Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/98/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Nitra, Krajský prokurátor v Nitre, Damborského 1, Nitra, proti žalovanému: Obec Iža, Ďatelinová 315, Iža, zastúpeného: JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M.- advokátska kancelária, s.r.o., skrátene IKAK, s.r.o., G. Czuczora 4, Nové Zámky, za účasti pribratého účastníka: K.. U. U., K. XXX, o správnej žalobe zo dňa 24. 06. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. zo dňa 21. 01. 2019, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 21. 01. 2019 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalovanému, prostredníctvom Obecného úradu Iža, bola dňa 09. 01. 2019 doručená žiadosť o sprístupnenie informácie podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „") podaná K.. U. U. (ďalej len „žiadateľ"), v rámci ktorej žiadateľ žiadal žalovaného ako povinnú osobu o sprístupnenie informácie:

- plat náčelníka obecnej polície C. F. v roku 2018 rozpísané na mesiace,

- prémia náčelníka obecnej polície C. F. v roku 2018 rozpísané na mesiace,

- ostatné finančné zvýhodnenie náčelníka obecnej polície C. F. v roku 2018.

Ako žiadateľ žiadal o sprístupnenie požadovanej informácie na mailovú adresu: a@b.c v zákonom stanovenej lehote.

2. Dňa 21. 01. 2019 žalovaný vydal v súlade s ods. (2) o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobou napadnuté rozhodnutie č. , ktorým podľa ustanovenia ods. (2) a (3) zákona o slobode informácií a zároveň ods. (2) o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov obec K. (žalovaný) žiadosti o sprístupnenie informácie

- plat náčelníka obecnej polície C. F. v roku 2018 rozpísané na mesiace,

- prémia náčelníka obecnej polície C. F. v roku 2018 rozpísané na mesiace,

- ostatné finančné zvýhodnenie náčelníka obecnej polície C. F. v roku 2018,

nevyhovela, s ohľadom na skutočnosť, že žiadané údaje sú osobného charakteru, ktorých sprístupnenie je obmedzené zákonom.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je opísané v čl. II. predmetného odôvodnenia.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného, opísanému v bode 2, bol žalovanému dňa 01. 04. 2020 doručený protest prokurátora č. Pd 28/20/4401-6 zo dňa 25. 03. 2020 (ďalej len „protest prokurátora") a to zo strany Okresnej prokuratúry Komárno, v rámci ktorého navrhli v lehote do 30 dní od doručenia protestu prokurátora zrušiť napadnuté rozhodnutie. Prokurátor mal za to, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon, a to ustanovenie , , zákona o slobode informácií v spojení s prvá veta, prvá veta o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „").

4. Následne žalovaný zaslal protest prokurátora spolu s výzvou na vyjadrenie žiadateľovi, ktorý sa v stanovenej lehote, ako ani neskôr k nemu nevyjadril.

Okrem toho žalovaný stanovil termín na prerokovanie protestu prokurátora na deň 28. 04. 2020 o 9.30 hodine v kancelárii starostu obce K..

5. Výsledkom prerokovania bolo rozhodnutie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu obce sp. zn. zo dňa 30. 04. 2020, v rámci ktorého žalovaný podľa v nadväznosti na ods. 9 zákona o prokuratúre nevyhovel protestu prokurátora č. Pd 28/20/4401-6 zo dňa 23. 03. 2020, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie obce Iža vydané podľa ods. (2) o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov pod číslom 97/2019/239 zo dňa 21. 01. 2019 vo veci nevyhovenia žiadosti žiadateľa K.. U. U., bytom XXX XX K. č.d. XXX o sprístupnenie informácií

- plat náčelníka obecnej polície C. F. v roku 2018 rozpísané na mesiace,

- prémia náčelníka obecnej polície C. F. v roku 2018 rozpísané na mesiace,

- ostatné finančné zvýhodnenie náčelníka obecnej polície C. F. v roku 2018.

6. Okrem vyššie uvedeného súčasťou administratívneho spisu žalovaného bolo aj dožiadanie Okresnej prokuratúry Komárno zo dňa 04. 02. 2020, ktorého predmetom bolo vyžiadanie si stanoviska k podnetu žiadateľa, ako aj podnet žiadateľa zo dňa 29. 01. 2020 a tiež odpoveď žalovaného na dožiadanie, doplnenie stanoviska žalovaného, organizačný poriadok obecného úradu v K. a tiež obsahová náplň práce pracovníkov obecného úradu.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

7. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 21. 01. 2019 podľa ustanovenia ods. (2) a (3) zákona o slobode informácií a zároveň ods. (2) o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov o žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácie, týkajúcej sa:

- plat náčelníka obecnej polície C. F. v roku 2018 rozpísané na mesiace,

- prémia náčelníka obecnej polície C. F. v roku 2018 rozpísané na mesiace,

- ostatné finančné zvýhodnenie náčelníka obecnej polície C. F. v roku 2018, rozhodol tak, že nevyhovel, s ohľadom na skutočnosť, že žiadané údaje sú osobného charakteru, ktorých sprístupnenie je obmedzené zákonom.

V odôvodnení v prvom rade žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania, ako aj príslušné právne predpisy, ktoré zároveň aj citoval a zastal názor, že C. F. vo funkcii náčelníka obecnej polície je rádovým zamestnancom obce, ktorý nespadá pod okruh osôb, u ktorých ustanovuje zákon povinnosť zverejnenia údajov podľa § 9 ods. (3) zákona o slobode informácií, nakoľko nie je verejným funkcionárom ani vedúcim zamestnancom určeným platnou legislatívou.

Žiadané informácie o plate, prémiách a ostatnom finančnom zvýhodnení osoby C. F. ako náčelníka obecnej polície sa dotýkajú jeho ekonomickej identity ako fyzickej osoby, ktorá spadá pod ochranu v

zmysle vyššie citovanej právnej úpravy a teda ich sprístupnenie na základe žiadosti tretích osôb nie je možné vyhovieť.

Okrem toho mal za to, že žiadosťou žiadateľa nie je naplnená ani podmienka určená v § 13 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov, a to že spracúvané osobné údaje na základe osobitného zákona možno z informačného systému poskytnúť, preniesť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania alebo účel zverejňovania, zoznam spracúvaných osobných údajov alebo rozsah spracúvaných osobných údajov, ktoré možno poskytnúť alebo zverejniť, a zároveň príjemca, ktorému sa osobné údaje aj poskytnú. Rovnako osoba žiadateľa K.. U. U. nie je treťou osobu - príjemcom, ktorému sa osobné údaje zo zákona poskytnú.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

8. V podanej žalobe zo dňa 24. 06. 2020 (ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 26. 06. 2020) žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 21. 01. 2019 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Po opise skutkového stavu, zhodného s čl. I. tohto odôvodnenia, ako aj poukazom na príslušné právne predpisy, žalobca bol toho názoru, že zo znenia citovaných ustanovení zákona o obecnej polícii vyplýva povinnosť obce zabezpečiť riadenie obecnej polície náčelníkom a povinnosť starostu navrhnúť konkrétnu osobu na vymenovanie do tejto funkcie. V tomto kontexte je potom bezpredmetné, či obec ďalšieho príslušníka obecnej polície má alebo nie. Zákon o obecnej polícii neurčuje obci povinný počet príslušníkov obecnej polície. Ak je však v obci obecná polícia zriadená, je povinnosťou obce mat' obsadenú funkciu náčelníka obecnej polície. Obec potom môže kedykoľvek prijať do pracovného pomeru aj ďalších obecných policajtov. Náčelníka obecnej polície je potrebné považovať za osobu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 9 odsek 3 zákona o slobode informácií. Pri osobách uvedených v tomto ustanovení zákona o slobode informácií existuje verejný záujem na tom, aby mala verejnosť informácie o jej činnosti, a to všetko pri dodržiavaní Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 pre ochranu osobných údajov, známe pod skratkou GDPR, ktoré je od 25. 05, 2018 účinné vo všetkých členských štátoch Európskej únie vrátane Slovenskej republiky, a ktoré definuje nové pojmy, zavádza nové práva pre fyzické osoby a povinnosti pre subjekty spracúvajúce osobné údaje fyzických osôb.

Pojem „osobný údaj" uvedený v o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov treba preto v takomto prípade vykladať tak, že nezahŕňa informácie o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti fyzickou osobou. Sprístupnenie tejto informácie nie je porušením ochrany osobných údajov alebo súkromia. Ide o vyjadrenie princípu prevažujúceho verejného záujmu. Uvedenú problematiku rieši aj judikatúra, pričom ako príklad je možné poukázať na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. nález č. , ktorý posudzoval návrh Krajského súdu v Bratislave o vyslovenie nesúladu zákona o slobode informácií s SR. Ústavný súd v tomto náleze uviedol, že sa právo na informácie nepochybne vzťahuje na informácie týkajúce sa nakladania s verejnými prostriedkami. Prístup širokej verejnosti k týmto informáciám vytvára priestor na verejnú kontrolu hospodárenia všetkých subjektov, ktorých príjmy sú vyplácané z verejných rozpočtov, a to tak k ich zákonnosti, ako aj účelnosti. Súčasťou otázky nakladania s verejnými prostriedkami sú pritom aj príjmy verejných činiteľov alebo iných osôb, ktoré pochádzajú z verejných rozpočtov. Je nevyhnutné zdôrazniť, že základné právo na informácie slúži vo svojej podstate aj ako prekážka pre zneužívanie moci zo strany osôb podieľajúcich sa na jej výkone. Verejný záujem na informáciách o príjmoch jednotlivých osôb uvedených v zákona o slobode informácií pritom reflektuje aj skutočnosť, že informácia o pravidelných i nepravidelných (mimoriadnych) príjmoch môže mat' výpovednú hodnotu z hľadiska faktického postavenia a účasti týchto osôb na prijímaní rozhodnutí orgánov verejnej moci. Je nepochybné, že obec Iža má v obci zriadenú obecnú políciu, na čele ktorej stojí jej náčelník.

S poukazom na vyššie uvedené bolo preto povinnosťou žalovaného ako povinnej osoby, v rámci vybavovania žiadosti o sprístupnenie informácie, túto vybaviť spôsobom podľa § 18 odsek 1 zákona o slobode informácií, teda tieto informácie žiadateľovi sprístupniť.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

9. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 30. 09. 2020 s poukazom na skutkový stav, totožný s čl. I tohto odôvodnenia, ako aj s poukazom na o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov v súlade s ustanoveniami v znení neskorších predpisov, majúc pritom za to, že o obecnej polícií v znení neskorších predpisov (ďalej len „") nerieši pracovnoprávne vzťahy príslušníkov obecnej polície.

Mal za to, že vedúceho zamestnanca definuje , pričom hmotnoprávnou podmienkou pre ustanovenie vedúceho zamestnanca je jeho faktické a právne oprávnenie určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Z povahy veci teda vyplýva, že vedúci zamestnanec musí mať aspoň jedného podriadeného zamestnanca. Dočasná, faktická strata podriadeného zamestnanca napríklad z dôvodu čerpania dlhodobej práceneschopnosti, neplateného voľna alebo aj materskej dovolenky neznamená stratu statusu vedúceho zamestnanca. Avšak túto skutočnosť treba vykladať v súlade so zákazom zneužitia práva, napríklad z dôvodu, aby vedúci zamestnanec nebol v pozícií vedúceho len z dôvodu širšej hmotnoprávnej zodpovednosti. Ak je teda zrejmé, že miesto podriadeného zamestnanca nebude obsadené alebo nebude obsadené dlhšiu dobu, zamestnanec bez ohľadu na formálne zaradenie stráca pozíciu vedúceho zamestnanca.

Žalovaný nemá a ani nemal iného príslušníka obecnej polície, náčelník obecnej polície nenariaďuje, neorganizuje a neukladá pracovné úlohy podriadeným zamestnancom z dôvodu, že nie je iný príslušník v útvare obecnej polície a tento stav, t.j. náčelník je jediným príslušníkom obecnej polície nie je dočasný, práve z toho dôvodu, náčelník obecnej polície nespĺňa zákonom stanovené hmotnoprávne podmienky na status vedúceho zamestnanca. K uvedenému priložil aj stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 28. 04. 2020.

Okrem toho žalovaný mal tiež za to, že ide o osobné údaje zamestnanca, pričom povinnosť sprístupnenia žiadaných informácií nie je zákonom stanovená povinnosť, zákon taxatívne určuje okruh osôb v prípade ktorých ktoré informácie sa majú povinne sprístupniť aj napriek skutočnosti, že sprístupnené informácie sú alebo môžu byť osobnými údajmi fyzickej osoby. Plat a iné finančné prostriedky vyplatené zamestnancovi sú osobnými údajmi zamestnanca, ktoré sú spracované v informačnom systéme. To, či je nejaký údaj osobným je potrebné posudzovať v danej situácii na základe dostupných údajov, ktoré možno k fyzickej osobe priradiť. Ďalšou z podmienok určených v rámci definície pojmu osobné údaje je vymedzenie, že osobné údaje sa týkajú „určenej" (identifikovanej) alebo „určiteľnej" (identifikovateľnej) fyzickej osoby. Zákonná definícia osobných údajov neobsahuje kritérium určenia konkrétnej identity fyzickej osoby. Na základe jej znenia postačuje, aby bola osoba „určiteľná". Určiteľnosť je v kontexte ochrany osobných údajov stav, keď je fyzická osoba, na základe určitého údaja alebo viacerých údajov, možné identifikovať. Fyzická osoba sa vo všeobecnosti môže považovať za „identifikovanú" vtedy, keď je v rámci skupiny osôb odlíšená od všetkých ostatných príslušníkov skupiny, čiže dôjde k jednoznačnému určeniu jej identity.

Zároveň poukázal na súdnu prax a to judikát publikovaný pod č. R 96/2006 v Českej republike a nález Ústavného súdu SR z 19. januára 2001, sp. zn. .

Na záver žalovaný poukázal na konanie žiadateľa o sprístupnenie informácie, ktoré konanie má šikanózny charakter, je na hranici zneužitia práva, pričom opakovane a účelovo žiada o sprístupnenie informácií, je dôvodná obava o použitie týchto informácií, pričom žalovaný mal tiež za to, že pri uznaní práva žiadateľa na sprístupnenie informácií treba zohľadniť aj práva obyvateľov obce, zamestnancov obecného úradu, poslancov obecného zastupiteľstva, aby poskytovaním informácií nedošlo k ich obťažovaniu a šikanovaniu zo strany tretích osôb na základe poskytnutých informácií podľa o slobode informácií.

Vzhľadom na to, že žalovaný postupoval správne a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

V. Ďalší priebeh konania

10. Súd podaním zo dňa 05. 10. 2020 zaslal žalobcovi vyjadrenie žalovaného zo dňa 30. 09. 2020 s tým, že mu umožnil k nemu sa vyjadriť v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto prípisu podľa .

Žalobca žiadne písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného nezaslal.

11. Uznesením č.k. -86 zo dňa 30. 11. 2020 súd pribral za účastníka konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. účastníka administratívneho konania: K.. U. U., K. XXX, K..

Následne súd zaslal pribratému účastníkovi žalobu spolu s prílohami, ako aj vyjadrenie k žalobe spolu s výzvou, aby sa pribratý účastník k žalobe a jej prílohám vyjadril v lehote 30 dní od dňa doručenia tejto výzvy s tým, že ak tak neurobí, správny súd môže konať ďalej.

Pribratý účastník konania písomné vyjadrenie k žalobe nezaslal.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

12. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.01.2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, preto podľa ust. zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 01. 2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsudok súd verejne vyhlásil dňa 22. 06. 2021 v zmysle ust. .

13. Podľa , (ďalej len „"), správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

Podľa , prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.

Podľa , prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.

Podľa , žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

Podľa , prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ak je žalobcom prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť.

Podľa , prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora.

Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov , v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného (ďalej len „"), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 3 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie.

Podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom 9) o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, 16a) poslancom obecného zastupiteľstva, 16b) predstaveným v štátnej službe, 16c) odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, 16d) vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, 16e) vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, 16f) nadriadeným v služobnom pomere 16g) alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. 16h) Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

Poznámky:

16a) Čl. 2 ods. 1 ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. 16b) o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. 16c) až 5 a o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 16d) v znení neskorších predpisov. 16e) o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. 16f) . 16g) Napríklad o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. 16h) o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 18 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).

Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

15. Podľa , o správnom konaní v znení neskorších predpisov, účinného v čase rozhodovania žalovaného (ďalej len „ "), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

16. Podľa , , o obecnej polícii v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného (ďalej len „"), obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce.

Obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením.

Náčelníka obecnej polície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo.

Podľa , organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej polície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh.

Podľa , obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa.

Podľa , činnosť obecnej polície riadi jej náčelník. Za týmto účelom najmä a) organizuje prácu príslušníkov obecnej polície, b) podáva starostovi obce správy o situácii na úseku obecných vecí verejného poriadku a o výsledkoch činnosti obecnej polície; o závažných udalostiach ho vyrozumie okamžite, c) spolupracuje s veliteľom príslušného útvaru Policajného zboru, orgánmi štátnej zdravotníckej správy, orgánmi ochrany životného prostredia a inými orgánmi, d) predkladá starostovi požiadavky na zabezpečenie činnosti obecnej polície a zodpovedá za hospodárne využívanie zverených prostriedkov, e) zabezpečuje odborný výcvik a školenie príslušníkov obecnej polície, f) podáva starostovi návrhy súvisiace s pracovnoprávnymi vzťahmi príslušníkov obecnej polície, g) plní ďalšie úlohy podľa organizačného poriadku a pokynov starostu.

17. Podľa , vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

18. Podľa o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo,

lokalizačné údaje,1) alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.

19. Podľa SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

20. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov obce Iža ako správneho orgánu príslušného na základe § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií rozhodovať vo veci žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácie, ktorá sa týkala:

- plat náčelníka obecnej polície C. F. v roku 2018 rozpísané na mesiace,

- prémia náčelníka obecnej polície C. F. v roku 2018 rozpísané na mesiace,

- ostatné finančné zvýhodnenie náčelníka obecnej polície C. F. v roku 2018, pričom správny orgán napadnutým rozhodnutím nevyhovel žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácie, dôvodiac tým, že žiadané údaje sú osobného charakteru, ktorých sprístupnenie je obmedzené zákonom.

Mal pritom za to, že C. F. vo funkcii náčelníka obecnej polície je rádovým zamestnancom obce, ktorý nespadá pod okruh osôb, u ktorých ustanovuje zákon povinnosť zverejnenia údajov podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, nakoľko nie je verejným funkcionárom ani vedúcim zamestnancom určeným platnou legislatívou.

Proti predmetnému rozhodnutiu, tak ako je to bližšie opísané v časti I. tohto odôvodnenia, bol podaný protest prokurátora, v rámci ktorého prokurátor zastal ten názor, že náčelníka obecnej polície je potrebné považovať za osobu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Žalovaný s týmto právnym názorom nesúhlasil, a protestu prokurátora rozhodnutím č. zo dňa 30. 04. 2020 nevyhovel, pričom zotrval na svojom názore, ktorý doplnil o tvrdenie, že obecná polícia je poriadkový útvar obce, ktorý má postavenie vykonávateľa verejnej správy s verejno-mocenskými oprávneniami, ktoré sú a môžu byť ustanovené len zákonom. Ide o miestny policajný orgán, ktorý sa podieľa na plnení úloh v oblasti verejného poriadku a bezpečnosti. nerieši pracovnoprávne vzťahy príslušníkov obecnej polície, upravuje ich , a preto žalovaný vychádzal z legálnej definície vedúceho zamestnanca zamestnávateľa ( ) a skutočnosti, že náčelník je aj jediným príslušníkom obecnej polície, preto zastal názor, že nie je osobou vedúceho zamestnanca obecnej samosprávy.

V dôsledku nevyhovenia protestu prokurátora bola podaná predmetná žaloba a to v zmysle v spojení s , majúc pritom za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil.

Žalobca zotrval na svojom tvrdení, že náčelníka obecnej polície je potrebné považovať za osobu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie zákona o slobode informácií, dôvodiac tým, že zo vyplýva povinnosť obce zabezpečiť riadenie obecnej polície náčelníkom a povinnosťou starostu je navrhnúť konkrétnu osobu na vymenovanie do tejto funkcie. V kontexte uvedeného je bezpredmetné, či obec má alebo nemá ešte ďalšieho príslušníka obecnej polície, pretože neurčuje obci počet príslušníkov obecnej polície. Určuje len to, že ak je v obci obecná polícia zriadená, je povinnosťou obce mať obsadenú funkciu náčelníka obecnej polície. Obec pritom môže kedykoľvek prijať do pracovného pomeru aj ďalších obecných policajtov.

21. V prvom rade správny súd uvádza, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

22. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný aj , ktorá síce nemá normatívnu povahu, ale pokiaľ ide o účel zákona o slobode informácií, vyjadruje zámer zákonodarcu chrániť jeho reálne uplatnenie.

Podľa článku 26 ods. 1 sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými , Listinou základných práv a slobôd a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám, druhú tvoria informácie, ktoré štátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie, a tretiu skupinu informácií tvoria tie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce úprave SR.

Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia, mravnosti ( SR).

Z citovaných ustanovení vyplýva, že v článku 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Práve z týchto dôvodov ustanovenie a nasledujúcich zákona o slobode informácií upravuje obmedzenia prístupu k informáciám.

23. V predmetnej veci je spornou otázka výkladu a aplikácie ustanovenia zákona o slobode informácií v spojení s ustanoveniami zákona o obecnej polícií a , v dôsledku skutočnosti, že obecná polícia je obsadená jedným členom, ktorý je zároveň aj vymenovaný za náčelníka obecnej polície. V napadnutom rozhodnutí sa teda rieši principiálna a závažná otázka, a to konkrétne otázka, či je žalovaný povinný sprístupniť informácie na základe zákona o slobode informácií, týkajúcich sa náčelníka obecnej polície, ktorého nepovažuje za vedúceho zamestnanca podľa , nakoľko je jediným členom obecnej polície a reálne nemá žiadnych podriadených zamestnancov.

24. Vychádzajúc z uvedeného úlohou správneho súdu je v prvom rade preskúmať tú skutočnosť, či náčelník obecnej polície patrí k osobám uvedeným v zákona o slobode informácií a to aj za toho skutkového stavu, že je jediným členom obecnej polície. V tomto ohľade správny súd vychádzal z toho, že v , , je obecná polícia definovaná ako poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce. Obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením. Náčelníka obecnej polície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Okrem toho v je uvedené, že organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej polície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh. Podľa , obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa. Podľa , činnosť obecnej polície riadi jej náčelník. Za týmto účelom najmä a) organizuje prácu príslušníkov obecnej polície, b) podáva starostovi obce správy o situácii na úseku obecných vecí verejného poriadku a o výsledkoch činnosti obecnej polície; o závažných udalostiach ho vyrozumie okamžite, c) spolupracuje s veliteľom príslušného útvaru Policajného zboru, orgánmi štátnej zdravotníckej správy, orgánmi ochrany životného prostredia a inými orgánmi, d) predkladá starostovi požiadavky na zabezpečenie činnosti obecnej polície a zodpovedá za hospodárne využívanie zverených prostriedkov, e) zabezpečuje odborný výcvik a školenie príslušníkov obecnej polície, f) podáva starostovi návrhy súvisiace s pracovnoprávnymi vzťahmi príslušníkov obecnej polície, g) plní ďalšie úlohy podľa organizačného poriadku a pokynov starostu. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné dospieť k tomu právnemu názoru, že obecná polícia je zriaďovaná, ako aj zrušovaná všeobecne záväzným nariadením a jej organizáciu určuje obecné zastupiteľstvo, pričom činnosť obecnej polície riadi jej náčelník, ktorému

zákon za týmto účelom stanovuje zákonnom stavené kompetencie, ako aj ukladá povinnosti. Je pritom irelevantné, z koľkých členov sa obecná polícia skladá, pretože jej činnosť riadi jej náčelník, ktorého je potrebné považovať za vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci. Orgánom verejnej moci je pritom taký orgán, ktorý autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov. Je teda nepochybné, ako ani v konaní to nebolo žiadnym spôsobom spochybňované, že obec, t.j. žalovaný, je orgánom verejnej moci. Jediným sporom bola len tá skutočnosť, či náčelník obecnej polície, za stavu, že je jediným členom obecnej polície, je aj vedúcim zamestnancom. V tomto ohľade pozornosti správneho súdu neušlo, že žalovaný nepopiera skutočnosť, že náčelník obecnej polície, ako taký, je vedúcim zamestnancom, popiera len to, že reálny stav náčelníkovi obecnej polície neumožňuje nikoho riadiť, preto dospel k záveru, že nevyhovel žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácie vymedzenej v zákona o slobode informácií s odkazom na o ochrane osobných údajov. S takýmto právnym posúdením sa nestotožnil žalobca, v dôsledku čoho podal protest. Rovnako tak po preskúmaní príslušných zákonných ustanovení, týkajúcich sa obecnej polície, aj správny súd je toho právneho názoru, že obecnú políciu riadi náčelník obecnej polície, teda je vedúcim zamestnancom a to bez ohľadu na to, koľkých ďalších príslušníkov obecnej polície ako podriadených zamestnancov riadi. Uvedené vychádzalo najmä zo zákonnej dikcie, ako aj skutočnosti, že zákon nestanovuje minimálny, ako ani maximálny počet príslušníkov obecnej polície, určuje len tú skutočnosť, že obecnú políciu zriaďuje obec všeobecne záväzný nariadením, pričom organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej polície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh. Teda zákon predpokladá organizačnú štruktúru obecnej polície, zloženú z náčelníka obecnej polície a príslušníkov obecnej polície a skutočnosť, že v súčasnosti nie sú obsadené ďalšie pozície obecnej polície, neznamená, že by náčelníka nebolo možné považovať za vedúceho zamestnanca. Predmetný právny názor nepochybne vyplýva aj zo stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 28. 04. 2020, ktoré predložil žalovaný v súdnom konaní, v rámci ktorého sa uvádza, že pre posúdenie nadriadenosti a podriadenosti je významné, či v zmysle napríklad právnych predpisov alebo vnútorných organizačných predpisov, ktoré upravujú organizačnú štruktúru zamestnávateľa sú určené pracovné pozície, ktoré sú podriadené vedúcemu zamestnancovi, aj keď sú napríklad dočasne neobsadené. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že organizačnú štruktúru obecnej polície stanovuje právny predpis, ktorý vyslovene určuje, že obecnú políciu riadi náčelník.

V tomto ohľade teda neobstojí námietka žalovaného, poukazujúca na , v zmysle ktorého vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Podľa názoru súdu pod uvedenú definíciu je potrebné subsumovať aj náčelníka obecnej polície, ktorí je aj podľa tejto legálnej definície vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, pretože je nepochybné, že príslušníci obecnej polície sú zamestnancami obce. Rovnako tak náčelník obecnej polície je oprávnený určovať a ukladať podriadeným zamestnancom (ďalším príslušníkom obecnej polície) pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Samotná skutočnosť, že je jediným členom obecnej polície a teda zo strany zamestnávateľa nemá vytvorené podmienky na riadenie neznamená, že by sa tak nemohlo stať v budúcnosti.

Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , najmä vetu za bodkočiarkou, v zmysle ktorého: „Pro posouzení, zda se jedná o vedoucího zaměstnance, není podstatné (určující), jakým ůsobem je jeho funkce (pracovní místo) formálně označena, nýbrž, zda jsou mu podřízeni zaměstnanci, jimž je oprávněn vydávat závazné pokyny. Pro posouzení postavení zaměstnance z tohoto hlediska je rozhodující, zda stav nadřízenosti funkce zastávané zaměstnancem vůči jiným funkcím je konstituován právním předpisem anebo vnitřním organizačním předpisem upravujícím organizační strukturu zaměstnavatele; při splnění této podmínky není právní postavení vedoucího zaměstnance dotčeno, jestliže pracovní místa, která jsou mu podle organizačního předpisu (organizačního aktu řízení) podřízena, fakticky (ještě) nejsou obsazena."

Je jednoznačné, že právne postavenie vedúceho zamestnanca nie je dotknuté, ak pracovné miesta, ktoré sú mu podľa zákona podriadené, nie sú fakticky ešte obsadené.

V tejto súvislosti správny súd dodáva, že žalovaný si nesprávne vykladá judikát označený ako R 96/2006 (ČR), z ktorého vyplýva „Vedoucím zaměstnancem ve smyslu ustanovení § 9 odst. 3 zák. práce je pouze zaměstnanec, kterému je na základě pověření zaměstnavatele podřízen nejméně jeden další

zaměstnanec, jemuž je v rozsahu pověření oprávněn průběžně a soustavně stanovit a ukládat pracovní úkoly, organizovat, řídit a kontrolovat jeho práci a dávat mu k tomu účelu závazné pokyny; tyto podmínky nesplňuje zaměstnanec, kterému je ve vztahu k zaměstnancům zaměstnavatele svěřeno oprávnění jednorázovým opatřením zastavit výkon určité činnosti pro případ, dojde-li v budoucnu k předpokládané situaci, o níž není předem jisto, kdy vznikne a zda vůbec nastane." Tu je potrebné podotknúť, že sporom v judikovanej veci bola tá skutočnosť, že za vedúceho zamestnanca bol považovaný zamestnanec, ktorý mal vo vzťahu k zamestnancom zamestnávateľa zverený len jednorazový úkon, pri ktorom nebolo isté, či vôbec niekedy v budúcnosti nastane. Naproti tomu v danom prípade sám určuje orgán obecnej polície, ktorá sa zriaďuje a zrušuje všeobecne záväzným nariadením, tvoria ju príslušníci obecnej polície a jej činnosť riadi náčelník, ktorého vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo na návrh starostu, pritom sám zákon stanovuje náčelníkovi povinnosti, ktoré je povinný ako vedúci zamestnanec plniť.

25. Je nesporné, že náčelník obecnej polície je subjektom podliehajúcim pod § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, preto v tomto ohľade k ďalším námietkam žalovaného, týkajúcim sa zásahu do osobných práv, správny súd dodáva, že zákon o slobode informácií je odo dňa svojej účinnosti úzko spojený so zákonom o ochrane osobných údajov. Tieto obsahovo odlišné právne normy poskytujú zákonný rámec pre oblasť práv priznaných SR a to je základné právo na informácie a základne práva súvisiace s ochranou súkromnej sféry jednotlivca. Kolízia týchto práv nepriamo sprevádza konanie podľa zákona o slobode informácií a to predovšetkým v procese zákonnej publicity verejnej správy uplatnením princípu prevažujúceho verejného záujmu. Práve tento princíp predstavuje pomyselný most medzi ochranou súkromia na jednej strane a uplatnením práva na informácie na strane druhej.

Oprávnené osoby využitím inštitútov zákona o slobode informácií často krát zasahujú svojimi požiadavkami do konaní, ktorých obsahom sú osobné údaje a iné údaje súkromnej povahy a žiadajú sprístupnenie informácií, ktoré môžu svojou povahou priamo zasiahnuť do súkromnej sféry konkrétnej osoby. Právo na informácie v spore s právom na ochranu súkromia sa tak dostávajú do kolízie, ktorú rozhoduje povinná osoba uplatnením procesnoprávnych inštitútov poskytnutých národnými a medzinárodnými právnymi normami. V konaní o sprístupnenie informácie je pre oprávnené osoby prvoradým nástrojom špeciálny zákon o slobode informácií, ktorý v § 8 a nasl. stanovuje obmedzenia prístupu k informáciám.

Takýmto ustanovením je aj sporné ustanovenie § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, ktoré určuje povinnej osobe povinnosť sprístupniť na účely informovania verejnosti osobné údaje vymedzených fyzických osôb v taxatívne stanovenom rozsahu, pričom pod písm. g) je uvedené: mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Z dikcie tohto ustanovenia je možné určiť verejne činné osoby, ktoré zastávajú vrchné priečky kritiky verejnosti. Pri týchto osobách niet pochýb o tom, že musia strpieť určitý zásah do svojej súkromnej sféry, nakoľko zastávajú verejné funkcie, resp. pri výkone svojej činnosti konajú vo verejnom záujme. V súvislosti s verejnými činiteľmi sa často krát spomína aj rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1165/1998, ktorá uvádza, že verejne činné osoby musia rešpektovať, že osobitné postavenie, ktoré zastávajú v spoločnosti, automaticky vytvára tlak na ich súkromie. So záverov rezolúcie vyplýva, že každá osoba vystupujúca na verejnosti musí strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad svojou činnosťou. Plnenie služobných úloh a vykonávanie právomoci upravených zákonom nemožno, v kontexte rozhodnutí Ústavného súdu a záverov rezolúcie, považovať za súčasť základného práva na súkromie ani za prejav osobnej povahy. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že policajt (a to aj rádový), ako verejný činiteľ pri výkone služobných úloh, bezprostredne uplatňuje a realizuje zákonom priznané právomoci a pri svojej činnosti sa riadi všeobecne záväznými právnym predpismi a internými právnymi aktmi. Výkon právomoci verejného činiteľa priamo zasahuje do oblasti základných práv a slobôd fyzických osôb a preto nie je možné takúto činnosť považovať za prejavy osobnostného charakteru. Identita osoby, ktorá pri svojej činnosti zasahuje do osobnej sféry fyzickej osoby a často krát rozhoduje o ich právach a povinnostiach, musí byť podrobená zvýšenej kontrole verejnosti. Samotný výkon a plnenie služobných úloh policajta na verejnosti patrí svojim charakterom do verejnej sféry, ktorá podlieha osobitnému rozsahu kontroly zo strany odbornej a laickej verejnosti.

Policajt, resp. obecný policajt pri plnení úloh v postavení verejného činiteľa, si musí byť vedomý toho, že bude vystavený pozornosti verejnosti a bude musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany

verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom sa podieľa na výkone verejnej moci. Rozsah poskytovaných informácií sa líši vzhľadom k proporcionalite definície verejne činnej osoby. Policajt, ktorý však zastáva verejnú funkciu uvedenú v § 9 zákona o slobode informácií, musí si byť vedomý toho, že pri zákonom taxatívne stanovených informáciách musí znášať zásah do svojej súkromnej sféry, a nie je možné v tomto vidieť šikanózny prístup žiadateľa. Iné konanie žiadateľa, ktoré by malo šikanózny charakter, zo strany žalovaného v predmetnom konaní preukázaný nebol, preto správny súd sa k uvedenému nevie bližšie vyjadriť.

Zároveň však správny súd dodáva, že nie je zrejmý argument žalovaného, týkajúci sa toho, že pri nesprístupnení informácie, ktorá je predmetom sporu, zohľadňoval práva obyvateľov obce, zamestnancov obecného úradu, poslancov obecného zastupiteľstva, aby poskytovaním informácií nedošlo k ich obťažovaniu a šikanovaniu, a to najmä za stavu, že žalobca podľa názoru súdu žiadal informáciu v súlade so zákonom o slobode informácií.

V tomto rozsahu nie je relevantný ani odkaz žalovaného na nález Ústavného súdu SR sp. zn. -34 zo dňa 19. 01. 2011, v rámci ktorého nebolo vyhovené návrhu Krajského súdu v Bratislave, ktorým sa súd domáhal vyslovenia protiústavnosti § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Ústavný súd v tejto súvislosti zastal názor, že „právo na informácie nepochybne sa vzťahuje na informácie týkajúce sa nakladania s verejnými prostriedkami, ktorému nemožno uprieť aj charakter politickej otázky. Prístup širokej verejnosti k týmto informáciám vytvára priestor na verejnú kontrolu hospodárenia všetkých subjektov, ktorých príjmy sú vyplácané z verejných rozpočtov, a to tak vo vzťahu k ich zákonnosti, ako aj účelnosti. Možno poznamenať, že sa do tohto prístupu premieta demokratický charakter štátu. Súčasťou otázky nakladania s verejnými prostriedkami sú pritom aj príjmy verejných činiteľov alebo iných osôb, ktoré pochádzajú z verejných rozpočtov. Pokiaľ ide o tieto príjmy, treba však rozlišovať medzi platmi, ktorých výšku možno vyvodiť priamo zo zákona, a odmena, o ktorých rozhodujú verejní funkcionári. Napadnuté ustanovnie sa preto v podstate dotýka len odmien, ktorých priznávanie vytvára potencionálnu možnosť korumpovania vysokých štátnych úradníkov, resp. špecifickú formu zabezpečovania ich lojality, ako aj možnosť, aby verejní funkcionári, ktorí o výške odmien rozhodujú, zneužívali svoje postavenie a právomoci.

Ako už bolo uvedené, ústavný súd nemá pochybnosti o citlivosti údajov o výške príjmov pre súkromnú sféru jednotlivca, ako aj o tom, že jej zverejnenie môže mať pre túto jeho sféru negatívne dôsledky. V prípade dotknutých osôb však ide len o jeden aspekt, ktorý je z hľadiska vlastného posúdenia veci potrebné vziať do úvahy. Ďalším aspektom je totiž práve verejný záujem na verejnej kontrole a transparentnosť nakladania s verejnými prostriedkami z hľadiska jeho zákonnosti a účelnosti, ako aj preventívne pôsobenie takejto kontroly. Z tohto aspektu je nevyhnutné zdôrazniť, že základné právo na informácie slúži vo svojej podstate aj ako prekážka pre zneužívanie moci zo strany osôb podieľajúcich sa na jej výkone. Účinná kontrola verejnej moci tak nie je skutočná (efektívna) bez možnosti prijímať informácie vzťahujúce sa na jednotlivé osoby, ktoré túto moc vykonávajú. Verejný záujem na informácie o príjmoch jednotlivých osôb uvedených v § 9 ods. 3 prvej vete zákona o slobode informácií pritom reflektuje aj skutočnosť, že informácia o pravidelných i nepravidelných (mimoriadnych) príjmoch môže mať výpovednú hodnotu z hľadiska faktického postavenia a účasti týchto osôb na prijímaní rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to politického aj nepolitického charakteru. Túto skutočnosť treba zvlášť zdôrazniť s ohľadom na spoločenskú realitu, keď významná časť nielen vedúcich miest v štátnych inštitúciách, resp. inštitúciách financovaných z verejných rozpočtov je obsadzovaná reflektujúc aktuálne politické pomery.

Napokon ústavný súd s ohľadom na výpočet osôb uvedených v napadnutom ustanovení (pozn. správneho súdu § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií) zdôraznil, že povinnosť poskytnúť informácie sa nevzťahuje na všetky osoby, ktoré poberajú plat z verejných rozpočtov, ale len na taxatívne vymenovaných verejných funkcionárov ustanovených zákonom, ktorí sú buď riadiacimi pracovníkmi alebo majú špecifické postavenie odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do svojho práva na súkromie. Posúdenie proporcionality v danom prípade sa tak týka len zverejnenia údajov vo vzťahu k týmto osobám, a nie všetkým zamestnancom štátu."

26. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je založené na nesprávnom právnom posúdení vo vzťahu k ním prijatému záveru o tom, že C. F. vo

funkcii náčelníka obecnej polície je rádovým zamestnancom obce, ktorý nespadá pod okruh osôb, u ktorých ustanovuje zákon povinnosť zverejnenia údajov podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií.

27. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. (z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

28. V ďalšom konaní správny orgán vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom správneho súdu uvedeným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán podľa v ďalšom konaní viazaný.

29. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, a to s poukazom na .

30. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.