Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/82/2026

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Sylvie Szabadošovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletých Y. O., narodeného XX.X.XXXX a W. O., narodeného XX.X.XXXX, obaja trvale bytom Č. Y. Č.. XXXX/X, F., zastúpených procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., deti rodičov: matky P.. U. O., H. S., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom Č.B. Y. Č.. XXXX/X, F., právne zastúpenej JUDr. Kristiánom Prihodom, LL.M., advokátom, Slovenská č.15, Prešov a otca G.. O. O., H. O., narodeného XX.X.XXXX, trvale bytom X. T. M.A. Č.. XXXX/XX, F., právne zastúpeného JUDr. Martinou Fábryovou, advokátkou, Floriánska č. 19, Košice, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. -89 zo dňa 14.5.2026, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie na základe samostatných návrhov matky a otca maloletých detí, tiež ex offo napadnutým uznesením rozhodol v znení výrokov tak, že : „I. z a s t a v u j e konanie v časti návrhu matky vo veci samej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, II. n a r i a ď u j e n e o d k l a d n é o p a t r e n i e : u d e ľ u j e namiesto otca súhlas na prihlásenie maloletých detí W. O., narodeného XX.XX.XXXX a Y. O., narodeného XX.XX.XXXX na plnenie povinnej školskej dochádzky v N. Š. T. XXX/XX, P., III. z r u š u j e výrok III. uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. -115 z 13.02.2026 a z r u š u j e výrok III. uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. -300 z 10.04.2016 o dočasnej úprave styku otca s maloletými deťmi W. a Y., IV. n a r i a ď u j e n e o d k l a d n é o p a t r e n i e : do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. z a k a z u j e styk osobný, písomný, telefonický, prostredníctvom elektronickej komunikácie alebo inými prostriedkami otca G.. O. O., narodeného XX.XX.XXXX s maloletými deťmi W. O., narodeným XX.XX.XXXX a Y. O., narodeným XX.XX.XXXX, s výnimkou osobného styku otca s maloletými deťmi v I. A. Q. F., X. XX, F. a v I. F. T. Y. H. N., S., A.. E.. Q. F., O. X, F. počas vykonávania súdom uloženého výchovného opatrenia, a s výnimkou výslovne súdom nariadených úkonov v prebiehajúcich súdnych konaniach, V. n a r i a ď u j e n e o d k l a d n é o p a t r e n i e : do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. o b m e d z u j e právo otca zastupovať maloletého Y. O., narodeného XX.XX.XXXX a to tak, že otec nie je oprávnený udeľovať súhlas s hospitalizáciou maloletého Y. O., narodeného XX.XX.XXXX v zdravotníckom psychiatrickom zariadení, VI. vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a, VII. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a ,

VIII. žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania. „

2. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia a , a a nasl. , tiež o zdravotnej starostlivosti a , . Aplikujúc ustanovenie a a vo vzťahu k I. výroku, prvoinštančný súd poukázal na už skôr začaté a vedené konanie pod spisovou značkou v tej istej veci samej medzi tými istými účastníkmi konania a s rovnakým predmetom konania, ktorým je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Na podklade listinných dôkazov v spise, vyjadrení účastníkov a tiež vykonaného dokazovania v iných ďalších konaniach vo veci starostlivosti o maloleté deti, detailne popísaných v odôvodnení, ďalej prvoinštančný súd konštatoval, že vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom doposiaľ nebolo meritórne rozsudkom rozhodnuté a to v konaní vedenom pod sp. zn. a na čas po rozvode pod sp. zn. . Výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je dočasne na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej pod sp. zn. , upravený neodkladnými opatreniami nariadenými uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -45 z 17.11.2025 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -106 z 20.1.2026 a uznesením Okresného súdu Prešov -115 z 13.02.2026 v spojení s potvrdzujúcim a pozmeňujúcim uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -300 z 10.04.2026. Na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. -45 z 17.11.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -106 z 20.01.2026 sú maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky a otec je zaviazaný prispievať na výživu každého syna sumou 100,- eur mesačne. Na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. -115 z 13.02.2026 v spojení s potvrdzujúcim a pozmeňujúcim uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -300 z 10.04.2026 je upravený styk otca s maloletými synmi na každý nepárny týždeň v roku od piatka od 15.00 hod. do pondelka do 07.30 hod. s tým, že otec si prevezme maloleté deti v určený deň a čas od matky pred školským zariadením, ktoré maloleté deti navštevujú a v určený deň a čas ich matke pred školským zariadením, ktoré deti navštevujú, vráti, matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -10 z 18.11.2025 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol otcovi uložený zákaz vstupu do bytu na adrese v F., kde aktuálne býva iba matka s maloletými synmi, otcovi bol uložený zákaz úmyselne sa približovať k matke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonov v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi verejnej moci a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch, ako aj s výnimkou pre potreby prípadnej realizácie styku rodičov s maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva (I. a II. výrok), atď, pričom z odôvodnenia uznesenia vyplývajú osvedčené obavy matky, že v dôsledku správania otca by mohla byť ohrozená jej telesná alebo duševná integrita a to najmä, nielen, na základe listinného dôkazu - potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia z 8.11.2025. Podľa potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v F., Odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru F. - X. z 8.11.2025 o vykázaní zo spoločného obydlia (potvrdenie je súčasťou pripojeného spisu ), bol otec maloletých detí vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby (matky maloletých detí), a to z bytového domu na ul. J. X Q. F.E. a oploteného pozemku patriaceho k bytovému domu na dobu 14 dní, pričom potvrdenie o vykázaní si otec prevzal dňa 8.11.2025. Uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. -10 z 18.11.2025 bolo v odvolaním otca napadnutej časti potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove v konaní sp. zn. . Zároveň, z lekárskej správy C. A. X. F. U.. Y.. H. F. z 23.1.2026 (v pripojenom spise sp. zn. č.l. 48-49) je zistené, že maloletý Y. bol psychiatricky vyšetrený s diagnostickým záverom: akútna stresová reakcia a podľa správy základnej školy, správanie maloletého v mesiacoch január - marec začalo byť agresívnejšie a nedisciplinované. Maloletý W. chodí do školy čistý a upravený, známky fyzického a psychického násilia nevykazuje, v kolektíve si však vyžaduje neustálu pozornosť, upútava na seba pozornosť nevhodným spôsobom - lezením na lavice, naháňaním sa po triede, krikom a pod., neprimerane a arogantne reaguje na akýkoľvek pokyn učiteľa, neuznáva žiadnu autoritu rovnocennej ani dospelej osoby, matka je v pravidelnom kontakte s triednou učiteľkou, až v tomto školskom roku začal o W. prejavovať záujem aj otec (v pripojenom spise sp. zn. č.l. 211). Podľa prepúšťacej správy C. A. X. F. U.. Y.. H. F. z 31.3.2026 maloletý Y. bol hospitalizovaný na oddelení T. F. od 30.3.2026 do 31.3.2026, išlo o prvú hospitalizáciu na oddelení F., maloletý bol na oddelení F. naposledy vyšetrený 23.1.2026, predtým opakovane vyšetrený 18. 1.2026, 9.12.2025. Otec bol oboznámený so zdravotným stavom syna, o dôvode jeho prijatia, o režime a fungovaní oddelenia.

Následne otec v sprievode právnika a dvoch príslušníkov Policajného zboru, vyžadoval sa prepustenia syna na negatívny reverz. Preto bola telefonicky kontaktovaná matka, ktorá dala súhlas s prepustením maloletého v sprievode otca a dňa 31.3.2026 bol maloletý prepustený do domáceho prostredia, bol podpísaný negatívny reverz. s odporúčaním kontroly u ambulantného pediatra do troch dní, kontroly u F. p. p. intenzívne psychoterapeutické vedenie dieťaťa. Podľa úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F. z aktívnej služobnej pohotovosti z 1.4.2026, pracovníčky SPODaSK vykonali rozhovor s maloletým Y. za prítomnosti otca a dieťa ostalo v starostlivosti otca (záznam v pripojenom spise sp. zn. č. l. 208). Dňa 30.3.2026 bol, podľa výpovede matky, maloletý Y. hospitalizovaný na oddelení detskej F. na odporúčanie ošetrujúcej pediatričky pre stupňujúce sa problémové správanie v škole. Podľa lekárskej správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou z 27.4.2026, keď nebol dôvod na akútnu hospitalizáciu maloletého na F. oddelení, nejednalo sa o akútny stav psychickej dekompenzácie s ohrozením života s nevyhnutnosťou hospitalizácie dieťaťa proti vôli biologického otca a odporúčaním nemocnice, že je potrebné, aby o právach na rozhodovanie ohľadom zdravotného stavu súd prehodnotil práva aj otca. Dňa 7.5.2026 kolízny opatrovník zaslal súdu Oznámenie Základnej školy z 20.4.2026 o vyradení maloletého Y. od 22.4.2026 zo školského klubu detí, keď maloletý porušil podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia dňa 24.3.2026, doniesol so sebou do školy otvárací nôž, čo je mimoriadne nebezpečný život ohrozujúci predmet, manipuloval ním v bezprostrednej blízkosti spolužiakov, ktorých život a zdravie boli týmto nedovoleným konaním žiaka priamo ohrozené, vyhrážal sa, že kto prezradí, že má u seba nôž, tak ho zbije. Tohto konania sa dopustil po tom, čo dňa 15.1.2026 počas ŠKD pred spolužiakmi a vychovávateľkou príslušného oddelenia povedal, že do školy prinesie (tank) T34 a všetkých v škole vystrieľa. Súd poukázal na potvrdenú skutočnosť, že maloletí Y. a W. môžu nastúpiť na riadnu školskú dochádzku v Základnej škole Q. P., tiež súhlas s prestupom W. a Y. na Základnú umeleckú školu v P. počas školského roka 2025/2026. Rodičia maloletých detí sú doposiaľ manželia, od novembra 2025 nežijú v spoločnej domácnosti, otec má súdom uložený zákaz vstupu do bytu, v ktorom býva matka a maloleté deti pre dôvodné podozrenie z násilia voči matke a je mu súdom uložený zákaz úmyselného priblíženia sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 20 m. Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že otec nerešpektuje neodkladné opatrenia súdu a vyhľadáva kontakt s maloletými deťmi, predovšetkým s maloletým Y., aj mimo súdom upraveného styku, a to nie na základe dohody s matkou, ale dohody s maloletým Y., na čo maloletý reaguje tak, že uteká od matky. Otec dokonca odňal maloletého Y. zo starostlivosti matky preukázateľne v dňoch od 01.4.2026 do 16.4.2026, a ako vážny dôvod uviedol na pojednávaní dňa 16.4.2026 vo vykonávacom konaní sp. zn. nedostatočný kontakt maloletého s ním, preto súd nariadil výkon neodkladného opatrenia súdu o dočasnej osobnej starostlivosti matky o maloletého Y. uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -127 z 16.04.2026. Výpoveďou matky, potvrdenou vyjadrením maloletého Y., aj maloletého W., mal súd za preukázané, že otec je benevolentný vo výchove vo vzťahu k Y., maloletý Y. aj W. majú v domácnosti otcových rodinných príslušníkov (starej matky Q. O.) prístup k veku neprístupným hrám (GTA5) vrátane sexuálneho obsahu, o čom otec podľa vyjadrenia maloletého Y. vie. U maloletého je narušený sexuálny vývin, maloletý Y. sa preukázateľne posmieva spolužiakom, v škole vyvolal bitku, v škole sa vyhrážal vystrieľaním T34 a ohrozil v škole spolužiakom nožíkom, na základe čoho bol aj vylúčený zo školského klubu. Otec toto správanie maloletého Y. zľahčuje, hoci toto správanie súdu potvrdil aj sám maloletý a o stupňujúcom sa agresívnom správaní maloletého svedčí jednak komunikácia rodičov jeho spolužiakov, správy zo školy, výpoveď matky, ako aj lekárske F. správy. Maloletému Y. bola odporúčaná F. intervencia. Maloletý Y. sa vyjadril, že otec prišiel preňho, lebo to už nemohol tatík bez neho vydržať. Maloletému Y. bola diagnostikovaná Akútna stresová reakcia a Iná zmiešaná porucha správania a emotivity. Otec hoci si v rozpore s vykonateľným súdnym rozhodnutím uzurpoval faktickú starostlivosť o maloletého Y. dňa 1.4.2026, po prepustení z hospitalizácie sa s maloletým nehlásil u pediatričky v lehote 3 dní a odignoroval termín vyšetrenia maloletého u klinickej psychologičky, dohodnutý matkou na deň 14.4.2026. Obrátil sa na I. F. Y. F. Q. F., ktorého diagnostika sa zameriava na učenie, školský výkon, klímu v triede, vzťahy v triede, pričom mal v prepúšťacej správe jasne odporúčanú kontrolu u F. p.p. intenzívne psychoterapeutické vedenie dieťaťa. Podľa vyjadrenia triednej učiteľky maloletého Y., otec narúša výchovnovzdelávací proces maloletého, keď sa dožaduje stretnutia s maloletým Y. počas vyučovania, pričom ako dôvod uvádza úzkostný stav maloletého, ktorý podľa školy v danom čase maloletý nevykazoval. Škodlivý výkon rodičovských práv a povinností zo strany otca k maloletým deťom súd vidí aj v tom, že otec zaťažuje maloletých podrobnosťami z prebiehajúcich súdnych konaní, čím ich aktívne vťahuje do rodičovského konfliktu a navyše deťom nepodáva pravdivé informácie. O uvedenom opäť svedčí vyjadrenie samotného Y., keď súdu uviedol, ako ho otec informoval pred zisťovaním jeho názoru súdom o celom priebehu pojednávania konaného dňa 11.11.2025, pričom otec bol nielen súdom, ale aj psychologičkou krajského súdu, upozornený, aby

sa takéhoto konania zdržal a navyše maloletému neuviedol pravdu, že na konci pojednávania došlo k dohode rodičov za ingerencie súdu a psychologičky o striedaní rodičov v starostlivosti o maloletých v intervale cca 24 hodín, ale uviedol mu, že maloletý po zisťovaní názoru súdom ostane v jeho starostlivosti ďalšie minimálne 3 dni. Je neprípustné, aby otec vťahoval maloletých do konfliktu rodičov, v dôsledku čoho dochádza k narúšaniu ich psychického zdravia. Otec svojím správaním takto hrubo zneužíva rodičovské práva vo vzťahu k maloletým deťom, najmä k maloletému Y.. Maloletý je v dôsledku konania otca vážne emočne rozrušený a agresívny. Konanie otca má negatívny vplyv aj na maloletého W.. Keďže mal súd osvedčené, že otec koná v hrubom rozpore so záujmom maloletých detí na ich zdravom psychickom vývine, dospel k záveru, že je nevyhnutné zabezpečiť maloletým deťom pokojné a bezpečné výchovné prostredie nariadením nového neodkladného opatrenia. Súd pritom vychádzal z nových skutkových okolností, ktoré neboli dostatočne zrejmé v čase posledného rozhodnutia krajského súdu č. k. z 10.4.2026. Preto súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného pod sp. zn. zakázal otcovi nateraz akýkoľvek styk s maloletými deťmi W. a Y. s výnimkou osobného kontaktu otca s deťmi v I. A.Q. Q. F. Y. Q. I. F. T. Y. H. N., A..E.. S. Q. F. počas vykonávania súdom uloženého výchovného opatrenia s cieľom poskytnúť rodine odbornú pomoc a s výnimkou účasti na súdom výslovne nariadených úkonoch v prebiehajúcich súdnych konaniach, napríklad účasti na nariadenom znaleckom dokazovaní v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. . Súčasne súd udelil matke za otca súhlas s prestupom maloletých detí do školského zariadenia v P.. Matka má právo sa s deťmi presťahovať do rodinného prostredia v P., kde má podporu svojej rodiny, a to aj s ohľadom na jej tehotenstvo, kedy v F., vzhľadom na opakované nerešpektovanie súdnych rozhodnutí otcom, otec eskaluje partnerský i rodičovský konflikt medzi nimi, čím dostáva matku, nenarodené dieťa a maloletých synov W. a Y., do stres a úzkosť vyvolávajúcich situácií. Rovnako v záujme maloletých detí W. a Y., v záujme zabezpečenia ďalšieho ich zdravého vývinu, je, aby matka, ktorá sa nateraz ako jediná z rodičov javí ako rodičovsky spôsobilá, mohla na maloletých výchovne pôsobiť v láskyplnom a bezpečnom prostredí, ktoré im v F. nedokáže vytvoriť vzhľadom na rozporné konanie otca so záujmom maloletých detí. Výslovný súhlas matke na premiestnenie maloletých detí súd neodkladným opatrením neudelil (V. výrok), nakoľko maloleté deti sú rozhodnutím súdu zverené do jej osobnej starostlivosti, z ktorého matke plynie právo zmeniť deťom bydlisko na bydlisko jej aktuálne. A vzhľadom na to, že súd uložil týmto neodkladným opatrením zákaz styku otca s deťmi, nenaruší sa premiestnením maloletých detí otcovo právo styku, preto uvedené premiestnenie nie je aktuálne podstatnou vecou týkajúcou sa maloletých detí, o ktorej by mali rozhodovať obaja rodičia či súd. Právo zmeniť bydlisko deťom prináleží matke na základe rozhodnutia, ktorým jej boli maloletí synovia zverení do starostlivosti, pričom je posilnené tým, že otcovi bol uložený zákaz styku s deťmi. Súd prvej inštancie nad rámec matkou podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zvážil aj odporúčanie C. A. U.. Y.. H. a pristúpil z úradnej povinnosti k obmedzeniu práva otca nateraz rozhodovať o hospitalizácii maloletého Y. v F. zdravotníckom zariadení. Súhlas s hospitalizáciou na F. oddelení je tak oprávnená udeliť matka sama, resp. v život a zdravie ohrozujúcom stave maloletého Y. zdravotnícke zariadenie nepotrebuje súhlas ani matky a je povinné dieťa hospitalizovať a iniciovať súdne konanie o prípustnosť prevzatia maloletého Y. do zdravotníckeho zariadenia v súlade s a zákonom o zdravotnej starostlivosti. Súd nevyhovel matke ani v časti udelenia súhlasu za otca na prestup maloletých detí na N. J. Š.O. Y. Y.. D. P., nakoľko mal za to, že uvedené nie je podstatnou vecou týkajúcou sa maloletých detí, a je v tejto otázke oprávnená rozhodnúť aj matka sama. Súd nevyhovel matke ani v časti nariadenia nového neodkladného opatrenia o výživnom, kedy v zhode s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. z 10.04.2026, mal za to, že matka v tomto smere netvrdila a ani neosvedčila podstatné skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie výživného novým neodkladným opatrením. (II., III., IV., V. a VI. výrok) Súd vzhľadom na uvedené zamietol opätovne návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletých detí do jeho starostlivosti. Súd dodáva, že v konaní nebolo otcom dostatočne osvedčené, že by v domácnosti matky mal byť maloletý Y. ohrozený na zdraví fyzickými trestami (VII. výrok). Napokon, súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa .

3. Proti rozhodnutiu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom právnej zástupkyne namietajúc nesprávne alebo neúplne zistený skutočný stav veci, keď súd prvej inštancie rezignoval na svoju povinnosť ex offo skúmať skutočný stav veci v konaniach týkajúcich sa maloletých a prevzal jednostranné, ničím nepredložené a podľa otca i manipulatívne tvrdenia matky. Vydané uznesenie vykazuje podľa odvolateľa znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti, pričom v celom rozsahu absentuje test proporcionality a test najlepšieho záujmu dieťaťa v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Namietal, že prvoinštančný súd nijakým spôsobom nepreukázal, prečo by

bolo nevyhnutné prijať toto rozhodnutie bez riadneho súdneho konania, v ktorom by mal otec možnosť vyjadriť sa ku kvalite a dostupnosti vybraného školského zariadenia, nezohľadnil oprávnený záujem otca na spolurozhodovaní o výchove a vzdelávaní detí. Považujúc základnú školu za kľúčový prvok v živote dieťaťa, vyjadril svoje právo byť informovaný a participovať na výbere školy, ktorá bude najlepšie vyhovovať potrebám maloletých, najmä s ohľadom na ich predchádzajúce zázemie a psychický stav, pričom súd nahradením súhlasu otca predčasne a neodôvodnene zasiahol do tohto práva. Zmena školy v čase krízovej situácie, akou je hospitalizácia maloletého Y., môže byť pre deti traumatizujúca. Rozhodnutie o zmene školského prostredia na základe neodkladného opatrenia bez predchádzajúcej konzultácie s odborníkmi, napr. F. či F., považuje za v rozpore s princípom stability prostredia maloletých. Poukázal na to, že maloletí žijú od narodenia v F., kde majú vybudované stabilné sociálne zázemie, širšiu rodinu ako stará mama, sesternice, bratranci a hlboké priateľské väzby. Presun do P. je podľa otca pre nich neprirodzeným vytrhnutím z prostredia, ktoré im poskytuje emocionálnu stabilitu, čo je obzvlášť dôležité v čase, keď Y. prechádza náročným diagnostickým pobytom. W., 7. ročník, má v F. jasnú perspektívu pre ďalšie vzdelávanie, konkrétne záujem o dopravnú školu so zameraním na automobily. Zmena školského prostredia v rozhodujúcom čase pred ukončením ZŠ mu znemožňuje plynulý prechod na strednú školu podľa jeho osobných preferencií a schopností. Okrem štúdia je aktívne zapojený do miestnej komunity (skate park, cyklotrialová trať „Skočky-kočky“, stavanie bunkrov), čo sú aktivity, ktoré mu v novom prostredí budú bezprostredne chýbať. Y. má v F. vybudované silné priateľské väzby v škole aj mimo nej, a to futbalový klub I. F.. Tvrdenia o narušení vzťahov v triede považuje otec za neopodstatnené. Situácia s predmetom- nôž bola vyriešená a nespôsobila izoláciu dieťaťa, naopak, Y. udržiaval so spolužiakmi aj naďalej bežné kamarátske vzťahy, o čom svedčí aj fakt, že iní rodičia mu umožňovali spoločné trávenie času s inými rovesníkmi napr. v detských parkoch. Súd prehliada masívne a preukázateľné narušovanie osobnej, občianskej a profesijnej integrity otca zo strany matky. Uvádza, že matka bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu opakovane telefonicky kontaktuje nadriadených a kolegov otca, konkrétne riaditeľa, ekonomickú riaditeľku, vedúceho, kolegov a kontroluje, kde sa otec nachádza, čo robí, a následne pred nimi vyťahuje detaily z prebiehajúceho rodinného sporu. Považuje za absurdné, aby bol otec obviňovaný z narúšania integrity matky, keď je to on sám, kto musí na pracovisku čeliť psychickému nátlaku a osočovaniu pred celým manažmentom firmy. Rodič, ktorý je schopný pre účely možnej osobnej pomsty fabulovať takto závažné obvinenia a zaťahovať do nich spoločné sociálne prostredie, preukázateľne nie je schopný zabezpečiť zdravý morálny a psychický vývin maloletých chlapcov. Ak matka takto fatálne deformuje realitu pred známymi, je podľa otca, vysoko pravdepodobné, že rovnakým spôsobom môže psychicky manipulovať aj maloletých synov, čím u nich môže vyvolať vedome syndróm zavrhnutia rodiča (PAS). Presťahovanie detí pod výlučnú sféru vplyvu takto konajúcej matky by znamenalo definitívne schválenie ich psychického poškodzovania. Skutočným cieľom presunu z prirodzeného prostredia chlapcov môže byť, podľa otca, vytrhnutie detí z dosahu otca a širšej rodiny. Matke súd premiestnením detí umožní geografickú izoláciu. V nadväznosti na to predložil otec dekurz vydaný mu C. A. X. F. U.. Y.. H. F. a považuje za zrejmé, že matka každodenne zdôrazňovala ošetrujúcemu personálu žiadosť, aby nebol zo strany manžela nikto v kontakte so synom. Matka takto cielene využíva a zneužíva aktuálne získané postavenie preferenčného rodiča, o čom otec dlhodobo presviedča súd ako o motíve konania matky. K výrokom III. a IV. napadnutého uznesenia otec maloletých detí uviedol, že súd zrušením predchádzajúcich úprav bez stanovenia nového režimu kontaktu vytvoril stav, v ktorom je otec fakticky odrezaný od kontaktu so svojimi deťmi. Takýto postup považuje za v rozpore so zásadou zachovania a rozvíjania vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Súd týmto legitimizoval úplnú izoláciu detí od otca bez predchádzajúceho dokazovania, že by takýto kontakt bol pre deti škodlivý. Súd všetky dôkazy vyhodnocoval výlučne v prospech matky a nijako neprihliadal na tvrdenia otca, či napr. mal. Y., že má byť matkou týraný, a tá mu mala odopierať príjem stravy. Súd prvého stupňa v odôvodnení neuviedol žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali tento drastický krok. Rozhodnutie považuje preto za nepreskúmateľné a arbitrárne. Pre maloletého Y., ktorý je v súčasnosti (v čase podania odvolania) v psychiatrickej starostlivosti, je náhla a úplná strata kontaktu s otcom devastujúcim faktorom. Maloletý sa dopytoval len a výlučne na otca, nie na matku. Sama matka nemocnici uviedla, že syn Y. „je naviazaný na ocka, ku mne sa správa zle, drzo“. Súd vykonal formu nadpráce, keď bez akéhokoľvek odborného zásahu vyvodil vzťah medzi synom a otcom ako možno patologický a pretrhol toto aj matkou vnímané puto. Poukázal na to, že v prepúšťacej správe je uvedené, že cca pred 3 rokmi bol mal. Y. v sledovaní psychológom pre agresivitu, čo je podľa otca obdobie, kedy matka iniciovala na súde prvé kroky k dosiahnutia výlučného vplyvu nad deťmi. K zhoršeniu správania sa mal. Y. nastalo až začiatkom školského roka 2025/2026 opäť bezprostredne po tom, čo matka v auguste 2025 podala na súde po dlhšom čase nový návrh, ktorým sa už v tom čase domáhala vysťahovania maloletých detí mimo F. a pretrhnutia väzieb s otcom.

Súd na jednej strane konštatuje, že styk otca s deťmi je možný v centrách A. Y. S., no na druhej strane absolútne zakazuje akúkoľvek inú formu kontaktu, vrátane písomného či telefonického. Takýto plošný zákaz hodnotí otec ako neprimeraný. Ak je otec spôsobilý stretávať sa s deťmi pod odborným dohľadom, neexistuje podľa neho legitímny dôvod, prečo by deťom nemohol zaslať napríklad podporný list, pohľadnicu či balíček, ktoré nijako neohrozujú ich bezpečnosť ani mravný vývin, ale naopak, uisťujú ich o rodičovskej láske. Za nepochopiteľné označuje, že ak má byť otec údajným rizikom pre svoje maloleté deti, prečo problémové, agresívne a nevypočítateľné správanie nepreukazuje aj maloletý W.. Otec má za to, že je to tým, že je preukázateľná silnejšia citová väzba medzi mal. Y. s otcom a mal. Y. sa svojím správaním vyrovnáva so stratou otca. Napriek tomu, že súd povolil styk v centrách A. Y. S. už rozhodnutím zo dňa 16.4.2026 a napriek aktívnej intervencii a snahe otca o kooperáciu, do dnešného dňa nedošlo k prideleniu termínov z dôvodu kapacitnej vyťaženosti týchto zariadení, čím sú hrubo popreté nielen práva otca, ale predovšetkým právo maloletých detí na rodičovskú starostlivosť. Súd nemôže odkázať výkon styku výlučne na inštitúciu, ktorá ho objektívne nedokáže v reálnom čase zabezpečiť. Absencia tohto kontaktu sa už teraz negatívne prejavuje a maloletý Y. sa kontaktu s otcom zjavne a opakovane dožaduje a frustrácia maloletého W. z izolácie od otca sa pretavuje do zmien jeho správania v školskom prostredí, na čo priamo upozornila aj jeho triedna učiteľka. Tieto skutočnosti preukazujú, že zákaz styku neslúži na ochranu detí, ale naopak, spôsobuje im psychickú ujmu. V uplynulých rokoch mal otec s matkou zavedenú de facto striedavú starostlivosť, ktorá prirodzene fungovala. W. a Y. sa kontaktu s otcom aktívne dožadovali. Y. to vyjadruje verbálne a otvorene. K výroku V. napadnutého uznesenia otec uviedol, že nikdy neohrozil zdravie ani život svojho syna a nikdy by nebránil poskytnutiu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak by bola medicínsky indikovaná. Nikdy neprejavil úmysel uprieť maloletému potrebnú zdravotnú starostlivosť. Vyjadrenie legitímnej rodičovskej obavy o psychický stav syna alebo snaha o konzultáciu liečebného postupu s druhým odborníkom, druhý lekársky názor, označil za štandardný výkon rodičovskej zodpovednosti a nemôže byť interpretované ako ohrozenie záujmov dieťaťa opodstatňujúce takto drakonické obmedzenie práv. Súd prvého stupňa zvolil najprísnejšie možné riešenie bez toho, aby skúmal menej invazívne prostriedky. Rozhodnutie tak nadobúda represívny, nie ochranný charakter. Otec opätovne poukázal na dekurz, z čoho nevyplývajú vlastné zistenia ošetrujúceho personálu jednak o závislostiach, sexuálnom narušení vývinu alebo nebezpečnosti dieťaťa. Tvrdenia o nezvládnuteľnosti maloletého označuje ako účelové. Synovia sa v prítomnosti otca nikdy nesprávajú agresívne. Otec dokáže s deťmi vždy pokojne a konštruktívne komunikovať. Skutočnosť, že maloletý Y. sa dokáže bez problémov dohodnúť a spolupracovať aj s inými ľuďmi, objektívne vyplýva aj zo samotných lekárskych záznamov z jeho súčasnej hospitalizácie. Poprel zanedbávanie psychického stavu syna a blokovanie odbornej pomoci. Od septembra 2025 do januára 2026 s maloletým pravidelne navštevoval psychologičku ÚPSVaR, pričom počas celého tohto obdobia z jej strany ani raz nebola indikovaná potreba akejkoľvek, ústavnej psychiatrickej liečby. Po incidente v škole s nožom dňa 22.4 2026 e-mailom kontaktoval sociálnu kuratelu, matku aj vedenie školy. Identifikoval ako najkompetentnejší orgán I. F. Y. F. (I.) Q. F. a dňa 24.4. XXX navrhol matke aj kuratele konkrétny termín odbornej intervencie 13.5.2026 u psychologičky. Preukázal, že pre dieťa hľadal adekvátnu, odbornú, no najmä menej traumatizujúcu ambulantnú formu pomoci. Vo vzťahu k výroku VII. dôvodil, že naliehavosť situácie nespočívala v bezprostrednom fyzickom ohrození, ale v prebiehajúcej a aktívnej izolácii maloletých detí od otca zo strany matky. Jeho návrh bol motivovaný výlučne snahou ochrániť deti pred manipulatívnym prostredím a zabezpečiť im stabilitu, na ktorú sú navyknuté. Svojím postojom dokazuje, že plne rešpektuje rolu matky v živote detí. Dlhodobo a každodenne podieľal na výchove detí a zverenie detí do jeho starostlivosti by predstavovalo najprirodzenejší návrat k stabilnému režimu. Počas uplynulých siedmich mesiacov, odkedy má matka deti vo faktickej starostlivosti, sa komunikácia a schopnosť dohodnúť sa na výchove nielenže nezlepšila, ale eskalovala. Otec upozorňuje, že matka do výchovy vnáša neštandardné postupy, tresty a obmedzenia, ktoré prijíma na základe vplyvu vonkajších záujmových skupín a rád iných osôb, s ktorými otec zásadne nesúhlasí. Otec žiada, aby výchova detí prebiehala v kruhu rodiny, bez zasahovania nekompetentných tretích osôb, či záujmových skupín. Rodina disponuje bytovým zázemím v meste F.E. (dva byty) a otec je plne pripravený a schopný prevziať starostlivosť o maloletých a zabezpečiť ich najlepší záujem v ich rodnom meste. Snahu matky o radikálnu zmenu základnej školy a presťahovanie do P. vníma otec výlučne ako snahu o útek a definitívne izolovanie detí od otca. Otec rodine matky nikdy nebránil vo využívaní zázemia v F., vrátane ubytovania či služieb, čím demonštruje svoj otvorený a nekonfliktný prístup. Otec predložil ako dôkaz SMS komunikáciu na preukázanie, že matka rigidne a bez ľudského, či rodičovského ohľadu odmieta kontakt otca s deťmi nad rámec minimálneho. Súdny spis vykazuje znaky jednostrannosti. Zatiaľ čo e- mailová komunikácia a tvrdenia matky boli do spisu riadne zaradené a súd z nich vyvodzoval závery, kľúčové podania otca v spise absentujú - opakované upovedomenia adresované kolíznej opatrovníčke

ako dôkazy o zlyhávaní matky. Gro nebezpečného konania matky nespočíva primárne vo viditeľnom fyzickom násilí, ale v závažnom a systematickom psychickom týraní a sociálnej izolácii detí. Psychické týranie zo strany matky sa prejavuje úplnou sociálnou a emočnou izoláciou detí od otca a širšej rodiny, na ktorú sú naviazané; manipulatívnym správaním a vyvolávaním pocitov viny u detí, vštepovaním extrémnych názorov, ktoré potláčajú dôležitosť vzdelania detí na úkor plnenia cieľov záujmových/ náboženských skupín. Otec ďalej po oboznámení sa so závermi súdnej psychologičky a s odôvodnením súdu poukazujúcim na článok z Aktuality.sk zo dňa 31.1.2026 o nebezpečenstvách, sexuálnom a pedofilnom obsahu v hre H., uskutočnil s maloletými synmi W. a Y. otvorený rozhovor a z ich vyjadrení, podľa otca, jasne vyplynulo, že k tejto extrémne nebezpečnej hre nepristupujú v domácom prostredí pod dohľadom otca, ale že hra H. je voľne a bez akýchkoľvek bezpečnostných filtrov dostupná v počítačových učebniach na prvom aj druhom stupni základnej školy maloletých. V tejto súvislosti otec podáva podnet na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany a zabezpečenie bezpečného školského prostredia. Cieľom tohto podnetu je okamžité zablokovanie prístupu k nebezpečným serverom na školských počítačoch, aby sa predišlo ohrozeniu psychického a morálneho vývinu nielen synov navrhovateľa. Otec žiada, aby súd tento jeho proaktívny a ochranársky krok vyhodnotil ako dôkaz jeho vysokej rodičovskej kompetencie a úprimného záujmu o najlepší záujem detí. Otec poukázal, výchovné opatrenie sa nerealizuje a otec nemá žiaden styk s deťmi.

4. Kolízny opatrovník navrhol potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

5. Matka maloletého, prostredníctvom právneho zástupcu, vo vyjadrení k odvolaniu, v rámci relevantných okolností pre toto konanie uviedla, že nahradenie súhlasu otca s prestupom na inú základnú školu považuje za nutný krok na zabezpečenie povinnej školskej dochádzky v novom, bezpečnom bydlisku. Otec svojím doterajším prístupom a absenciou konštruktívnej komunikácie znemožnil dosiahnutie dohody, čím sám ohrozoval právo detí na plynulé vzdelávanie. Presun maloletých do P. je nevyhnutným vytvorením bezpečného zázemia, prístavu, pre matku a deti, ktoré unikajú z vysoko konfliktného prostredia v F.. Stabilita, na ktorú sa otec odvoláva, bola v F. len iluzórna. Zmena školy a prostredia mu poskytuje šancu na reštart bez stigmatizácie. Okrem už v konaní uvedeného, matka poukázala vo vzťahu k W. na to, že jeho otcom uvádzaný záujem o dopravnú školu nie je viazaný výlučne na mesto F.. Aj z nového bydliska má plnohodnotné možnosti pripraviť sa na prechod na strednú školu podľa svojich preferencií. Voľnočasové aktivity ako skate park, či stavanie bunkrov sú ľahko nahraditeľné v akomkoľvek novom prostredí a nemôžu byť nadradené nad potrebu celkového pokoja a bezpečia rodiny. V danom prostredí sa nachádza rodina a blízky priatelia matky. Ďalej odmietla matka tvrdenia otca o kampani na jeho pracovisku ako vymyslené a účelové. Nemá žiadny záujem na profesionálnej diskreditácii otca a ku s jeho zamestnávateľom v minulosti došlo výlučne z legitímnych dôvodov. Požiadavka smerom k ošetrujúcemu personálu, aby neumožnili kontakt otca s hospitalizovaným Y., bola podľa matky plne legitímna a v súlade s prebiehajúcim konaním o ochrane maloletého. Konala ako zodpovedný rodič chrániaci zdravie svojho dieťaťa pred ďalšou traumatizáciou. Otec ignoruje fakt, že aj telefonát alebo list môže byť silným nástrojom psychickej manipulácie a nátlaku na maloleté deti. Skutočnosť, že Y. sa správa k matke drzo a dožaduje sa otca, považuje za výsledok dlhodobej a systematickej manipulácie zo strany otca, ktorý podkopáva autoritu matky. O W. sa otec nezaujímal, nevplýval na neho ako na Y., nakoľko W. už bol dostatočne vyspelý na to, aby mal svoj názor a vedel, že so správaním otca nesúhlasí a vnímal ho ako maximálne toxické a neubezpečené. Otec nereflektoval, aký vplyv má na W. jeho správanie voči Y., ako sa týmto správaním a konaním otca ohrozovali a narúšali súrodenecké väzby. Ďalej konštatuje, že skutočnosť, že asistenčné centrá sú v súčasnosti kapacitne vyťažené, je objektívnym a systémovým problémom Slovenskej republiky, no nemôže ísť na ťažobu maloletých detí a matky. Nedostatok termínov v centrách nie je právnym dôvodom na to, aby súd pripustil nechránený styk, ktorý by deti ohrozil. S poukazom na zápisnicu z pojednávania dňa 16.4.2026, popisuje skutočnosť, že matka mala zabezpečený termín u detskej psychologičky, na čo bol otec aj riadne dňa 10.4.2026 priamo na súde na pojednávaní upozornený, čo ale odignoroval. Teda argumentácia otca je zavádzajúca a v rozpore so skutočným stavom. Skutočnosť, že otec v minulosti vozil de do školy, nerobí z neho automaticky rodiča schopného zabezpečiť im zdravý emocionálny a psychický vývoj v čase krízy. Snaha otca spochybniť lekárske záznamy, dekurz, tvrdením, že lekári vychádzali iba zo slov matky, preukazuje neznalosť otca o štandardných medicínskych postupoch. Tvrdenia otca o tom, že vnáša do výchovy neštandardné tresty pod vplyvom vonkajších záujmových skupín, alebo že deťom vštepuje extrémne postoje na úkor vzdelania, matka odmieta ako absurdné fabulácie a účelovú diskreditáciu. Matka je povolaním pedagogička, učiteľka. Matka trvá na striktnom dodržiavaní súdom určených pravidiel preto, aby rodinu chránila pred otcovým nepredvídateľným a

obťažujúcim konaním. Skutočnosť, že matka v ojedinelých, extrémne vyhrotených situáciách vyvolaných otcom nemohla prevziať syna Y., nebola prejavom jej nezáujmu, ale dôsledkom krízového stavu, do ktorého rodinu dostal otec. Skutočnosť, že rodina disponuje nehnuteľnosťami v F.E., nebráni nariadeniu neodkladného opatrenia. Pre zdravý vývoj de nie je určujúci počet vlastnených bytov, ale pokojné, bezpečné a stabilné prostredie bez každodenného stresu a konfliktov. Presťahovanie do P. bolo jediným účinným riešením, ako deti chrániť pred neustálym fyzickým a psychickým nátlakom otca v meste F., kde otec zneužíval svoju lokálnu sieť kontaktov na sledovanie a obťažovanie matky. Jeho tvrdenie, že deti prichádzajú do styku s nevhodným obsahom výlučne v škole a že matka to prehliadla, je nepodložené a mimoriadne nepravdepodobné, keďže štátne školy majú na svojich počítačoch nainštalované prísne bezpečnostné filtre. Matka vo svojej domácnosti dôsledne kontroluje, k akému obsahu majú maloletí prístup. Napokon matka navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a vyslovil jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle a , preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, pričom dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, za správnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení, pričom odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na dôsledné a konkrétne odôvodnenie záverov súdom prvej inštancie, podložených relevantnými osvedčenými a tiež preukázanými skutočnosťami. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčením i dokazovaním zistený skutkový stav a pretože v celom rozsahu nariadeného neodkladného opatrenia zdieľa právny záver súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia, potvrdiac toto podľa v celom rozsahu výrokov. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozhodnutím prvoinštančného súdu vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozhodnutia prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 18.7.2018).

7. Preto v kontexte odvolacích námietok, navyše k dôvodom prvoinštančného súdu odvolací súd dopĺňa nasledovné.

8. Podľa Čl.41 ods. 4 SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

9. Podľa čl. 5 a ďalších ustanovení Zákon o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Akékoľvek obmedzenie styku medzi rodičom a dieťaťom musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť mu primeraným (z Nálezu ÚS ČR sp. zn. zo dne 26. 7. 2017, bod 19). Ak sa dostávajú záujmy dieťaťa a rodičov do konfliktu, vyžaduje článok 8 Dohody, aby súdy našli spravodlivú rovnováhu medzi týmito záujmami a aby pri vyvažovaní prikladali osobitný význam najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý môže a má, v závislosti na povahe a závažnosti, prevážiť nad záujmami rodičov (rozsudok ESLP zo dňa 10. 12. 2021 vo veci Abdi Ibrahim proti Nórsku, č. sťažnosti 15379/16, § 145).

10. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine v platnom znení, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

11. Tak, ako už odvolací súd konštatoval v predchádzajúcom ostatnom svojom rozhodnutí vo veci starostlivosti súdu o maloletých (v rozhodnutí v konaní pod sp.zn. zo dňa 16.7.2026), z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. ESĽP vo veci Elsholz proti Nemecku) vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa

okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami. Citujúc závery v preklade, z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života v zmysle čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Súd musí vždy prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, predovšetkým na jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, a teda zabezpečenie jeho riadnej výchovy. Záujem dieťaťa nie je možné stotožniť so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Pretože v danom prípade konanie a reakcie otca osvedčene kontinuálne v priebehu doterajšieho konania vo veci starostlivosti súdu o oboch maloletých, v dôsledkoch podnecuje nie žiadúce správanie sa maloletého Y. smerom navonok a záťažové vnútorné prežívanie aktuálnej rodinnej situácie a vzájomných vzťahov u oboch detí, tak rodič- dieťa, ako aj brat k bratovi, súd v rámci intervencie v rodine uvážlivo správne pristúpil k prísnejšiemu opatreniu vo vzťahu k otcovi, keď dovtedajšie usmernenia, poradenstvo a pod. neprinieslo zmenu a rodič

- otec od záťažového správania neustúpil, toto nepotláča, naopak s pribúdajúcimi excesmi v správaní mladšieho syna zintenzívňuje prejavy, majúce prvky rodičovskej nezodpovednosti. Nerešpektovanie dohôd a pravidiel, právoplatných rozhodnutí súdu, vedie k neistote a zmätku, zhoršujúc vzájomné vzťahy v rodine a tým prežívanie detí, čo nie je v záujme ich riadneho vývoja a výchovy.

12. Pri nariadení dočasného zákazu styku vo výroku uvedenom širokom rozsahu, súd prvej inštancie opodstatnene dospel k záveru, že komunikácia - akákoľvek, i písomná, rodiča-otca s maloletým dieťaťom, nateraz má a naďalej by mohla mať nežiadúci vplyv na proces vývoja a celkovo stav dieťaťa. Tejto obave nasvedčuje spätne celý rad tvrdení a postojov otca, situácií, zadokumentovaných v konaní, zrozumiteľne a preskúmateľne popísaných prvoinštančným súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, čo prvoinštančný súd správne vyhodnotil. Tu opakovane konštatujúc, mieru rodičovskej kompetencie otca, obdobne matky, vplyv výchovných metód, rodinného zázemia na ohrozený záujem dieťaťa, resp. oboch synov, na zdravom vývoji, čo presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia, je v prejednávanej veci oboch maloletých detí možné riadne preukázať v prebiehajúcom konaní vo veci samej sp.zn. (aktuálne v štádiu znaleckého posudzovania) a sp.zn. (konanie o rozvod manželstva a súvisiacu úpravu rodičovských práv a povinností). Odvolací súd zdôrazňuje dočasnosť prijatého opatrenia s tým, že cieľom neodkladných opatrení je iba predbežná úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej o úprave rodičovských práv a povinností. Centrom záujmu je primárne záujem maloletého dieťaťa, resp. detí, ktorým je potrebné poskytnúť rýchlu potrebnú ochranu jeho práv za súčasného osvedčenia relevantných základných skutočností, smerujúcich k opodstatnenosti nároku vo veci samej. Zároveň odvolací súd upriamuje pozornosť otca na skutočnosť, že nariadené neodkladné opatrenie je možné zrušiť, pričom súd zmysle najmä lex specialis ustanovenia skúma, či došlo k zmene alebo zániku dôvodov, ktoré viedli k nariadeniu neodkladného opatrenia. Osvedčené a preukázané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade, majú základ v popísanom správaní rodiča - najmä otca a je tak v jeho možnostiach privodiť zmenu a v jeho dispozícii prehodnotiť, akceptujúc odborné poradenstvo, svoj spôsob komunikácie, charakterových nastavení, na čo môže v každom štádiu konania súd primerane reflektovať zrušením, resp. zmenou rozhodnutia a to i bez návrhu. Nariadené výchovné opatrenie a realizovanie osobného styku otca s deťmi za asistencie a v rámci reálnych možností odborníkov akreditovaného centra, má potenciál tomuto vývoju situácie v rodine jednoznačne napomôcť. Frekvencia takto nastaveného stretávania, kvalita osobných stretnutí otca so synmi, bude monitorovaná a vyhodnotená súdom v príslušnom konaní a bude podkladom opäť pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Naďalej však je osobnou zodpovednosťou rodičov plne podporovať priebeh výchovy a výživy spoločného maloletého dieťaťa, rešpektujúc právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom ( o rodine). Rodičovskú dohodu zákon uprednostňuje.

13. Pre úplnosť odvolací súd kontexte odvolacích námietok poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom v zmysle , 2 , dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade

s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon a zároveň žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Pri úvahe o potrebe úpravy právnych pomerov, ktorá musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou úvahy súdu, ktorá musí byť preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je objasnenie, vysvetlenie a konkrétne zadefinovanie formou hodnotiacich úsudkov toho, ako súd procesne postupoval, ako a prečo rozhodol, a ako také nemôže byť od doterajšieho procesného postupu oddelené. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (, ). Do práva na spravodlivý proces avšak nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania. ((, , , , ). Ďalej, odvolací súd poukazuje v danom prípade na charakter upravovaných právnych vzťahov, čím je výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom, v rámci čoho sa v zmysle stabilizovanej judikatúry neuplatňuje zásada ne ultra petitum, ale súdy ex offo vyhodnocujú najlepší záujem dieťaťa podľa svojej úvahy, pričom nie sú viazané návrhmi a predstavami účastníkov konania (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. -35 zo dňa 30.4.2025).

14. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Odvolací súd nemá dôvod odkloniť sa od záverov súdu prvej inštancie, založených na popísanom stave, nežiadúcom správaní otca, v dôsledku čoho, je aktuálne komunikácia najmä v mladším dieťaťom náročná a nie bežným spôsobom vo vzťahu k dieťaťu zvládnuteľná. Súd nemôže nereflektovať na odborné správy nielen kolízneho opatrovníka, lekárske správy z vyšetrení a hospitalizácie dieťaťa, závery z poradenstva, podnety a informácie školského zariadenia atď. Dieťa, obe deti, aktuálne avizujú nutnosť poskytnutia priestoru a času na upokojenie, zastabilizovanie ich života a to bez rušivých záťažových vplyvov. Čím je dostatočne správne možné a dôvodné preklenutie otcom namietanej zmeny prostredia, návykov, väzieb detí pri zmene ich bydliska a primárneho školského zariadenia, v druhom prípade za udelenia súhlasu namiesto otca súdom, konajúcim pri nezhode rodičov, v zmysle Zákona o rodine, keďže pre zápis, resp. zmenu základnej školy je potrebný súhlas oboch v platnom znení. Za vyššie uvedených okolností a vzájomných rodinných vzťahov odvolací súd, odlišne od súdu prvoinštančného, nateraz rešpektuje zmenu bydliska maloletých detí dočasne v ich záujme. Súčasne však zdôrazňuje, že povaha predmetu konania v danej časti, vyžaduje návrh na rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov v súvislosti s výkonom rodičovských práv a povinností, s konkrétnym petitom na nahradenie súhlasu druhého rodiča s prihlásením maloletého dieťaťa, oboch detí, na povinnú školskú dochádzku v konkrétnej vybranej škole a meritórne rozhodnutie po riadne vykonanom dokazovaní.

15. Napokon, odvolací súd konštatuje, v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov,

resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania. (, , , , ).

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).