Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/30/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter Sopko, LL.M., so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu Slovak Sport, s. r. o. „v konkurze", so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, IČO: 36 358 037, proti žalovanému: Arena TV, s. r. o., so sídlom Šulekova 2, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 513 953, zastúpený: Mgr. Roman Nagy, advokát, so sídlom Akademická 4, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 10 500 eur do všeobecnej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 122 zo dňa 25. 11. 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. - 122 zo dňa 25. 11. 2019 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , , , , , (ďalej len „“). 3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 10 500 eur do všeobecnej podstaty úpadcu Slovak Sport, s. r. o., v konkurze, IČO: 36 858 037, so sídlom Piaristická 2, Nitra. Žalobu odôvodnil tým, že súd uznesením z 18. 06. 2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 120/2015 zo dňa 25. 06. 2015, rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka Slovak Sport, s. r. o. a uznesením z 22. 10. 2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 209/2015 zo dňa 30. 10. 2015, ho ustanovil do funkcie správcu úpadcu. Skúmaním správcovského spisu zistil, že úpadca dňa 02. 02. 2015 zo svojho účtu č. A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v O. K. a. s. bezhotovostne previedol žalovanému na jeho účet č. A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v O. K. a. s. sumu 10 500 eur. V detailoch platby sa nenachádza žiaden variabilný symbol alebo odkaz na konkrétnu faktúru. Pretože v účtovníctve úpadcu nedohľadal žiaden právny dôvod tejto platby, mal za to, že úpadca plnil v prospech žalovaného bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pretože podkladom na túto platbu nebol žiaden existujúci právny úkon, nemôže sa jeho vydania domáhať cestou odporovacej žaloby, ale len žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že nárok žalobcu je neopodstatnený a nedôvodný. Poprel tvrdenia žalobcu, že by úpadca 02. 02. 2015 previedol na jeho účet túto platbu bez právneho dôvodu. Túto sumu mu úpadca poskytol ústnou zmluvou o pôžičke ako krátkodobú pôžičku a on mu túto pôžičku v celom rozsahu vrátil v hotovosti 14. 03. 2015, čo vyplýva

z výdavkového pokladničného dokladu. Žiaden záväzok na vrátenie žalovanej sumy voči úpadcovi preto neexistuje. Navrhol toto konanie prerušiť až do skončenia konania, ktoré sa vedie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. a jeho predmetom je odporovanie právnemu úkonu, v ktorom sa žalobca rovnako domáha zaplatenia tejto sumy. Žalobca vo vyjadrení k odporu poprel tvrdenia žalovaného a uviedol, že úpadca pri uskutočnení platby pripojil správu pre príjemcu „za služby“. K poskytnutiu žiadnych služieb však neprišlo, pretože nevyplývajú z účtovníctva úpadcu pripojeného k správcovskému spisu a ich existenciu nepreukazuje ani žalovaný. Z uvedeného dôvodu ide o plnenie bez právneho dôvodu. Potvrdil, že v pokladni úpadcu sa 14. 03. 2015 uskutočnil pohyb týkajúci sa žalovaného, ku ktorému je doložená poznámka „vratka pôžičky E. R.“, avšak tento právny dôvod nezodpovedná právnemu dôvodu uvádzanému pri bezhotovostnom prevode 02. 02. 2015. Ak teda úpadca poskytol žalovanému pôžičku, ktorú žalovaný vrátil 14. 03. 2015, neurobil tak 02. 02. 2015. Tvrdenie žalovaného o tom, že právnym dôvodom pohybu na účte 02. 02. 2015 bolo poskytnutie pôžičky je preto nepravdepodobné a nevierohodné a žalovaný ho musí preukázať. Súd uznesením toto konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp zn. . Žalobca podal proti uzneseniu odvolanie. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že v oboch konaniach sú totožné strany a aj uplatnený totožný nárok vyplývajúci z totožného skutkového stav, a preto sú splnené podmienky na zastavenie tohto konania podľa , pretože začalo neskôr. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že tvrdený skutkový základ v oboch konaniach je odlišný, nemôže preto ísť o litispendenciu, okrem toho, ak by malo byť nejaké konanie zastavané, tak by to malo byť konanie pod sp. zn. . Pretože konanie bolo v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní už právoplatne skončené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil s odôvodnením, že dôvody na prerušenie konania odpadli. Po skoncentrovaní konania žalobca navrhol na pojednávaní vykonať dokazovanie príjmovým pokladničným dokladom č. 18 zo dňa 14. 03. 2015, výdavkovým pokladničným dokladom č. V V-0001 zo dňa 14. 03. 2015, vypočuť konateľa úpadcu P. W., účtovníčku úpadcu M. I., účtovníka žalovaného, písomne vyzvať spoločnosť J.M.J EKONOM INTERNATIONAL SK s. r. o. a P. W., M. I. a uvedenej spoločnosti uložiť, aby predložili prehľad všetkých bezhotovostných a hotovostných platieb medzi úpadcom a žalovaným pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a žalovaný navrhol pripojiť spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. . Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe, pretože podľa neho tu nie je prekážka právoplatne skončenej veci a v poznámke pre príjemcu platby bolo uvedené, že platba je za službu, v konaní bolo preukázané, že medzi úpadcom a žalovaným nebola do februára 2015 poskytnutá žiadna služba a vystavená žiadna faktúra. Namietal, že platba sa účtovala ako pôžička len na základe pokynu zadávateľa, rovnako ako vystavenie výdavkového dokladu a aj čísla dokladov. Ak teda v konaní nebol preukázaný právny dôvod tejto platby, išlo o platbu bez právneho dôvodu a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je daný. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní trval na tom, že tu je prekážka právoplatne skončenej veci a ak nie, navrhol žalobu zamietnuť, a to aj s poukazom na odôvodnenie súdu prvej inštancie v konaní pod sp. zn. a rozhodnutie NS SR zo dňa 13. 10. 2009, sp. zn. a poprel tvrdenia žalobcu vo vyjadrení z 20. 01. 2017 s tým, že žalobca svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal a sú v rozpore s dokazovaním vykonaným v konaní pod sp. zn. . Namietal, že žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia, ak by existovalo, tak by úpadca vo svojom účtovníctve musel takúto pohľadávku voči žalovanému evidovať. Naopak, vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že táto platba bola krátkodobou finančnou pôžičkou, ktorá bola úpadcovi vrátená 14. 03. 2015. Žalobu preto navrhol zamietnuť. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra z 18. 06. 2015, sp. zn. , ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 120/2015 dňa 25. 06. 2015, bolo začaté konkurzné konanie na spoločnosť Slovak Sport s. r. o. a za správcu bol ustanovený JUDr. Ladislav Barát. Z unesenia Okresného súdu Nitra z 22. 10. 2015, sp. zn. , ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 209/2015 dňa 30. 10. 2015, vyplýva, že za správcu úpadcu bol ustanovený žalobca. Z výpisu z obchodného registra úpadcu k 07. 09. 2016 vyplýva, že v minulosti podnikal pod obchodným menom TV Z, s. r. o. a CETV, s. r. o. a jeho spoločníkom a konateľom je od 23. 03. 2006 P. W.. Z výpisu z obchodného registra žalovaného k 02. 09. 2016 vyplýva, že v minulosti podnikal pod obchodným menom E. R., s. r. o. a jeho konateľom bol od 13. 04. 2010 do 22. 06. 2015 P. W.. Z výpisu z účtu úpadcu vyplýva, že 02. 02. 2015 bola na jeho účte zaúčtovaná transakcia 10 500 eur v prospech žalovaného na základe príkazu na úhradu so správou za služby. Z výdavkového dokladu žalovaného číslo V V-0001, ktorý vyhotovila a schválila dňa 14. 03. 2015 M. I., vyplýva, že úpadca vrátil žalovanému

pôžičku 10 500 eur. Na doklade sú v časti „vydal“ a „vydal komu“ nečitateľné podpisy. Svedok P. W. uviedol, že podpis v časti „vydal“ je jeho podpisom a v časti „vydal komu“ je podpisom L. W.. Z príjmového dokladu úpadcu číslo 18 zo dňa 14. 03. 2015 vyplýva, že úpadca prijal sumu 10 500 eur s účelom platby „vratka“ pôžičky žalovaného a pokladníkom bol W. P.. Z pokladničnej knihy úpadcu vyplýva, že 14. 03. 2015 bola zaúčtovaná „vratka“ pôžičky od žalovaného 10 500 eur. P. W. vypočutý ako svedok uviedol, že ako konateľ úpadcu a aj žalovaného požičal 02. 12. 2015 žalovanému 10 500 eur. Vedel o tom aj druhý konateľ p. B. a L. W.. Príkaz na prevod 10 500 eur zadal on, takto bola poskytnutá len táto jedna pôžička a vrátená bola úpadcovi asi 15. 03. 2015 do jeho pokladne, o čom vedel L. a účtovníčka M. I.. Svedok sa nevedel vyjadriť, prečo bolo v poznámke uvedené za služby, že úpadca nemal žiadne záväzky voči žalovanému a žalovaný neposkytol úpadcovi žiadne služby. Žalovaný iba v roku 2012 platil úpadcovi za nejaké služby, čo bolo vyriešené. Z výsluchu svedka P. W. a svedkyne M. I. vyplýva, že žalovanému a aj úpadcovi viedla v roku 2018 účtovníctvo spoločnosť J.M.J. EKONOM INTERNATIONAL SK, s. r. o. Táto spoločnosť na výzvu súdu okrem už predloženého výpisu z účtu úpadcu, výdavkového a príjmového dokladu, predložila faktúru č. 2012007 z 04. 07. 2012 z ktorej vyplýva, že úpadca vystavil žalovanému za služby faktúru na 25 460 eur, likvidačný list úpadcu, z ktorého vyplýva, že úpadcovi bola táto suma zaplatená, výdavkový doklad žalovaného z 30. 12. 2012, z ktorého vyplýva, že vydal 8 500 eur na úhradu tejto faktúry, účtovný doklad žalovaného a saldokonto žalovaného z 31. 12. 2014, z ktorých vyplýva, že dal na úhradu tejto faktúry 16 960 eur. Z účtovného denníka žalovaného, ktorý predložila svedkyňa I. vyplýva, že pod číslom V V-0001 dňa14. 03. 2015 bola zaúčtovaná suma 10 500 eur ako „vratka“ pôžičky úpadcovi. Svedkyňa uviedla, že si overila, či neboli poskytnuté nejaké služby a zistila, že neboli, a že žiadna faktúra nepredchádzala, túto sumu zaúčtovala ako pôžičku pravdepodobne po poradne s majiteľom firmy, v roku 2015 išlo o jedinú pôžičku, výdavkový doklad vystavili ony ako „vratku“ pôžičky úpadcovi, pričom vylúčila to, že by bol vystavený dodatočne. V konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. sa žalobca žalobou podanou proti žalovanému domáhal určenia neúčinnosti voči veriteľom v konkurze, okrem iného, aj právneho úkonu, ktorým úpadca bezhotovostne previedol sumu 10 500 eur na žalovaného bez právneho dôvodu, eventuálne neúčinnosti zmluvy o pôžičke a zaplatenia 10 500 eur do konkurznej podstaty úpadcu. V konaní bol predložený totožný výdavkový doklad, príjmový doklad a výpis z účtu ako v tomto konaní a svedok P. W. vypovedal totožne ako v tomto konaní. Z rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 235 z 24. 05. 2017 vyplýva, že žaloba bola v časti určenia neúčinnosti zmluvy o pôžičke 10 500 eur zamietnutá, pretože žalobca nepreukázal, že by prišlo k ukráteniu veriteľov v konkurze, pretože prišlo k vráteniu pôžičky, poznámky na interných účtovných dokladoch ako napr. poznámky pre prijímateľa platby majú informatívny charakter, nie sú právne záväzné, žalobca okrem toho, že tvrdeniu žalovaného neveril, žiadnu inú skutočnosť nepreukázal a v danom prípade si mal podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia 10 500 eur. Z rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. - 260 z 09. 10. 2018 vyplýva, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil s tým, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 22. 01. 2019.

4. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že na Okresnom súde Nitra sa pod sp. zn. viedlo konanie, o ktorom žalovaný namietal, že tvorí prekážku už začatého konania s týmto konaním a po jeho skončení prekážku veci rozhodnutej. V konaní nebolo sporné, že okruh strán sporu v oboch konaniach je totožný, predmetom konania pod sp. zn. však bolo určenie neúčinnosti právneho úkonu, kým predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda skutkový základ oboch konaní je odlišný. V tomto smere súd poukázal aj na odsek 22 odôvodnenia rozsudku č. k. - 235 z 24. 05. 2017, ktorý takúto žalobu žalobcu aj pripustil. Z uvedených dôvodov označená vec netvorila s týmto konaním prekážku začatého konania a za stavu, že už bola právoplatne skončená, ani prekážku veci rozhodnutej podľa , a preto ju súd mohol prejednať a rozhodnúť a nie je a ani nebol dôvod na zastavenie tohto konania. V konaní nebolo sporné, že úpadca poskytol dňa 02. 02. 2015 žalovanému peňažné prostriedky vo výške 10 500 eur a ani to, že žalovaný poskytol dňa 14. 03. 2015 úpadcovi prostriedky vo výške 10 500 eur titulom vrátenia pôžičky podľa . Sporné však bolo to, z akého dôvodu úpadca poskytol tieto peňažné prostriedky žalovanému, pretože žalobca tvrdil, že ich poskytol bezdôvodne, pretože vo výpise z účtu úpadcu bolo v poznámke uvedené, že išlo o platbu za služby, ktoré neboli poskytnuté, kým žalovaný tvrdil, že mu ich poskytol na základe zmluvy o pôžičke, ktorú úpadcovi vrátil práve dňa 14. 03. 2015. V konaní nebolo sporné, že žalovaný úpadcovi žiadne služby, za ktoré by mu mal úpadca platiť nejakú cenu, neposkytol. Toto bolo v konaní preukázané výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že jediné služby, ktoré boli medzi týmito dvoma spoločnosťami poskytnuté, boli služby, ktorých cenu vyúčtoval úpadca žalovanému faktúrou č. 2012007 z 04. 07. 2012

vo výške 25 460 eur, ktorá bola zaplatená v dvoch platbách vo výške 8 500 eur a 16 960 eur. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že keďže žalovaný úpadcovi žiadne služby, za ktoré by mal úpadca zaplatiť cenu 10 500 eur, neposkytol, poskytol úpadca tieto peňažné prostriedky žalovanému bezdôvodne podľa , a preto je žalovaný povinný ich vydať podľa do všeobecnej podstaty úpadcu, pretože je v konkurze. Žalovaný sa proti žalobe bránil tvrdením, že peňažné prostriedky boli poskytnuté dôvodne, na základe zmluvy o pôžičke, ktorú vrátil úpadcovi 14. 03. 2015. Žalovaný tieto svoje tvrdenia v konaní aj preukázal, a to dôkazmi, ktoré on sám označil a navrhol, ale aj dôkazmi, ktoré navrhol a označil žalobca, a to výpoveďami svedkov P. W. a M. I., príjmovým dokladom, výdavkovým dokladom, pokladničnou knihou úpadcu, účtovným denníkom, oznámením spoločnosti J.M.J. EKONOM INTERNATIONAL SK, s. r. o. a dokladmi, ktoré spoločnosť predložila. Hoci žalobca hodnovernosť a pravdivosť týchto dôkazov namietal, žiadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení súdu nepredložil a ani neoznačil. Dôvodnosť svojej žaloby založil v podstate len na tom, že tvrdeniu žalovaného neverí a na tom, že poznámka vo výpise z účtu nie je správna, čo ani žalovaný nenamietal s tým, že ide o omyl. K záväznosti tejto poznámky zaujal stanovisko už súd prvej inštancie v konaní pod sp. zn. v odseku 22 odôvodnenia svojho rozhodnutia, s ktorým sa súd stotožnil v tom, že poznámky na interných účtovných dokladoch ako napr. poznámky pre prijímateľa platby majú informatívny charakter a nie sú právne záväzné. Pretože žalobca svoje tvrdenia o tom, že úpadca sumu 10 500 eur poskytol žalovanému 02. 02. 2015 bezdôvodne v konaní nijakým spôsobom nepreukázal a žalovaný svoje tvrdenia, že mu túto sumu úpadca poskytol dôvodne, a to na základe zmluvy o pôžičke, ktorú mu on vrátil 14. 03. 2015, preukázal, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa a úspešnému žalovanému priznal ich náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Proti vydanému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa a a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania, resp. ak nebudú splnené podmienky na zmenu rozsudku, aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na odôvodnenie súdu prvej inštancie, že „žalobca svoje tvrdenia o tom, že úpadca sumu 10 500 eur poskytol žalovanému 02. 02. 2015 bezdôvodne v konaní nijakým spôsobom nepreukázal.“ Žalobca už počas súdneho konania namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval tzv. negatívnu dôkaznú teóriu (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. 02. 2010, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 03. 2012, sp. zn. alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 05. 2010, sp. zn. ), v zmysle ktorej „pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.“ Preukazovanie neexistujúcej skutočnosti je objektívne nemožné (tento jav sa v rímskom práve označoval ako probatio diabolica). Taktiež podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10. 02. 2010, sp. zn. , „negativní skutečnost může být fakticky prokázána pouze prokázáním komplementární pozitivní skutečnosti, jež existenci prokazované negativní skutečnosti vylučuje.“ Pri rešpektovaní tejto zásady platí, že dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto určitú právnu skutočnosť tvrdí; v tomto prípade zaťažovalo žalovaného. Žalobca zastáva názor, že ak súd mienil žalobu zamietnuť, mal sa dostatočným spôsobom vysporiadať s otázkou rozporu medzi výpisom z bankového účtu úpadcu súvisiacim s predmetnou platbou, v ktorom je pri rozporovanej platbe uvedený údaj „za služby“ a ostatnými dôkazmi vykonanými v konaní, ktorými žalovaný mienil preukázať, že platba zo dňa 02. 02. 2015 mala byť pôžičkou, ktorá mala byť údajne vrátená dňa 14. 03. 2015. Ak rozpornosť medzi jednotlivými dôkazmi nebola v konaní náležite odstránená, musel a mal súd prvej inštancie dospieť k záveru, že žalovaný svoje tvrdenie o právnom dôvode platby zo dňa 02. 02. 2015 (ako pôžičky) nepreukázal, a teda súd prvej inštancie mal žalobe vyhovieť. V konaní nebolo sporné, že žalovaný úpadcovi žiadne služby neposkytol (titulom neexistujúcich služieb mu voči žalovanému nevznikol žiadny záväzok), pričom jedinou službou medzi stranami bola služba poskytnutá úpadcom žalovanému a vyfakturovaná faktúrou č. 2012007 (čím úpadcovi vznikla voči žalovanému pohľadávka). Medzi úpadcom a žalovaným teda nikdy nevznikol žiaden právny vzťah z poskytnutej služby, na základe ktorého by úpadcovi vznikla povinnosť žalovanému za akúkoľvek službu

zaplatiť. Napriek tomu úpadca dňa 02. 02. 2015 v prospech žalovaného realizoval bezhotovostný prevod sumy s poznámkou „za služby“. V konaní bol vypočutý P. W., súčasný konateľ úpadcu a vtedajší konateľ žalovaného, ktorý vypovedal, že platba v sume 10 500 eur dňa 02. 02. 2015 mala byť poskytnutím pôžičky žalovanému. V konaní bola vypočutá aj M. I., účtovníčka úpadcu, ktorá uviedla len sprostredkované informácie poskytnuté jej P. W., že účtovala na základe pokynov P. W.. Sama nebola svedkom uzavretia zmluvy o pôžičke dňa 02. 02. 2015 a ani jej žiadna zmluva o pôžičke odovzdaná nebola, teda vlastnými zmyslami nevnímala ani realizovanie deklarovaného hotovostného výberu z pokladne úpadcu dňa 14. 03. 2015 za účelom splatenia údajnej pôžičky. Za dôkaz preto môže slúžiť len výpoveď P. W., ktorého hodnovernosť je však nízka, keďže vypovedal o svojom vlastnom úkone (uviedol, že sám platobný príkaz zadával), jeho výpoveď môže byť tendenčná a motivovaná. Svoj obchodný podiel v spoločnosti žalovaného (vlastnený nepriamo cez spoločnosť CE MEDIA s. r. o., IČO: 36 614 670, ktorej je P. W. doposiaľ jediným spoločníkom) totiž medzičasom predal a prípadný prehratý spor by mohol voči nemu (resp. spoločnosti CE MEDIA s. r. o., IČO: 36 614 670) založiť vznik peňažných nárokov zo strany nadobúdateľa tohto obchodného podielu. Relevanciu nemožno pripisovať ani účtovným dokladom, ktoré pripravovala M. I. opätovne na základe inštrukcií P. W. (najmä výdavkový pokladničný doklad žalovaného V V-0001 zo dňa 14. 03. 2015 a účtovný denník žalovaného). Nemožno prehliadnuť, že P. W. nedostatočne a nehodnoverne vysvetlil, prečo pri zadávaní platby dňa 02. 02. 2015 uviedol poznámku „za služby“ a nie inú poznámku, ktorá by reflektovala ním tvrdený právny dôvod platby, teda poskytnutie pôžičky. Ak by aj P. W. pôžičku nazýval službou, neuviedol by poznámku „za služby“ ale „služba“. Predpona „za“ jednoznačne evokuje „následok“, teda platbu „za“ niečo. Podľa názoru žalobcu v konaní neboli vykonané také dôkazy, ktorými by bol náležite odstránený rozpor medzi týmito dôkazmi. Žalobca od počiatku tvrdí, že žalovaný úpadcovi žiadnu službu, za ktorú by mu voči žalovanému vznikol peňažný záväzok, neposkytol a žalovaný ani poskytnutie služby netvrdil. Ostatné dôkazy, pozostávajúce z výpovede P. W. a účtovných dokladov, na ktorých vyhotovenie dával sám pokyn, na vyvrátenie rozporu s údajmi v bezhotovostnom prevode zo dňa 02. 02. 2015 nepostačujú, a preto žalovaný dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že platba zo dňa 02. 02. 2015 v sume 10 500 eur bola pôžičkou, nepreukázal. Nesprávne je aj skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný poskytol dňa 14. 03. 2015 úpadcovi prostriedky vo výške 10 500 eur titulom vrátenia pôžičky. Žalobca rozporoval skutočnosť, že platba 10 500 eur zo dňa 02. 02. 2015 bola pôžičkou žalovanému, a preto súd nemohol mať za nesporné, že platba zo dňa 14. 03. 2015 bola vrátením pôžičky. Žalobca v konaní taktiež rozporoval realizáciu platby deklarovanú výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 14. 03. 2015 ako údajné vrátenie pôžičky a takisto namietal, že svedkyňa M. I. nevnímala vlastnými zmyslami výber z pokladne žalovaného v prospech pokladne úpadcu a spochybňoval hodnovernosť výdavkového pokladničného dokladu, ktorý M. I. vystavila výlučne na pokyn P. W..

6. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že podané odvolanie považuje za nedôvodné a neopodstatnené. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé a nepochybné, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný preukázal svoje tvrdenie, v zmysle ktorého úpadca platbou zo dňa 02. 02. 2015 vo výške 10 500 eur poskytol žalovanému pôžičku, ktorú žalovaný dňa 14. 03. 2015 úpadcovi v celom rozsahu vrátil. Dôvodom na zamietnutie žaloby teda nebolo „nepreukázanie neexistencie“ právneho dôvodu zo strany žalobcu, ako sa to snaží prezentovať žalobca s poukazom na účelovo vytrhnutú časť vety z kontextu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ale skutočnosť, že žalovaný preukázal právny dôvod platby úpadcu zo dňa 02. 02. 2015, ktorým bolo poskytnutie pôžičky žalovanému, ktorú žalovaný dňa 14. 03. 2015 úpadcovi v celom rozsahu vrátil, a ktorá vyvracia tvrdenie žalobcu o tom, že predmetná platba by mala byť žalovanému poukázaná bez právneho dôvodu. Pokiaľ žalobca spochybňuje správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie, podľa ktorých žalovaný preukázal svoje tvrdenie o tom, že platba úpadcu zo dňa 02. 02. 2015 vo výške 10 500 eur bola poskytnutím pôžičky, tak žalobca vychádza a dôvodnosť ním uplatneného nároku opiera iba o poznámku uvedenú pri tejto platbe „za služby“, a to bez akéhokoľvek zreteľa na vykonané dôkazy (výpovede svedkov a listinné dôkazy). V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti odvolaciemu súdu, že už v spore vedenom na Okresom súde Nitra pod sp. zn. , v ktorom sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia neúčinnosti právneho úkonu a zaplatenia sumy 10 500 eur na rovnakom skutkovom základe (t. j. na základe platby úpadcu zo dňa 02. 02. 2015 vo výške 10 500 eur), bolo preukázané, že platba úpadcu zo dňa 02. 02. 2015 vo výške 10 500 eur bola žalovanému poukázaná z titulu poskytnutej pôžičky. Žalobca teda mal

vedomosť o právnom dôvode platby úpadcu zo dňa 02. 02. 2015 už v tomto spore a napriek tomu sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10 500 eur aj z titulu bezdôvodného obohatenia, čo žalovaný považuje za svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie práva, ktoré zaťažuje nielen žalovaného, ale aj beztak už dosť zaťažené súdy. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že tak v tomto spore vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , ako aj v spore vedenom na Okresom súde Nitra pod sp. zn. , bolo výsluchmi svedkov P. W. a M. I., ako aj listinnými dôkazmi jednoznačne preukázané, že platba úpadcu zo dňa 02. 02. 2015 vo výške 10 500 eur bola žalovanému poukázaná z titulu poskytnutia pôžičky. Žalobca počas celého konania netvrdil a ani žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu skutočnosti, ktorá by vyvracala (resp. spochybňovala) pravdivosť tvrdenia žalovaného, v zmysle ktorého úpadca platbou zo dňa 02. 02. 2015 vo výške 10 500 eur poskytol žalovanému pôžičku, ktorú žalovaný dňa 14. 03. 2015 úpadcovi v celom rozsahu vrátil. V prípade, ak by bezhotovostná platba úpadcu zo dňa 02. 02. 2015 vo výške 10 500 eur bola platbou bez právneho dôvodu ako to tvrdí žalobca, v takom prípade by úpadca musel vo svojom účtovníctve evidovať pohľadávku voči žalovanému na vrátenie tejto platby. Žalobca takúto skutočnosť v konaní netvrdil a ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Práve naopak, vykonaným dokazovaním, a to listinnými dôkazmi vyžiadanými od spoločnosti J.M.J. EKONOM INTERNATIOL SK, s. r. o, ktorá viedla účtovníctvo úpadcu aj žalovaného, ako aj výpoveďami svedkov M. I. a P. W. bolo preukázané, že medzi úpadcom a žalovaným neboli žiadne iné pôžičky, pričom pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu boli všetky vzájomné pohľadávky a záväzky vysporiadané. Ak by platba úpadcu zo dňa 02. 02. 2015 vo výške 10 500 eur nebola poskytnutím pôžičky žalovanému tak, ako to tvrdí žalobca, v takom prípade by žalovaný nemal žiaden dôvod dňa 14. 03. 2015 poukázať úpadcovi sumu 10 500 eur z titulu vrátenia pôžičky. Medzi úpadcom a žalovaným nebol v tom čase žiaden iný záväzkový vzťah, čo žalobca ani nepopiera a v takom prípade by platba žalobcu zo dňa 14. 03. 2015 vo výške 10 500 eur bola platbou bez právneho dôvodu a úpadca by vo svojom účtovníctve musel evidovať voči žalovanému záväzok na vrátenie predmetnej platby. Ani túto skutočnosť žalobca v konaní netvrdil a ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca vychádzal iba z poznámky uvedenej pri platbe zo dňa 02. 02. 2015 „za služby“, s ktorou sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku v nadväznosti na vykonané dokazovanie správne vysporiadal, keď uviedol, že poznámky pre prijímateľa platby majú informatívny charakter a nie sú právne záväzné. Napokon aj z pokladničnej knihy úpadcu predloženej samotným žalovaným vyplýva, že hotovostná platba žalovaného zo dňa 14. 03. 2015 vo výške 10 500 eur bola v účtovníctve úpadcu zaúčtovaná ako vrátenie pôžičky úpadcovi, čo len potvrdzuje, že úpadca platbou zo dňa 02. 02. 2015 vo výške 10 500 eur poskytol žalovanému pôžičku, ktorú žalovaný dňa 14. 03. 2015 úpadcovi v celom rozsahu vrátil. Nakoľko poskytnutá pôžička bola úpadcovi v celom rozsahu vrátená, žalobca nepreukázal ani to, že by na strane úpadcu došlo k majetkovej ujme, resp. že by sa žalovaný na úkor úpadcu akýmkoľvek spôsobom bezdôvodne obohatil. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k podanému odvolaniu už ďalej písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom ( , ) a po jeho preskúmaní zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( ).

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu ( ) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu vo veci samej sú takmer totožné s námietkami, ktoré už

uplatnil pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia. Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle odkazuje.

12. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej sa neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje. Poukázal pritom na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, že „žalobca svoje tvrdenia o tom, že úpadca sumu 10 500 eur poskytol žalovanému 02. 02. 2015 bezdôvodne, v konaní nijakým spôsobom nepreukázal.“ Odvolací súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožnil, keďže prijatý záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcom nepochybne vyplynul z vykonaného dokazovania. Pre účely posúdenia vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného totiž nebolo právne významné to, že úpadca poukázal predmetnú platbu žalovanému s informatívnou poznámkou „za služby“, ktoré v rozhodnom čase žalovanému poskytnuté neboli, ale to, či suma, o ktorú sa majetok úpadcu preukázateľne zmenšil, bola úpadcovi zo stany žalovaného aj vrátená, pričom v uvedenom čase medzi úpadcom a žalovaným neexistoval žiadny iný záväzkový vzťah. V konaní vypočutý svedok P. W., súčasný konateľ úpadcu a vtedajší konateľ žalovaného, vypovedal, že bezhotovostná platba v sume 10 500 eur zo dňa 02. 02. 2015, ktorú sám zadával, bola poskytnutím pôžičky žalovanému a hotovostným výberom z pokladne žalovaného bola dňa 14. 03. 2015 úpadcovi aj vrátená. Na realizácii účtovných transakcií v mene úpadcu a aj v mene žalovaného sa tak podieľala jedna a tá istá osoba, a to P. W., ktorého tvrdenia týkajúce sa poskytnutia a následného vrátenia predmetnej sumy úpadcovi neboli žiadnymi dôkazmi produkovanými v konaní vyvrátené. Za danej dôkaznej situácie preto súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného nepreukázal a postupoval správne, keď podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

13. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (, ), vrátane závislého výroku o trovách konania, na ktoré súd prvej inštancie správne aplikoval , keď žalovanému priznal plnú náhradu trov konania proti žalobcovi s prihliadnutím na jeho plný úspech v konaní.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.