Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CdoS-5-2026.pdf
PDF · 69.22 KB
Case nature
Subarea
9CdoS/5/2026
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 31 335 004, proti žalovanému K. H., narodenému X. S. XXXX, A., K. XX/XX, zastúpenému spoločnosťou WEBBER LEGAL, s.r.o., Prešov, Duchnovičovo námestie 1, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 13 791,96 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. SI-2Csp/4/2023, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 17. septembra 2025 sp. zn. 26CoCsp/35/2024, o návrhu žalovaného na odklad vykonateľnosti, takto
r o z h o d o l :
O d k l a d á vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 17. septembra 2025 sp. zn. 26CoCsp/35/2024 do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedeného pod sp. zn. 9CdoS/5/2026.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Senica (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. SI-2Csp/4/2023-147 zo 6. júna 2024 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 10 128,24 eura spolu s 5 % p.a. úrokom z omeškania od 16. apríla 2024 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku; v zvyšnej časti žalobu zamietol; žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,86 %. 2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo 17. septembra 2025 sp. zn. 26CoCsp/35/2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a v súviacom výroku o trovách konania; žalobkyni nepriznal náhradu trov tohto odvolacieho konania. 3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej len „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“). 4. Podaním zo 17. decembra 2025 dovolateľ predložil návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý odôvodnil tým, že napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces z dôvodov uvedených v dovolaní, pričom v prípade výkonu rozhodnutia by došlo k porušeniu ústavného práva dovolateľa vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Mal za to, že v danej veci mu tak hrozí nenapraviteľná alebo ťažko napraviteľná ujma. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023, kde došlo z totožných dôvodov k odkladu vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu. Dal do pozornosti aj postavenie dovolateľa ako spotrebiteľa, ako aj možnosť prerušenia dovolacieho konania a iniciovania prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. 5. Žalobkyňa sa k návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nevyjadrila. 6. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. 7. Odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd ním pred rozhodnutím o dovolaní prelamuje právne účinky dovolaním napádaného právoplatného rozhodnutia. Zároveň však má aj charakter dočasný a predbežný. Z účelu, ktorému má slúžiť odklad vykonateľnosti možno vyvodiť, že predpokladom pre rozhodnutie dovolacieho súdu o odložení
vykonateľnosti rozhodnutia je, že dovolanie má všetky predpísané náležitosti, bolo podané včas oprávneným subjektom, je procesne prípustné a zároveň môže byť úspešné. Dôvodný je odklad vykonateľnosti napríklad vtedy, keď z pohľadu predbežných úvah dovolacieho súdu existujúcich v čase posudzovania návrhu na odklad vykonateľnosti doterajší priebeh dovolacieho konania nevylučuje, že dovolateľ môže byť v dovolacom konaní úspešný. Cieľom odkladu vykonateľnosti rozhodnutia je zabrániť výkonu exekúcie počas dovolacieho konania, v dôsledku čoho by strane, ktorá dovolanie podala, v prípade jej úspechu v dovolacom konaní, mohla vzniknúť škoda. Rozhodnutie o návrhu na odklad vykonateľnosti dovolaním napádaného, resp. aj účinne napadnutého rozhodnutia neprejudikuje konečný výsledok dovolacieho konania. Pokiaľ dovolací súd odloží vykonateľnosť rozhodnutia, neznamená to, že dovolanie musí byť v konečnom dôsledku pri rozhodovaní o veci samej považované za opodstatnené a dôvodné. Pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti musí dovolací súd zohľadniť tak ujmu, ktorá môže dovolateľovi vzniknúť v prípade, že nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj prípadnú ujmu protistrany, spočívajúcu v tom, že táto strana sporu sa v dôsledku odkladu vykonateľnosti rozhodnutia dočasne musí zdržať realizácie práv, ktoré jej vyplývajú z už právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. 8. Účelom inštitútu odkladu právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu napadnutého dovolaním je ochrana dovolateľa pred nepriaznivými účinkami tohto rozhodnutia, napr. vzniku škody, keďže podanie dovolania nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napádaného rozhodnutia. 9. Zákonodarca pojem „dôvody hodné osobitného zreteľa“ výslovne nešpecifikuje. Právna doktrína však uvádza, že súd spravidla odloží vykonateľnosť (právoplatnosť), ak 1/ výsledky konania alebo samotné dovolanie osvedčujú predpoklad úspešnosti dovolania (napr. ak je zo spisu zrejmé, že rozhodnutie trpí zmätočnosťou), 2/ ak existuje hrozba vzniku nenapraviteľnej ujmy alebo ťažko napraviteľnej ujmy (napr. v prípade pravdepodobnosti, že rozhodnutie bude zrušené a následky zrušeného rozhodnutia by už nebolo možné reštituovať), alebo 3/ ak by výkonom rozhodnutia mohol byť zmarený význam a účinok preskúmania a rozhodnutia o dovolaní. V okolnostiach tej-ktorej veci však nie sú vylúčené ani ďalšie dôvody odkladu. 10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) pri posudzovaní (ne)dôvodnosti návrhu žalovaného na odklad vykonateľnosti dovolaním napádaného rozhodnutia, zohľadnil skutkové okolnosti danej veci, týkajúce sa existencie možnej ujmy hroziacej žalovanému v prípade nevyhovenia návrhu. Predovšetkým prihliadal na výšku priznanej sumy a na to, že žalovaný je fyzickou osobou, spotrebiteľom, voči ktorému je vedený daný spor z dôvodu, že nebol schopný splácať úver poskytnutý žalobkyňou. 11. Rozhodnutie o odklade vykonateľnosti predstavuje len dočasné a predbežné obmedzenie oprávnení v spore úspešného účastníka konania, ktoré môže byť v prípade účinnej obrany dovolateľa uplatnenej v záujme ochrany jeho práv odstránené meritórnym rozhodnutím o podanom dovolaní (I. ÚS 357/2012). Jeho cieľom je tiež zabrániť uskutočneniu exekúcie v takom prípade, kde by mohol byť zmarený účinok rozhodnutia o opravnom prostriedku. Návrh na odklad je preto dôvodný vtedy, ak doterajšie výsledky konania osvedčujú predpoklad úspešnosti dovolania (I. ÚS 369/2012). 12. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší súd vyhovel návrhu na odklad vykonateľnosti dovolaním napádaného rozhodnutia v súlade s § 444 ods. 1 CSP. Po zohľadnení všetkých relevantných okolností na strane dovolateľa bol daný dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v postavení žalovaného ako spotrebiteľa, ako aj hroziacej ujme na majetku v prípade výkonu rozhodnutia. Možná ujma hroziaca žalovanému v prípade neodloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia pritom prevyšuje potenciálnu ujmu druhej procesnej strany (sp. zn. 6Cdo/148/2022, 4Obdo/36/2017, 3Obdo/4/2020). 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.