Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Co-15-2021.pdf
PDF · 141.3 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: M., proti žalovanej: N., o zaplatenie 168,40 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. novembra 2020, č.k. 12C/25/2020-141, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 168,40 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b/, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6 písm. a/, b/, § 11 ods. 1, 7 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len PZP), § 442 ods. 2, § 443, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1 Obč. zák. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobu domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 168,40 eur a náhrady trov konania, čo odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovanej došlo ku škode na vozidle poškodeného. V jej dôsledku bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Žalovaná pri šetrení poistnej udalosti neuznala uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej premetom bol nárok na náhradu škody, vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanej. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní si žalobca voči žalovanej uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 168,40 eur z titulu neuhradenej časti poistného plnenia, ktorý odvodzoval od ZOPP, uzavretej s poškodeným Y. K., dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná v konaní platnosť zmluvy namietala a zároveň aj aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu sporových strán. Žalovaná v podstate poukazovala na to, že postúpiť možno iba pohľadávku, ktorá existuje, poukazujúc aj na rozpornosť a nejasnosť predmetu postúpenia. Tvrdila, že postúpenie pohľadávky poškodeným K. na žalobcu je absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 OZ). V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že budúca splatnosť pohľadávky nie je prekážkou pre jej postúpenie, t.j. postúpiť možno i pohľadávku, ktorej splatnosť nastane v budúcnosti, musí však byť určitá - identifikovateľná. Pohľadávka, ktorá je predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, je vymedzená v ZOPP v bode 1 dostatočne určitým spôsobom. Pokiaľ je žalovaná toho názoru, že poškodený faktúru neuhradil a preto na jej strane žiadna skutočná škoda nevznikla, súd sa s tým nestotožňuje, pretože v zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli na odplatnom postúpení a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy nehradenej faktúry č. XXXXXX, t.j.
vo výške 518,40 eur. V bode 5 ZOPP sa strany dohodli na započítaní vzájomných nárokov (t.j. nároku na zaplatenie faktúry č. XXXXXX a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky) a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany poškodeného k úhrade faktúry č. XXXXXX došlo. V dôsledku postúpenia pohľadávky nadobúda postupca všetky práva spojené s postúpenou pohľadávkou a je oprávnený uplatňovať ich namiesto pôvodného veriteľa. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie doposiaľ nevyplatenej časti náhrady nákladov na nájom náhradného vozidla v súvislosti s poistnou udalosťou, t.j. ide o časť pohľadávky, ktorá bola predmetom postúpenia a povinnosť poskytnúť poistné plnenie má žalovaná. Na základe všetkých skutočností preto súd prvej inštancie uzavrel, že ZOPP zo dňa 24.08.2018 je platným právnym úkonom a v spore je daná aktívna i pasívna vecná legitimácia žalobcu a žalovanej. V tejto súvislosti poukázal takisto na to, že žalovaná na základe oznámenia o postúpení pohľadávky poskytla poistné plnenie za nájom náhradného motorového vozidla v sume 350,- eur priamo žalobcovi, z čoho vyplýva, že žalovaná v čase poskytnutia čiastočného poistného plnenia nemala pochybnosti o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a teda ani o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v spore. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa 29.03.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Z. L., evidenčné číslo W., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený Y. K.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvné poistené u žalovanej. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený dať svoje motorové vozidlo opraviť, pričom oprava poškodeného vozidla bola vykonaná v období od 17.05.2018 do 03.10.2018, hoci dátum plánovaného ukončenia opravy bol pôvodne stanovený na deň 24.05.2018. Poškodený používal svoje motorové vozidlo bežne, na zabezpečenie súkromných potrieb a dochádzku do zamestnania, preto dňa 13.08.2018 uzatvoril so žalobcom Zmluvu o nájme č. XXX/X, ktorej predmetom bol nájom náhradného motorového vozidla značky N. H., a to v čase, kedy mal svoje vozidlo v oprave, t. j. od 13.08.2018 do 24.08.2018. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla, vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXX za prenájom motorového vozidla počas 12 dní pri dohodnutom dennom nájomnom 36,- eur bez DPH, teda spolu na sumu 432,- eur bez DPH a 518,40 eur s DPH. V oznámení o poistnom plnení, zo dňa 11.10.2018, žalovaná oznámila žalobcovi, že zlikvidoval nahlásenú poistnú udalosť a uviedol výpočet výšky poistného plnenia 350,- eur s tým, že denné nájomné krátil z dohodnutej sumy 43,20 eur s DPH za deň na sumu 35,- eur a súčasne túto sumu priznal len za 10 dní, vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla a prácnosť opravy vozidla stanovenú výrobcom. Z vyššie uvedeného postoja žalovanej je nepochybné, že v čase poistného plnenia nemala žiadne výhrady voči tomu, že poškodený K. mal svoje vozidlo v oprave spolu 10 dní. Medzi stranami sporu sporné zostalo, či si žalobca dôvodne uplatnil v konaní voči žalovanej nárok z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikla poškodenému zaplatením nájmu osobného motorového vozidla za 12 dní, a takisto, či je dôvodná výška náhrady škody, ktorú má žalovaná žalobcovi z titulu poistnej udalosti zaplatiť. Skutočná škoda, ktorá poškodenému v dôsledku poistnej udalosti vznikla, predstavuje nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo poškodeným. Súd prvej inštancie konštatoval, že v každom prípade prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Dôvodil, že poškodený v záujme toho, aby svoje motorové vozidlo, ktoré užíval na dochádzku do práce a na ostatné osobné účely, mal prevádzky schopné, toto vozidlo odovzdal na opravu do servisu. Je zrejmé, že po odovzdaní vozidla do opravy, nemohol poškodený priamo ovplyvniť dĺžku trvania opráv a postup prác v servise, keďže tie sú závislé od ďalších faktorov, ako napr. počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu. Ide o objektívne okolnosti, existujúce nezávisle od vôle a konania poškodeného (aj škodcu) a nebolo možné od poškodeného ani spravodlivo (navyše, keď motorové vozidlo každodenne potrebuje), žiadať, aby hľadal servis (čo by tiež trvalo istý čas), v ktorom by jeho motorové vozidlo bolo opravené v čo najkratšom čase a za čo najnižšiu cenu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie súhlasne s názorom právneho zástupcu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov, uviedol, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanoviť poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú (rozsudok OS Bratislava I sp.zn. 27Cb/39/2012, rozsudok KS v Žiline sp.zn. 13Cob/110/2017), pretože v opačnom prípade by išlo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Napokon, v skutočnosti mal poškodený prenajaté vozidlo od žalobcu len počas 12-ich dní, pričom z dôvodu poistnej udalosti mal vozidlo v oprave dlhší čas - od 13.08.2018 do 03.10.2018,
teda spolu 52 dní. V danom prípade bolo navyše poškodenému poskytnuté do nájmu celkom zjavne vozidlo porovnateľnej, resp. nižšej triedy, než bolo poškodené vozidlo. Je tiež nepochybné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo, nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovanej. Náhradné vozidlo využíval poškodený na ten istý účel, ako svoje vlastné vozidlo a to v súvislosti so zabezpečovaním svojich pracovných potrieb a ďalších súkromných potrieb. Súd sa preto stotožňuje s tvrdením žalobcu, že nie je z týchto dôvodov možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Pokiaľ žalovaná v oznámení o poistnom plnení tvrdila, že vzhľadom na prieskum trhu bola priznaná denná sadzba nájomného 35,- eur s DPH, súd prvej inštancie konštatoval, že na podporu svojich tvrdení však v priebehu konania nepredložila žiadne dôkazy, tento rozdiel v posudzovaní poskytnutého plnenia nevysvetlila a ani sa k nemu nevyjadrila. Z faktúry vystavenej žalobcom poškodenému ako i z nájomnej zmluvy vyplýva dohodnutá denná sadzba nájomného za predmetné náhradné vozidlo N. H. vo výške 43,20 eur s DPH, pričom primeranosť výšky denného nájomného v danom prípade preukazoval žalobca v konaní Cenníkom prenájmu náhradných vozidiel žalobcu pre rok 2018 (č.l. 86), z ktorého vyplýva, že motorové vozidlá zn. N. H. žalobca prenajímal za sumu 45,60 eur za deň pri dĺžke prenájmu do 10 dní a za sumu 43,20 eur za deň pri dĺžke prenájmu nad 10 dní (ako tomu bolo aj v tomto prípade). Je tiež zrejmé, že motorové vozidlo poškodeného nebolo nižšej triedy ako motorové vozidlo, ktoré mal poškodený od žalobcu v nájme. Ďalej konštatoval, že poškodené vozidlo bolo v oprave od 17.05.2018 do 03.10.2018 (napriek dátumu plánovaného ukončenia opravy 24.05.2018), poškodený však mal nájomnú zmluvu uzavretú len na 12 dní, počas ktorého obdobia potreboval od žalobcu náhradné vozidlo a preto si žalobca ako prenajímateľ uplatnil voči poškodenému nájomné za 12 dní používania náhradného motorového vozidla, v sume 43,20 eur za deň nájmu, vrátane DPH, čo spolu predstavuje sumu 518,40 eur. Podľa oznámenia žalovanej žalobcovi z 27.08.2018, žalovaná výšku poskytnutého plnenia určila tak, že výšku dohodnutého denného nájmu krátila na sumu 35,- eur a nepriznala žalobcovi výšku dohodnutého denného nájmu za 11. a 12. deň. Rozdiel medzi fakturovaným nájomným a poskytnutým poistným plnením tak predstavuje sumu 168,40 eur. Súd prvej inštancie opätovne uviedol, že poškodený z objektívnych príčin nemohol aj v období od 13.08.2018 do 24.08.2018 užívať svoje vozidlo a dôvodne si počas tejto doby zabezpečil náhradné vozidlo (napr. aj rozsudok KS Košice sp. zn. 2Co/240/2014). Skutočnou škodou v danom prípade je nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo počas celej doby nájmu, keďže poškodený užíval náhradné vozidlo len počas doby opravy jeho vozidla a nie individuálne úvahy žalovanej o výške nájomného, odvodené od nevyhnutnej doby opravy vozidla, pretože poškodený nemal reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku opravy vozidla. Oprava každého jednotlivého vozidla v servise sa rieši individuálne a je ovplyvnená viacerými faktormi, uvádzanými vyššie. V tomto konkrétnom prípade bolo vozidlo poškodeného v servise ešte podstatne dlhšiu dobu, než počas ktorej mal poškodený od žalobcu v nájme iné vozidlo, z dôvodu, že sa čakalo na náhradné diely. Neobstojí teda len strohé konštatovanie žalovanej v oznámení o poistnom plnení, a síce, že vzhľadom na rozsah poškodenia a prácnosť opravy (stanovená výrobcom) priznali zapožičanie náhradného vozidla na 10 dní s tým, že zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Tiež neobstojí tvrdenie žalovanej o neprimeranosti účtovanej dennej sadzby na náhradné vozidlo a jeho krátenie na sumu 35,- eur za deň bez toho, že by to žalovaná aj náležite preukázala. Mal za to, že v rozpore s predchádzajúcim správaním žalovanej boli jej tvrdenia v konaní, že ZOPP je absolútne neplatný právny úkon a teda že nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore, nejasnosť a rozpornosť postúpenia pohľadávky z poškodeného na žalobcu, že nárok na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. a ani z OZ a takisto, že žalobca nepreukázal že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, keďže napriek tomu žalovaná žalobcovi väčšiu časť sumy z prenájmu motorového vozidla poškodenému už zaplatila (sumu 350,- eur zo sumy 518,40 eur). Takýto rozporný prístup žalovanej k plneniu si svojich povinností z povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel vo vzťahu k svojím klientom a takisto tretím osobám, považuje súd za krajne nezodpovedný, resp. za snahu žalovanej za každých okolností zbaviť sa svojej povinnosti. Záverom uviedol, že sporová strana, ktorá tvrdí skutočnosti, je nositeľom dôkaznej povinnosti k týmto poskytnutým tvrdeniam. Pokiaľ teda žalovaná namietala tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej náhrady škody, bolo na nej, aby poskytla súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložila svoje závery, čo sa však v danom prípade nestalo, keďže žalovaná nijako nepreukázala, že by fakturovaná sadzba za 1 deň nájmu vo výške 43,20 eur s DPH bola v danom mieste a čase neprimeraná. Ide tak o ničím nepodloženú úvahu žalovanej, ktorá nemá reálny základ a ani právny rámec. Žalovaná navyše nevykonala relevantný prieskum trhu, na základe ktorého by mohla tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je neprimeraná. Zo strany žalovanej doposiaľ
nebol navrhnutý ani predložený jediný dôkaz, preukazujúci závery uvedené v oznámení o poistnom plnení. Napokon žalovaná sama usúdila, že primeranou je sadzba 35,- eur s DPH na deň. Na základe uvedených zistení a záverov súdu, uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 168,40 eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov konania v plnej výške.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a vychádzajúc z obsahu odvolania, tiež v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, resp. d/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, porušenie práva na spravodlivý proces, resp. existencia inej vady spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej), namietala predovšetkým nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v dôsledku toho tiež jeho arbitrárnosť, nesprávnosť, nezákonnosť. Podľa jej názoru rozhodnutie je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie, súčasne poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR zaoberajúce sa nedostatkom odôvodnenia napadnutých rozhodnutí a tiež arbitrárnosťou pri výklade a aplikácií zákonného predpisu všeobecným súdom (príkladmo uznesenie I. ÚS 115/02 a ďalšie). Podľa názoru odvolateľky súd vyslovil právne závery, avšak sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých bolo nevyhnutné pre právne posúdenie veci, rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú naviac nedostatočne odôvodnil. Namietala nesprávnosť vysporiadania sa s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, ktorú od počiatku tvrdila. Poukazovala od počiatku na skutočnosť, že dňa 29.03.2018 došlo v B. ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému Y. K. na vozidle Z., ev. č. W. prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovanej, v dôsledku čoho poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, ktoré si zapožičal u žalobcu na základe identifikovanej zmluvy o nájme, za čo žalobca vystavil poškodenému faktúru na sumu 518,40 eur, pričom žalovaná mu priznala náklady vo výške 350,- eur. Poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, z čoho vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, a teda subjektom zaviazaným na plnenie bol poškodený a nie žalovaná. S poukazom na to, ako aj na znenie ust. § 524 OZ (o postúpení pohľadávky), vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Identifikovaným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 OZ, pričom v súvislostiach nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu k úhrade faktúry, pretože prejav vôle účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky. Ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred postúpením, nemohol ju platne postúpiť na žalobcu, čím ani žalobca nemôže byť v dôsledku tejto neplatnej cesie aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie identifikovaného nároku. Zároveň v tomto smere odkazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo/20/2007 zo dňa 29.01.2008. Postúpenie je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ, preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.
3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, pričom skutočnosti uvádzané v odvolaní žalovanej považoval za nedôvodné, nespôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia. Podľa jeho názoru, súd vzhľadom na skutkové okolnosti a vykonané dokazovanie mal správne aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k platnému postúpeniu z poškodeného na žalobcu. Práve odôvodnenie rozhodnutia je zrozumiteľné a správne, zároveň v tomto smere poukazuje na rozhodnutia iných odvolací súdov v obdobných veciach (príkladmo KS v Žiline pod sp. zn. 9Co/30/2019-147 zo dňa 25.04.2019, KS v Banskej Bystrici pod sp. zn. 43Cob/54/2019-124 zo dňa 13.06.2019 a ďalšie), ktoré sú založené na identických skutkových a právnych záveroch ako rozhodnutie v danej veci. Poukazuje na to, že postupovaný bol nárok na náhradu škody spôsobnej prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanej ako poisťovni škodcu. Je preto nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalovanej, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. To, že postúpenie pohľadávky v princípe akceptovala aj samotná žalovaná, vyplýva z toho, že čiastočne na účet žalobcu ako postupníka plnila, čím vlastne potvrdila danosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu už v rámci likvidácie poistnej udalosti. Nemôže byť preto sporným ani to, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla. K namietanej arbitrárnosti a svojvôli súdu uvádza, že námietka je nedôvodná, s odkazom na základné princípy CSP, predovšetkým čl. 4, čl. 5, čl. 15 a čl. 17, ktoré nemožno ignorovať. Pokiaľ žalovaná namietala tvrdenia a dôkazy o výške
a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, bolo na nej, aby v priebehu konania a v rámci dokazovania produkovala také tvrdenia a tiež dôkazy, ktorými by podložila svoje tvrdenia, k naplneniu čoho však v konkrétnostiach posudzovanej veci neprišlo. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody. Akékoľvek tvrdenia žalovanej o neexistencií pohľadávky, neplatnosti zmluvy o postúpení či rozpore s ust. § 524 OZ sú neopodstatnené. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Poukazuje na odôvodnenia rozhodnutí iných odvolacích súdov v posudzovanej veci v tom smere, že predmetná zmluva tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti jej strán, ktoré nie je možné rozfázovať tak, ako si to iluzórne predstavuje žalovaná. Neexistuje rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa to zrealizuje vzájomným zápočtom. To, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje jeden zo spôsobov zákonného zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Poukazuje tiež na rozhodnutie KS v Bratislave pod sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, v ktorom tento v obdobnej veci vyslovil názor, že úhrada nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie a tiež, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
6. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok, existenciu ktorej vady nezistil, a odvolateľka ju tiež ani netvrdila.
7. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobe na zaplatenie sumy 168,40 eur ako náhrade škody za nájom náhradného motorového vozidla podľa Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a podľa § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyhovel posúdiac dôvodnosť nároku čo do základu aj výšky (výrok I.) a zároveň žalobcovi ako plne úspešnému priznal nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100%, aplikujúc ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP (výrok II.).
8. Žalovaná v odvolaní namieta porušenie jej práva na spravodlivý proces, resp. existenciu inej vady (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, resp. d/ CSP) tvrdiac nedostatočné, nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, tiež jeho arbitrárnosť, či svojvôľu pri aplikovaní práva na zistený skutkový stav, tiež nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), v konkrétnosti tvrdí nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pre nemožnosť postúpenia pohľadávky pre tzv. neexistujúci predmet postúpenia a tým aj neplatnosť samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky, od ktorej žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore odvodzuje.
9. Primárne sa odvolací súd zaoberal odvolateľkou uplatňovaným odvolacím dôvodom (posúdiac odvolanie podľa jeho obsahu) uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, resp. d/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, resp. existencii inej vady spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej) ako dôsledku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na splnenie mandukačnej povinnosti súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na vydanie predvídateľného rozhodnutia, či na zachovanie rovnosti strán v konaní.
11. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 CSP (existencia inej vady) dopadá na akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nemožno subsumovať pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide napríklad o nedostatočné odôvodnenie rozhodnutie, nie však v parametroch dosahujúcich naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, či nesprávne realizovaná mandukačná povinnosť súdu.
12. Pokiaľ ide o namietané možné nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nemožno pochybovať, že odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné.
13. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia (nedostatok dôvodov) však bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, ale za tzv. inú vadu konania, (viď R 111/1998), čím sa zaoberalo tiež Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“, vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom) uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.
14. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť jednak pre uplatnenie druhej vety citovaného stanoviska R 2/2016, ale odôvodnenie napadnutého rozhodnutia netrpí ani takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania, čím z hľadiska tejto námietky (o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia) nedošlo k naplneniu tak odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 pod písm. b/, ale tiež ani pod písm. d/ CSP.
15. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal v princípe dostatočnú odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej v parametroch daných ust. § 220 ods. 2 CSP. Skutočnosť, že odvolateľka sa s názormi súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, jeho arbitrárnosti, svojvôli, či v konečnom dôsledku namietanému ústavne nekonformnému výkladu. Všeobecný súd totiž nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti
odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Stačí teda, aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B) k naplneniu čoho v posudzovanej veci došlo.
16. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo vo vzťahu k vyššie uvedeným námietkam k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil odvolateľke uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo vo vzťahu k nej k porušeniu práva na spravodlivý proces čím nemohlo dôjsť ani k naplneniu uplatneného odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, ani d/ CSP.
17. V ďalšom odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu z hľadiska odvolateľkou uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery).
18. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
19. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
20. Rovnako vyššie uvedené odvolacie námietky žalovanej, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil primárne správny právny záver o tom, že žalobca je subjektom vecne aktívne legitimovaným v spore v dôsledku platného postúpenia pohľadávky od poškodeného, vzniknutej poškodenému v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 29.03.2018, spôsobenej poistencom žalovanej a uzavretím zmluvy o nájme náhradného motorového vozidla zo dňa 13.08.2018, výšku nákladov s ktorým nájmom posúdil ako účelnú a nutnú, pri neunesení dôkazného bremena žalovanou o opaku, z ktorého dôvodu tiež žalobe plne vyhovel. V nadväznosti na to vzhľadom na úplný úspech žalobcu v spore, dôvodne súd prvej inštancie tiež konštatoval na jeho strane voči žalovanej vznik plného nároku na náhradu trov konania 255 ods. 1 CSP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre uskutočnenie odvolacieho prieskumu a potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu.
21. Nad rámec uvedeného vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej, i keď tieto vzhľadom na ich produkovanie už pred súdom prvej inštancie, boli dostatočne vyargumentované už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolací súd uvádza nasledovné:
22. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobcovi bola platne postúpená pohľadávka od poškodeného na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.08.2018, ktorá poškodenému vznikla titulom dopravnej nehody zo dňa 29.03.2018 spôsobenej poistencom žalovanej a uzavretím zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 13.08.2018, a ktorá bola čiastočne v rozsahu 350,- eur žalovanou plnená žalobcovi. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o postúpení pohľadávky ako platný právny úkon a pohľadávku na náhradu škody ako spôsobilý predmet postúpenia. Výšku pohľadávky v sume 518,40 eur posúdil ako dôvodnú náhradu škody za dvanásťdňový prenájom vozidla spôsobený nemožnosťou užívať vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody.
23. Žalovaná v priebehu sporu ako aj v rámci podaného odvolania zotrváva na spochybňovaní aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v dôsledku postúpenia neexistujúcej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Žalovaná zastáva názor, že poškodený bol dlžníkom žalobcu, a preto s ním nemohol uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky, nakoľko ju pred postúpením neuhradil, a teda mu ani nevznikla, teda prípadné postúpenie pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom, je podľa jej názoru v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka, keď podľa jej tvrdenia k úhrade pohľadávky nemohlo dôjsť ani vzájomným zápočtom z dôvodu skoršieho postúpenia pohľadávky, ako táto reálne vznikla.
24. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
25. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 26. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
27. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
28. Podľa § 524 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
29. V okolnostiach posudzovanej veci bolo nepochybne preukázané a v konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa 29.03.2018 došlo v B. ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Z., EVČ: W. spôsobenej poškodenému Y. K.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla O. T., EVČ: B. poisteného, ktorý mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v poisťovni žalovanej. V dôsledku poškodenia motorového vozidla bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb - N. H., EVČ: Z. N. na základe zmluvy o nájme č. XXX/X zo dňa 13.08.2018, ktorú uzavrel so žalobcom. Doba nájmu bola dohodnutá do 24.08.2018. Denné nájomné predstavovalo sumu 43,20 eur. Dňa 24.08.2018 žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX splatnú dňa 07.09.2018, ktorou mu fakturoval nájomné za náhradné motorové vozidlo v sume 518,40 eur za obdobie od 13.08.2018 do 24.08.2018. Listom zo dňa 09.10.2018 žalovaná žalobcovi oznámila, že dňa 08.10.2018 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého súčasne predložila výpočte výšky plnenia s tým, že vzhľadom na rozsah poškodenia, prácnosť opravy (stanovené výrobcom), zapožičanie náhradného vozidla zohľadnila na dobu maximálne 10 dní. Účtovanú cenu za nájom náhradného vozidla žalobcom považovala za neprimeranú a dennú sadzbu určila sumou 35,- eur, na základe čoho znížila poistné plnenie na sumu 350,- eur.
30. Predmetom sporu je tak suma 168,40 eur uplatnená žalobou.
31. Poistné plnenie má byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola nahradená škoda v rozsahu, ktorý je preukázaný. Rozsah škody určuje ust. § 442 Občianskeho zákonníka. Podľa § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Občiansky zákonník nedefinuje pojem „skutočná škoda“. Podľa ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody (R 55/1971); inak sa škoda definuje aj ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca v zničení, strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a predstavujúca majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie do pôvodného stavu alebo aj náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý tu bol bez škodnej udalosti.
32. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. V danom prípade však pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 12 dní, t.j. od 13.08.2018 do 24.08.2018, pričom k zapožičaniu náhradného motorového vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 29.03.2018. Z dokazovania vyplynulo, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom poškodený dĺžku opravy ovplyvniť nemohol. Náhradné vozidlo bolo vrátené bezodkladne po skončení opravy, preto je účelnosť jeho zapožičania jednoznačná. Taktiež bolo preukázané, že žalovaná priznala poškodenému poistné plnenie 350,- eur len za 10 dní vypožičania s tým, že dennú sadzbu upravil z 36,- eur bez DPH na 35,- eur s DPH. Odvolací súd považuje v danom prípade cenu 36,- eur (bez DPH)/deň za primeranú. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla vyjadrila žalovaná aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému tiež preplatila. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo.
33. Žalovaná v priebehu sporu, ako aj v podanom odvolaní opakovane spochybňovala aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky tvrdiac postúpenie neexistujúcej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. S jej argumentáciou sa odvolací súd neidentifikuje. 34. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Procesným dôsledkom absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je zamietnutie žaloby.
35. Súd prvej inštancie vo vzťahu k vyššie uvedenej problematike správne posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.08.2018 je daná aktívna legitimácia žalobcu, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Zo zmluvy o postúpení nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 168,40 eur voči žalovanej, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 518,40 eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXX. V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. „Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“ (citované z Uznesenia ÚS SR sp.zn. II ÚS 165/2017 ). V posudzovanej veci uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávky došlo jednak k odplatnému postúpeniu pohľadávky a súčasne k započítaniu vyúčtovaného nájomného za náhradné vozidlo s odplatou za postúpenie pohľadávky, teda k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodenou ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, čo žiadny platný právny predpis nevylučuje. Nakoľko žalobca platne nadobudol postúpenú pohľadávku poškodenej, je v konaní daná jeho aktívna legitimácia. S poukazom na uvedené preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že postúpenie pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bolo platné, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore.
36. Žalovanou uplatnené odvolacie námietky tak v ich súhrne argumentačne neboli spôsobilé k odlišnému, v prospech nej spôsobilému rozhodnutiu odvolacieho súdu.
37. Keďže dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri posúdení dôvodnosti uplatneného nároku ako aj namietanej vecnej aktívnej legitimácii žalobcu správne, s následkom v prospech žalobcu vydaného rozhodnutia, jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalovaná v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa jednak nebol vysporiadal už súd prvej inštancie a ktoré by dôvodne indikovali k zmene, či zrušeniu napadnutého rozhodnutia.
38. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má vzhľadom na jeho plný úspech v odvolacom konaní nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
39. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).