Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-101-2023.pdf
PDF · 172.49 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/101/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, F. Kapisztóriho 1, Nové Zámky, dieťa rodičov: B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., zastúpený advokátom JUDr. Gergely Pšenák so sídlom M. R. Štefánika 30, Nové Zámky a C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/XXX, F., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26.04.2023, č.k. 7P50/2020–1210, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV., V. a VI. p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo dňa 26.04.2023, č.k. 7P50/2020–1210 vo výroku I. zveril maloletú A. A. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke počnúc dňom 26.03.2020, oboch rodičov oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej v sume 200 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, od 26.03.2020 a deklaroval, že zročné výživné je vyrovnané. Vo výroku II. upravil styk otca s maloletou A., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený vziať si maloletú k sebe každý párny týždeň vo štvrtok o 15.00 hod. zo školského zariadenia a je povinný vrátiť maloletú späť matke v ten istý týždeň v nedeľu o 15.00 hod. v mieste jej bydliska. III. Otca oprávnil vziať si maloletú k sebe každý nepárny týždeň vo štvrtok o 15.00 hod. zo školského zariadenia a uložil mu povinnosť vrátiť maloletú späť matke v ten istý deň o 17.00 hod. v mieste jej bydliska. IV. Otca oprávnil stretávať sa s maloletou v nepárnom roku počas Vianočných sviatkov od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod., v párnom roku od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod., v párnom roku od 30.12. od 10.00 hod. do 01.01. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka do 18.00 hod., v párnom roku od 03.01. od 10.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov v každom roku od Zeleného štvrtku od 10.00 hod. do soboty toho istého týždňa do 18.00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin v čase vyhlásenom Ministerstvom školstva Slovenskej republiky od pondelka od 10.00 hod. do piatku do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 10.00 hod. do 10.07. do 18.00 hod., od 20.07. od 10.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a od 10.08. od 10.00 hod. do 20.08. do 18.00 hod.. V. V prípade, že maloletá nebude v školskom zariadení, určil miesto jej prevzatia v určenom čase v mieste bydliska matky, kde ju otec po ukončení styku matke v určenom čase odovzdá. VI. Matke uložil povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho a otcovi uložil povinnosť dieťa matke včas vrátiť. VII. Konanie vo veci návrhu otca na zverenie maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, určenia výživného matke a úpravy styku matky s maloletou zastavil. VIII. Matke udelil súhlas namiesto otca na zmenu poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX, a to zo zdravotnej starostlivosti C. H. I. so sídlom ambulancie Šurany, Nábrežie 16 do zdravotnej starostlivosti C. B. J., s.r.o., so sídlom Podhájska 500. IX. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Vec právne posúdil podľa ustanovenia § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, Zákona o rodine), čl. 3 ods. 1, čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa (č. 104/1991 Zb.), čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (č. 23/1991 Zb.). Pri rozhodovaní o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky prihliadol na výpovede účastníkov, závery znaleckého dokazovania. Maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky od 26.03.2020 (podania návrhu), ktorým dňom zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne, berúc do úvahy, že otec na výživu maloletej v uvedenej výške prispieva, ktorá skutočnosť nebola medzi rodičmi sporná a na tejto sa dohodli. Mal preukázané, že mesačné výdavky na maloletú sú bežné na oblečenie a obuv 50 eur, stravu, hygienické potreby 10 eur, hračky 30 eur, vitamíny a bežné lieky pri ochorení 10 eur a náklady na školské potreby na začiatku školského roka 150 eur. Na strane matky mal preukázané, že je osoba samostatne zárobkovo činná (odbor kaderníčka), je príjem predstavuje v priemere mesačne 600 eur netto, náklady na prevádzku salóna hradí vo výške 60 eur a nájomné 30 eur. Matka poberá prídavky na dve deti, keďže jej syn je študentom strednej školy, jej náklady na živobytie činia mesačne za plyn 120 eur, elektrickú energiu 85 eur, TV 12,60 eur, internet 10 eur, stravu 300 eur, mobilný telefón 32 eur, životné poistky po 16,31 eur, poplatok do zdravotnej poisťovne 79,31 eur, komunálny odpad ročne 72,03 eur, daň z nehnuteľnosti ročne 18,18 eur a zákonná poistka na osobnú motorové vozidlo 60 eur ročne. Otec je samostatne zárobkovo činný v odbore tesárske práce, jeho priemerný mesačný čistý príjem činí 1.800 eur a príjem jeho manželky predstavuje 900 eur netto. Náklady na živobytie otca pozostávajú z platieb za elektrickú energiu mesačne 75 eur, plyn 95 eur, vodu 30 eur, splátku hypotekárneho úveru 180 eur, mobilný telefón 40 eur, internet 15 eur a životné poistky 53 eur, stravu pre celú rodinu 500 eur, hygienické potreby 100 eur, pohonné hmoty 300 eur, voľnočasové aktivity a výlety s maloletou 100 eur, pričom na výdavkoch na domácnosť sa podieľa spoločne s manželkou. Skúmajúc odôvodnené potreby maloletej, ako aj osobné a majetkové možnosti a schopnosti rodičov dospel k záveru, že primeraná a zodpovedajúca výška výživného predstavuje sumu 200 eur mesačne. Mal za to, že určená výška výživného činí takmer dvojnásobok sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého životné minimum na nezaopatrené maloleté dieťa činí 107,03 eur mesačne. Uviedol, že po zaplatení výživného zostane otcovi dostatočná suma na jeho vlastnú výživu, reprodukciu jeho pracovnej sily a úhradu ostatných životných nákladov. Vzal do úvahy, aj povinnosť matky podieľať sa na výžive maloletej sumou aspoň 100 eur mesačne, pričom jej vyživovacia povinnosť je čiastočne vyvážená osobnou starostlivosťou o dieťa.
3. V súvislosti s rozhodovaním o úprave styku poukázal na potrebu prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, ktorý spočíva v tom, aby citový vzťah dieťaťa k otcovi zostal zachovaný, keď na výchove dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, teda aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy a ktorý na jeho výchovu môže vplývať jedine formou návštev. Uviedol, že nejde len o právo rodiča zaručené ustanoveniami Zákona o rodine, Dohovoru o právach dieťaťa a Listiny základných práv a slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, ale aj povinnosť vyplývajúcu pre oboch rodičov zo zákona. Prihliadol na vykonané dokazovanie, najmä na výsluch účastníkov konania, znalecký posudok znalkyne PhDr. Evy Smikovej, PhD. č. 01/2023 zo dňa 26.01.2023, konzultácie vykonané na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky (ďalej len ÚPSVaR Nové Zámky), ako aj správy zo šetrenia pomerov, na základe ktorých dospel k záveru, že upravený styk otca s maloletou v zmysle výroku napadnutého rozsudku bude v prospech maloletej. Mal za to, že ak otec hodnotne a pravidelne využije čas návštev, doba určená týmto rozsudkom bude postačujúca pre upevňovanie a rozvíjanie citu spolupatričnosti medzi otcom a maloletou. Berúc do úvahy vykonané dokazovanie uzavrel, že záujem maloletého dieťaťa vyžaduje, aby sa na jeho výchove výraznejšie ako doposiaľ, a to rovnocenne s matkou, podieľal aj otec, čiže mužský prvok, ktorý je schopný napomáhať dieťaťu vhodnou formou, napr. v budúcnosti aj so školskými úlohami a nezastupiteľným spôsobom sa podieľať na jeho postupne sa vyvíjajúcej osobnosti. Zdôraznil, že otec je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi a matka by nemala odmietať výchovné pôsobenie otca ako druhého rodiča, nemá byť proti nemu negatívne zameraná pre ich rozdielne povahové vlastnosti, čo sa môže priamo alebo nepriamo prenášať na maloletú. Uzavrel, že styk upravený v širšom rozsahu, t.j. okrem bežného styku aj na sviatky a prázdniny, je v najlepšom záujme maloletej. Uviedol, že nesúhlas matky s takouto úpravou styku môže byť relevantný iba vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom zasahovať do záujmu dieťaťa, čo
v danom prípade preukázané nebolo. Prihliadol na to, že v konaní neboli zistené ani žiadne prekážky na strane otca, ktoré by mu neumožňovali byť aktívnym vo výchove maloletej, ktorá pre svoj zdravý psychický vývin potrebuje tráviť čas s otcom v širšom časovom rozsahu. Prihliadol aj na výpoveď svedka K. C., syna matky z prvého vzťahu, ktorý potvrdil veľmi dobrý vzťah otca s maloletou a jeho schopnosť sa o maloletú postarať. Dal do pozornosti, že v prípade zmeny pomerov, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností podľa § 26 Zákona o rodine.
4. O návrhu matky na udelenie súhlasu namiesto otca na zmenu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti u C. H. I. do zdravotnej starostlivosti C. B. J., s.r.o. rozhodol podľa § 35 Zákona o rodine prihliadajúc na záujem maloletej. Zohľadnil, že maloletá navštevuje pediatričku v sprievode matky, otec s ňou nikdy neabsolvoval vyšetrenie u C. H. I., túto pediatričku navštevovalo aj ďalšie dieťa matky v čase jeho maloletosti a prihliadol na bližšiu vzdialenosť ambulancie pediatra k miestu bydliska maloletej a k miestu výkonu práce matky.
5. V súlade s ustanovením § 29 ods. 1 Zák. č. 161/2015 Z.z.. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) zastavil konanie o návrhu otca na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, určenie výživného matke na maloletú a úpravu styku s maloletou z dôvodu, že otec na pojednávaní dňa 26.04.2023 zobral späť návrh v plnom rozsahu za súhlasu matky, právnych zástupcov aj kolízneho opatrovníka. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV., V. a VI. podala odvolanie matka v zastúpení v tom čase zvoleným právnym zástupcom navrhujúc, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. aby v napadnutej časti rozsudok zmenil tak, že styk otca s maloletou upraví na každú párnu sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod., v každom roku od 25.12. od 09.00 hod. do 17.00 hod. a počas Veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že maloletú otec prevezme v čase určenom v mieste bydliska matky a v čase určenom ju odovzdá matke v mieste jej bydliska. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a g/ zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Namietala, že napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje skutočnú vôľu a najlepší záujem maloletej a trpí viacerými nedostatkami, v dôsledku ktorých súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznila, že od začiatku konania sa snažila poukazovať na najlepší záujem maloletej, aby mala pozitívny vzťah k obom rodičom a aby od rozchodu rodičov bola vychovávaná oboma. Z tohto dôvodu súhlasila s rodičovskou dohodou, pretože verila, že otec sa o maloletú dokáže postarať, keď je v záujme oboch, aby pokračovali v budovaní ich vzájomného vzťahu. Poukázala na to, že maloletá je jej druhým dieťaťom, pričom svojmu synovi K. nikdy v minulosti nebránila a ani nebráni v styku s otcom, s ktorým má K. pozitívny vzťah. Maloletá pri dodržiavaní pôvodne dohodnutého styku po návrate domov od otca od začiatku prezentovala výhrady k jeho starostlivosti. Snažila sa dcére dohovárať, presviedčať ju, že otec ju má rád, vie sa o ňu postarať a nič jej nehrozí. Pre maloletú vyhľadala odbornú pomoc, pravidelne s ňou navštevovala psychológa C. L. M. za účelom spracovania zmien súvisiacich s rozchodom rodičov a jej motivácie k stretnutiam s otcom. K verbálnym výhradám maloletej sa postupne pridával plač a bolesti brucha a keďže tieto výhrady pretrvávali, snažila sa ich logicky a systematicky prezentovať i súdu. Uviedla, že súdu zaslala množstvo zvukových nahrávok a videozáznamov obsahujúcich sťažnosti maloletej na nedostatok hygieny a stravy počas pobytu u otca, a vyjadrenia maloletej o tom, že otec ju straší, berie jej telefón, aby nemohla matke zavolať a vyvíja na ňu psychický nátlak. Zhrnutie návrhov na vykonanie dokazovania bolo súdu doručené dňa 07.09.2021. Hoci konanie na súde trvalo vyše 3 rokov, súd nevykonal dokazovanie prehratím žiadneho zo zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, na ktorých zachytila spontánne prezentované výhrady maloletej k starostlivosti otca. Poukázala na ustanovenie § 220 a nasl. CSP, na právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia a k tomu vzťahujúce sa judikáty, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5CdO/106/2010 z 15.07.2010. Namietala, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé z akého dôvodu súd nepovažoval vykonanie žiadneho z ňou navrhnutých dôkazov za potrebné. Poukázala na dĺžku trvania súdneho konania, maloletou opakovane prezentované výhrady vo vzťahu otca, pričom ako rodič jej v tejto situácii nedokázala pomôcť. Z uvedeného dôvodu sa uchýlila k tomu, že dala maloletej bez jej vedomia nahrávacie zariadenie s cieľom zistiť, či skutočne pred ňou tvrdí niečo iné ako pred otcom, kolíznou opatrovníčkou a ostatnými, avšak nie so zámerom zdiskreditovať otca. Namietala, že súd prihliadol na závery znaleckého dokazovania PhDr. Evy Smikovej, PhD., podľa ktorých sa maloletá tak silno identifikuje s prianiami a očakávaniami matky, že sa v prítomnosti matky identifikuje s ňou a má sa správať podľa toho, čo matka oceňuje a prijíma. Poukázala na to, že prehratím záznamov
z nahrávacieho zariadenia vyhotovených v jej neprítomnosti zistila, že maloletá prezentuje výhrady k starostlivosti a k pobytu u otca aj v jej neprítomnosti a to aj pred kolíznou opatrovníčkou, čo je v rozpore so závermi vyplývajúcimi zo znaleckého posudku PhDr. Evy Smikovej. Dala do pozornosti udalosť zo dňa 08.03.2023 z uskutočnených dvoch sedení s kolíznou opatrovníčkou, prvé za prítomnosti oboch rodičov a maloletej, keď následne vyšli von, maloletá videla ako sa otec po sedení usmieva, začala plakať, vrátila sa dovnútra a bez prítomnosti matky a otca, kolíznej opatrovníčke uviedla, že k otcovi nechce ísť, pretože ju má byť a cápať, nestará sa o ňu a je u neho iba na mobilnom telefóne. Počas druhého sedenia bez prítomnosti rodičov maloletá, napriek ubezpečovaniu kolíznym opatrovníkom, že jej u otca nič nehrozí, neustále dôrazne opakovala, že k otcovi ísť nechce. Kolízna opatrovníčka jej povedala, že ak k otcovi nechce ísť, stačí ak mu to povie. Namietala, že na danú skutočnosť upozorňovala na pojednávaní dňa 26.04.2023, avšak súd sa s uvedenou argumentáciou nevysporiadal, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé aké stanovisko k nej zaujal a prečo nezobral do úvahy vyjadrenie maloletej. Predložila preto nový dôkaz, a to zvukový záznam z oboch sedení, ktorý bol vyhotovený bez vedomia maloletej a kolíznej opatrovníčky, ktorý má preukázať, že došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vyslovila presvedčenie, že pri zohľadnení testu proporcionality je potrebné obe nahrávky v konaní pripustiť ako dôkaz, pretože poukazujú na vyjadrenie samotnej maloletej. Namietala, že súd sa pri odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s novovzniknutou situáciou, keď po tom, čo bola maloletá oboznámená s navrhovanou úpravou styku v znaleckom posudku PhDr. Evy Smikovej, PhD. úplne odmieta styk s otcom. Poukázala na to, že zákona sudkyňa bola na pojednávaní dňa 26.04.2023 oboznámená s postojom maloletej prostredníctvom matky a tiež s podaným návrhom otca na výkon rozhodnutia (konanie je vedené pod sp.zn. 7Em/1/2023), o ktorom rozhoduje. Zdôraznila, že dňa 10.03.2023, bola maloletá pripravená na víkendový pobyt s otcom v zmysle súdom nariadeného styku, avšak odmietla s ním ísť. Následne otec privolal policajnú hliadku, pred ktorou maloletá uviedla, že k otcovi už nechce, pretože otec ju má byť a cápať. Táto nahrávka nebola predložená súdu prvej inštancie, avšak súd mal o nej vedomosť z konania vedeného pod sp. zn. 7Em/1/2023. Z nahrávky vyplýva, že došlo k vadám konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dňa 27.04., 23.05. a 25.05.2023 otec prišiel pre maloletú, ktorá mu povedala, že nechce ísť. V tejto súvislosti dala do pozornosti zvukové nahrávky zo všetkých týchto dní. Za nesprávny považovala záver súdu vo vzťahu k výpovedi svedka K. C. zo dňa 30.11.2020, ktorý uviedol, že zo začiatku bolo všetko v pohode, nevie čo sa stalo, toto sa zmenilo a keď maloletá príde od otca je hladná a podráždená, viackrát mu povedala, že otca sa bojí, nechce ísť k nemu, chce byť s ním a s mamou. S prihliadnutím na záujem maloletej navrhla ju vypočuť, aby sa sama mohla vyjadriť k úprave styku. Poukázala na čl. 12 a 13 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 12 všeobecného komentára Výboru pre práva dieťaťa a výslovné odporúčanie Výboru pre práva dieťaťa priamo vypočuť dieťa ako priorizovaný spôsob zisťovania jeho názoru. Podľa jej mienky, nevypočutím maloletej súd nepostupoval v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa a konanie disponuje inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
7. Otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako správny a zákonný, vychádzajúci z rozsiahleho dokazovania a predovšetkým zo záverov znaleckého posudku a prezentujúci najlepší záujem maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že matka mu hneď po rozchode oznámila, že spraví všetko preto, aby dcéru nevidel. Následne začala častejšie navštevovať detskú pediatričku, pred ktorou prezentovala problémy maloletej, avšak žiadne ďalšie vyšetrenia matkou tvrdený stav nepotvrdili. Keď C. H. I. odmietla písať do zdravotnej dokumentácie to, čo si praje matka, bola na lekárku podaná sťažnosť. Ako ďalšiu lekárku si matka vybrala C. L. N., psychologičku, kde žiadala maloletú vyšetriť. Maloletá absolvovala niekoľko sedení u psychologičky, sama alebo v prítomnosti matky, na základe čoho psychologička vyhotovila správu, ktorá je súčasťou spisu. Pokiaľ nebol záver správy podľa predstáv matky, psychologička bola slovne matkou napadnutá. Poukázal na správy ÚPSVaR Nové Zámky ako jeden z príkladov. Uviedol, že matka ho obvinila, že maloletú popálil cigaretou v aute, voči nemu podala trestné oznámenia, pričom maloletá bola matkou navádzaná, aby to takto prezentovala. Matka s vedomím, že dcéra to povie aj kolíznej opatrovníčke, ju zobrala na ÚPSVaR Nové Zámky, kolízna opatrovníčka si maloletú vypočula a maloletá sa vyjadrila, že sa opálila na sude, v ktorom matka pálila zeleninu. Takýchto obvinení a klamstiev zo strany matky voči nemu bolo množstvo. Rodičom bola pridelená mediátorka a maloletej psychologička, pričom všetky inštitúcie navštívil tak ako bolo nariadené. Matka tieto stretnutia odmietala, zúčastnila sa pár sedení do času, kým neboli vyhotovené záverečné správy inštitúcií v rozpore s predstavami matky a následne úradníkov obvinila, že robia nespravodlivé závery. Matka rovnako podávala sťažnosti na kolíznych opatrovníkov, v dôsledku čoho dochádzalo k ich zmenám. Poukázal na záznamy a preverovania zo šetrení pomerov v rodine kolíznym opatrovníkom, ktoré sú súčasťou
spisu a z ktorých vyplýva, že maloletá má dobrý vzťah s otcom (správa vypracovaný O. F. A.). S kolíznou opatrovníčkou C. C. matka odmietla spolupracovať, prestala reagovať aj na maily a telefonáty s odôvodnením, že kolízna opatrovníčka otca pozná a nadržiava mu. Dňa 26.01.2023 rodičia absolvovali sedenia v rámci súdnoznaleckého dokazovania, počas ktorých bolo využité právo dieťaťa v plnom rozsahu sa vyjadriť. Zo strany 11. posudku vyplýva, že matka obviňuje ďalšieho lekára z podplácania, domáha sa čo najskoršieho termínu u znalkyne s tým, že otec ho určite zámerne zadržiava. Po vyhotovení posudku matka obvinila aj znalkyňu z nesprávneho postupu. Matka si žiadala sama vyhotoviť posudok, napríklad od učiteľky z materskej školy, od Komisára pre deti, od zariadenia slniečko, ale keďže neobsahovali to, čo žiadala, tieto správy nepredložila. Súčasťou spisu je len záznam C. L. M., ktorého si matka sama vyhľadala, hoci bola upozornená kolíznym opatrovníkom, že maloletú nemá vystavovať takýmto tlakom, keďže psychológ jej bol určený súdom. Na matku boli podané trestné oznámenia za nezákonné odpočúvania, keď vlastnú dcéru zneužila na odpočúvanie v domnení, že bude môcť niečo použiť proti nemu. Maloletá mala odpočúvacie zariadenie už v čase, keď navštevovala materskú školu, na zvukovej nahrávke sú aj deti a pani učiteľka. Bežnou súčasťou maloletej sú náramkové hodinky, ktoré sú spustené nahrávaním. Matka dala odpočúvacie zariadenie maloletej aj v čase, keď boli predvolení na ÚPSVaR Nové Zámky, k znalkyni. Matka vyhotovovala obrazové a zvukové správy, ktoré boli zvrátené, tieto doručovala príslušným úradom, odmieta rešpektovať úrady a nerešpektuje ani rozhodnutie súdu o styku s maloletou (nariadené neodkladné opatrenie). Dal do pozornosti, že od 08.03.2023, kedy absolvovali stretnutie na ÚPSVaR všetci traja, sa maloletá samostatne pred kurátorkou vyjadrila, že chce chodiť k otcovi. Kurátorka vyhotovila záver, ktorý si matka prečítala na chodbe a následne spustila na dcéru, aby začala plakať a dožadovala sa opakovaného stretnutia (súčasť spisu). Odvtedy otec styk s maloletou ani raz nezrealizoval. Uviedol, že svoju dcéru vždy viedol k slušnému správaniu a správnej výchove, v jeho domácnosti bola vždy šťastná, s poukazom na priložené fotografie.
8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky sa v celom rozsahu pridržiaval svojich doterajších písomných a ústnych vyjadrení a záverečného prednesu na pojednávaní dňa 26.04.2023. Zastával názor, že súd vykonal dostatočné dokazovanie pre zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňovali prijať ním uvedené závery. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch navrhol v plnom rozsahu potvrdiť.
9. Podaním zo dňa 31.07.2023 otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol vykonať dôkaz doložením výsluchu C. L. N., psychologičky, vykonaného na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Šuranoch dňa 27.07.2023. Na C. L. N. sa obrátil na základe informácie matky o hromadných podaniach voči osobe týkajúcich sa trestného oznámenia a poukázal na pripojenú zápisnicu o pojednávaní z konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7Em/1/2023 zo dňa 21.06.2023.
10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poprela a nesúhlasila s obvineniami otca na jej adresu. Uviedla, že otec na ňu podal viacero trestných oznámení, avšak doposiaľ nebolo voči nej vznesené žiadne obvinenie. Poprela, že by bránila v styku otca s maloletou, že by navštevovala pediatričku častejšie než v minulosti, že by pediatričku ovplyvňovala a podávala na ňu sťažnosť. Posudok C. L. N. považovala za neobjektívny, keďže táto bez toho, aby sa s ňou stretla, sa zarážajúco negatívne vyjadrovala voči jej osobe. Tvrdenia psychologičky považovala za nepravdivé, vymykajúce sa základným profesným a odborným štandardom a pravidlám slušného správania, vychádzajúce len z tvrdení otca na základe čoho hodnotila jej osobnosť. C. L. N. nie je členom komory psychológov a nie je oprávnená vyjadrovať sa k zdravotnému stavu matky, ani maloletej. Mala za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď nevzal do úvahy správy C. L. N. a nepripustili ich ani ako dôkaz. Poprela, že by odmietala navštevovať sedenia a stretnutia na ÚPSVaR, resp. nesnažila sa situáciu riešiť. Rešpektuje záujem maloletej, aj právo mať pozitívny vzťah k otcovi, avšak vzhľadom na vek maloletej, jej rozumovú vyspelosť a právo vyjadriť svoj názor, ju navrhla vypočuť. Uviedla, že maloletá momentálne odmieta chodiť k otcovi a jej vôľu rešpektuje. O správaní maloletej v neprítomnosti matky bolo súdu zaslaných viacero dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise, avšak súd sa s nimi náležite nevysporiadal. V ostatnom zotrvala na svojich tvrdeniach.
11. V priebehu odvolacieho konania otec doložil emailové podania, ktorými informoval svojho právneho zástupcu o zakúpených veciach pre maloletú, bránení mu v styku s maloletou a o komunikácii s triednou učiteľkou maloletej.
12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky voči napadnutým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).
15. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvoinštančného súdu v časti, v ktorej rozhodol o úprave styku otca s maloletou (výroky II., III., IV., V. a VI.). Súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil, vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti.
16. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou matky, ktorá namietala, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy ňou predkladané, a to videozáznamy a zvukové záznamy (nahrávky), a s týmito sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal, v dôsledku čoho odôvodnenie rozsudku nespĺňa podmienky ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je teda výlučne na súde. Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkmi, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Dokazovanie v mimosporovom konaní je založené na vyšetrovacom princípe (§ 31, § 35 CMP), pričom súd aj sám získava skutkové poznatky a môže vykonať aj dôkazy iné ako navrhli účastníci konania. Zo spisu vyplýva, že matkou boli v priebehu konania opakovane predkladané obrazové a zvukové nahrávky, ktoré podľa udania matky, zobrazujú maloletú, jej vyjadrenia a správanie súvisiace s realizáciou styku s otcom. Z postupu súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že na matkou predkladané dôkazy, t.j. nahrávky obrazové a zvukové, neprihliadal a svoje rozhodnutie založil výlučne na dôkazoch uvedených v bode 52. napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, pričom skutkové poznatky získaval aj z výsledkov znaleckého dokazovania. Odvolací súd preto uzavrel, že pokiaľ súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené, vychádzal z premisy, že predmetné matkou predkladané dôkazy nepovažoval za potrebné vykonať a vykonané dokazovanie mu postačovalo pre rozhodnutie vo veci. Naviac zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 26.04.2023 vyplýva správny postup súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 182 CSP, podľa ktorého ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Z obsahu citovanej zápisnice z pojednávania vyplýva, že účastníci nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, nežiadali oboznámiť doklady, ktoré boli v priebehu doterajšieho dokazovania dokladané do spisu, zhrnuli svoje návrhy a súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Za daných okolností odvolací súd neprihliadal na námietky matky ohľadom nesprávneho postupu súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal ňou predložené dôkazy v podobe obrazových a zvukových záznamov. Odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že výsledky vykonaného dokazovania postačovali pre rozhodnutie vo veci v časti úpravy styku otca s maloletou, keď v konaní starostlivosti o maloleté dieťa súd postupuje podľa § 35 CMP. Pokiaľ matka namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a jeho nedostatočné odôvodnenie, odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a napadnutým rozhodnutím dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa podmienky ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, z jeho obsahu vyplýva akými úvahami sa súd pri rozhodovaní riadil, z ktorých podstatných dôkazov vychádzal, keď tieto vyhodnotil komplexne ako vyplýva z bodu 52. odôvodnenia napadnutého rozsudku prihliadajúc na výsluchy účastníkov konania, závery znaleckého dokazovania PhDr. Evy Smikovej, PhD., správy, konzultácie a výsledky šetrení vykonané na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Nové Zámky,
ktorých obsah uviedol v bodoch 30. až 35. rozsudku, a tieto vyhodnotil s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Napadnutý rozsudok je dostatočne odôvodnený a hoci súd prvej inštancie hodnotí dôkazy stručne, daná okolnosť, vzhľadom na vecnú správnosť napadnutých výrokov rozsudku, nezakladá dôvod pre postup podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Treba dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášaným v priebehu konania účastníkmi. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že námietky matky o porušení jej práva na spravodlivý proces nie sú dôvodné.
17. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
18. Podľa § 25 ods.1, 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
19. Esenciálnym a primárnym kritériom pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musí byť vždy najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže ako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená v stabilnom prostredí a rodičom nemôže byť podľa čl. 8 dohovoru umožnené uplatňovať opatrenia, ktoré by mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa (rozhodnutie vo veci Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku zo 6. júla 2010, sťažnosť č. 41615/07, bod 136). Článok 8 dohovoru tak vyžaduje zo strany orgánov verejnej moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na jeho povahe a význame môže nad záujmami rodičov prevážiť (rozhodnutie vo veci Sahin proti Nemecku z 8. 7. 2003, sťažnosť č. 30943/96, bod 66).
20. Odvolací súd zdôrazňuje, že záujem dieťaťa (v kontexte s článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) musí byť teda popredným hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podobná požiadavka vyplýva aj z článku 32 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd zaručujúcej osobitnú ochranu detí a mladistvých (porov. napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3135/19). Je preto nevyhnutné, aby pri akomkoľvek súdnom rozhodovaní týkajúcom sa detí bol ich najlepší záujem skúmaný a posudzovaný ako určujúce kritérium pre konečné rozhodnutie - nech sa jedná o akékoľvek konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je ako koncept flexibilný a vždy by mal byť posudzovaný a definovaný individuálne s ohľadom na konkrétnu situáciu, v ktorej sa dotknuté dieťa nachádza, pričom pozornosť je potrebné venovať jeho osobným pomerom, situácii a potrebám (porov. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3226/16).
21. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd primárne prihliada na záujem dieťaťa a jeho ochranu. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď dospel k záveru o potrebe upraviť styk otca s maloletou, odvolací súd sa stotožňuje s jeho závermi a určeným rozsahom styku. Z vykonaného dokazovania je nesporne preukázané, že rodičia ukončili spolužitie a hoci pôvodne uzatvorili rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletej, vrátane dohody o styku otca s maloletou aj s prespaním, uvedená dohoda po jej podpise (dňa 27.02.2020) nebola matkou akceptovaná a v tejto otázke vznikol medzi rodičmi zásadný konflikt. Je nesporné, že konsenzus rodičia nedosiahli ani ohľadom styku otca
s maloletou počas prázdnin, keď obaja opakovane v priebehu konania podávali návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia nielen o styku, ale aj v otázke starostlivosti. Pokiaľ matka poukazovala na jej snahy o budovanie vzťahu maloletej s otcom a následné zmeny správania maloletej po uzavretí dohody rodičov, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na správny postup súdu prvej inštancie, ktorý prihliadol na spoluprácu ÚPSVaR s rodinou, keď kolízny opatrovník poskytoval rodičom konzultácie a vykonal u nich aj šetrenia pomerov. Treba vziať do úvahy správy kolízneho opatrovníka, z ktorých je nesporné, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre maloletú, majú riadne zabezpečenú domácnosť, v ktorej bývajú aj ďalšie deti, na strane matky ide o plnoletého syna K. a na strane otca o jeho manželku a tri deti (z toho dve dospelé). Tiež je potrebné zohľadniť správy referátu poradensko-psychologických služieb obsahujúce informácie o poskytnutých konzultáciách, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že maloletá je zaťahovaná do konfliktov rodičov, prejavovala sa u nej tenzia a napätie, pri otázkach ohľadom rodiny bola v nepohode, prejavil sa u nej výrazný intrapsychický konflikt spôsobený pretrvávajúcim rozporom medzi rodičmi a skutočnosť, že je vystavená konfliktu lojality. Referát upozorňoval na to, že pri dlhodobom pôsobení rozporu vo vnútornom prežívaní dieťaťa môže výrazne ovplyvniť jeho priaznivý vývoj, takéto vťahovanie do konfliktov môže nenávratne zanechať trvalé následky na psychike dieťaťa a jeho fungovaní do budúcnosti. Súdu bolo odporúčané podrobiť rodinu komplexnému psychodiagnostickému vyšetreniu za účelom zistenia vplyvov a príčin nepohody maloletej a možných vplyvoch rodičov na jej aktuálne prežívanie a zistiť, či aktuálny stav výchovného prostredia je v najlepšom záujme maloletej (správa zo dňa 22.08.2022, bod 31. napadnutého rozsudku). Nemožno ponechať bez povšimnutia, že rodičia sa podrobili mediácii v Mediačnej kancelárii Mgr. Veroniky Regendovej, ktorá v správe zo dňa 18.08.2022 uviedla, že komunikácia medzi rodičmi je nevyhovujúca, nulová, nekonštruktívna, vládne medzi nimi napätie a nedôvera. Zo správy vyplýva, že mediácia bola ukončená na základe žiadosti matky, ktorá v priebehu mediácie bola ťažšie spolupracujúcim rodičom, zasahovala do rozhovorov, prerušovala rozprávanie otca, ktorý dokázal komunikovať konštruktívne, nebol agresívny, jeho správanie bolo v norme, prijateľné a spolupráca s ním bola ľahšia (bod 32. napadnutého rozsudku). Argumenty matky týkajúce sa jej snahy o riešenie situácie na strane dieťaťa v kontexte vyššie uvedeného nezodpovedajú realite, keď v záujme maloletej a povinnosťou rodičov, teda aj matky, bolo kooperovať s mediátorom.
22. Správny bol postup súdu prvej inštancie, ktorý s ohľadom na priebeh konania, vyjadrenia účastníkov a vyššie uvedené odporúčania vo veci nariadil znalecké dokazovanie a v konaní ustanovil znalkyňu PhDr. Evu Smikovú, PhD. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a poradenská psychológia. Pokiaľ matka namietala, že súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil najmä závery znaleckého dokazovania, odvolací súd na jej námietky neprihliadal, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy súd zohľadnil pri svojom rozhodnutí. Treba uviesť, že znalecké dokazovanie je jedným z dôkazov, ktoré je v konaní vykonávané a toto sa vyhodnocuje v kontexte všetkých dôkazov. Keďže konanie prebiehalo od roku 2020 a znalecký posudok bol vypracovaný dňa 26.01.2023 pod č. 01/2023, keď následne bola znalkyňa vypočutá aj pred súdom prvej inštancie, tieto závery s prihliadnutím na ich aktuálnosť v čase rozhodovania súdu prvej inštancie považoval aj odvolací súd za významné. Je potrebné vziať do úvahy, že znalecký posudok smeroval nielen k otázke styku, ale aj k otázke starostlivosti o maloletú. Znalkyňa súčasne hodnotila osobnosti rodičov, pričom podľa jej záverov v osobnostnej štruktúre otca je vnútorná psychická vyrovnanosť, sebaovládanie, predvídateľnosť správanie, otec sa dokáže regulovať v oblasti citov, primerane reaguje, racionálne pristupuje k životným situáciám, je zodpovedný vo vnútornom prežívaní, je citlivý, vnímavý k podnetom s potrebou ukľudnenia a zotavenia sa, silnie u neho potreba dištancovania sa od nadmerne zaťažujúcich vonkajších situácií, vo vzťahu k maloletej dokáže zabezpečiť potrebnú starostlivosť tak na úrovni inštrumentálnych potrieb, ako aj v oblasti emočnej podpory. V osobnostnej štruktúre matky sa nachádza nižšia kognitívna kapacita na postihnutie, flexibilné spracovanie podnetov z prostredia, emocionálnu stabilitu, správanie matky je cieľavedomo regulované, ide si za svojím cieľom bez ohľadu na okolnosti a prekážky a využíva opakovane schémy správania, ktoré nedokáže prispôsobiť meniacim sa podmienkam. Matka je vnútorne psychicky vyrovnaná, dokáže sama seba ovládať, správa sa opatrne, obozretne, dominuje u nej takzvaný hyperprotektívny, nadmerne ochraňujúci osobnostný typ, prejavujúci sa tým, že sa snaží byť k ostatným emocionálne blízka, pomáhajúca a podporujúca. Takéto správanie je vo vzťahu k dcére rigidné, nutkavo opakované, bez ohľadu na sociálnu situáciu a vedie k nežiaducej forme hyperprotektívneho správania. Jej pokus pomôcť dcére je nie vždy adekvátnym, keď sa snaží potláčať svoje vlastné pocity úzkosti, frustrácie a pasivity, matka vo vnútornom prežívaní silno, aj keď povrchne, reaguje na podnety z prostredia, táto aktivita je menej kontrolovaná. Matka je hyperkritická, nedôverčivá, malicherná, odmietala a podlieha zveličovaniu nepriaznivosti daného javu (stretávanie sa otca s dcérou),
je málo prístupná tvorivým kompromisom (návrhom otca, kurately a psychológov). V centre súčasného prežívania matky je obracanie sa na autority reprezentujúce pravdu, ide o osoby, ktorým sa maloletá zdôverí a povie, čo si praje, avšak autority musia naplniť matkinu predstavu „pravdy“ rozhodnúť podľa nej. Iné riešenia považuje za prekrúcanie pravdy a znižovanie dôvery v takúto autoritu. Vzťah matky k dcére hodnotila znalkyňa ako pozitívny, vo zvýšenej miere ochraňujúci, pričom aktuálne realizuje starostlivosť o maloletú za pomoci priateľa B., s ktorým má maloletá dobrý vzťah. Znalkyňa v záveroch uviedla, že obaja rodičia majú výchovné predpoklady pre zverenie maloletej do osobnej starostlivosti, obaja priamo aj nepriamo ovplyvňujú maloletú vo vzťahu k spôsobu zverenia, pričom maloletá sa silno identifikuje s prianiami a očakávaniami matky a v jej prítomnosti sa správa podľa toho, čo matka oceňuje a prijíma, dokonca sa podľa toho aj cíti (takzvaný falošné self). Matka je pre maloletú dlhodobo vzťahovou osobou vytvárajúcou bezpečný priestor, vzhľadom na jej vývinové obdobie mladšieho školského veku. Styk otca s maloletou znalkyňa považovala za veľmi dôležitý, pretože otec predstavuje pre maloletú model mužskej autority. Upozornila, že maloletá vzhľadom na konfliktné nastavenie rodičov zvláda prechody od jedného k druhému rodičovi, naučila sa pred ktorým rodičom nemôže hovoriť, že u druhého jej je dobre alebo že sa tešila domov. Znalkyňa nezistila prekážky na strane otca, ktoré by mu neumožňovali byť aktívnym vo výchove maloletej, ktorá pre jej zdravý psychický vývin potrebuje tráviť čas s otcom aj počas bežných školských dní, prázdnin aj sviatkov. V zmysle odporúčaní znalkyne je potrebné umožniť maloletej styk s otcom vo väčšom časovom rozsahu v maximálnej miere, rešpektujúc doteraz zaužívaný systém (napríklad od štvrtka poobedia do nedele poobedia v párny týždeň, v nepárny týždeň jedno celé popoludnie v týždni). Prázdniny odporúčala upraviť tak, aby maloletá trávila v rovnakom pomere dni u matky a u otca, resp. striedanie každý druhý rok jarné a jesenné prázdniny, a Vianočné a Veľkonočné sviatky striedať každý druhý rok u rodičov tak, aby mala zážitok z trávenia týchto sviatkov u každého z nich. Na svojich záveroch znalkyňa zotrvala aj vo svojej výpovedi na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 26.04.2023, v rámci ktorej uviedla, že maloletá vníma u matky oporu, stabilitu v rutinnej každodennej starostlivosti, pričom sa s matkou veľmi silne identifikuje, rovnako dobrý vzťah má s otcom, teší sa kontaktu s ním založenom na bezstarostnosti v jeho domácností, má s ním blízky bezprostredný vzťah, užíva si jeho prítomnosť a pozornosť, je pri ňom spontánna, čo bolo vidieť v kooperácii maloletej a otca počas vyšetrenia. Podľa znalkyne vzťah maloletej k otcovi je sýtený pozitívnymi citovými väzbami a jej vnútorné prežívanie naznačuje túžbu, aby boli všetci spolu. Znalkyňa zároveň zdôraznila, že rodičia sa musia naučiť zvládať spoločnú starostlivosť o dieťa, odovzdávať si informácie, pretože pre maloletú je neúnosné, aby bola v takomto konflikte, nastavení rodičov, čo môže viesť do budúcna k negatívnym následkom.
23. Výsledky znaleckého dokazovania a závery znalkyne PhDr. Evy Smikovej, PhD. aj odvolací súd považoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci v kontexte vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, keď na potrebu súdnoznaleckého dokazovania poukazovali aj iné inštitúcie a tohto posúdenia sa dožadovali aj účastníci. Zo znaleckého posudku nevyplýva také hodnotenie osoby otca, ktoré by bolo prekážkou pri realizácii styku s maloletou. Práve naopak je zjavné, že otec má dostatočné rodičovské kompetencie, je citlivý, empatický, má racionálny postoj k životným situáciám, dokáže sa o maloletú postarať a poskytnúť jej lásku, podporu a podieľať sa na jej výchove. Odvolací súd nespochybňuje, že maloletá má vytvorenú primárnu väzbu na matku ako preferenčného rodiča, avšak za situácie, kedy sa identifikuje s matkou natoľko, že koná a správa sa podľa prianí matky, nemožno vylúčiť ani žiadnym spôsobom obmedziť styk otca s maloletou. Je neprijateľné, aby maloletá regulovala svoje správanie pri prechodoch od rodičov a nemohla prejavovať radosť aj z kontaktu s druhým rodičom. Dieťa musí mať priestor na to, aby v prítomnosti rodičov mohlo prirodzene reagovať, aby sa mohlo tešiť aj na kontakt s otcom a rozprávať bez zábran o zážitkoch s ním. Je v záujme maloletej, aby mala zabezpečený styk s otcom, s ktorým má vytvorený vzťah (uvedené vyplynulo z vykonaného dokazovania) a ich spoločný styk je právom nielen otca, ale aj maloletej. Napokon správne konštatoval súd prvej inštancie, že maloletá potrebuje aj otcovský vzor, pretože všetky pozitívne podnety sú prospešné pre jej zdravý psychický a fyzický vývin. V súvislosti so znaleckým dokazovaním treba uviesť, že tento obsahuje aj vyjadrenie maloletej počas vyšetrenia u znalkyne (strana 34. a 35. posudku), pričom znalkyňa sledovala aj interakciu rodičov a dieťaťa. Zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletá sa vyjadrovala k spôsobu trávenia dní, k otázke, kto ju sprevádza do školy, akých kamarátov má v škole a uviedla, že by chcela bývať s mamou, páči sa jej u nej, nekričí na ňu. Znalkyňa v znaleckom posudku popísala výsledky pozorovania interakcie maloletej s matkou a otcom. Správanie maloletej pri stretnutí s otcom hodnotila ako spontánne, uvoľnené, prirodzené s tým, že ich vzťah je veľmi blízky, bezprostredný, užíva si prítomnosť otca, jeho pozornosť, spontánne mu vyjadrovala náklonnosť, jej vzťah k nemu bol pozitívny, prejavovala mu blízkosť (pritúlila sa k nemu, dotýkala sa ho, približovala sa k nemu pri hre).
Na znalecký posudok a jeho závery je potrebné prihliadať, pretože preukazujú pozitívny vzťah maloletej k otcovi, ktorý je treba nevyhnutne v záujme maloletej podporiť.
24. Odvolací súd neprihliadal na námietky matky vo vzťahu ku znaleckému posudku PhDr. Evy Smikovej, PhD. a rozporným vyjadreniam maloletej, ktoré sú vyhodnotené v rámci znaleckého posudku a následne prezentované pred kolíznou opatrovníčkou a znalkyňou. V tejto súvislosti udáva, že zmyslom znaleckého dokazovania je ozrejmenie skutkových okolností, na posúdenie ktorých treba odborné znalosti a skúsenosti, potrebné k právnemu posúdeniu veci. Znalecký posudok sa hodnotí ako každý iný dôkaz podľa ustanovenia § 191 CSP, a to voľne v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom spočíva predovšetkým v posúdení, či sú závery posudku náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo treba vyporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, a či jeho odôvodnenie zodpovedá pravidlám logického myslenia (§ 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch). Súd musí mať pritom možnosť vedieť, z ktorých zistení posudku znalec vychádzal, akou cestou k takýmto zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel k svojmu rozhodnutiu. V prejednávanom prípade označený znalecký posudok, podľa názoru odvolacieho súdu, spĺňa uvedené kritériá, pričom znalkyňa aj v rámci pojednávania pred súdom prvej inštancie vysvetlila metodické postupy, na základe ktorých posudok vykonala. S jej závermi vyplývajúcimi zo znalkyňou v danom čase použitými klinickými a testovými metódami, nemá dôvod odvolací súd polemizovať. Závery znalkyne sú jednoznačné, vychádzajúce z odborných vyšetrení rodičov i maloletej a odborného posúdenia. Pokiaľ matka namieta rozpor vo vyjadreniach maloletej, ktorá prezentovala jej odmietavý k odchodu s otcom, odvolací súd poukazuje na bod 26. tohto rozsudku.
25. Na námietky matky ohľadom nesprávneho postupu súdu prvej inštancie, ktorý nezisťoval názor maloletej a s tým súvisiacu vadu konania, odvolací súd neprihliadal. V tejto súvislosti poukazuje na závery znaleckého posudku vypracovaného PhDr. Evou Smikovou, PhD., z ktorých je zjavné, že maloletá sa silne identifikuje s prianiami a očakávaniami matky, pričom znalkyňa hodnotila interakciu maloletej s rodičmi a v rámci vyšetrenia zisťovala jej vzťah ku každému z rodičov a pozorovala prejavy náklonnosti maloletej k nim. Za danej situácie, kedy je nesporné, že maloletá sa stotožňuje s prežívaním matky, je vysoko pravdepodobné, že vyjadrenie maloletej v časovom slede po vyhotovení znaleckého posudku a následnom odmietaní maloletej (podľa udania matky po tom ako bola oboznámená so závermi znaleckého posudku a poučená kolíznou opatrovníčkou o tom, že na styk s otcom nemusí ísť, ak nechce a postačuje, ak to otcovi povie) by bolo touto skutočnosťou ovplyvnené. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že názor dieťaťa je len jedným z dôkazov, na ktorý súd prihliada, avšak tento vyhodnocuje v kontexte v konaní ďalších vykonaných dôkazov. Samotný názor dieťaťa za situácie, že sa identifikuje s očakávaniami matky nemôže byť zohľadnený ako jediný dôkaz pre rozhodnutie súdu, keď súd musí zisťovať skutočný stav veci. Ak matka poukazuje na to, že maloletá nebola súdom prvej inštancie vypočutá, odvolací súd uzavrel, že postup súdu prvej inštancie bol správny s ohľadom na zisťovaný názor maloletej v rámci znaleckého dokazovania, a jeho aktuálnosť pre rozhodnutie súdu prvej inštancie (bližšie uvedené v bode 24. tohto rozsudku). Vzhľadom na výsledky zistení znalkyne, aj odvolací súd zastáva názor, že následný výsluch maloletej nebol potrebný. Za nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj námietky matky, že súd sa neoboznámil s názorom maloletej prezentovaným v obrazových a zvukových nahrávkach, ktoré predložila a nevysporiadal sa s odmietaním otca maloletou („nechce odísť s otcom“), na ktoré matka poukazovala na pojednávaní dňa 26.04.2023 a o ktorom mal súd vedomosť aj z konania o výkon rozhodnutia. V prvom rade odvolací súd udáva, že ak matka namietala nedostatočnú starostlivosť otca o maloletú (napr. nedostatok podávanej stravy), na ktorú poukazuje aj v rámci obrazovej nahrávky, odvolací súd tento argument nepovažoval za dôvodný, pretože schopnosť otca postarať sa o maloletú matka nespochybňovala v čase, kedy rodičia pôvodne uzavreli rodičovskú dohodu. Napokon aj zo znaleckého posudku a správ kolízneho opatrovníka vyplýva, že otec má vytvorené vhodné podmienky a o maloletú sa dokáže postarať. V prípade, ak by otec nebol schopný zabezpečiť starostlivosť o maloletú, je zjavné, že matka by s dohodou nesúhlasila. Pokiaľ matka vyhotovovala nahrávky maloletej, ich obsah je spochybňujúci, pretože nie je zrejmé za akých okolností boli nahrávky vyhotovené a čo ich vyhotoveniu predchádzalo (napr. aká komunikácia s maloletou). Odvolací súd považuje správanie matky súvisiace s vyhotovovaním nahrávok a zabezpečením nahrávania rozhovoru maloletej s kolíznym opatrovníkom alebo znalkyňou za vysoko nekorektné. Nie je prijateľné, aby maloleté dieťa bolo zainteresované do sporu rodičov takýmto spôsobom, pričom za daných okolností nielen vyjadrenie dieťaťa, ale aj jeho prežívanie, je ovplyvnené konaním matky. Spoľahlivosť takéhoto dôkazu nie je v takom prípade možné objektívne
posúdiť a použiť pri hodnotení dôkazov. Odvolací súd nezohľadnil ani argumenty matky týkajúce sa odbornej pomoci poskytovanej maloletej P. L. M., keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov podstatných pre rozhodnutie a dôkazov objektívnych. Pokiaľ matka poukazuje na vzťah jej druhého dieťaťa s otcom, daná skutočnosť nemá vplyv na zmenu napadnutého rozsudku, pretože vzťah rodičov a detí v každej veci je potrebné vyhodnocovať individuálne. Ani matkou spochybnené hodnotenie výpovede jej syna K. C. a matkou prezentované odmietanie maloletej, na ktoré poukazovala pred súdom prvej inštancie a zdôrazňovala ho po tom ako kolízna opatrovníčka mala maloletú usmernila, nezakladá dôvod pre vyhovenie odvolaciemu návrhu matky. V tomto kontexte odvolací súd prihliadol na súdom prvej inštancie vyhodnotené dôkazy, a to správy kolízneho opatrovníka, referátu poradensko- psychologických služieb, mediátora a závery znaleckého posudku, z ktorých jednoznačne vyplýva potreba úpravy styku maloletej s otcom, potreba upevňovania a rozvíjania ich vzájomného vzťahu. Odvolací súd uzavrel, že postup súdu prvej inštancie bol správny a neboli zistené žiadne vady konania, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku (zúžením určeného styku).
26. Je potrebné uviesť, že matkou navrhovaný rozsah styku otca s maloletou na každú párnu sobotu v čase od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v každom roku od 25.12. od 09.00 hod. do 17.00 hod. a počas Veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do 17.00 hod. je výrazne obmedzujúci. Je nesporné, že maloletá má k otcovi vytvorený vzťah (ako vyplýva zo záverov znalkyne a pozorovania interakcie maloletej s otcom znalkyňou) a má právo na zachovanie jej rodinných zväzkov a udržiavanie pravidelných osobných kontaktov s oboma rodičmi (čl. 7, 8, 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a ustanovenia Zákona o rodine, je právom dieťaťa a rodiča ich kontakt, stretávanie, zachovanie väzieb, či už s rodičom alebo príbuznými zo strany rodiča. Ak je rozhodnutím súdu zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom musí byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený, s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je totiž spravidla v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky musia byť odôvodnené ochranou iného, dostatočne silného legitímneho záujmu. Z rozhodovacej činnosti ESĽP a aj vnútroštátnych súdov vyplýva, že obmedzenie alebo úplné vylúčenie styku rodiča s jeho maloletým dieťaťom, je tvrdým zásahom do rodinného života, ku ktorému musia byť dané relevantné dôvody, pričom v nadväznosti na to sú zmluvné štáty povinné takýto kontakt medzi rodičmi a dieťaťom umožniť, podporovať a realizovať (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci N.P. vs Moldavsko zo dňa 06.10.2015, sťažnosť č. 58455/13). V danej veci v konaní neboli preukázané žiadne prekážky na strane otca, ktoré by boli dôvodom pre určenie styku v matkou navrhovanom rozsahu. V záujme maloletej je realizovať pravidelné stretnutia s otcom, vytvárať si s ním program a aktivity, ktoré jej prinesú radosť, na ktoré sa bude tešiť a čas strávený s otcom prispeje k jej zdravému psychickému a fyzickému vývinu. Problém v komunikácii rodičov nemôže byť dôvodom pre obmedzenie styku otca s maloletou, keď je povinnosťou oboch rodičov vyvinúť maximálne úsilie, aby maloletá bola na styk pripravená a tento sa realizoval v jej prospech. To znamená, že matka maloletú na styk s otcom riadne pripraví, nielen tým, že dieťa privedie pred bránu domu, ale aj jej psychickou prípravou. Otec pripraví a zabezpečí pre maloletú program primeraný jej veku tak, aby sa na stretnutia tešila. Obaja rodičia si musia byť vedomí svojej zodpovednosti a skutočnosti, že len v ich možnostiach je pripraviť svojej dcére šťastné detstvo. Rodičia musia v rámci odovzdania a preberania maloletej svoje správanie korigovať, komunikovať korektne a ak tohto nie sú schopní, majú možnosť využiť pomoc kolízneho opatrovníka, prípadne psychológa. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď upravil styk otca s maloletou na každý párny týždeň od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod., ktorý rozsah zodpovedá veku a potrebám maloletej, jej vybudovanému vzťahu s otcom a potrebe tento vzťah rozvíjať. Rovnako správne určil miestom preberania maloletej školské zariadenie, ktoré navštevuje, zabezpečiac tak, aby maloletá nebola účastná konfliktov rodičov. Nakoľko k odovzdaniu maloletej po styku bude dochádzať v nedeľu, je prirodzené, že miestom odovzdania určil bydlisko matky. K výroku V., ktorým súd určil, že v prípade, ak maloletá sa nebude nachádzať v školskom zariadení, to znamená v teň deň sa nezúčastní vyučovania, správne určil miestom jej prevzatia bydlisko matky.
27. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku IV., ktorým otca oprávnil stretávať sa s maloletou počas školských prázdnin a sviatkov v širokom rozsahu, ktorý zohľadňuje iný režim dieťaťa počas prázdnin a možnosti trávenia spoločného času s otcom na dovolenke, výletoch a podobne. Daný rozsah styku rešpektuje aj právo rodiča na výchovu svojho dieťaťa a poskytne mu priestor na realizáciu svojich rodičovských práv a povinností k maloletej. Takýmto
rozsahom styku (aj počas prázdnin a sviatkov) je sledovaný záujem dieťaťa a jeho zdravý psychický a fyzický vývin. Návrh matky na úpravy styku počas prázdnin len v každom roku počas Vianočných sviatkov od 25.12. od 09.00 hod. do 17.00 hod. a počas Veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do 17.00 hod. považoval odvolací súd za absolútne nepostačujúci, nezohľadňujúci záujem a potreby maloletej a neprospešný pre jej zdravý vývin.
28. Odvolací súd nepripustil návrhy matky a otca na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní dospejúc k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, ktorého závery postačovali pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o vykonanie dokazovania prehratím obrazových a zvukových nahrávok obsahujúcich, podľa udania matky, odmietanie otca maloletou (resp. odchod s otcom), uvedená skutočnosť bola predmetom posúdenia a dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, keď matka na tento stav upozorňovala a otec ho potvrdil. Tieto okolnosti potvrdzuje aj prebiehajúce konanie o výkon rozhodnutia o styku otca s maloletou iniciované otcom. Je teda nesporné, že ak matka poukazuje na to, že záznamy obsahujú odmietavý prejav maloletej vo vzťahu k otcovi, nejde o žiaden nový dôkaz v odvolacom konaní. Odvolací súd uzavrel, že za daného stavu a s ohľadom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie (najmä výsluchy rodičov, kolízneho opatrovníka a výsledky znaleckého dokazovania), by bolo ďalšie dokazovanie nehospodárne a zbytočne by predĺžilo konanie. Za nadbytočné považoval odvolací súd aj v rámci odvolacieho konania doplniť dokazovanie zisťovaním názoru maloletého dieťaťa, keďže výsledky vykonaného dokazovania postačovali pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti vzal do úvahy závery znalkyne vo vzťahu k osobe matky a vzťahu maloletej k matke, keď je zrejmé, že maloletá reaguje v súlade s očakávaniami matky, ktorá okolnosť by musela byť zohľadnená pri hodnotení názoru dieťaťa. Zároveň zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu nemožno založiť len na jednom dôkaze a to zistenom názore maloletého dieťaťa, keď súd vyhodnocuje všetky dôkazy komplexne. Odvolací súd nepovažoval za dôvodný ani návrh otca na oboznámenie sa s výsluchom C. L. N., psychológa vykonaným na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Šuranoch dňa 27.07.2023 z dôvodov uvedených vyššie.
29. Odvolací súd na emailové podania otca z mesiaca október a november 2023 neprihliadal a ostatným účastníkom konania ich nedoručoval v súlade s ustanovením § 374 ods. 3 CSP. Z dôvodu efektívnosti, účelnosti a rýchlosti odvolacieho konania aplikoval pravidlo, podľa ktorého sa tzv. ďalšie podania strán doručujú len vtedy, ak je to nevyhnutné na zachovanie práva účastníkov konania na spravodlivý proces. Na predložené podania otca odvolací súd neprihliadal, pretože tieto nepreukazujú nové skutočnosti, ale len osvedčujú, že v rodine naďalej pretrváva stav, kedy sa styk otca s maloletou nerealizuje.
30. Záverom odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
31. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je správne.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 2 ods.1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).