Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Sa/24/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobkyne: E.. D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom R. H. XXXX/X, XXX XX S., zastúpenej zástupcom: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 6138-3/2022-BA zo dňa 4. marca 2022

rozhodol:

Žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím Číslo: 10019-1/2021-LM zo dňa 24. novembra 2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla tak, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008, ale zaniklo 30. júna 2010. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bolo poukázané na znenie druhý bod, , , , v znení účinnom do 31. decembra 2010. Prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Ministerstvo zdravotníctva SR - Slovenská lekárska komora, je žalobkyňa držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe () číslo ZA/0980/06 zo dňa 26. júna 2006. Uvedená licencia sa pre účely sociálneho poistenia považuje za oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, príjem žalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou príjmu pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby za rok 2007 bol 1.152.758,00 Sk, za rok 2008 bol 798.374,00 Sk, čo je suma vyššia 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem za uvedené roky je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2007 (97.200,00 Sk) za rok 2008 (106.827,00 Sk). Za rok 2009 bol príjem účastníka konania (žalobkyňa) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou 0,19 Eur, čo je suma nižšia ako 3.834,96 Eur, t.j. 12- násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem účastníka konania za rok 2009 je v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2010. Dňa 30. júna 2008 účastníčka konania podala Registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku poistenia 30. júna 2008 z dôvodu ukončenia podnikania na základe rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctvo č. 3533/2008/OZ o zrušení

povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Uvedená odhláška bola akceptovaná, nakoľko Sociálna poisťovňa nemala vedomosť o existencii licencie typu L1A, ktorú účastníčka konania nepredložila. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš už v predchádzajúcom období vydala rozhodnutie č. 6410-9/2017-LM zo dňa 24. apríla 2017, ktorým rozhodla, že účastníčke konania zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010. Účastníčka konania proti uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie, ktoré Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán rozhodnutím č. 42173-2/2017-BA zo dňa 25. júla 2017 rozhodnutie pobočky zmenil a doplnil. Na základe podanej žaloby žalobkyne Krajský súd v Žiline rozsudkom -74 zo dňa 22. marca 2018 žalobu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie ako nedôvodnú zamietol, voči ktorému účastníčka konania podala kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je opodstatnená, a preto rozsudkom sp.zn. zo dňa 12. marca 2021 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline vec prejednal a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 42173-2/2017-BA zo dňa 25. júla 2017 rozsudkom sp.zn. zo dňa 22. júna 2021 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa, ústredie č. 23135-24/2021- BA zo dňa 9. augusta 2021 napadnuté rozhodnutie zrušila a vec vrátila na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, pobočke Liptovský Mikuláš. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš pred vydaním nového rozhodnutia zaslala účastníčke konania oznámenie č. 8433-1/2021-LM zo dňa 23. septembra 2021 v záujme zabezpečiť ochranu jej základných procesných práv. Uvedené oznámenie účastníčka konania prevzala dňa 7. októbra 2021 a nakoľko nepredložila žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali podstatný vplyv na zánik poistenia dňa 30. júna 2010, vo veci opätovne Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodla.

2. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala žalobkyňa odvolanie v podaní zo dňa 07.12.2021, v ktorom s poukazom na namietala, že dňa 30.06.2008 oznámila Sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Sociálna poisťovňa rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Keďže žalobkyni nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, vychádzala z toho, že jej podaniu sa vyhovelo. Vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, mala za to, že Sociálna poisťovňa nemôže nariadiť obnovu konania vo veci zániku tých poistení, a preto považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Ďalej uviedla, že v súvislosti s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia vykonala všetky kroky potrebné k administratívnemu skončeniu veci. Bolo jej zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jej bol zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, správca dane zrušil registráciu pre daň z príjmu. Čestne vyhlásila, že licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nikdy nevyužívala a na uvedenú licenciu nikdy nemala príjem. Postup Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, ktorým aplikuje ustanovenia formálne bez toho, aby skúmala z materiálnej stránky, či skutočne vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže mať absurdné dôsledky, považovala za nesprávny. Dôsledkom, ktorý bude v prípade právoplatnosti napadnutého rozhodnutia znášať - predpísanie dlžného poistného a penále, považovala za príliš prísny a nespravodlivý, osobitne za situácie, keď nemala žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO - zrušenie registrácie pre dňa z príjmu, zrušenia IČO.

Druhostupňové rozhodnutie

Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, rozhodnutím Číslo: 6138-3/2022-BA zo dňa 4. marca 2022 o odvolaní žalobkyne vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia rozhodla tak, že odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na konanie pred prvostupňovým správnym orgánom, pričom po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu dospela k záveru, že je správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov. Poukázala na ust. druhý bod v znení účinnom do 31. decembra 2010, v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, v znení v znení

účinnom od 1.1.2008, v znení v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, v znení . Uviedla, že Žilinský samosprávny kraj rozhodnutím č. 07199/2006/OZ zo dňa 19. októbra 2006 povolil účastníčke konania prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v ambulancii - kategórie lekár v špecializačnom odbore klinická imunológia a alergológia. Rozhodnutím č. 3533/2008/ zo dňa 10. júna 2008 zrušil vyššie uvedené rozhodnutie dňom 30. júna 2008. Slovenská lekárska komora vydala účastníčke konania licenciu č. L1A/ZA/0980/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s platnosťou od 26. júna 2006. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ( o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení účinnom od 1. januára 2005) vykonávanej podľa ust. zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatnej zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010. Držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) ( ) je oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie ( zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti) a poskytovať zdravotnú starostlivosť ( zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti) v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa o dani z príjmov. S odkazom na rozhodnú právnu úpravu žalovaný uviedol, že ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne zákonom stanovenú hranicu príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, vznikne jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a stáva sa platiteľom poistného. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu dosiahla samostatne zárobkovo činná osoba v rozhodujúcom období príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale to, že príjem bol dosiahnutý podľa ust. a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ďalšie členenie príjmov rozhodujúcich pre vznik, resp. pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby zákon v znení neskorších predpisov nevyžaduje, a preto nie je právne významné zisťovať, z čoho pozostávajú príjmy, ktoré dotknutá osoba preukázateľne dosiahla podľa a . V súčinnosti s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky bolo zistené, že účastníčka konania podala dňa 31. marca 2008 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007, v ktorom vykázala príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 1.152.758,00 Sk a dňa 31. marca 2009 podala daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2008, v ktorom vykázala príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 798.374,00 Sk, t.j. vyšší ako zákonom ustanovená hranica príjmu za rok 2007 (97.200,00 Sk) a 2008 (106.827,00 Sk, t.j. 3.546,00 Eur). Na základe uvedeného účastníčke konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo od 1. júla 2008 do 30. júna 2009 a následne od 1. júla 2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 podanom 31. marca 2010 účastníčka konania vykázala príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 0,19 Eur, t.j. nižší ako 12-násobok minimálneho mesačného vymeriavacieho základu (3.834,96 Eur), ktorý platil ku dňu 1. júla 2010. Dňa 30. júna 2008 účastníčka konania predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš registračný list fyzickej osoby - odhlášku s uvedením dátumu zániku poistenia 30. júna 2008, a to v súvislosti s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia - ambulancie ako fyzická osoba. Odhláška z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby má deklaratórny charakter. Ďalej v odôvodnení bolo poukázané na to, že v kontexte s právnou úpravou účinnou do 31. decembra 2010 samostatne zárobkovo činnej osobe zanikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zo zákona len v prípade, ak nastanú právne skutočnosti podmieňujúce zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne v rozhodujúcom období relevantný príjem ( zákona), ak samostatne zárobkovo činnej osobe zanikne oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, resp. ak samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne pracovný pomer, pričom je povinná mať na výkon činnosti v pracovnom pomere oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby ( zákona). Účastníčka konania sa od 1. júla 2008 stala zamestnankyňou spoločnosti Javorka, s. r. o., ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení - ambulancii špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom povolaní lekár, študijnom odbore

všeobecné lekárstvo a v špecializačnom odbore klinická imunológia a alergológia. Licencia č. L1A/ na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nebola od 1. júla 2018 potrebná na výkon činnosti účastníčky konania ako zamestnankyne. Z pojmovej definície licencie L1A podľa Slovenskej lekárskej komory vyplýva, že táto slúži pre lekára, ktorý bude poskytovať samostatnú zdravotnícku prax ako fyzická osoba, a nie ako zamestnanec alebo právnická osoba. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenská lekárska komora vydáva licenciu L1B. Druhostupňový správny orgán uviedol, že povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je zároveň držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa licencie L1A, akým spôsobom a kde bude činnosť vykonávať, žiadny ďalší úkon nie je potrebný. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Z uvedených dôvodov účastníčka konania ku dňu 30. júna 2008 nesplnila všetky podmienky pre zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré stanovovalo ust. . Druhostupňový správny orgán poukázal na to, že obstaranie podkladov je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, pričom je jej vecou, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy alebo si treba obstarať iné podklady pre rozhodnutie. O skutočnosti, že účastníčka konania je držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš v čase, kedy účastníčka konania podala Registračný list fyzickej osoby - odhlášku zo sociálneho poistenia ku dňu 30. júna 2008 nemala vedomosť a účastníčka konania pri podaní odhlášky zo sociálneho poistenia skutočnosť, že je držiteľkou licencie L1A/ZA/0980/06, ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, napriek ust. zákona uvedené neoznámila. Túto skutočnosť zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš až 7. apríla 2016 z údajov poskytnutých lekárskou komorou. V prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Účastníčka konania ako držiteľka licencie na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe bola aj po 30. júni 2008 naďalej samostatne zárobkovo činnou osobou v zmysle v znení účinnom do 31. decembra 2010. Zároveň splnila aj podmienku príjmu potrebnú pre trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2008 do 30. júna 2009 (príjem dosiahnutý za rozhodujúce obdobie roka 2007) a od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 (príjem dosiahnutý za rozhodujúce obdobie roka 2008). Účastníčke konania zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby až dňom 30. júna 2010, keďže nesplnila podmienku pre pokračovanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2010 (príjem dosiahnutý za rozhodujúce obdobie roka 2009 bol nižší ako bola zákonom ustanovená suma pre rok 2009). Druhostupňový správny orgán poukázal na to, že zákon nestanovuje lehotu, dokedy má byť rozhodnutie v zmysle bod prvý zákona vydané. Keďže podanie odhlášky z poistenia sa považuje za právny úkon a nie za právny akt - spis/rozhodnutie správneho orgánu vydané na základe zákona odo dňa jeho podania neplynie žiadna lehota na nariadenie alebo povolenie obnovy konania, na ktorú účastníčka konania upozornila vo svojom odvolaní. Z dôvodu nesprávne podaného Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky s dňom zániku poistenia dňa 30. júna 2008 Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš prvostupňový rozhodnutím zo dňa 24. apríla 2017 rozhodla, že účastníčke konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30. júna 2010. Účastníčka konania sa proti vyššie citovanému rozhodnutiu odvolala, pričom Sociálna poisťovňa, ústredie v rámci odvolacieho konania vydala rozhodnutie č. 42173-2/2017-BA zo dňa 25. júla 2017, ktorým napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zmenila tak, že vypustila text: „...Zaniklo povinné poistenie a povinné dôchodkové poistenie 30. júna 2010“ a doplnila text: „...Nezaniklo povinné poistenie a povinné dôchodkové poistenie 30. júna 2008, ale zaniklo 30. júna 2010“ a v ostatnom napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podala účastníčka konania správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. -74 zo dňa 22. marca 2018 tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na základe kasačnej sťažnosti účastníčky konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. zo dňa 12. marca 2021

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -74 zo dňa 22. marca 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline následne rozsudkom sp.zn. zo dňa 22. júna 2021 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 42173-2/2017-BA zo dňa 25. júla 2017 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 22. júna 2021 rozhodnutím 23135-24/2021-BA/S zo dňa 9. augusta 2021 zrušila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš č. 6410-9/2017-LM zo dňa 24. apríla 2017 a vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš na nové prejednanie a rozhodnutie. Druhostupňový správny orgán uviedol, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona). Dňa 23. septembra 2021 Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš zaslala účastníčke konania oznámenie o tom, že jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby nezaniklo k 30. júnu 2008, ale zaniklo 30. júna 2010, ktoré oznámenie účastníčka konania prevzala 7. októbra 2021. Tým dala účastníčke konania možnosť vyjadriť sa k jej podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Až následne Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš pokračovala v konaní vydaním napadnutého rozhodnutia.

4. Zaevidovaním odhlášky účastníčky konania z poistenia v systéme Sociálnej poisťovne neboli skutočnosti deklarované v odhláške právoplatne potvrdené, len boli formálne akceptované do doby, kým sa nezistí opak. Až napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím, ktorým Sociálna poisťovňa rozhoduje vo veci sporného prípadu zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníčky konania ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Preto nevznikol dôvod, aby sa Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš vo výroku napadnutého rozhodnutia ako aj v jeho odôvodnení vysporiadala s uplynutím/neuplynutím lehoty na nariadenie alebo povolenie obnovy konania vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníka konania ako samostatne zárobkovo činnej osoby. S poukazom na § 209 ods. 1, 2, 3, 4 druhostupňový orgán konštatoval, že napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti, rovnako ako aj jeho odôvodnenie, keď je v ňom uvedené, na základe akých právnych predpisov a akých skutkových zistení Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš dospela k výroku napadnutého rozhodnutia a je tiež uvedené, ktoré skutočnosti vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzali. Zároveň poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. zo dňa 24. novembra 2020 a mal za to, že Sociálna poisťovňa postupovala správne, ak na základe vlastníctva licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/ZA/0980/06/05 zaradila účastníčku konania v súlade s § 5 písm. c) zákona medzi samostatne zárobkovo činné osoby.

Žalobné body

5. Rozhodnutie žalovaného napadla žalobkyňa žalobou elektronicky doručenou správnemu súdu dňa 28.04.2022, s návrhom na jeho zrušenie vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaná považovala napadnuté rozhodnutie žalovaného za nesprávne a nezákonné vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, namietala že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Žalobkyňa poukázala na ust. , , , o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010 (ďalej „“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) ako aj ust. , veta prvá, o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“). Podľa žalobkyne samotný status zárobkovo činnej osoby nezakladá automaticky jej účasť na sociálnom poistení v zmysle , pričom dosiahnutý príjem je nevyhnutné posudzovať k oprávneniu, na základe ktorého žalobkyňa odvodzovala svoju účasť na sociálnom poistení. Žalobkyňa na základe licencie L1A nikdy nevykonávala činnosť, z ktorej by jej plynuli príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti podľa a zákona o dani z príjmov. Len formálna držba licencie L1A bez jej skutočného využitia za účelom získania príjmu nemôže napĺňať materiálnu podmienku na to, aby mala žalobkyňa aj po zániku oprávnenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, na ktoré dosahovala príjem, aj naďalej účasť na sociálnom poistení ako samostatne zárobkovo činná osoba. Opačný výklad je v rozpore s princípmi, na ktorých je budovaný , pričom nesprávnosť právneho posúdenia a výkladu ustanovení zákona o sociálnom poistení nemôže byť prekonaná ani argumentáciou o celostnom

posúdení príjmov podľa , . Žalobkyňa mala za zrejmé, že ak licencia L1A v jej prípade sama osebe nenapĺňala pojmové znaky oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti, keďže na ňu nikdy nedosahovala žiaden príjem, nemožno žalobkyňu považovať ani za subjekt, ktorý je oprávnený na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti v zmysle , a teda jej účasť na sociálnom poistení ako SZČO po dátume 30.06.2008 v zmysle bez pochýb zanikla. Poukázala na to, že z jej strany boli vykonané všetky úkony smerujúce k ukončeniu jej podnikania. Ďalej uviedla, že nežiada o nariadenie pojednávania.

6. K doručenej žalobe žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 22. júna 2022 (č.l. 31 - 34 spisu). Uviedol, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa bola v spornom období považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010 na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár vykonávanej podľa č. L1A/ZA/0980/06, ktorá ju oprávňovala vykonávať zdravotnícke povolanie od 26. júna 2006. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe () označovaná ako L1A sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Vychádzajúc zo je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) () oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie () a poskytovať zdravotnú starostlivosť () v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení () a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa o dani z príjmov. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. v znení účinnom do 31. decembra 2010 neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby a taktiež neukladá Sociálnej poisťovni skúmať ďalšie osobitné podmienky zakladajúce fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Zdôraznil, že Sociálna poisťovňa je povinná aplikovať právne normy tak, aby pri vydávaní tzv. individuálnych právnych aktov nevznikali neopodstatnené rozdiely v skutkovo obdobných, resp. zhodných prípadoch. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Ustanovenie odkazuje len na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla podľa osobitného predpisu, t.j. podľa , pričom v tomto ustanovení nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov, a preto nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia dosiahla fyzická osoba uvedený príjem. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je podmienený vykonávaním zárobkovej činnosti v čase posudzovania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Žalobkyňa do 30. júna 2010 spĺňala faktickú aj materiálnu stránku oprávnenia. Podľa žalovaného dobrovoľné nevykonávanie činnosti, na ktorú je držiteľ oprávnený, nemá za následok prerušenie, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v súlade s ustanoveniami . Až faktická nemožnosť vykonávať činnosť v zmysle udeleného oprávnenia spôsobená objektívnymi skutočnosťami má za následok prerušenie, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, v ktorej súvislosti poukázal na názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp.zn. . S ohľadom na námietky žalobkyne poukázal na to, že právna úprava presne špecifikuje, kedy vzniká a zaniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Základný princíp posudzovania vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb upravených v aplikuje na skutkovo zhodné prípady už od roku 2004. Zvýraznil, že ust. sa nemôže vykladať izolovane a v rozpore s inými ustanoveniami . Keďže v znení účinnom do 31. decembra 2010 nerozlišuje, na základe

akého oprávnenia bol príjem dosiahnutý, nie je možné § 21 ods. 1 tohto zákona interpretovať a aplikovať v rovine, že je potrebné rozlišovať, na základe akého oprávnenia samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla príjem. V tejto súvislosti opätovne poukázal na záver vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp.zn. . Uviedol, že pri posudzovaní vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby vychádza Sociálna poisťovňa vždy z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky (Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky do 31. decembra 2011), ktoré údaje považuje za vierohodné aj kasačný súd (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ), pričom z hľadiska svojej vecnej pôsobnosti nie je Sociálna poisťovňa oprávnená do týchto údajov akýmkoľvek spôsobom zasahovať. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2007 (1.152.758,00 Sk) vzniklo žalobkyni od 1. júla 2008 do 30. júna 2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Vzhľadom na príjmy, ktoré dosiahla za rok 2008 (798.374,00 Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júla 2009 do 30. júna 2010. Keďže žalobkyňa bola držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A aj po 30. júni 2008, kedy jej bolo Žilinským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, nezaniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa dňom 30. júna 2008, ale až 30. júna 2010 vzhľadom na to, že v rozhodujúcom období, t.j. v roku 2009 nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2010. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni by podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010 zaniklo dňom 30. júna 2008 len v tom prípade, ak by k uvedenému dátumu zrušila aj oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. licenciu L1A. V súvislosti s námietkami žalobkyne poukázal na to, že rovnaký právny názor vyslovil aj Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. zo dňa 24. novembra 2020, ktorým došlo k judikatúrnemu odklonu od záverov Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení sp.zn. zo dňa 30. apríla 2019 s tým, že rozhodovacia prax sa na základe rozsudku sp.zn. zjednotila, pričom ústavný súd, ktorý rozhodoval o ústavnej sťažnosti podanej proti rozsudku Veľkého senátu sp.zn. , vyslovil záver, že z ústavno-právneho hľadiska nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku a rozsudok je ústavne udržateľný, a preto ústavnú sťažnosť odmietol. Žalovaný ďalej poukázal na to, že o skutočnosti, že žalobkyňa je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, prvostupňový orgán v čase, kedy žalobkyňa podala aj Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia ku dňu 30. júna 2008, nemal vedomosť, túto skutočnosť žalobkyňa neoznámila napriek úprave v . Túto skutočnosť zistila Sociálna poisťovňa až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 7. apríla 2016, pričom na základe vo veci vydaných rozhodnutí Sociálna poisťovňa opätovne vo veci konala a rozhodla v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu sp.zn. zo dňa 22. júna 2021, ktoré rozhodnutia, t.j. rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie aj Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš sú predmetom tohto konania. Pred rozhodnutím vo veci sama Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš oznámila žalobkyni, že začína konanie, v ktorom rozhodne o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu, že dátum zániku tohto poistenia uvedený na Registračnom liste FO - odhláške zo sociálneho poistenia, nie je možné akceptovať z dôvodov uvedených v predmetnom oznámení a súčasne žalobkyňu vyzval, aby v lehote 7 dní od doručenia tohto oznámenia predložila nové preukázateľné dôkazy. Žalobkyňa predmetné oznámenie prevzala dňa 7. októbra 2021, pričom nové rozhodujúce skutočnosti nepredložila. Ďalej žalovaný poukázal na to, že Registračný list - odhláška, ktorú žalobkyňa dňa 30. júna 2008 predložila pobočke Sociálnej poisťovne s dátumom zániku poistenia dňom 30. júna 2008, sama osebe nespôsobuje zánik povinného nemocenského poistenie a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože zánik týchto poistení nastáva až na základe právnych skutočností ustanovených , v ktorej súvislosti sa odvolal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. . K námietkam žalobkyne odvolávajúcim sa na ideu spravodlivosti uviedol, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, pričom normy verejného práva sú kogentného charakteru, t.j. prikazujúce a zakazujúce, v ktorej súvislosti poukázal na záver vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. . Navrhol žalobu zamietnuť.

7. Postupom správneho súdu, a to podaním zo dňa 22.07.2022 bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobkyni prostredníctvom zástupcu spolu s procesným poučením (doručenka na č.l. 41 spisu) a s možnosťou sa k nemu v lehote 20 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalobkyňa nevyužila.

8. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. (ďalej len „“) za dodržania ust. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe v zmysle ust. v spojení s a žalobu žalobkyne za aplikácie ust. zamietol ako nedôvodnú.

9. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -43 zo dňa 24.01.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 14.02.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. .

10. Primárne krajský súd k postupu svojho konania, a to prejednania veci postupom bez nariadenia pojednávania, poukazuje na žalobu žalobkyne zo dňa 28.04.2022, v ktorej výslovne uviedla, že nežiada o nariadenie pojednávania a súčasne žalovaný vo vyjadrení k žalobe v podaní zo dňa 22. júna 2022 neuviedol, že žiada vo veci nariadiť pojednávanie. Krajský súd podľa mal splnené podmienky k tomu, aby vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pričom nebol preukázaný žiaden z dôvodov v zmysle až e) k tomu, aby bolo veci nariadené pojednávanie.

11. Krajský súd konštatuje v spojení s doloženým administratívnym spisom, že pri doručení rozhodnutia žalovanho žalobkyni dňa 15.03.2022 a odoslania žaloby podľa „Potvrdenia o odoslaní podania“ na č.l. 12 spisu dňa 28.04.2022, podanie žaloby žalobkyňou včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote v zmysle ods. l .

12. Krajský súd ako správny súd v danej veci považuje za potrebné zvýrazniť to, že predmetom preskúmavania a posudzovania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, je, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. júna 2010, čo konštatoval žalovaný v rozhodnutí Číslo: 6138-3/2022-BA zo dňa 4. marca 2022 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 10019-1/2021-LM zo dňa 24. novembra 2021, ktoré prvostupňové rozhodnutie žalovaný potvrdil a zamietol odvolanie žalobkyne.

13. Pre posúdenie podanej žaloby žalobkyne a zákonnosti rozhodnutia žalovaného krajský súd poukazuje na nižšie uvedené zákonné ustanovenia. 14. Podľa ust. o sociálnom poistení v znení k 31.06.2010 (ďalej len „“) samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

15. Podľa ust. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ().

16. Podľa ust. , samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (. Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

17. Podľa ust. licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe () zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ.

18. Podľa ust. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa ust. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v .

20. Podľa ust. . do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

21. Podľa ust. do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky.

22. Po oboznámení sa so žalobou žalobkyne, vyjadrením žalovaného, celým obsahom pripojeného administratívneho spisu má krajský súd za to, že rozhodnutie žalovaného, ktorému predchádzalo rozhodnutie prvostupňového orgánu, bolo/i vydané v súlade so zákonom, v súlade so zmyslom a účelom právnej normy, v súlade s vyššie citovanými rozhodnými zákonnými ustanoveniami. Podstatné v rámci preskúmavania žalobkyňou napadnutého rozhodnutia bolo, či žalovaný a prvostupňový správny orgán rozhodli zákonne, že žalobkyni ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010. Podľa pripojeného administratívneho spisu bola žalobkyňa držiteľom oprávnenia ZA/0980/06 - licencie, ktorá v zmysle ju oprávňovala na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle ust. v spojení s , . Žalobkyňa bola držiteľom licencie L1A a v zmysle vyššie citovaného ust. v znení účinnom do 30. decembra 2010 mala v čase rozhodovania prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu právne postavenie SZČO. Pre zodpovedanie, či žalobkyni ako SZČO podľa rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010, bolo potrebné okrem statusového postavenia žalobkyne ako SZČO vyhodnotiť, či žalobkyňa mala v zmysle ust. príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v .

23. Z ustanovenia vyplýva, že zákonodarca ustanovuje pre vznik poistenia dve podmienky, a to 1/ status SZČO a 2/ príjem SZČO z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v . Žalobkyňa bola správne považovaná za SZČO, pokiaľ bola v čase rozhodovania prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore klinická imunológia a alergológia a súčasne dosahovala kvalifikovaný príjem v zmysle , t.j. príjem prevyšujúci zákonom stanovenú hranicu príjmu za rozhodné obdobia, t.j. od 1. júla 2008 do 30. júna 2009 a od 1. júla 2009 do 30. júna 2010, čo zakladalo účasť na povinnom sociálnom poistení, resp. žalobkyni ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie až 30. júna 2010. Aj správny súd považuje za určujúce to, že žalobkyňa mala právne postavenie SZČO na základe licencie L1A, a preto nebolo podstatné zrušenie povolenia na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti vydané Žilinským samosprávnym krajom dňa 10. júna 2008 so zrušením od 30. júna 2008 a ani prehlásenie žalobkyne a tvrdenie uvedené v žalobe, že na licenciu L1A nedosahovala žiaden príjem. K zákonom vyžadovanej podmienke kvalifikovaného príjmu mal žalovaný v zmysle administratívneho spisu podľa údajov zo súboru Daňového riaditeľstva SR preukázané dosiahnutie príjmu žalobkyne. Uvádza správny súd v zhode so žalovaným, že charakter, druh príjmu pri rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu nebol určujúci, čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24. novembra 2020, keď podľa tohto rozhodnutia v prípade držiteľov licencie L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa ust. , by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. v nekonaní držiteľa oprávnenia. Držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle ust. . Veľký senát v konaní vedenom pod sp.zn. dal odpoveď: „Licenciu L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa ust. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle ust. v znení , na základe ktorého je držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení.“

24. Uvádza správny súd, že povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia u subjektu, ktorý je držiteľom licencie L1A, tak ako žalobkyňa, v zmysle ., v spojení s , nie je posudzovať príjmy žalobkyne výlučne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára považovaného za SZČO. Rozhodujúca pre vznik, resp. trvanie poistenia je iba výška tohto príjmu vykázaného v daňovom priznaní.

25. Vzhľadom aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozhodnutí sp.zn. , ktoré rozhodnutie bolo podrobené aj testu ústavnosti, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí -22 zo dňa 30.11.2021 konštatoval, že podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov, zo záverov ktorých rozhodnutí bol aj krajský súd povinný vychádzať pri posudzovaní žalobou napadnutého rozhodnutia, uvádza, že bol zákonný postup žalovaného, pokiaľ nebol povinný posudzovať príjmy žalobkyne výlučne vo vzťahu k licencii L1A, ale vychádzal z údajov zo súboru Daňového riaditeľstva SR (príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období). Uvádza sa, že nie je povinnosťou Sociálnej poisťovne posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii a pokiaľ takýto lekár v daňovom priznaní priznal príjmy považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo podľa , prípadne písm. b) alebo d) v znení platnom do 31.12.2010.

26. Krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. zo dňa 21.4.2021, podľa ktorého k posudzovaniu príjmu najvyšší súd bol názoru ...„že pri vzniku, zániku alebo trvaní povinného nemocenského poistenia alebo povinného dôchodkového poistenia sa nerozlišuje medzi príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, teda nerozlišuje sa, z akej činnosti tieto príjmy poistenca, prevyšujúce zákonnú hranicu, poistenec dosahuje. Zásadným je, že sa jedná o samostatne zárobkovo činnú osobu s príjmom v rozhodujúcom období prevyšujúcim zákonom stanovenú hranicu.“ 27. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24. novembra 2020 správny súd uvádza, že držiteľovi licencie L1A, pričom držiteľom licencie bola aj žalobkyňa, povinné poistenie môže zaniknúť z dôvodu, že príjem v rozhodnom období je nižší, ako predpokladá ust. alebo z dôvodu zániku licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne

dňom zániku tejto licencie alebo z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, avšak iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa ust. v spojení s a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť SZČO. Ide o tri dôvody zániku povinného poistenia držiteľovi licencie L1A podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. zo dňa 24. novembra 2020 v znení do 31.12.2010.

28. Na vyššie uvedenom závere, ktorý bol správny tak zo strany prvostupňového orgánu ako aj žalovaného, podľa názoru správneho súdu nemohla zmeniť nič ani odhláška žalobkyne ako SZČO zo sociálneho poistenia s uvedením dátumu zániku poistenia ku dňu 30. 6. 2008. Ani správny súd nemal preukázané, že prvostupňový orgán a ani druhostupňový orgán disponovali informáciami o platnej licencii žalobkyne pred, resp. v čase podania odhlášky z poistenia. Do predloženia licencie správny orgán nemal dôvod považovať vec za sporný prípad a vo veci rozhodovať, ktorým sa stal až získaním informácie, že žalobkyňa je držiteľom licencie, z ktorého dôvodu následne prvostupňový orgán rozhodol o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 30. júna 2008, keďže poistenie žalobkyne ako SZČO trvalo aj po 30. júni 2008. Za týchto okolností preto rozhodnutie prvostupňového orgánu je možné považovať za rozhodnutie vo veci, a nie odhlášku SZČO. Naviac v zmysle na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, preto nebol opodstatnený žalobný bod žalobkyne ani v tej časti, keď sa namietal nezákonný postup žalovaného prvostupňového orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutí.

29. Krajský súd nielen rozhodnutie žalovaného, ale aj konanie, ktoré predchádzalo tomuto rozhodnutiu, považoval za súladné so zákonom. Za splnenia zákonných podmienok u žalobkyne, keď mala postavenie SZČO a dosiahla kvalifikovaný príjem za rozhodné obdobie, uvedené zakladalo účasť na povinnom sociálnom poistení aj k 30. júnu 2008, preto nemohlo zaniknúť dňa 30. júna 2008, ale až 30. júna 2010. K , ktorá neukladá Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k podkladom, prípadne navrhnúť doplnenie. Napriek tomu v danom prípade žalobkyni bolo ako účastníkovi konania začatie konania osobitne doručené podanie zo dňa dňa 23. septembra 2021 označené ako ,,Oznámenie o začatí konania vo veci nezániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia dňa 30. júna 2008 ale zániku dňa 30. júna 2010“, spolu s výzvou, ak má nové preukázateľné dôkazy, že poistenie mohlo zaniknúť dňom uvedeným na podanom RLFO dňa 30.6.2008, aby tieto oznámila, ktoré žalobkyňa prevzala podľa doručenky dňa 7.10.2021 a na výzvu zo strany žalobkyne reagované nebolo.

30. Krajský súd vzhľadom k osobitosti úpravy a postupu žalovaného ako aj prvostupňového orgánu nezákonnosť konania nezistil, a preto žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú za aplikácie ust. .

31. O náhrade trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa , a contrario, bez použitia . Žalobkyňa v konaní nebola úspešná z titulu zamietnutia žaloby, preto nemá právo na náhradu trov súdneho konania. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému pri aplikácii a contrario, keďže neboli splnené podmienky (výnimočnosť) na náhradu trov. Preto krajský súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.