Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoCsp-23-2023.pdf
PDF · 106.21 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/23/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: advokátskou kanceláriou REMEDIUM LEGAL, s.r.o., IČO: 53255739, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: N.. N. Q., T.. XX.XX.XXXX, H. I. XX, H., zastúpenému: JAKUBIS & PARTNERS s. r. o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava, za účasti osobitného subjektu na strane žalovaného VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpenému: JAKUBIS & PARTNERS s. r. o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 5 000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo 07.júna 2023, č.k. 49Csp/35/2020-407, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5000,- Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5 % p.a. zo sumy 5 000,- Eur odo dňa 22.05.2018 do zaplatenia, vo zvyšnej časti zamietol žalobu, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a nepriznal nárok na náhradu trov konania občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 632 962, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava. Zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 488, § 489, § 565, § 53 ods.9, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, podľa § 497, § 499, § 502 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1, 2, 8, § 2 písm. a), b) a c), d), § 9 ods.1, 2, 6, § 7 ods. 1, 2, § 11 ods.1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Predmetom tohto konania je pohľadávka, ktorá bola na žalobcu postúpená bankou. Mal za preukázané, že právny vzťah medzi stranami sporu (resp. ich právnymi predchodcami), ktorý je založený zmluvou, je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu - postupca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zatiaľ čo žalovaný nie, pričom z obsahu a formy zmluvy vyplýva, že ide o tzv. typovú (formulárovú) zmluvu, ktorú dodávateľ používa vo viacerých prípadoch a ktorej podstatný obsah spotrebiteľ (žalovaný) neovplyvňuje. V danom spore aktívna vecná legitimácia žalobcu vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava a postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 21.05.2018 v spojení s oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.05.2018. Hmotnoprávne podmienky pre postúpenie pohľadávky bankou mimo bankový sektor boli naplnené v zmysle ust. § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže sa prevádzala pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru z dôvodu vyhlásenia
predčasnej splatnosti v súlade s ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ a zároveň v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky žalovaný ako klient bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní, čo mal súd jednoznačne preukázané z listinných dôkazov a bol bankou vyzvaný na úhradu omeškaných splátok. Banka vyzvala žalovaného výzvou zo dňa 23.01.2018 na úhradu dlžnej sumy vo výške 8 815,30 Eur, z čoho vyplýva, že ku dňu postúpenia dňa 21.05.2018 bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku voči banke. Odo dňa datovania uvedenej výzvy, kedy už žalovaný bol preukázateľne v omeškaní s úhradou splátok (s ohľadom na predchádzajúcu výzvu na plnenie zo dňa 26.10.2016, 22.11.2016), 90-dňová lehota nepretržitého omeškania žalovaného voči banke uplynula najneskôr dňa 21.04.2018. Žalovaný namietal právo banky vyhlásiť predčasnú splatnosť poskytnutého úveru z dôvodu absencie dohody v zmysle ust. § 565 OZ ako i z dôvodu porušenia povinnosti, ktorú ukladá veriteľovi § 7 ods. 19 až 42 Zákona o spotrebiteľských úveroch, hoci dané ustanovenie § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia Zmluvy malo iba ods. 1, 2. K námietke týkajúcej sa absencie dohody v zmysle ust. § 565 OZ uviedol, že si zmluvné strany v Zmluve, ktorú podpísal i žalovaný, čo nebolo medzi stranami sporné v čl. V Čl. 1 ods. 10 dojednali pre prípad akéhokoľvek prípadu porušenia, napr. v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas oprávnenie banky postupovať v súlade s úverovými podmienkami, VOP a všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä je oprávnenie požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, postúpiť pohľadávku " Súd mal za to, že daný článok obsahuje dohodu zmluvných strán o oprávnení banky v prípade nesplácania úveru riadne a včas vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Naviac v zmysle Čl. III Zmluvy žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, ktorými sa rozumejú Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, v ktorých boli bližšie upravené prípady porušenia i oprávnenia banky v prípade vzniku porušenia zo strany dlžníka. Netreba prehliadnuť skutočnosť, že u žalovaného vzhľadom na titul JUDr. sa dá predpokladať, že je osobou práva znalou a i keď v danom zmluvnou vzťahu je spotrebiteľom, nemožno ho postaviť na roveň spotrebiteľa napr. so základným vzdelaním, z čoho vyplýva, že obsahu zmluvy žalovaný rozumel. Znenie uzavretej Zmluvy malo rozsah cca 3 listín, pričom žalovaný v konaní netvrdil, že nemal dostatočný čas, aby sa s obsahom Zmluvy oboznámil. Z Čl. 1 bodu 10 Zmluvy, ktorú žalovaný podpísal muselo byť s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote žalovanému zrejmé, že prípadom porušenia zmluvy je nesplácanie úveru riadne a včas s následným oprávnením banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Argumentáciu o neuzavretí dohody o predčasnej splatnosti úveru vyhodnotil vzhľadom na uvedené ako nedôvodnú. Žalovaný poukazoval na absenciu oprávnenia banky vyžadovať od žalovaného ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru ako následku nesplnia povinnosti v zmysle ust.§ 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že žalovaný (jeho právny zástupca) argumentoval ustanoveniami § 7, ktoré v čase uzavretia Zmluvy neexistovali, vzhľadom na charakter sporu posudzoval splnenie podmienok skúmania bonity žalovaného pred uzavretím Zmluvy. V zmysle listinných dôkazov (vyhľadávaním žalovaného v databáze žalobcu čl. 275, Plánom splátok - amortizačná tabuľka čl. 276) dospel k záveru, že banka pred uzavretím zmluvy posúdila s odbornou starostlivosťou schopnosť splácať spotrebiteľský úver, v zmysle ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Banka vychádzala z doloženej amortizačnej tabuľky, z obsahu ktorej vyplýva, že zohľadnila dobu, na ktorú sa poskytuje úver, výšku úveru, zároveň vyhodnotila i príjem žalovaného ako i neexistenciu iných záväzkov žalovaného. Skutočnosť, že banka bonitu žalovaného posudzovala s odbornou starostlivosťou a vyhodnotila ju správne potvrdzuje nesporné skutkové tvrdenie, že žalovaný splácal splátky úveru od 05.12.2011 do 21.01.2016, t.j. viac ako 4 roky. Uzavrel, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu (i o zmluvu o spotrebiteľskom úvere), pričom v danej veci došlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru (§ 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) ako i k platnému postúpeniu pohľadávky (pri dodržaní ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách), z čoho vyplýva, že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom, keď preukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatnenej pohľadávky, t. j. preukázal aktívnu legitimáciu na jej priznanie v súdnom konaní. Zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako bankou a veriteľom, a žalovanými, ako klientom a dlžníkom zo dňa 12.10.2011 posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a zároveň spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ, pričom zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. ObZ. Po zhodnotení zisteného skutkového stavu a vykonaní dokazovania mal za to, že postupca a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá spĺňala náležitosti Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.. Je nesporné, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 10 000,- Eur splatný v 108 mesačných splátkach, s výškou mesačnej splátky 150,67 Eur so splatnosťou prvej mesačnej splátky 05.12.2011 a termínom konečnej splatnosti dňa 05.11.2020, celkovo mal žalovaný uhradil za
úver sumu 16 271,19 Eur. Žalovaný vykonal úhrady na úver v celkovej výške 7 443,61 Eur, poslednú úhradu uskutočnil dňa 25.01.2016, následne neuhradil žiadnu splátku. Zo sumy 7 443,61 Eur bola na istinu započítaná suma vo výške 3 216,22 Eur, na poplatky bola započítaná suma vo výške 209,80 Eur, na riadny úrok suma vo výške 4 008,84 Eur a na úrok z omeškania suma vo výške 8,75 Eur. Napriek výzve zo dňa 26.01.2016 na úhradu dlžných splátok v sume 1 329,84 Eur, žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. V súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.11.2016 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, k čomu nedošlo. Postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 o bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, žalovaný dlžnú sumu ani po postúpení napriek výzvam neuhradil ani sčasti. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by úver riadne a včas platil, resp., že uhradil na úver vyššiu sumu ako bola preukázaná z výpisu z úverového účtu. Záväzok žalovaného voči žalobcovi vo výške 9 222,93 Eur, pozostával z istiny vo výške 6 783,78 Eur, riadneho úroku vo výške 1 772,90 Eur, z úroku z omeškania vo výške 591,25 Eur a poplatkov vo výške 75,- Eur. Žalobca si v rámci svojho dispozičného oprávnenia uplatnil iba časť neuhradenej istiny vo výške 5000 Eur. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že žaloba na zaplatenie sumy 5000 Eur je dôvodná. Keďže žalovaný riadne v zmysle dohodnutých podmienok nesplácal úver a nedodržiaval podmienky, za ktorých mu bol úver poskytnutý, ho zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 5000 Eur, teda na menej ako by bol povinný banke v zmysle Zmluvy za úver uhradiť. (žalovaný uhradil 7 443,61 Eur + rozsudkom zaviazaný na zaplatenie na 5000 Eur, t.j. 12 443,61 Eur, v zmluve dojednaná celková čiastka v sume 16 271,19 Eur). Následne posudzoval dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 23.11.2016, ku dňu 22.11.2016, teda svoje právo o uplatnil v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 05.09.2016 a v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Nakoľko právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 05.02.2016, ako to namietal žalovaný. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ust. § 565 OZ dňa 05.03.2016, t. j. splatnosťou ďalšej splátky úveru a ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom by porušil ust. § 53 ods. 9 OZ, keďže žalovaný v tom čase nebol v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Podľa § 103 OZ plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. (Uznesenie NS SR z 29. novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020, Uznesenie NS SR zo dňa 29. 11. 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020, Uznesenie NS SR zo dňa 30. 11. 2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021 a Uznesenie NS SR zo dňa 15. 12. 2022 sp. zn. 4Cdo/132/2021, Uznesenie NS SR 6 Cdo 64/2021 zo dňa 28. februára 2023). Aplikácia osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety § 103 OZ a pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky, sa pri strate výhody splátok (§ 565 OZ) spravuje začiatok plynutia premlčacej lehoty všeobecným ustanovením § 101 OZ. Z citovaného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ vyplýva, že veriteľ môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok (pozn. niektorej, nie vždy prvej splátky, s ktorou sa dostane dlžník do omeškania), že uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil spotrebiteľa (dlžníka) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Znamená to, že pokiaľ neuplynú oba časové úseky - tri mesiace od omeškania danej splátky (3 mesiace odo dňa 05.09.2016) a 15 a viac dní od upozornenia - veriteľ nemôže požadovať splnenie celého dlhu. Prvýkrát je možné toto právo uplatniť až po splnení týchto podmienok. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 09.05.2019, súd nemohol posúdiť námietku uplatnenú žalovaným ako dôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa § 255 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, z dôvodu, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietal posúdenie bonity bankou s poukazom na pojem odbornej starostlivosti definovaný Najvyšším správnym súdom Českej republiky. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu pri skúmaní bonity žalovaného vychádzal z údajov uvedených zmluve o úvere, teda že žalovaný má priemerný mesačný príjem vo výške 430 Eur a že jeho náklady na
domácnosť sú vo výške 189,83 Eur, a že nemá žiadne iné záväzky. Toto konanie nie je možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca, resp. jeho právny predchodca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaného, ako napr. výdavky na zabezpečovanie ubytovania (nájom resp. úver), výživné, ostatné spotrebné úvery, výdavky za mobil, atď., nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného potrebnej pre posúdenie jeho schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver o nesplnení si povinnosti právneho predchodcu žalobcu preukázať konanie s odbornou starostlivosťou pri splácať úver zo strany žalovaného. Poukázal na to, že poslednú splátku uhradil v januári 2016 (splatnosť 05.01.2016), a tým pádom sa prvý krát dostal do omeškania so zaplatením splátky 02/2016 (splatnosť 05.02.2016). Premlčacia doba tak začala plynúť od 06.02.2016 a uplynula 06.02.2019. Vzhľadom k podaniu žaloby až 09.05.2019 je nárok žalobcu premlčaný. Namietal, že nie je správny záver súdu o tom, že aplikácia osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety § 103 OZ", nakoľko ide o dva odlišné inšitúty (uplatnenie práva podľa § 565 OZ, t.j. zosplatniť pohľadávku vs. plynutie premlčacej doby). Inak povedané, existencia § 53 ods. 9 OZ nekoliduje s § 103 druhá veta OZ, resp. tieto dve ustanovenia sa nevylučujú (nenegujú). Teda aj napriek tomu, že veriteľ pri uplatnení práva zosplatniť úver musí dodržať časový sled uvedený v § 53 ods. 9 OZ (a toto právo môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky), nespôsobuje to "odklad" začiatku plynutia premlčacej doby, nakoľko tento okamih je zákonom (§ 103 druhá veta OZ ako lex specialis k § 101 OZ) jasne daný. V nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu má žalovaný za to, že konajúci súd nesprávne právne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby a tým pádom nárok nesprávne vyhodnotil ako nepremlčaný.
3. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (vyhovujúcej) časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
4. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5 000 eur s príslušenstvom titulom zaplatenia zostatku úveru. Správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci; keď v nadväznosti na obranu žalovaného skúmal splnenie povinnosti právneho predchodcu žalobcu posúdiť bonitu žalovaného a premlčanie uplatňovaného peňažného nároku. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto, v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.) vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré aj správne vyložil, a svoje závery, pre ktoré žalobe vyhovel, nakoľko mal za preukázané, že banka posudzovala bonitu žalovaného s odbornou starostlivosťou a žalobou uplatňovaný nárok nemožno považovať za premlčaný, náležite odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Odvolanie žalovaného nie je z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie.
5. Pokiaľ ide o namietané nesprávne posúdenie povinnosti banky ako veriteľa posúdiť schopnosť žalovaného ako dlžníka splácať spotrebiteľský úver, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, podľa ktorého postup banky pri zisťovaný majetkových pomerov žalovaného v čase uzatvorenia zmluvy nenesie znaky porušenia tejto povinnosti a to najmä s poukazom na celkovú výšku úveru, dobu jeho splatnosti, výšku mesačnej splátky ako aj s poukazom na dosiahnuté vysokoškolské právnické vzdelania žalovaného a fakt, že žalovaný viac ako 4 roky riadne splácal splátky úveru čo nasvedčuje správnosti odhadu jeho schopnosti splácať úver. Z uvedeného je zrejmé, že právny predchodca žalobcu dostatočne preskúmal a správne vyhodnotil bonitu, teda solventnosť, kredibilitu a schopnosť žalovaného naplniť svoje záväzky. Právny predchodca žalobcu mal k dispozícii údaje o príjmoch žalovaného, zohľadnil náklady na domácnosť vo výške životného minima, nezistil žiadne iné záväzky či úverové zaťaženie. Povinnosť veriteľa neposkytovať úvery nezodpovedne nevylučuje
povinnosť spotrebiteľa konať obozretne, teda starostlivo uvážiť schopnosť z príjmu uhrádzať splátky úveru, pričom na obozretné posúdenie tejto skutočnosti nie je potrebné vysokoškolské ani iné odborné vzdelanie.
6. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že pokiaľ sa prvýkrát dostal do omeškania so zaplatením splátky splatnej 05.02.2016, začala 3-ročná premlčacia doba plynúť od 06.02.2016. Právny predchodca žalobcu bol oprávnený, a nie povinný zosplatniť úver, porušenie povinnosti žalovaného neznamená povinnosť banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru; banka toto svoje právo môže ale nemusí využiť. Veriteľ môže požiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní, teda, ako na to správne poukázal i súd prvej inštancie, nie vždy prvej omeškanej splátky. Súd prvej inštancie správne vychádzal pri posúdení námietky premlčania z ustálenej súdnej praxe reprezentovanej viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, z ktorých vyplýva, že aplikácia § 53 ods. 9 Obč. zák. v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety § 103 Obč. zák.. Žalovaný preto nedôvodne namieta nesprávnosť právneho záveru o premlčaní uplatňovaného nároku.
7.Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
8.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
9.Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).