Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_7C-14-2019.pdf
PDF · 127.51 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: AUTOOPRAVY Geci Borov, s. r. o., so sídlom Podhrunkovská 1A/2635, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 43 884 849, právne zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., IČO: 47 237 406, so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 595 545, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 116,87,- eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 116,87,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 116,87,- eur od 01. 11. 2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 07. 12. 2018, kde bol vedený pod sp. zn. 30Up/416/2019 domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu na sumu 116,87,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 116,87,- eur od 1. 11. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 05. 04. 2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle RENAULT THALIA EČV: Q., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo O. W., bytom W. XX (ďalej aj ako „poškodený"). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktorého vlastník CPK Slovakia s. r. o., mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t. j. v poisťovni KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému ohlásená dňa 10. 04. 2017 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodená dala svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise AUTOOPRAVY Geci Borov, s. r. o., t. j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného vozidla boli vo výške 278,45,- eur. Táto suma bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXX. Žalobcovi bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 20. 10. 2017 oznámené, že dňa 16. 10. 2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia s vyjadrením likvidátora: „ Uhradené primerané náklady na opravu vozidla v zmysle kalkulácie vyhotovenej pre neautorizovaný servis. Znížené plnenie 30 % z lakovacieho materiálu z dôvodu nesúvisiacich poškodení laku nárazníka.“ Priznané náklady predstavovali sumu 161,58,- eur. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX predstavovala sumu vo výške 278,45,- eur. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výške 161,58,- eur. Nepriznaná suma vo výške 116,87,- bola vlastníkom motorového vozidla postúpená na žalobcu, a to zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 25. 10.
2017. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočtoch poistného plnenia uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celej náhrady škody vo forme poistného plnenia, na ktoré má poškodený, resp. žalobca nárok. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, resp. žalobca, na ktorého poškodený postúpil pohľadávku, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Náklady na prácu a lakovanie sa vypočítajú s priznaním časových noriem udávaných výrobcom, pričom hodinová sadzba účtovaná servisom neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle RENAULT Thalia normohodinu vo výške 25,00,- eur za mechanické práce a lakovacie práce, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považuje za nedôvodné, že nebola priznaná cena práce v plnej výške.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 12. 04. 2019 platobný rozkaz sp. zn. 30Up/416/2019.
3. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 29. 04. 2019 odpor, v ktorom uviedol, že žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 05. 04. 2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle RENAULT Thalia, EČV: Q. (ďalej len „MV“), ktoré v čase škodovej udalosti patrilo O. W.. Predmetnú škodovú udalosť mal spôsobiť vodič iného motorového vozidla, ktorého vlastník mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ust. § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V tomto smere má za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol. Niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je postačujúce. Aplikáciou právnych záverov z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 192/2004 je toho názoru, že v predmetnom konaní žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov:“ vzhľadom na uvádzaný skutkový stav vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedené potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávok (ďalej len „ZoPP“). Uzatvorením ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným a postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetom súdnom konaní“. S poukazom na právnu argumentáciu uvedenú v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 4Obo 20/2007 viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi, považuje takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Súčasne poukazuje na to, že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z obsahu uvádzaných predmetov zrealizovaného postúpenia vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú ma voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu poškodenému za opravu motorového vozidla, a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade, absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu, t. j. ZoPP, nakoľko z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje pohľadávku, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného. Okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetných zmluvách absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej
pohľadávky. Z vyššie uvádzaných skutočností má za to, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
4. Žalobca k podanému odporu uviedol, že predmetom tohto konania je nárok na náhradu škody vo forme poistného plnenia titulom povinného zmluvného poistenia vinníka nehody. Žalovaný krátil poistené plnenie na základe toho, že boli priznané primerané náklady na opravu vozidla v zmysle kalkulácie vyhotovenej pre neautorizovaný servis. Svoj postup žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, len uviedol, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné, no neuvádza žiadne skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých tento svoj záver vyvodzuje. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Poškodený dostatočne preukázal výšku škody, predložil faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorá obsahovala všetky potrebné údaje, no napriek tomu mu bolo poistné plnenie krátené, čo je v rozpore so zákonom. Konanie a tvrdenie žalovaného je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to, resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať žalobca, resp. poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Žalovaný vo svojom odpore žiadnym relevantným spôsobom nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základe aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas, nakoľko len popiera skutkové tvrdenia žalobcu, no vlastné dôkazy ohľadne skutkových tvrdení už do konania nepredkladá. Kalkulácia, na ktorú sa žalovaný odvoláva v oznámení o poistnom plnení v žiadnom prípade nepredstavuje záväzný podklad pre určenie výške poistného plnenia, ale má byť len akousi pomôckou a to aj z dôvodu, že vzťah žalovaného a poškodeného sa neriadi žiadnou zmluvou, ktorá by mohla takéto skutočnosti obmedzovať, ale výlučne zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Občianskym zákonníkom. Ďalej uviedol, že samotná skutočnosť, že oprava poškodeného vozidla bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, nakoľko táto skutočnosť sama o sebe neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a dodaného materiálu.
5. Okresný súd Banská Bystrica na návrh žalobcu vec postúpil tunajšiemu súdu ako vecne a mieste príslušnému súdu na prejednanie podľa § 13 v spojení s § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
6. Prvoinštančný súd vydal v danom spore rozsudok pre zmeškanie žalovaného sp. zn. 7C/14/2019-104 dňa 10. 10. 2019. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd a to uznesením sp. zn. 18Co/16/2020-179 zo dňa 25. 11. 2020, ktorým zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného aj tým, že otázkou rozsudku pre zmeškanie žalovaného sa zaoberal Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 233/2019, pričom dospel z záveru, že len formalistický výklad ustanovení o rozsudku pre zmeškanie žalovaného, nie je žiadúci. Podľa názoru Ústavného súdu SR je návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného potrebné posudzovať vždy vzhľadom na konkrétne okolnosti sporu. Vychádzať len z gramatického výkladu zákona by mohlo dospieť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Z vysloveného záveru ÚS SR vyplýva, že ani v prípade, ak sú kumulatívne splnené všetky formálne zákonné predpoklady, súd nemusí vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného. Odvolací súd s poukazom na vyššie citované uznesenie ÚS SR sa domnieva, že s ohľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci ( aktivita žalovaného, oznámenie svojho stanoviska, ospravedlnenie sa, súhlas s konaním v jeho neprítomnosti, nenavrhovanie ďalšieho dokazovania ) nebránilo súdu 1. inštancie konať vo veci a rozhodnúť. To bolo dôvodom, že rozhodnutie súdu 1. inštancie odvolací súd zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Úlohou súdu 1. inštancie bude vysporiadať sa s námietkou žalovaného ( aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ) a vo veci rozhodnúť. V rozhodnutí súd 1. inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods.3 CSP
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to faktúrou č. XXXXX, oznámením o poistnom plnení zo dňa 20. 10. 2017, zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 25. 10. 2017, cenníkmi, kategorizáciou vozidiel, zápisom o obhliadke poškodeného motorového vozidla, odporom žalovaného, vyjadrením žalobcu zo dňa 17. 06. 2021.
8. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:
9. Faktúrou č. XXXXX zo dňa 25. 04. 2017 žalobca fakturoval poškodenej O.A. W. za karosárske práce, lakovnícke práce a lakovnícky materiál spolu na sumu 117,24,- eur za opravu vozidla Renault Thália Q. XXXBI. Faktúra bola splatná dňa 05. 05. 2017.
10. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20. 10. 2017 vyplýva, že Komunálna poisťovňa, a. s., žalovaný, oznámil žalobcovi, že dňa 16. 10. 2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX poškodeného vozidla RENAULT Thalia, EČV: Q., na základe ktorého mu predložil výpočet výšky plnenia s týmto vyjadrením likvidátora k osobitostiam likvidácie : uhradené primerané náklady na opravu v zmysle kalkulácie pre neautorizovaný servis, znížené plnenie 30 % z lakovacieho materiálu z dôvodu nesúvisiacich poškodení laku nárazníka. Poistné plnenie predstavuje sumu 161,58,- eur.
11. V zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla od spoločnosti Slovexeprta sa uvádza, že vozidlo Renault Thália EČV: Q. majiteľa O. W. bolo dňa 5. 4. 2017 poškodené: nárazník P odretý.
12. Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 25. 10. 2017 uzavretou medzi postupcom O. W. a postupníkom - žalobcom, postupca prehlásil, že má voči dlžníkovi - Komunálna poisťovňa, a. s., pohľadávku vo výške 116,87,- eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. XXXXX, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 116,87,- eur a prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou 278,45,- eur a škodou reálne zaplatenou dlžníkom 161,58,- eur, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.
13. Uznesením zo dňa 11. 2. 2021 súd vyzval strany podľa § 153 a 154 Civilného sporového poriadku, aby navrhli a predložili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žiadna zo strán sporu žiadne nové dôkazy nenavrhla.
14. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Žiadali, aby súd konal v ich neprítomnosti.
15. V podaní zo dňa 17. 06. 2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vznik nároku na poistné plnenie medzi stranami sporu nie je sporný. Sporný je len rozsah nároku, náležitosti podania, aktívna vecná legitimácia, a neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. K námietkam aktívnej vecnej legitimácie a k neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že takéto námietky už boli riešené a poukázal na rozhodnutia v obdobných skutkových a právnych veciach a to uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 14. 07. 2020, sp. zn. 2Cob/225/2019, rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 20. 09. 2019, sp. zn. 30Cb/21/2017, rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 3Cob/133/2019 zo dňa 13. 11. 2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 21. 11. 2019, sp. zn. 14Cob/86/2019, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 06. 2020, sp. zn. 2Cob/25/2020, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15. 07. 2020, sp. zn. 4Cob/20/2020, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 21. 11. 2019, sp. zn. 14Cob/86/2019. Zároveň má za to, že dôvody krátenia uvedené v oznámení o poistnom plnení zo dňa 16. 10. 2017 sú nepreskúmateľné, bez opory v zákone. Nie je zrejmé, podľa čoho sú určené žalovaného náklady ako primerané, a na základe akej skutočnosti stanovil rozdiel medzi kalkuláciou a faktúrou vo výške 81,91,- eur, ako aj ďalšie uvedené položky krátenia akým je zníženie plnenie 30% z lakovacieho materiálu a to z dôvodu nesúvisiacich poškodení laku nárazníka a teda nie je z tohto oznámenia o poistnom plnení zrejmé, na základe čoho a ako prišiel žalovaný ku výslednej krátenej sume. Nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie dôvodnosti krátenia poistného plnenia a v konečnom dôsledku nie je zrejmé, z čoho vychádzal, keď určil práve takúto sumu. So žalobným návrhom žalobca predložil cenníky aj iných servisov, z ktorých je zrejmé, že cena práce ktorú si účtoval žalobca, je cena obvyklá, primeraná a ničím nenadhodnotená. Žalobca sa nedozvedel, ktoré konkrétne položky boli krátené zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o zníženie poistného plnenia za
údajne nesúvisiace poškodenia laku nárazníka, žalovaný nepreukázal tú skutočnosť, či bol predmetný nárazník údajne poškodený. V zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla spísaného práve technikom žalovaného je jasne uvedené a zároveň de facto priznané, že „Nárazník P odretý - určený na opravu“. Žalovaný sám uznal potrebu opravy poškodeného nárazníka. Nie je možné z technického hľadiska poškodený diel opraviť a nenalakovať, nakoľko by daný postup nespĺňal technologický postup, ktorý musí byť dodržaný pri oprave. Opravou bolo poškodené motorové vozidlo navrátené do stavu ako pred poistnou udalosťou z funkčného a estetického. Žalovaný svojím konaním uznal potrebu lakovania nárazníka, a preto jeho krátenie v tejto časti považuje za nelogické a priam až absurdné. Zároveň poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/109/2018, v ktorom nastala obdobná situácia, kedy žalovaný označil určitý diel na výmenu svojim obhliadajúcim technikom a následne odmietol poskytnúť poistné plnenie.: „Odvolací súd zároveň poukazuje, že je neprijateľné, aby žalovaný najskôr pri obhliadke odporučil pravý predný svetlomet na výmenu, sám ho znehodnotil realizovaním masívneho zárezu v tvare písmena „Z“ viditeľného aj na fotodokumentácii a kalkuláciu ním akceptovanej ceny opravy - výmeny pravého predného svetlometu a následne po zrealizovaní opravy odmietol poskytnúť poistné plnenie s námietkou ohľadne samotného základu uplatneného nároku s odôvodnením, že za vznik škody nezodpovedá a s poukázaním na výluku z poistenia, teda skutočnosti, ktoré mali byť žalovanému známe a posudzované už pri obhliadke“. Žalobca si splnil všetky povinnosti, vyplývajúce mu zo zákona, poskytol poisťovateľovi všetky potrebné doklady, napriek tomu mu nebola uhradená vzniknutá škoda v plnej výške v zmysle predložených podkladov. Zastáva názor, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, na základe ktorých neuhradil poistné plnenie žalobcovi v plnej výške. Poškodený, ktorý postúpil následne svoju pohľadávku na žalobcu, má právo na náhradu všetkých účelne vynaložených nákladov na opravu poškodeného vozidla, ktoré súviseli so škodovou udalosťou. Bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti, ak by poškodenému nebola priznaná náhrada škody v plnom rozsahu, v zmysle predloženej faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný nepreukázal žiadne zákonom stanovené dôvody, pre ktoré krátil poistné plnenie, čím nepreukázal tvrdené, a to že sú tu dôvody na krátenie, a tým pádom žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno tvrdenia.
16. Právny zástupca žalovaného, ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili. Žalovaný žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti a aby súd žalobu zamietol.
17. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
18. V zmysle § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
19. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
20. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
21. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť (§ 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
22. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
23. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
24. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. V zmysle § 3 naradenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
29. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
30. Podľa § 427 ods. 1 zákona Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky
31. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
32. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
33. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
34. Podľa § 153 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
35. V zmysle § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
36. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 zákona o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o PZP“), poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
37. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
38. V zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
39. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný a preukázaný.
40. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode, a teda ku škode na vozidle poškodeného vo forme poškodenia odretia nárazníka. Táto skutočnosť bola preukázaná zo zápisu o ohliadke. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu je otázka aktívnej legitimácie žalobcu a výška škody.
41. Vzhľadom na procesnú obranu žalovaného sa zaoberal námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú žalovaný vyvodzoval z toho, že poškodený nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla.
42. Podľa okresného súdu zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 10. 2017, ktorú uzatvorila poškodená ako postupca so žalobcom ako postupníkom vyplýva, že došlo k postúpeniu pohľadávky
- nároku na náhradu škody predstavujúcej krátenú a nezaplatenú časť faktúry č. XXXXX, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Suma predstavovala rozdiel medzi reálnou škodou 278,45,- eur a škodou reálne zaplatenou žalovaným 161,58,- eur. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca ako postupník je aktívne vecne legitimovaný v konaní, keď došlo k platnému postúpeniu pohľadávky poškodenej p. W. podľa § 524 OZ. Jednalo sa o bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky - nároku na náhradu škody. Zákon takéto postúpenie nevylučuje ani nezakazuje, a preto obrana žalovaného, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k úhrade časti tejto faktúry, je nedôvodná. Zmluva bola uzavretá slobodne a vážne, bez skutkového a právneho omylu, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, čo preukazujú aj podpisy strán na predmetnej zmluve. Okresný súd dospel preto k záveru o nedôvodnosti procesnej obrany žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zmluvu o postúpení pohľadávky súd prvej inštancie vyhodnotil ako platný právny úkon podľa § 524 ods. 1 OZ. Podľa okresného súdu dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie ( obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 43Cob/16/2021).
43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, má súd za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.
44. Sporná bola aj výška nároku na náhradu škody. Žalobca výšku škody preukazoval faktúrou č. XXXXX na sumu 278,45,- eur s popisom prác a materiálu a ich ceny. Cenu účtovaných prác zdokladoval aj cenníkom prác. Tým žalobca dostatočne preukázal výšku škody a spôsob jej výpočtu. Táto cena bola stanovená autoservisom, nie osobou, ktorá sa nezaoberá takouto činnosťou. Naopak žalovaný v tomto smere nepredložil súdu žiadne dôkazy o krátení, resp. znížení plnenia o 30 %. Túto skutočnosť žiadnym spôsobom neozrejmil a nešpecifikoval. Toto krátenie bez uvedenia dôvodov iba vyplýva z oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti, ktoré k žalobe doložil žalobca bez uvedenia dôvodov krátenia. Potreba opravy nárazníka vyplynula aj z zápisu o škode. Súd mal preto zato, že žalobca žalobu dostatočne odôvodnil, predložil dôkaz, ktorý odôvodňuje žalobu a to faktúru. Krátenie plnenia žalovaným
nebolo preukázané, nie je preskúmateľné. Je preto možné konštatovať, že v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.
45. Z § 11 ods. 7 zákona o PZP vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd zastáva názor, že ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z. z. má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 7 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania. Žalobca si uplatnil voči žalovanému škodu vo výške 278,45,- eur. Z tejto sumy žalovaný dlží žalobcovi sumu 116,87,- eur, a teda s úhradou tejto sumy je v omeškaní, a preto je povinný uhradiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 116,87,- eur od 01. 11. 2017 do zaplatenia. Šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 16. 10. 2017, a teda podľa § 11 ods. 7 PZP je žalovaný v omeškaní s úhradou škody od 01. 11. 2017. V zmysle § 3 naradenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
46. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi istinu 116,87,- eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 116,87,- eur od 01. 11. 2017 do zaplatenia.
47. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.