Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/56/2024

Identifikačné číslo spisu: 6119290921 Dátum vydania rozhodnutia: 24.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Terézia Mecelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:6119290921.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava - mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpenej splnomocnenkyňou Remedium Legal, s.r.o., Bratislava - mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému N.. N. Q., narodenému XX. B. XXXX, H. - C., Š.R. XXXX/X, zastúpenému splnomocnenkyňou LEGALINK s.r.o., Bratislava - mestská časť Ružinov, Mlynské nivy 53, IČO: 50 990 365, za účasti osobitného subjektu na strane žalovaného - združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 79/7, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 362 962, zastúpeného splnomocnenkyňou LEGALINK s.r.o., Bratislava - mestská časť Ružinov, Mlynské nivy 53, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 5 000 eur s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. novembra 2023 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej inštancie.

Odôvodnenie

1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 7. júna 2023 č. k. -407 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 5 000 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 22. mája 2018 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a nepriznal nárok na náhradu trov konania občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. Rozsudok právne zdôvodnil ustanoveniami , , , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ustanoveniami , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a ustanoveniami , a , až d), , a , a a a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“). Vecne dôvodil, že medzi právnou predchodkyňou žalobkyne Slovenskou sporiteľňou, a.s. (ďalej aj len „banka“) a žalovaným bola 12. októbra 2011 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 10 000 eur splatný v 108 mesačných splátkach (od 5. decembra 2011 do 5. novembra 2020), s výškou mesačnej splátky 150,67 eur (celkovo mal žalovaný uhradiť za úver sumu 16 271,19 eur). Žalovaný vykonal úhrady v celkovej sume 7 443,61 eur, poslednú úhradu uskutočnil 25. januára 2016. Banka postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobkyňu, pričom hmotnoprávne podmienky pre postúpenie pohľadávky bankou mimo bankový sektor boli naplnené. K námietke žalovaného týkajúcej sa absencie dohody v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie uviedol, že zmluvné strany si v zmluvy dojednali pre prípad akéhokoľvek porušenia zmluvy (napr. v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas), okrem iného aj oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky ako i postúpiť pohľadávku. Poukázal pritom na dosiahnuté vzdelanie žalovaného (titul JUDr.), na základe čoho možno predpokladať, že je osobou znalou práva a i keď v danom zmluvnom vzťahu je spotrebiteľom, nemožno ho postaviť na roveň spotrebiteľa, napr. so základným vzdelaním (zmluve žalovaný rozumel). Žalovanému muselo byť s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote zrejmé, že prípadom porušenia zmluvy je nesplácanie úveru riadne a včas s následným oprávnením banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Námietka o neuzavretí dohody o predčasnej splatnosti úveru bola preto nedôvodná. Pokiaľ išlo o skúmanie bonity žalovaného pred uzavretím zmluvy, právna predchodkyňa žalobkyne túto povinnosť v zmysle ustanovenia splnila, schopnosť splácať spotrebiteľský úver banka posúdila s odbornou starostlivosťou, vychádzala pritom zo svojej databázy ako aj z amortizačnej tabuľky, z obsahu ktorej vyplýva, že zohľadnila dobu, na ktorú sa poskytoval úver, výšku úveru, príjem žalovaného a neexistenciu iných záväzkov žalovaného. Skutočnosť, že banka bonitu žalovaného posudzovala s odbornou starostlivosťou a vyhodnotila ju správne, potvrdzuje aj splácanie úveru žalovaným od 5. decembra 2011 do 21. januára 2016, t. j. viac ako 4 roky. Žalovaným vznesená námietka premlčania nebola taktiež dôvodná. Žalobkyňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru podaním z 23. novembra 2016 ku dňu 22. novembra 2016, svoje právo uplatnila v súlade s ustanovením pre nezaplatenie splátky splatnej 5. septembra 2016 a v súlade s ustanovením po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Nakoľko právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej 5. februára 2016, ako to namietal žalovaný. Oprávnenie žalobkyne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ustanovením 5. marca 2016, t. j. splatnosťou ďalšej splátky úveru, a ak by žalobkyňa pre nesplnenie tejto splátky vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, potom by porušila . Podľa plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Poukázal pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) sp. zn. , , a . Z ustanovenia vyplýva, že veriteľ môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej (nie vždy prvej splátky, s ktorou sa dostane dlžník do omeškania) zo splátok za podmienok, že uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil spotrebiteľa (dlžníka) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Znamená to, že pokiaľ neuplynú oba časové úseky - tri mesiace od omeškania danej splátky (3 mesiace od 5. septembra 2016) a 15 a viac dní od upozornenia - veriteľ nemôže požadovať splnenie celého dlhu. Nakoľko žaloba bola podaná 9. mája 2019, námietku uplatnená žalovaným nebola dôvodná. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením , , a a a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a vecne úspechom žalobkyne v spore v plnom rozsahu. Osobitnému subjektu vystupujúcemu na procesne neúspešnej strane sporu ani žiadne hotové výdavky v konaní nevznikli.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie

súdy“) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 28. novembra 2023 sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie podľa a potvrdil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že postup banky pri zisťovaní majetkových pomerov žalovaného nenesie žiadne znaky porušenia jej povinnosti, a to najmä s ohľadom na celkovú výšku úveru, dobu jeho splatnosti, výšku mesačnej splátky, dosiahnuté vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaného a fakt, že žalovaný viac ako 4 roky úver riadne splácal, čo nasvedčuje správnosti odhadu jeho schopnosti splácať úver. Právna predchodkyňa žalobkyne (vychádzajúc z údajov o príjmoch žalovaného, nákladov na domácnosť vo výške životného minima, nezistiac žiadne iné záväzky či úverové zaťaženie) teda dostatočne preskúmala a správne vyhodnotila bonitu žalovaného a jeho schopnosť splniť svoje záväzky. Námietku premlčania spočívajúcu v tvrdení žalovaného, že pokiaľ sa prvýkrát dostal do omeškania so zaplatením splátky splatnej 5. februára 2016, začala trojročná premlčacia doba plynúť od 6. februára 2016, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Právna predchodkyňa žalobkyne bola oprávnená, a nie povinná zosplatniť úver; porušenie povinnosti žalovaného neznamená povinnosť banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, banka toto svoje právo môže, ale nemusí využiť. Veriteľ môže požiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní, teda, ako na to správne poukázal i súd prvej inštancie, nie vždy prvej omeškanej splátky. Aplikácia v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety . Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania právne odôvodnil ustanovením v spojení s a vecne plným úspechom žalobkyne v odvolacom konaní.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj len „dovolateľ“) dovolanie. Dovolanie odôvodnil ustanovením , t. j. nesprávnym procesným postupom súdu znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a ustanovením až c) , t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, a ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Namietal, že súd procesne pochybil, keď nepodrobil výzvy prieskumu, či spĺňajú náležitosti kvalifikovaných výziev; odkázal pritom na uznesenie Krajského súdu v Žiline z 26. septembra 2023 sp. zn. . Odvolací súd sa s touto námietkou žalovaného nijako nevysporiadal, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces. Odvolací súd nesprávne právne posúdil ustanovenia a Právna predchodkyňa žalobkyne nepostupovala s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Nemohla preto vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, pričom nezosplatnený úver nemožno postúpiť na tretiu osobu; žalobkyňa teda nedisponuje aktívnou legitimáciou. Pri skúmaní bonity právna predchodkyňa žalobkyne vychádzala z priemerného mesačného príjmu žalovaného (vo výške 430 eur), nákladov na domácnosť (vo výške 189,83 eur) a zo skutočnosti, že žalovaný nemá žiadne iné záväzky. Mala však skúmať aj iné okolnosti na strane žalovaného, ako napr. výdavky na zabezpečovanie ubytovania (nájom, resp. úver), výživné, ostatné spotrebné úvery, výdavky za mobil, atď. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31. marca 2022 sp. zn. . Žalovaný namietal, že odvolací súd nesprávne právne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby, a teda aj jej uplynutie. Žalovaný sa prvýkrát dostal do omeškania so zaplatením splátky ktorej splatnosť bola 5. februára 2016, preto premlčacia doba začala plynúť 6. februára 2016 a uplynula 6. februára 2019. Žalovaný nespochybňuje zánik práva veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Toto sa však netýka začiatku plynutia premlčacej doby, nakoľko táto plynie už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh ( druhá veta ). Ustanovenie nekoliduje s jeho ustanovením druhej vety, resp. tieto dve ustanovenia sa nenegujú. Žalovaný spochybňuje právo žalobkyne na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, pretože zmluvné strany si nikdy platne nedojednali možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, zmluva takéto ustanovenie neobsahuje. Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre rozpor so zákonom podľa

, keďže nemohla byť postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala.

4. Žalobkyňa sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnila s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu a navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť, resp. ako nedôvodné zamietnuť.

5. Žalobkyňa aj žalovaný v ďalších podaniach zotrvali na svojich návrhoch.

6. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie/a podala v stanovenej lehote ( ) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie ( ), za splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom ( ), bez nariadenia pojednávania (, časť vety pred bodkočiarkou ) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.

7. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia alebo . Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ). V prípade dovolania prípustného podľa je dovolacím dôvodom vytýkaná tzv. zmätočnostná vada ( ) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ); v prípade dovolania prípustného podľa je potom dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci ( ) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

8. Žalovaný vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia a . Dovolací súd, vychádzajúci z konštrukcie dovolacieho konania v podmienkach aktuálnej právnej úpravy civilného sporového procesu a tiež z ostatného záveru veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov podľa a (v tejto súvislosti porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca 2018 sp. zn. ), preto pristúpil ku skúmaniu existencie dovolacích dôvodov (a tiež dôvodov prípustnosti dovolania), uplatnených dovolaním v tejto veci, podľa chronológie priradenej im ustanoveniami zákona, ktorého sú súčasťou.

9. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

11. Pokiaľ ide o vadu podľa z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaný namietal nedostatok odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. .

12. V posudzovanom prípade odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (ktorý posúdil žalobu ako dôvodnú s tým, že námietky žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné, poukázal na judikatúru najvyššieho súdu a súčasne konštatoval, že žalobou bola uplatnená nižšia suma, ako si mohla žalobkyňa uplatniť) ako vecne správny v zmysle . Z odôvodnení rozhodnutí nižších súdov, chápaných v ich organickej jednote ako celok (), je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. Odvolací súd a pred ním súd prvej inštancie odôvodnili svoje rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim zákonu. S potrebnou presvedčivosťou

vysvetlili tak všeobecné právne úvahy, ktoré mali na zreteli pri rozhodovaní, ako aj individuálne okolnosti preskúmavaného prípadu, ktoré boli preukázané dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie.

13. Dovolací súd považuje za potrebné ešte poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní ().

14. Pokiaľ by mal nesprávny procesný postup odvolacieho súdu spočívať v tom, že sa nevysporiadal s niektorou podstatnou odvolacou námietkou, musí dovolateľ v dovolaní uviesť, o ktorú konkrétnu odvolaciu námietku išlo a prečo ju považuje za podstatnú pre rozhodnutie vo veci. Dovolací súd nemôže vykonávať komplexný prieskum všetkých odvolacích námietok (de facto nové odvolacie konanie).

15. Čo sa týka námietky o skúmaní splnenia podmienky kvalifikovanej výzvy, tu treba dodať, že táto námietka nebola obsahom odvolania. Žalovaný v odvolaní namietal právne posúdenie pokiaľ ide o skúmanie jeho bonity a posudzovanie premlčania súdom prvej inštancie. Je preto pochopiteľné, že odvolací súd nemal v tomto smere na čo adresne reagovať.

16. Za procesnú vadu konania uvedenú v nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa (keď sa dovolateľ nestotožňuje so závermi odvolacieho súdu).

17. Prípustnosť dovolania z ust. nevyplýva.

18. V danom prípade žalovaný vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania i z ust. až c) . Pre úplnosť sa uvádza, že žalovaný s právnickým vzdelaním, zastúpený advokátom v dovolaní neformuloval žiadnu konkrétnu právnu otázku, odkaz na ust. je len všeobecné (v zmysle „najvyšší súd vyber si“) a nepoukázal ani na žiadnu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu (hoci súd prvej inštancie tak urobil).

19. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska , musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad , , , Zákona o rodine alebo iného predpisu považovaného za súčasť tzv. hmotného práva), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť pritom o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napádané dovolaním (ktoré by pri inom riešení otázky vyznelo inak). Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Pre posúdenie, či ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej, a pre posúdenie prípustnosti dovolania nie je pritom rozhodujúci subjektívny názor strany sporu/účastníka konania, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale významný je výlučne záver dovolacieho súdu rozhodujúceho o jej dovolaní. Za otázku relevantnú v zmysle nemožno považovať ani otázku, ktorá je riešená priamo textom príslušnej právnej normy.

20. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania v (tu pozri napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. , , ). Treba zdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku, relevantnú z hľadiska , pretože zákonodarca túto povinnosť (sformulovať právnu otázku a presvedčiť o jej významnosti) ukladá dovolateľovi.

21. Treba konštatovať, že žalovaný si v danom prípade túto (procesnú) povinnosť nesplnil. V dovolaní vytkol nesprávne právne posúdenie v otázke posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Z obsahu dovolania nie je možné ani vyabstrahovať právnu otázku, ktorá by nebola otázkou len akademickou pre danú vec (teda takú otázku, na ktorej rozhodnutie stálo a na ktorú by odpoveď mohla privodiť pre dovolateľa priaznivejšie rozhodnutie). Pokiaľ dovolateľ polemizoval s právnymi závermi odvolacieho súdu, spochybňoval správnosť jeho rozhodnutia, či kritizoval prístup odvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci, uvedené námietky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení . V tejto časti totiž žalovaný neformuloval relevantnú právnu otázku.

22. Čo sa týka právneho posúdenia otázky počiatku plynutia premlčacej doby ( a ), taktiež sa žalovaný neunúval uviesť nejaké rozhodnutie najvyššieho súdu a formulovať jasne konkrétnu právnu otázku. V tejto časti však z dovolania dovolací súd túto vyabstrahoval. Žalovaný v podstate tvrdil, že i v danom prípade je použiteľné ust. veta druhá .

23. Danou problematikou plynutia premlčacej doby riešil najvyšší súd (na čo už poukázal i súd prvej inštancie, preto argumentácia dovolateľa je v tomto smere i nelogická) v uznesení najvyššieho súdu z 29. novembra 2022 sp. zn. (R 29/2023), z 30. novembra 2022 sp. zn. , z 15. decembra 2022 sp. zn. v druhovo totožnej veci (a následne i v ďalších), v ktorých najvyšší súd (o. i.) uviedol:

24. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa . Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený.

26. Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

27. Podľa ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28. Podľa ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

29. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že veriteľ môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil spotrebiteľa (dlžníka) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Znamená to, že pokiaľ neuplynú oba časové úseky - tri mesiace od omeškania danej splátky a 15 a viac dní od upozornenia - veriteľ nemôže požadovať splnenie celého dlhu. Prvýkrát je možné toto právo uplatniť až po splnení týchto podmienok.

30. Pri nevylúčení uplatnenia pravidla podľa druhej vety premlčanie plynie pred samotnou actio nata, t. j. ešte pred okamihom, kedy sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde. Dovolací súd vo vyššie uvedených rozsudkoch dospel k záveru, že je neprípustné, aby ktorémukoľvek veriteľovi plynula premlčacia doba v čase, keď ešte nemôže svoje právo uplatniť žalobou na súde.

31. Všeobecne prijímaná zhoda na neprípustnosti plynutia premlčacej doby pred samotnou actio nata vylučuje, aby práve v spotrebiteľských vzťahoch platila opačná logika, ktorá legitimizuje spätný začiatok plynutia premlčacej doby podľa ; na uvedenom základe dochádza podľa dovolacieho súdu k tzv. skrytej medzere v zákone, čo v konkrétnom prípade znamená, že jazykový význam ustanovenia je širší, než si to vyžaduje jeho teleologické pozadie a vo svojich dôsledkoch vyjadruje naliehavú potrebu prijatia pravidla, v zmysle ktorého ustanovenie sa neuplatní v prípadoch, na ktoré dopadá .

32. Preto také hodnotenie nastolenej dovolacej otázky, ktoré vychádza z ústavného princípu právnej istoty, predvídateľnosti práva, ale aj z racionálnosti a vnútornej bezrozpornosti (konzistentnosti) všeobecne záväzných noriem v materiálnom právnom štáte, legitimizuje vec prejednávajúci senát na prijatie takého právneho záveru, v zmysle ktorého aplikácia osobitného ustanovenia v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety a pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky, sa pri strate výhody splátok ( ) spravuje začiatok plynutia premlčacej lehoty všeobecným ustanovením .

33. Ešte raz dovolací súd zdôrazňuje, že podľa plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.

34. Uplatnený dovolací dôvod podľa vo vzťahu k tejto právnej otázke (ktorá už riešená bola) preto dovolací súd nepovažoval za relevantný z hľadiska dôvodnosti dovolania, keďže napadnutým rozhodnutím nedošlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (nižšie súdy správne vylúčili použitie pravidla druhej vety a odkázali na judikatúru najvyššieho súdu).

35. V závere dovolania žalovaný ešte spochybnil právo žalobkyne na zosplatnenie úveru. Tu dovolací súd uvádza, že táto námietka žalovaným nebola vznesená v odvolaní (ale až v dovolaní), teda nebola predmetom posúdenia odvolacím súdom, a preto sa ňou dovolací súd už nemôže zaoberať. Navyše sa dodáva, že taktiež dovolanie v tejto časti postráda akékoľvek vymedzenie právnej otázky v kontexte rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

36. Najvyšší súd preto dovolanie žalovaného podľa ustanovenia a (ako neprípustné a pre nevymedzenie dovolacích dôvodov v zmysle ) odmietol.

37. Výsledok takto skončeného dovolacieho konania zavinil žalovaný ( per analogiam) a žalobkyni vznikol voči nemu nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení , a . O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

38. Podľa dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Najvyšší súd nezistil splnenie podmienok pre odloženie vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou predchádzajúcou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

39. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.