Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoR/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: J. T., V.. X.X.XXXX, B. XXX/XX, XXX XX L., Č. I., proti žalovanému: STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., Pezinská 56, 901 01 Malacky, IČO: 34 116 125, zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -87 zo dňa 18. novembra 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -87 zo dňa 18. novembra 2019 p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Zamietol aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vydaného Všeobecným Rozhodcovským súdom SR pod sp. zn. zo dňa 09.01.2018. Žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.03.2018, postúpenou Okresnému súdu Bratislava V dňa 17.05.2018, domáhal proti žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku: Všeobecný Rozhodcovský súd SR ako stály rozhodcovský súd so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava pod sp. zn. zo dňa 09.01.2018. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.02.2018 mu bol doručený rozsudok rozhodcovského súdu. V zákonnej 60 dňovej lehote podal proti nemu žalobu na zrušenie podľa , pretože rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím rozhodcovského súdu ani s rozhodcovským súdom. Nedal spoločnosti žalovaného nikdy právo, aby ho súdili na rozhodcovskom súde. Vo svojej žalobnej odpovedi zo dňa 27.12.2017 uviedol, že nemá vedomosť, že je ručiteľom za spoločnosť JAST CONSTRUCT s.r.o.. Rámcovú zmluvu č. XXXX/XX zo dňa 02.05.2016 nepodpísal, samotný podpis v čl. V bod 7 zmluvy nie je jeho podpisom, ani nepodpísal žiadnu rozhodcovskú doložku. Je pripravený podrobiť sa skúmaniu jeho podpisu znalcom v odbore písmoznalectvo. Súčasne navrhol, aby tento dôkaz bol súdom zadaný. Ďalej uviedol, že nikto nemá právo mu odňať ústavné právo podľa č.l. 46, 47, 48 SR súdiť sa na všeobecnom nezávislom súde. Spoločnosť, ktorá podala návrh na rozhodcovský súd, konala protizákonne a on bol podvedený. Navrhol odložiť vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 09.01.2018, pretože by mohol byť použitý ako exekučný titul. Žalobca podaním zo dňa 10.07.2018 uviedol, že spoločnosť, ktorá podala návrh na rozhodcovský súd, konala protizákonne. So žalovaným nikdy nejednal, že podpíše rozhodcovskú zmluvu za spoločnosť JAST CONSTRUCT s.r.o. tak i sám za seba ako fyzická osoba. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na potrebu prevzatia rozhodcovského rozsudku žalovaným. Poukázal na a . Uviedol, že žalobca napriek tomu, že využil právo podania žalobnej odpovede (aj keď po uplynutí lehoty), žiadne z námietok uvádzaných v žalobe v týchto podaniach neuviedol. Mal za to, že žaloba tak, ako je podaná, je neprípustná podľa . Žalobca v žalobnej odpovedi stroho, jednou vetou uviedol, že si nie je vedomý toho, že je ručiteľ. Ďalšie skutočnosti nenamietal, nerozporoval svoj podpis na rámcovej zmluve. K námietke žalobcu, že nemá vedomosť o tom, že by mal byť ručiteľom za svoju spoločnosť, odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , keď podľa neho stačí jeden podpis spoločníka/konateľa, ak podpisuje za spoločnosť i za seba. Námietky žalobcu považoval za účelové a nedôvodné. Žalobca ako štatutár obchodnej spoločnosti musí byť dostatočne právne zdatný a obozretný pri podpisovaní súkromnoprávnych listín, aby vedel posúdiť ich obsah a právne dôsledky. Ďalej uviedol, že žalobca nekonkretizoval dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo je povinný, a súd je viazaný len skutočnosťami uvedenými v žalobe. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), 255 ods. 1, , (ďalej len „“). Súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je odvolacím konaním, kedy súd preskúmava vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Avšak účastník rozhodcovského konania sa môže domáhať z dôvodov uvedených v zrušenia rozhodcovského rozsudku, keď tieto dôvody musí namietať pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bezodkladne. Žalobca poukázal na dôvod zrušenia s poukazom na , t.j. rozhodcovským rozsudkom bol rozhodnutý spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, tiež uviedol, že nedal žalovanému nikdy právo, aby ho súdili na rozhodcovskom súde. Ide o dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku pre absenciu právomoci. Súd by tento dôvod akceptoval, ak by žalobca namietol v rozhodcovskom konaní pri prvom úkone vo veci samej, t.j. v jeho žalobnej odpovedi, nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že žalobca v rozhodcovskom konaní právomoc rozhodcovského súdu nenamietal. Ďalej žalobca tvrdil, že rámcovú zmluvu nepodpísal, samotný podpis v čl. V bod 7 zmluvy nie je jeho podpisom ani nepodpísal rozhodcovskú doložku, a navrhol súdu nariadiť znalecké dokazovanie. Súd však môže zrušiť rozhodcovský rozsudok len zo zákonných dôvodov, ktorými s poukazom na sú dôvody neexistencie platnej rozhodcovskej zmluvy, odňatie možnosti zúčastniť sa rozhodcovského konania, prekročenie právomoci a procesné vady (body 1 až 4). Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca v rozhodcovskom konaní nepodpísanie kúpnej zmluvy vôbec nespochybňoval a zároveň toto jeho tvrdenie nie je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle dôvodov . Preto súd nevykonal znalecké dokazovanie na podpis žalobcu na kúpnej zmluve, nakoľko vykonanie takého dôkazu, by bolo nad rámec konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku a tiež nehospodárne. Zároveň žalobca tieto tvrdenia a návrhy na dokazovanie mal uplatniť v samotnom rozhodcovskom konaní. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca po tom, ako mu bola doručená žaloba s prílohami teda s Rámcovou kúpnou zmluvou č. XXXX/XX zo dňa 02.05.2016 uviedol jedinou vetou, že nemal vedomosť o tom, že ručil za spoločnosť JAST CONSTRUCT s.r.o.. Súd konštatoval, že žalobca ako konateľ spoločnosti JAST CONSTRUCT, s.r.o. mal konať s odbornou starostlivosťou a s kúpnou zmluvou sa riadne oboznámiť, čím by nadobudol vedomosť o tom, k čomu zaväzuje spoločnosť JAST CONSTRUCT, s.r.o. za ktorú koná, ale aj k čomu sa sám ako fyzická osoba zaväzuje. Tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť o ručení, nie je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko by súd prekročil zákonné dôvody zrušenia, keď súd meritórne nepreskúmava správnosť rozhodcovského rozsudku. Súd zároveň nezistil žiaden dôvod na zrušenie rozhodcovského súdu podľa . Žalovaný mal proti žalobcovi plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Uviedol, že v zákonnej lehote 60 dní podal proti rozhodcovskému rozsudku sp. zn. zo dňa 09.01.2018 žalobu na jeho zrušenie, a to najmä podľa , pretože rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky. Súd prvej inštancie, podľa žalobcu, nesprávne právne posúdil, že nie je možné akceptovať dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku a poukazom na . Dôvodom neakceptovania bolo, že z dokazovania vyplýva, že žalobca v rozhodcovskom konaní právomoc rozhodcovského súdu nenamietal. S uvedeným argumentom a posúdením zásadne nesúhlasil a uviedol svoj právny názor, ktorý je opakom vyššie uvádzaného. Vetu v jeho žalobnej odpovedi zo dňa 27.12.2017, že „podáva odpor voči žalobe na svoju osobu, nakoľko nemá vedomosť, že za spoločnosť JAST CONSTRUCT s.r.o. ručil“ je potrebné interpretovať v súlade so zásadami jazykovej, logickej a gramatickej interpretácie, čiže vyjadruje priamo nevedomosť o existencii kúpnej zmluvy obsahujúcej ručiteľské vyhlásenie a rozhodcovskú doložku. Nakoľko žaloba nemal vedomosť o kúpnej zmluve (ručiteľstve), nemohol takú zmluvu podpísať. Namietal, že nie je možné, aby súd utvoril svoje závery iba na základe iných predstáv o správnej formulácii protižalobných námietok. Žalobca mal za to, že vyjadrenie „podávam odpor voči žalobe na svoju osobu“ je výrazom nesúhlasu s tým, aby bol na strane žalovaného a súčasne, aby rozhodcovský súd voči jeho osobe viedol konanie. Ďalej namietal, že na základe vykonaných, najmä listinných dôkazov, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä, že žalobca zmluvu (ručiteľské vyhlásenie) podpísal a že je ručiteľom. K zisteniu uvedených rozhodujúcich skutočností však bolo potrebné vykonať navrhnutý dôkaz posudkom v odbore písmoznalectvo. Trval na tom, aby bol takýto dôkaz súdom zadaný. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 09.01.2018, pretože bol neprávom použitý ako exekučný titul a aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie k doplneniu dôkazov a novému rozhodnutiu.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 16.03.2020. Uviedol, že žalobca nikdy v priebehu konania pred rozhodcovským súdom nespochybnil a nenamietal pravosť svojho podpisu na rámcovej kúpnej zmluve. Žalobcova obrana spočívala len v tvrdení, že si nie je vedomý, že by ručil za spoločnosť JAST CONSTRUCTION s.r.o.. Samotná táto nevedomosť však nemôže spôsobovať neplatnosť ručiteľského vyhlásenia ako aj neplatnosť rozhodcovskej doložky. Žalobca ako štatutárny zástupca spoločnosti má disponovať väčšou mierou odbornej spôsobilosti, v prípade, že tomu tak nie je, nemôže to ísť na ťarchu druhej zmluvnej strany, ktorá oprávnene takúto odbornú spôsobilosť u svojho spolukontrahenta predpokladá. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že zrušenie rozhodcovského rozsudku je podmienené naplnením niektorým z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 až 4, pričom všetky tieto dôvody predstavujú procesnú vadu rozhodcovského konania. Všeobecný súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je súdom odvolacím a nie je v jeho právomoci skúmať hmotnoprávne vady rozhodcovského konania. Dôvod, prečo Okresný súd Bratislava V nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz - znalecký posudok z odboru písmoznalectvo je potom logický, keď žalobca pravosť svojho podpisu nikdy v priebehu rozhodcovského konania nenamietal. Súd teda rozhodol správne, že tento dôkaz nevykonal, a to aj vzhľadom na princíp rýchlosti a hospodárnosti konania. K žalobcom uvedenému odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, žalovaný nad rámec správne nevykonaného dôkazu znaleckého posudku, poukázal na skutočnosť, že žalobca v konaní ani žiadne iné dôkazy nenavrhol vykonať. V tejto súvislosti poukázal na princíp kontradiktórnosti. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

4. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. -87 zo dňa 18. novembra 2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

6. Podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, (1) Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona. (2) Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b). (3) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. (4) Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

7. Podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

8. Podľa , súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č.k. -87 zo dňa 18. novembra 2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

12. V prejednávanej veci sa žalobca (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného 2/) proti žalovanému (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Všeobecným Rozhodcovským súdom SR pod sp. zn. 1655/ OB/01217 zo dňa 09.01.2018 a zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie žalobu ako i návrh na odklad vykonateľnosti dotknutého rozhodcovského rozsudku zamietol a žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a taktiež namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

13. Podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a nižšie trovy konania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zákona o rozhodcovskom konaní možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti. Aj keď toto rozhodcovské konanie možno označiť za menej zložitú procedúru, než aká je vlastná konaniu pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti a zákonnosti. (Ústavný súd SR, , , )

14. Konanie pred vsˇeobecny´m su´dom o zrusˇenie rozsudku rozhodcovske´ho su´du podlˇa za´kona cˇ. na rozhodcovske´ konanie nenadva¨zuje a nie je mozˇne´ ho povazˇovatˇ za dˇalsˇie opravne´ konanie. Predmetom take´ho konania vsˇeobecne´ho su´du nie je vecna´ spra´vnostˇ rozhodnutia rozhodcovske´ho su´du vo veci samej. Zistˇovanie priebehu konania rozhodcovske´ho su ´du a ni´m vydane´ho rozsudku je v su´dnom konani´ o zrusˇenie rozhodcovske´ho rozsudku predmetom dokazovania vsˇeobecne´ho su´du a ty´m ota´zkou skutkovou a na´sledne pra´vnou, avsˇak vy´lucˇne z hlˇadiska u´vah o procesnom postupe rozhodcovske´ho su´du v ra´mci posudzovany´ch do^vodov pre zrusˇenie rozhodcovske´ho rozsudku podlˇa za´kona cˇ. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.01.2020)

15. Odvolací súd poukazuje na to, že dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú taxatívne vymedzené v § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, toto ustanovenie je kogentné. Dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú vo svojej podstate procesného charakteru a nemajú byť bránou na meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ ide o vady podľa písm. a), žalobca nesie povinnosť tvrdenia týchto námietok, v opačnom prípade žalobe nemožno vyhovieť. Pokiaľ ide o vady podľa písm. b), žalobe možno vyhovieť aj v prípade, ak ich žalobca výslovne nenamieta. To však neznamená, že žalobcu nezaťažuje dôkazné bremeno.

16. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že žalobcom namietanú absenciu právomoci rozhodcovského súdu, ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského súdu, by akceptoval v prípade, ak by žalobca nedostatok právomoci rozhodcovského súdu namietol v rozhodcovskom konaní pri prvom úkone vo veci samej, t.j. v jeho žalobnej odpovedi. Uvedené je v súlade s ustanovením a . Podľa , na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. Podľa , účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie však vyplýva, že žalobca v rozhodcovskom konaní právomoc rozhodcovského súdu nenamietal. Vzhľadom na to, že žalobca nedostatok právomoci rozhodcovského súdu nenamietal včas v konaní pred rozhodcovským súdom, táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom v tomto konaní. Neobstojí poukaz žalobcu na vetu uvádzanú v jeho žalobnej odpovedi zo dňa 27.12.2017, že „podáva odpor voči žalobe na svoju osobu, nakoľko nemá vedomosť, že za spoločnosť JAST CONSTRUCT s.r.o. ručil“. Zo znenia tejto vety, ani pri jej interpretácii, nevyplýva, že by žalobca namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu podľa . Z uvedenej vety možno vyvodiť len nevedomosť žalobcu o ručení. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s konštatovaním konajúceho

súdu, že tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť o ručení, nie je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko by súd prekročil zákonné dôvody zrušenia, keď súd meritórne nepreskúmava správnosť rozhodcovského rozsudku. Rovnako ani z vyjadrenia „podávam odpor voči žalobe na svoju osobu“ nemožno vyvodiť, že žalobca namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Túto argumentáciu žalobcu preto odvolací súd považoval za nedôvodnú.

17. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil i námietku žalobcu, podľa ktorého na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä, že žalobca zmluvu (ručiteľské vyhlásenie) podpísal a že je ručiteľom. K zisteniu uvedených rozhodujúcich skutočností však podľa žalobcu bolo potrebné vykonať navrhnutý dôkaz posudkom v odbore písmoznalectvo. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 19. napadnutého rozsudku, a síce, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca v rozhodcovskom konaní nepodpísanie kúpnej zmluvy vôbec nespochybňoval a zároveň toto jeho tvrdenie nie je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle dôvodov . Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď nevykonal znalecké dokazovanie na podpis žalobcu na kúpnej zmluve, nakoľko vykonanie takého dôkazu, by bolo nad rámec konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku a tiež nehospodárne. Zároveň konajúci súd správne podotkol, že žalobca tieto tvrdenia a návrhy na dokazovanie mal uplatniť v samotnom rozhodcovskom konaní.

18. Vzhľadom na zamietnutie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, neexistoval dôvod na odklad vykonateľnosti tohto rozsudku, preto je správny aj výrok súdu o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vydaného Všeobecným Rozhodcovským súdom SR pod sp. zn. zo dňa 09.01.2018.

19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalobcu ako nedôvodnú, kedy ani jeden zo žalobcom uvádzaných odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie nepochybil, keď nenariadil znalecké dokazovanie na podpis žalobcu na kúpnej zmluve. Zároveň súd na základe vykonaného dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

20. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

21. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

22. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -87 zo dňa 18. novembra 2019 potvrdil v zmysle ako vecne správny.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).