Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/35/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: U.. L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom X. P. XXXX/X, XXX XX E., zastúpenej zástupcom: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava IČO: 47 238 232, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 24508-2/2022-BA zo dňa 25. mája 2022

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov súdneho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie s priznaním náhrady trov konania žalobcovi. Súčasne v žalobe bolo uvedené, že žalobca nežiada nariadenie pojednávania. V odôvodnení žaloby žalobca poukázal na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím zo dňa 07.09.2017 Číslo: 700-1911041717-GCO4/17 predpísala žalobcovi za obdobie od januára 2009 do júna 2010 poistné v celkovej sume 2.827,50 Eur. Na základe odvolania žalobcu konal a rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nesprávne, nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na ust. , . Podľa žalobcu žalovaný rozhodol o predpísaní poistného napriek tomu, že poistné sa premlčalo. Bolo poukázané na judikáty Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 25. januára 2018. Penále musí Sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále. Pre argumentáciu žalovaného, že poistné je predpísané dňom začatia konania vo veci predpísania poistného, resp. vydaním rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 07.09.2017, Číslo: 700-1911041717-GC04/17 žalobca poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by začatím prvostupňového konania alebo vydaním prvostupňového rozhodnutia pobočky došlo k spočívaniu premlčacej lehoty uvedenej v . Včas a oprávnenou osobou podané odvolanie má dva účinky, a to suspenzívny a devolutívny účinok. Suspenzívny (odkladný) účinok sa prejavuje vo vzťahu k právoplatnosti rozhodnutia a vykonateľnosti rozhodnutia. Devolutívny účinok znamená, že vec sa presúva na orgán druhého stupňa. Podané odvolanie znamená odklad právoplatnosti rozhodnutia až do rozhodnutia o odvolaní. Až do konečného rozhodnutia nemožno rozhodnutie vykonať, a teda dochádza k odkladu plnenia povinnosti, jeho vynútenia. Ak by zákonodarca mal v úmysle, aby sa premlčanie/ preklúzia viazala na deň vydania rozhodnutia, resp. deň začatia konania o predpísaní poistného/penále,

výslovne by upravil, že premlčanie/preklúzia sa spája so začatím konania tak, ako zákonodarca upravil uplatnenie práva v iných predpisoch ( , , ). Tým, že zákonodarca takto premlčanie/preklúziu neupravil, je zrejmé, že premlčanie/preklúzia poistenia/penále sa viaže na deň právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného/penále (obdobne , , ). Žalobca upriamil pozornosť na najnovší rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.06.2021, podľa ktorého „Na to, aby mohli nastať účinky spočinutia alebo pretrhnutia premlčacej lehoty už vydaním rozhodnutia (bez ohľadu na to, či takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť), by musel byť takýto následok výslovne upravený v zákone (napr. ust. zákona České národní rady ze dne 20. listopadu 1992 o pojistném na veřejné zdravotní pojištění č. 592/1992 Sb.). Zákon o sociálnom poistení obsahuje ustanovenia, v ktorých zákonodarca vyslovene uviedol, kedy premlčacia doba neplynie (, a ). V súvislosti so samotným úkonom vydania prvostupňového rozhodnutia však takéto následky zákon nespája“. Žalobca mal za to, že došlo k premlčaniu, resp. preklúzii predpísaného poistného.

2. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý v podaní zo dňa 17. októbra 2022 (č.l. 42-45 spisu) navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v žalobe nenamieta to, že ide o samostatne zárobkovo činnú osobu s tým, že na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2007 (1.152.758,00 Sk), žalobcovi vzniklo od 01. júla 2008 do 30. júna 2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobca dosiahol za rok 2008 (798.374,00 Sk) žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 01. júla 2009 do 30. júna 2010. Túto skutočnosť žalobca v podanej žalobe nenamieta. V judikatúre NS SR existujú rozdielne názory na to, či má Sociálna poisťovňa na uplynutie premlčacej lehoty prihliadnuť len na námietku vznesenú účastníkom konania alebo ex offo, t.j. či lehota upravená v je lehotou premlčacou alebo prekluzívnou. Najvyšší súd SR dospel k právnemu záveru, že v rozhodovacej praxi senátov najvyššieho súdu boli vyslovené rôzne právne názory na otázku, či ustanovenie ukladá žalovanému, aby na premlčanie práva predpísať poistné prihliadol aj bez zodpovedajúcej námietky osoby, ktorá je povinná ho odvádzať. Senát Najvyššieho správneho súdu SR postúpil vec uznesením sp.zn. zo dňa 30. marca 2022 na rozhodnutie Veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu SR. Najvyšší správny súd v predmetnom uznesení poukázal na doterajšiu judikatúru najvyššieho súdu, ktorá k tejto otázke formulovala rozličné stanoviská. Z prehľadu, ktorý v tejto veci Najvyšší správny súd SR uviedol, vyvodil záver, že predpisy na úseku sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia v rôznych historických obdobiach rozlišovali medzi premlčaním a preklúziou (zánikom) nároku. Ďalej z tohto právneho názoru najvyššieho správneho súdu vyplýva, že predpisy upravovali premlčanie, ako to dosvedčuje znenie dnes účinného , ale aj dôvodová správa k nemu, keď toto ustanovenie jasne nadväzuje na dovtedajšiu právnu úpravu premlčania práva predpísať poistné a nie jeho preklúziu. Žalovaný preto nemusí prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti, ak povinná osoba príslušnú námietku nevzniesla. V prospech tohto záveru svedčí ust. , podľa ktorého Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka. Podľa odpísaním pohľadávky podľa ods. 2 pohľadávka zaniká. Zákonné ustanovenia tak viažu účinky odpísania pohľadávky až na uznanie námietky premlčania dlžníka. Ani a ani neviaže odpísanie pohľadávky na samotnú skutočnosť, že uplynula premlčacia doba podľa . Žalovaný zdôraznil, že „inštitút premlčania“ a „inštitút preklúzie“ sú dva rozličné právne inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať. Právny inštitút premlčania je v právnom poriadku SR terminologický vyjadrený ako „premlčanie“, „právo sa premlčí“. Ak zákon výslovne hovorí o premlčaní, potom ide v každom prípade o premlčanie. Ak zákon ustanovuje, že „právo alebo nárok inak zanikne“, pretože nebolo uplatnené včas, ide o preklúziu. Ak by vôľa zákonodarcu pri tvorbe právnej úpravy premlčania obsiahnutej v smerovala k úprave právneho inštitútu preklúzie, zákonodarca by nepoužil terminológiu „premlčanie“, „sa premlčí“, ktorá je v právnom poriadku SR typická pre právny inštitút premlčania a ktorého nárok, resp. vymáhateľnosť tohto nároku možno odvrátiť námietkou premlčania. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30. júna 2020, a to ods. 24. odôvodnenia, sp.zn. zo dňa 29. januára 2020, sp.zn. zo dňa 26. februára 2020. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe súčasne uviedol, že sa nestotožnil s názorom žalobcu, že poistné malo byť predpísané právoplatne v desaťročnej premlčacej lehote, pretože premlčanie práva žalovaného predpísať poistné je potrebné posudzovať vždy ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým

bolo poistné predpísané. K poukazu žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25. januára 2018 žalovaný uviedol, že nemá všeobecne záväzný charakter a vzťahuje sa na konkrétne rozhodnutie. Oproti tomuto rozhodnutiu, na ktoré poukázal žalobca, žalovaný odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30. mája 2018, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že námietka premlčania by bola dôvodná len vtedy, ak by premlčacia lehota uplynula už ku dňu rozhodnutia pobočky. Žalovaný uviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25. januára 2018 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30. mája 2018 majú rovnakú právnu silu. Podaním odvolania dochádza len k tomu, že prvostupňové rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, a to až do času, kým o odvolaní nerozhodne odvolací orgán. Odvolací orgán je povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. V odvolacom konaní sa vykonáva množstvo procesných úkonov, čo môže mať za následok, že odvolacie konanie trvá dlhší čas. Za predpokladu, že by sa uplynutie premlčacej lehoty posudzovalo k právoplatnému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, v praxi by dochádzalo k situáciám, že by sa premlčalo aj právo predpísať poistné, ktoré Sociálna poisťovňa predpísala včas a v súlade so . Ak by Sociálna poisťovňa prijala názor žalobcu, premlčanie by sa posudzovalo výslovne k abstraktnému dátumu, kedy môže dôjsť k situácii, že povinná osoba bude spôsobovať prieťahy v odvolacom konaní za účelom, aby sa predpísané poistné stalo aspoň z časti premlčané. Naviac v odvolacom konaní môže dôjsť aj k prerušeniu konania z dôvodov podľa tak, ako to bolo v prípade žalobcu, kedy Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím Číslo: 12389-1/2017-LM zo dňa 18. októbra 2017 prerušila odvolacie konanie z dôvodu podanej správnej žaloby voči rozhodnutiu Číslo: 42173-2/2017-BA zo dňa 25. júla 2017 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu. Po odpadnutí dôvodov, pre ktoré bolo odvolacie konanie prerušené, Sociálna poisťovňa pokračovala v konaní a následne bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu vo veci predpísania poistného, rozhodnutím Číslo: 24508-2/2022-BA zo dňa 25. mája 2022, ktoré je predmetom daného súdneho konania. Skutočnosť, že pobočka Sociálnej poisťovne v súlade so prerušila konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci predpísania poistného, neznamená, že si právo predpísať poistné neuplatnila včas, a to dňa 07. septembra 2017, t.j. pred uplynutím práva na predpísanie poistného za január 2009 až jún 2010. Tento zákonný postup nemôže byť na ujmu žalovaného. Žalovaný uviedol, že z ust. jednoznačne vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Zo slovného znenia „právo predpísať poistné“ vyplýva, že Sociálna poisťovňa je pre úspešné uplatnenie práva na zaplatenie poistného povinná poistné predpísať v nevyplýva, že rozhodnutie, ktorým bolo poistné predpísané, musí v rámci plynutia premlčacej doby nadobudnúť aj právoplatnosť. Práve naopak, slovné spojenie „predpísať poistné“ v premlčacej lehote znamená, že Sociálna poisťovňa si v premlčacej lehote uplatní svoje právo na odvedenie poistného tým, že „predpíše poistné“, t.j. vydá rozhodnutie o predpísaní poistného. Ak Sociálna poisťovňa predpíše poistné, t.j. vydá rozhodnutie o predpísaní poistného pred uplynutím 10-ročnej premlčacej lehoty, účastník konania nemôže uplatniteľnosť tohto práva odvrátiť námietkou premlčania, pretože Sociálna poisťovňa si svoje právo uplatnila včas. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že rozhodnutie vo veci predpísania poistného v rámci premlčacej lehoty nenadobudlo právoplatnosť, pretože aj v prípadnom odvolacom konaní je pre posúdenie správnosti a zákonnosti rozhodnutia rozhodujúci právny a skutkový stav v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, ktoré je predmetom odvolacieho konania. Žalovaný poukázal na názor Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, podľa ktorého uplynutie 10-ročnej premlčacej lehoty je potrebné posudzovať k dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorým bolo penále predpísané. Žalovaný poukázal na názor Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v rozhodnutí číslo: 12799/2022- M_OSL, 13864/2022 zo dňa 8. februára 2022, ktorým rozhodol o rozklade prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava proti rozhodnutiu ministerstva číslo: 30556/2021-M_OVP, 97906/2021 zo dňa 30. novembra 2021, v ktorom vyslovil, že ...„Pri uplatnení procesného práva Sociálnej poisťovne podľa postačuje samotné vydanie písomného rozhodnutia o poistnom alebo penále, t.j. premlčacia 10-ročná lehota ustanovená pre uplatnenie práva (oprávnenia) Sociálnej poisťovne predpísať poistné alebo penále sa viaže ku dňu vydania rozhodnutia o predpísaní poistného. Znamená to, že premlčanie práva Sociálnej poisťovne podľa sa neviaže ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o poistnom alebo penále“. Ďalej sa v tomto rozhodnutí uvádza ...„Ak by úmyslom zákonodarcu pri ustanovení premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné alebo penále bolo podmieniť toto premlčanie práva právoplatnosťou rozhodnutia, formulácia

predmetného zákonného ustanovenia by nevyhnutne musela znieť odlišne, a to napr. právo právoplatne rozhodnúť o predpísaní poistného sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti“. Právo predpísať poistné podľa sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti. Z tohto znenia je zrejmé, že pri posudzovaní námietky premlčania je rozhodujúci dátum splatnosti predpísaného poistného. Vzhľadom na dátumy splatnosti poistného, ktoré pobočka Sociálnej poisťovne predpísala žalobcovi rozhodnutím dňa 7. septembra 2017, je zrejmé, že poistné za mesiac január 2009 (splatnosť poistného 8. februára 2009, premlčacia lehota by uplynula až 8. februára 2019) až jún 2010, ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia nebolo premlčané, pretože zákonom stanovená premlčacia lehota ku dňu uplatnenia práva na predpísanie poistného neuplynula. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30. septembra 2020, z ktorého je zrejmé, že najvyšší súd neposudzoval námietku premlčania ku dňu právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktoré preskúmaval, ale ku dňu, kedy pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím Číslo: 700-0213652215- GC04/15, poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie predpísala, t.j. ku dňu 22. apríla 2015. Ak by najvyšší súd premlčanie posudzoval ku dňu právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 45027/2/2015-BA, t.j. ku dňu 8. decembra 2015, potom by nevyslovil právny názor, že krajský súd nesprávne posúdil premlčanie časti poistného a príspevkov za mesiac január 2004 a júl 2004, ale by vyslovil právny záver, že krajský súd nesprávne posúdil premlčanie za mesiac január 2004, júl 2004 a október 2005, keď splatnosť poistného za október 2005 bola 8. novembra 2005, pričom premlčacia lehota by uplynula 8. novembra 2015. Žalovaný bol toho názoru, že nárok na predpísanie poistného za obdobie január 2009 až jún 2010 nie je premlčaný.

3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 15.12.2022 (č.l. 55-56, spisu). Žalobca prostredníctvom zástupcu poukázal na inštitút premlčania. V zmysle základných zásad správneho konania sú správne orgány povinné chrániť aj záujmy a práva fyzických a právnických osôb a zároveň sú povinné účastníkom konania poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Ak by malo byť premlčanie chápané tak, ako to uvádza žalovaný, tak potom žalovaný má povinnosť poučovať účastníkov konania o premlčaní nárokov. Žalovaný by mal po uplynutí premlčacej lehoty upovedomiť účastníka konania o tejto skutočnosti, poučiť ho o možnosti namietať premlčanie, poskytnúť mu lehotu na podanie námietky premlčania, až následne rozhodnúť. Žalobca uviedol, že vo veci je sporné, či uplatnenie práva predpísať poistné je spojené: a) s vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného, a teda so začatím konania vo veci predpísania poistného alebo b) s právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní poistného. K situácii pod písmenom a) žalobca poukázal na ust. , a k situácii pod písmenom b) žalobca poukázal na ust. , . Podľa konštantnej judikatúry súdov správne konanie sa považuje za ukončené až vydaním rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť a tvorí od jeho začatia až do právoplatného ukončenia jednotný celok. Ak v priebehu konania do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uplynie premlčacia/prekluzívna lehota, konanie musí byť zastavené. Žalobca uviedol, že nie je možné sa stotožniť s názorom žalovaného, že pojem predpísanie poistného znamená, že Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o predpísaní poistného. Žalobca s poukazom na ust. uviedol, že poistné je predpísané až právoplatným rozhodnutím, teda až tento moment možno považovať za riadne uplatnenie práva predpísať poistné. Správny orgán z dôvodu, že nevie presne určiť deň právoplatnosti rozhodnutia, musí z časového hľadiska rozhodnúť dostatočne skoro, aby mu ostal dostatočný čas na doručovanie rozhodnutia, prípadne na odvolacie konanie.

4. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 12.01.2023 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 20 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.

5. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 700-1911041717-GC04/17 zo dňa 7. septembra 2017 podľa v znení , , ôsmy bod v znení bolo žalobcovi predpísané za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010 poistné na nemocenské poistenie a poistné na starobné poistenie v sume 497,40 Eur, príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 2.035,80 Eur,

poistné do rezervného fondu solidarity v sume 294,30 Eur, spolu v sume 2.827,50 Eur. Rozhodnutím prvostupňového orgánu bolo žalobcovi uložené, aby túto dlžnú sumu uhradil v Štátnej pokladnici do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia s tým, že bola uvedená možnosť aj bezhotovostného prevodu alebo na poštovú poukážku s označením špecifického symbolu a konštantného symbolu. Ďalšou možnosťou bolo uhradiť dlžnú sumu v hotovosti v pobočke Sociálnej poisťovne. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal na rozhodné zákonné ustanovenia a uviedol, že žalobca ako fyzická osoba bola povinná platiť poistné a príspevky, poistné a príspevky odvádzať, ktoré poistné a príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu. Poistné a príspevky sú splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktoré sa platí poistné a príspevky. Sociálna poisťovňa predpíše poistné a príspevky fyzickej osobe povinnej odvádzať poistné a príspevky, ak táto osoba neodviedla poistné a príspevky vôbec alebo, ak ich odviedla v nesprávnej sume. Na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že poistné a príspevky neboli zo strany žalobcu vôbec odvedené za mesiace január 2009 až december 2009, január 2010 až jún 2010, čím žalobca porušil ustanovenia , , , v znení , , prvá veta a , , a . Z dôvodu porušenia povinnosti bolo rozhodnuté tak, ako uviedol prvostupňový orgán vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. V prípade, že nebude táto dlžná suma poistného a príspevkov odvedená, Sociálna poisťovňa pristúpi po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia k vymáhaniu predpísanej dlžnej sumy poistného a príspevkov niektorým zo spôsobov núteného výkonu rozhodnutia. Súčasne prvostupňový orgán uviedol, že fyzickým osobám, ktoré neodviedli poistné a príspevky za príslušný kalendárny rok včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, kedy bude dlžná suma uhradená alebo do dňa začatia kontroly.

6. Na základe podaného odvolania žalobcu konal a rozhodoval žalovaný ako odvolací orgán, ktorý rozhodnutím Číslo: 24508-2/2022-BA zo dňa 25. mája 2022 zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 700-1911041717-GC04/17 zo dňa 07. septembra 2017. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na rozhodnutie prvostupňového orgánu, odvolanie žalobcu, na postavenie žalobcu, kedy licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia podľa ust. v znení účinnom do 31. decembra 2010. Ďalej žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 24. novembra 2020 s tým, že podľa (znenie účinné od 01. januára 2008 do 31. decembra 2010) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , ak tento zákon neustanovuje inak. Nebolo rozhodujúce, na základe akého oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu dosiahla SZČO v rozhodnom období príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale to, že príjem bol dosiahnutý podľa a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V súčinnosti s Finančným riaditeľstvom SR bolo zistené, že žalobca podal dňa 31. marca 2008 Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007, v ktorom bol vykázaný príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 1.152.758,00 Sk a dňa 31. marca 2009 bolo podané Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2008, v ktorom bol vykázaný príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 798.374,00 Sk, t.j. vyšší, ako zákonom ustanovená hranica príjmu za rok 2007 (97.200,- Sk) a 2008 (106.827,- Sk, t.j. 3.546,00 Eur). Na základe uvedeného žalobcovi ako SZČO vzniklo od 01. júla 2008 do 30. júna 2009 a následne od 1. júla 2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V kontexte s právnou úpravou účinnou do 31. decembra 2010 SZČO zanikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zo zákona len vtedy, ak nastanú právne skutočnosti podmieňujúce zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j., ak SZČO nedosiahne v rozhodujúcom období relevantný príjem, ak SZČO zanikne oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, resp., ak SZČO vznikne pracovný

pomer, pričom je povinná mať na výkon činnosti v pracovnom pomere oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť SZČO. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je zároveň držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Od 01. júla 2008 sa žalobca stal zamestnancom spoločnosti Javorka, s.r.o., ktorej predmetom činnosti je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení - ambulancii špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom povolaní lekár, študijnom odbore všeobecné lekárstvo a v špecializačnom odbore klinická imunológia a alergológia. Licencia č. L1A/ZA/0980/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nebola od 1. júla 2008 potrebná na výkon činnosti žalobcovi ako zamestnancovi. Z pojmovej definície licencie L1A podľa Slovenskej lekárskej komory vyplýva, že licencia L1A slúži pre lekára, ktorý bude poskytovať samostatnú zdravotnícku prax ako fyzická osoba, a nie ako zamestnanec alebo právnická osoba. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenská lekárska komora vydáva licenciu L1B. Žalobca ako držiteľ licencie na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe bol aj po 30. júni 2008 naďalej SZČO v zmysle v znení účinnom do 31. decembra 2010. Zároveň bola splnená aj podmienka potrebného príjmu. Žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako SZČO až dňom 30. júna 2010, keď nebola splnená podmienka pre pokračovanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO od 01. júla 2010, ak dosiahnutý príjem za obdobie roka 2009 bol nižší, ako zákonom stanovená suma pre rok 2009. Žalovaný uviedol, že z dôvodu nesprávne podaného Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky s dátumom zániku poistenia dňa 30. júna 2008, Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím Číslo: 6410-9/2017-LM zo dňa 24. apríla 2017 rozhodla, že žalobcovi ako SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30. júna 2010. Z dôvodu podaného odvolania konal a rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím Číslo: 42173-2/2017-BA zo dňa 25. júla 2017 napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že bol vypustený text: „zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie 30. júna 2010“ a bol doplnený textom „nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie 30. júna 2008, ale zaniklo 30. júna 2010“. V ostatnom bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdené. Na základe podanej žaloby konal a rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý rozsudkom sp.zn. zo dňa 22. marca 2018 žalobu zamietol. Na základe podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. zo dňa 12. marca 2021 rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 22. marca 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. zo dňa 22. júna 2021 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 42173-2/2017-BA zo dňa 25. júla 2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 22. júna 2021 rozhodnutím Číslo: 23135-24/2021-BA/S zo dňa 9. augusta 2021 zrušila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 6410-9/2017-LM zo dňa 24. apríla 2017 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš na nové konanie a rozhodnutie. Dňa 23. septembra 2021 Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš zaslala žalobcovi oznámenie o tom, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO nezaniklo k 30. júnu 2008, ale zaniklo k 30. júnu 2010. Toto oznámenie žalobca prevzal 07. októbra 2021, a tým mu bola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš vydala rozhodnutie Číslo: 10019-1/2021-LM z 24. novembra 2021, ktorým rozhodla, že žalobcovi ako SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 30. júna 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010. Žalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal, o ktorom odvolaní bolo rozhodnuté Sociálnou poisťovňou, ústredie rozhodnutím Číslo: 6138-3/2022-BA zo dňa 4. marca 2022, ktorým napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš bolo potvrdené a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté, ktoré rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: 6138-3/2022-BA zo dňa 4. marca 2022 nadobudlo právoplatnosť 15. marca 2022. Fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná poistné odvádzať. Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu. Poistné je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné (, a ). Žalovaný v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na v znení v spojení s tohto zákona s tým, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO za obdobie január 2009 až jún 2010 do dňa vydania napadnutého rozhodnutia neuhradila poistné. Vzhľadom k uvedenému prvostupňový orgán predpísal žalobcovi poistné za obdobie január 2009 až jún 2010 spolu v sume 2.827,50 Eur. Žalobca ako SZČO bol v období január 2009 až jún 2009

povinný odvádzať poistné na nemocenské poistenie (v sadzbe 4,4 %), poistné na starobné poistenie (v sadzbe 18 %) a poistné do rezervného fondu solidarity (v sadzbe 4,75 %, resp. s účinnosťou od 1. apríla 2009 do 31. decembra 2010 v sadzbe 2 %) z mesačného vymeriavacieho základu 825,34 Eur, vypočítaného v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov ako polovica pomernej časti základu dane z príjmov dosiahnutých žalobcom za rok 2007, t.j. v sume 224,00 Eur mesačne, resp. v sume 201,30 Eur mesačne. Žalobca ako SZČO bol v období júl 2009 až jún 2010 povinný odvádzať poistné na nemocenské poistenie (v sadzbe 4,4 %), poistné na starobné poistenie (v sadzbe 18 %) a poistné do rezervného fondu solidarity (v sadzbe 2,0 %) z mesačného vymeriavacieho základu v sume 530,32 Eur, vypočítaného v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov ako polovica pomernej časti základu dane z príjmov dosiahnutých žalobcom za rok 2008, t.j. v sume 129,30 Eur mesačne. Žalovaný za aplikácie ust. , , , konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového orgánu má všetky náležitosti vyžadované zákonnou úpravou.

7. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa , (ďalej len „“) prejednal žalobu žalobcu postupom bez nariadenia pojednávania podľa a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. bola žaloba žalobcu zamietnutá za aplikácie ust. ako nedôvodná.

8. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal žalobu žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -64 zo dňa 13.02.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.04.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline. Krajský súd poukazuje na obsah podanej žaloby zo dňa 08.07.2022, v ktorej žalobca prostredníctvom zvoleného zástupcu nežiadal o nariadenie pojednávania a žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe neuviedol, či žiada nariadenie pojednávania. Na základe uvedeného, pokiaľ nebol daný žiaden z dôvodov podľa ust. až e) , krajský súd mal splnené procesné podmienky k tomu, aby prejednal žalobu žalobcu bez nariadenia pojednávania.

9. Krajský súd poukazuje aj na zákonnú podmienku včasnosti podanej žaloby žalobcu za aplikácie ust. , keď z administratívneho spisu mal za preukázané, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 3.6.2022 a k odoslaniu žaloby podľa č.l. 13 spisu došlo dňa 08.07.2022. Žaloba bola podaná v zákonnej lehote podľa ust. .

10. Z obsahu podanej žaloby žalobcu zo dňa 08.07.2022 bolo zrejmé, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a zrušenia rozhodnutia žalovaného s vrátením veci na ďalšie konanie. Z obsahu žaloby ďalej bolo zrejmé, že na základe rozhodnutia žalovaného neboli namietané závery týkajúce sa statusového postavenia žalobcu ako SZČO na základe skutočnosti, že žalobca bol držiteľom licencie L1A a ani dosiahnutie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, na základe čoho boli splnené zákonné podmienky potrebné pre trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO, keď Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím Číslo: 10019-1/2021-LM zo dňa 24. novembra 2021 rozhodla, že žalobcovi ako SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 30. júna 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010. Uvedené rozhodnutie prvostupňového orgánu v odvolacom konaní bolo potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté, a to rozhodnutím žalovaného Číslo: 6138-3/2022-BA zo dňa 4. marca 2022. Z tohto právoplatného rozhodnutia žalovaného vychádzal nielen prvostupňový orgán a žalovaný ako odvolací orgán, ale aj súd na základe podanej žaloby žalobcu, na ktoré rozhodnutie potom nadväzovalo aj predpísanie poistného na nemocenské poistenie a poistného na starobné poistenie. Krajský súd upriamuje pozornosť na to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu Číslo: 700-1911041717-GC04/17 zo dňa 7. septembra 2017 vychádzalo z právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu Sociálnej poisťovne, ústredie, a to rozhodnutia Číslo: 10019-1/2021- LM z 24. novembra 2021, Číslo: 6138-3/2022-BA zo dňa 4. marca 2022, keď bolo u žalobcu konštatované, že ako SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 30. júna 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010. Tomuto rozhodnutiu, z ktorého vyplýva obdobie, potom zodpovedalo aj rozhodnutie prvostupňového orgánu o predpísaní poistného na nemocenské poistenie a starobné poistenie.

11. Základným žalobným dôvodom bolo vznesenie námietky premlčania žalobcom, keď mal za to, že o predpísaní poistného bolo rozhodnuté po uplynutí premlčacej doby, ku ktorému premlčaniu správny orgán je povinný prihliadať z úradnej povinnosti a nestačí, aby v premlčacej dobe bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie.

12. Podľa ust. poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

13. Podľa ust. poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

14. Podľa ust. poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

15. Podľa ust. Z.z Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

16. Podľa ust. právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa ust. predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

18. K žalobnému dôvodu vznesenej námietky premlčania krajský súd poukazuje na obsah pripojeného administratívneho spisu, z ktorého vyplynulo, že žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, a to v odvolaní datovanom 19.09.2017, nevzniesol námietku premlčania. I napriek tomu, že žalobca v konaní pred správnymi orgánmi neuplatnil námietku premlčania, a túto vzniesol až v správnej žalobe, dospel správny súd k tomu, že bolo namieste sa v súdnom konaní zaoberať až v žalobe uplatnenou námietkou premlčania, pokiaľ žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nesprávne, nezákonné, ktoré podľa žalobcu malo vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Pre posúdenie žalobcom vznesenej námietky premlčania bolo určujúce znenie ust. , keď bolo nevyhnutné premlčaciu dobu desiatich rokov počítať odo dňa splatnosti poistného. Podľa rozhodnutia prvostupňového orgánu bolo žalobcovi predpísané poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie od januára 2009 až do júna 2010, keď povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcu zaniklo 30 júna 2010.

20. Z ustanovenia vyplýva, že poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Pri platení poistného z vymeriavacieho základu podľa a je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyplatený príjem.

21. Na základe ust. v spojení s ust. a predpísaného poistného na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 700-1911041717-GC04/17 zo dňa 7. septembra 2017 bolo zrejmé, že poistné za mesiac január 2009, splatnosť ktorého nastala 8. februára 2009, by sa premlčala až za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, to znamená až 8. februára 2019, čo znamená, že predpísané poistné rozhodnutím prvostupňového orgánu za obdobie od januára 2009 až po jún 2010 ku dňu dátumu rozhodnutia prvostupňového orgánu, t.j. k 7. septembru 2017 nebolo premlčané, pretože zákonom stanovená premlčacia doba k dátumu rozhodnutia prvostupňového orgánu ešte neuplynula.

22. Žalobca pre uplynutie zákonom stanovenej 10 ročnej premlčacej doby tvrdil, že v tejto lehote musí Sociálna poisťovňa právoplatne rozhodnúť a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie. S týmto žalobným dôvodom sa krajský súd nestotožnil, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.06.2021 odsek 16. odôvodnenia tohto rozsudku, v zmysle ktorého ...„Podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska zachovania premlčacej lehoty stačí, aby správny orgán prvého stupňa, v danom prípade pobočka, predpísala penále najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty (. ). Iný výklad, podľa ktorého by v desaťročnej premlčacej lehote malo byť vydané už aj rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa ako orgánu odvolacieho, nie je logický, najmä z hľadiska potreby vykonať prípadné dokazovanie, z hľadiska možných obštrukcií zo strany povinného. V druhostupňovom správnom konaní správny orgán preskúmava správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v čase jeho vydania ( )“. K počiatku plynutia premlčacej doby od splatnosti poistného krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. odsek 32., 33. odôvodnenia tohto rozhodnutia, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. odsek 35. odôvodnenia tohto rozhodnutia, z ktorého rovnako vyplýva plynutie premlčacej doby, ktoré je viazané k dobe splatnosti poistného. Krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , podľa ktorého k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať penále bolo uvedené: „Na tom základe aj odvolací súd dospel k záveru, že námietka premlčania by bola dôvodná len vtedy, ak by premlčacia lehota uplynula už ku dňu rozhodnutia pobočky. Opačný výklad by znamenal, že pobočkou Sociálnej poisťovne včas predpísané penále by sa v dôsledku podania odvolania a následného prieskumu prvostupňového rozhodnutia, vrátane vykonania navrhovaných dôkazov, považovalo za premlčané, čo zrejme nebolo úmyslom zákonodarcu“ .

23. Krajský súd mal za to, že pre plynutie, resp. neuplynutie zákonom stanovenej 10 ročnej premlčacej doby bolo určujúce, že v tejto lehote od splatnosti poistného rozhodol prvostupňový orgán, a to Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš. K plynutiu zákonom stanovenej 10 ročnej premlčacej doby preto nebolo určujúce, kedy bolo rozhodnuté žalovaným ako odvolacím orgánom.

24. Krajský súd k úplnosti k inštitútu premlčania vo verejnom práve poukazuje na to, že nie je možné automaticky premlčanie práva považovať za preklúziu, pretože aj vo verejnom práve existujú oba inštitúty

- preklúzia aj premlčanie s rovnakými právnymi následkami, ako tomu je v občianskom práve. Tam, kde zákonodarca mal za cieľ, aby správny orgán prihliadol na premlčanie iba na námietku vznesenú účastníkom, tak takúto skutočnosť vyslovene v zákone upravil ( , ). Rovnako aj právna úprava v ust. obsahuje výslovne uvedenú námietku povinného subjektu pri premlčaní práva. Zákon o sociálnom poistení však úpravu, ktorá by správnemu orgánu dávala možnosť prihliadnuť na námietku premlčania, iba pokiaľ to dlžník namietne, neobsahuje. Vzhľadom k uvedenému je potom možné vyvodiť záver, že v prípade práva na predpísanie poistného, resp. penále by Sociálna poisťovňa mala prihliadnuť na premlčanie aj bez toho, aby účastník administratívneho konania námietku premlčania vzniesol (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.06.2021).

25. Vzhľadom k uvedenému, ak k predpísaniu poistného rozhodnutím prvostupňového orgánu došlo predtým, než uplynula zákonom stanovená 10 ročná premlčacia doba, námietka žalobcu o premlčaní nebola vyhodnotená ako dôvodná, preto došlo k zamietnutiu žaloby.

26. O náhrade trov súdneho konania krajský súd rozhodol podľa ust. , , . Žalobca v súdnom konaní nebol úspešný. Úspešným bol žalovaný, na strane ktorého neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie náhrady trov súdneho konania a nebolo zistené ani to, že by bolo možné spravodlivo požadovať, aby žalobca nahradil žalovanému trovy súdneho konania, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov súdneho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.