Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-81-2026.pdf
PDF · 110.19 KB
Case nature
Subarea
15CoP/81/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Sylvie Szabadošovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletých Y. O., narodeného XX.X.XXXX a W. O., narodeného XX.X.XXXX, obaja trvale bytom Č. Y. Č.. XXXX/ X, F., zastúpených procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., deti rodičov: matky P.. U. O., H. S., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom Č. Y. Č.. XXXX/X, F., právne zastúpenej JUDr. Kristiánom Prihodom, LL.M., advokátom, Slovenská č. 15, Prešov a E. G.. O. O., H. O., narodeného XX.X.XXXX, trvale bytom X. T. M. Č.. XXXX/XX, F., právne zastúpeného JUDr. Martinou Fábryovou, advokátkou, Floriánska č. 19, Košice, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 14P/83/2026-157 zo dňa 20.5.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie na základe návrhu matky maloletého dieťaťa napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie v znení výrokov tak, že : „I. u k l a d á rodičom povinnosť odovzdať maloletého Y. O., narodeného XX.XX.XXXX do starostlivosti C. A. X. F. U.. Y.. H. F., M. XX, XXX XX F., oddelenie T. F., na dobu 6 týždňov odo dňa jeho prevzatia nemocnicou, II. počas hospitalizácie maloletého Y. O., narodeného XX.XX.XXXX na E. T. F., C. A. X. F. U.. Y.. H. F., M. XX, XXX XX F. z a k a z u j e styk otca s maloletým Y., III. žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. „
2. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 2 a § 360, § 367 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (CMP) a § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP), tiež § 6 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a § 37 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., konštatujúc dôvodnosť návrhu matky maloletého, vychádzajúc z listinných dôkazov, tiež však z rozhodovacej činnosti v predmetnej veci. Konštatoval, že rodičia maloletého, resp. maloletých detí, od novembra 2025 nežijú v spoločnej domácnosti, otec má súdom uložený zákaz vstupu do bytu, v ktorom býva matka a maloleté deti v F.Š., ako aj zákaz úmyselne sa priblížiť k matke na vzdialenosť menšiu ako 20 m, a to z dôvodu dôvodného podozrenia z násilia voči matke a matka podala trestné oznámenie o tom, že ju manžel mal znásilniť. Maloletí sú neodkladným opatrením nariadeným uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 14P/212/2025-45 z 17.11.2025, dočasne zverení do osobnej starostlivosti matky. Otcovi ďalej bol uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 14P/83/2026 z 14.5.2026 uložený zákaz styku s maloletými deťmi s výnimkou osobného styku v I. A. Q. F. Y. Q. I. F. T. Y. H.E. N., S., A.. E.. Q. F. počas vykonávania súdom uloženého výchovného opatrenia, a s výnimkou výslovne súdom nariadených úkonov v prebiehajúcich súdnych konaniach. Otec nerešpektuje neodkladné opatrenia
súdu a vyhľadáva kontakt s maloletými deťmi, predovšetkým s maloletým Y., aj mimo súdom upraveného styku, nie na základe dohody s matkou, ale dohody s maloletým, na čo maloletý reaguje tak, že uteká od matky, o čom svedčí aj podané vysvetlenie otca a maloletého na polícii dňa 5.1.2026. Otec odňal maloletého Y. zo starostlivosti matky preukázateľne v dňoch od 1.4.2026 do 16.4.2026 a ako uviedol na pojednávaní dňa 16.4.2026 vo vykonávacom konaní sp. zn. 14Em/1/2026 pre nedostatočný kontakt maloletého s ním. Súd nariadil výkon neodkladného opatrenia súdu o dočasnej osobnej starostlivosti matky o maloletého Y. uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 14Em/1/2026-127 z 16.4.2026. Súd prvej inštancie považoval za osvedčené, že maloletý Y. sa naďalej nachádza v starostlivosti otca v rozpore s vykonateľným súdnym rozhodnutím za preukázania, že otec je benevolentný vo výchove vo vzťahu k Y., maloletí majú v domácnosti otcových rodinných príslušníkov (starej matky Q. O.) prístup k veku neprístupným hrám (GTA5), vrátane sexuálneho obsahu, o čom otec podľa vyjadrenia maloletého Y. vie. U maloletého je narušený sexuálny vývin, dňa 6.5.2026 súdu potvrdil, že kreslil kresbu s vyobrazením jeho a spolužiačky ako na sebe ležia a majú (popisom) SEX. Súčasne zo zvukovej nahrávky predloženej matkou dňa 14.05.2026 je osvedčené, že maloletý Y. skúšal análny styk s mladším bratrancom zo strany otca. Maloletý Y. sa preukázateľne posmieva spolužiakom, v škole vyvolal bitku, bolo mu uložené pokarhanie triednou učiteľkou, v škole sa vyhrážal vystrieľaním S a ohrozil v škole spolužiakov nožíkom, na základe čoho bol aj vylúčený zo školského klubu. Otec toto správanie maloletého Y. zľahčuje, hoci toto správanie súdu potvrdil aj sám maloletý a o stupňujúcom sa agresívnom správaní maloletého svedčí jednak komunikácia rodičov jeho spolužiakov, správy zo školy, výpoveď matky, ako aj lekárske F. správy. Maloletému Y. bola odporúčaná F. intervencia a dňa 30.3.2026 bol hospitalizovaný na pozorovanie na oddelení detskej F., avšak dňa 31.3.2026 otec inicioval prepustenie maloletého z hospitalizácie na reverz, s čím súhlasila napokon aj matka. Maloletému Y. bola diagnostikovaná akútna stresová reakcia a iná zmiešaná porucha správania a emotivity. Otec, hoci si v rozpore s vykonateľným súdnym rozhodnutím uzurpoval faktickú starostlivosť o maloletého Y.Y., dňa 1.4.2026, po prepustení z hospitalizácie sa s maloletým nehlásil u pediatričky v lehote 3 dní a odignoroval termín vyšetrenia maloletého u klinickej psychologičky dohodnutý matkou na deň 14.4.2026. Dňa 27.4.2026 bol maloletý Y. privezený RZP v sprievode matky na vyšetrenie na oddelenie detskej F.. K hospitalizácii nedošlo, nakoľko u maloletého sa nejednalo o akútny stav, pričom nemocnica odporúčala, že v prípade nutnosti hospitalizácie do budúcna je potrebné, aby o právach na rozhodovanie ohľadom zdravotného stavu súd prehodnotil práva otca aj matky. Od prepustenia maloletého Y. z hospitalizácie dňa 31.3.2026 nebola rodičmi zabezpečená F. starostlivosť o maloletého ani intenzívna psychoterapia. Matka v čase, kedy mala maloletého v starostlivosti, zabezpečila dňa 5.5.2026 jeho vyšetrenie klinickou psychologičkou. Súčasne matka tvrdí, že ju, maloletého W. i jej nenarodené dieťa mal maloletý Y. v domácnosti v P. v období pred 6.5.2026 ohrozovať nožíkom, čo potvrdil súdu aj maloletý W.. Od 6.5.2026 je maloletý opäť v starostlivosti otca v rozpore s rozhodnutím súdu a otec maloletému zabezpečil len termín v CPPaP, kde maloletý Y. dňa 13.5.2026 v silnom emočnom rozrušení, nakoľko nechcel odísť s matkou, keďže ho predtým mal otec inštruovať, aby odišiel s babkou, zdemoloval ambulanciu (strhával vertikálne žalúzie, vyťahoval káble z počítača, rozhádzal stôl), fyzicky napadol matku, ako aj jej známu (doškriabal, uhrýzol, pľul, udieral a pod.) a psychologičku (trhal jej vlasy, pľul). Maloletého vzala babka so strýkom zo strany otca. Matka osvedčila, že doposiaľ nebola maloletému Y. poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť ani diagnostika jeho zdravotného stavu a správania, v dôsledku čoho je ohrozené jeho zdravie, život, priaznivý vývin, pričom jeho nevyspytateľným a stupňujúcim sa agresívnym správaním je ohrozené i jeho blízke okolie na živote a zdraví. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil, že je potrebné dočasne upraviť pomery maloletého Y. v jeho záujme a na jeho prospech. Problémové správanie maloletého Y. sa stupňuje, stáva sa agresívnejšie, nepredvídateľnejšie. Maloletý je v permanentnom emocionálnom strese, je verbálne aj brachiálne agresívny, v škole voči spolužiakom a učiteľom, voči matke a jej blízkemu okoliu a nie je vylúčené, že maloletý svoju agresitivitu otočí i voči sebe alebo osobám, ktoré ho majú vo faktickej starostlivosti v rozpore so súdnym rozhodnutím. Maloletý priznal už pri hospitalizácii na oddelení detskej F. dňa 30.3. - 31.3.2026, že má myšlienky ublížiť sebe či inému, keď má negatívnu atmosféru. Nakoľko doposiaľ nebola zo strany rodičov zabezpečená potrebná zdravotná F. starostlivosť formou ambulantnou ani formou hospitalizácie na detskej F., maloletého je potrebné zdiagnostikovať vo vhodnom zariadení, súdu sa ani za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ani dopytom na ministerstvo školstva nepodarilo zistiť diagnostické centrum, či liečebno-výchovné sanatórium, vhodné pre maloletého s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav a výchovné problémy a súčasná situácia ohrozuje fyzický, psychický, sociálny vývin maloletého dieťaťa a jeho zdravotný stav, súd nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd na základe zisteného skutkového i právneho stavu dospel k záveru, že sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 ods. 2 CMP, na základe ktorého bude
maloletý dočasne na dobu 6 týždňov umiestnený na oddelenie detskej F., aby sa na uvedenom oddelení maloletému poskytla potrebná zdravotná starostlivosť, aby sa podrobil diagnostike a hospitalizácii, počas ktorej mu bude poskytnutá aj nevyhnutná psychoterapia, preto uložil rodičom povinnosť ho tam odovzdať. Počas hospitalizácie maloletého Y. v nemocnici súd zakázal styk otca s maloletým, keďže otec cez rodičovský a partnerský konflikt nereflektuje adekvátnym spôsobom na zdravotné potreby maloletého dieťaťa, bagatelizuje jeho problémové správanie, doposiaľ mu nezabezpečil odbornú pomoc adekvátnu jeho zdravotnému stavu a správaniu, hoci maloletého prevzal do svojej starostlivosti v rozpore so súdnym rozhodnutím (I., II. výrok). Napokon, súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Súd prvej inštancie ďalej v konaní uznesením č.k. 14P/83/2026-179 zo dňa 5.6.2026, na základe písomného vyjadrenia oddelenia detskej F. rozhodol v znení výrokov tak, že : „I. n a r i a ď u j e v súlade s § 367 Civilného mimosporového poriadku toto n e o d k l a d n é o p a t r e n i e : u k l a d á C. U.. Y.. H. F., M.M. XX, XXX XX F., E. T. F. povinnosť odovzdať maloletého Y. O., narodeného XX.XX.XXXX do starostlivosti matky P.. U. O., narodenej XX.XX.XXXX, z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 14P/83/2026-157 z 20.05.2026, matke u k l a d á povinnosť zabezpečiť maloletému Y. psychoterapiu a F. ambulantnú starostlivosť, matke u k l a d á povinnosť v lehote 7 dní od prepustenia maloletého Y. z hospitalizácie písomne informovať súd o splnení súdom uloženej povinnosti zabezpečiť maloletému psychoterapiu a F. ambulantnú starostlivosť, II. žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. „ Maloletý bol následne, podľa oznámenia oddelenia detskej F. dňa 8.6.2026 prepustený z hospitalizácie do ambulantnej starostlivosti v sprievode matky.
4. Proti rozhodnutiu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa (osobne podaním dňa 4.6.2026). Namietal nariadenie šesť týždňovej ústavnej hospitalizácie ako najstriktnejší možný inštitucionálny zásah do osobnej slobody, integrity a psychiky dieťaťa. Namietal porušenie základných právnych princípov, a to, že F. liečba mala byť využitá ako posledná možnosť, pričom súd ignoroval, že maloletý od septembra 2025 do januára 2026 pravidelne navštevoval psychologičku ÚPSVaR, ktorá nikdy neindikovala potrebu hospitalizácie, či ústavnej starostlivosti. Ďalej otec po školskom incidente kontaktoval kuratelu aj matku a zabezpečil maloletému odbornú ambulantnú intervenciu v CPP v F. na deň 13.5.2026. Otec ďalej konštatoval, že z konania maloletého nevyplývalo žiadne bezprostredné ohrozenie jeho života alebo zdravia, ktoré by odôvodňovalo okamžité odňatie z rodinného prostredia. K situácii v škole namietal hrubú účelovú interpretáciu tejto, keďže syna priniesol do školy výlučne plastovú, tupú, modro-kvetinkovú imitáciu noža - hračku na základe predchádzajúcej dohody so spolužiakom, ktorého otec je profesionálny vojak. Nešlo o agresiu voči okoliu a vec prešetruje polícia, pričom neboli vydané žiadne závery, z ktorých by súd mohol vychádzať v neprospech dieťaťa. K odvolaniu otec priložil zdravotnú dokumentáciu syna z oddelenia detskej F., z čoho podľa otca vyplýva, že maloletý nie je vystavený dráždivým vplyvom a konfliktom, je to úplne bezproblémové dieťa a že ošetrujúca lekárka už po necelom týždni od prijatia výslovne konštatovala, že je možné maloletého prepustiť. Nariadenie hospitalizácie tak považuje za v rozpore so zisteniami lekárov. V kontexte ďalších dôvodov otec popisoval svoje rodičovské výchovné metódy s tým, že situáciu nerieši agresívnymi zákazmi, či krikom, ale konštruktívnou výchovou. Za pôvodcu frustrácie maloletého opakovane v konaní označuje šikanózne a nepedagogické praktiky triednej učiteľky a ako zdroj stresu odborné zlyhávanie školského prostredia, s poukázaním na trojročné bezproblémové fungovanie syna v inom prostredí v ZUŠ. Otec tiež poukázal na rodinné zázemie a participáciu starej mamy na starostlivosti o dieťa, keďže deti sú na jej domácnosť zvyknuté, cítia pri starej mame bezpečne a pokojne. V rámci odvolacích námietok k výroku II. napadnutého uznesenia, a to k zákazu akéhokoľvek kontaktu otca s hospitalizovaným dieťaťom, namieta otec nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť, traumatizáciu dieťaťa, zákaz hodnotí ako neľudský, keďže ako uvádza, má so synom láskavý a podporný vzťah, pričom kontakt s rodičom pri umiestnení dieťaťa na uzavreté F. oddelenie považuje za nevyhnutný na zmiernenie úzkosti. Absolútny zákaz styku, hoci krátkym telefonátom, hraničí podľa otca s psychickým týraním maloletého zo strany inštitúcii. Poukázal na absenciu agresivity dieťaťa v jeho prítomnosti a poprel, žeby dieťaťu blokoval odbornú pomoc a psychický stav syna zanedbával. Ohradil sa voči spájaniu jeho výchovných postupov s ohrozovaním detí prostredníctvom digitálneho obsahu. Okamžite konal po oboznámení sa so záverom psychologičky a z rozhovoru so synmi vyplynulo, že hra H. je voľne a
bez bezpečnostných filtrov prístupná v počítačových učebniach základnej školy maloletých, čím podľa otca identifikoval skutočný zdroj ohrozenia, a to nedostatočne zabezpečenú školskú IT infraštruktúru, vo vzťahu k čomu podáva zároveň podnet na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrane detí a žiada, aby tento krok súd vyhodnotil ako dôkaz jeho vysokej rodičovskej kompetencie. Napokon požiadal otec o zmenu výroku o náhrade trov konania a žiada priznanie s odôvodnením, že celé konanie a nariadené neodkladné opatrenie bolo vyvolané unáhleným neprimeraným a z hľadiska záujmu maloletého škodlivým postupom matky, ktorá odmietla kooperovať na ambulantnom riešení situácie. Je nútený brániť syna i seba pred nezákonnou izoláciou, s čím mu vznikajú podstatné trovy právneho zastúpenia a považuje za spravodlivé , aby tieto znášala matka.
5. Kolízny opatrovník navrhol potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
6. Matka maloletého prostredníctvom právneho zástupcu oznámila súdu, že dňa 1.7.2026 bola hospitalizovaná z dôvodu plánovaného pôrodu dieťaťa na deň 2.7.2026 a z tohto vážneho dôvodu nemôže poskytnúť vyjadrenie k odvolaniu otca s tým, že po stabilizovaní a zadaptovaní po náročnom operačnom zákroku poskytne súdu v konaní reálne, racionálne a plnohodnotné stanovisko.
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3 ods.5 písm. c/ CMP, preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) a contrario, pričom dospel k záveru za daného zisteného skutkového stavu, relevantného v čase nariadenia neodkladného opatrenia, o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, za správnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení, pričom v celom rozsahu odkazuje na dôsledné a vecne presné odôvodnenie záverov súdom prvej inštancie, pričom tieto sú podložené relevantnými osvedčenými i v časti preukázanými skutočnosťami. Odvolací súd v danom prípade napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, nariadeného neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP, vzhľadom na stanovenú zákonnú lehotu na rozhodnutie, preskúmal toto, ako aj postup prvoinštančného súdu, bez vyčkania vyjadrenia matky, oboznámenej s dôvodmi odvolania prostredníctvom právneho zástupcu, reflektujúc pri svojom prieskume na jej doterajšie stanoviská v konaní.
8. Navyše, v kontexte odvolacích námietok, odvolací súd dopĺňa ďalšiu argumentáciu.
9. Podľa Čl. 41 ods.4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
10. Podľa čl. 5 a ďalších ustanovení Zákon o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Výkon rodičovských práv a povinností patrí v rovnakej miere obidvom rodičom. K prelomeniu tejto zásady môže dôjsť len výnimočne. Obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností spočíva vždy v zavinenom správaní rodičov, v prípade pozbavenia výkonu rodičovských práv a povinností ide o zneužívanie rodičovských práv a povinností alebo o ich zanedbávanie závažným spôsobom napriek predchádzajúcim upozorneniam.
11. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine v platnom znení, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
12. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu dospel k záveru, že zo spisovej dokumentácie vyplývajú skutočnosti, ktoré osvedčujú nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov v celom rozsahu nariadenej a realizovanej súdom prvej inštancie (výrok I), ktorý pri uplatnení kompetencie zákonne vychádzal z premisy, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Odvolací súd zdôrazňuje, už oboznámené prvoinštančným súdom v odôvodnení, že v priebehu veľmi krátkeho časového obdobia bolo vykonané dôsledné šetrenie prostredníctvom inštitúcií a zariadení sociálnoprávnej ochrany detí, vrátane Ministerstva spravodlivosti SR, za účelom zistenia možností umiestnenia dieťaťa do príslušného vhodného zariadenia, pričom
napokon realizované oddelenie detskej F. v konečnom dôsledku už v čase nariadenia neodkladného opatrenia evidovalo zdravotné záznamy dieťaťa, vzhľadom na jeho hospitalizáciu, resp. príjem v predchádzajúcom období. Kolízny opatrovník dieťaťa, v gescii ktorého je otcom v odvolaní uvádzaný psychológ, ku ktorému dieťa podľa otca pravidelne chodí, avizoval samostatne, ostatne vo vyjadrení dňa 20.5.2026, odporúčanie svojho ústredného orgánu hospitalizovať dieťa v zdravotníckom zariadení.
13. Ďalej z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. ESĽP vo veci Elsholz proti Nemecku) vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami. Zákaz styku s dieťaťom možno vysloviť na neurčitú dobu bez časového obmedzenia, alebo aj na dobu určitú, ak bude možné bezpečne ustáliť dobu, počas ktorej má obmedzenie alebo zákaz tohto styku trvať (Ústavný súd ČR v uznesení z 13. decembra 2006, sp. zn. III. ÚS 438/05). Citujúc závery v preklade, z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života v zmysle čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Súd musí vždy prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, predovšetkým na jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, a teda zabezpečenie jeho riadnej výchovy. Záujem dieťaťa nie je možné stotožniť so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia.
14. Pri nariadení dočasného zákazu styku súd prvej inštancie opodstatnene dospel k záveru, že uskutočňovanie styku rodiča-otca s maloletým dieťaťom počas doby potrebnej hospitalizácie dieťaťa, v dôsledku ním popieraného vážneho stavu dieťaťa, vychádzajúc z preukázaných reakcií dieťaťa i otca vo viacerých predchádzajúcich situáciách v sumáre na časovej osi, by mohol mať nežiadúci vplyv na proces diagnostiky a celkovo stav dieťaťa. Tejto obave z riadneho výkonu nariadeného neodkladného opatrenia (vo výroku I) nasvedčuje celý rad tomuto predchádzajúcich tvrdení, postojov, situácií zadokumentovaných v konaní, zrozumiteľne a preskúmateľne popísaných prvoinštančným súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Mieru rodičovskej kompetencie otca, obdobne matky, vplyv výchovných metód, rodinného zázemia na ohrozený záujem dieťaťa na zdravom vývoji, čo však presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia, je v prejednávanej veci oboch maloletých detí možné riadne preukázať v prebiehajúcom konaní vo veci samej sp.zn. 14P/151/2025 (aktuálne v štádiu znaleckého posudzovania) a sp.zn. 14P/61/2026 (konanie o rozvod manželstva a súvisiacu úpravu rodičovských práv a povinností). Vážnym sa naďalej, v kontexte vyššie uvedeného, javí nerešpektovanie, resp. spochybňovanie až popieranie preukázaných skutočností, týkajúcich sa života dieťaťa a tiež všeobecných spoločenských noriem otcom, čo naznačuje zložitú socializáciu dieťaťa i vo vyššom veku v náročnejšom období jeho života, čomu je žiadúce predísť v záujme dieťaťa na riadnom a zdravom vývoji a sledujúc tento cieľ, naďalej je potrebná intervencia súdu prijatými vhodnými opatreniami na sanáciu rodinných vzťahov.
15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčením zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného návrhu a pretože v rozsahu navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia zdieľa právny záver súdu prvej inštancie v celom rozsahu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia, potvrdiac toto podľa § 387 CSP. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozhodnutím prvoinštančného súdu vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozhodnutia prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok ( obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa 18.7.2018).
16. Pre úplnosť odvolací súd v kontexte odvolacích námietok poukazuje na ustanovenie § 32 ods. 2 CMP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom v zmysle čl. 10 ods. 1, 2 CMP, dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon a zároveň žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Pri úvahe o potrebe úpravy právnych pomerov, ktorá musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou úvahy súdu, ktorá musí byť preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je objasnenie, vysvetlenie a konkrétne zadefinovanie formou hodnotiacich úsudkov toho, ako súd procesne postupoval, ako a prečo rozhodol, a ako také nemôže byť od doterajšieho procesného postupu oddelené. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).
17. Napokon, odvolací súd konštatuje v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania. (III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 251/03, II. ÚS 3/97).
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie podľa § 53 a nasl. CMP. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 55 CMP a z komentáru k príslušnej špeciálnej zákonnej úprave, náhradu trov mimosporového konania možno priznať na návrh, ktorý vyplýva z odvolania otca. Vo všeobecnosti platí, že podľa Civilného mimosporového poriadku, kde sa uplatňuje vyšetrovacia zásada v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti, teda v nesporovom konaní, nie je možné hovoriť o úspechu a neúspechu niektorého z účastníkov konania. S ohľadom na citlivosť a predmet konania vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa i z hľadiska dopadov a dôsledkov vo vzťahu k rodinným vzťahom, považuje odvolací súd i v danom prípade za spravodlivé, aby si každý z účastníkov platil trovy odvolacieho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sám.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).