Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11S-59-2020.pdf
PDF · 243.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/59/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Ing. K. P. Z., miesto podnikania X. XXXX/XX, XXX XX K. G., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Bohumil Novák, advokát, so sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100513952/2020 zo dňa 24. februára 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 27.04.2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100513952/2020 zo dňa 24.02.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102580363/2019 zo dňa 12.11.2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku žalobcovi určil rozdiel dane v sume 7.780,20 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2015 nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 6.552,04 Eur a vyrubením DPH v sume 1.228,16 Eur. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil okrem iného odpočítanie DPH spolu v sume 7.780,20 Eur z dodávateľských faktúr od spoločnosti FP TRADE, s.r.o. za dodávku zváracieho materiálu. Daňové orgány založili svoje rozhodnutia na konštatácii, že nebolo hodnoverne preukázané reálne dodanie tovaru deklarovaného na sporných faktúrach dodávateľom FP TRADE, s.r.o., čiže u dodávateľa nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). DPH deklarovaná na sporných faktúrach sa stala splatnou iba z titulu uvedenia dane na faktúre, nie však z titulu skutočného obsahu právneho úkonu.
2. Petitom správnej žaloby požadoval žalobca zrušenie napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
3. Žalobca v správnej žalobe vyjadril názor, že protokol z daňovej kontroly č. 100168870/2017 zo dňa 27.01.2017 ako aj všetky úkony v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní vykonané v predmetnej veci Daňovým úradom Trenčín, pobočka Považská Bystrica, sú nulitné, pretože boli vydané neexistujúcim subjektom. Pobočka daňového úradu podľa platnej zákonnej úpravy nie je orgánom finančnej správy,
nemá právnu subjektivitu, ani nemôže daňovému subjektu určovať povinnosti a už vôbec nemôže vydávať rozhodnutia. Keďže zákon pobočku daňového úradu neuvádza ako orgán finančnej správy, nemá ani vecnú kompetenciu v predmetnej veci konať a rozhodovať. Pobočky daňových úradov a kontaktné miesta majú slúžiť len na materiálno-technické a personálne zabezpečenie činnosti daňových úradov. V nadväznosti na to je porušením zákona aj používanie úradnej pečiatky pobočky, ktorá ako subjekt nedisponujúci právnou subjektivitou pečiatku nemôže mať.
4. Podľa žalobcu v rámci daňovej kontroly nebol zistený ani základný skutkový stav, dokazovanie nebolo vôbec zamerané na preukazovanie vedomosti žalobcu o podvodnom konaní, pričom počas daňovej kontroly boli porušované práva žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu. Tieto dôvody podľa žalobcu uvádza aj sám žalovaný v rozhodnutí č. 100718903/2019 zo dňa 22.03.2019, ktorým zrušil prvé rozhodnutie správcu dane č. 102290851/2019 zo dňa 20.11.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav, najmä pokiaľ ide o procesnú korektnosť výsluchu V. V. v procesnom postavení svedka. Žalobca zdôraznil, že protokol z daňovej kontroly už nie je možné meniť, jeho obsah je stále rovnaký a teda nezákonný z dôvodov, ktoré konštatoval aj sám žalovaný. Použitie nezákonného protokolu ako podklad pre ďalšie konanie a rozhodovanie správcu dane zakladá nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Ak počas daňovej kontroly nebol zistený ani základný skutkový stav, nie je podľa žalobcu možné dosiahnuť ani cieľ daňovej kontroly, ktorým je určenie dane alebo rozdielu dane. Absenciu zákonného postupu nie je možné nahradiť dokazovaním vo vyrubovacom konaní, pretože zákon dovoľuje zásah do práv daňového subjektu len počas daňovej kontroly.
5. V nadväznosti na ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku žalobca namietol nesprávnosť postupu správcu dane, ktorý ho nevyzval podľa uvedeného ustanovenia a neoznámil mu, aké má pochybnosti o žalobcom predložených dôkazoch, uvedené žalobcovi neoznámil ani v protokole z daňovej kontroly, čím mu znemožnil vyjadriť sa k pochybnostiam správcu dane, navrhnúť dôkazy na ich odstránenie prípadne dôkazy priamo predložiť. Žalobcovi tak nebolo umožnené efektívne sa brániť proti výmyslom správcu dane, hoci výzva podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku je zákonnou povinnosťou správcu dane a nie je možné ju ničím alternovať, ani nechať daňový subjekt, aby si ju sám vyvodzoval z iných úkonov správcu dane. Ak žalobcovi žiadna takáto výzva doručená nebola, treba mať za to, že správca dane nemal žiadne pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom a preto jeho následný postup, zavŕšený záverom o porušení zákona žalobcom v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie DPH, je v rozpore nielen so skutkovým stavom, ale aj so zdravým rozumom a základnými princípmi logiky.
6. Žalobca namietol zaujatosť zamestnancov správcu dane podľa § 60 ods. 4 daňového poriadku. Keďže zamestnanci správcu dane už v daňovej kontrole vyhodnotili dôkazy a dospeli k záveru vo veci samej, nadobudli týmto taký pomer k veci, ktorý vylučoval ich zaujatosť vo vyrubovacom konaní. Dôkazom preukazujúcim opodstatnenosť uvedenej námietky je podľa žalobcu protokol z daňovej kontroly, obsahujúci časti, v ktorých zamestnanci správcu dane vyhodnocujú zistené skutočnosti, činia z nich konkrétne závery, ktorých dôsledkom je, že žalobcovi nebolo priznané právo na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Týmto nezákonným postupom zamestnancov správcu dane bolo porušené žalobcovi právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj ustanovenie § 60 ods. 1 daňového poriadku.
7. Ďalší nedostatok prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia žalobca identifikoval v tom, že z neho nie je možné zistiť, čo považuje správca dane za dôkazy a čo za informácie, nakoľko len uvádza, čo všetko v rámci svojho procesného postupu obstaral, s takmer doslovným opisom obsahu spisu. Nie je však uvedené, ktoré dôkazy správca dane hodnotil a ako ich vyhodnotil jednotlivo a tiež v ich vzájomnej súvislosti. Podľa žalobcu nestačí len uviesť, že všetko správca dane vyhodnotil podľa svojej úvahy. Správca dane je povinný všetky svoje úvahy, dôkazy a ich hodnotenie v prospech aj v neprospech daňového subjektu aj skutočne uviesť v samotnom rozhodnutí, vrátane všetkého, čo v rámci daňovej kontroly a v následnom vyrubovacom konaní vyšlo najavo. Vychádzajúc z uvedeného je podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
8. Zmätočnosť a nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia spočíva podľa žalobcu aj v tom, že z nich nie je možné určiť, z akého dôvodu daňové orgány nepriznávajú žalobcovi ním uplatnené právo na odpočítanie dane. Na jednej strane je to záver uvedený v protokole z
daňovej kontroly o tom, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Na strane druhej daňové orgány podľa žalobcu v neskorších štádiách konania a svojich rozhodnutiach tvrdia, že mu neuznávajú právo na odpočet DPH aj z dôvodu existencie objektívnych dôkazov, z ktorých vyplýva, že žalobca mohol vedieť o podvodnom konaní priameho dodávateľa FP TRADE, s.r.o. Žalobca poprel akýkoľvek úmysel alebo vedomosť o takom konaní, ktoré by malo viesť k získaniu neoprávnenej výhody. Deklaroval, že vždy konal dobromyseľne a v dobrej viere. Žalobca poukázal na to, že z rozhodnutí daňových orgánov nie je možné zistiť, v čom údajný podvod vlastne spočíval, keďže správca dane uznal, že všetok tovar bol skutočne dodaný. Následne bol ten istý tovar použitý aj na zdaniteľné plnenia žalobcu, čo spochybnené nebolo. Nebol predstieraný žiadny obchod, z ktorého by si žalobca podvodne nárokoval neoprávnenú výhodu. Takisto nie je uvedené, akú škodu mal žalobca štátu pri tomto podvode spôsobiť. Naopak je tu podľa žalobcu množstvo dôkazov (doklady, výpovede svedkov, uznanie existencie tovaru na vstupe, uznanie použitia tovaru na výstupe), ktoré preukazujú, že k plneniu došlo tak, ako je to deklarované na kontrolných faktúrach. Tieto skutočnosti v prospech žalobcu však správca dane len spochybňoval bez toho, aby predložil dôkaz, ktorý by ich vyvrátil. Závery daňových orgánov sú preto svojvoľné a účelové s cieľom potrestať žalobcu za to, že si jeho dodávateľ nesplnil svoje zákonné povinnosti a žalobcom zaplatenú daň neodviedol. Bolo preukázané, že preverované obchody sa uskutočňovali s reálnym ekonomických opodstatnením. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že je vylúčené, aby jediným účelom preverovaných transakcií bolo získanie daňovej výhody.
9. Žalobca poukázal na to, že prvé rozhodnutie správcu dane bolo žalovaným zrušené aj z dôvodu nedodržania procesných postupov pri získavaní informácií od V. V., keď tento na základe pokynu odvolacieho orgánu mal byť vypočutý v procesnom postavení svedka tak, aby sa jeho výsluchu mohol zúčastniť žalobca a mohol využiť právo klásť svedkovi otázky. Žalovaný zaviazal správcu dane opätovne vypočuť V. V. ako svedka, k čomu však v doplnenom konaní nedošlo. Žalobca preto namietol korektnosť ďalšieho procesného postupu, keď napriek skutočnosti, že svedka V. V. sa nepodarilo vypočuť ako svedka, sa žalovaný uspokojil s argumentáciou správcu dane, že vyvinul všetko možné procesné úsilie, aby túto osobu ako svedka vypočul a takto ním „doplnené“ dokazovanie už akceptoval. Ak sám žalovaný nevypočutie V. V. v procesnom postavení svedka označil za procesný nedostatok, potom treba považovať za nesprávne právne posúdenie veci ten postup, keď žalovaný neskôr zápisnicu o jeho výsluchu označil ako dôkaz získaný zákonným spôsobom.
10. Žalobca považuje opätovné vypočutie svedka S. K. vo vyrubovacom konaní za účelové bez uvedenia dôvodu. Hoci podľa žalobcu svedok aj v druhej výpovedi zopakoval svoje tvrdenia, s istými nezrovnalosťami spôsobenými nevoľnosťou a cukrovkou, správca dane účelovo práve tieto drobné nezrovnalosti vyhodnotil ako také, ktoré spôsobujú zmätočnosť výpovedí S. K. v rámci jeho ústnych či písomných vyjadrení v daňovom konaní. Spochybnenia výpovedí svedka S. K. majú za cieľ spochybniť zistený skutkový stav, a to v neprospech žalobcu za účelom nepriznania mu práva na odpočet DPH.
11. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Nariadenie pojednávania nežiadal. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. K námietke spochybňujúcej konanie správcu dane prostredníctvom svojej pobočky uviedol, že v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe (ďalej len „zákon o finančnej správe“) daňový úrad vykonáva svoju pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak § 6 ods. 1 alebo osobitný predpis neustanovuje inak. V zmysle § 5 ods. 6 zákona o finančnej správe na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na návrh riaditeľa daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident. Daňový úrad Trenčín má zriadené 4 pobočky a 3 kontaktné miesta, ktoré zabezpečujú výkon činností daňového úradu. Jednou z pobočiek zriadených v zmysle § 5 ods. 6 zákona o finančnej správe je aj pobočka Považská Bystrica so sídlom Centrum 2408/43, Považská Bystrica. Keďže Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica, bola zriadená v súlade s § 5 ods. 6 zákona o finančnej správe na zabezpečenie činností daňového úradu, súčasťou ktorých je aj správa daní podľa daňového poriadku, pobočka je oprávnená vykonať daňovú kontrolu. V nadväznosti na toto oprávnenie Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica, vydal protokol, ktorý obsahuje v záhlaví označenie Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica, Centrum 2408/43, 017 01 Považská Bystrica, čo nie je v rozpore s ustanovením § 47 písm. a) daňového poriadku a protokol spĺňa zákonom vymedzené náležitosti. K námietke, že pobočka daňového úradu nemá právnu subjektivitu, žalovaný uviedol, že právnu subjektivitu nemá ani samostatný daňový úrad. Právnu subjektivitu má iba Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. V zmysle § 4 ods. 2 zákona o finančnej správe je Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky rozpočtovou organizáciou. V zmysle § 2 ods. 1 písm. c) zákona o finančnej správe daňové úrady a colné úrady sú preddavkovými organizáciami zapojenými na rozpočet finančného riaditeľstva. Postavenie rozpočtových a preddavkových organizácii upravuje zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 citovaného zákona rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. V zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 citovaného zákona zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom ako preddavkové organizácie. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je preddavková organizácia hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto preddavkových organizácií najneskôr do konca rozpočtového roka. Preddavkové organizácie nie sú právnickými osobami. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že ani daňové úrady ani pobočky daňového úradu nemajú právnu subjektivitu. Na druhej strane je pravdou, že daňový úrad má v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 zákona o finančnej správe procesnú subjektivitu v konaní podľa Trestného poriadku, Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a koná pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdom samostatne v rozsahu svojej pôsobnosti podľa zákona. Za daňový úrad koná pred súdom riaditeľ daňového úradu alebo príslušník finančnej správy poverený riaditeľom daňového úradu alebo prezidentom. V danom prípade pobočka (Považská Bystrica) daňového úradu (Trenčín) vykonala daňovú kontrolu a vydala protokol, na čo nepotrebuje právnu subjektivitu ani procesnú spôsobilosť, ale ustanovenie § 5 ods. 6 zákona o finančnej správe prenáša na pobočku oprávnenie vykonávať činnosti daňového úradu vymedzené v ustanovení § 5 ods. 5 zákona o finančnej správe, t.j. správu daní, ktorej obsahom je aj výkon daňovej kontroly, preto nemožno považovať úkony vykonané v daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní, ako aj protokol z daňovej kontroly a rozhodnutie za nulitné.
12. K námietkam týkajúcim sa výsluchu V. V. žalovaný uviedol, že správca dane v rámci daňovej kontroly V. V. predvolal na ústne pojednávanie v zmysle § 20 ods. 1 daňového poriadku, pričom nebol predvolaný a vypočutý ako svedok (§ 25 daňového poriadku), ale ako osoba (§ 20 daňového poriadku). Žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí č. 100718903/2019 zo dňa 22.03.2019 uviedol, že správca dane mal V. V. priznať postavenie svedka v daňovom konaní a z dôvodu, že správca dane nevypočul V. V. ako svedka a neumožnil daňovému subjektu klásť svedkovi otázky, rozhodol predčasne. Odvolací orgán zaviazal správcu dane predvolať a vypočuť V. V. ako svedka. V prípade, že vyjdú najavo nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie, vykoná správca dane ďalšie dokazovanie, pričom zváži prípadné opakované vypočutie svedka S. K. za prítomnosti daňového subjektu. Z uvedeného vyplýva, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia bolo nevypočutie V. V. v postavení svedka a nie skutočnosť, že by správca dane v daňovej kontrole nezisťoval ani základný skutkový stav. Správca dane v druhom vyrubovacom konaní po zrušení pôvodného rozhodnutia postupoval v zmysle záverov odvolacieho orgánu a viedol ďalšie dokazovanie, opakovane predvolával a následne dal predviesť V. V. prostredníctvom príslušníkov Policajného zboru, no neúspešne. Na podnet žalobcu opakovane predvolal a vypočul ako svedka aj S. K. a požiadal o súčinnosť Tatra banku a.s. vo veci preverenia disponenta a majiteľa účtu spoločnosti FP TRADE, s.r.o., pričom zistil, že jedinou osobou oprávnenou disponovať účtom bol S. K. a nie V. V., konateľ spoločnosti FP TRADE, s.r.o. od 22.11.2015 do výmazu spoločnosti v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AGRO COMET, s.r.o. dňa 22.02.2016. Všetky skutočnosti zistené v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní boli podkladom pre nové rozhodnutie vydané v súlade s § 63 daňového poriadku.
13. Žalovaný uviedol, že správca dane vyzval žalobcu v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku, aby predložil všetky dostupné dôkazné prostriedky, ktorými by vierohodne preukázal, že právo uplatnené na odpočítanie dane z preverovaných faktúr bolo uplatnené oprávnene. Správca dane oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100157727/2017 zo dňa 25.01.2017, pričom vzniesol pochybnosti, že správcovi dane nebolo vierohodne preukázané, že dodávateľovi FP TRADE, s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH z deklarovaného dodania uvedeného na sporných faktúrach, pričom uvedené skutočnosti sa správcovi dane nepodarilo overiť v účtovníctve dodávateľa. Zároveň v predmetnej zápisnici správca dane vzhľadom na kontrolné zistenia vyzval žalobcu v zmysle § 45 a § 46 daňového poriadku, aby sa vyjadril, či okrem predložených dokladov disponuje ešte inými dôkazmi preukazujúcimi uskutočnenie a prijatie zdaniteľných plnení v rozsahu uvedenom na preverovaných faktúrach, a to práve dodávateľom na nich uvedenom.
14. K namietanej zaujatosti zamestnancov správcu dane žalovaný uviedol, že v zmysle § 60 ods. 1 daňového poriadku zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. V zmysle § 60 ods. 2 zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa. U zamestnankýň Ing. V. a Ing. H. nevznikli dôvody na vylúčenie v zmysle § 60 ods. 1 a ods. 2 daňového poriadku, tieto zamestnankyne sa nezúčastnili daňového konania ako zamestnanci orgánu iného stupňa, nakoľko daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie vykonáva prvostupňový orgán. Vyrubovacie konanie je upravené v § 68 daňového poriadku. V zmysle § 68 ods. 1 druhá veta daňového poriadku vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. V zmysle § 68 ods. 1 posledná veta daňového poriadku ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú určí deň ich prerokovania správca dane. Správca dane na základe písomného vyjadrenia žalobcu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Jednotlivé ustanovenia § 68 daňového poriadku podľa žalovaného nedeklarujú, že by sa vo vyrubovacom konaní preskúmaval postup správcu dane počas daňovej kontroly, neurčuje, ktorý zamestnanec správcu dane vykoná následné vyrubovacie konanie a nezakazuje, aby vyrubovacie konanie vykonal ten istý zamestnanec správcu dane, ktorý vykonal aj daňovú kontrolu. Okrem toho vyrubovacie konanie vykonávali aj ďalší zamestnanci (Ing. L. a Ing. H.). Zamestnanci vykonávajúci vyrubovacie konanie postupovali podľa žalovaného v zmysle § 68 daňového poriadku.
15. K námietke nevyhodnotenia dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti žalovaný uviedol, že rozhodnutie správcu dane obsahovalo na str. 5 až 17 nielen jednotlivé zistenia resp. získané dôkazy, ale aj vyhodnotenie jednotlivých dôkazov a od strany 20 rozhodnutia aj vyhodnotenie dôkazov vo vzájomných súvislostiach. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdzuje, že správca dane uvádza vo svojom rozhodnutí iba svoje zistenia a úkony, ktoré vykonal. Žalovaný vo svojom rozhodnutí na stranách 4 až 13 zhrnul úkony, ktoré správca dane za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu počas daňovej kontroly a aj v následnom vyrubovacom konaní vykonal a aj jednotlivé zistenia správcu dane, poukázal na správcom dane vyhodnotenie výpovedí svedka S. K. a na vyhodnotenie odpovede od Tatra banky a.s., ako aj na skutočnosť, že správca dane na stranách 20 až 29 rozhodnutia vyhodnotil všetky zistenia a dôkazy, na základe ktorých prijal záver, že nebolo hodnoverne preukázané reálne dodanie tovaru deklarovaného na sporných faktúrach dodávateľom FP TRADE, s.r.o., t.j. dodávateľom uvedeným na faktúrach, čiže u dodávateľa nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný na stranách 13 až 17 napadnutého rozhodnutia vyhodnotil rozhodnutie správcu dane v súvislosti s námietkami žalovaného v odvolaní.
16. K námietke zmätočnosti rozhodnutí daňových orgánov spočívajúcich v nejednoznačne vyjadrenom dôvode nepriznania práva na odpočet DPH žalovaný uviedol, že z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti FP TRADE, s.r.o. v prvom rade z dôvodu nesplnenia podmienok na uplatnenie odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. V dodávateľskej spoločnosti FP TRADE, s.r.o. nebol preukázaný pôvod tovaru, nebolo hodnoverne preukázané reálne dodanie deklarovaného tovaru, a ani vznik daňovej povinnosti zo sporných faktúr podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, preto správca dane na základe zistení uvedených v rozhodnutí nadobudol oprávnené pochybnosti o reálnom uskutočnení dodaní deklarovaného tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach a o nároku žalobcu na odpočítanie dane v zmysle predložených faktúr. Daňovou kontrolou správca dane preukázateľne spochybnil ekonomickú činnosť deklarovaného priameho dodávateľa FP TRADE, s.r.o., ktorá nebola reálne preukázaná. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Správca dane získal dostatočne objektívne dôkazy, ktoré mu umožnili prijať záver, že deklarovaný dodávateľ nevykonával reálne ekonomickú činnosť. Žalobca sám svojim konaním riskoval, že stratí právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, nakoľko si obstaral zvárací materiál od nekontaktného dodávateľa FP TRADE, s.r.o., ktorý nepriznal a neodviedol daň do štátneho rozpočtu zo sporných faktúr. Žalobca mohol mať vedomosť o nespoľahlivosti (neplnení zákonných povinností) dodávateľa FP TRADE, s.r.o., nakoľko dodávateľ nepodával účtovné závierky, bol zverejnený v zozname daňových
subjektov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie DPH vedeného Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, pričom informácie o dodávateľovi boli verejne dostupné na internete. Správca dane v posudzovanom prípade okrem porušenia ustanovení zákona o DPH zistil aj existenciu podvodného konania, pričom postupoval nielen v zmysle zákona o DPH, ale aj v zmysle rozsudkov NS SR a v zmysle práva SD EÚ. Správca dane na str. 16 - 17 rozhodnutia identifikoval podvodné konanie u dodávateľa FP TRADE, s.r.o., kde došlo k porušeniu princípu neutrality dane tým, že na jednej strane nebola odvedená DPH do štátneho rozpočtu (na strane FP TRADE, s.r.o.) a na strane druhej došlo k odpočítaniu dane žalobcom. V súvislosti s týmto zistením správca dane poukázal v rozhodnutí na viacero dôkazov, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca minimálne mohol vedieť, že plnenie bude poznačené podvodom. Správca dane na základe všetkých objektívnych dôkazov prijal záver, že deklarovaný dodávateľ FP TRADE, s.r.o. v novembri 2015 reálne nevykonával ekonomickú činnosť a tým, že žalobca vedome od neho prijal faktúry za deklarované tovary, stal sa súčasťou daňového podvodu. Správca dane poukázal aj na zistenia, ktoré mu umožnili prijať záver, že žalobca o podvodom konaní deklarovaného dodávateľa FP TRADE, s.r.o. minimálne mohol vedieť (spoločnosť FP TRADE, s.r.o. nepodala za rok 2014 účtovnú závierku, čím si nesplnila svoju zákonnú povinnosť a ani nepreukázala, že reálne vykonávala ekonomickú činnosť v roku 2014 a v roku 2015, spoločnosť FP TRADE, s.r.o. bola od 02.12.2014 zverejnená v zozname platiteľov DPH v zmysle § 52 zákona o DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie na DPH v nadväznosti na § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod zákona o DPH, názov spoločnosti FP TRADE, s.r.o. tak, ako bol uvedený na faktúrach a pečiatke, nesúhlasí s identifikačnými údajmi uvedenými v Obchodnom registri SR). Z vykonaného dokazovania podľa žalovaného vyplýva, že žalobca sa nesprával obozretne, svojho obchodného partnera si dostatočne nepreveril, hoci o FP TRADE, s.r.o. bolo dostatok informácií verejne prístupných na internete, z ktorých vyplýva, že nebol spoľahlivým obchodným partnerom, nepreukázal dostatočnú opatrnosť a odbornú starostlivosť. Žalobca sa tak vlastným konaním stal súčasťou daňového podvodu, nakoľko si vybral práve nespoľahlivého dodávateľa FP TRADE, s.r.o., o ktorom bol dostatok informácií verejne prístupných na internete a vo verejne prístupných informačných databázach.
17. K námietkam spochybňujúcim procesnú korektnosť informácií získaných od V. V. žalovaný uviedol, že správca dane V. V. ako konateľa AGRO COMET, s.r.o. (právneho nástupcu FP TRADE, s.r.o.) počas daňovej kontroly predvolal na ústne pojednávanie v zmysle § 20 ods. 1 daňového poriadku, a nie ako svedka (§ 25 daňového poriadku), z ktorého nevyplýva povinnosť upovedomiť žalobcu o vytýčenom ústnom pojednávaní. Z uvedeného ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 28.07.2016 podľa § 19 daňového poriadku. V súvislosti s námietkou platiteľa v prvom odvolacom konaní, t.j. že mu boli upreté jeho práva v zmysle § 25 ods. 4 a 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, odvolací orgán zaviazal správcu dane, aby v ďalšom konaní predvolal V. V. ako svedka a umožnil žalobcovi byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť svedkovi otázky. Z predloženého spisu vyplýva, že správca dane v druhom vyrubovacom konaní vyvinul maximálne úsilie, aby mohol svedka V. V. vypočuť (predvolanie, žiadosť o jeho predvedenie), avšak neúspešne, pričom platiteľa v dostatočnom časovom predstihu písomne opakovane o plánovaných procesných úkonoch s V. V. upovedomoval. Správca dane vo svojom druhom rozhodnutí pri svojich úvahách poukázal aj na vyjadrenia V. V. v zápisnici o ústnom pojednávaní spísanej podľa § 19 daňového poriadku, k čomu žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že je potrebné aj na túto zápisnicu z ústneho pojednávania prihliadať ako na listinný dôkazný prostriedok a priradiť mu v procese hodnotenia dôkazov primeranú dôkaznú hodnotu. Je zrejmé, že výsluch svedka v priebehu daňovej kontroly má vyššiu dôkaznú silu, avšak použitie spomenutej zápisnice (resp. poukázanie na vyjadrenie V. V., uvedené v tejto zápisnici) nie je nezákonné, pričom pri tomto názore vychádzal aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/32/2016.
18. K námietkam ohľadne účelovej konštatácie zmätočnosti správcom dane vo vyjadreniach S. K. žalovaný uviedol, že správca dane vypočul opakovane S. K. aj z dôvodu, že žalobca sa z osobných dôvodov nemohol zúčastniť prvého výsluchu svedka a využiť svoje právo klásť svedkovi otázky, na čo opakovane poukazoval vo svojich vyjadreniach. Svedok počas druhej svedeckej výpovede neidentifikoval jediného dodávateľa a odberateľa spoločnosti FP TRADE, s.r.o. v roku 2015, nevedel identifikovať prepravcu fakturovaného tovaru, nepamätal si dopravné prostriedky, ktorými mali byť fakturované tovary prepravené od neidentifikovaného dodávateľa a zo spoločnosti FP TRADE, s.r.o. k žalobcovi, nepamätal si adresu, na ktorú mal byť fakturovaný tovar fyzicky doručený, nepamätal si osoby, ktoré tovary za dodávateľa odovzdali a za odberateľa preberali. Dňa 07.11.2016 sa svedok vyjadril, že fakturovaný tovar dopravil on osobne k žalobcovi do Považskej Bystrice na miesto, na ktoré
ho žalobca nasmeroval, ktorý si ho vždy osobne prevzal a pri prevzatí podpísal dodací list. Uvedené vyjadrenie je v rozpore so svedeckou výpoveďou zo dňa 18.09.2019, kde sa svedok S. K. vyjadril, že tovar bol prepravený priamo od dodávateľa k žalobcovi, pričom on osobne tovar ani nevidel a tovar skontroloval len cez dodací list. Dňa 24.09.2019 S. K. zaslal prostredníctvom e-mailovej komunikácie doplnenie svedectva, kde zmenil svoju predchádzajúcu výpoveď v zásadných otázkach, čo správca dane vyhodnotil ako účelové, keďže svedok s odstupom času pravdepodobne zistil zásadné rozpory v podaných svedeckých výpovediach uskutočnených v dňoch 07.11.2016 a 18.09.2019 a preto sa dodatočne snažil výpoveď zo dňa 18.09.2019 zosúladiť s tvrdeniami zo dňa 07.11.2016.
19. Podľa žalovaného správca dane preukázateľne spochybnil ekonomickú činnosť deklarovaného dodávateľa FP TRADE, s.r.o., ktorého nevykonávanie reálnej ekonomickej činnosti podporili nasledovné zistenia: nepodanie účtovných závierok a daňových priznaní k dani z príjmu za rok 2014 a 2015, nepodanie daňových priznaní DPH a kontrolných výkazov (okrem 3Q/2015), od 02.12.2014 bol zverejnený v zozname platiteľov DPH v zmysle § 52 daňového poriadku, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie na DPH v nadväznosti na § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod zákona o DPH. Jedná sa o spoločnosť vyznačujúcu sa vysokými obratmi a nízkou daňovou povinnosťou (v roku 2014 a za 3.Q.2015), čo je typické pre subjekty založené a zaoberajúce sa umelou ekonomickou činnosťou bez reálneho podkladu. Ďalej nezrovnalosť v názve dodávateľa, ktorý nie je totožný s názvom uvedeným na faktúre a pečiatke dodávateľa FP TRADE, s.r.o., účelové prevody obchodných podielov dodávateľa FP TRADE, s.r.o. a jeho právnych nástupcov (22.02.2016 došlo prevodu obchodného podielu FP TRADE, s.r.o. na právneho nástupcu AGRO COMET, s.r.o. - konateľ V. V., 03.06.2016 spoločnosť AGRO COMET, s.r.o. zanikla s právnym nástupcom BANDREAL Ba, s.r.o. - konateľ V. V., 30.11.2016 spoločnosť BANDREAL Ba, s.r.o. taktiež zanikla s ďalším právnym nástupcom STAVAP PLUS, s.r.o.). Zo získaných výpisov z účtu spoločnosti FP TRADE, s.r.o. bolo zistené, že na účet tejto spoločnosti prichádzali veľké objemy finančných prostriedkov, ktoré boli následne prevedené na účty spoločností STANDARD TRADE s.r.o., INTERPRODUCTS, a.s. a v decembri 2015 aj spoločnosti GEMPA, s.r.o. a to bez zadania účelu platby (z bankového účtu neboli realizované žiadne hotovostné výbery/vklady finančných prostriedkov v hotovosti, ani realizované platby kartou). Podľa výpisu z obchodného registra bolo zistené, že jediným konateľom spoločnosti STANDARD TRADE s.r.o. je od 13.07.2015 rumunský občan Y. S., jediným členom predstavenstva spoločnosti INTERPRODUCTS a.s. bol od 16.06.2015 rumunský občan F. - U. O. (v súčasnosti je spoločnosť vymazaná ex offo) a spoločnosť GEMPA, s.r.o. bola od 13.02.2015 bez konateľa (v súčasnosti je v likvidácii), pričom jediným spoločníkom bola česká spoločnosť ALOPIAS s.r.o. (konateľkou bola od októbra 2015 taktiež rumunská občianka G. O., v súčasnosti je spoločnosť vymazaná). Z uvedených zistení správca dane oprávnene dospel k záveru, že menované spoločnosti, ktorým boli v roku 2015 z účtu spoločnosti FP TRADE, s.r.o. prevádzané veľké objemy finančných prostriedkov bez zadania účelu platby, nevykonávali reálnu ekonomickú činnosť a poukazované platby nenasvedčovali vykonávaniu reálnej ekonomickej činnosti.
20. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil na prejednanie veci na žiadosť žalobcu pojednávanie, na ktorom účastníci zotrvali na svojich argumentačných pozíciách.
23. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica, vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2015 na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 08.02.2016, doručeného žalobcovi dňa 13.02.2016.
24. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil odpočítanie DPH spolu v sume 7.780,20 Eur zo 4 dodávateľských faktúr od spoločnosti FP TRADE, s.r.o., Pod Dráhami 1703/1, 960 01 Zvolen, IČO: 46 618 546, za dodávku zváracieho materiálu:
- faktúra č. 15VF001101 zo dňa 02.11.2015, základ dane 10.968,00 Eur, DPH 20 % v sume 2.193,60 Eur,
- faktúra č. 15VF001102 zo dňa 03.11.2015, základ dane 8.213,70 Eur, DPH 20 % v sume 1.642,74 Eur,
- faktúra č. 15VF001103 zo dňa 16.11.2015, základ dane 11.656,- Eur, DPH 20 % v sume 2.331,20 Eur,
- faktúra č. 15VF001104 zo dňa 25.11.2015, základ dane 8.063,32 Eur, DPH 20 % v sume 1.612,66 Eur.
25. Správca dane z obchodného registra zistil, že spoločnosť FP TRADE, s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia a od 22.02.2016 sa jej právnym nástupcom stala spoločnosť AGRO COMET s.r.o., Rudohorská 33, Banská Bystrica, IČO: 00 584 525.
26. Zamestnanci dožiadaného Daňového úradu Banská Bystrica uskutočnili dňa 04.04.2016 miestne zisťovanie v spoločnosti AGRO COMET s.r.o. za účelom preverenia zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a spoločnosťou FP TRADE, s.r.o. Na adrese evidovaného sídla mala spoločnosť AGRO COMET, s.r.o. v priestoroch administratívnej budovy zriadenú poštovú schránku, na ktorej bolo evidovaných aj viacero iných podnikateľských subjektov, avšak nikde inde nebolo uvedené označenie spoločnosť AGRO COMET, s.r.o. Spoločnosť evidovanej adrese nemala ani vlastné kancelárske alebo podnikateľské priestory.
27. Správca dane zaslal predvolanie na adresu konateľa spoločnosti AGRO COMET, s.r.o. V. V., ktorý sa ani na opakované predvolanie pred správcu dane nedostavil. V. V. bol pred správcu dane predvedený príslušníkmi Policajného zboru dňa 28.07.2016, čo bolo už v čase, kedy aj spoločnosť AGRO COMET, s.r.o. v dôsledku zlúčenia bola vymazaná z obchodného registra, pričom od 03.06.2016 sa jej právnym nástupcom stala spoločnosť BANDREAL Ba, s.r.o. Na otázku správcu dane, či v novembri 2015 obchodoval s osobou Ing. K. P., uviedol, že takúto osobu nepozná a neobchodoval s ním. V. V. uviedol, že nemá vedomosť o tom, s čím obchodovala spoločnosť FP TRADE, s.r.o. predtým, ako sa stal jej konateľom (22.11.2015). Odkedy do tejto spoločnosti ako konateľ vstúpil, nevykonávala spoločnosť FP TRADE, s.r.o. žiadnu činnosť až do zlúčenia so spoločnosťou AGRO COMET, s.r.o. Hoci V. V. prisľúbil správcovi dane vyhľadať a následne predložiť účtovné doklady spoločnosti FP TRADE, s.r.o., ďalej už so správcom dane nespolupracoval a na ďalšie dohodnuté ústne pojednávanie sa nedostavil.
28. Správca dane predvolal na výsluch S. K., konateľa spoločnosti FP TRADE, s.r.o. od 11.04.2012 do 22.11.2015. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní so svedkom S. K. zo dňa 07.11.2016 vyplýva, že v čase výsluchu svedok žiadnymi dokladmi od spoločnosti FP TRADE, s.r.o. už nedisponoval. Tieto sa podľa neho nachádzajú u majiteľa spoločnosti AGRO COMET, s.r.o. Uviedol, že spoločnosť predal zo zdravotných dôvodov. Všetky činnosti v mene spoločnosti FP TRADE, s.r.o. vykonával svedok osobne. Účtovníctvo spoločnosti v zdaňovacom období november 2015 spracúval on sám. Spoločnosť FP TRADE, s.r.o. sa zaoberala stavebnou činnosťou, kúpou, predajom a zabudovaním stavebného materiálu. Spoločnosť zamestnancov nemala, práce sa vykonávali subdodávateľsky prostredníctvom živnostníkov a iných firiem. Spoločnosť nevlastnila žiadny investičný majetok, skladové priestory mala prenajaté. Svedok uviedol, Ing. K. P. pozná, predával mu nejaké komponenty na zváranie. Stretli sa v reštaurácii v Považskej Bystrici, na jej názov si nespomenul, a následne sa dohodli na spolupráci. Ing. P. svedkovi poslal mailom objednávku, kde uviedol typ materiálu, o aký mal záujem a či to svedok vie zabezpečiť. Keď svedok požadovaný materiál zohnal, svedok mu ho osobne doviezol do Považskej Bystrice na miesto, ktoré mu Ing. P. označil. Tovar si Ing. P. preberal od svedka osobne, pri prevzatí tovaru podpísal dodací list. Svedkovi boli pri ústnom pojednávaní predložené k nahliadnutiu faktúry, ktoré spoločnosť FP TRADE, s.r.o. mala žalobcovi vystaviť v novembri 2015. Svedok potvrdil vystavenie týchto faktúr a ich zaúčtovanie. Či sa DPH v zdaňovacom období november 2015 vysporiadala, sa svedok vyjadriť nevedel. Faktúry boli Ing. P. uhradené bezhotovostným prevodom na bankový účet dodávateľa. Svedok si už nepamätal, od koho tovary dodávané Ing. P. nakúpil a nevie to už ani preukázať, keďže nedisponuje účtovníctvom spoločnosti FP TRADE, s.r.o.
29. Keďže v priebehu daňovej kontroly žalobca uskutočnenie a prijatie zdaniteľných plnení - dodávok zváracieho materiálu - preukazoval iba prijatými faktúrami, dodacími listami a dokladom o úhrade
faktúr, správca dane vyzval žalobcu, aby predložil všetky dostupné dôkazné prostriedky, ktorými by preukázal, že právo na odpočítanie DPH z faktúr č. 15VF001101 zo dňa 02.11.2015, č. 15VF001102 zo dňa 03.11.2015, č. 15VF001103 zo dňa 16.11.2015, č. 15VF001104 zo dňa 25.11.2015 vystavených spoločnosťou FP TRADE, s.r.o. bolo uplatnené oprávnene. Správca dane súčasne žalobcu oboznámil s tým, že v súlade s ustanovením § 24 daňového poriadku využil zákonné prostriedky, ktorými zisťuje a objasňuje rozhodujúce skutočnosti majúce vplyv na správne určenie dane (dožiadanie a výsluch svedka) a že na základe týchto kontrolných zistení nebolo správcovi dane vierohodne preukázané, že predmetné obchody spĺňajú základné kritériá reálnej obchodnej činnosti. Správca dane preto vyhodnotil skutkový stav tak, že dodávky tovaru uvedené na sporných faktúrach nepovažuje zo strany dodávateľa za preukázané.
30. Žalobca následne predložil správcovi dane Zmluvu o nájme č. 1/2010 zo dňa 26.08.2010 uzatvorenú s S. S., F.LUCIA.STRED D, Dubnica nad Váhom, ktorej predmetom je prenájom skladových priestorov na adrese Chmelinec 706, Púchov. Žalobca správcovi dane uviedol, že v kontrolovanom zdaňovacom období disponoval aj vlastnými skladovými priestormi na adrese Lánska 2487/68, Považská Bystrica, kde okrem skladu mal aj kanceláriu a garáž. Žalobca vlastní mechanizmy na manipuláciu s tovarom, a to dvojkolesový vozík rudla s nosnosťou 150 kg a štvorkolesový skladací vozík s nosnosťou 150 kg, nakoľko tovar, s ktorým obchoduje, nevyžaduje na manipuláciu inú ťažšiu mechanizáciu. Žalobca má v majetku 3 osobné motorové vozidlá, ktoré sú vhodné na prepravu ním predávaného tovaru, t.j. spotrebného materiálu súvisiaceho so zváraním (napr. zváracie hadice, horáky, zváracie špičky, zváracie krky, regulátory zváracieho plynu). Váha jednotlivých zásielok nikdy nepresiahla súhrnne hmotnosť 50 kg a preto sú tieto vozidlá k preprave vyhovujúce. V kontrolovanom zdaňovacom období žalobca zamestnancov nemal, naposledy mal jedného v roku 2004. Pri nakládke a vykládke tovaru bol žalobca vždy osobne.
31. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu doručený žalobcovi dňa 14.02.2017. K protokolu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 21.02.2017. Pripomienky žalobcu k protokolu a dôkazy prerokovali zamestnanci správcu dane so žalobcom na ústnom pojednávaní dňa 11.10.2018 a dňa 12.11.2018.
32. Následne Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica, vydal rozhodnutie č. 102290851/2018 zo dňa 20.11.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 7.780,20 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2015 nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 6.552,04 Eur a vyrubením dane v sume 1.228,16 Eur. Správca dane skonštatoval, že nebolo hodnoverne preukázané, kto reálne tovar deklarovaný na sporných faktúrach dodal. Nebolo možné zistiť, resp. preveriť pôvod nadobudnutia tovaru, pohyb tovaru, fyzickú prepravu tovaru, okolnosti, priebeh a spôsob dodania zváracieho materiálu, skladovanie u dodávateľa a manipuláciu s preverovaným tovarom, miesto nakládky a osoby zúčastňujúce sa nakládky u dodávateľa a celkovú vzájomnú obchodnú spoluprácu s deklarovaným dodávateľom FP TRADE, s.r.o. Zo strany priameho dodávateľa FP TRADE, s.r.o. nebolo potvrdené a preukázané reálne dodanie preverovaného tovaru na sporných faktúrach.
33. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100718903/2019 zo dňa 22.03.2019 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 102290851/2018 zo dňa 20.11.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho orgánu vyplýva, že pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom považuje za dôvodné. Vyhodnotenie zistení a dôkazov v súvislosti s judikatúrou SD EÚ však nepovažuje za jednoznačné a presvedčivé. Taktiež správcovi dane vytkol, že V. V. nevypočul ako svedka, kedy by pri takomto procesnom postupe mal žalobca možnosť klásť svedkovi otázky. Preto správcovi dane uložil túto osobu vypočuť v procesnom postavení svedka. V prípade, že vyjdú najavo nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie, uložil žalovaný správcovi dane vykonať ďalšie dokazovanie, pričom mal zvážiť opakované vypočutie svedka S. K. za prítomnosti žalobcu.
34. Správca dane predvolal na výsluch svedka V. V. na deň 13.06.2019. Pre neúspešnosť predvolania, ktoré sa správcovi dane vrátilo ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote, požiadal správca dane príslušné oddelenie Policajného zboru o predvedenie V. V. na ústne pojednávanie na deň 22.08.2019. Pokus o predvedenie svedka bol neúspešný.
35. Dňa 18.09.2019 vykonal správca dane ústne pojednávanie, na ktorom vypočul ako svedka opätovne S. K.. Svedok na ústnom pojednávaní potvrdil, že bol konateľom spoločnosti FP TRADE, s.r.o. od 11.04.2012 do 22.11.2015, pričom túto spoločnosť sám založil. Keďže ochorel na silnú cukrovku, pre ktorú bol aj hospitalizovaný. Preto sa rozhodol spoločnosť predať, čo riešil cez právnika pána P.. Tomu odovzdal všetky podklady za účelom zabezpečenia prevodu obchodného podielu a prepisu spoločnosti. Účtovníctvo spoločnosti viedol do augusta 2015 Ing. K., kto ho viedol v novembri 2015, si svedok nepamätá vzhľadom na vtedajšie zdravotné problémy. Prevažujúcim predmetom podnikania spoločnosti FP TRADE, s.r.o. bola stavebná činnosť, z ktorej spoločnosť aj dosahovala výnosy. Na dodávateľov a odberateľov spoločnosti v roku 2015 si svedok nespomenul. Spoločnosť mala reálne priestory v bývalej pekárni vo Zvolene, Pod Dráhami 1. Išlo o kancelárske a skladové priestory vrátane uzatvoreného dvora, kde sa odkladalo napr. lešenie, zostatky zo stavieb a pod. Spoločnosť v roku 2015 neevidovala žiadnych zamestnancov. K otázke o materiálno-technickom vybavení uviedol, že spoločnosť evidovala len drobné stavebné náradie. Predmetom spolupráce s Ing. K. P. v novembri 2015 bola kúpa a predaj materiálu, jednalo sa o elektro materiál (káble, horáky, zváracie drôty). Svedok potvrdil vystavenie sporných faktúr. Tieto vystavila asistentka, ktorej meno si už nepamätá. On faktúry podpísal. Ing. P. mu dal zoznam, čo by potreboval, on to následne zohnal a vyfakturoval mu to. Na základe akých dokumentov boli sporné faktúry vystavené, si svedok už nepamätal. K faktúre č. 15VF001104 zo dňa 25.11.2015, ktorá bola vystavená v čase, keď S. K. už nebol konateľom spoločnosti FP TRADE, s.r.o., svedok uviedol, že faktúru vystavil a podpísal on, pretože chcel dotiahnuť objednanú zákazku do konca. Objednaný materiál už bol na ceste od dodávateľa. K pôvodu tovaru svedok uviedol, že ho „zháňal po firmách a ľuďoch“. Na mená, resp. názvy dodávateľov si nespomenul, kupoval však prevažne od slovenských dodávateľov. Preprava prebiehala tak, že dodávateľ doviezol tovar priamo Ing. P., svedok tovar nevidel. Tovar skontroloval len cez dodací list. Ing. P. si skontroloval tovar na mieste a povedal, že je to v poriadku. Názvy prepravcov si nepamätá, išlo o viacero prepráv. K osobám prítomným pri nakládke a vykládke sa vyjadriť nevedel. Taktiež nevedel uviesť miesta nakládok a vykládky. Nespomenul si ani na dopravné prostriedky, akými boli fakturované tovary prepravené od dodávateľov spoločnosti FP TRADE, s.r.o. k Ing. P.. Na záver výsluchu so svedkom bolo skonštatované do zápisnice, že svedok deň pred výsluchom mal hypoglykemický šok, je silný diabetik a aj na záver výsluchu sa cítil slabo a potreboval doplniť cukor, ktorý mu správca dane poskytol.
36. Dňa 24.09.2019 zaslal S. K. správcovi dane mail, v ktorom uviedol, že počas výpovede pred správcom dane dňa 18.09.2019 mu prišlo nevoľno z dôvodu cukrovky, chcel mať výpoveď čím skôr za sebou a až doma si uvedomil po prečítaní zápisu z jeho výpovede, že si poplietol jednotlivé obchodné prípady. Keď na neho príde nevoľnosť z cukrovky, nie je schopný rozmýšľať súvisle. V prípade Ing. P. vozil objednaný tovar priamo jemu do Považskej Bystrice, kde si on tovar osobne prevzal. V bytovke mal garáž spojenú s kanceláriou, kde tovar svedok vyložil. Svedok faktúry aj dodacie listy pre Ing. P. vystavoval sám. Faktúry a dodacie listy vystavoval podľa objednávok.
37. Správca dane si od peňažného ústavu Tatra banka, a.s. vyžiadal výpis z účtu č. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľom bola spoločnosť FP TRADE, s.r.o., z ktorého okrem iného vyplynulo, že v decembri 2015 na tento účet boli zaznamenané úhrady od žalobcu v čiastkach, ktoré zodpovedali fakturovaným sumám za deklarovaný tovar. Z vyjadrenia spoločnosti Tatra banka, a.s. tiež vyplynulo, že účet bol zriadený dňa 25.08.2015 a zrušený dňa 09.08.2016. Jedinou osobou oprávnenou disponovať účtom za celý čas trvania produktu bol S. K..
38. Po doplnení dokazovania správca dane vydal rozhodnutie č. 102580363/2019 zo dňa 12.11.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane v sume 7.780,20 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2015 nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 6.552,04 Eur a vyrubením DPH v sume 1.228,16 Eur. Na odvolanie žalobcu rozhodovalo o veci FR SR, ktoré rozhodnutím č. 100513952/2020 zo dňa 24.02.2020 potvrdilo rozhodnutie správcu dane. Žalovaný sa stotožnil s rozsahom vykonaného dokazovania, ustáleným skutkovým stavom a právnym posúdením veci tak, ako to učinil správca dane.
39. Svoje pochybnosti o reálnosti dodania tovaru deklarovaným dodávateľom založili daňové orgány najmä na výpovedi bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti S. K., ktorý síce formálne potvrdil vystavenie a zaúčtovanie sporných faktúr, avšak nevedel uviesť, či DPH zo sporných faktúr bola uvedená v daňovom priznaní, kontrolných výkazoch a či bola odvedená do štátneho rozpočtu, hoci si mal účtovníctvo viesť sám. Svedok sa nevedel vyjadriť a uviesť mená či názvy svojich dodávateľov a
okrem žalobcu ani žiadneho z odberateľov, neposkytol informácie k nakládke, vykládke, skladovaniu a preprave fakturovaného tovaru. Účtovníctvom spoločnosti FP TRADE, s.r.o. nedisponoval. Nakoľko svedok pred správcom dane vypovedal dvakrát a okrem toho doručil do konania aj svoje písomné vyjadrenie, poukázal správca dane na niektoré z odchýlok medzi jeho výpoveďami. Jeho svedectvo v konaní vyhodnotil správca dane ako zmätočné.
40. Daňové orgány poukázali na zmenu konateľa a následný zánik dodávateľskej spoločnosti krátko po realizácii spornými faktúrami deklarovaných zdaniteľných plnení. Podľa výpisu z obchodného registra konateľom spoločnosti FP TRADE, s.r.o. od 11.04.2012 do 22.11.2015 bol S. K. a od 22.11.2015 do 21.02.2016 V. V.. Spoločnosť FP TRADE, s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra dňa 22.02.2016 v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom - spoločnosťou AGRO COMET s.r.o., do ktorej bolo zlúčených 46 spoločností. Dňa 03.06.2016 bola spoločnosť AGRO COMET s.r.o. vymazaná z obchodného registra v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom BANDREAL Ba, s.r.o., do ktorej bolo zlúčených 41 spoločností. Dňa 30.11.2016 bola aj spoločnosť BANDREAL Ba, s.r.o. vymazaná z obchodného registra v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou STAVAP PLUS, s.r.o., do ktorej bolo zlúčených 43 spoločností.
41. Správca dane tiež poukázal na zistenia k bankovému účtu spoločnosti FP TRADE, s.r.o., z ktorých vyplynulo, že hoci konateľom mal byť od 22.11.2015 V. V., účtom až do dňa 09.08.2016, kedy bol zrušený, disponoval iba S. K.. Spoločnosť FP TRADE s.r.o. prijala v decembri 2015 celkom 4 úhrady od žalobcu, ale peňažné prostriedky boli následne prevedené na bankový účet spoločnosti STANDARD TRADE s.r.o. bez zadania účelu platby, pričom jediným konateľom tejto spoločnosti je rumunský občan. Aj v iných obdobiach prichádzali na účet spoločnosti FP TRADE, s.r.o. veľké objemy finančných prostriedkov, ktoré boli následne prevádzané na účty aj spoločností INTERPRODUCTS, a.s. a GEMPA, s.r.o., a to bez zadania účelu platby, pričom priamymi štatutármi, alebo štatutármi spoločníkov uvedených spoločností sú občania Rumunska. Takéto peňažné toky podľa správcu dane nenasvedčujú výkonu reálnej ekonomickej činnosti, t.j. že by boli odrazom uskutočňovaných obchodov s tovarmi a službami.
42. Podľa správcu dane došlo k daňovému úniku už na kontrolovanom stupni medzi deklarovaným dodávateľom FP TRADE, s.r.o. a žalobcom tým, že dodávateľ nepodal daňové priznanie DPH a kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2015. Daň vo výške 7.780,20 Eur, ktorú si žalobca odpočítal, nebola deklarovaným priamym dodávateľom reálne priznaná a odvedená do štátneho rozpočtu, čím došlo k porušeniu neutrality DPH (daňovému úniku). Bývalý konateľ dodávateľa S. K. účelovo predal obchodný podiel spoločnosti FP TRADE, s.r.o. V. V. a následne dochádzalo k účelovým zánikom právnych nástupcov v dôsledku ich následných zlúčení. Správca dane ustálil, že deklarovaný dodávateľ v novembri 2015 nevykonával reálne ekonomickú činnosť a fakturovaný tovar žalobcovi reálne dodať nemohol. Tým, že žalobca vedome prijal faktúry od deklarovaného dodávateľa FP TRADE, s.r.o., ktorý mu fakturované tovary reálne dodať nemohol, stal sa súčasťou daňového podvodu. Žalobca o podvodnom konaní dodávateľa podľa správcu dane minimálne mohol vedieť. Spoločnosť FP TRADE, s.r.o. nepodala za rok 2014 účtovnú závierku, čím si nesplnila svoju zákonnú povinnosť. Od 02.12.2014 bola táto spoločnosť zverejnená v zozname platiteľov DPH v zmysle § 52 daňového poriadku, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie na DPH v nadväznosti na § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod zákona o DPH. Ak by si žalobca preveril svojho dodávateľa prostredníctvom obchodného registra, musel by zistiť, že názov dodávateľa uvedený na faktúrach a pečiatke nesúhlasí s identifikačnými údajmi uvedenými v obchodnom registri.
43. Podľa § 3 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
44. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
45. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
46. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
47. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
48. Podľa § 24 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
49. Podľa § 24 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
50. Podľa § 24 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
51. Podľa § 24 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
52. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/ >daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
53. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
54. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
55. Podľa § 19 ods. 2 zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
56. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
57. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
58. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
59. Po preskúmaní veci správny súd konštatuje, že daňové orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z dokazovania orientovaného na predmet daňového konania, a to v rozsahu postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní dodania tovaru žalobcovi spoločnosťou FP TRADE, s.r.o. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH potom vec posúdili tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou spoločnosťou tak, ako je deklarované na sporných faktúrach. Tým, že žalobca vstupoval do obchodných vzťahov so subjektom, ktorý si dostatočne nepreveroval, ani sa reálne nezaujímal o jeho materiálno-technické či personálne vybavenie, aby sa presvedčil, či je schopný požadované dodania realizovať, neprejavil náležitú mieru opatrnosti, čím na seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Dôveryhodnosť obchodných partnerov by mala byť primárnou podmienkou každého podnikateľa (daňového subjektu) pri vstupovaní do obchodných vzťahov, pretože slobodným výberom obchodného partnera preberá daňový subjekt plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky svojich rozhodnutí. Akým spôsobom si v každom jednotlivom obchodnom prípade daňový subjekt svojich obchodných partnerov vyberá a preveruje, je v podmienkach slobodného trhu len na ňom.
60. Správny súd poukazuje na to, že je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. K otázke, kto a v akom rozsahu znáša v daňovom konaní dôkazné bremeno, správny súd poukazuje na skutočnosť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH sú stanovené kumulatívne a objektívne, t.j. nárok na odpočet DPH sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a za dobromyseľnosti daňového subjektu (žalobcu). Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby daňový subjekt, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
61. Samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zdaniteľnej dodávky tovarov a služieb. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočet DPH. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnený odpočet DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane.
62. Vyššie uvedené závery správny súd vyvodil z početnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) týkajúcej sa podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH, rozsahu dokazovania v daňovom konaní, otázok dôkazného bremena a jeho prípadného rozloženia medzi správcu dane a daňový subjekt. Aj NS SR v jednom zo svojich nedávnych rozsudkov sp. zn. 10Sžfk/43/2018 zo dňa 19.06.2019 sám skonštatoval, že „judikatúra kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017. Aplikácia v kasačnej sťažnosti sťažovateľkou citovaného rozhodnutia vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011 sa tak viac-menej obmedzuje na formálne požiadavky na predkladané doklady, v zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry však od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej.“
63. V rozsudku sp. zn. 10Sžfk/3/2019 zo dňa 19.06.2019 poukázal NS SR na stále platné judikáty vo veciach sp. zn. 8Sžf/36/2010 a sp. zn. 2Sžf/52/2010 týkajúcich sa podmienok na uplatnenie práva na odpočet DPH. V rozsudku sp. zn. 8Sžf/36/2010 zo dňa 28.04.2011 vyslovil NS SR, že „uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje.“ Rovnako aj v rozsudku sp. zn. 2Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011 konštatuje NS SR, že „z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spol. J., s.r.o.“ Potrebu jednoty identity deklarovaného dodávateľa tovarov a služieb a skutočného dodávateľa tovarov a služieb ako jednu zo základných podmienok pre možnosť uplatnenia si odpočtu DPH postuluje NS SR aj v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/27/2018 zo dňa 11.06.2019.
64. Vo vzťahu k spochybneniu identity skutočného dodávateľa správcom dane v daňovom konaní aj so zreteľom na judikatúru SD EÚ považuje správny súd za potrebné poukázať aj na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/94/2014 zo dňa 29.02.2016, v ktorom bol vyjadrený nasledovný názor: „Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. V preverovaných prípadoch, vzhľadom na zistené skutočnosti, došlo k pochybnostiam ohľadom reálneho dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na daňových dokladoch. Keďže v daňovom konaní leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, je na ňom, aby bez všetkých pochybností, v prípade následnej daňovej kontroly preukázal deklarované skutočnosti, aj s určitým časovým odstupom. Najvyšší súd Slovenskej republiky rešpektuje rozsudok ESD Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11, ako aj ostatných obdobných záverov vydaných ESD, ktoré zaujímajú stanovisko k možnosti daňového subjektu sledovať zákonnosť výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Tieto závery sa však týkajú len vzdialenejších dodávateľov v reťazci, ktorí priamo nerealizujú obchodnú transakciu ako bezprostrední dodávatelia preverovaného daňového subjektu. Subjekt, u ktorého sa vyskytujú pochybnosti alebo nezrovnalosti, ktoré nekorešpondujú s údajmi deklarovanými preverovaným daňovým subjektom, ktorý s ním konal a bol priamo účastný deklarovaného zdaniteľného plnenia, nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie, nakoľko bol sám spoluaktérom tejto transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia DPH.“
65. Pokiaľ ide o mieru obozretnosti daňových subjektov pri vstupovaní do obchodných vzťahov s inými podnikateľskými subjektmi, správny súd považuje za vhodné poukázať na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžfk/4/2019 zo dňa 03.12.2019, ktorý po konštatácii splnenia formálnej stránky ako nutnej podmienky pre uznanie práva na odpočítanie DPH, nie však absolútnej, zdôrazňuje, že „každý subjekt, ktorý sa rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému, si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak práva, ako aj povinnosti. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH), musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti na to by mal, z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať.“ V inom rozsudku sp. zn. 3Sžf/105/2014 zo dňa 28.01.2015 zdôraznil NS SR, že „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane.“ Uvedenú líniu v rozhodovacej činnosti potvrdzuje NS SR aj v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/2/2019 zo dňa 08.07.2020, v ktorom zdôrazňuje, že „povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH z faktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je zabezpečiť si všetky dostupné a relevantné podklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu, jeho reálnosť a doklady potrebné k preukázaniu všetkých zákonných podmienok na uplatnenie odpočtu DPH z obchodnej transakcie, a to, podľa názoru kasačného súdu, najlepšie pred uplatnením nároku na odpočet DPH, práve vzhľadom na „prísnosť“ právnej úpravy nároku na odpočet DPH, ktorá je každému daňovému subjektu zrejmá pred realizáciou obchodného prípadu, z ktorého v budúcnosti bude uplatňovať alebo môže uplatňovať nárok na odpočet DPH. Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu preveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie, všetky „signály“, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať, určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Kasačný súd poukazuje na potrebu daňového subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonaní obchodnej transakcie, ktorá môže byť posudzovaná, z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH. Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu, zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase obchodného vzťahu, relevantnosť, obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania tejto indície, signálu „nejaví“ ako rozhodujúca, určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia odpočtu DPH voči štátu.“
66. K rozsahu dokazovania v daňovom konaní sa NS SR vyslovil už v rozsudku sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.2013, v ktorom uviedol, že „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“ K otázke, kto nesie v daňovom konaní dôkazné bremeno, sa NS SR vyslovil v rozsudku sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s nálezom ÚS SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že „primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Obdobne judikoval NS SR vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014, v ktorej uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad
má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.“ K totožným záverom dospel NS SR aj v rozsudku sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017.
67. Z ďalších výsledkov rozhodovacej činnosti NS SR k otázke dôkazného bremena a jeho prípadného presúvania medzi daňovým subjektom a správcom dane upriamuje správny súd pozornosť na rozsudok, sp. zn. 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017, v zmysle ktorého „v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo... Spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní ...“ V rozsudku sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01.12.2016 vyslovil NS SR, že „správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.“ Možno odkázať aj na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/4/2016 zo dňa 25.04.2017, podľa ktorého „nemožnosť preveriť uskutočnenie predmetných plnení u dodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmene konateľov v týchto spoločnostiach, sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý na základe vyššie opísaných zistení oprávnene spochybnil reálnosť deklarovaných plnení. Je totiž na žalobcovi, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane a ktorého zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré sa ukázali ako pochybné, aby tieto pochybnosti vyvrátil ďalšími dôkazmi.“
68. Z vyššie citovaných ako aj ďalších rozhodnutí NS SR vyplýva najmä to, že dôkazná povinnosť v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt (2Sžf/4/2009, 5Sžf/11/2014). Na preukázanie reálneho (nie fiktívneho) uskutočnenia zdaniteľného plnenia nie je postačujúca iba formálna existencia faktúry (8Sžf/51/2010). Je na správcovi dane, aby s poukazom na konkrétny predmet daňového konania vymedzil potrebný rozsah dokazovania (4Sžf/84/2012, 4Sžf/74/2015). Ak počas prebiehajúceho dokazovania s ohľadom na zistené objektívne skutočnosti sa niektoré tvrdenia žalobcu správcovi dane javia ako pochybné, spochybnené, resp. nedostatočne preukázané, a túto pochybnosť správca dane daňovému subjektu zrozumiteľne oznámi a riadne vecne zdôvodní, t.j. procesne korektne spochybní tvrdenia daňového subjektu (1Sžf/81/2015), je tu procesná povinnosť daňového subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie (5Sžf/97/2010, 3Sžf/26/2016). V prípade, že u obchodných partnerov kontrolovaného daňového subjektu dôjde plynutím času k zmenám spôsobujúcim dodatočnú nemožnosť preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení (prevody obchodných podielov na zahraničné subjekty, nekontaktnosť nedostupných štatutárnych zástupcov, zánik dodávateľa zlúčením s inou spoločnosťou a jej následné zlúčenie s ďalšou spoločnosťou a pod.), nespôsobuje táto skutočnosť, aj keď nastala až po realizácii spornej transakcie, presun dôkazného bremena na správcu dane (1Sžf/4/2016).
69. Správny súd zastáva názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o identite skutočného dodávateľa žalobcu na základe sporných faktúr sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Postupy správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno na preukázanie reálnosti dodania fakturovaných služieb deklarovaným dodávateľom, je preto potrebné
považovať za náležite vyargumentovaný. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH.
70. Svoje pochybnosti o reálnosti dodania tovaru deklarovaným dodávateľom založili daňové orgány najmä na výpovedi bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti Milana Paprčku, ktorý síce formálne potvrdil vystavenie a zaúčtovanie sporných faktúr, avšak nevedel uviesť, či DPH zo sporných faktúr bola uvedená v daňovom priznaní, kontrolných výkazoch a či bola odvedená do štátneho rozpočtu, hoci si mal účtovníctvo viesť sám. Svedok sa nevedel vyjadriť a uviesť mená či názvy svojich dodávateľov a okrem žalobcu ani žiadneho z odberateľov, neposkytol informácie k nakládke, vykládke, skladovaniu a preprave fakturovaného tovaru. Účtovníctvom spoločnosti FP TRADE, s.r.o. nedisponoval. Podľa výpisu z obchodného registra bol S. K. konateľom spoločnosti FP TRADE, s.r.o. od 11.04.2012 do 22.11.2015 a od 22.11.2015 do 21.02.2016 bol konateľom V. V.. Spoločnosť FP TRADE, s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra dňa 22.02.2016 v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom - spoločnosťou AGRO COMET s.r.o., tá bola neskôr vymazaná z obchodného registra v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou BANDREAL Ba, s.r.o., ktorá bola tiež vymazaná z obchodného registra v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou STAVAP PLUS, s.r.o. Správca dane tiež k bankovému účtu spoločnosti FR TRADE, s.r.o. zistil, že hoci konateľom mal byť od 22.11.2015 V. V., účtom až do dňa 09.08.2016, kedy bol zrušený, disponoval iba S. K.. Spoločnosť FP TRADE s.r.o. prijala v decembri 2015 celkom 4 úhrady od žalobcu, ale peňažné prostriedky boli následne prevedené na bankový účet spoločnosti STANDARD TRADE s.r.o. bez zadania účelu platby, pričom jediným konateľom tejto spoločnosti je rumunský občan. Aj v iných obdobiach prichádzali na účet spoločnosti FP TRADE, s.r.o. veľké objemy finančných prostriedkov, ktoré boli následne prevádzané na účty aj spoločností INTERPRODUCTS, a.s. a aj spoločnosti GEMPA, s.r.o., a to bez zadania účelu platby, pričom priamymi štatutármi, alebo štatutármi spoločníkov uvedených spoločností sú občania Rumunska. Takéto peňažné toky podľa správcu dane nenasvedčujú výkonu reálnej ekonomickej činnosti, t.j. že by boli odrazom uskutočňovaných obchodov s tovarmi a službami. Spoločnosť FP TRADE, s.r.o. nepodala za rok 2014 účtovnú závierku, čím si nesplnila svoju zákonnú povinnosť a ani nepreukázala, že reálne vykonávala ekonomickú činnosť v roku 2014 a v roku 2015. Spoločnosť FP TRADE, s.r.o. bola od 02.12.2014 zverejnená v zozname platiteľov DPH v zmysle § 52 zákona o DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie na DPH v nadväznosti na § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod zákona o DPH. Názov spoločnosti FP TRADE, s.r.o. tak, ako bol uvedený na faktúrach a pečiatke, nesúhlasí s identifikačnými údajmi uvedenými v obchodnom registri.
71. V. V., ktorý síce nebol vypočutý ako svedok, avšak poznatky od neho získané správny súd nepovažuje za postihnuté vadou nezákonnosti, ale ich dôkaznú hodnotu vníma na úrovni podaného vysvetlenia, uviedol, že spoločnosť FP TRADE, s.r.o. v čase, keď bol on jej konateľom, žiadnu obchodnú činnosť nevykonávala. V kontraste s touto informáciou je tu preukázateľná aktivita na bankovom účte spoločnosti FP TRADE, s.r.o., z ktorej vyplýva, že nielen v decembri 2015, ale ešte aj v januári 2016 prichádzajú platby na účet spoločnosti a odchádzajú z nej vysoké čiastky na účty spoločností, ktorých štatutári sú najmä rumunskými štátnymi občanmi. To všetko sa deje za situácie, keď nový konateľ popiera akúkoľvek obchodnú činnosť spoločnosti a druhý si na nič konkrétne (názvy dodávateľov a odberateľov, miesta nakládok tovarov) nevie spomenúť.
72. Dôveryhodnosti svedka S. K. nepridáva, že v žiadnej zo svojich výpovedí neuviedol, resp. si nespomenul na názvy svojich dodávateľov, od ktorých nakupoval tovar, ktorý neskôr fakturoval žalobcovi spornými faktúrami. Uvedené neposkytol ani pri svojom písomnom vyjadrení, ktoré zaslal správcovi dane mailom. Nespomenul si dokonca ani na obce, či mestá, v ktorých mal tovar pre žalobcu sám nakupovať a následne sám prepraviť k žalobcovi. Uviedol iba, že išlo o tovar prevažne od slovenských dodávateľov. Pritom medzi poslednou transakciou v prospech žalobcu (25.11.2015) a jeho prvým výsluchom správcom dane (07.11.2016) neuplynul ani rok.
73. Napriek tomu, že S. K. podľa vlastného vyjadrenia už mal v priebehu leta 2015 jeho zdravotný stav znemožňovať venovať sa naplno podnikateľskej činnosti, čo napokon sám deklaroval ako dôvod prevodu obchodného podielu v dodávateľskej spoločnosti na iné subjekty, tak ako ťažký diabetik v novembri 2015 osobne štyrikrát „zohnal“ tovar pre žalobcu, osobne ho „niekde“ u „niekoho“ naložil a vždy osobne doviezol až žalobcovi do miesta jeho podnikania, kde mu tovar vyložil. Deklarovanú úprimnosť podnikateľského príbehu S. K. narúša fakt, že síce prevádza obchodný podiel v spoločnosti FP TRADE, s.r.o. zo zdravotných dôvodov, avšak na nového konateľa neprevedie oprávnenie disponovať s peňažnými prostriedkami inkasovanými spoločnosťou potom, ako prestal byť spoločníkom a konateľom,
a neučiní tak až do zániku spoločnosti FP TRADE, s.r.o., čím novému konateľovi fakticky znemožňuje bez dispozície bankovým účtom riadne fungovanie obchodnej spoločnosti.
74. K námietke porušenia zákona tým, že nie Daňový úrad Trenčín, ale pobočka správcu dane vydala protokol z daňovej kontroly a že protokol a iné dokumenty sú opatrené odtlačkom úradnej pečiatky pobočky, ktorá nemá právnu subjektivitu, správny súd uvádza, že podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú orgánmi štátnej správy v oblasti daní daňové úrady. S poukazom na ďalšie ustanovenia citovaného zákona možno uzavrieť, že hoci si daňový úrad môže mať pobočku, napr. Daňový úrad Trenčín v Považskej Bystrici, neprestáva byť táto pobočka súčasťou konkrétneho daňového úradu. To, že napr. protokol o daňovej kontrole po zreteľnom označení, že ho vydal Daňový úrad Trenčín, má doplňujúcu informáciu, že sa tak stalo na pobočke v Považskej Bystrici, neznamená, že by ho vydal iný subjekt než Daňový úrad Trenčín. Rovnako tak tomu je aj pri použití podpisovej doložky pri zamestnancoch správcu dane, resp. pri použití odtlačku úradnej pečiatky. Preto správny súd námietky spochybňujúce zákonnosť dokumentov opatrených informáciou s obsahom odkazujúcim na pobočku Považská Bystrica Daňového úradu Trenčín vo forme vytlačeného textu alebo odtlačku pečiatky považuje za nedôvodné.
75. K námietke, že správca dane v priebehu daňovej kontroly neoboznámil žalobcu s nadobudnutými pochybnosťami o realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení dodávateľskou spoločnosťou FP TRADE, s.r.o. a že neadresoval žalobcovi výzvu v intenciách ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku, správny súd uvádza, že toto žalobné tvrdenie nie je v súlade s obsahom administratívneho spisu. Podanie označené ako „Výzva na predloženie dôkazov“ zo dňa 21.09.2016 bolo žalobcovi doručené dňa 03.10.2016. V tejto výzve správca dane oboznamuje žalobcu so svojimi dovtedajšími kontrolnými zisteniami, podľa ktorých „nebolo vierohodne preukázané, že predmetné obchody spĺňajú základné kritériá reálnej obchodnej činnosti. Správca dane vyhodnotil skutkový stav tým spôsobom, že dodávky tovaru, ktoré sú uvedené na sporných faktúrach, zatiaľ neboli zo strany dodávateľa preukázané.“ Podanie ďalej obsahuje výzvu správcu dane žalobcovi, aby „predložil správcovi dane všetky dostupné dôkazné prostriedky, ktorými by vierohodne preukázal, že právo uplatnené na odpočítanie dane z preverovaných prijatých faktúr bolo uplatnené oprávnene“. Taktiež na ústnom pojednávaní, ktoré správca dane vykonal so žalobcom dňa 23.01.2017, bol žalobca oboznámený s kontrolnými zisteniami správcu dane a z nich vyplývajúcim záverom správcu dane, po čom zamestnanci správcu dane položili žalobcovi otázku: „Okrem už predložených dokladov, disponujete ešte inými, doteraz nepredloženými dokladmi/dôkazmi, preukazujúcimi uskutočnenie a prijatie zdaniteľných plnení v rozsahu uvedenom na preverovaných faktúrach a to práve dodávateľom na nich uvedeným?“ Obdobne tak správca dane učinil aj na ústnom pojednávaní so žalobcom dňa 25.01.2017. Svoje kontrolné zistenia následne správca dane zosumarizoval v protokole z daňovej kontroly č. 100168870/2017 zo dňa 27.01.2017, ktorý doručil žalobcovi dňa 14.02.2017 a písomne ho vyzval na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a poučil ho o možnosti dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia označiť, resp. prípadné listinné dôkazy aj predložiť.
76. Správny súd sa nemôže stotožniť ani so žalobcovou argumentáciou o tom, že v rámci daňovej kontroly nebol zistený základný skutkový stav a že pre zrušenie prvého rozhodnutia správcu dane odvolacím orgánom pre konštatáciu nedostatočne zisteného skutkového stavu je nutné protokol z daňovej kontroly vnímať ako nezákonný podklad pre ďalšie konanie a rozhodovanie správcu dane. Potreba doplnenia dokazovania a riadneho vyporiadania sa s niektorými kontrolnými zisteniami v smere naznačenom odvolacím orgánom nezakladá nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly. Správny súd nezistil dôvod, pre ktorý by protokol z daňovej kontroly ako jeden z dôležitých dôkazných prostriedkov aj naďalej nemohol slúžiť ako podklad (nie jediný) pre ďalšiu rozhodovaciu činnosť správcu dane potom, ako správca dane vykonal ďalšie procesné úkony v doplnenom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Daňový poriadok počíta s tým, že aj po skončení daňovej kontroly a doručení protokolu z daňovej kontroly daňovému subjektu môže byť dokazovanie doplnené, a to práve v nadväznosti na vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu k protokolu a označené či navrhnuté dôkazy.
77. K námietke, že z rozhodnutí daňových orgánov nie je možné zistiť, čo považujú za dôkazy a čo za informácie, správny súd uvádza, že dôkazy svojou povahou sú vlastne informáciami získavanými orgánmi verejnej moci v rámci zákonom upraveného konania s využitím vopred stanovených procesných pravidiel, kedy sa zisťujú a objasňujú skutočnosti, ktoré sú následne podkladom pre rozhodnutie orgánu
verejnej moci. Dôkaz je teda poznatok (informácia) získaný v procese dokazovania, slúžiaci sám osobe alebo v spojení s inými poznatkami na preukázanie existencie alebo neexistencie určitej skutočnosti, alebo pravdivosti určitého tvrdenia. Daňové orgány podľa názoru správneho súdu dôkazné prostriedky a z nich vyplývajúce dôkazy v odôvodneniach svojich rozhodnutí nielen označili, ale ich v rámci voľnej úvahy aj primeraným spôsobom vyhodnotili.
78. K právnym následkom dodatočného nevypočutia V. V. v procesnom postavení svedka správny súd uvádza, že objektívna nemožnosť vypočuť tohto svedka v ďalšom konaní nezakladá nezákonnosť procesného postupu správcu dane s tým odôvodnením, že nebol dodržaný záväzný pokyn odvolacieho orgánu vypočuť tohto svedka. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane svedka V. V. predvolal a následne požiadal o jeho predvedenie príslušníkov Policajného zboru. Je teda zrejmé, že je tu iná objektívna okolnosť nezávislá od vôle správcu dane (fyzická nezastihnuteľnosť svedka), ktorá znemožnila správcovi dane V. V. vypočuť v procesnom postavení svedka.
79. Ďalším zo žalobných bodov bola námietka smerujúca k potrebe vylúčenia zamestnancov správcu dane z fázy vyrubovacieho konania z dôvodu, že tí istí zamestnanci už počas daňovej kontroly dospeli k záveru vo veci samej, o čom svedčí protokol z daňovej kontroly, v ktorom sa nachádzajú časti, v ktorých zamestnanci správcu dane vyhodnocujú zistené skutočnosti a činia konkrétne závery rezultujúce konštatáciou nepriznania práva žalobcovi na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Žalobca dôvodil, že zamestnanci správcu dane nemohli postupovať vo vyrubovacom konaní objektívne, pretože tým, že vykonávali daňovú kontrolu, už mali znalosť o relevantných skutočnostiach, na základe ktorých si vytvorili k veci vzťah vyjadrený skutkovými a právnymi závermi uvedenými v protokole z daňovej kontroly. Správny súd uvedenú námietku považuje za nedôvodnú. Priamo § 47 písm. h) daňového poriadku ukladá správcovi dane povinnosť, aby do protokolu z daňovej kontroly zahrnul preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov. Analytická a právnoaplikačná činnosť sa teda u zamestnancov správcu dane v štádiu daňovej kontroly predpokladá priamo zo zákona a nemôže byť považovaná za porušenie zákona ani za dôvod, pre ktorý by zamestnanci správcu dane mali byť v ďalšej fáze - vyrubovacom konaní - vylúčení. Správny súd z obsahu administratívneho spisu nezistil u zamestnancov správcu dane existenciu takých okolností, ktoré by bolo možné subsumovať pod hypotézu právnej normy ustanovenia § 60 ods. 1 alebo ods. 2 daňového poriadku s následkom ich vylúčenia z daňového konania.
80. K námietke zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutí daňových orgánov spočívajúcej v tom, že z nich nie je možné jednoznačne zistiť, či právo na odpočet DPH nepriznávajú žalobcovi pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok stanovených zákonom o DPH alebo pre vedomú účasť žalobcu na podvodnom konaní, správny súd uvádza, že z judikatúry SD EÚ vyplýva zásada subsidiarity skúmania podmienky účasti (vedomosti) daňového subjektu na daňovom podvode vo vzťahu k nevyhnutnosti splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie nároku na odpočet DPH. Uvedenú zásadu je možné vyabstrahovať napr. z bodu 49 rozsudku SD EÚ vo veci C-277/14 (PPUH Stehcemp): „Naopak, pokiaľ sú splnené vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet upravené šiestou smernicou, nie je v súlade s režimom práva na odpočet upraveným touto smernicou, aby sa zamietnutím tohto práva postihla zdaniteľná osoba, ktorá nevedela a nemohla vedieť, že dotknuté plnenie je zapojené do podvodu spáchaného dodávateľom alebo že podvodom na DPH bolo poznačené iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádzalo plneniu uskutočnenému uvedenou zdaniteľnou osobou alebo po ňom nasledovalo (pozri v tomto zmysle rozsudky Optigen a i., C-354/03, C-355/03 a C-484/03, EU:C:2006:16; body 51, 52 a 55; Kittel a Recolta Recycling, C-439/04 a C-440/04, EU:C:2006:446, body 44 až 46 a 60, ako aj Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, EU:C:2012:373, body 44, 45 a 47).“ SD EÚ teda v rozsudku vo veci C-277/14 (bod 49) vyslovene uvádza, že pre relevanciu akýchkoľvek následných úvah smerujúcich ku skúmaniu existencie podvodného konania v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, ktorého súčasťou je posudzovaná zdaniteľná osoba (platiteľ DPH,) v spojení s otázkou vedomosti zdaniteľnej osoby o jej účasti na podvodnom konaní, resp. vedomosti o tom, že zdaniteľné plnenie bolo súčasťou podvodu, je nevyhnutné, aby bolo v zmysle zásad daňového konania konkrétneho štátu (v podmienkach Slovenskej republiky zásad potvrdzovaných judikatúrou NS SR) preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie nároku na odpočet DPH.
81. V nadväznosti na uvedené v predchádzajúcom bode správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk/8/2016 zo dňa 08.06.2017, podľa ktorého „doktrínu zneužitia práva je v zmysle citovaného rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Maks Pen (sp. zn. C-18/13, marginálny bod č. 22) možné v súdnom
konaní aplikovať iba v prípade, ak je preukázané, že zdaniteľné obchody prebehli a ich materiálne výsledky reálne existujú.“ V citovanom rozsudku kasačný súd vytkol príslušnému krajskému súdu, že pristúpil k aplikácii úniového práva prostredníctvom judikatúry Súdneho dvora, keď v preskúmavanej veci išlo o nekolízny právny stav, ktorý nasvedčoval aplikácii dotknutých ustanovení zákona o DPH. NS SR v citovanom rozsudku ďalej uviedol, že „bolo povinnosťou správneho súdu preveriť splnenie základných podmienok stanovených vnútroštátnym právnym poriadkom na vznik práva na odpočítanie dane a následne, či si aj žalobca podaním daňového priznania toto právo v súlade s uvedeným právnym poriadkom uplatnil. Medzi základné predpoklady vzniku práva na odpočítanie dane patrí vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru (v preskúmavanej veci ide o stavbu), s čím sa spája dôkazné bremeno žalobcu preukázať nadobudnutie tovaru od označeného platiteľa, ktorý vystupuje v úlohe jednoznačne identifikovateľného dodávateľa tovaru.“ Aj Ústavný súd Slovenskej republiky, posudzujúc vec, kde sa sťažovateľka dožadovala aplikácie právnych záverov SD EÚ, podľa ktorých v prípade, že bolo zdaniteľné plnenie preukázateľne uskutočnené, no v skutočnosti nebolo vykonané dodávateľom ani subdodávateľom, nárok na odpočet môže byť zamietnutý len za podmienky, že sa preukáže, že išlo o súčasť podvodného jednania, o čom zdaniteľná osoba vedela alebo mala vzhľadom na okolnosti vedieť, považuje pred pristúpením k aplikácii uvedenej judikatúry SD EÚ za nevyhnutné, aby bolo najskôr preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, čoho jedným z aspektov je aj preukázanie toho, že tovar alebo službu skutočne dodal deklarovaný dodávateľ (bližšie pozri uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017).
82. Z doposiaľ uvedeného vyplýva, že ak nie je preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie nároku na odpočet DPH, nie je potrebné skúmať podmienku účasti daňového subjektu na daňovom podvode, resp. otázku vedomosti daňového subjektu na takejto účasti. Ak tak daňové orgány učinili, je potrebné ich aktivitu v tomto smere považovať za nadbytočnú, avšak nie takú, ktorá by činila neplatnými závery o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno na preukázanie reálnosti dodania fakturovaných služieb deklarovaným dodávateľom.
83. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že daňové orgány vykonali dostatočné dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo a procesne korektne sa s nimi vyporiadal. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia zo žiadneho zo žalobcom deklarovaných dôvodov a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).
84. Podľa § 168 veta prvá SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.
85. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.