Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_22Co-6-2026.pdf
PDF · 141.96 KB
Case nature
Subarea
22Co/6/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Mariany Hirkovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. X, XXX XX F., t.č. bytom G. X, XXX XX F., proti odporcovi: H. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. K. XX, XXX XX F., zastúpenému: JUDr. Martina Fábryová, advokátka, so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 17C/46/2025-10 zo dňa 18.11.2025, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie s výnimkou výroku III.
II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto: I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi, aby nevstupoval do bytu č. X na poschodí -X I. vo vchode č. X bytového domu - G. č. X súp. č. XXXX, postavenom na parcele C. L. č. XXXX v k.ú. F., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres F., obec F., katastrálne územie F.. II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi, aby sa úmyselne nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi verejnej moci, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch, ako aj s výnimkou pre potreby prípadnej realizácie styku rodiča s maloletými deťmi pochádzajúcim z manželstva strán sporu. III. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a . IV. U k l a d á navrhovateľke, aby v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala na Okresnom súde Prešov žalobu vo veci samej, v ktorej stranami sporu búdu navrhovateľka ako žalobkyňa a odporca ako žalovaný s predmetom konania vo veci samej o obmedzenie užívacieho práva odporcu alebo o trvalé vylúčenie odporcu z užívania nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, a to bytu č. X na poschodí -X I. vo vchode č. X bytového domu - G. č. X súp. č. XXXX, postavenom na parcele C. L. č. XXXX v k.ú. F., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres F., obec F., katastrálne územie F.. V. V súlade s § 337 ods. 1 a 2 CSP per analogiam súd p o u č u j e odporcu, že môže na súd podať proti navrhovateľke návrh na zrušenie tohto neodkladného opatrenia (v celom rozsahu alebo iba v jeho časti) podľa § 334 CSP , ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. VI. Navrhovateľka m á nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.“
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie citoval § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. e) a h), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 2 , § 332 ods. 1 a 2, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“).
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného súd prvej inštancie uviedol, že zo skutočností popísaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z predloženého listinného dôkazu
- potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 08.11.2025 považoval za osvedčené dôvodné obavy navrhovateľky, že v dôsledku správania odporcu by mohla byť ohrozená jej telesná alebo duševná integrita. Zároveň navrhovateľka súdu predloženým listom vlastníctva a potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 08.11.2025 preukázala, že spolu s odporcom majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov byt na G. G. X v F., kde spolu bývali do vykázania odporcu zo spoločného obydlia políciou. Konštatoval, že hoci navrhovateľka nepredložila väčšie množstvo dôkazov, na základe tvrdení navrhovateľky a zároveň z vlastnej činnosti je mu známe, že na tamojšom súde prebieha i konanie o nariadenie neodkladného opatrenia pod sp.zn. 14P/212/2025, v ktorom navrhovateľka žiada o zverenie mal. E. do svojej starostlivosti a poukazuje okrem iného i na hrubé správanie odporcu, ktoré osvedčuje potvrdeniami polície o podaní oznámenia o podozreniach zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré mali spočívať v tom, že ju odporca fyzicky napadol dňa 04.11.2025 a 07.11.2025. Aj na základe uvedeného súd považuje za osvedčené, že došlo k negatívnym vplyvom konania odporcu na psychiku, či fyzické zdravie navrhovateľky, resp. minimálne je osvedčená hrozba takýchto zásahov do telesnej, či duševnej integrity navrhovateľky. Súd prvej inštancie mal tak za to, že osvedčené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom s ohľadom na charakter vzťahov strán a okolnosti tohto prípadu sa ako najvhodnejšia a najefektívnejšia javí včasná súdna ochrana práve nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže vstup odporcu do ich spoločného obydlia, ktoré je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve (podľa § 325 ods. 2 písm. e / CSP ) a zároveň zakáže odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou odôvodnených špecifických prípadov - konania pred súdmi alebo orgánmi verejnej moci, či realizácia styku rodiča s maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva (podľa § 325 ods. 2 písm. h / CSP ).
4. V prevyšujúcej časti - nad rámec zákazu vstupu do bytu a nad rámec zákazu priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov - súd prvej inštancie návrh zamietol, nakoľko nepovažoval nariadenie neodkladného opatrenia nad stanovený rozsah za nevyhnutný a primeraný okolnostiam. V tomto smere dodal, že považoval za nevyhnutné presne špecifikovať obydlie, v ktorom sa stalo spolunažívanie neznesiteľným pre navrhovateľku, uvedením presnej špecifikácie bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a vyhnúť sa tak aj neprimeranému zásahu do práv odporcu, širšiemu než je potrebné pre účely bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V spojení s nariadeným zákazom priblíženia na uvedenú vzdialenosť nariadené neodkladné opatrenie pokrýva prakticky i priľahlé pozemky v čase, kedy sa navrhovateľa bude nachádzať v mieste spoločného obydlia a tento zákaz priblíženia v sebe prakticky subsumuje i zákaz vstupu na všetky miesta, kde sa navrhovateľka v tom-ktorom čase nachádza. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú povinný nemôže prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, súd považoval za primeranú vzdialenosť 20 metrov, ktorú považuje za dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie strán sporu, ale taktiež z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie navrhovateľky povinným odporcom za účelom vyhnutia sa priblíženiu k nej na vzdialenosť menšiu než 20 metrov. Súd prvej inštancie povinnosť uloženú odporcovi zúžil pre prípad úkonov strán sporu v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a inými orgánmi verejnej moci, na ktoré by mohli byť strany sporu predvolaní, a to v rozsahu nevyhnutnom pre ich riadnu účasť na týchto úkonoch. Považoval za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť „platnosť“ tohto zákazu v prípade vedenia súdnych, resp. iných konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa navrhovateľka a odporca stretnú pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a z objektívnych dôvodov (napr. rozloha pojednávanej miestnosti) nebude možné zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola väčšia ako 20 metrov. Z tohto dôvodu rozhodol tak, že v prípade vykonávania procesných úkonov, na ktorých sa bude vyžadovať osobná prítomnosť navrhovateľky a odporcu, sa tento zákaz neuplatní. Súd prvej inštancie majúc na zreteli, že strany sporu majú maloleté deti pochádzajúce z manželstva, vo vzťahu ku ktorým prebieha alebo môže v budúcnosti prebiehať na súde aj konanie o úpravu rodičovských práv a povinností, zúžil povinnosť uloženú odporcovi aj pre prípad stretov navrhovateľky a odporcu pri prípadnej realizácii styku rodiča (či už navrhovateľky alebo odporcu) s maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva strán sporu.
5. S poukazom na princíp ultima ratio, teda subsidiarity represie a použitia trestných postihov až ako krajných prostriedkov na dosiahnutie ochrany práv navrhovateľky, sa súdu prvej inštancie javil zvolený spôsob ochrany práv navrhovateľky takýmto neodkladným opatrením ako vhodný a primeraný spôsob bránenia jej práv a záujmov. Ochrana prostredníctvom civilného práva, a to neodkladným
opatrením, je miernejšou formou, ktorá má preventívny a zabezpečovací charakter; neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej. V rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, pre ktoré sa odporca môže domnievať, že by mal mať naďalej právo vstupu do spoločného obydlia a tieto skutočnosti a okolnosti sú podstatné až pre prípadné rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie tak v tejto súvislosti uložil navrhovateľke povinnosť podať voči odporcovi žalobu o obmedzenie užívacieho práva odporcu k bytu, prípadne o trvalé vylúčenie odporcu zo spoločného užívania, keďže dotknutá nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu. Ak navrhovateľka nepodá predmetnú žalobu v stanovenej lehote, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení, ktorým nariadil zákaz vstupu do spoločného obydlia, zruší.
6. Čo sa týka trvania neodkladného opatrenia súd ho nevymedzil žiadnym časovým obdobím, a to z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené a javí sa ako nehospodárne a priečiace sa zásade procesnej ekonómie podávanie opakovaných návrhov na neodkladné opatrenie po uplynutí určitej vymedzenej doby. Nariadené neodkladné opatrenie tak môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP , podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť (teda odporca), ale aj navrhovateľka neodkladného opatrenia.
7. Vzhľadom na špecifické okolnosti pri nariaďovaní tohto neodkladného opatrenia, predovšetkým čo sa týka aktuálne časovo nevymedzeného nariadenia zákazu priblíženia (dôvody viď predchádzajúci odsek), súd podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP per analogiam poučil odporcu o možnosti podať návrh na zrušenie tohto neodkladného opatrenia (či už v časti alebo v celom rozsahu). Súd nevzhliadol žiadne možné predmety konaní vo veci samej, ktoré by mohli byť obsahom žaloby protistrany - odporcu voči navrhovateľke, s ktorými by boli spojené právne následky zrušenia neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP . Zánik účinkov neodkladného opatrenia môže byť dosiahnutý zrušením neodkladného opatrenia prostredníctvom podania návrhu na jeho zrušenie podľa § 334 CSP , preto súd z opatrnosti poučil odporcu aspoň o tejto možnosti dosiahnutia ochrany jeho práv.
8. Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky, pokiaľ ide o nariadenie kontroly dodržiavania neodkladného opatrenia pomocou technických prostriedkov. Hoci aj v civilnom konaní je možné nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami, takéto opatrenie má byť opatrením výnimočným, keďže predstavuje omnoho väčší zásah do práv povinnej osoby.
9. O trovách neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP , keďže navrhovateľka bola v celom rozsahu úspešná, keď jej návrhu bolo až na nariadenie kontroly neodkladného opatrenia technickými prostriedkami vyhovené.
10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Odporca s nariadeným neodkladným opatrením nesúhlasí a nepovažuje ho za vecne ani právne správne z dôvodov porušenia práva na spravodlivý proces, nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia.
11. Odporca potvrdil, že bol vykázaný príslušníkmi PZ z obydlia, avšak nakoľko proti tomuto vykázaniu neexistuje účinný prostriedok nápravy, nemohol sa brániť, nakoľko príslušníci PZ bez toho, aby zisťovali objektívny stav veci, hneď pri príchode oznámili odporcovi, že je vykázaný. Pravdepodobne podľa zásady „kto zavolá linku 158 skôr“. V tejto súvislosti odporca predložil súdu fotografie zachytávajúce momenty po incidente zo dňa 8.11.2025, kedy na prvej fotografii - pred príchodom hliadky sa na zárubni izby krv nenachádza, ale v čase príchodu hliadky, kedy odporca medzičasom opustil spoločný byt, sa už krv na zárubni nachádzala. Je objektívne nemožné, aby sa krv na zárubňu dostala pričinením odporcu.
12. Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou, že odporca pri incidente opustil spoločnú domácnosť s mal. E. na neznáme miesto, boli ozrejmené v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 14P/212/2025 a nezakladajú sa na pravde. Uviedol, že v tomto konaní 14P/212/2025 sa rodičia (navrhovateľka a odporca) za ingerencie prítomných osôb dohodli na dočasnej úprave styku do času kedy súd rozhodne o podanom návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k mal. deťom. Otec sa zaviazal na pojednávaní dňa 11.11.2025 toho istého dňa vo večerných hodinách odovzdať mal. E. matke. Skutočnosť, že otec je vykázaný zo spoločnej domácnosti, bola súdu i otcovi známa, avšak na odovzdanie pri realizácii styku sa nemala uplatniť. Otec vo večerných hodinách odovzdal maloletého E. matke, avšak v emočne napätej chvíli zabudli všetci prítomní na školskú tašku. Následne matka volala otca/odporcu 11.11.2025 v čase o 18:20 hod., že zabudli na školskú tašku, nech ju dovezie. Odporca obratom doviezol tašku, čo opäť vyústilo do emočne napätej situácie privolaním hliadky PZ. Incident sa týkal nesúhlasu matky s tlačítkovým telefónom. Toto je situácia, kde bola prítomná kamarátka matky, ktorú situáciu matka opisuje v návrhu ako otec nerešpektuje vykázanie z obydlia. Privolaná hliadka žiadne pochybenie nezistila a nevyvodila žiadne dôsledky. Je bez akýchkoľvek pochýb, ak by privolaná hliadka zistila nezákonné konanie odporcu nerešpektujúce vykázanie z obydlia, boli by zakročili a vyvodili dôsledky. Skutok tak ako ho opisuje navrhovateľka sa nestal. O incidente bol otcom informovaný aj súd vo veci maloletých. Ak sa tvrdenie matky o strachu a privolaní hliadky titulom porušenia vykázania z obydlia zakladá na pravde, prečo nebolo jej tvrdenie osvedčené dôkazom.
13. Odporca sám iniciatívne opisuje situáciu, za ktorej prišiel za synom. Navrhovateľka sa vo svojom návrhu nezmohla ani na označenie dôkazov. Navrhovateľka vždy a všade v zásade iba tvrdí, ale neunáša dôkazné bremeno. Navrhovateľka nepredložila do konania žiaden dôkaz o spôsobovanom príkorí, či neznesiteľnosti situácie v domácnosti, alebo fyzických či psychických nátlakoch, naproti tomu súd jej návrhu bez všetkého vyhovel.
14. Poukázal na to, že sporové konanie je založené na kontradiktórnosti, ktorá zahŕňa aj možnosť strany predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojho návrhu. Na povinnosť tvrdenia tak nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, ktoré navrhuje vykonať. Navrhovateľka ani len neoznačila dôkaz. Ak by navrhovateľka nejakým dôkazom disponovala, predložila by ho do konania. Takýto objektívny dôkaz však neexistuje. Ak by aj bol predložený dodatočne, je potrebné jeho vierohodnosť spochybniť.
15. Pokiaľ navrhovateľka opakovane uvádza, že život s odporcom sa stal neznesiteľným a má z neho strach a má strach aj o deti, odporca súdu predkladá videonahrávky zachytávajúce konflikty v domácnostiach. Ide o nahrávky, ktoré boli vyhotovené s vedomím navrhovateľky, nakoľko je žiaľ smutnou praxou domácnosti, kedy si navrhovateľka dlhodobo a systematicky v priebehu rokov nahrávala odporcu, preto považoval odporca za adekvátne sa brániť. Predmetné nahrávky sú z dlhšieho časového obdobia, ale aj z obdobia, kedy prebieha konanie vedené pred OS Prešov pod sp.zn. 14P/151/2025 a tieto zachytávajú: 1. IMG 1819.MOV v čase nahrávky 02:0 „útok“ odporcu na navrhovateľku, v čase nahrávky 03:25 „agresivitu“ odporcu v čase nahrávky 03:59 záťaž dieťaťa testom lojality k matke/ navrhovateľke, v čase nahrávky 04:43 ako matka schvaľuje ťahanie za uši maloletého, v čase nahrávky 05:4 navrhovateľkou tvrdené „týranie detí“, v čase nahrávky 07:58 „bitku“ navrhovateľky, v čase nahrávky 10:20 navrhovateľka priznáva dôkazy pre políciu, v čase nahrávky 10:40 navrhovateľka priznáva zranenie odporcu, lebo nebude podporovať idiota, v čase nahrávky 13:10 navrhovateľka deklaruje dohodu s PZ, v čase nahrávky 16:39 navrhovateľka hovorí o odporcovi ako vrahovi, v čase nahrávky 17:35 výbuch zlosti navrhovateľky, v čase nahrávky 18:10 „bitka“, v čase nahrávky 19:00 vyeskalovanie napätia, neprípustný test lojality, dožadovanie sa, aby dieťa privolalo políciu, čo odmieta, v čase nahrávky 22:00 dieťa berie mobilný telefón 2. IMG 1820.MOVv čase nahrávky 01:05 test lojality matky voči deťom, v čase nahrávky 03:10 matka podkopáva autoritu otca vyjadreniami „otec je nemožný“ a opäť test lojality, v čase nahrávky 06:30 navrhovateľka môže polícii povedať kedykoľvek a čokoľvek, v čase nahrávky 10:00 navrhovateľka deklaruje, že otca aj zbije. 3. IMG 3817 MOV v celej nahrávke navrhovateľka priznáva fyzický trest pre maloletého syna 4. IMG 6783(1).MOV navrhovateľka oznamuje synovi, že ak nevráti mobil, na 14 dní neuvidí „fotríka“.
16. Podľa odporcu obsah predmetných nahrávok je mimoriadne smutnou demonštráciou bežnej praxe a štýlu komunikácie zo strany navrhovateľky. Odporca opakovane uvádza v konaniach, že navrhovateľka vyvolá konflikt, z ktorého sa následne snaží vyťažiť maximum. Navrhovateľka opakovane deklaruje na súde, že nemieni deti zobrať od otca, ale nahrávky zachytávajú skutočnú pravdu a zámer matky/ navrhovateľky. Považuje za smutné, že odporca nijakým spôsobom neprispieva k eskalácii napätia. Je ťažkou skutočnosťou pre muža priznať si bezmocnosť voči žene, avšak z nahrávky je zrejmé, že je to práve navrhovateľka, kto sa nespráva v súlade so štandardami rodinného života a zneužíva postavenie „slabšieho“ jedinca, čo verejne a bez hanby prezentuje. Rovnako matka bez toho, aby sa niečo (v zmysle takom ako vyžaduje zákon pre vylúčenie z užívania bytu) dialo, bez emócií dokáže oznámiť synovi, že
ak nevráti mobil, neuvidí fotríka na 14 dní. Matka to oznamuje ako fakt, ktorý nastane, a to bez toho, aby nastali objektívne skutočnosti. Otec vyjadruje obavy, že môže ísť o plán matky, ktorý sa žiaľ darí realizovať.
17. Odporcu znepokojuje fakt, že navrhovateľka priznáva, že ho v minulosti fyzicky napadla a rovnako priznáva dohodu s PZ. Ostatne odporca vyjadruje obavy s ohľadom na jeho vykázanie z domácnosti príslušníkmi PZ bez zistenia pravdy.
18. Navrhovateľka sa v konaní domáha náhrady trov konania, ktorému návrhu súd aj vyhovel. Navrhovateľke v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia však žiadne trovy nevznikli. Podmienkou obmedzenia užívacieho práva jednému z manželov v dome alebo byte je neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. Ide o prípady, keď ďalšie spolužitie manželov nemožno zniesť, strpieť a vydržať. Medzi násilím a neznesiteľnosťou ďalšieho spolužitia manželov musí byť daná príčinná súvislosť. Navrhovateľka do dnešného dňa neosvedčila násilie a neznesiteľnosť. Ak je niečia prítomnosť v spoločnej nehnuteľnosti neznesiteľná, je to práve navrhovateľka, ktorá vyvoláva konfliktné situácie, ktorými nezaťažuje len odporcu, ale aj maloleté deti, ktoré sú v tomto prostredí nútené vyrastať. O zásahu do užívacieho práva k bytu alebo domu môže súd rozhodnúť, ak ide o sústavné fyzické alebo psychické týranie manžela alebo jeho hrubé ponižovanie. Nielenže navrhovateľka túto podmienku neosvedčila, ale odporcom predložené dôkazy jednoznačne preukazujú, že je to práve navrhovateľka, kto sa dehonestujúco vyjadruje o manželovi, teda odporcovi, čím podkopáva jeho postavenie ako otca ale aj postavenie v spoločnosti. Odporca sa nemôže stotožniť s argumentáciou súdu, ktorou sa spravoval, keď vydal neodkladné opatrenie a to zisťovanie vlastnou činnosťou, že má za preukázané oznámenia o podozreniach z priestupkov. Nie je zrejmé, že či súd vykonal rovnaký dopyt aj vo vzťahu k odporcovi, nakoľko aj odporca podal niekoľko oznámení na navrhovateľku. Aj oznámenia o podozrení z priestupku môžu na základe predložených nahrávok, najmä IMG_1819.MOV spochybniť dôvodnosť oznámení navrhovateľky, nakoľko ak všetky prebiehali tak, ako sa domáhala privolania hliadky od maloletého dieťaťa v čase 19:00 nahrávky, tak neboli dôvodné. Potom opätovne vyvstáva otázka, čo tým myslela navrhovateľka, že to má dohodnuté s PZ ... Dal do pozornosti, že maloletý syn odmietol privolať hliadku.
19. Odporca dal do pozornosti súdu aj odôvodnenie rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia v konaní vedenom pred OS Prešov pod sp.zn. 14P/212/2025 zo dňa 17.11.2025 (str. 11) „nemal za preukázané, že by sa mal. deti ocitli bez akejkoľvek starostlivosti alebo, že by ich život, zdravie a priaznivý vývoj boli vážne ohrozené alebo narušené.“ Súd v predmetnom konaní vykonal aj dokazovanie (na rozdiel od tohto konania, kde súd rozhoduje len na základe tvrdení navrhovateľky vzhľadom na povahu konania) a to aj nariadením pojednávania na deň 11.11.2025. Súd síce dočasne zveril deti do osobnej starostlivosti matky (s čím otec nesúhlasí a podáva odvolanie), ale dospel k správnym záverom, že deti nie sú ohrozené. Vykonané dokazovanie tak vyvracia tvrdenia navrhovateľky o obave o život detí tak, ako to uviedla v návrhu v tomto konaní o dočasné vylúčenie z užívania bytu, čo len potvrdzuje nedôvodnosť a šikanózne správanie sa navrhovateľky voči odporcovi.
20. Namietal, že z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, aký dôkaz - aký súhrn myšlienkových súvislostí viedol súd prvej inštancie k tomu, že mal za to, že odporcovi jeho právo nesvedčí. Odporca opätovne len môže zopakovať, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, kedy nie že nepreložila žiaden dôkaz, ale de facto ani žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení neoznačila. Konajúci súd vidí za návrhom slabé žieňa, navrhovateľku, prečo by teda nemala pravdu? Takýto prístup je rodovo nespravodlivý a diskriminačný, kedy orgány veria účastníkovi konania len na základe pohlavia, že ide o ženu a automaticky prezumujú, že tým násilníkom musí byť muž.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené odporca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, ev. aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu 1. inštancie na nové rozhodnutie. Odporca zároveň žiada aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, a to v rozsahu 100 %.
22. K odvolaniu podala vyjadrenie navrhovateľka. Uviedla, že z tohto jej vyjadrenia a priložených dôkazov (zápisnica na ORPZ, fotodokumentácia, lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia syna, svedecké vyhlásenie rodinných priateľov) vyplýva, že odporca dlhodobo a opakovane porušuje nariadené neodkladné opatrenie, a to najmä zákaz vstupu do bytu a zákaz priblíženia sa k ohrozenej
osobe, pričom svojim konaním spôsobuje navrhovateľke aj maloletým deťom psychickú ujmu, zvyšuje napätie v rodinnom prostredí, manipuluje maloletých proti matke a svojím správaním vytvára reálne riziko pokračovania násilia. Opisované skutkové okolnosti (fyzické a psychické útoky, obťažovanie, nerešpektovanie vzdialenosti, vyhľadávanie blízkosti navrhovateľky aj detí, snaha o kontakt mimo určeného styku, opakované privolávanie polície proti navrhovateľke, vyhrážky a zneužívanie detí ako „spojencov“) napĺňajú kritériá dôvodného podozrenia z násilia a ohrozenia telesnej a duševnej integrity ohrozenej osoby v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) , f), g) a h) CSP , ktoré umožňujú súdu uložiť povinnosť nevstupovať do bytu, nepribližovať sa na určenú vzdialenosť a nekontaktovať ohrozenú osobu. Vzhľadom na preukázanú eskaláciu konfliktov, zdravotný stav navrhovateľky doložený lekárskymi správami a negatívny dopad na maloleté deti, ako aj svedectvá tretích osôb, sú splnené podmienky na zachovanie, prípadne sprísnenie neodkladného opatrenia (na celý pozemok oploteného bytového domu, keďže pravidelne búcha na vnútorné dvere bytu), aby bola zabezpečená účinná ochrana navrhovateľky a maloletých detí pred ďalším násilím a zasahovaním do ich práv. Navrhovateľka odmietla tvrdenie, že situácie nemá podložené dôkazmi. Že také ani neexistujú. Tvrdí, že „ak by aj bol predložený dôkaz dodatočne, je potrebné jeho vierohodnosť spochybniť“. Mnohé z dôkazov však boli už súdu predložené. Aj čo sa týka neodkladného opatrenia v starostlivosti o maloleté deti. Avšak odporca už dlhodobo naschvál a manipulatívne vyvoláva situácie a robí si rôzne dôkazy kalkulujúc ich budúce využitie. Rovnako odmieta tvrdenie odporcu, že súd je rodovo nespravodlivý - a že preferuje jej výpoveď len preto, že je žena. Má za to, že prístup všetkých orgánov, ktoré sú zapojené do riešenia ich rodinných problémov, je zodpovedný a spravodlivý.
23. K vyjadreniu navrhovateľky podal odporca odvolaciu repliku. Pokiaľ sa navrhovateľka v konaní označuje ako poškodená a ohrozená osoba, odporca má za to, že takéto označovanie sa samotnou navrhovateľkou je účelové a nie je založené na reálnom základe. Navrhovateľka v rámci vyjadrenia opisuje rôzne udalosti ostatných mesiacov v ich rodine, avšak nosnou témou sú nezhody rodičov pri výchove spoločných maloletých detí. Navrhovateľka uvádza, že správanie sa odporcu je voči maloletým deťom, najmä teda vo vzťahu k mal. E. neprimerané, avšak sama jedných dychom dodáva, že jej maloletý mal oznámiť, že odchádza s otcom, že vybehol za otcom a pod., čo do výsledku preukazuje len záujem maloletého E. tráviť čas s otcom. Navrhovateľka však styk dieťaťa / detí s otcom nad rámec nariadeného neodkladného opatrenia (v poručenskej agende) neumožňuje a aktívne mu bráni, pričom otáznym je stále najlepší záujem maloletých detí. To je však na posúdenie v inom konaní, pričom priamo však tento stret rodičov nachádza odzrkadlenie v tomto konaní o vylúčenie z užívania bytu.
24. Navrhovateľka sa odporcom predložené nahrávky snaží ospravedlniť vyčerpanosťou, únavou i zúfalstvom pričom uvádza, že na nahrávkach sú zachytené situácie, kedy sa snaží rozhovorom a vysvetľovaním získať deti naspäť na svoju stranu ako matka, ktorá je nimi vykresľovaná v negatívnom svetle. Toto vyjadrenie matky je podstatou tohto súdneho konania, kedy sa matka snaží otca eliminovať od detí, získať svoj výlučný vplyv nad nimi a využíva na to inštitút neodkladného opatrenia a vykázanie odporcu z bytu. Navrhovateľka v celom vyjadrení, ale ani v konaní neuvádza, že by sa odporcu bála, že by jej život alebo zdravie mali byť ohrozené a ani život a zdravie maloletých detí. Jej cieľom je získať výlučný vplyv nad maloletými deťmi, čo sama de facto priznáva.
25. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení uvádza veľmi závažné obvinenie, a to pokus o znásilnenie odporcom, kedy ju mal odporca násilím držať a fúkať jej do tváre tekutinu, čo mala byť krv. Odporca rezolútne odmieta, aby sa pokúšal manželku niekedy znásilniť. Tieto obvinenia nie sú racionálneho základu, prestávajú byť „bezzubými“ a odporca zváži ďalšie právne kroky, nakoľko vyjadrenia navrhovateľky sú značne spôsobilé mu privodiť ujmu, nehovoriac o tom, že o údajnom tehotenstve navrhovateľky sa dozvedel až dňa 29.12.2025, teda v deň, kedy mu právna zástupkyňa preposlala vyjadrenie navrhovateľky. Samotné tvrdenie navrhovateľky o znásilnení, či o jeho pokuse, asi by malo ísť o skutok dokonaný, keď následkom má byť tehotenstvo, nie je podporené žiadnym dôkazom, a opäť navrhovateľka iba niečo tvrdí, bez dôkazu.
26. Medzi účastníkmi konania dochádzalo k zjavným schválnostiam. Navrhovateľka na odporcu nikdy nepodala trestné oznámenie, žiadne z podaní navrhovateľky nebolo nikdy riešené formou trestného konania. Naproti tomu, rovnako odporca podal na navrhovateľku niekoľko oznámení (momentálne živé veci – napr. OU-PO-OVVS2- 2025/095722). Odporca neustále poukazuje na to, že navrhovateľka v konaní (ale aj vo všetkých doterajších konaniach) iba tvrdí, pričom dôkazné bremeno neunesie. Na podporu svojich tvrdení ani nepredkladá, ba ani neoznačuje dôkazy.
27. Navrhovateľka doteraz neosvedčila zákonnú podmienku pre vylúčenie z užívania bytu, a to fyzické alebo psychické násilie, resp. jeho hrozbu. Podľa názoru odporcu je konanie navrhovateľky inšpirované snahou získať výlučný vplyv nad výchovou spoločných maloletých detí, čo sama navrhovateľka vlastne nepriamo aj vo vyjadrení uviedla. Problémom účastníkov konania nie je násilie, ale nezhody vo výchove maloletých detí.
28. Navrhovateľka tvrdí, že odporca jej a maloletým deťom spôsobuje psychickú ujmu. Táto ujma na strane navrhovateľky je iba tvrdená. Navrhovateľka predložila do konania lekársku správu zo dňa 09.12.2025 týkajúcu sa mal. E. pre jeho (údajné) agresívne správanie, pričom mal byť privezený RZP. Z lekárskej správy vyplýva, že matka trvá na psychiatrickom vyšetrení. Dieťa od počiatku príchodu RZP sedelo na gauči, pri plnom jasnom vedomí, orientovaný. Rovnako boli závery zhodnotené aj v nemocnici, kedy bolo dieťa pokojné, asuicidálne, bez porúch správania. Uvedený dôkaz preložený navrhovateľkou priamo vyvracia tvrdenia matky. K predloženému dôkazu pána A. si dovolíme uviesť, že má ísť o dôkaz v rozvodovom konaní, avšak k dnešnému dňu odporca o takomto konaní nemá vedomosť a vo svojej podstate sa netýka ani predmetu sporu. Rovnako pán A. predkladá súdu iba tzv. svedectvo z počutia.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené má odporca naďalej za to, že v doterajšom priebehu konania neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto kontexte je účelom neodkladného opatrenia upraviť neodkladne pomery medzi účastníkmi konania. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak je potrebný okamžitý zásah, napr. na ochranu života, zdravia, výchovy alebo výživy maloletých, alebo inak ohrozených práv. Navrhovateľka predložila do konania fotografie z roku 2024. Je zrejmé, že stav, aký vládne medzi účastníkmi konania, je dlhodobejšieho charakteru (čomu nasvedčuje aj napr. tvrdenie navrhovateľky o vynútenom styku v apríli 2025) čo nespĺňa podmienku neodkladnosti a nevyhnutnosti.
30. V osobnom stanovisku odporca uviedol, že v tvrdeniach navrhovateľky absentuje akýkoľvek údaj o tom, že by sa voči nej alebo deťom dopúšťal fyzického násilia, agresivity alebo že by požíval návykové látky. Celý konflikt je v skutočnosti sporom o názor na výchovu ich spoločných detí, nie sporom o bezpečnosť osôb. Neodkladné opatrenie, ktoré mu zakazuje vstup do obydlia a priblíženie sa k manželke, považuje za neprimerane prísny zásah do jeho základných práv, nakoľko nespĺňa zákonné podmienky bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia.
31. Má za to, že súčasná situácia je do značnej miery ovplyvnená negatívnym vplyvom tretej osoby (H. A.), ktorý dlhodobo zasahuje do ich rodinného života a podporuje manželku v radikálnych náboženských postojoch. Jeho podozrenie z účelovosti celého procesu potvrdzuje skutočnosť, že menovaný H. A. disponoval predmetným uznesením o neodkladnom opatrení a operoval ním pred príslušníkmi PZ v čase, kedy bola navrhovateľka náhle hospitalizovaná. Je neštandardné a zarážajúce, aby tretia osoba, ktorá nie je účastníkom konania ani zákonným zástupcom, disponovala súdnym rozhodnutím v takto citlivej rodinnej veci a iniciatívne ho predkladala štátnym orgánom. Tento fakt nasvedčuje tomu, že cieľom nie je ochrana práv manželky, ale snaha o jeho násilnú izoláciu od detí a spoločnej domácnosti pod taktovkou tretej osoby.
32. Navrhovateľka sa opakovane uchyľuje k šíreniu nepravdivých informácií pred štátnymi orgánmi a odborníkmi. Príkladom je návšteva u lekárky A. M. (dňa 09.12.2025, lekárska správa doložená manželkou vo vyjadrení k tomuto odvolaniu), ktorej manželka tvrdila, že sú v rozvodovom konaní. Podľa jeho vedomostí však žiadny návrh na rozvod podaný nebol. Toto účelové vytváranie obrazu rozvráteného manželstva pred odbornou verejnosťou svedčí o jej snahe manipulovať fakty v prospech svojho cieľa v konaní o starostlivosť o deti.
33. V obdobiach, kedy do ich vzťahu nezasahujú tretie osoby alebo konflikty o metódy náboženskej výchovy, je ich spolužitie harmonické. Manželka v jeho prítomnosti prejavuje spokojnosť a radosť, čo dokumentujú aj priložené fotografie z ich nedávneho rodinného života. Tento stav je v priamom rozpore s jej tvrdeniami o nutnosti jeho izolácie od rodiny.
34. Zdôraznil, že navrhovateľka vyvoláva konfliktné situácie primárne vtedy, keď ho deti (synovia N. a E.) iniciatívne kontaktujú a uprednostnia spoločne strávený čas s ním pred jej radikálnymi náboženskými aktivitami. Jeho deti ho majú radi a sú zvyknutí tráviť čas aktívne a zmysluplne - návštevami plavárne, ihrísk, spoločnými nákupmi či praktickými činnosťami pri údržbe domácnosti, auta či záhrady. Jeho
cieľom je vychovať zo synov N. a E. samostatných a prakticky orientovaných ľudí, čo je v súlade s ich prirodzeným vývojom a vekom. Skutočnosť, že deti s ním trávia voľný čas dobrovoľne a radi, vylučuje akúkoľvek verziu o tom, že by bol pre nich či rodinné prostredie hrozbou. Naopak, nariadená izolácia otca od synov, ktorí sú naňho citovo naviazaní, im spôsobuje neodôvodnenú traumu a bráni ich prirodzenej výchove k samostatnosti.
35. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP ), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP , bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
36. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
37. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
38. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom Zbore policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
39. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e) CSP predstavuje snahu zákonodarcu riešiť otázku domáceho násilia a situáciu jeho obetí. Predpokladom aplikácie týchto ustanovení je určitý stupeň intenzity fyzického či psychického násilia, a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilného správania. Intenzita násilného chovania teda musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti, že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp. hrozba takéhoto násilného správania.
40. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.
41. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl. 3 .1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
42. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ
spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.
43. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v posudzovanej veci dospel odvolací súd k totožnému záveru, ako súd prvej inštancie, ktorý konštatoval, že v čase vydania tohto uznesenia boli splnené podmienky bezodkladnej úpravy právnych pomerov strán, ich naliehavosti a nevyhnutnosti, nakoľko zo strany odporcu hrozí porušovanie a ohrozovanie práv a oprávnených záujmov žalobkyne.
44. V predmetnej veci smeruje návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu uložením zákazu odporcovi vstupovať do bytu č. X na X. poschodí - I., vo vchode č. X bytového domu , K. - G. D. X súp. č. XXXX, postavenom na parcele C. L. D. XXXX v k.ú. F., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres F., obec F., katastrálne územie F. a zákazu odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť 20 metrov s výnimkou určitých procesných úkonov pred súdmi a orgánmi verejnej moci. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila navrhovateľka snahou zabrániť opakovaniu psychického násilného správania odporcu voči jej osobe, keď ju aj pred ich maloletými deťmi verbálne napadá, uráža a obviňuje. Správanie odporcu má zároveň negatívny vplyv na psychický a sociálny vývin ich maloletých detí. Má obavu, že ak by správanie odporcu pokračovalo tak ako doteraz, mohlo by dôjsť k vážnej ujme na ich zdraví, živote a majetku.
45. V predmetnej veci smeruje návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu uložením zákazu odporcovi vstupovať do bytu, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ktoré navrhovateľka s odporcom a ich deťmi užívajú (výpis z LV č. XXXXX na č.l. 8 spisu).
46. Súd prvej inštancie správne vyvodil záver o dôvodnosti osvedčenia podozrenia z násilia odporcu voči navrhovateľke z Potvrdenia Obvodného oddelenie PZ v Prešove zo dňa 08.11.2025 o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia ohrozenej osoby podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (č.l. 90 spisu). Z tohto potvrdenia vyplýva, že odporca ohrozoval navrhovateľku a preto bol dňa 08.11.2025 o 09.40 hod. vykázaný zo spoločného obydlia na dobu 14 dní. Vykázaná osoba (odporca), ako aj ohrozená osoba (navrhovateľka) boli náležite poučení podľa § 27a ods. 6 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore.
47. Odvolací súd uvádza, že o vykázaní odporcu zo spoločnej domácnosti rozhodlo Obvodné oddelenie PZ v Prešove po privolaní policajnej hliadky a vypočutí navrhovateľky a odporcu, a teda nebolo neodôvodnené a založené výlučne len na výpovedi navrhovateľky. V čase rozhodovania odvolacieho súdu nebolo osvedčené, že oprávnenie policajta podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. bolo vykonané v rozpore so zákonom, pričom platí prezumpcia pravdivosti skutočností uvedených vo verejnej listine, akou je potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia.
48. Podľa názoru odvolacieho súdu už len vydanie potvrdenia a vykázaní osoby zo spoločného obydlia je možné považovať za osvedčenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže vykázanie z bytu alebo domu policajt urobí vtedy, ak najmä vzhľadom na predchádzajúce útoky očakáva útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby. Z uvedeného dôkazu má odvolací súd pre potreby vydania požadovaného neodkladného opatrenia osvedčené, že odporca je dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke.
49. Zároveň z vlastnej činnosti bolo súdu prvej inštancie známe, že na tamojšom súde prebieha i konanie o nariadenie neodkladného opatrenia pod sp.zn. 14P/212/2025, v ktorom navrhovateľka žiada o zverenie maloletých detí do svojej starostlivosti a poukazuje okrem iného i na hrubé správanie odporcu, ktoré osvedčuje potvrdeniami polície o podaní oznámenia o podozreniach zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré mali spočívať v tom, že odporca fyzicky napadol navrhovateľku dňa 04.11.2025 a 07.11.2025. Odporca tento záver súdu prvej inštancie vyslovene nenamietal a preto odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje.
50. Z uvedených dôkazov má odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie pre potreby vydania požadovaného neodkladného opatrenia osvedčené, že odporca je dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke. Odvolací súd zhodnotil uvedenú situáciu ako dôvod na obmedzenie odporcu vo vstupe do spoločného obydlia a v priblížení sa na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov k navrhovateľke
s výnimkou určitých procesných úkonov, čím sa jej poskytuje ochrana pred prípadným ďalším fyzickým a psychickým násilím zo strany odporcu a umožňuje sa aj pokojné bývanie pre ňu ich maloleté deti. Z obsahu spisu ako aj z vyjadrení účastníkov a z odporcom predložených videonahrávok je zrejmé, že spolunažívanie navrhovateľky a odporcu v ich spoločnom obydlí je nateraz nemožné a negatívne vplýva najmä na kvalitu psychického zdravia navrhovateľky a ich maloletých detí. Odvolací súd má za osvedčený taký stupeň intenzity násilia zo strany odporcu voči navrhovateľke a ich deťom, že nemožno požadovať, aby zotrvali s odporcom v spoločnej domácnosti. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je ohrozované, má absolútnu povahu a je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo alebo i právo na obydlie toho, kto ohrozuje.
51. Záverom odvolací súd dodáva, že na účely rozhodovania o nariadení tohto neodkladného opatrenia bola síce dôvodnosť nároku dostatočne osvedčená, nakoľko pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje len osvedčenie najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie, avšak v konaní vo veci samej, ak navrhovateľka v lehote 60 dní od právoplatnosti podá žalobu vo veci samej o vylúčenie z užívania spoločnej nehnuteľnosti bude potrebné vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, dôsledne zistiť skutkový stav a vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy, pričom bude potrebné vyvarovať sa toho, aby došlo k zneužitiu inštitútu vylúčenia z užívania obydlia. Nie je vylúčené, že na základe vykonaného dokazovania vo veci samej dospeje súd k odlišnému záveru, ako je vyjadrený v tomto uznesení. Ak navrhovateľka najneskôr v posledný deň lehoty žalobu nepodá, súd neodkladné opatrenie ex offo zruší v dôsledku jej márneho uplynutia. Respektíve ako poučil súd prvej inštancie odporcu , sám môže podať proti navrhovateľke návrh na zrušenie tohto neodkladného opatrenia v prípade odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo nariadené.
52. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
53. Z vyššie uvedených dôvodov postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie s výnimkou odvolaním nenapadnutého výroku III. ako vecne správne.
54. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 CSP v spojení s § 255 odsek 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a procesne neúspešnému odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
55. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP ).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP ).