Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoCsp/35/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobkyne: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, Bratislava – Ružinov, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX/ XX, C., zast. splnomocnenkyňou: WEBBER LEGAL, s.r.o., IČO: 50 680 552, Duchnovičovo námestie 1, Prešov, o 13.791,96 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovaného proti výrokom I. a III. rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -147 zo dňa 6.6.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 10.128,24 eur spolu s 5% p.a. úrokom z omeškania od 16.4.2024 do zaplatenia, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 46,86%.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne , a , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( ďalej len „ZoSÚ“ ); , a a / a / o stavebnom sporení ako aj až 4, až 3, , , a ( ďalej len ,, O.z. “ ).

3. Vecne dôvodil tým, že medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 25.2.2015 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie žalovanému medziúveru vo výške 30.000,- eur, avšak z výpisu z účtu medziúveru, ale aj samotného vyjadrenia žalobkyne je zrejmé, že žalovanému bola reálne vyplatená iba suma 29.640,- eur, pričom suma 360,- eur bola stiahnutá žalobkyňou na úhradu poplatku za spracovanie medziúveru. Z uvedeného vyplýva, že v zmluve bol nesprávne uvedený údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru v zmysle , keďže suma 30.000,- eur v sebe zahŕňa aj poplatok za spracovanie medziúveru. Tento fakt posúdil v súlade s O.z. tak, akoby tento údaj v zmluve absentoval, a preto podľa ZoSÚ platí, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa neposkytla žalovanému úver vo výške 30.000,- eur, ale len vo výške 29.640,- eur, preto ani údaj použitý na výpočet RPMN nemôže byť správy a tým pádom aj výška RPMN je uvedená nesprávne, preto je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, a to pre chybný údaj v zmysle písm.

k) ZoSÚ. Súd prvej inštancie taktiež konštatoval, že veriteľ pri posudzovaní schopnosti žalovaného spotrebiteľa splácať daný úver nepostupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou, keď si nezabezpečil dostatok údajov o príjmoch a výdavkoch žalovaného na získanie objektívneho obrazu o jeho finančnej situácii, čím hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené v ZoSÚ. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje v zmysle ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov a zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie celého spotrebiteľského úveru, v dôsledku čoho právny úkon, ktorým veriteľ jednostranne vyhlásil predčasnú splatnosť daného spotrebiteľského úveru, je pre rozpor so zákonom v zmysle O.z. absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý je neúčinný. Z dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný na účte medziúveru vykonal vklady v celkovej výške 3.350,27 eur, na účte stavebného sporenia vklady v celkovej výške 7.924,75 eur a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vklady v celkovej výške 3.297,64 eur. Žalovaný tak celkom zaplatil žalobcovi 14.572,66 eur. Rozdiel medzi poskytnutým medziúverom a platbami žalovaného predstavujú sumu 15.067,34 eur ( 29.640 - 14.572,66 ). Žalobkyňa požadovala na istine zaplatenie sumy - 10.128,24 eur, preto žalobe v tejto časti vyhovel. Podľa zmluvy konečná splatnosť úveru bola určená dňom 15.4.2024. Keďže súd nemal v konaní preukázané, splnenie povinnosti žalovaným, splatiť úver ( istinu ) do určeného dátumu, odo dňa nasledujúceho, t.j. od 16.4.2024 je žalovaný v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, preto priznal žalobkyni nárok na úroky z omeškania.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to v rozsahu výroku I. a výroku III. Vo svojom odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v napadnutých výrokoch za nezákonné a vecne nesprávne, pričom odvolanie odôvodnil podľa , , a Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uplatniť jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie je postihnuté vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, skutkové zistenia súdu sú nesprávne a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ namietal predovšetkým, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s dispozičnou zásadou a zásadou viazanosti súdu žalobným návrhom podľa , keď po tom, ako sám dospel k záveru, že k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru nedošlo, nepristúpil k zamietnutiu žaloby, ale priznal žalobcovi plnenie z iného právneho titulu, než bol v žalobe uplatnený. Tvrdil, že žalobkyňa v podanej žalobe jednoznačne uplatnila nárok z titulu predčasne zosplatneného úveru, teda požadovala zaplatenie celej zosplatnenej istiny s príslušenstvom, a nie zaplatenie jednotlivých splátok či zostatku istiny ku konečnej splatnosti úveru. Keďže súd vyhodnotil predčasné zosplatnenie ako neplatný právny úkon, mal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, a nie svojvoľne modifikovať právny základ uplatneného nároku a priznať žalobkyni sumu 10.128,24 eur ako zostatok istiny po konečnej splatnosti úveru. Takýto postup označil odvolateľ za rozhodnutie ultra petitum. Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie bez riadneho skutkového podkladu určil výšku zostatku istiny vo výške 10.128,24 eur, pričom absentuje presné a overiteľné vyčíslenie zostatku úveru v režime bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý súd sám konštatoval. Namietal, že nebolo zohľadnené všetko, čo počas trvania zmluvy uhradil na účet medziúveru, stavebného sporenia a po údajnom zosplatnení, a nepreukázal, ako k priznanej sume dospel. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne priznal úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. od 16.4.2024, hoci žalobkyňa svojím konaním znemožnila ďalšie riadne splácanie úveru, keď jednostranne vyhlásila jeho predčasnú splatnosť a v súdnom konaní sa domáhala zaplatenia celého dlhu naraz. V tejto súvislosti uviedol, že spotrebiteľ nemôže byť sankcionovaný úrokmi z omeškania za obdobie, keď veriteľ svojím konaním znemožnil riadne plnenie v splátkach; priznanie úrokov z omeškania považuje za rozporné s dobrými mravmi a princípmi ochrany spotrebiteľa. V časti výroku o trovách konania odvolateľ napadol rozhodnutie z dvoch samostatných dôvodov. Po prvé, že v dôsledku nesprávnosti výroku I. nie je možné považovať ani výrok o trovách za vecne správny, a po druhé, že rozhodnutie o trovách odporuje judikatúre Súdneho dvora Európskej únie a Ústavného súdu SR. Poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 16.7.2020 v spojených veciach C-224/19 a C-259/19, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR -18, podľa ktorých v spotrebiteľských sporoch, v ktorých bol spotrebiteľ aspoň sčasti úspešný, nemožno znížiť jeho nárok na náhradu trov konania pomerne podľa výšky úspechu, lebo by to malo odradzujúci účinok na uplatňovanie práv spotrebiteľov. Tvrdil, že v konaní bol v podstatných otázkach – teda v otázke bezúročnosti, bezpoplatkovosti úveru a neplatnosti zosplatnenia – úspešný práve on ako spotrebiteľ, pričom úspech žalobcu bol len formálnym dôsledkom plynutia času a nesprávneho procesného postupu súdu. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol, aby Krajský súd v Trnave podľa zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobkyňu zaviaže zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v

rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Subsidiárne navrhol, aby odvolací súd podľa zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie so záväzným právnym názorom o potrebe rešpektovania viazanosti žalobou a riadneho vyčíslenia zostatku istiny v režime bezúročnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Predmetom konania v prejednávanej veci je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej istinu 13.791,96 eur spolu s 4,75% p.a. úrokom za úver zo sumy 10.128,24 eur od 9.7.2022 do zaplatenia, najviac do 30.4.2024 a 5% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 11.198,90 eur od 9.7.2022 do zaplatenia a náhradu trov konania, a to z titulu nesplateného spotrebiteľského úveru zo dňa 25.2.2015.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.128,24 eur spolu s 5% p.a. úrokom z omeškania od 16.4.2024 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku; a tiež vo výroku III. o trovách konania. Keďže zamietajúci výrok II. nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán sporu, je rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatný a nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

8. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok odvolateľa uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a preskúmavaný rozsudok ( v odvolaním napadnutom rozsahu ) je čo do výroku vecne správny. Na základe skutočností uvedených v odvolaní nemožno urobiť záver o vadách rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré namietal odvolateľ v ním podanom odvolaní.

12. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia , , a , a teda namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uplatniť jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie je postihnuté vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, skutkové zistenia súdu sú nesprávne a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací dôvod podľa ustanovenia je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

14. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Ide o tzv. ostatné vady konania, ktoré síce nie sú výslovne vymenované ( na rozdiel od vád uvedených v písm. a/ až c/ ), ale sú také závažné, že mohli

ovplyvniť správnosť rozsudku. Inými slovami, súd formálne alebo procesne pochybil – nepostupoval v súlade s pravidlami spravodlivého procesu, dokazovania alebo procesného vedenia konania.

15. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

17. Žalovaný v prvom rade namietal, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec uplatneného petitu ( ultra petitum ), čím prekročil hranice návrhu žalobkyne. Z obsahu žaloby nepochybne vyplýva, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala splnenia peňažnej povinnosti v zmysle , teda zaplatenia sumy 13.791, eur a príslušenstva, ktorá predstavovala zostatok nesplateného úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere zo dňa 25.2.2015. Aj keď žalobkyňa v žalobe uviedla, že dôvodom uplatneného nároku je vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, jej podanie treba posudzovať podľa obsahu, nie podľa formálneho označenia právneho titulu ( ). Žalobkyňa od počiatku tvrdila, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas splácať úver a že v dôsledku tohto porušenia jej vznikol peňažný nárok na zaplatenie zostatku poskytnutých prostriedkov. Z materiálneho hľadiska teda uplatnila nárok na splnenie zmluvnej povinnosti zaplatiť nesplatenú časť úveru – bez ohľadu na to, či k splatnosti došlo mimoriadne ( zosplatnením ) alebo riadne ( po uplynutí dohodnutej lehoty ). Ak súd prvej inštancie po právnom posúdení veci dospel k záveru, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru bolo neplatné, neznamená to, že tým zanikol samotný záväzkový vzťah a že žalobkyňa už nemá právo na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov. Zmluva o úvere zostala v platnosti a žalovaný bol naďalej povinný vrátiť istinu najneskôr ku dňu jej konečnej splatnosti, ktorá v čase rozhodovania súdom prvej inštancie už uplynula. Súd prvej inštancie preto mohol a mal prihliadnuť na stav v čase svojho rozhodnutia ( ) a vyhodnotiť, že ku dňu vyhlásenia rozsudku bol dlh žalovaného už riadne splatný. V takom prípade nešlo o zmenu predmetu sporu, ale o odlišné právne posúdenie tej istej skutkovej situácie – teda o to, že žalovaný nezaplatil žalobkyni sumu, ktorú bol povinný vrátiť na základe zmluvy o úvere. Odvolací súd zdôrazňuje, že podstatou sporu nebola abstraktná otázka platnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti, ale neplnenie zmluvnej povinnosti dlžníka, ktorého nesplatený dlh ku dňu rozhodovania existoval a bol splatný. Za týchto okolností nemožno hovoriť o rozhodnutí ultra petitum, keďže žalobkyňa sa domáhala zaplatenia totožnej peňažnej sumy – istiny úveru – ktorú jej súd priznal, len na základe odlišného právneho základu vyplývajúceho z rovnakého právneho vzťahu. Takýto výklad zodpovedá zásade právnej istoty a účelu civilného konania, ktorým je zabezpečiť ochranu porušených práv, nie vytvárať formalistické prekážky pre ich uplatnenie. Nemožno totiž považovať za spravodlivé, aby dlžník, ktorý nevrátil veriteľovi ani istinu úveru, profitoval z neplatnosti právneho úkonu veriteľa o predčasnom zosplatnení a bol oslobodený od povinnosti vrátiť prostriedky, ktoré mu boli bezpochyby poskytnuté a v čase rozhodovania už splatné. Inak povedané, podstata uplatneného nároku bola zachovaná – išlo o zaplatenie nesplatenej istiny poskytnutého úveru; rozdiel spočíval len v tom, že k splatnosti došlo až v priebehu konania. Súd prvej inštancie preto neprekročil žalobný petit, ale rozhodol v súlade s jeho materiálnym obsahom, pričom jeho záver rešpektuje zásadu spravodlivosti, proporcionality a prednosti materiálneho práva pred formalizmom.

18. Ani s námietkou odvolateľa o nepreukázaní zostatku istiny vo výške 10.128,24 eur sa odvolací súd nestotožňuje. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa v konaní preukázala jednak výšku poskytnutých finančných prostriedkov ( čerpania zmluvy o úvere v celkovej výške 29.640 eur ) a jednak evidenciu platieb žalovaného, ktoré boli v priebehu trvania úverového vzťahu realizované na úhradu splátok úveru a poplatkov. Z týchto údajov súd prvej inštancie vychádzal pri určení zostatku nesplatenej istiny, ktorú žalobkyňa požadovala ako plnenie z úverovej zmluvy. Žalovaný počas konania nepoprel samotnú výšku poskytnutého úveru, ani konkrétne neuviedol, v akej inej sume podľa jeho názoru mal byť zostatok istiny určený.

Jeho tvrdenia ostali len v rovine všeobecného nesúhlasu s výpočtom žalobkyne, bez toho, aby predložil vlastné vyčíslenie, listinné dôkazy, alebo aspoň navrhol vykonanie konkrétnych dôkazov, z ktorých by bolo možné usúdiť inú výšku zostatku úveru. Podľa je každá strana povinná pravdivo a úplne uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné a podľa ods. 2 cit. ust. ak strana skutkové tvrdenia poprie je povinná uviesť vlastné tvrdenia. Ak žalovaný tvrdí, že zostatok úveru bol nižší, je na ňom, aby toto tvrdenie konkrétne uviedol a preukázal, resp. navrhol dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie potvrdili. Súd nie je povinný namiesto strany vyhľadávať dôkazy ani korigovať pasivitu; zásada kontradiktórnosti a rovnosti zbraní totiž vyžaduje, aby každá strana niesla dôsledky svojej procesnej nečinnosti. Zároveň treba uviesť, že súd prvej inštancie vychádzal z výpočtu žalobkyne, ktorý zohľadnil všetky preukázané úhrady žalovaného do momentu, keď došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj následné platby. Žalovaný pritom nenamietal nesprávnosť konkrétnych položiek tohto výpočtu, iba vo všeobecnosti spochybnil jeho správnosť. Takýto všeobecný nesúhlas bez označenia dôkazov nemôže založiť úspech v spore. Odvolací súd preto uzatvára, že v konaní bol dostatočne preukázaný skutkový základ pre záver, že zostatok nesplatenej istiny predstavoval sumu 10.128,24 eur. Námietka žalovaného, že súd rozhodol „ bez riadneho skutkového podkladu “, nie je dôvodná, keďže žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k inému tvrdenému zostatku.

19. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 16.4.2024, hoci táto svojím konaním – vyhlásením predčasnej splatnosti úveru – mu znemožnila ďalšie riadne splácanie úveru v splátkach, čím mala sama zapríčiniť stav, ktorý viedol k omeškaniu dlžníka. Priznanie úrokov z omeškania považuje odvolateľ za rozporné s dobrými mravmi a princípom ochrany spotrebiteľa. Odvolací súd ani túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný mal po celú dobu trvania zmluvného vzťahu objektívnu možnosť plniť svoje zmluvné povinnosti – najmä splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok. Samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatné, nemalo účinky, ktoré by bránili žalovanému v ďalšom dobrovoľnom plnení. Neplatný právny úkon totiž nemôže mať právne následky, ktoré by zmenili zmluvný režim – teda ani zmeniť splatnosť úveru alebo zbaviť dlžníka povinnosti plniť podľa pôvodného splátkového kalendára. Inak povedané, ak bolo zosplatnenie úveru právne neúčinné, potom zmluva o úvere naďalej trvala v pôvodnom režime, a žalovaný bol aj po 14.5.2020 povinný pokračovať v plnení svojich záväzkov podľa zmluvy. Žalovaný však takéto plnenie neuskutočňoval, resp. len v obmedzenej miere, čo sám v konaní priznal, keď potvrdil, že po vyhlásení predčasnej splatnosti zaplatil len niekoľko čiastkových platieb, ktoré súd prvej inštancie správne započítal na istinu. Nebolo preukázané, že by konanie žalobkyne žalovanému reálne znemožnilo pokračovať v splácaní úveru. Skutočnosť, že veriteľ v liste deklaroval vyhlásenie predčasnej splatnosti, sama osebe nebránila dlžníkovi pokračovať v dobrovoľných úhradách, ktoré by veriteľ nepochybne prijal a započítal na splátky, tak ako to urobil aj v minulosti. Nie je dôvod domnievať sa, že by veriteľ odmietal prijať akékoľvek ďalšie plnenie od dlžníka, keďže aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti prijaté úhrady žalovaného započítal. Odvolací súd pripomína, že zásada ,, nemo turpitudinem suam allegare potest “ – nikto nemôže mať prospech zo svojho vlastného protiprávneho konania, nepoctivosti alebo porušenia práva – sa vzťahuje na situácie, keď veriteľ zneužije svoje postavenie. V danom prípade však žalobkyňa nepožadovala úrok z omeškania za obdobie pred konečnou splatnosťou úveru, ale až odo dňa nasledujúceho po uplynutí konečnej splatnosti, t. j. od 16.4.2024. Od tohto dňa bol žalovaný povinný vrátiť nesplatenú časť istiny ako poskytnutý úver, ktorý bol ku dňu rozhodnutia už viac než deväť rokov v jeho dispozícii, bez úrokov a poplatkov. Priznanie úroku z omeškania za obdobie po konečnej splatnosti úveru preto nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi ( § 3 ods. 1 O.z. ), ani za porušenie princípu proporcionality v spotrebiteľských vzťahoch ( § 54 O.z. ). Žalovaný mal objektívnu možnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas, avšak tak neurobil. Za týchto okolností sa javí ako spravodlivé a v súlade s princípmi civilného práva, aby bol veriteľ odškodnený aspoň o zákonný úrok z omeškania, ktorý predstavuje len minimálnu kompenzáciu za to, že dlžník naďalej užíva poskytnuté finančné prostriedky, ktoré mal vrátiť po uplynutí dohodnutej lehoty, preto priznanie úroku z omeškania od 16.4.2024 nie je možné považovať za rozporné s dobrými mravmi ani za neprimerané voči spotrebiteľovi. Žalovaný bol v omeškaní s plnením istiny po jej riadnej splatnosti, preto bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti vecne správne.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. vo veci samej a v súlade s i v závislom výroku III. o náhrade trov konania podľa ako vecne správny potvrdil.

21. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

22. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. , spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože sa k odvolaniu nevyjadrila, v odvolacom konaní zostala pasívna a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli ( R 72/2018 ).

25. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( C. s .p. ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( C. s .p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).