Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-226-2017.pdf
PDF · 114.67 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/226/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, Bratislava proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so sídlom Polianky 9, Bratislava, zastúpenému Mgr. Jozefínou Podhradskou, advokátkou so sídlom Mudrochova 13, Bratislava, o zaplatenie 21.316,40 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16C 305/2015-219 zo dňa 19.06.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16C 305/2015-219 zo dňa 19.06.2017 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v predmetnom spore rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie 21.316,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 21.316,40 Eur od 07.05.2015 do zaplatenia, ďalej priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a v zastavenej časti (po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom) priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.04.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia 151.234,42 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 10.05.2001 do 31.03.2015, keď žalovaný užíva bez právneho dôvodu pozemky v kat. úz. T. E. parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX evidované na LV č. XX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaný je výlučným vlastníkom stavby so súpisným číslom XXXX evidovanej ako G. 4D na LV č. XXXX, kat. úz. T. E. na parc. č. XXXX/XXX; stavby so súpisným číslom XXXX evidovanej ako obj. XXX E. na LV XXXX, kat. úz. T. E. na parc. č. XXXX/XXX a stavby evidovanej ako obj. XXX E. ba LV č. XXXX, kat. úz. T. E. na parc. č. XXXX/XXX. Q. výmera pozemkov užívaných žalovaným je XXX m2, pričom výšku bezdôvodného obohatenia žalobca určil ako výšku obvyklého nájomného za nájom pozemkov.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania v časti podanej žaloby za obdobie od 10.05.2001 do 05.05.2013 vo výške 128.013,80 Eur. Rovnako namietol žalobcom vypočítanú výmeru pozemkov v užívaní žalovaného, keď na LV č. XXXX, kat. úz. T. E. je žalobca evidovaný ako výlučný vlastník nebytového priestoru, pričom podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu je XXXX/XXXXX na parc. č. XXXX/XXX, teda alikvotný podiel na užívaní predmetného pozemku žalobcom je XX,XX m2. Žalovaný užíva len časť pozemku pare. č. XXXX/XXX, a to vo výmere XXX,XX m2, nie
XXX mX ako bolo uvedené v žalobe. Žalovaný teda celkovo užíva pozemky vo výmere XXX,XX m2. Navrhol žalobu v premlčanej časti 128.013,80 Eur a v časti nesprávneho výpočtu výmery pozemkov 1.904,21 Eur ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalobca podaním zo dňa 18.11.2015 doručeným súdu dňa 21.12.2015 vzal žalobu späť v časti premlčanej istiny za obdobie od 10.05.2001 do 05.05.2013 v sume 128.013,81 Eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie 1.904,21 Eur s príslušenstvom a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 21.316,40 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 21.316,40 Eur od 07.05.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 16C/305/2015 - 56 zo dňa 18.03.2016 v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 16C/305/2015 - 62 zo dňa 13.05.2016 konanie v časti o zaplatenie 128.013,84 Eur a o zaplatenie 1.904,21 Eur s prislúchajúcim príslušenstvom zastavil, pričom rozhodnutie o trovách konania v jeho zastavenej časti vyhradil do rozhodnutia vo veci samej.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku pare. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, kat. úz. T. E., na ktorom pozemku sa nachádza stavba so súpisným číslom XXXX G. 4D, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, keď žalobca má v uvedenej stavbe výlučné vlastnícke právo k nebytovému priestoru s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXX/XXXXX a žalovaný má v uvedenej stavbe výlučné vlastnícke právo k dvom nebytovým priestorom s podielom na spoločným častiach a zariadeniach domu celkovo v pomere XXXXX/XXXXX (XXXXX/XXXXX + XXXXX/XXXXX). Pomeru na spoločných častiach a zariadeniach domu vo výške XXXXX/XXXXX zodpovedá výmera pozemku 240,33 m2. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku pare. č. XXXX/XXX o výmere,XXX m2, kat. úz. T. E., na ktorom pozemku sa nachádza stavba so súpisným číslom XXXX obj. XXX - E., ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. X. je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XXX o výmere 171 m2, kat. úz. T. E., na ktorom pozemku sa nachádza stavba so súpisným číslom XXXX obj. XXX - E., ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Výška obvyklého nájomného v období od 06.05.2013 do 31.03.2015 (695 dní), za ktoré po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia, podľa rozhodnutia č. 28/2011 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, príloha 1, bola 15,- eur/m2/rok (0,04109589 eur/m2/deň). Celková výmera pozemkov užívaných žalovaným bola 746,33 m2 (240,33 m2 + 335 m2+ 171 m2).
6. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 119 ods. 1, ods. 2, § 120 ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 458, § 488, § 489 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. a § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona.
7. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný užíval predmetné pozemky bez právneho dôvodu, nakoľko v konaní nepreukázal, že by vlastnícke vzťahy k uvedeným pozemkom boli vysporiadané kúpnymi zmluvami ako to žalovaný namietal v rámci obrany proti podanej žalobe na nariadenom pojednávaní. Žalovaný na podporu tohto tvrdenia predložil súdu viaceré listiny, z ktorých však v žiadnom prípade nevyplýva, že žalovaný by bol vlastníkom dotknutých pozemkov prípadne, že mu svedčí relevantný titul na užívanie týchto pozemkov (napr. nájomná zmluva). Pokiaľ žalovaný predložil v konaní zmluvy o prevode vlastníctva družstevných bytov tieto sa týkali parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, . ktoré sú evidované na LV č. XXXX a XXXX, kat. úz. T. E. a spôsob ich užívania nie je predmetom tohto konania. Žalovaný predložil v konaní kolaudačné rozhodnutie 98/2279/ G/52/GŠ/08H zo dňa 31.07.1998, ktorým bolo povolené užívanie objektu č. 269 /stavba „OS Dlhé Diely 2. stavba“, zrealizovanej okrem iného aj na parcele č. XXXX/XXX kat. úz. T. E., z ktorého vplýva, že užívateľom objektu je spoločnosť MIRAN - DUO spol. s.r.o., a to na základe nájomnej zmluvy so žalobcom. Uvedený doklad nebol spôsobilý spochybniť, že žalovaný užíva pozemok parc. č. XXXX/XXX, nakoľko v konaní žalobca uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku žalovaným vo výmere 240,33 m2, avšak celková výmera pozemku je 307 m2. V konaní nebolo preukázané a napokon žalovaný ani nespochybnil platnosť nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou MIRAN - DUO spol. s.r.o. v tom zmysle, že nájomná zmluva bola dojednaná aj na priestory, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Naviac uvedené kolaudačné rozhodnutie sa týka objektu č. 269 - Prevádzkové priestranstvo, kolaudovaná stavba pozostáva z 98 parkovacích státí a 38 garážových boxov, pričom z LV č. XX vyplýva, že stavba postavená na pozemku parc. č. XXXX/XXX je evidovaná na LV č. XXXX a následne z LV č. XXXX je zrejmé, že sa jedná o objekt Pribišova 4D nie objekt č. XXX. Rovnako zo zmluvy o uzavretí budúcej (kúpnej) zmluvy zo dňa 15.03.1994 v zmysle jej dodatkov nemožno vyvodiť,
že žalovaný by bol oprávnený na základe konkrétneho právneho titulu užívať dotknuté pozemky, žiadna kúpna zmluva súdu predložená nebola a súčasne uvedená zmluva o budúcej zmluve sa týkala pozemku parc. č. 1669/2, odlišného od pozemkov, ktorých užívanie je predmetom tohto konania. Na základe uvedeného konajúci súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, keď žalovaný nepreukázal existenciu právneho titulu pre užívanie pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, a teda bolo potrebné vychádzajúc zo záväznosti údajov katastra nehnuteľnosti (§ 70 ods. 2 Katastrálneho zákona), pričom ani skutočnosť, že žalovaný bol investorom pri výstavbe stavieb nachádzajúcich sa na dotknutých pozemkoch nemá na uvedený záver vplyv, nakoľko v slovenskom právnom poriadku sa neuplatňuje zásada superficies solo cedit, a teda vlastníctvo stavieb nemá vplyv na vlastníctvo pozemkov, na ktorých stavby stoja. Súd prvej inštancie tak žalovaného zaviazal k úhrade žalovanej istiny 21.316,40 Eur titulom bezdôvodného obohatenia vypočítaného ako obvyklého nájomného vo výške 0,04109589 eur/deň/m2 pri počte dní 695 a výmere užívaných pozemkov 746,33 m2. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd prvej inštancie ho zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 21.316,40 od 07.05.2015 (odo dňa podania žaloby, ktorý ako deň začiatku omeškania uplatnil žalobca) do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z.
8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. O náhrade trov konania v jeho zastavenej časti (celkovo v časti o zaplatenie 129.918,02 Eur s príslušenstvom), súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesné zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Pri posudzovaní zavinenia na zastavení konania súd prvej inštancie dospel k záveru, že toto je potrebné pričítať žalobcovi, ktorý žalobu v časti o zaplatenie 128.013,81 Eur s príslušenstvom vzal späť pre žalovaným vznesenú námietku premlčania a v časti o zaplatenie 1.904,21 Eur s príslušenstvom pre nesprávne vypočítanú výmeru pozemku parc. č. 1669/529. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že zastavenie konania v uvedenej časti zavinil žalobca, a teda nárok na náhradu trov konania bolo potrebné priznať protistrane - žalovanému.
9. Proti výroku I. a II. rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 pís. d), e), f) a h) CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nebral do úvahy skutočnosť, že pozemky parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX v k. ú. T. Ves sú špecifické tým, že stavba súp. č. XXXX evidovaná ako Pribinova 4D na parc. č.XXXX/XXX (LV č. XXXX) a stavba súp. č. XXXX obj. XXX E. na parc. č. XXXX/XXX (LV č. XXXX), ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, sú tzv. podstavanými a predstavanými stavbami občianskej vybavenosti. Uvedené znamená, že medzičasom sa z časti polyfunkčného domu vyčlenila a) časť s bytovými jednotkami a nebytovými priestormi (t.č. označovaná ako bytový dom Pribišova 2 a Pribišova 4) a b) časť nebytových priestorov (vstavaná občianska vybavenosť - VOV). Súd prvej inštancie nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď žalovaný na pojednávaní dňa 05.04.2017 uviedol, že prílohou HZ č. 2/87-3 je aj Definícia účtovného stavu obj. 224, z ktorej je zrejmé, že za vyňatie z pôdneho fondu bola zaplatená čiastka vo výške 588.000 Kčs. Zároveň žalovaný viedol, že na obj. 225 bol spracovaný obdobný dokument, avšak u žalovaného sa nenachádza. Žalovaný má za to, že za zastavané plochy bola už vyplatená cena. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s dôkazom, ktorý žalovaný predložil súdu v podaní dňa 15.03.2017 - list Ministerstva financií SR zo dňa 07.07.1993. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, zobral do úvahy námietku žalovaného čo sa týka premlčania nároku žalobcu ako aj námietky v časti žalobcom nesprávne uplatnenie výmery pozemkov, ktoré užíva žalovaný. Súd však nebral do úvahy skutočnosť, že v časti stavieb predstavenej občianskej vybavenosti - v časti, týkajúcej sa pozemkov všetkých parc. č. - tieto v časti užívajú aj t. č. jednotliví vlastníci bytov bytového domu Pribišova 2, 4 v Bratislave, ktorí majú terasy fakticky na streche uvedených stavieb žalovaného, postavených na dotknutých pozemkoch. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť celú sumu 21.316,40 Eur a túto alikvotne neznížil. Vzhľadom na značný časový odstup od termínu výstavby predmetného polyfunkčného domu na Pribišovej 2,4 v Bratislave, ako aj na zánik spoločností, ktoré stavbu realizovali, resp. aj ich nástupcov, žalovaný tvrdí, že sa dostal do nevýhodného postavenia strany sporu, keď žalovaný má obmedzené možnosti na vykonanie dôkazov, resp. ich predkladania, a to už aj
preto, že týmito dôkazmi pravdepodobne disponuje žalobca. V konaní navrhuje, aby žalobca predložil okrem HZ č. 2/88-3 zo dňa 22.12.1986 aj všetky jej prílohy a dodatky, a to najmä tie, ktoré preukazujú vyňatie zastavaných predmetných pozemkov z pôdneho fondu ako aj doklad, ktorým bola stavba objektu č. 224 a obj. č. 225 finančne vysporiadaná pri ukončení prác, resp. pri odovzdaní rozostavanej stavby.
11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s výrokom napadnutého rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, a preto ho navrhuje potvrdiť. Žalovaný užíval predmetné pozemky bez právneho dôvodu, nakoľko nepreukázal, že by vlastnícke vzťahy k uvedeným pozemkom boli vysporiadané kúpnymi zmluvami ako to žalovaný namietal v rámci konania. Žalovaný predložil súdu viaceré listiny, z ktorých však v žiadnom prípade nevyplýva, že žalovaný by bol vlastníkom dotknutých pozemkov, prípadne, že mu svedčí relevantný titul na užívanie týchto pozemkov.
12. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania.
13. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 21.316,40 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 21.316,40 Eur od 07.05.2015 do zaplatenia je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.
14. Žalovaný v odvolaní zopakoval skutočnosti, ktoré boli pred súdom prvej inštancie iba tvrdené, ale nepreukázané. V podanom odvolaní namietal, že nemožno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, nakoľko tento nebral do úvahy skutočnosti preukázané žalovaným.
15. Podľa názoru odvolacieho súdu, v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný využíva sporné pozemky vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, nakoľko v súdnom konaní žalovaný nepreukázal, že by bol vlastníkom predmetných pozemkov on alebo že by medzi stranami sporu existoval zmluvný vzťah, oprávňujúci žalovaného predmetné pozemky užívať dohodnutým spôsobom.
16. Žalovaný vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy. K tejto námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).
17. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie nebral pri rozhodovaní do úvahy skutočnosť, že časti stavieb občianskej vybavenosti užívajú aj toho času už jednotliví vlastníci bytov bytového domu Pribišova 2, 4, ktorí majú terasy na streche uvedených stavieb a preto by mala byť výška bezdôvodného obohatenia alikvotne znížená, tak túto hodnotí odvolací súd ako nedôvodnú, nakoľko už súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení poukázal na to, že pokiaľ žalovaný predložil v konaní zmluvy o prevode vlastníctva družstevných bytov, tak tieto sa týkali bytových domov stojacich na parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX a ich spôsob užívania nie je predmetom daného konania.
18. Predmetom daného sporu sú parcely č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX evidované na LV č. XX, k. ú. T. E., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaný na predmetných pozemkoch vo vlastníctve žalobcu užíval stavby vo svojom výlučnom vlastníctve (stavba súp. č. XXXX bola v podielovom spoluvlastníctve strán sporu). V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by žalovaný za užívanie predmetných pozemkov žalobcovi zaplatil náhradu a ani nebola preukázaná určitá zmluva (kúpna/nájomná,..), ktorá by odôvodňovala oprávnenosť užívania pozemkov žalovaným. Preto podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol súd prvej inštancie správne, keď v zmysle § 451 OZ zaviazal žalovaného na zaplatenie 21.316,40 Eur spolu s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pri výške ktorého vychádzal z ceny obvyklého nájomného v rozhodnom čase.
19. Užívaním pozemku, vlastnícky patriaceho žalobcovi, sa tak žalovanému dostalo majetkovej hodnoty, ktorá už v okamihu jej získania nebola v súlade s právom, a preto mu vznikla povinnosť poskytnúť finančnú náhradu za toto užívanie v zmysle § 458 ods. 1 prvá veta OZ, nakoľko takúto majetkovú hodnotu nebolo možné vydať.
20. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravila právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.
21. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. K prejednávanom prípade bolo preukázané, že všetky vyššie uvedené zákonné podmienky boli naplnené, a preto prišlo k bezdovoznému obohateniu sa žalovaného.
22. Žalovaný v odvolaní uviedol, že odvolanie ako opravný prostriedok s právom novôt (§ 366 CSP) mu povoľuje predniesť nový návrh dôkazu, ktorý odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Navrhol, aby žalobca predložil všetky prílohy a dodatky k Hospodárskej zmluve č. 2/87-3 zo dňa 22.12.1986 ako a doklad, ktorým bola stavba objektu č. 224 a objektu č. 225 finančne vysporiadaná pri ukončení prác. K tomuto odvolací súd uvádza, že žalobca už v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že nedisponuje predmetnými dokumentmi na predloženie ktorých ho žalovaný vyzýval už v skoršom štádiu konania, preto odvolací súd na túto námietku na prípustnosť novôt v odvolacom konaní neprihliadol.
23. Odvolací dôvod namietaný v odvolaní žalovaným podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. Napriek uvedeniu predmetného odvolacieho dôvodu, žalovaný k nemu nevymedzil bližšie skutočnosti, na základe ktorých malo prísť k vyššie uvedeným pochybeniam súdu prvej inštancie a preto odvolací súd hodnotí tento odvolací dôvod v danom prípade ako nedôvodný.
24. Odvolací súd k žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu CSP alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
25. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.
26. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.
27. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
28. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).