Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Sa-8-2021.pdf
PDF · 154.45 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobkyne: M.. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Z. O. č. 3, právne zastúpená: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dobšinského č. 12, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 42173-2/2017-BA zo dňa 25.07.2017, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave č. 42173-2/2017-BA zo dňa 25.07.2017 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vydala rozhodnutie č. 6410-9/2017-LM dňa 24. apríla 2017, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe M.. B. B. (žalobkyni) zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo SR príjem účastníka konania (žalobkyne) z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou príjmu pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby za rok 2007 bol 1.152.758,00 Sk, za rok 2008 bol 798.374,00 Sk, čo je suma vyššia ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem za uvedené roky je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Za rok 2009 bol príjem účastníka konania z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou 0,19 Eur, čo je suma nižšia ako 3.834,96 Eur, t. j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem účastníka konania za rok 2009 je v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 01. júlu 2010. Dňa 30. júna 2008 účastník konania podal Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš registračný list FO odhláška SZČO s dátumom zániku poistenia 30. júna 2008 z dôvodu ukončenia podnikania na základe rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva č. 3533/2008/OZ o zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Ministerstvo zdravotníctva SR - Slovenská lekárska komora je účastník konania držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (zákon č. 578/2004 Z. z.) č. ZA/0980/06 od 26. júna 2006. Uvedená licencia sa pre účely sociálneho poistenia považuje za oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Vzhľadom na uvedené účastníkovi konania povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby zaniklo 30. júna 2010 a nie 30. júna 2008 a Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
2. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom citovala ustanovenia § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Zo zákona vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, ktorými Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. Účastníčka konania (žalobkyňa) k 30. júnu 2008 oznámila Sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Po preskúmaní všetkých skutočností Sociálna poisťovňa rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Vychádzala z toho, že jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, to znamená jej podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Ďalej citovala § 222 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení, vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, má za to, že Sociálna poisťovňa nemôže nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, preto považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Poukázala na to, že z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu Sociálna poisťovňa rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Vo výroku absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Okrem toho poukázala na to, že ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v zmysle rezolúcie č. (77)31 výboru ministrov rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. Rovnako poukázal na to, že jej bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, bol jej Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, správca dane jej zrušil registráciu pre daň z príjmu. Od 01. júla 2008 pracuje ako lekár poskytovateľa zdravotnej starostlivosti MUDr. B., s.r.o., čestne vyhlasuje, že licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nikdy nevyužívala a nemala na ňu príjem. Na základe uvedeného žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a konanie zastaviť z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého z podnetu Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš.
3. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán (žalovaná) preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť z dôvodu, že v danom prípade je potrebné rozhodnúť nielen o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníčky konania ku dňu 30. júna 2010, ale aj o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníčky konania ku dňu 30. júna 2008. Žalovaná uvedený nedostatok prvostupňového rozhodnutia rozhodnutím č. 42173-2/2017-BA zo dňa 25. júla 2017 odstránila. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš) zo dňa 24. apríla 2017 vo výroku zmenila tak, že vypustila text „... Zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010.“ a doplnila text „...Nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010.“ V ostatnom napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaná uviedla, že podľa údajov poskytnutých Daňovým riaditeľstvom SR (od 01. januára 2012 Finančným riaditeľstvom SR) účastníčka konania ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2007 v sume 1.152.758,00 Sk (daňové priznanie podané 31. marca 2008) a za rok 2008 v sume 798.374,00 Sk (daňové priznanie podané 31. marca 2009) t.j. vyššie, ako zákonom ustanovená suma za rok 2007 (97.200,00 Sk) a za rok 2008 (106.827,00 Sk). Napriek tomu, že v prípade účastníčky konania bol podaný registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku poistenia dňa 30. júna 2008, na základe ktorého bola registrovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ako samostatne zárobkovo činná osoba v období do 30. júna 2008, pretože Sociálna poisťovňa o existencii licencie typu L1A účastníčky konania nemala žiadnu vedomosť, keďže táto licenciu typu L1A Sociálnej poisťovni nepredložila. Účastníčka konania mala sama informovať Sociálnu poisťovňu o existencii tejto licencie. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia príjem za uvedené roky dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná
osoby. Z dôvodu nesprávneho podaného registračného listu fyzickej osoby - odhlášky, s dátumom zániku poistenia 30. júna 2008 a z dôvodu, že účastníčka za rok 2009 dosiahla príjem zo živnosti v sume 0,19 Eur, t.j. sume nižšej ako je zákonom ustanovená suma za rok 2009 (3.834,96 Eur), Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. 6410-9/2017-LM zo dňa 24. apríla 2017 rozhodla, že účastníčke konania, ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010. V predmetnej veci nebolo zatiaľ rozhodnuté na základe právoplatného rozhodnutia, keďže jediným rozhodnutím o tom, že účastníčke konania zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010 je napadnuté rozhodnutie zo dňa 24. apríla 2017, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania. Z uvedeného dôvodu nemohla byť v predmetnej veci nariadená obnova konania. Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníčke konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona). Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Taktiež zákon neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníčke konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitostí, výrok rozhodnutia je dostatočne určitý a presný, čo sa týka uloženej povinnosti. Odôvodnenie je dostatočné a presné. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš uvádza všetky príslušné ustanovenia zákona v znení neskorších predpisov, na základe ktorých vydala napadnuté rozhodnutie. Účastníčka konania v odvolacom konaní nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia. Na správnosť napadnutého rozhodnutia nemá vplyv ani skutočnosť, že účastníčka konania je od 01. januára 2003 poberateľom starobného dôchodku. Vzhľadom na uvedené skutočností Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
4. Proti rozhodnutiu žalovanej podala v zákonnej lehote žalobu žalobkyňa navrhujúca zrušenie rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Predovšetkým dôvodí, že mala za to, že k 30.06.2008 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo postavenie SZČO. Dôkazom toho, že mala za to, že jej zaniklo postavenie SZČO, je skutočnosť, že žalobkyňa požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebola si vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Žalobkyňa predmetnú licenciu nikdy nevyužívala, a to ani pred 30.06.2008, ani potom; na predmetnú licenciu nemala nikdy žiaden príjem. Žalobkyňa ukončila prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.07.2006 zdravotnícke zaradenia začala prevádzkovať obchodná spoločnosť Javorka, s.r.o., so sídlom Ružomberok, Dončova č. 17, IČO: 44 182 279, ktorej bola žalobkyňa zamestnancom. Od 01.07.2007 žalobkyňa riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti. Žalobkyňa poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. 2Sa/4/2017 zo dňa 07.07.2017, ktorý s poukazom na zásadu materiálnej pravdy konštatuje, že správne orgány sa nezaoberali tým, že či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa názoru Krajského súdu v Prešove zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver, ktorý ani správne orgány, konkrétne žalovaná v svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože základná otázka, a teda či žalobca skutočne vykonával činnosť SZČO v danom konaní nebola bezpochyby zodpovedaná. Na základe uvedeného Krajský súd v Prešove dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, je vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobca nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ust. § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.. Ďalej žalobkyňa v žalobe uvádza, že je presvedčená, že po 30.06.2008 reálne nevykonávala činnosť SZČO, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ust. § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobkyňa oznámila Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 30.06.2008. Po preskúmaní všetkých skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Žalobkyňa vychádzala z toho, že jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, a teda jej podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Žalobkyňa ďalej poukazuje na ust. § 222 ods. 3, 4 zákona č. 461/2003 Z.z. a uvádza, že vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o
zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, a preto žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Žalobkyňa ďalej uvádza, že z výroku rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Okrem toho ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka Liptovský Mikuláš zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. Ďalej žalobkyňa cituje ust. § 184 ods. 8, § 185 ods. 41 zákona č. 461/2003 Z.z. a ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku dôvodiac, že namieta aj voči, že ju Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť jej návrhy.
5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe opakuje podstatu skutkových a právnych dôvodov tak, ako ich obsiahla v žalobou napadnutom rozhodnutí (v podrobnostiach tak ako sú uvedené v bode 2. tohto rozsudku). Zdôrazňuje, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. označovaná ako L1A, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladať držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Ust. § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý SZČO dosiahla podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z., pričom v ust. § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Zánik povinných poistení Sociálna poisťovňa vyznačí v spise len v tom prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný, t.j. Registračný list FO - odhláška zo sociálneho poistenia deklaruje skutočnosti, ktoré vznikli priamo zo zákona č. 461/2003 Z.z.. V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva, keďže z ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje pobočka Sociálnej poisťovne len v sporných prípadoch.
6. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovanej poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 341/07, v zmysle ktorého pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, by dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). Žalobkyňa poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR a zdôrazňuje, že jednoznačne prislúcha súdu, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby takouto interpretáciou pomocou redukcie „add absurdum“ odmietol a aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý. Žalobkyňa naostatok zdôrazňuje, že neupovedomenie žalobkyne o začatí konania je závažným porušením jej práva na obhajobu.
7. Žalovaná v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobkyne nepodala.
8. V právnej veci žalobkyne pôvodne vec prejednávajúca sudkyňa rozhodla rozsudkom č.k. 25Sa/32/2017-74 zo dňa 22.03.2018, ktorým žalobu zamietla a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznala. Najvyšší súd Slovenskej republiky označený rozsudok č.k. 25Sa/32/2017-74 zo dňa 22.03.2018 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie práve dôvodiac nepreskúmateľnosťou rozhodnutia krajského súdu, ktorý sa nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia so všetkými vznesenými žalobnými námietkami žalobkyne. Kasačný súd súčasne prezentoval názor, že konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 uvedeného zákona nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a ktoré
mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR.
9. Krajský súd v Žiline prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 22.06.2021 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v zmysle § 203, § 199 ods. 1 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je potrebné zrušiť s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátiť žalovanej podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie vychádzajúc z nasledovných dôvodov:
10. Na úvod považuje správny súd za potrebné vychádzajúc zo záväzného právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutí Veľkého senátu sp.zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020 vyjadriť sa k spornej otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činnosti v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010.
11. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 1 zákona. č 578/2004 Z.z. zdravotnícke povolanie je súbor pracovných činností, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník (§ 27) pri a) poskytovaní zdravotnej starostlivosti, b) ochrane zdravia ľudí, c) lekárskej posudkovej činnosti, d) zaobchádzaní s liekmi a zdravotníckymi pomôckami, e) výkone kontroly poskytovania zdravotnej starostlivosti, ochrany zdravia ľudí a lekárskej posudkovej činností a pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. zdravotnícke povolanie sa vykonáva a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len „povolenie“) (§ 11) alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.
Podľa § 4 zákona č. 578/2004 Z.z. poskytovateľ je a) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe 1. povolenia (§ 11) alebo povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa osobitného predpisu alebo 2. živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu alebo b) fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), c) fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)].
Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.
Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. licencie sa vydávajú
a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér, b) na výkon zdravotníckeho povolania [(§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg, biológ, verejný zdravotník, fyzik, chemik, genetik, technik laboratórnej medicíny, medicínsko-technický laborant, zdravotnícky laborant, farmaceutický laborant, rádiologický asistent, zdravotnícky záchranár, dentálna hygienická, asistent hygieny a epidemiológie, asistent výživy, c) na výkon odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, nutričný terapeut, dentálna hygienická rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický techník, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik, d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.
12. Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c)].
13. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. ] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činností odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c/], teda s tzv. licenciou LIC.
14. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. je licencia L1B, t.j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b)].
15. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákon č. 578/2004 Z.z.. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.
16. Správny súd poukazuje na záväzný právny názor obsiahnutý v rozhodnutí Veľkého senátu sp.zn. 1Vs/3/2019 z 24.11.2020, v zmysle ktorého licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti) bude zdravotnú starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár
- držiteľ licencie L1A, uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A, nijako nesúvisí.
17. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A) Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.
18. Pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2010 je potrebné rozumieť povolenie súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolania udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. 19. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B.
20. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ, vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z.z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby, na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie).
21. V prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.
22. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z..
23. Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A, považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z..
24. Ďalej správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa so spornou otázkou zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činnosti v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010, ktorú otázku vychádzajúc zo záväzného právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutí Veľkého senátu sp.zn. 1Vs/3/2019 z 24.11.2020 správny súd posúdil nasledovne:
25. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho
po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.
Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na základe dodatočného daňového priznania, alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer.
Podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.
Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, predložiť príslušnej pobočke do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok, dodatočné daňové priznanie, ktoré má vplyv na vznik a zánik jej nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v bežnom roku, je povinná predložiť do ôsmich dní od jeho predloženia správcovi dane.
Podľa § 228 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, je povinná predložiť do 30. septembra kalendárneho roka príslušnej pobočke výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok. Časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 platí rovnako.
Podľa § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.
Podľa § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odsekov 3 a 6 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania urči Sociálna poisťovňa.
Podľa § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. správca dane je povinný oznámiť pobočke príslušnej podľa trvalého pobytu a) fyzickej osoby, ktorá na základe daňového priznania má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, meno a priezvisko tejto fyzickej osoby a výšku tohto príjmu alebo výnosu a výšku základu (čiastkového základu) dane z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti najneskôr do 30. júna kalendárneho roka alebo najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ak fyzickej osobe bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, b) fyzickej osoby uvedenej v písmene a/ zmenu základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti ktorá vyplynula z právoplatného dodatočného platobného výmeru.
26. Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku alebo trvania takého poistenia.
27. Ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. či už na základe licencie L1A, alebo/aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B, na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia: súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm. a),
b/, d/ až f/ zákona č. 461/2003 Z.z..
28. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z..
29. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z., účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dna podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).
30. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..
31. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie.
32. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a/ a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t.j. samostatnú zdravotnícku prax).
33. Keďže zákon č. 461/2003 Z.z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm. b) za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.
34. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru , t.j. „od ...“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.
35. Žalobkyňa bola v konaní pred krajským súdom zastúpená advokátom. V žalobe netvrdila a ani nepreukázala, že by žalovanej podal vyhlásenie v znení vyžadovanom ustanovením § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.. V žalobe dôvodila výlučne tým, že za také vyhlásenie možno považovať odhlášku z poistenia SZČO ku dnu 31.01.2008 (podanú dňa 11.06.2008).
36. Žalobkyňa po doručení vyjadrenia žalovanej ku kasačnej sťažnosti predložila kasačnému súdu kópiu čestného vyhlásenia zo dňa 21.06.2018, podľa ktorého dňa 11.06.2008 pri podaní odhlášky z poistenia na otázku pracovníčky pobočky, či s podnikaním končí, „vyhlásila, že sa transformuje na spol. Boháč s.r.o. a že ďalej mieni a bude podnikať len ako zamestnanec, resp. odborný zástupca poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorým bude Boháč, s.r.o. Na meno pracovníčky si však z dôvodu odstupu času nespomína.“
37. K otázke povinnosti Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára skúmať a posudzovať
príjmy poistenca - lekára samostatne vo vzťahu k licencii L1A, správny súd v súlade so závermi Veľkého senátu obsiahnutými v rozhodnutí sp.zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020 uvádza nasledovné:
38. Podľa 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Podľa § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.
Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2017 na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
Podľa § 172 ods. 2 zákona d) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2017 v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.
Podľa čl. 46 ods. 1. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 43 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Ustanovenie § 178 zákona č. 461/2003 Z.z., vymedzuje pôsobnosť pobočky Sociálnej poisťovne, okrem iného rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch [ods.1, písm. a) bod. 1.]. Podľa § 179 ods. 1 písm. b) tohto zákona do pôsobnosti ústredia patri rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky.
Ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. viaže vznik, resp. zánik povinného poistenia ktorejkoľvek samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 tohto zákona, teda nielen osoby uvedenej v § 5 písm. c/ na vyšší, resp. nižší príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona. Podmienka, aby tento príjem bol konkrétne z činnosti lekára na základe licencie L1 A, v zákone uvedená nie je.
39. V predmetnej veci žalovaná v napadnutom rozhodnutí dôvodila, že „ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na to či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkové činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje.“
40. Žalovaná záver o trvaní poistenia z titulu samostatnej zárobkovej činnosti odôvodnila a) tak existenciou licencie L1A b) ako aj príjmom z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v zákonom predpokladanej výške, a to na základe žalobcom podaných výpisov z daňového priznania.
41. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a
dôchodkové poistenie Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo, v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer.
42. Správny sú podotýka, že nie je vylúčené, aby lekár mal status SZČO aj z iného dôvodu napríklad na základe oprávnenia na prevádzkovanie živnosti alebo na základe inej skutočnosti uvedenej v § 5 písm. a), b), d) až e) tohto zákona.
43. Správny súd v súlade so závermi Veľkého senátu zdôrazňuje, že povinnosť Sociálnej poisťovne skúmať pôvod príjmov poistencov - lekárov nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z.. Naopak, Sociálna poisťovňa v rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádza z oznámenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z., resp. z výpisu z daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona. Ak by bolo zámerom zákonodarcu, aby Sociálna poisťovňa prešetrovala príjmy poistencov, musel by oprávnenie na takúto činnosť ustanoviť v zákone alebo zabezpečiť povinnosť Finančného riaditeľstva SR predkladať údaje Sociálnej poisťovni v takej kvalite, aby bolo možné na účely sociálneho poistenia príjmy poistencov posudzovať. Pokiaľ teda zákonodarca nevybavil Sociálnu poisťovňu oprávnením na zisťovanie príjmu, potrebným materiálnym a personálnym vybavením, možno dôvodiť, že zákonodarca nepredpokladal výkon takejto činnosti Sociálnej poisťovne.
44. Ak teda lekár - držiteľ licencie L1A, prizná v daňovom priznaní príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov [§ 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov] vo výške vyššej ako je uvedená v § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať, aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenie vznikne, resp. trvá naďalej.
45. Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b) v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov) ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2010.
46. Žalobkyňa ďalej namietala nezákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne dôvodiac, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, preto Sociálna poisťovňa nemohla nariadiť obnovu konania vo veci. Žalobkyňa poukazujúc na ust. § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vychádzala z predpokladu, že nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu s tým, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorých Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V týchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise.
47. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že žalobkyňa dňa 30.06.2008 predložila pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 30.06.2008. Žalobkyňa pri podaní Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia neoznámila Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš, že je držiteľkou licencie L1A/ZA/0980/06, ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného
predpisu. Správny súd podotýka, že zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Správny súd nemá preukázané, že prvostupňový správny orgán disponoval informáciami o platnej licencii žalobkyne už rok pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Správny orgán nemal dôvod považovať vec za sporný prípad, ktorým sa stal až získaním informácie, že žalobkyňa je držiteľkou licencie L1A, z ktorého dôvodu následne prvostupňový správny orgán rozhodol o nezániku povinného poistenia SZČO ako v spornom prípade podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z., teda nie v konaní o obnove konania, ako nesprávne uvádza žalobkyňa.
48. Námietku žalobkyne, v zmysle ktorej rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa neobsahuje označenie právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, považoval správny súd za dôvodnú. Podľa ust. § 209 ods. 3 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ako je zrejmé z obsahu výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, správny orgán prvého stupňa v ňom opomenul uviesť ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého rozhodol.
49. Naostatok prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkou nezákonnosti procesného postupu žalovanej. Žalobkyňa namieta, že po oznámení skutočností rozhodujúcich pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 30.06.2008 mala za to, že jej podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu, keďže jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení.
50. Správny súd zhodne so závermi rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.04.2019 uvádza, že Sociálna poisťovňa, ktorá dňa 24.04.2017 vydala rozhodnutie o zániku nemocenského poistenia vydala toto rozhodnutie takmer po deviatich rokoch od podania odhlášky žalobkyňou, a to bez toho, aby ju informovala, že na základe licencie, ktorú jej predložila Slovenská lekárska komora, považuje podanie odhlášky z povinného poistenia za nedôvodné, čím sa táto skutočnosť stala spornou a treba o nej vydať rozhodnutie. Žalovaná argumentovala s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 7Sžso/20/2010 na podporu jej tvrdenia, že nemala povinnosť oboznamovať žalobkyňu o začatí konania, nakoľko prvým úkonom vykonaným v ex offo začatom konaní môže byť aj doručenie rozhodnutia vo veci samej. Odhliadnuc od skutočnosti, že takýto záver prijal Najvyšší súd SR v podstatne odlišnej veci, nemožno prehliadať ústavou zaručené základné právo účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). V danom prípade išlo o konanie začaté na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktoré je v zmysle § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Ak by ním bolo doručenie rozhodnutia, konanie by začalo aj skončilo v jednom časovom okamihu, takže by nebolo možné hovoriť o riadnom procese. Zároveň by tým bolo vylúčené zákonom priznané právo účastníka nazerať do spisu (§ 190), predkladať návrhy a vyjadrenia (§ 195), či navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení (§ 196 ods. 1). Ide o procesné oprávnenia účastníka konania, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. 51. Správny súd po súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru o potrebe zrušiť rozhodnutie žalovanej s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP, nakoľko pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne v konaní podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. začatého z jej podnetu umožniť žalobkyni realizáciu jej ústavou garantovaného práva na inú právnu ochranu (č.l. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). Žalovaná bude v ďalšom konaní postupovať v súlade s vysloveným záväzným právnym názorom správneho súdu.
52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd vo vzťahu k žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyňa má právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu, nakoľko bola v konaní úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.