Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-56-2020.pdf
PDF · 133.34 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/56/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, W. proti žalovanému Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, na základe všeobecnej správnej žaloby, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 06.05.2020 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o slobode informácií"), v súvislosti s vybavením žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti vedenej žalovaným pod č. 03129/2020/151. V bode 7 žalobca žiadal podľa § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov o poskytnutie rozhodnutia vo veci vedenej Krajským súdom v Prešove pod sp.zn. 10Ntro/1/2019. V tejto časti, v bode 7, bola žiadosť žalobcu postúpená na priame vybavenie, respektíve ďalší postup Krajskému súdu v Prešove z dôvodu, že žalovaný informácie požadované v žiadosti nemal k dispozícií.
2. Krajský súd v Prešove dňa 26.05.2020 sprístupnil žalobcovi informáciu. Uviedol, že vo veci 10Ntro/1/2019 vec vrátil prvostupňovému súdu. Po vykonaní anonymizácie údajov v zmysle ust. § 82a ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z., ktorých anonymizovaním pri zverejňovaní je zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov, zaslal žalobcovi prípis, ktorým bola vec vrátená okresnému súdu na ďalší procesný postup.
3. Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 10Ntro/1/2019 dňa 28.10.2019 vrátil spis Okresnému súdu Prešov sp.zn. 41T/26/2019, ktorý bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti pre nečinnosť, ktorú podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku podal konateľ poškodenej spoločnosti, z dôvodu, že predloženie uvedeného spisu na konanie pred nariadeným súdom nebolo vykonané v súlade s ust. § 55 ods. 3 Trestného poriadku. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak sa nepostupuje podľa ods. 4, prvostupňový súd musí sťažnosť pre nečinnosť bez zmeškania zaslať nadriadenému súdu spolu so spisom a svojim stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu. Prvostupňový súd však nadriadenému
súdu spis zaslal bez svojho stanoviska, ako aj bez stanoviska predsedu súdu. Keďže v danom prípade zákonom stanovený postup zachovaný nebol, spis bol vrátený za účelom odstránenia týchto chýb. V ďalšom malo byť povinnosťou bez meškania zaslať nadriadenému súdu sťažnosť pre nečinnosť spolu so spisom, stanoviskom prvostupňového súdu a so stanoviskom predsedu Okresného súdu Prešov.
4. Dňa 12.06.2020 bolo Krajskému súdu v Prešove doručené odvolanie žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
5. Žalovaný prípisom zo dňa 07.07.2020 žalobcovi oznámil, že po preskúmaní administratívneho spisu sp.zn. 1Sprl/38/2020 dospel ako odvolací orgán k právnemu názoru, že v tomto prípade absentuje právny dôvod, respektíve právny základ, na podklade ktorého by mohol, respektíve mal v danej veci konať a rozhodnúť o odvolaní žiadateľa. Žiadosti žiadateľa zo dňa 06.05.2020, ktorá bola v bode 7 ministerstvom postúpená Krajskému súdu v Prešove dňa 19.05.2020, bolo zo strany povinnej osoby Krajským súdom v Prešove vyhovené a požadované informácie boli žiadateľovi sprístupnené, a to v lehote vyplývajúcej zo zákona č. 211/2000 Z.z. Ministerstvo sa stotožnilo so záverom Krajského súdu v Prešove, že prišlo k sprístupneniu požadovaných informácií, keďže vrátenie veci krajským súdom okresnému súdu ako nesprávne predloženej je jedným zo spôsobov vybavenia veci na krajskom súde. Ak teda žiadateľ požadoval sprístupniť rozhodnutie vo veci vedenej Krajským súdom v Prešove sp.zn. 10Nto/1/2019 a vec bola vybavená prípisom, ktorým bol spis vrátený Okresnému súdu Prešov a tento prípis bol žiadateľovi sprístupnený, žiadateľovi boli sprístupnené informácie v súlade s jeho žiadosťou o sprístupnenie informácií. Preto v tomto prípade nemohla nastúpiť fikcia vydania zamietavého rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Na základe toho potom ani podanie žiadateľa zo dňa 11.06.2020, doručené Krajskému súdu v Prešove dňa 11.06.2020, nemôže byť opravným prostriedkom proti tzv. fiktívnemu rozhodnutiu podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., vydanému v konaní sp.zn. 1Sprl/38/2020, keďže takéto rozhodnutie nebolo vydané a s týmto opravným prostriedkom tak nemôžu byť spojené následky predpokladané § 19 zákona č. 211/2000 Z.z. Poukázal na ust. § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Žalovaný vrátil Krajskému súdu v Prešove spisový materiál sp.zn. 1Sprl/38/2020 bez vydania formálneho administratívneho rozhodnutia.
III.
Zhrnutie argumentov žalobcu
6. Žalobca v žalobe uviedol, že je mu známa rozhodovacia prax súdov, podľa ktorej mohli byť v správnom súdnictve predmetom preskúmania aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemali formálne náležitosti a za rozhodnutie o odvolaní by mohol byť považovaný aj prípis žalovaného. Žalobca má však za to, že táto rozhodovacia prax nie je po prijatí Správneho súdneho poriadku naďalej aplikovateľná, nakoľko tento zákon podľa § 3 ods. 1 písm. b) za rozhodnutie považuje len „akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka". Vzhľadom k tomu, že zákon o slobode informácií v spojení so správnym poriadkom predpokladá rozhodnutie o odvolaní práve vo forme rozhodnutia, nie je v prípade prípisu žalovaného splnená formálna požiadavka na kvalitu aktu. Navyše žalovaný uviedol, že v danom prípade údajne absentoval podklad, na základe ktorého by mohol konať a rozhodnúť a prípis žalovaného tak zjavne ani nebol v administratívnom konaní vydaný. Prípis žalovaného tak podľa žalobcu nemôže byť predmetom súdneho prieskumu a uplatní sa zákonná domnienka fikcie rozhodnutia podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Pokiaľ by však správny súd považoval prípis žalovaného za rozhodnutie o odvolaní, považuje žalobca toto rozhodnutie za nezákonné a neodôvodnené, toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 13.7.2020 a z procesnej opatrnosti žalobca podal správnu žalobu aj proti prípisu žalovaného doručenému žalobcovi 13.7.2020.
7. Svojou žiadosťou žalobca požadoval poskytnutie rozhodnutia vo veci vedenej Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 10Ntro/1/2019. V tomto prípade išlo o konanie o sťažnosti podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, v prípade ktorého je spôsob rozhodnutia upravený v odstavci 5 tohto paragrafu. Pretože žalobca poskytnutý prípis KS v Prešove nepovažoval za informáciu, ktorú svojou žiadosťou
požadoval, mal za to, že požadovaná informácia poskytnutá nebola a Krajský súd v Prešove o nevyhovení žiadosti ani nevydal písomné rozhodnutie, domáhal sa preskúmania fiktívneho rozhodnutia vydaného povinnou osobou podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií.
8. Žalobca nemôže byť zbavený práva na preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu a skutočnosti, či bola žiadateľovi požadovaná informácia sprístupnená, v správnom konaní. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. je povinnosťou správneho orgánu preskúmať práve napadnuté rozhodnutie a správny orgán o odvolaní povinný rozhodnúť niektorým zo spôsobov stanovených v § 59 ods. 2 správneho poriadku. Tým, že žalovaný o odvolaní v zákonnej lehote nerozhodol, vydal podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií rozhodnutie o odvolaní, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie o odvolaní ako aj rozhodnutie nie sú nijak odôvodnené a už svojou povahou sú tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Je tak daný dôvod pre zrušenie týchto rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 3. písm. a) Správneho súdneho poriadku. Súčasne tým, že žalovaný sa odmietol podaným odvolaním zákonom stanoveným spôsobom zaoberať, je taktiež daný dôvodom pre zrušenie rozhodnutia o odvolaní podľa § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku.
9. Súčasne má žalobca za to, že prípis KS v Prešove nie je ani rozhodnutím, pričom práve rozhodnutie žalobca svojou žiadosťou požadoval. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2014 č.k. II. ÚS 177/2012-59. Žalobca má za to, že prípis KS v Prešove, ktorý mu bol na jeho žiadosť poskytnutý, nepredstavuje rozhodnutie, a už vôbec nie rozhodnutie vo veci samej. Prípis KS v Prešove nepredstavuje rozhodnutie, ktoré by bolo Trestným poriadkom, alebo iným právnym predpisom predpokladané, neposkytuje odpoveď na otázku, či v danom konaní k prieťahom dochádza alebo nie, a nie je tak spôsobilé zabezpečiť právnu istotu a naplniť zmysel konania podľa § 55 Trestného poriadku. Podľa žalobcu sa povinná osoba nemôže zbaviť povinnosti poskytnúť informáciu poskytnutím akejkoľvek informácie, ale je povinná poskytnúť informáciu, ktorú žiadateľ požaduje. V tomto prípade požadoval žalobca poskytnutie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 10Ntro/1/2019. Spôsob rozhodnutia v takomto konaní je upravený § 55 ods. 5 Trestného poriadku. Rozhodnutie, ktoré by splňovalo požiadavky podľa § 55 ods. 5 Trestného poriadku žalobcovi poskytnuté nebolo a nebolo mu tak poskytnuté rozhodnutie, ktoré žalobca požadoval.
10. Jedným z práv žalobcu v správnom konaní je právo, aby správny orgán rozhodol rozhodnutím, z ktorého odôvodnenia by sa žalobca mohol dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. Fiktívne rozhodnutia Krajského súdu v Prešove ako aj žalovaného neobsahujú akékoľvek odôvodnenie a ani z prípisu žalovaného nie je zrejmé, na základe akého zákona, s ohľadom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, mohol Krajský súd v Prešove postupovať v konaní vedenom pod sp. zn. 10Ntro/1/2019 inak ako spôsobom stanoveným v § 55 ods. 5 Trestného poriadku, z akého dôvodu môžu byť prieťahy v konaní o žiadosti v dôsledku opomenutia predložiť kompletný spis pričítané na vrub sťažovateľa, na základe akých formálnych alebo aspoň materiálnych znakov považuje žalovaný prípis KS v Prešove za rozhodnutie vo veci. I v prípade prípisu žalovaného sú tak podľa žalobcu dané dôvody pre jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku. Navyše právny názor umožňujúci vrátenie spisu v konaní o sťažnosti podľa § 55 Trestného poriadku je v rozpore so zákonom, a teda aj nesprávny a je dôvodom pre zrušenie prípisu žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku. Vydaniu prípisu žalovaného ani nepredchádzalo akékoľvek správne konanie, a došlo tak k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čo je dôvodom pre jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku.
11. Vzhľadom k vyššie uvedenému tak bol žalovaný povinný požadované rozhodnutie sprístupniť a prípis KS v Prešove nepredstavuje informáciu, ktorej sprístupnenie žiadateľ požadoval. Vzhľadom k tomu, že Krajský súd v Prešove ani žalovaný požadované rozhodnutie neposkytli, ani ho inak nesprístupnili a ani neprijali rozhodnutie, ktoré by splňovalo náležitosti podľa § 47 správneho poriadku, v súlade s § 18 a § 19 zákona o slobode informácií vydal Krajský súd v Prešove rozhodnutie, ktorým odmietol informácie poskytnúť a žalovaný vydal rozhodnutie o odvolaní, ktorým rozhodnutie potvrdil. Týmto postupom žalovaný, ako orgán verejnej správy, porušil právo žalobcu na informácie, pričom rozhodnutie o odvolaní ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie nie sú nijak odôvodnené. Je tak daný dôvod pre zrušenie týchto rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku. Súčasne odmietnutím meritórne sa podaným odvolaním zaoberať žalovaný podstatným spôsobom porušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy a tento postup mohol mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia. Je tak taktiež daný dôvod pre zrušenie rozhodnutia o rozklade podľa § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku.
12. Pokiaľ by správny súd považoval za rozhodnutie o odvolaní prípis žalovaného, sú dané dôvody pre jeho zrušenie ako neodôvodneného podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku, ako nezákonného z dôvodu nesprávneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku a taktiež z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, pričom tento postup mohol mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, podľa § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku.
13. Žalobca navrhol rozhodnutie Krajského súdu v Prešove podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií o neposkytnutí rozhodnutia vo veci vedenej Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 10Ntro/1/2019 žiadateľovi žalobcovi, na jeho žiadosť zo dňa 6. mája 2020 a rozhodnutie žalovaného podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií o odvolaní žalobcu, zo dňa 25. mája 2020, zrušiť. Navrhol Krajskému súdu v Prešove uložiť povinnosť sprístupniť rozhodnutie vo veci vedenej Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 10Ntro/1/2019 alebo povinnosť poskytnúť informáciu o tom, že v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 10Ntro/1/2019 vo veci doposiaľ zákonným spôsobom rozhodnuté nebolo. Eventuálne pokiaľ by správny súd dospel k názoru, že žalovaný rozhodol o odvolaní prípisom, navrhol žalobca, aby súd rozhodnutie Krajského súdu v Prešove podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií o neposkytnutí rozhodnutia vo veci vedenej Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 10Ntro/1/2019 žiadateľovi žalobcovi, na jeho žiadosť zo dňa 6. mája 2020 a vyrozumenie žalovaného zo dňa 7.7.2020 číslo 13RM/2020-142-I, zrušil. Navrhol Krajskému súdu v Prešove uložiť povinnosť sprístupniť rozhodnutie vo veci vedenej Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 10Ntro/1/2019 alebo povinnosť poskytnúť informáciu o tom, že v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 10Ntro/1/2019 vo veci doposiaľ zákonným spôsobom rozhodnuté nebolo.
IV.
Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že o žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. žalobcu ako i o jeho odvolaní v predmetnej veci prebehlo riadne a zákonné konanie spĺňajúce všetky procesné i formálne náležitosti, ktorého výsledkom bolo riadne a včasné sprístupnenie požadovaných informácií na prvom stupni a formalizované potvrdenie tejto skutočnosti na druhom stupni rozhodovania, bez vydania tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., čo možno považovať za postup súladný so zákonom a správny.
15. Keďže Krajský súd v Prešove sprístupnil žalobcovi všetky informácie, ktoré považoval v zmysle podanej žiadosti za relevantné a ktorými v čase vybavenia žiadosti o informácie disponoval, neexistoval právny dôvod vydávať vo veci rozhodnutie o nesprístupnení. Žalovaný má za to, že žalobca získal vedomosť či poznatok o tom, ako bola vybavená predmetná vec, vo vzťahu ku ktorej smerovala jeho žiadosť. Z rovnakého dôvodu nemohlo dôjsť ani k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia s rovnakým obsahom, a preto druhostupňový orgán v rámci preskúmavania podaného odvolania dospel k právnemu názoru, že zákonný postup prvostupňového orgánu neviedol k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia a ako neexistujúce rozhodnutie tak nemôže byť predmetom odvolacieho konania v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z., o čom žalobcu informoval zaslaním prípisu adresovaného Krajskému súdu v Prešove žalobcovi na vedomie, v ktorom vysvetlil svoje úvahy a závery tak, aby žiadateľ, ktorému bol predmetný list doručený na vedomie, bol s týmito oboznámený.
16. Pri posudzovaní dôvodnosti podaného odvolania prihliadal, súladne s postojom prvostupňového orgánu, na skutočnosť, že žalobcovi bola požadovaná informácia riadne sprístupnená, žalobca získal relevantný poznatok o tom, ako bola daná vec vybavená a získal poznatok, že v danej veci nebolo vydané rozhodnutie predpokladané podľa § 55 ods. 5 zákona č. 301/2001 Z.z., čím bol z pohľadu žalovaného účel zákona č. 211/2000 Z.z. jednoznačne naplnený. Navyše, ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. vyslovene ustanovuje, že v prípade, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V predmetnej veci bol zákonom ustanovený postup zo strany povinnej osoby dodržaný, a pre takýto prípad právna úprava neustanovuje povinnosť druhostupňového orgánu vo veci konať postupom podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.
Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť ani zo strany druhostupňového orgánu k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia. Žalovaný v liste, ktorým vrátil spis prvostupňového orgánu, uviedol stručne svoje úvahy a závery, a to práve z dôvodu, aby o nich upovedomil žiadateľa.
17. Povinná osoba v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z., ako ani odvolací orgán podľa tohto zákona, nemajú právomoc v rámci konania o individuálnej žiadosti o sprístupnenie informácie podľa tohto zákona preskúmavať procesnú a vecnú správnosť a zákonnosť postupu súdov a iných orgánov verejnej moci v konaniach podľa osobitných predpisov, či vyjadrovať akékoľvek právne stanoviská a názory k osobitným druhom konaní. Úlohou povinnej osoby pri vybavovaní žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. za daného stavu bolo skúmať, či požadované informácie má k dispozícii a následne, či informácie je možné sprístupniť, resp. či sa na ne nevzťahujú obmedzenia prístupu podľa § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z.z., a v tomto rozsahu bol daný aj rozsah prieskumnej právomoci odvolacieho orgánu. Ak je žalobca toho názoru, že postup súdu v konaní o sťažnosti podľa § 55 zákona č. 301/2005 Z.z. je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, je potrebné uviesť, že preskúmanie tejto otázky nie je úlohou ani povinnej osoby vybavujúcej žiadosť o sprístupnenie informácie, ani odvolacieho orgánu preskúmavajúceho odvolanie proti rozhodnutiu povinnej osoby, ako ani súdu konajúceho o prípadnej správnej žalobe vo veci žiadosti o sprístupnenie informácie podľa zák. č. 211/2000 Z.z. Zároveň konkrétnym spôsobom vybavenia odvolania žalovaný nijakým spôsobom nerealizoval závery potvrdzujúce správnosť postupu Krajského súdu v Prešove pri vybavení veci sp. zn. 10Ntro/1/2019. Podstatou vybavenia žiadostí o sprístupnenie informácií je oznámenie informácie, v tomto prípade informácie „o tom, čo sa stalo", resp. o tom, ako bolo rozhodnuté, resp. ako bola konkrétna vec vybavená. Nie hodnotenie „toho, čo sa stalo", resp. konkrétneho vybavenie veci a prípadné napravenie zistených nedostatkov. Takúto ambíciu a účel zákon č. 211/2000 Z.z. nemá. Účel zákona č. 211/2000 Z.z. bol v tomto prípade naplnený, žalobca získal informáciu o tom, ako bola konkrétna vec vybavená (resp. získal informáciu, že vecne vybavená nebola) a na základe tohto má možnosť využiť príslušné prostriedky nápravy, ak má za to, že konkrétny spôsob vybavenia veci Krajským súdom v Prešove nemá oporu v zákone.
18. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že žaloba nie je dôvodná, v rozsahu a z dôvodov v nej uvedených žalobca nebol ukrátený na svojich právach a postup žalovaného v konaní evidovanom pod č. 13RM/2020-142-I nie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Žalovaný preto navrhol, aby súd žalobu zamietol.
V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
19. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „S.s.p.") preskúmal postup žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa v konaní podľa zákona o slobode informácii a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 S.s.p. v celom rozsahu zamietol.
20. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
22. Podľa § 61 písm. a/ S.s.p. žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.
23. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
24. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
25. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
26. Podľa § 18 zákona o slobode informácií (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
(2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
(3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
27. Podľa § 19 zákona o slobode informácií (1)Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
(2)O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
(3)Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
28. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
29. Podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok") proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
30. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
31. Predmetom súdneho prieskumu je postup orgánov verejnej správy v konaní o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií.
32. Žalobca žiadal o poskytnutie rozhodnutia vo veci vedenej Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 10Ntro/1/2019.
33. Krajský súd v Prešove ako povinná osoba sprístupnil žalobcovi prípis, ktorým vo veci sp. zn. 10Ntro/1/2019 vec vrátil okresnému súdu bez vydania rozhodnutia vo veci s pokynom na odstránenie chýb pri predkladaní spisu nadriadenému súdu.
34. Žalobca tvrdí, že tým, že mu povinná osoba nesprístupnila rozhodnutie, ale prípis, požadovaná informácia mu poskytnutá nebola. Z dôvodu, že o nevyhovení žiadosti žalobcu povinná osoba nevydala
rozhodnutie, vydala fiktívne rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Proti údajnému fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby podal žalobca odvolanie a tým, že žalovaný o ňom nerozhodol rozhodnutím, ale prípisom, taktiež vydal fiktívne rozhodnutie podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Preskúmania týchto podľa žalobcu fiktívnych rozhodnutí sa podanou žalobou domáha. Eventuálne pokiaľ by súd dospel k záveru, že žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu prípisom, navrhol preskúmať prípis žalovaného. Žalovaný prípisom zo dňa 07.07.2020 vrátil spis povinnej osobe bez vydania rozhodnutia a oznámil túto skutočnosť aj žalobcovi.
35. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo 6. októbra 2015).
36. Správny súd v prvom rade upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a až následne ich prostredníctvom ochrana zákonnosti.
37. V tejto súvislosti súd ďalej uvádza, že na to, aby sa mohla fyzická, respektíve právnická osoba úspešne domáhať všeobecnou správnou žalobou ochrany na správnom súde podľa Správneho súdneho poriadku namietajúc pritom nezákonnosť rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy, je potrebné splnenie niekoľkých zásadných podmienok, ktoré zákonodarca ustanovil. Predovšetkým musí ísť o rozhodnutie, ktoré je spôsobilé založiť, zmeniť, zrušiť, alebo deklarovať práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo, ktoré sa ich priamo dotýka (§ 3 písm. b/ S.s.p.), prípadne o opatrenie ako akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté (§ 3 písm. c/ S.s.p.), ďalej o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 7 písm. a/ S.s.p.) a tiež o rozhodnutie, ktoré nie je vylúčené spod súdneho prieskumu v zmysle § 7 S.s.p..
38. Rovnako musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola fyzická, respektíve právnická osoba ukrátená na svojich subjektívnych právach, t.j. že jej takýmto rozhodnutím / opatrením bola spôsobená ujma, škoda, prípadne iný negatívny následok. Aktívna žalobná legitimácia v prípade ochrany subjektívnych práv teda svedčí fyzickej / právnickej osobe tvrdiacej ukrátenie na jej subjektívnych právach s tým, že aktívnu vecnú legitimáciu a jej trvanie skúma správny súd počas celého konania bez ohľadu na to, či jej nedostatok druhý účastník konania namieta, alebo nie. Na to, aby fyzická / právnická osoba bola vôbec oprávnená podať všeobecnú správnu žalobu, musia byť vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii splnené všeobecne dve kumulatívne podmienky, a to jednak fyzická / právnická osoba má postavenie účastníka administratívneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, alebo opatrenie a jednak už spomínané ukrátenie na subjektívnych právach v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia, respektíve opatrenia, pričom pod pojmom subjektívne právo treba rozumieť vlastné právo, prípadne právom chránený záujem. Vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii je zásadné, ako sa účinky rozhodnutia / opatrenia orgánu verejnej správy prejavili v právnej sfére žalobcu.
39. V tomto smere súd poukazuje tiež na záver plynúci z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 2. júna 2011, sp. zn. IV. ÚS 228/2011-9, podľa ktorého cit.: „ (...) Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie."
40. Vzhľadom na to, že preukázanie ukrátenia na subjektívnych právach, alebo právom chránených záujmoch je conditio sine qua non v súvislosti s podaním všeobecnej správnej žaloby fyzickou / právnickou osobou, bolo aj s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 178 ods. 1 S.s.p. nevyhnutné,
aby žalobca bol rozhodnutím resp. postupom orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch.
41. Z obsahu žaloby a preskúmaním administratívneho spisu správny súd nezistil, aby bol žalobca v konaní o žiadosti o poskytnutie informácie ukrátený na svojich subjektívnych právach. Žalobe žalobcu tak chýba racionálny účel, ale skôr výkon práv žalobcu podaním predmetnej žaloby smeruje k zneužitiu práva na prístup k správnemu súdu a šikanovaniu žalovaného a povinnej osoby.
42. Žalobca sa v konaní o poskytnutí informácie dozvedel, akým spôsobom bola vec vedená Krajským súdov v Prešove pod sp. zn. 10Ntro/1/2019 vybavená, ako bolo v tejto veci rozhodnuté.
43. Z podanej žaloby vplýva, že žalobca je v podstate nespokojný s tým, že Krajský súd v Prešove mu poskytol informáciu o tom, akým spôsobom bola vec vedená Krajským súdom v Prešove sp. zn. 10Ntro/1/2019 rozhodnutá a že nevydal zamietavé rozhodnutie o nesprístupnení informácie.
44. Žalobca žiadal o poskytnutie rozhodnutia vo veci vedenej Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 10Ntro/1/2019. Krajský súd v Prešove mu prípisom zo dňa 26.05.2020 oznámil, že vo veci sp. zn. 10Ntro/1/2019 krajský súd vec vrátil prvostupňovému súdu a zároveň mu bol prípis, ktorým Krajský súd v Prešove vrátil vec okresnému súdu sprístupnený. Žalobca teda dostal informáciu o tom, ako bolo vo veci Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Ntro/1/2019 rozhodnuté. Pokiaľ v čase vybavovania žiadosti žalobcu, nebola vec vedená Krajským súdom v Prešove sp. zn. 10Ntro/1/2019 rozhodnutá iným spôsobom, iným rozhodnutím, postupoval Krajský súd v Prešove ako povinná osoba správne. Krajský súd v Prešove ako povinná osoba informáciu, ktorou v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu disponoval žalobcovi sprístupnil, nebol preto dôvod vydávať rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu, a preto nemohla nastať ani fikcia vydania rozhodnutia o odmietnutí poskytnúť informáciu.
45. Súd v predmetnom konaní, o preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného v administratívnom konaní na základe správnej žaloby, nie je oprávnený skúmať, či Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 10Ntro/1/2019 tým, že nerozhodol vo veci samej, ale vec vrátil okresnému súdu prípisom na odstránenie chýb postupoval správne. Takéto oprávnenie nemala ani povinná osoba a ani žalovaný v konaní podľa zákona o slobode informácií. Povinná osoba má povinnosť poskytnúť žiadateľovi požadované informácie alebo ak žiadosti nevyhovie, má povinnosť vydať písomné rozhodnutie. Nie preskúmavať, hodnotiť alebo vysvetľovať postup orgánov, ktorých činnosťou (ne)bola vytvorená požadovaná informácia.
46. Preto nie sú dôvodné námietky žalobcu o tom, že Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 10Ntro/1/2019 postupoval nesprávne, ak nevydal rozhodnutie vo veci samej, ale vec vrátil prípisom okresnému súdu a že z prípisu žalovaného zo dňa 07.07.2020 nie je zrejmé, na základe akého zákona mohol Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 10Ntro/1/2019 postupovať spôsobom ako postupoval.
47. Hlavným argumentom žalobcu, keď tvrdí, že mu nebola poskytnutá požadovaná informácia, je tvrdenie žalobcu, že prípis, ktorým Krajský súd v Prešove vybavil vec sp. zn. 10Ntro/1/2019, nie je rozhodnutím, ktorého sprístupnenia sa dožadoval. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Žalobca mal právo na informáciu, ktorou v čase rozhodovania povinná osoba disponovala. Takáto informácia mu bola sprístupnená. Aj prípis odvolacieho alebo nadriadeného súdu je jedným zo spôsobov vybavenia (rozhodnutia) veci odvolacím (nadriadeným) súdom. To, či je alebo nie je formálne označený ako uznesenie, nezbavuje ho vlastnosti rozhodnutia nadriadeného súdu.
48. Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok (§ 18 ods. 1 zákona o slobode informácií). Žalobca podal odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Takéto (fiktívne) rozhodnutie povinnej osoby nebolo vydané, pretože žalobcovi bola poskytnutá požadovaná informácia - rozhodnutie vydané vo forme prípisu, preto správne žalovaný oznámil túto skutočnosť žalobcovi prípisom zo dňa 07.07.2020. Nemohol žalovaný vydať rozhodnutie, rozhodnúť o odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu, pretože žiadne fiktívne rozhodnutie povinnou osobou nebolo vydané. Neexistoval predmet odvolacieho konania. Nedošlo teda ani k vydaniu fiktívneho rozhodnutia odvolacím orgánom podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácii.
49. Žalobca v replike poukazuje na komentár k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám a mal za to, že odvolací orgán mal odvolanie zamietnuť. Keďže tak žalovaný neurobil, vydal fiktívne rozhodnutie. Časť citovaná z komentára v replike sa týka prípadu podania odvolania proti rozhodnutiu o sprístupnení informácie, a v takomto prípade cituje vetu, o tom, že odvolací orgán odvolanie zamietne, ak boli poskytnuté všetky požadované informácie. V danom prípade žalobca tvrdí, že nepodal odvolanie proti rozhodnutiu o sprístupnení informácie (prvá veta, tretí odsek, strana 4 repliky), ale podal odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu, čo vyplýva aj z administratívneho spisu. Odvolanie žalobcu zo dňa 11.06.2020 proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu. Fiktívne rozhodnutie povinná osoba nevydala, teda rozhodnutie ktorého preskúmania sa žalobca domáhal podaným odvolaním, neexistovalo, neexistoval spôsobilý predmet odvolacieho konania na preskúmanie. A z tohto dôvodu nemohol ani odvolací orgán zamietnuť odvolanie, pretože nebolo proti akému rozhodnutiu zamietať odvolanie, keďže také rozhodnutie (fiktívne), preskúmania ktorého sa žalobca domáhal, neexistovalo. Navyše, okrem uvedeného, súd nie je viazaný právnym názorom vyjadreným v akomkoľvek komentári.
50. Žalobca v prípade, ak by súd dospel k záveru, že žalovaný o odvolaní rozhodol prípisom, navrhol zrušiť prípis žalovaného zo dňa 07.07.2020.
51. Ani v oznámení skutočnosti žalobcovi prípisom žalovaného zo dňa 07.07.2020, súd nezistil pochybenie. Žalovaný informoval žalobcu, že požadovaná informácia mu bola sprístupnená a že nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia povinnou osobou. Prípis žalovaného zo dňa 07.07.2020 nie je rozhodnutím o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu. Prípis žalovaného preto nemusel spĺňať náležitosti rozhodnutia podľa správneho poriadku, keďže žalovaný nebol povinný vydať o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu rozhodnutie (z dôvodov konštatovaných vyššie). Preto je nedôvodná námietka žalobcu, že prípis neobsahuje informácie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, na základe ktorých právnych predpisov rozhodol, ako použil správnu úvahu pri ich použití, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu, nespĺňa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia podľa správneho poriadku, nie je odôvodnený. Vydaniu prípisu nemohlo ani predchádzať správne konanie, pretože žiadaná informácia bola žalobcovi sprístupnená a tým bolo konanie o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie skončené, keďže odvolanie proti sprístupneniu informácie nie je prípustné.
52. V prípise zo dňa 07.07.2020 žalovaný nebol povinný ani informovať žalobcu o skutočnostiach, ktoré namietal v žalobe, z dôvodov vyššie uvedených v bode 45 rozsudku, a to na základe akého zákona mohol Krajský súd v Prešove postupovať v konaní sp. zn. 10Ntro/1/2019 inak ako spôsobom stanoveným v § 55 ods. 5 Trestného poriadku, na základe akých formálnych alebo materiálnych znakov považuje žalovaný prípis KS v Prešove za rozhodnutie vo veci. Žalovaný však stručne žalobcovi oznámil, že ,,prišlo k sprístupneniu požadovaných informácii, keďže vrátenie veci krajským súdom okresnému súdu ako nesprávne predloženej je jedným zo spôsobov vybavenia veci na krajskom súde. Ak teda žiadateľ požadoval sprístupniť rozhodnutie vo veci vedenej Krajským súdom v Prešove sp. zn. 10Nto/1/2019 a vec bola vybavená prípisom, ktorým bol spis vrátený Okresnému súdu Prešov a tento prípis bol žiadateľovi sprístupnený, žiadateľovi boli sprístupnené informácie v súlade s jeho žiadosťou o sprístupnenie informácií."
53. Z postupu Krajského súdu v Prešove ako povinnej osoby nevyplýva, aby chcel žalobcovi utajiť spôsob vybavenia veci sp. zn. 10Ntro/1/2019, resp. nesprístupniť mu informáciu, ktorou disponoval. Práve naopak, poskytol žalobcovi informáciu o spôsobe rozhodnutia veci spolu s rozhodnutím. Žalobca tak postupom správnych orgánov v konaní o jeho žiadosti o sprístupnenie informácie nebol ukrátený na svojich právach, pretože k porušeniu práva žalobcu na prístup k informáciám nedošlo.
54. Ak povinná osoba nedisponovala informáciou podľa predstáv žiadateľa, nedošlo k porušeniu práv žiadateľa. Žiadateľ má podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, právo na informácie, ktorými povinná osoba disponuje. Ak žalobca nebol spokojný so spôsobom rozhodnutia vo veci vedenej Krajským súdom v Prešove sp. zn. 10Ntro/1/2019, mal iné prostriedky na preskúmanie správnosti postupu v tejto trestnej veci, nie prostredníctvom žiadosti o sprístupnenie informácie a následne žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov v správnom súdnictve.
55. Žalobca navrhol výsluch Krajského súdu v Prešove, ako povinnej osoby, k tvrdeniu žalovaného, že list Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.5.2020 a jeho príloha obsahujú informáciu o tom a krajský súd nimi zamýšľal poskytnúť informáciu o tom, že: „že v čase podania žiadosti o informácie nebolo konanie evidované pod sp. zn. 10Ntro/1/2019 procesne ukončené, a teda vo veci nebolo vydané rozhodnutie predpokladané zákonom, ktoré by bolo možné žiadateľovi sprístupniť."
56. Súd tomuto návrhu žalobcu nevyhovel a dôkaz nevykonal, pretože je pre rozhodnutie veci irelevantný. Tento návrh žalobca bližšie odôvodnil v podaní zo dňa 16.06.2021. Je absolútne nedôvodné, aby sa povinná osoba, správny orgán prvého stupňa, vyjadroval k vyjadreniu žalovaného k žalobe (žalobca navrhoval, aby sa povinná osoba vyjadrila k tvrdeniu žalovaného vo vyjadrení k žalobe). O tom, akú informáciu povinná osoba zamýšľala sprístupnením prípisu KS v Prešove poskytnúť, k tomuto nie je potrebný výsluch povinnej osoby, pretože skutočnosť, čo povinná osoba sprístupnila žalobcovi, je zrejmá z administratívneho spisu, a to čo povinná osoba ,,zamýšľala" ako uvádza žalobca, nie je podstatné pre rozhodnutie veci. Podstatné je, čo bolo sprístupnené. Požadovaná informácia, ktorou povinná osoba v čase rozhodovania disponovala, bola sprístupnená, preto získanie informácie o dôvodoch, prečo požadované rozhodnutie nebolo možné sprístupniť, je iba zavádzajúcim argumentom žalobcu (neuviedol, aké iné vydané rozhodnutie nebolo možné sprístupniť).
57. Na základe vyššie uvedených dôvodov, keďže žalobca nebol postupom v konaní o sprístupnenie informácie ukrátený na svojich právach, pretože žiadaná informácia mu bola poskytnutá, neboli vydané fiktívne rozhodnutia o odmietnutí poskytnúť informáciu a prípis žalovaného zo dňa 07.07.2020 nie je rozhodnutím, ktoré by malo obsahovať náležitosti v zmysle správneho poriadku, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 S.s.p.. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.
59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ S.s.p.; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).