Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/25/2020

Potvrdené rozhodnutím 27Co/15/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: M., proti žalovanej: N., o zaplatenie 168,40 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. novembra 2020, č.k. 12C/25/2020-141, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: M. sk, a.s., so sídlom v M., U. B. XX, R.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom v Martine, Kuzmányho 4, proti žalovanému: N. poisťovňa, a.s. O. R. Q., so sídlom v Z., O. 4, R.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 168,40 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 168,40 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou, podanou na Okresný súd Banská Bystrica, dňa 2.7.2020, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 168,40 eur a náhradu trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti, evidovanej u žalovaného, došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po skončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody, vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle a , a Zákona o povinnom zmluvnom poistení a v zmysle (ďalej aj len „OZ“).

2. Platobným rozkazom, vydaným Okresným súdom Banská Bystrica, v upomienkovom konaní, pod sp.zn. , súd žalobcovi ním v konaní uplatnený nárok, dňa 16.7.2020, priznal.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorým žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Uviedol, že z vyhotovenia predloženej žaloby sa nedá vyvodiť základná náležitosť podania, a to, ktorej veci sa týka, pretože všetko, čo k tejto náležitosti žalobca súdu a žalovanému poskytol, sú nasledovné nedostatočné tvrdenia: ,,na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu“. Z tohto všeobecného tvrdenia sa nedá vyvodiť, o akú udalosť išlo, čo

bolo jej podstatou, aký mala priebeh, kto ju zavinil, kedy sa žalobca dozvedel o jej vzniku, ako sa o ňom dozvedel, aké následky mala táto udalosť na motorové vozidlo, ako sú tieto následky pozorovateľné, prečo predmetná udalosť zakladá nárok žalobcu na plnenie, ktoré žaluje a ďalšie nevyhnutné skutkové tvrdenia. Kvalifikovanejšie si túto povinnosť mal žalobca splniť v zmysle požiadavky na žalobu podľa ustanovenia . Na základe uvedeného majú za to, že žalobca nepredložil formálne úplnú žalobu a je nepochybné, že len formálne úplná žaloba je spôsobilá vyvolať vecné prejednanie veci, preto je na mieste záver, že žalobca predložil žalobu nespôsobilú vyvolať vecné prejednanie. S poukazom na ustanovenie , majú za to, že z dôvodu, že žalobca nepredložil včas základné prostriedky procesného útoku, ktoré sú zároveň nevyhnutné na naplnenie formálne úplnej žaloby, súd by mal s ohľadom na sudcovskú koncentráciu konania žalobu zamietnuť v celom rozsahu pre jej nespôsobilosť vyvolať vecné prejednanie veci. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSSR“) sp.zn. ,,Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdil, že je nositeľnom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide“. Z uvádzaného rozhodnutia NSSR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného judikátu, v predmetnom konaní žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný z nižšie uvedených dôvodov. So žalobcom uvedeného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené potom potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávok (ďalej len „ZOPP“). Uzatvorením predmetnej ZOPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu (pretože uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného, ktoré v zmysle vystavenej faktúry predstavujú práve pohľadávky žalobcu. To znamená, že uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením . V zmysle rozsudku NSSR, sp.zn. , zo dňa 29.1.2008 ,,podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť, teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ide vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol“. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, viažucu sa k uzatvoreniu ZOPP medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZOPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia), považujú takýto právny úkon podľa za absolútne neplatný. Súčasne poukázali na to, že samotný predmet ZOPP je potrebné považovať za rozporuplný a nejasný. Z obsahu popisovaného predmetu realizovaného postúpenia (ZOPP) vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému za opravu motorového vozidla a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť, týkajúca sa predmetu postúpenia, zakladá absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu, t.j. ZOPP, pretože poškodený zjavne postupuje pohľadávku, ktorá zároveň predstavuje záväzok poškodeného. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla uviedli, že jeho vznik žalobca opiera odkazom na ustanovenia a , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia a , avšak ďalej tento nárok nijakým spôsobom nekonkretizuje. Pritom rozsah poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla skutočne upravuje ustanovenie . Nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo ani z . Okrem toho žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Poukázal tiež na oznámenie o poistnom plnení, zo dňa 9.10.2018, v zmysle ktorého bola sadzba za nájom vozidla ohľadom na typ poškodeného vozidla priznaná v sume 35 eur s DPH za deň, za dobu nájmu v rozsahu 10 dní, vzhľadom na rozsah poškodenia a náročnosť opravy, pretože zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla.

4. Z dôvodu odporu podaného proti platobnému rozkazu žalovaným a návrhu žalobcu o pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde, postúpil Okresný súd Banská Bystrica vec tunajšiemu súdu.

5. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie neustanovil, neúčasť na ňom ospravedlnil. S poukazom na ustanovenie (ďalej len „“), pojednával súd vo veci v jeho neprítomnosti.

6. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím právneho zástupcu žalovaného a oboznámením obsahu spisu - žaloba č.l. 2, Uznesenie ORPZ v Prievidzi, ODI zo dňa 11.9.2018 č.l. 5, zákazkový list č.l. 7, Zmluva o prenájme vozidla č.l. 8, faktúra č. 180461 č.l. 9, oznámenie o postúpení pohľadávok č.l. 9, Zmluva o postúpení pohľadávok č.l. 10, oznámenie o poistnom plnení č.l. 10 a 16, Všeobecné obchodné podmienky pre prenájom osobných automobilov č.l. 12, upomienka č.l. 14, podací lístok č.l. 15, zákazkový list č.l. 16, výpis z Obchodného registra na žalobcu č.l. 23, výpis z Obchodného registra na žalovaného č.l. 25, podanie právneho zástupcu žalobcu k odporu č.l. 84, cenník prenájmu náhradných vozidiel pre rok 2018 č.l. 86, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

7. Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu a vyplýva to aj so žalobcom predloženého uznesenia ORPZ v Prievidzi, ODI Prievidza, ČVS: ORP-48/DI-PD-2018, zo dňa 11.9.2018, že dňa 29.3.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda aj na motorovom vozidle značky BMW, evidenčné číslo MT828DB, ktorého vlastníkom v čase nehody bol Y. K.. K vzniku spôsobnej škody došlo prevádzkou motorového vozidla značky Škoda Octavia, evidenčné číslo PD499DN, v tom čase povinne zmluvne poistené u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod číslom č. 9527750247. Poškodený dal opraviť uvedené vozidlo, na ktorú opravu následne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o prenájme vozidla č. 433/6, zo dňa 13.8.2018, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Kia Ceed, evidenčné číslo BL341KZ.

8. Zo Zmluvy o prenájme vozidla č. 433/6, zo dňa 13.8.2018, mal súd zistené, že žalobca (podnikajúci podľa , v obchodnom registri uvedený aj predmet činnosti „prenájom hnuteľných vecí“), prenajal motorové vozidlo značky Kia Ceed, evidenčné číslo BL341KZ, od 13.8.2018 poškodenému, za dennú sadzbu prenájmu 45,60 eur, pričom v zmluve bola rukou dopísaná doba prenájmu do 24.8.2018, s tým, že prenájom náhradného vozidla bude uplatnený z povinného zmluvného poistenia vinníka pri dopravnej nehode. V zmluve je uvedený účel zapožičania náhradného vozidla nasledovne: ,,náhradné vozidlo sa využívalo na dochádzanie do práce v rámci okresu Martin a na súkromné účely“. V zmluve je tiež vyznačené, že nájomca (poškodený) nevlastní iné vozidlo a ani nemôže iné vozidlo využívať. Nájomca súčasne požiadal prenajímateľa o zastupovanie pri uplatňovaní náhrady škody. Pod samotný text zmluvy pri ukončení nájmu vozidla žalobca dňa 24.8.2018 rukou dopísal stav vozidla po jeho odovzdaní poškodeným žalobcovi, a to, že poškodený odovzdal žalobcovi predmetné vozidlo v poriadku, bez nových poškodení, s plnou nádržou, pričom s ohľadom na cenník prenájmu náhradných vozidiel žalobcu pre rok 2018 (č.l. 86), keďže nájom vozidla trval viac ako 10 dní, denná sadzba prenájmu vozidla bola upravená na sumu 43,20 eur.

9. Dňa 24.8.2018 vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 180461, s dátumom splatnosti 7.9.2018, na sumu 432 eur bez DPH a 518,40 eur spolu s DPH, za prenájom náhradného motorového vozidla, na základe zmluvy o nájme č. 433 - KIA Ceed, evidenčné číslo BL341KZ, od 13.8.2018 do 24.8.2018, za 12 dní pri jednotkovej cene 36 eur (bez DPH). Predmetnú faktúru poškodený K. prevzal.

10. Dňa 24.8.2018 postúpil poškodený Y. K., ako postupca, svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie, vyplývajúce z poistnej udalosti zo dňa 29.3.2018, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla, vo výške 518,40 eur, spolu

s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými, na žalobcu, ako postupníka, v súlade s ustanovením a nasl. .

11. Postúpenie pohľadávky na žalobcu oznámil postupca, poškodený Y. K., žalovanému, listom zo dňa 24.8.2018.

12. Listom, zo dňa 9.10.2018, žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 8.10.2018 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého súčasne predložili výpočet výšky plnenia. Vzhľadom na rozsah poškodenia, prácnosť opravy (stanovené výrobcom), zapožičanie náhradného vozidla zohľadnili na dobu maximálne 10 dní. Uviedli tiež, že zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Neprimerane účtovanú dennú sadzbu na náhradné vozidlo vzhľadom na typ zapožičaného upravili na 35 eur s DPH na deň, s tým, že poistné plnenie vo výške 350 eur poukazujú v zmysle a na základe predložených dokladov na účet žalobcu. Medzi stranami v konaní nebolo sporné, že žalovaný vyššie uvedenú sumu poukázal na účet žalobcu.

13. Z prílohy k oznámeniu o poistnom plnení (č.l. 11) vyplýva, že žalovaný z poistnej udalosti č. 9527750247, zo dňa 9.10.2018, určil neprimerané náklady na náhradné vozidlo vo výške 168,40 eur. Po odpočítaní tejto sumy od sumy uplatnenej vo faktúre za prenájom náhradného vozidla (518,40 eur), žalovaný určil poistné plnenie z poistenej udalosti v celkovej výške 350 eur.

14. Dôvodnosť uplatnenej výšky prenájmu predmetného vozidla značky Kia Ceed žalobca preukazoval aj svojím cenníkom prenájmu náhradných vozidiel pre rok 2018 (č.l. 86).

15. Zo zákazkového listu (č.l. 7), predloženého do spisu žalobcom, mal súd zistené, že opravu motorového vozidla značky BMW, vo vlastníctve poškodeného Y. K. po dopravnej nehode, realizovala spoločnosť GAPAcar, s.r.o., so sídlom v Martine, s tým, že poškodená bola predná časť vozidla spolu so svetlami, sklom, kapotou a strechou, pričom náhradné vozidlo bolo zapožičané od žalobcu od 13.8.2018 do 24.8.2018. Z ďalšieho zákazkového listu (č.l. 16) mal súd preukázané, že predmetné motorové vozidlo značky BMW bolo prijaté vyššie uvedenou spoločnosťou 17.5.2018, pričom klient si opravené vozidlo prevzal dňa 3.10.2018.

16. Upomienkou (doklad č.: 20180097), zo dňa 5.12.2018, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie svojich pohľadávok po lehote splatnosti, spolu v sume 6.126,80 eur, vrátane nedoplatku faktúry č. 180461, s dátumom splatnosti 7.9.2018, v sume 518,40 eur.

17. Podaním z č.l. 84 právny zástupca žalobcu k podanému odporu okrem iného uviedol, že tvrdenia žalovaného ohľadom nedostatočnej špecifikácie skutočnosti ako aj neoznačenia dôkazov, o ktoré žalobca opiera svoj návrh, považujú v plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti uvedené v o upomínacom konaní. Tu poukazujú na predmetného zákona, podľa ktorého uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobcu eviduje vo svojom účtovníctve. Uvedené žalobca aj urobil a preto považujú tvrdenia žalovaného za zjavne neopodstatnené. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení a . Prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené napokon potvrdzuje aj samotné metodické usmernenie členov SKP číslo 17/2002. Dňa 29.3.2018 došlo v Prievidzi ku škodovej udalosti na motorovom vozidle BMW rad 1, evidenčné číslo MT828DB, spôsobenej poškodenému Y. K.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Octavia, evidenčné číslo PD499DN, poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod číslom 9527750247. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla KIA Ceed, evidenčné číslo BL341KZ, u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 433/6, zo dňa 13.8.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 180461, zo dňa 24.8.2018, s dátumom splatnosti 7.9.2018 na sumu 518,40 eur. Oznámením o poistnom plnení, zo dňa 9.10.2018, žalovaný oznámil žalobcovi/poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 350 eur.

Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, pretože poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. Škodu, spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R 7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. ). V predmetnom rozsudku sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanoviť poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu poisťovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú (rozsudok OS Bratislava I sp.zn. ). Rovnaký záver zaujal aj KS v Žiline v rozsudku sp.zn. zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by išlo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Považujú preto za neoprávnené krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného. Žalobca poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami, ako aj všeobecnými súdmi. Okrem toho, v zmysle rozsudku KS v Žiline, sp.zn. zo dňa 19.9.2018, vždy tá sporová strana, ktorá tvrdí skutočnosti, je nositeľom dôkaznej povinnosti k týmto poskytnutým tvrdeniam. Tak to nepochybne je aj vo vzťahu k žalovanému, ktorý ak namietal tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, bolo na ňom, aby poskytol súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery. To sa však v tomto prípade nestalo, keďže žalovaný nijako nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za 1 deň nájmu vo výške 43,20 eur s DPH bola v danom mieste a čase neprimeraná. Ide tak o ničím nepodloženú úvahu žalovaného, ktorá nemá reálny základ a ani právny rámec oprávnenosti. Žalovaný navyše nevykonal relevantný prieskum trhu, na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je neprimeraná. Zo strany žalovaného doposiaľ nebol navrhnutý ani predložený jediný dôkaz, preukazujúci závery uvedené v oznámení o poistnom plnení. Napokon žalovaný sám usúdil, že primeranou je sadzba 35 eur s DPH na deň. Rozdiel medzi priznanou sadzbou a fakturovanou sumou tak predstavuje iba sumu 8,20 eur a to nemožno považovať za neprimerané nadhodnotenie. Žalovaný totiž v rámci likvidácie poistnej udalosti priznal väčšinovú náhradu z fakturovanej dennej sadzby. Taktiež námietky žalovaného, týkajúce sa postúpenia pohľadávky, sú neopodstatnené. V danom prípade ide o štandardné a zákonom dovolené postúpenie pohľadávky. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 24.8.2018 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody, vyplývajúcej z poistnej udalosti, zo dňa 29.3.2018, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov, účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, rozpore s ustanovením , či neplatnosti ZOPP, považujú za neopodstatnené. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky neodporuje zákonu. ZOPP je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. Podľa rozsudku OS Martin, sp.zn. , zo dňa 3.5.2018, žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla a to na základe dohody o započítaní podľa článku 5 ZOPP. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa článku 4 ZOPP (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Rovnako aj KS v Prešove vo svojom rozhodnutí sp.zn. námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti ZOPP v obdobnom prípade neakceptoval. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným, tak rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť ZOPP. Napokon, aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že ZOPP, ktorej platnosť žalovaný namieta, nemôže byť sporná, keďže žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné

plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky považujú za nesprávne a zavádzajúce. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom ZOPP tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu poškodeného považujeme za nepodložené a účelové. V zmysle ZOPP poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Poukazujú tiež na rozhodnutie KS v Bratislave, sp.zn. , zo dňa 17.1.2018, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo ZOPP, pretože predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Odvolací súd tiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, túto považujú za neoprávnené krátenie poistného plnenia, pretože práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať až do ukončenia predmetnej opravy a následného odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. V danom smere poukazujú na bod 17 odôvodnenia rozsudku KS v Žiline, sp.zn. , zo dňa 19.9.2018, podľa ktorého dobu opravy vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Zároveň týmto poukazujú na predložený krycí list zo dňa 3.10.2018, v zmysle ktorej bolo šetrenie poistnej udalosti ukončené dňa 3.10.2018, pričom nájom náhradného vozidla bol ukončený ešte dňa 24.8.2018. Prenájom náhradného vozidla v období od 13.8.2018 do 24.8.2018 bol tak nepochybne nevyhnutný a účelný. Navyše skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana účinné nepoprela, sa považujú v zmysle za nesporné. Záverom uvádzajú, že všetky podklady predkladané súdu má žalovaný k dispozícii, pretože tieto mu boli doručené pri uplatňovaní si náhrady škody. Samotný nárok na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla bol preto v danom prípade dostatočným spôsobom konkretizovaný.

18. Predovšetkým súd konštatuje, že nesúhlasí s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného, a síce, že žalobca nepredložil formálne úplnú žalobu, a že z tohto dôvodu žaloba nie je spôsobilá na prejednanie. V súlade s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, súd uvádza, že návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti ust. o upomínacom konaní. Podľa vyššie cit. ust. zákona, „uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobcu eviduje vo svojom účtovníctve“. Navyše, žalobca svoj žalobný návrh v priebehu konania v rámci postupu podľa ust. (replika-duplika) doplnil o ďalšie relevantné skutkové okolnosti. Z vyššie uvedených dôvodov je právny názor žalovaného o predložení formálne neúplnej žaloby žalobcom, nedôvodný.

19. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,P“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

20. Podľa , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.

21. Podľa , poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

22. Podľa a , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia, písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď sa pošta vrátila ako nedoručená.

23. Podľa , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

24. Podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie

25. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

26. Podľa , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

27. Podľa a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa , postúpenie pohľadávky je postupca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

29. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, súd dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný.

30. V konaní si žalobca voči žalovanému uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 168,40 eur z titulu neuhradenej časti poistného plnenia, ktorý odvodzoval od ZOPP, uzavretej s poškodeným Y. K., dňa 13.8.2018. Žalovaný v konaní platnosť zmluvy namietal a zároveň aj aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu sporových strán. Žalovaný v podstate poukazoval na to, že postúpiť možno iba pohľadávku, ktorá existuje, poukazujúc aj na rozpornosť a nejasnosť predmetu postúpenia. Tvrdil, že postúpenie pohľadávky poškodeným K. na žalobcu je absolútne neplatným právnym úkonom ( ). V tejto súvislosti súd uvádza, že budúca splatnosť pohľadávky nie je prekážkou pre jej postúpenie, t.j. postúpiť možno i pohľadávku, ktorej splatnosť nastane v budúcnosti, musí však byť určitá - identifikovateľná. Pohľadávka, ktorá je predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, je vymedzená v ZOPP v bode 1 dostatočne určitým spôsobom. Pokiaľ je žalovaný toho názoru, že poškodený faktúru neuhradil a preto na jeho strane žiadna skutočná škoda nevznikla, súd sa s tým nestotožňuje, pretože v zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli na odplatnom postúpení a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy nehradenej faktúry č. 180461, t.j. vo výške 518,40 eur. V bode 5 ZOPP sa strany dohodli na započítaní vzájomných nárokov (t.j. nároku na zaplatenie faktúry č. 180461 a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky) a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany poškodeného k úhrade faktúry č. 180461 došlo. V dôsledku postúpenia pohľadávky nadobúda postupca všetky práva spojené s postúpenou pohľadávkou a je oprávnený uplatňovať ich namiesto pôvodného veriteľa. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie doposiaľ nevyplatenej časti náhrady nákladov na nájom náhradného vozidla v súvislosti s poistnou udalosťou, t.j. ide o časť pohľadávky, ktorá bola predmetom postúpenia a povinnosť poskytnúť poistné plnenie má žalovaný. Na základe všetkých skutočností preto súd uzavrel, že ZOPP, zo dňa 24.8.2018, je platným právnym úkonom a v spore je daná aktívna i pasívna vecná legitimácia žalobcu a žalovaného. Súd v tejto súvislosti poukazuje takisto na to, že žalovaný na základe oznámenia o postúpení pohľadávky poskytol poistné plnenie za nájom náhradného motorového vozidla v sume 350 eur priamo žalobcovi, z čoho vyplýva, že žalovaný v čase poskytnutia čiastočného poistného plnenia nemal pochybnosti o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a teda ani o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v spore.

31. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa 29.3.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky BMW rad 1, evidenčné číslo MT828DB, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený Y. K.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvné poistené u žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený dať svoje motorové vozidlo opraviť, pričom oprava poškodeného vozidla bola vykonaná v období od 17.5.2018 do 3.10.2018, hoci dátum plánovaného ukončenia opravy bol pôvodne stanovený na deň 24.5.2018. Poškodený používal svoje motorové vozidlo bežne, na zabezpečenie súkromných potrieb a dochádzku do zamestnania, preto dňa 13.8.2018 uzatvoril so žalobcom Zmluvu o nájme č. 433/6, ktorej predmetom bol nájom náhradného motorového vozidla značky KIA Ceed, a to v čase, kedy mal svoje vozidlo v oprave, t. j. od 13.8.2018 do 24.8.2018. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla, vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 180461 za prenájom motorového vozidla počas 12 dní pri dohodnutom dennom nájomnom 36 eur bez DPH, teda spolu na sumu 432 eur bez DPH a 518,40 eur s DPH. V oznámení o poistnom plnení, zo dňa 11.10.2018, žalovaný oznámil žalobcovi, že zlikvidoval nahlásenú poistnú udalosť a uviedol výpočet výšky poistného plnenia 350 eur s tým, že denné nájomné krátil z dohodnutej sumy 43,20 eur s DPH za deň na sumu 35 eur a súčasne túto sumu priznal len za 10 dní, vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla a prácnosť opravy vozidla stanovenú výrobcom. Z vyššie uvedeného postoja žalovaného je nepochybné, že v čase poistného plnenia nemal žiadne výhrady voči tomu, že poškodený K. mal svoje vozidlo v oprave spolu 10 dní.

32. Medzi stranami sporu teda zostalo sporné, či si žalobca dôvodne uplatnil v konaní voči žalovanému nárok z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikla poškodenému zaplatením nájmu osobného motorového vozidla za 12 dní, a takisto, či je dôvodná výška náhrady škody, ktorú má žalovaný žalobcovi z titulu poistnej udalosti zaplatiť. Skutočná škoda, ktorá poškodenému v dôsledku poistnej udalosti vznikla, predstavuje nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo poškodeným.

33. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, pretože poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R 7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla, bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. ). V každom prípade prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do pôvodného stavu.

34. Poškodený v záujme toho, aby svoje motorové vozidlo, ktoré užíval na dochádzku do práce a na ostatné osobné účely, mal prevádzky schopné, toto vozidlo odovzdal na opravu do servisu. Je zrejmé, že po odovzdaní vozidla do opravy, nemohol poškodený priamo ovplyvniť dĺžku trvania opráv a postup prác v servise, keďže tie sú závislé od ďalších faktorov, ako napr. počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu. Ide o objektívne okolnosti, existujúce nezávisle od vôle a konania poškodeného (aj škodcu) a nebolo možné od poškodeného ani spravodlivo (navyše, keď motorové vozidlo každodenne potrebuje), žiadať, aby hľadal servis (čo by tiež trvalo istý čas), v ktorom by jeho motorové vozidlo bolo opravené v čo najkratšom čase a za čo najnižšiu cenu. V tejto súvislosti súd súhlasne s názorom právneho zástupcu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov, uvádza, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanoviť poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú (rozsudok OS Bratislava I sp.zn. , rozsudok KS v Žiline sp.zn. ), pretože v opačnom prípade by išlo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Napokon, v skutočnosti mal poškodený prenajaté vozidlo od žalobcu len počas 12-ich dní, pričom z dôvodu poistnej udalosti mal vozidlo v oprave dlhší čas

- od 13.8.2018 do 3.10.2018, teda spolu 52 dní. V danom prípade bolo navyše poškodenému poskytnuté do nájmu celkom zjavne vozidlo porovnateľnej, resp. nižšej triedy, než bolo poškodené vozidlo.

35. Je tiež nepochybné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo, nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné vozidlo využíval poškodený na ten istý účel, ako svoje vlastné vozidlo a to v súvislosti so zabezpečovaním svojich pracovných potrieb a ďalších súkromných potrieb. Súd sa preto stotožňuje s tvrdením žalobcu, že nie je z týchto dôvodov možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania.

36. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení síce tvrdil, že vzhľadom na prieskum trhu bola priznaná denná sadzba nájomného 35 eur s DPH, na podporu svojich tvrdení však v priebehu konania nepredložil žiadne dôkazy, tento rozdiel v posudzovaní poskytnutého plnenia nevysvetlil a ani sa k nemu nevyjadril. Z faktúry vystavenej žalobcom poškodenému ako i z nájomnej zmluvy vyplýva dohodnutá denná sadzba nájomného za predmetné náhradné vozidlo KIA Ceed vo výške 43,20 eur s DPH, pričom primeranosť výšky denného nájomného v danom prípade preukazoval žalobca v konaní Cenníkom prenájmu náhradných vozidiel žalobcu pre rok 2018 (č.l. 86), z ktorého vyplýva, že motorové vozidlá zn. KIA Ceed žalobca prenajímal za sumu 45,60 eur za deň pri dĺžke prenájmu do 10 dní a za sumu 43,20 eur za deň pri dĺžke prenájmu nad 10 dní (ako tomu bolo aj v tomto prípade). Je tiež zrejmé, že motorové vozidlo poškodeného nebolo nižšej triedy ako motorové vozidlo, ktoré mal poškodený od žalobcu v nájme.

37. Skutočnou škodou sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby vynaloženia nákladov v súvislosti so vznikom škody. Nebolo sporné, že poškodený prišiel o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za časť doby opravy svojho motorového vozidla, kedy mal vozidlo v servise, pričom náhradné vozidlo KIA Ceed používal na tie isté účely, ako svoje vlastné vozidlo. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade ide o účelne vynaložené náklady, pretože pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného, nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo (viď napr. aj rozsudok KS Bratislava sp. zn. ). Úhrada za nájom náhradného vozidla je dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol počas opravy svojho vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opravou svojho vozidla si bol nútený požičať iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu (napr. aj rozsudok KS Košice sp. zn. ). Dobu opravy vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani v tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného (rozsudok KS v Žiline, sp.zn. ).

38. Poškodené vozidlo bolo v oprave od 17.5.2018 do 3.10.2018 (napriek dátumu plánovaného ukončenia opravy 24.5.2018), poškodený však mal nájomnú zmluvu uzavretú len na 12 dní, počas ktorého obdobia potreboval od žalobcu náhradné vozidlo a preto si žalobca ako prenajímateľ uplatnil voči poškodenému nájomné za 12 dní používania náhradného motorového vozidla, v sume 43,20 eur za deň nájmu, vrátane DPH, čo spolu predstavuje sumu 518,40 eur.

39. Podľa oznámenia žalovaného žalobcovi z 27.8.2018, žalovaný výšku poskytnutého plnenia určil tak, že výšku dohodnutého denného nájmu krátil na sumu 35 eur a nepriznal žalobcovi výšku dohodnutého denného nájmu ya 11. a 12. deň. Rozdiel medzi fakturovaným nájomným a poskytnutým poistným plnením tak predstavuje sumu 168,40 eur.

40. Ako už súd uviedol, poškodený z objektívnych príčin nemohol aj v období od 13.8.2018 do 24.8.2018 užívať svoje vozidlo a dôvodne si počas tejto doby zabezpečil náhradné vozidlo (napr. aj rozsudok KS Košice sp. zn. ). Skutočnou škodou v danom prípade je nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo počas celej doby nájmu, keďže poškodený užíval náhradné vozidlo len počas doby opravy jeho vozidla a nie individuálne úvahy žalovaného o výške nájomného, odvodené od nevyhnutnej doby opravy vozidla, pretože poškodený nemal reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku opravy

vozidla. Oprava každého jednotlivého vozidla v servise sa rieši individuálne a je ovplyvnená viacerými faktormi, uvádzanými vyššie. V tomto konkrétnom prípade bolo vozidlo poškodeného v servise ešte podstatne dlhšiu dobu, než počas ktorej mal poškodený od žalobcu v nájme iné vozidlo, z dôvodu, že sa čakalo na náhradné diely. Neobstojí teda len strohé konštatovanie žalovaného v oznámení o poistnom plnení, a síce, že vzhľadom na rozsah poškodenia a prácnosť opravy (stanovená výrobcom) priznali zapožičanie náhradného vozidla na 10 dní, s tým, že zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Tiež neobstojí tvrdenie žalovaného o neprimeranosti účtovanej dennej sadzby na náhradné vozidlo a jeho krátenie na sumu 35 eur za deň bez toho, že by to žalovaný aj náležite preukázal.

41. V rozpore s predchádzajúcim správaním žalovaného boli jeho tvrdenia v konaní, že ZOPP je absolútne neplatný právny úkon a teda že nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore, nejasnosť a rozpornosť postúpenia pohľadávky z poškodeného na žalobcu, že nárok na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla nevyplýva zo a ani z a takisto, že žalobca nepreukázal že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, keďže napriek tomu žalovaný žalobcovi väčšiu časť sumy z prenájmu motorového vozidla poškodenému už zaplatil (sumu 350 eur zo sumy 518,40 eur). Takýto rozporný prístup žalovaného k plneniu si svojich povinností z povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel vo vzťahu k svojím klientom a takisto tretím osobám, považuje súd za krajne nezodpovedný, resp. za snahu žalovaného za každých okolností zbaviť sa svojej povinnosti.

42. Sporová strana, ktorá tvrdí skutočnosti, je nositeľom dôkaznej povinnosti k týmto poskytnutým tvrdeniam. Pokiaľ teda žalovaný namietal tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej náhrady škody, bolo na ňom, aby poskytol súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery, čo sa však v danom prípade nestalo, keďže žalovaný nijako nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za 1 deň nájmu vo výške 43,20 eur s DPH bola v danom mieste a čase neprimeraná. Ide tak o ničím nepodloženú úvahu žalovaného, ktorá nemá reálny základ a ani právny rámec. Žalovaný navyše nevykonal relevantný prieskum trhu, na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je neprimeraná. Zo strany žalovaného doposiaľ nebol navrhnutý ani predložený jediný dôkaz, preukazujúci závery uvedené v oznámení o poistnom plnení. Napokon žalovaný sám usúdil, že primeranou je sadzba 35 eur s DPH na deň.

43. Na základe všetkých vyššie uvedených zistení a záverov súdu, uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 168,40 eur.

44. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa . Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v a .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu (Exekučný poriadok).