obsahovo odlišná od tej, ktorá je obsahom výroku prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom na to možno len doplniť, že kritériá obsahu ani formy podmienok, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie, nie sú predmetom zákonného vymedzenia. Preto nemožno prvostupňovému orgánu vyčítať obsah ním stanovenej eliminačnej alebo zmierňujúcej podmienky. So zreteľom na charakter obsahu stanovenej podmienky, ktorej konkrétny eliminačný vplyv sa prejaví až v budúcnosti, t.zn. v povoľovacom konaní na základe záväzného stanoviska správcov pozemných komunikácií ku konkrétnej projektovej dokumentácii, ktorá v čase vydania rozhodnutia v zisťovacom konaní známa nebola, bolo by predčasné konkrétnejšie odôvodňovať požiadavky na jej dopady na

životné prostredie. Preto nemožno prvostupňovému a napadnutému rozhodnutiu vyčítať ani porušenie

41. Pokiaľ žalobca namietal, že neboli akceptované ním navrhované eliminačné alebo zmierňujúce podmienky, potrebné je poukázať (rovnako ako poukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí) na jemu známe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23.02.2017, podľa ktorého: „Najvyšší súd Slovenskej republiky si záverom dovoľuje dať do pozornosti, že zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. z 28. apríla 2011 a sp. zn. z 27. januára 2011)“. Vzhľadom na to, že uvedený názor najvyššieho súdu, s ktorým sa správny súd stotožňuje, zodpovedal túto námietku žalobcu, niet k nej viac čo dodať.

42. Žalobca namietal nedostatok eurokonformného výkladu vo vzťahu k právu verejnosti na životné prostredie, pričom však neuviedol, aké ustanovenie primárneho alebo sekundárneho práva Európskej únie nebolo transponované do právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo bolo transponované nedostatočne, nesprávne, resp. nesúladne s jeho účelom a významom. Vzhľadom na to, že v iných prípadoch použitie eurokonformného výkladu nepripadá v úvahu, táto námietka bola nekonkrétna, a preto opätovne nespôsobilá na jej podklade dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 predstavujú transpozíciu prílohy č. III Smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Preto, pokiaľ bol výrok prvostupňového rozhodnutia v zisťovacom konaní výsledkom posúdenia týchto kritérií, nemožno hovoriť o odchýlke z požiadaviek tejto smernice. Ústavný súd SR v náleze č. -131 z 27.05.2010 uviedol, že „účinná starostlivosť o životné prostredie je ústavnou hodnotou ( ), o ktorú dbá štát. Subjektom práva na priaznivé životné prostredie je každý ( ). Štát zabezpečuje účinnú starostlivosť o životné prostredie všestranne, pričom základné formy tejto starostlivosti sú normotvorba (právny rámec ochrany) a dozor orgánov štátnej správy pre životné prostredie nad vybranými činnosťami v oblasti životného prostredia. Prejavom významu požiadavky na účinnú ochranu a starostlivosť o životné prostredie je jej zakotvenie v normách najvyššej právnej sily. Okrem ide o množstvo medzinárodných zmlúv, ale aj komunitárne právo, ktoré otázkam spojeným s ochranou a tvorbou životného prostredia venujú zvýšenú pozornosť. S ohľadom na to, že subjektom práva na priaznivé životné prostredie je podľa každý, Slovenská republika prijala viaceré právne záväzky smerom k zabezpečeniu účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch orgánov verejnej správy vo sfére životného prostredia. V medzinárodno-právnej rovine ide najmä o Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (publikovaný pod č. ; ďalej len „Aarhuský dohovor“). V o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do ktorého bola implementovaná Smernica Rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania v znení smernice 2003/35/ES, ako aj zákon o EIA“. Žalobca konkrétny nesúlad napadnutého rozhodnutia so ani s uvedenými smernicami nenamietal.

43. Žalobca napokon namietal nedostatok variantného spracovania zámeru navrhovanej činnosti, v dôsledku čoho prvostupňový orgán nemohol reálne objasniť výhody a nevýhody zámeru navrhovanej činnosti vrátane ich variantov, a preto nebolo možné rozhodnúť, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať a žalovaný sa nemohol žiadnym spôsobom vysporiadať s požiadavkou žalobcu na uplatnenie dopracovania ďalšieho variantu. O upustení od variantného riešenia rozhodol prvostupňový orgán úkonom z 03.07.2019 na základe žiadosti navrhovateľa - ďalšieho účastníka, s tým, že zámer bude obsahovať jeden variant činnosti ako aj nulový variant, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť neuskutočnila. Podľa sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem upustenia od variantného riešenia. Vzhľadom na to prvostupňový orgán o žiadosti navrhovateľa (ďalšieho účastníka) o upustenie od variantného riešenia nekonal v osobitnom správnom konaní podľa Správneho poriadku, ale (zrejme po stotožnení sa

s jeho odôvodnenou žiadosťou) mu vyhovel neformálnym úkonom. Pokiaľ nebolo potrebné postupovať podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nemožno prvostupňovému orgánu vyčítať, že úkon vyhovenia žiadosti neobsahuje preskúmateľné odôvodnenie upustenia od variantného riešenia. Vzhľadom na fakt, že tento úkon preskúmateľné odôvodnenie neobsahuje a odôvodnenie tejto skutočnosti netvorilo ani obsah odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, nakoľko nebolo súčasťou jeho výroku, správny súd nepoznajúc skutkové a právne dôvody, ktoré prvostupňový orgán k vyhoveniu žiadosti viedli, nemohol preskúmať jeho súlad so zákonom. Zákonnosť vyhovenia žiadosti o upustenie od variantného riešenia by preto mohla byť spochybnená len zjavným a preukázaným nesplnením zákonných požiadaviek v zmysle ust. Žalobca v tomto smere opätovne produkoval len svoje všeobecné názory a konštatovania bez toho, aby konkrétne vysvetlil a preukázal, z akého dôvodu bolo upustenie od variantného riešenia v danom prípade v rozpore s požiadavkami zákona. Z rovnakých dôvodov nebolo možné preskúmať ani hypotetickú potrebu posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti v zmysle veta druhá, vyplynutie ktorej z pripomienok k zámeru, okrem svojich tvrdení, žalobca taktiež nijako neosvedčil. Rozsudok Krajského súdu Bratislava, na ktorý žalobca v tejto súvislosti poukázal, jednak nebol žalobcom nijako individualizovaný na prejednávaný prípad (úplne absentuje vysvetlenie jeho konkrétnych dopadov na zákonnosť napadnutého rozhodnutia), pričom z jeho obsahu možno zistiť, že sa týka inej situácie, keď naopak bolo predložených viac variantných riešení, ktoré však skutočné varianty nepredstavovali.

44. Žalobcovia v rámci niektorých žalobných bodov, na ktoré už reagovali niektoré predchádzajúce body tohto rozsudku (najmä body č. 24, 25, 28, 35, 36, 37, 40, 42, 43), resp. v celom zvyšnom rozsahu podanej správnej žaloby žalobcu (t.zn. v jej časti správnej žaloby, ktorou sa predchádzajúce žalobné body tohto rozsudku nezaoberali) produkoval jeho názory na právnu úpravu a spôsob jej aplikácie, konštatovania o nezákonnosti a iné nekonkrétne žalobné námietky, z formulácie ktorých nebolo zrejmé, o aké konkrétne pochybenie by malo ísť a s akým následkom pre zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou žalobcov bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobcu v súlade s požiadavkami podľa v nadväznosti na .V tejto časti podanej správnej žaloby konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcov chýbajú. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných správnych aktov a postupov vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcov špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený konkrétny obsah nachádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s inými rozhodnutiami alebo súčasťami administratívneho spisu. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky (za všeobecne uplatnené námietky sa považujú aj námietky uplatnené formou odkazu na inú listinu) v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený ( ).

45. Pokiaľ bolo obsahom uvedených žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasil bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. s logickou úvahou. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.zn. k otázke v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. V rámci týchto žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.

46. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby

posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia ( ). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Nakoľko žalobca v uvedených žalobných bodoch dostatočne nekonkretizoval v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo s logickým uvažovaním, v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcami sformulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

47. Ďalší účastník namietal šikanózny výkon práv žalobcom a poukázal aj na týkajúci sa princípu zákazu zjavného zneužitia práva. Žalovaný šikanózny charakter žaloby videl v tom, že sa javí, že požiadavky žalobcu a ich obsah svedčia o inom zámere ako je zámer súladný s účelom zákona o životnom prostredí, pričom tieto nie sú spôsobilé zabezpečiť výhodnejšie postavenie z hľadiska úspešnosti uplatnenia práva. Pokiaľ ďalší účastník a žalovaný v rámci konania pred správnym súdom nepodali návrh na odmietnutie žaloby podľa v nadväznosti na a nenavrhli k tomu vykonanie dokazovania obsahom administratívneho spisu, ich námietky mali len význam prejavených názorov, bez ďalších procesných následkov a bez priameho vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu zamietol.

49. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešní nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi, nakoľko mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.

50. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.