Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 369/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti C., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. M.

Č., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 30. mája 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti C., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna

2012 doručená sťažnosť spoločnosti C., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj

„sťažovateľ“), v ktorej namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 30. mája 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že

«Sťažovateľ sa v pozícii právneho nástupcu navrhovateľa žaloby podanej dňa 05. 11.

2003 na Okresný súd Bratislava I domáhal voči odporcovi – C., B. (ďalej len „Odporca“)

zaplatenia istiny vo výške 895.571,93 EUR (26.980.000,- Sk) s úrokom z omeškania vo

výške 14 % ročne od 29. 11. 2001 do zaplatenia z titulu náhrady škody.

Okresný súd Bratislava I vyhovel sťažovateľovi v plnom rozsahu a rozsudkom zo dňa

27. 06. 2011 vedeným pod spisovou značkou -439 rozhodol, že odporca je

povinný zaplatiť sťažovateľovi 895.571,93 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške

14 %... trovy konania vo výške 85.070,78 EUR... Proti tomuto rozsudku podal Odporca

v zákonnej lehote odvolanie.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 14. 12. 2011 vedeným pod spisovou

značkou -485 potvrdil rozsudok Okresného súdu... spis. zn.

-439 zo dňa 27. 6. 2011, pričom zaviazal Odporcu zaplatiť k rukám

právneho zástupcu Sťažovateľa náhradu trov odvolacieho konania vo výške 3.336,82 EUR...

Nakoľko Odporca v stanovenej lehote nesplnil dobrovoľne povinnosť, ktoré mu

ukladajú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, podal dňa 07. 03. 2012 Sťažovateľ návrh

na vykonanie exekúcie vedený na Exekútorskom úrade v B. pod spisovou značkou Ex

1191/12...

Dovolaním podaným dňa 14. 03. 2012 sa Odporca domáhal zrušenia rozsudku

Krajského súdu... zo dňa 14. 12. 2011... z dôvodu, že rozsudok Okresného súdu... zo dňa

27. 06. 2011 ako aj napadnutý rozsudok nespĺňajú zákonné náležitosti odôvodnenia,

nakoľko v nich absentujú všetky skutočnosti, ktoré mal súd za preukázané.

Odporca vo svojom dovolaní zároveň navrhol, aby dovolací súd v zmysle

pred meritórnym rozhodnutím o dovolaní odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku,

pričom dôvody na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku uvedie v samostatnom

podaní, ktoré doručí na dovolací súd. Po doručení samostatného návrhu Odporcom vydal

Najvyšší súd SR uznesenie zo dňa 30. 05. 2012 vedené pod spis. zn. .»,

ktorým odložil „vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. decembra

2011 č. k. -485 až do rozhodnutia o dovolaní sťažovateľa“.

3. Namietané porušenie označených práv (body 1 a 4) malo byť podľa názoru

sťažovateľky spôsobené stručnosťou odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu z 30. mája

2012; «najvyšší súd... svoje rozhodnutie odôvodnil de facto len jedinou vetou, a to „...

podľa dovolacieho súdu sú... dané dôvody pre vyhovenie tomuto návrhu žalovaného...“».

Podľa názoru sťažovateľky v predmetnom uznesení „absentovalo akékoľvek odôvodnenie

skutočností, v zmysle ktorých mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za to. že sú dané

dôvody pre odložené vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, na základe čoho ho

považujeme za zjavne neodôvodnené (v rozpore s a ). arbitrárne, a tak z

ústavného hľadiska neospravedlniteľné“.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu podľa ... a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... uznesením Najvyššieho súdu...

sp. zn. zo dňa 30. mája 2012 porušené bolo.

Uznesenie Najvyššieho súdu... sp. zn. zo dňa 30. mája 2012 sa

zrušuje.

Najvyšší súd... je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia...“

II.

5. Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd každý návrh

na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

).

7. Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 30. mája 2012 z dôvodu, že „je v časti odôvodnenie stručné“ (pozri

bod 3).

8. Napadnutým rozhodnutím najvyšší súd na návrh dovolateľa odložil vykonateľnosť

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. decembra 2011, čo odôvodnil tým, že „podľa

dovolacieho súdu sú v prejednávanej veci dané dôvody pre vyhovenie tomuto návrhu

žalovaného...“, pričom poukázal na ustanovenie Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého

pred rozhodnutím o dovolaní môže súd... odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Ústavný súd poznamenáva, že zákon () podmienky, za ktorých

môže dovolací súd odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,

bližšie nešpecifikuje. Takéto rozhodnutie je ponechané na úvahu dovolacieho súdu.

9. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosťou napadnutého rozhodnutia najvyššieho

súdu konštatuje, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup

tohto súdu nemajúci oporu v zákone. Obsah napadnutého procesného rozhodnutia ako

dočasného a predbežného riešenia predmetu veci (núteného výkonu rozhodnutia)

nevylučuje pri namietanom porušení základného práva na súdnu ochranu právo

sťažovateľky na meritórnu ochranu konečným rozhodnutím vo veci samej (princíp

subsidiarity).

10. Ústavný súd poznamenáva, že dôvody odkladu vykonateľnosti podľa

(zákonom bližšie nevymedzené) môžu materiálne spočívať iba na dvoch predpokladoch

(a tak ich prijala aj právna teória a prax), a to na úvahe súdu o možnom úspechu dovolania

a v zabránení (neuskutočnení) výkonu exekúcie počas dovolacieho konania, pričom obe

podmienky musia byť splnené súčasne. Pri tejto konštrukcii podporenej a ustálenej súdnou

praxou a právnou teóriou nie je možné materiálne dohľadať v napadnutom rozhodnutí

svojvôľu či zjavnú neodôvodnenosť, keďže žiadna iná konštrukcia dôvodov odkladu

vykonateľnosti neprichádzala do úvahy.

11. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd materiálne neporušil sťažovateľkou

označené práva napadnutým rozhodnutím, i keď na strane druhej by bolo nepochybne

účelné, aby už uvedené dôvody boli uvedené v odôvodnení (napadnutého) rozhodnutia. Inak

povedané, v okolnostiach posudzovanej veci nejde o prípad majúci ústavnoprávny význam,

a to vzhľadom na predvídateľnosť/neprekvapivosť/stabilitu materiálnych dôvodov

odloženia vykonateľnosti podľa , ako aj na dočasnosť a predbežnosť

napadnutého rozhodnutia.

12. Aj keď odloženie vykonateľnosti v rámci dovolania predstavuje vážne narušenie

vlastností právoplatného rozhodnutia súdu, ktorými sú nezmeniteľnosť, záväznosť a nimi

založené právne istoty, zároveň platí, že (i) ide o rozhodnutie dočasné a predbežné a (ii)

odloženie vykonateľnosti bude dôvodné v tých prípadoch, kedy priebeh dovolacieho

konania vedie k záveru, že v ňom dovolateľ bude mať úspech a odložením vykonateľnosti

sa predíde následnej reparácii už vykonanej exekúcii (m. m. R 90/200). „Smysl toho, proč

byla (všeobecná úprava o odklade vykonateľnosti, pozn.) zavedena, spočíva v tom, aby

pokračujúcim plněním rozhodnutí (ať dobrovolným nebo exekučním) se zbytečně

nezvyšovala částka, kterou bude popř. třeba vracet v případech, kdy opravný prostředek je

zřejmě důvodný.“ (Prof. JUDr. Alena Winterová a kolektív: Civilní právo procesní. Praha:

Linde, a. s., 1999, s. 300). „Rozhodnutí o odkladu vykonatelnosti (pri rovnakom znení § 243

v Českej republike, pozn.) je výsledkem uvážení soudu. Z toho plyne, že dovolací soud

rozhoduje jen tehdy, má-li za to, že je na míste odložit vykonatelnost rozhodnutí... Zákon

nestanoví výslovně podmínky, za kterých může být odložená vykonatelnost rozhodnutí

odvolacího sousdu. Odklad vykonatelnosti sleduje cíl zabránit provedení exekuce tam, kde

by mohl být zmařen účinek rozhodnutí o opravném prostředku. Odklad vykonatelnosti

rozhodnutí je proto na místě všude tam, kde dosavadní výsledky řízení osvědčují

předpoklad úspěšnosti dovoláni.“ (Bureš, Drápal, Mazanec: Občanský soudní řád.

Komentář. 2. vydání, Praha: C. H. Beck 1996, s. 644).

13. Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného (body 6, 8 až 12) konštatuje, že v danej

etape dovolacieho konania nepostupoval najvyšší súd v rozpore s procesnoprávnymi

predpismi. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu

výslovne umožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať

odopretie prístupu k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.

Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 30. mája 2012 obsahuje podľa

názoru ústavného súdu v danej veci v zásade nie nedostatočné skutkové a právne závery

a nejde o arbitrárne rozhodnutie nezlučiteľné s aplikovanými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku.

14. Z uvedených skutočností vyplýva, že medzi namietaným uznesením najvyššieho

súdu a možnosťou porušenia základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je taký vzťah, ktorý by odôvodňoval prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie po jej predbežnom prerokovaní. Ústavný súd preto sťažnosť

sťažovateľky odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

15. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný

súd sa už jej ďalšími návrhmi nezaoberal.

16. Podľa k uzneseniu pripája odlišné stanovisko

sudca Milan Ľalík.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012