Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoEk-10-2024.pdf
PDF · 95.31 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoEk/10/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v exekučnej veci oprávneného: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 1.949,64 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 3Er/992/2015-26 zo dňa 4.6.2018, takto
rozhodol:
Pripúšťa zmenu účastníkov na strane oprávneného tak, že ako oprávnený z konania vystúpi 365.bank, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, a na jeho miesto ako oprávnený vstúpi BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.
Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 3Er/992/2015-26 zo dňa 4.6.2018.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy vo výške 1.949,64 eur istiny s príslušenstvom, ktorý bol súdu doručený spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 16.9.2015. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok č. k. D., ktorý vydal dňa 16.5.2014 Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom v Bratislave.
3. Exekučný súd dňa 12.4.2018 vyzval oprávneného, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy doložil súdu Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX v spojení s Obchodnými podmienkami pre úver a Všeobecné obchodné podmienky, obsahujúce rozhodcovskú doložku, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť o veci, nakoľko táto písomnosť nebola súdu doložená. Súd súčasne upozornil aj na to, že keď nedôjde k splneniu tejto výzvy, súd nebude mať za preukázané právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci a zamietne žiadosť o vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
4. Exekučný súd preskúmal exekučný titul z formálnej ako aj materiálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje§ 34 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, a to napríklad jeho rozpor s právom, t. j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto podmienku je povinný skúmať ex offo, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr počas celého exekučného konania. V prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.6.2011, sp. zn. 4Cdo11/2011). Toto oprávnenie a zároveň aj povinnosť exekučného súdu potvrdil Najvyšší súd SR aj v ďalších rozhodnutiach, napr. 3Cdo 146/2011 a 6Cdo 143/2011. Exekučný súd má tak právo skúmať rozhodcovskú doložku/zmluvu a rozsudok rozhodcovského súdu tak nevytvára prekážku rozhodnutej veci.
5. Exekučný súd pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného a exekučného titulu zistil, že v predmetnom konaní neboli súdu doložené potrebné písomnosti, a to Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX v spojení s Obchodnými podmienkami pre úver a Všeobecné obchodné podmienky, obsahujúce v čl. 10, II. časti rozhodcovskú doložku, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť o veci. Aj napriek výzve zo dňa 12.4.2018 oprávnený nereagoval na žiadosť súdu a predmetné písomnosti nedoplnil v ustanovenej lehote. Vzhľadom na nedoplnenie požadovaných písomností a absenciu rozhodcovskej doložky, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť o veci, súd nemal preukázané, že v predmetnej veci mohol rozhodovať Rozhodcovský súd, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
6. Proti uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol uznesenie zmeniť a vyhovieť žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Namietal, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia s poukazom na to, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať, hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. V prípade, že je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, nemôže exekučný súd konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Pokiaľ ide o platnosť rozhodcovskej doložky, tak o nej rozhoduje rozhodcovský súd, pričom prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) bráni tomu, aby bola opätovne posúdená, a to s poukazom na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012 a stanoviská R. Procházku a K. E.. Jeho právny predchodca (Poštová banka, a.s.) postupoval v zmysle § 93b zákona o bankách, ktorý mu ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, pričom klientovi bola daná možnosť neprijať túto ponuku. To, že ju klient neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ak je rozhodcovská doložka dohodnutá vo všeobecných obchodných podmienkach a v obchodných podmienkach pre úver, je dohodnutá riadne a v súlade so zákonom. Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rozdielnych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán. Exekučný súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Vykonaným dokazovaním dospel súd k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený pritom nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu, čím (s poukazom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012) zasiahol do jeho práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Namietal aplikovanie smernice 93/13/EHS prvoinštančným súdom s konštatovaním, že smernica je záväzná len pre členský štát, ktorému je určená a teóriu eurokonformného výkladu právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku. Poukázal na rozhodnutia iných okresných a krajských súdov, ktoré v obdobných veciach poverenia vydávajú. Súd nezákonne zvýhodňuje povinného len na základe jeho postavenia. Zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s ust. § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
8. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
9. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 6.3.2017 predložil návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného spolu s oznámením, že došlo k postúpeniu pohľadávky
z oprávneného 365.bank, a. s. na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.10.2016. Spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. vyslovila súhlas so vstupom do konania na miesto oprávneného.
10. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
15. Z predloženej prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok č. D. zo dňa 6.10.2016 vyplýva, že na postupníka bola postúpená i pohľadávka oprávneného, ktorej vymoženie je predmetom tohto exekučného konania. Vzhľadom na uvedené krajský súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného.
16. Následne Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h a § 9a Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
17. Žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie zamietol exekučný súd z dôvodu, že oprávnený aj napriek výzve zo dňa 12.4.2018 nedoplnil požadované písomnosti, a to Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX v spojení s Obchodnými podmienkami pre úver a Všeobecné obchodné podmienky, obsahujúce rozhodcovskú doložku. Požadované dokumenty oprávnený predložil v rámci odvolacieho konania, preto bolo povinnosťou odvolacieho súdu sa nimi zaoberať.
18. Na predmetný právny vzťah, ktorý vznikol zmluvou o úvere zo dňa 27.2.2012 odvolací súd aplikoval § 52 Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy vyplýva, že povinný pri jej uzatváraní a plnení nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Naopak, Poštová banka, a.s. (teraz 365.bank, a. s.) spĺňa charakteristiku dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jej činnosti je aj poskytovanie úverov. Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, pričom spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah.
19. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
20. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, t. j. 27.2.2012, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo 146/2011 judikoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Uplatnená námietka týkajúca sa prekročenia právomoci exekučného súdu preskúmať exekučný titul preto nie je dôvodná.
23. Odvolací súd sa preto zaoberal ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy a v jej nadväznosti aj ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky, a.s., ktoré v bode 10.2.2 obsahovali rozhodcovskú doložku. S prihliadnutím na jej formuláciu, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musí podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na všeobecnom súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
24. Za nedôvodné považoval odvolací súd námietky týkajúce sa nesprávneho procesného postupu, ktorým súd prvej inštancie preskúmaval žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Rozhodcovské konanie nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci z dôvodu, že na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu vo veci vydať rozhodcovský rozsudok. Takýto rozsudok nie je vykonateľný, nemôže byť ani exekučným titulom v danej veci. Postupom súdu prvej inštancie preto nedošlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivé konanie.
25. Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak, ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa, v zmysle rozhodcovskej doložky, rozhodnutiu, veriteľom vopred určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014.
26. S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Podľa tohto ustanovenia banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.
27. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne dojednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia,
že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu.
28. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah listín predložených oprávneným resp. jeho predchodcom bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorým súd dospel z predložených listinných dôkazov.
29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že dojednanie rozhodcovskej doložky predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon).
30. Judikatúra súdov nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok F. proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok G. a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
31. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
32. Toto rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím vo veci, preto odvolací súd nemal dôvod rozhodovať o náhrade trov odvolacieho konania.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).